Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Moric a Tatár. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán kolega Budaj, ja som ťa mal za skúseného chlapa a čudujem sa ti, že sa čuduješ, prečo s týmto zákonom nevyšla vláda. Je úplne normálne, že návrh takého zákona musel vyjsť odniekiaľ inde ako od vlády, pretože: Ktorá vláda má záujem na tom, aby bol ľud informovaný? O informáciu pre ľudí nemá záujem ani vládna vláda, nie táto nevládna vláda. Je teda úplne normálne, že táto iniciatíva vyšla zospodu a vyšla z parlamentu, a myslím si, že zákon bude dobrý, ako som už spomenul. Myslím si, že sa mu dostane podpory aj od nás.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Ďakujem za slovo.

Chcem nadviazať na úvahy o rozvoji progresie a pokroku, ktoré môj predrečník spomenul, a nielen v technickej oblasti, ale aj na príklade z tejto rozpravy. Ak sa podarilo najmä vtedajšej opozícii v minulom volebnom období presadiť zákon o informáciách o životnom prostredí, ktorý dnes už tretí sektor kritizuje, lebo už sme všetci ďalej, tak treba ukázať, že v tom základnom vzťahu občan - štát špeciálne v životnom prostredí sa už niečo vtedy podarilo a teraz presne, ako hovorila pani poslankyňa Sabolová, vtedy to bol veľký úspech a dnes sme už ďalej. Čiže ak zrušíme zákon o informáciách o životnom prostredí a podriadime aj celé informovanie v oblasti životného prostredia tomuto práve preberanému a prijímanému zákonu, tak urobíme dokonca vo filozofii v takej citlivej oblasti, ako je životné prostredie, pokrok, tak ako to hovoril môj predrečník, pretože dnes sme už aj v tejto oblasti ďalej a verím, že zákon s pripomienkami, ale aj s návrhmi, ktoré jeho užívatelia, občania, tretí sektor a predkladatelia budú podporovať, bude prijatý.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šimko je ďalší ústne prihlásený do rozpravy.

Nech sa páči.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

dámy a páni,

dovoľte mi, aby som vyjadril svoj osobný postoj k tomuto návrhu zákona, postoj občana, postoj politika a postoj právnika. Predovšetkým sa chcem poďakovať navrhovateľom, som rád, že tento zákon je v tejto finálnej podobe. Nie je to samozrejmosť. U susedov v Čechách rozprava o tomto zákone trvala niekoľko rokov a prešla cez dve volebné obdobia, kým bol návrh zákona schválený minulý rok. Do účinnosti vstúpil v Českej republike obdobný návrh 1. januára tohto roku, takže vlastne ešte by som bol aj celkom opatrný pri vyhodnocovaní skúseností z fungovania tohto zákona. A práve táto predloha bola svojím spôsobom vzorom aj na vypracúvanie návrhu zákona v Slovenskej republike, je to logické, pretože naše právne poriadky sú stále ešte veľmi podobné.

Chcel by som povedať niekoľko slov k argumentom, k pripomienkam, ktoré tu odzneli, a aj ku genéze samotného návrhu zákona.

V podstate o tomto návrhu zákona sme začali uvažovať veľmi vážne v minulom volebnom období, keď sme boli v opozícii. Jednak sú to ústavné požiadavky, ktoré nás k tomu viedli, pretože existuje článok 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v príslušnom odseku hovorí, že štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primerane informovať občanov o svojej činnosti v štátnom jazyku a rozsah i spôsob tohto informovania má stanoviť zákon. Ten zákon sme doteraz nemali a takýmto spôsobom vlastne zdroj informačnej činnosti týchto mocenských orgánov bol uzavretý, pretože neexistovala povinnosť pre štátne orgány, aby informovali, hoci ústavná povinnosť bola, ale neexistoval zákon, teda ventil, ktorým vlastne informácie mali prechádzať.

V tejto súvislosti by som chcel reagovať na pripomienky, ktoré mala predovšetkým Slovenská národná strana. Slovenská národná strana upozorňuje na vážnu vec, to znamená na problém šírenia informácií. To je, samozrejme, vážny problém, ale nie je predmetom tohto zákona. Aj pokiaľ ide o ústavnú úpravu, tak je to inde. My teraz pripravujeme a schvaľujeme návrh realizačného zákona pre povinnosť, a teda právo občanov stanovené v príslušnom odseku článku 26 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa práve hovorí o povinnosti štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy informovať primerane o svojej činnosti. Ak tieto orgány nebudú mať povinnosť primerane informovať o svojej činnosti, márne potom budeme riešiť problém šírenia informácií, pretože sa nebudú šíriť ucelené informácie, bude jednoducho selekcia, ktorú si budú tieto štátne alebo mocenské orgány robiť samy.

Je vcelku prirodzené a s tým súhlasím s pánom poslancom Moricom, že s návrhom prichádzajú poslanci. Je celkom logické, že ak by s návrhom prichádzali úradníci, teda ak by návrh vznikal v legislatívnych odboroch príslušných rezortov, tak iste tam prinajmenej vznikne pokušenie dostať niektoré ustanovenia, ktoré budú umožňovať predsa len nejakú selekciu informácií, ktorá pôjde nad rámec základnej podstaty zákona. A súhlasím s tým, že základnou podstatou tohto zákona je heslo, s ktorým prichádzajú aj ľudia z tretieho sektora, že "čo nie je tajné, je verejné". V podstate to heslo znamená to, že nie vôľa úradníkov alebo príslušných mocenských orgánov bude rozhodovať o tom, ktoré informácie sa zverejnia, ale podstata tohto hesla spočíva v tom, že sa vlastne musí zverejniť všetko s výnimkou toho, čo je v zákone, nie v názore alebo vo vôli úradníkov, ale čo je v zákone vymedzené ako informácia, ktorá sa nesprístupní.

Tých zákonov je viac. Samozrejme, v budúcnosti sa budeme musieť dotknúť aj tých zákonov, či už je to zákon o ochrane štátneho a služobného tajomstva, zákony, ktoré hovoria o ochrane osobnosti, zákon, ktorý hovorí o ochrane obchodného tajomstva a ďalšie - je jasné, že je to veľmi citlivá otázka a túto otázku nemôže riešiť tento zákon -, budeme sa musieť v budúcnosti zaoberať nepochybne aj týmto komplexom zákonov, ktoré vlastne vymedzujú to, čo je tajné.

Chcel by som v tejto súvislosti povedať ešte niekoľko ďalších slov o tom, ako vlastne pokračovali úvahy ešte z opozičných čias.

Hneď po voľbách v roku 1998 sme začali s pánom poslancom Budajom pracovať na návrhu tohto zákona. Po niekoľkých mesiacoch prác na tomto zákone, keď sme zverejnili to, že pracujeme na tomto zákone, vlastne sme sa vzájomne o sebe dozvedeli aj s pánom poslancom Langošom, že aj on pracuje na návrhu tohto zákona. Prihlásili sa vtedy aj ľudia tretieho sektora. Vtedy sme si povedali, že by bolo dobré, keby sme tieto práce skoordinovali a dohodli sme sa, že sa budeme usilovať pripraviť spoločný návrh, ktorý by sme predložili Národnej rade, aby nebolo viacero konkurujúcich návrhov a aby sme zvýšili pravdepodobnosť prijatia vlastne tejto normy.

Diskutovali sme, väčšinu vecí sme zosúladili do podoby, ktorá bola nealternatívna. Na niektoré otázky sme mali rozdielny názor. Povedali sme si napokon, že by asi nebolo dobré, aby sa tieto rozdielne názory riešili nejakým konfrontačným spôsobom. Pán poslanec Langoš predložil jednoalternatívny návrh. My sme sa s pánom poslancom Budajom rozhodli, že nepredložíme náš návrh a keď sa bude diskutovať o samotnej podobe, výslednej podobe zákona, tak budeme jednoducho rozhodovať o otázkach, na ktoré máme rozdielny názor hlasovaním. Je to podľa môjho názoru celkom prirodzené a normálne. Myslím si, že všetci si želáme pluralitnú spoločnosť. A pri tejto pluralitnej spoločnosti je dobré, aby sme vedeli počúvať argumenty, s ktorými prichádzajú ľudia, ktorí majú na niektoré otázky iný názor, aby sme rešpektovali, že tento rozdielny názor majú, prípadne sa ich snažili presvedčiť argumentmi, zase nie nátlakom, o tom, že riešenie, ktoré navrhujeme, alebo ktoré navrhuje ktorákoľvek strana, je správne.

V tomto zmysle vlastne zostali dve otázky otvorené. Bola tu už o nich reč. Podľa môjho názoru nie sú tieto otázky takej povahy, že by zásadným spôsobom otriasali základným heslom, na ktorom je postavený tento zákon, to znamená tým heslom "čo nie je tajné, je verejné". Predovšetkým ide o okruh, nebudem už hovoriť o otázke mlčanlivosti. Tam absolútne súhlasím, mlčanlivosť je gumový inštitút, ktorý je vo viacerých zákonoch. Podľa môjho názoru by sme to mali vypustiť z tých zákonov, pretože nemá jasný obsah a tento zákon musí riešiť jednoducho tú vec tak, ako sa navrhuje, myslím, v § 15.

Ústavnoprávny výbor už pri prvom rokovaní o tomto návrhu omylom zahrnul toto ustanovenie do kategórie na nepodporenie, ale včera pri druhom rokovaní o tomto návrhu svoj postoj k tomuto návrhu, resp. k tomuto ustanoveniu zmenil. Ale budem hovoriť o tých dvoch okruhoch, o ktorých sa v spoločnosti diskutuje, to znamená tie tzv. nehotové informácie alebo informácie o nehotových dokumentoch a problém začlenenia zákona o prístupe k informáciám v životnom prostredí.

Podľa môjho názoru nestojí vec konfrontačne. Je to jednoducho rozdielny pohľad na obidve tieto otázky, rozdielnym spôsobom sa aj riešia vo viacerých demokratických krajinách, kde majú zákony o prístupe k informáciám alebo obdobné zákony už v účinnosti, v mnohých prípadoch aj dlhodobo. Problém nehotových informácií sa dotýka v podstate praktickej otázky, keď možno požadovať záväzne od povinných organizácií, aby im poskytli informáciu, myslím si, že vtedy, keď informácia má nejakú záväznú podobu. V prípade, že ju nemá, tak informácia, ak ju aj poskytnú, je bezcenná. Čo z toho, že poskytne úradník informáciu, ktorá ešte nemá podobu, že ju niekto garantuje, že ešte nemá podobu nejakého rozhodnutia alebo nejakého dokumentu, ktorý už niekto podpíše, že mu ešte beží lehota na to, aby zmenil aj niekoľkokrát svoje rozhodnutie. Jednoducho on, keď mu to prikážeme, ak prejde podoba, ktorá je v návrhu zákona, tak ju síce poskytne, ale nijako ho to nebude viazať, že ešte v priebehu lehoty, ktorú má na rozhodnutie, svoj názor na túto otázku nezmení.

Poviem to ako príklad legislatívnej činnosti. Obrátime sa, dajme tomu, na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a budeme sa ich pýtať, akú majú predstavu o riešení inštitútu pracovných knižiek, ako to chcú zakomponovať do zákona. A teraz ak, povedzme, budú mať povinnosť podávať informáciu vždy, tak podajú informáciu - no takúto máme predstavu, ale zatiaľ momentálne neexistuje žiaden návrh zákona, no nechcem sa dotknúť, možno existuje, ale dajme tomu, že neexistuje - a táto informácia je podľa môjho názoru informácia, ktorá nemá žiadnu cenu, pretože kým návrh zákona nepodpíše aspoň vedúci legislatívneho oddelenia a nepošle to do legislatívneho procesu, do medzirezortného pripomienkovania, tak to vlastne ešte je len priebežný názor jedného človeka, ktorý ho poskytuje.

Z toho dôvodu sa mi zdá, že je správnejšia úprava, ktorú má napríklad aj český zákon a ktorú majú aj iné obdobné zahraničné úpravy, že informácia, ktorú poskytne povinný orgán, musí mať už nejakú podobu, za ktorú niekto nesie aj zodpovednosť, že to je garantovaná podoba.

Druhý problém, alebo druhá otázka, ktorá zostala otvorená, je začlenenie poskytovania informácií alebo povinností poskytovať informácie z oblasti životného prostredia. Existuje právna zásada, rímskoprávna zásada, že špeciálna úprava má prednosť pred základnou úpravou. To znamená, že ak je tu nejaký zložitejší problém, ktorý je odlišný, ako presne sa tu ozval matematik, je to lex specialis, skrátka nemôže dôjsť k problému pri aplikácii práva, pretože ak existuje špeciálna úprava pre nejaký vzťah, tak pokiaľ tento vzťah nastane, použije sa špeciálna úprava a základná úprava sa nepoužije.

Celý náš právny poriadok je postavený aj na tomto právnom princípe. Tento princíp je celkom normálny, nespôsobuje zásadné problémy. Samozrejme, môže niekedy spôsobiť problémy výklad toho, či sa na niečo vzťahuje špeciálna úprava, alebo nie, ale to už je nedokonalosť niekedy právnych formulácií alebo, dajme tomu, úsilie niekedy sa vyhnúť niektorým povinnostiam, ale tomu sa nevyhneme ani v jednom zákone, pretože v zásade aj tu predkladatelia navrhujú špeciálnu úpravu, ktorá by bola priamo zakomponovaná do tohto zákona. Je to, samozrejme, možné, ale podľa môjho názoru stav, ktorý existuje v slovenskom právnom poriadku, je vyhovujúci. Ak nie je dobrá vecná úprava zákona o poskytovaní informácií o životnom prostredí, tak, prosím, novelizujme zákon o poskytovaní informácií o životnom prostredí, ale systémovo. Myslím si, že by nebolo dobré, keby sme zanášali prvky, ktoré odporujú nášmu systému, ktorý v právnom poriadku Slovenskej republiky je.

Toto sú dva okruhy, podľa môjho názoru nemajú taký zásadný význam a celkom otvorene hovorím, že nech prejde v druhom čítaní podoba zákona taká alebo onaká, či prejdú návrhy, na ktorých trvajú predkladatelia v rozpore, povedzme, s ústavnoprávnym výborom, alebo nie, ja za samotný zákon budem hlasovať. Ale považujem za dôležité upozorniť, že v pluralitnej spoločnosti by sme mali vedieť rešpektovať to, že ak mám na nejakú otázku iný názor, samozrejme, budem hlasovať podľa toho, aký názor na túto otázku mám. Je to moje presvedčenie, že je to takto v týchto dvoch otázkach správnejšie, teda tak, ako navrhuje ústavnoprávny výbor, a absolútne rešpektujem, že sú tu viacerí, ktorí taktiež majú úprimnú snahu, aby zákon bol čo najlepší, a majú na tieto dve otázky rozdielny názor.

Ale v každom prípade som rád, že návrh zákona je už v podobe pred zavŕšením, a v tomto smere sa teším na aplikáciu tohto zákona. Samozrejme, i tu bude potrebné, aby sme vyvinuli potom veľké úsilie o to, aby občania začali tento zákon využívať, to znamená, aby sa tam, kde je potrebné vytvárať vlastne tlak tou transparentnosťou, tento tlak naozaj vyvinul.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zajac sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Šimka.

Nech sa páči.

Poslanec P. Zajac:

Som rád, že pán poslanec Šimko povedal, že je možné upraviť zákon alebo vzťah k zákonu o životnom prostredí tým spôsobom, ako to robíme ako navrhovatelia. Mne to celkom stačí, ak je to možné. Potom je pre mňa otázka iba to, či je to užitočné a správne. A užitočné a správne to je, lebo to jednoducho zlepšuje celkovo situáciu.

Ale chcel by som pánu poslancovi Šimkovi povedať, že tie dva body nie sú akési body. Sú to dva z kľúčových bodov. Takže pri všetkej priazni k pluralite si myslím, že predsa je len rozdiel, či je niečo lepšie alebo horšie. To by som rád tam ponechal. Ale jeden veľmi konkrétny príklad, ktorý odpovedá pánu poslancovi Šimkovi na otázku, či sú tu dostatočné skúsenosti so zákonom o životnom prostredí. Je to Slatinka, Slatinka, kde sa proste všetky možné úrady od okresného úradu vo Zvolene až po ministerstvo životného prostredia tak dlho vyhovárali a tak dlho odkazovali na to, že problém, o ktorý išlo, to znamená, búracie povolenie, či je súčasťou zákona o životnom prostredí alebo nie, ale nič nevyriešili do dnešného dňa. Proste z právneho hľadiska to leží na ministerstve životného prostredia a z praktického hľadiska, s prepáčením, sa tie domy začali búrať.

No pre mňa to je dostatočný dôvod na to, aby som si povedal, že skúsenosť je dostatočná. Takže, jednoducho na základe tejto skúsenosti, ale aj iných skúseností, konkrétnych praktických skúseností, si dovoľujem povedať, že zákon, ktorý sa týka životného prostredia a ktorý, naozaj bolo dobré, že bol prijatý, bolo dobré, že bol prijatý a pokladal som to za prednosť, ale dnes, keď máme tieto skúsenosti, si myslím, že to treba jednoducho zlepšiť, že to treba podstatne zlepšiť práve na základe tejto skúsenosti.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalej vystúpi pán poslanec Šimko.

Poslanec I. Šimko:

Pán kolega Zajac,

v podstate nemám výhrady voči tomu, čo si povedal, pretože naozaj je to vážna skúsenosť a ak len táto skúsenosť mala byť dôvodom na to, aby sme sa dotkli aj tohto zákona, v poriadku, dotknime sa, ale rešpektujme isté základné princípy, na ktorých je postavený náš právny poriadok.

Ale keď som hovoril o tom, že nás ešte zatiaľ neoprávňuje celkom hovoriť o skúsenostiach pri vyhodnocovaní fungovania zákona o prístupe k informáciám, o slobode informácií, tak som hovoril o českom zákone, nie o zákone o životnom prostredí. Ten už platí, myslím si, dva alebo tri roky. Tam už isté skúsenosti máme, ale český zákon, základný zákon platí od 12. januára, takže tu by som bol ešte opatrný v rozprávaní o tom, že sa niečo neosvedčilo alebo že niečo nevyhovuje preto, lebo je to ešte príliš krátko na to.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Vážení kolegovia poslanci,

keďže si myslím, že tento návrh zákona je jedným z účinných nástrojov boja proti korupcii, budem podporovať tento poslanecký návrh zákona v znení tých pripomienok, ktoré nezmenia jeho pôvodný charakter. A preto, aby som mohol vyjadriť rozdielny názor napríklad voči ústavnoprávnemu výboru, tak by som prosil, aby sme hlasovali osobitne o niektorých bodoch, ktoré sú zaradené hlasovať na spoločné hlasovanie. Ak by som opakoval niektoré body už predrečníkov, tak sa ospravedlňujem.

V článku VI body 8, 16, 47, 50 a 61 na osobitné hlasovanie skôr by som odporúčal neschváliť, potom body 5, 52 a 63, ktoré sú na spoločné hlasovanie - odporúčanie gestorského výboru - a body 30, 40, 41 a 49.

Jedna poznámka. Priznám sa, že ma prekvapuje veľmi kritický postoj opozície k tomuto návrhu zákona, kde by som naopak, očakával, že ona bude tým motorom, ktorý sa bude usilovať o urýchlené prijatie takéhoto zákona, pretože tento zákon, myslím si, v prvom rade im uľahčí ich prácu a život, aj keď je dnes situácia diametrálne odlišná od tej, aká tu bola pred rokom 1998, keď sme vtedy v opozícii mali veľmi obmedzené možnosti prístupu aj k informáciám, ktoré vôbec neboli tajné.

Odporúčam aj ostatným kolegom, aby takto pristupovali k návrhu zákona.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Brocka bol posledný prihlásený do rozpravy k tomuto návrhu.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Chcem len kolegovi povedať, že zrejme asi dobre nepočúval, pretože my sme sa jednoznačne vyjadrili, že podporíme tento zákon. Akurát sme mali výhrady k tomu, že šírenie informácií, ktoré je, je neobjektívne a dávajú sa len niektoré informácie a napríklad tu v parlamente aj on hlasoval proti tomu, aby bolo rokovanie parlamentu buď priamo, alebo v prenose zo záznamu. Čiže v tomto sme pripomínali istú nerovnováhu, že na jednej strane sa predkladá zákon, aby občan mohol byť informovaný a na druhej strane, keď táto realizácia má byť v parlamente urobená, tak aj on sám hlasoval proti tomuto zákonu.

Teda ešte raz, poslanci Slovenskej národnej strany podporia tento zákon.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

Nech sa páči.

Poslanec J. Langoš:

Ďakujem pekne za slovo.

Diskusia, verejná diskusia trvala prinajmenšom trištvrte roka. Diskusia vo výboroch, vo všetkých výboroch Národnej rady trvala desiatky hodín. Dnes v tejto rozprave nie je potrebné už plytvať slovami. Je dobré zamerať sa naozaj na tie zásadné veci sporu medzi ústavnoprávnym výborom, resp. medzi časťou poslancov koalície a medzi predkladateľmi.

Teší ma podpora konštruktívnej časti opozície, podpora tohto zákona. Poslanci za Slovenskú národnú stranu hovorili, že označili tento zákon za farizejský. Nesúhlasím. Zákon je taký, aký je napísaný. Pojem farizejský je starozákonný pojem. V starozákonnom svete, tak ako ho poznáme z písiem, sa viedol spor medzi farizejmi, ktorí boli zákonodarcami a ktorí ukladali zákony a trvali na plnení zákonov, a medzi životom vo viere, ktorý bol postavený na božích zákonoch, na Desatore, na Mojžišových tabuliach.

A toto je trvalý spor v Starom zákone. Hovorí sa nie nadarmo: "Farizej vodu káže, víno pije." Áno. Farizeji trvali, ukladali zákony, ale porušovali a nerešpektovali Božie zákony, teda nežili životom vo viere. Tento zákon je dobrý, nie je farizejský. Iste, je možné povedať, že bude farizejstvom, ak podporovatelia zákona, verejní činitelia ho nebudú rešpektovať. Budú ho vyžadovať, ukladať a vyžadovať od ostatných a nebudú ho rešpektovať. Ale to je vec budúcnosti. To je vec aplikačnej praxe. Zatiaľ zákon nie je účinný, nie je platný, nie je súčasťou nášho platného právneho poriadku. Súčasťou nášho platného poriadku je ústavný princíp otvoreného štátu.

Ďakujem aj ústavnoprávnemu výboru vlastne za vytvorenie tých štyroch skupín bodov zo spoločnej správy, pozmeňujúcich návrhov, ale chcem povedať, chcem navrhnúť, aby sa osobitne hlasovalo aj o bode 50 zo spoločnej správy. To nazeranie do spisov, nazeranie do dokumentácie považujeme naozaj za tú najlepšiu možnosť, ako sa ľudia, ktorí majú záujem, môžu podieľať a otvárať a viesť verejnú diskusiu o zámeroch štátu, o zámeroch, ešte neuskutočnených zámeroch. Ako ináč, keď nie nazeraním, alebo keď nie získavaním informácií o procese? Ako ináč? Veď máme skúsenosť. Veď keď je už raz skončený dokument alebo skončený spis, keď je rozhodnuté, že štátne orgány začnú konať, začnú konať na základe nejakého projektu, už je neskoro, zväčša neskoro viesť diskusiu o správnom alebo nesprávnom zámere.

Čiže vlastne bod 10 spoločnej správy hovorí, že k ustanoveniu § 3 ods. 3 pripojiť slová "ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo dokument, ktorý má byť predmetom informácie, nemá ešte konečnú podobu". To je vlastne zákaz, alebo príkaz úradníkom neposkytovať informácie, ktoré ešte nemajú konečnú podobu, teda neumožniť aktívnej časti verejnosti, občanom, ľuďom podieľať sa na diskusii, ktorá sa vedie za zatvorenými dverami štátnych úradov.

Bod 50. Navrhuje sa vypustiť v § 18 ods. 4. Ale prečítam vám na seba nadväzujúce ods. 2, 3 a 4.

Ods. 2 hovorí: "Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu, alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy, alebo odpisy, alebo kópie zo spisov a z dokumentácie."

Ods. 3: "Povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až § 14."

Tie povinnosti ukladajú iné zákony. Napríklad je to povinnosť chrániť osobné údaje, chrániť údaje o súkromí osôb, chrániť lekárske tajomstvo, údaje týkajúce sa lekárskeho tajomstva, chrániť údaje týkajúce sa bankového tajomstva.

A ods. 4 hovorí: "Toto ustanovenie sa použije, aj keď osobitné zákony ustanovujú inak, s výnimkou trestného konania, občianskeho súdneho konania a konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky."

Tento odsek sa navrhuje vypustiť. Pentagon, ministerstvo obrany Spojených štátov zverejňuje aj prísne tajné dokumenty, a to tak, že veci, ktoré sú chránené ako štátne tajomstvo, sú vyčiernené. Videl som dokumenty, ktoré hovoria o rozmiestnení zbraňových systémov, ktoré sú popísané. Popísané sú tak, že sú zamlčané tie technické parametre, ktoré majú zabrániť okopírovaniu alebo pochopeniu toho princípu a zo správy boli vyčiernené, na koľkých miestach v Spojených štátoch sú umiestnené zbraňové systémy a ako sa volajú tie miesta. To bolo vyčiernené. Ináč správa, prísne tajná, bola zverejnená.

Dodnes zákon o štátnom tajomstve hovorí, ukladá a nie je to vyložené, že 10-, 20-, 50-stranový spis, ktorý obsahuje jednu vetu, ktorej prezradenie, zverejnenie by ohrozilo dôležitý štátny záujem, ten celý spis je prísne tajný a nie je možné doň nahliadnuť. Začiernením tej jednej vety je možné nahliadnutie do prísne tajného spisu.

Teda navrhujem, aby aj bod 10 spoločnej správy z prvej skupiny, ktorú navrhuje ústavnoprávny výbor schváliť, bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Pardon, bod 50. Tak som to uviedol.

Rovnako pred hlasovaním navrhujem, aby sa o bodoch, ktoré sa týkajú ponechania v platnosti a účinnosti zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí, hlasovalo tak, ako to navrhuje ústavnoprávny výbor, ale aby tento návrh snemovňa neprijala.

Rovnako navrhujem, aby body 10 a 50 pri osobitnom hlasovaní neboli schválené.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Žiada si vyjadriť sa k rozprave aj pán spoločný spravodajca? Áno.

Poslanec L. Orosz:

Vážený pán podpredseda,

kolegyne, kolegovia,

rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej orgánov k poslaneckému návrhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých ďalších zákonov sa blíži k svojmu záveru. Dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky zhodnotil priebeh legislatívneho procesu v Národnej rade vrátane dnešnej rozpravy, a to možno obšírnejšie, ako býva zvykom, obšírnejšie možno z toho dôvodu, aby sme si hovorili pravdu, aby sme sa zbytočne neosočovali a aby sme prípadne vďaka tomu neohrozili prijatie tohto zákona.

Už v rámci prvého čítania som uviedol, že ide o návrh zákona s mimoriadne závažným celospoločenským dosahom, ktorého prijatie predpokladá Ústava Slovenskej republiky vo svojom ustanovení článku 26 ods. 5. Jeho uvedenie do života môže výrazným spôsobom zvýšiť transparentnosť verejného života a nepriamo prispieť aj ku zvýšeniu kvality práce orgánov verejnej moci. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ide o návrh zákona, ktorý zasahuje do viacerých sfér spoločenského života, ktoré už sú upravené právnymi predpismi. Navyše, povinnosť poskytovať informácie už vyplýva z viacerých existujúcich právnych predpisov, ktoré budú mať po schválení tohto zákona charakter špeciálnej právnej normy.

Chcem zdôrazniť, že nejde len o toľko spomínaný zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí, ale o celý rad ďalších zákonov. Za týchto okolností je legislatívne mimoriadne zložité premietnuť a systematicky zaradiť takýto návrh zákona do platného právneho poriadku tak, aby pri jeho aplikácii nevznikli vnútri právneho poriadku určité vnútorné rozpory a aby zbytočne nevznikli interpretačné a aplikačné problémy. Zvýšené nároky na predkladateľov vyplývali aj z potreby precízneho legislatívneho stvárnenia obsahových zámerov, ktoré tvorili ideovú niť tohto návrhu.

Chcem otvorene povedať, že v predloženom znení tento návrh nespĺňal tieto kritériá. Bol predložený v nedopracovanom, doslova surovom stave, čo nesporne výrazne ovplyvnilo negatívne stanovisko Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, ako aj negatívne stanovisko vlády Slovenskej republiky. Napriek negatívnemu stanovisku vlády Slovenskej republiky prejavila Národná rada Slovenskej republiky v rámci prvého čítania dobrú vôľu popasovať sa s týmto návrhom, pokúsiť sa ho vylepšiť, odstrániť z neho systémové chyby, vyčistiť legislatívnotechnické nedostatky, ako aj štylistické a gramatické nepresnosti. K tejto náročnej úlohe sme si zároveň odhlasovali v prvom čítaní dlhšiu lehotu na rokovanie v rámci druhého čítania.

Myslím si, že sme v prvom čítaní prijali dobré rozhodnutia. Celospoločenský význam tohto návrhu si to nesporne zaslúži. Rokovania vo výboroch boli veľmi konštruktívne aj napriek tomu, že predkladatelia nie vždy prejavovali dostatočnú vôľu a možno aj schopnosť pochopiť podstatu pozmeňujúcich návrhov, ktoré podľa môjho najlepšieho vedomia a presvedčenia smerovali k vylepšeniu návrhu. V tejto súvislosti mi dovoľte poďakovať sa všetkým, ktorí pristúpili v rámci druhého čítaniu ku konštruktívnemu rokovaniu o tomto návrhu zákona a prispeli k jeho skvalitneniu. Osobitné ocenenie si zaslúžia aj pracovníci legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady.

Za týchto okolností si dovolím konštatovať, že kritika niektorých členov ústavnoprávneho výboru vrátane mňa ako jeho predsedu a spoločného spravodajcu zo strany predkladateľov i zo strany Občianskej iniciatívy za dobrý zákon o prístupe k informáciám je prinajmenšom neobjektívna a neseriózna. Považujem ju za prejav nepripravenosti akceptovať aj iné názory a nepripravenosti uznať aj vlastné chyby. Toto hodnotenie poskytnuté zo strany predkladateľov je povrchné aj z toho hľadiska, že komplexný a objektívny pohľad na priebeh rokovania vo výboroch veľmi jasne ukazuje, že gestorský ústavnoprávny výbor prejavil oveľa liberálnejší prístup k tomuto návrhu ako niektoré iné výbory, ktoré schválili oveľa reštriktívnejšie pozmeňujúce návrhy.

Ústavnoprávny výbor potvrdil svoj ústretový prístup k predkladateľom tohto návrhu aj pri svojom včerajšom rokovaní, keď korigoval svoje pôvodné rozhodnutie vo vzťahu k § 15 dotýkajúceho sa väzby sprístupňovania informácií a zachovávať mlčanlivosť, a takisto ústretovosť prejavil v tom, že vyčlenil niektoré pozmeňujúce návrhy na samostatné hlasovanie.

Ak mi dovolíte, zaujmem stanovisko ešte k niektorým vystúpeniam v rozprave, osobitne k vystúpeniam pána poslanca Šebeja a pána poslanca Zajaca, čiastočne aj vo vzťahu k pánu Langošovi ako predkladateľovi. Hovorilo sa tu o troch otázkach, na ktoré sa predkladatelia negatívne dívajú po rokovaní jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Vo vzťahu k § 15 ide o princíp mlčanlivosti, myslím si, že nie je už podstatné o ňom hovoriť, chcem len zdôrazniť, že tento pozmeňujúci návrh schválili tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor navrhuje neakceptovať tento návrh, to znamená, vyhovieť vôli predkladateľov.

Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa týkajú zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí, veľa tu už povedal poslanec Ivan Šimko. Tu jednoducho musím zopakovať to, že právny poriadok Slovenskej republiky, to je určitý systém. Tento zákon musí do tohto systému zapadnúť. Ak ho nezaradíme dobre do tohto systému, tak vzniknú vážne problémy. Zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí je len jeden zo špeciálnych zákonov, ktoré upravujú prístup verejnosti k informáciám. Je ich celý rad. Mohli by sme začať od mediálnych zákonov, cez zákon o politických stranách, cez zákon o archívnictve a tak ďalej. Nie je možné jeden špeciálny zákon premietnuť do obsahu všeobecného zákona a ostatné nechať tak. To jednoducho nie je logický, nie je systémový prístup. Ak zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí má chyby a nedostatky, dajú sa odstrániť novelou tohto zákona.

K problematike sprístupňovania informácie, ktorá má určitú podobu, podľa pozmeňujúceho návrhu konečnú podobu. Nebudem sa vyjadrovať teraz právnym jazykom. Pokúsim sa vysvetliť podstatu toho, čo sledovali predkladatelia a čo sa snažíme korigovať pozmeňujúcim návrhom na základe určitého príkladu zo života. Pán Langoš, ak vás niekto pozve na večeru, vy toto pozvanie prijmete, ale prídete o hodinu skôr, večera ešte nie je dovarená, ale vy žiadate od hostiteľa, aby vám túto večeru poskytol, lebo sa ponáhľate niekde inde. Hostiteľ vám vyhovie, vy sa navečeriate a poviete, že mäso bolo tvrdé, zemiaky nedovarené a jedlo nedochutené. Tak to je podstata toho, čo sme sa my snažili korigovať.

Ak sa schváli ten pozmeňujúci návrh, ktorý odporúčajú, myslím si, 3 alebo 4 výbory Národnej rady Slovenskej republiky, tak to umožní napríklad v legislatívnom procese prístup k návrhu zákona, ktorý vznikne na úrovni ministerstva ešte pred pripomienkovým konaním. Keď ho podpíše minister, ide do pripomienkového konania, v tej fáze má žiadateľ právo túto informáciu dostať. Potom prebehne pripomienkové konanie, medzirezortné pripomienkové konanie, zase má materiál konečnú podobu, po určitom štádiu je možné sa k nemu opätovne dostať, potom ide do Legislatívnej rady vlády, po rokovaní Legislatívnej rady vlády zase máte možnosť sa k nemu dostať. Žiadateľ podľa môjho najlepšieho presvedčenia má právo si ho vyžiadať, a potom prebieha proces, ktorý prebieha v Národnej rade Slovenskej republiky. A tu vieme, že všetko je verejné. Takto by sme mohli hovoriť o mnohých príkladoch zo života, čo umožní ten pozmeňujúci návrh, ktorý je odporúčaný, opakujem, štyrmi výbormi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ak mi dovolíte ešte k procedurálnym návrhom, ktoré zazneli v rozprave jednak od pána poslanca Šebeja, myslím, potom od pána predkladateľa Langoša a takisto od pána poslanca Brocku. Ide o procedurálne návrhy, o ktorých bude treba dať hlasovať.

Pán poslanec Šebej navrhuje vyčleniť na samostatné hlasovanie body 5, 10, 43, 47, 48, 50 a 63. Chcem v tejto súvislosti povedať, neviem, či bude pán poslanec s tým súhlasiť, že o bode 5 treba hlasovať spolu s bodmi 29, 52 a 63, lebo to sú všetko body týkajúce sa zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Keby neboli schválené všetky tieto štyri návrhy, tak vznikne chaos v právnom poriadku. Takže ak je to možné, odporúčam, aby sme sa držali odporúčania ústavnoprávneho výboru hlasovať o všetkých týchto štyroch návrhoch samostatne, ale zároveň spoločne, lebo týkajú sa jednej problematiky. Bod 10 je vyčlenený na samostatné hlasovanie podľa odporúčania gestorského výboru. Bod 43 - je možné o ňom hlasovať samostatne, medzi bodmi 47 a 48 je väzba, ak sa neschváli bod 47, tak je možné schváliť bod 48, ale ak sa schváli bod 47, tak o bode 48 už nie je možné hlasovať. O bode 50 sa dá hlasovať samostatne.

Čo sa týka návrhov pána poslanca Brocku, o bode číslo 8 sa dá hlasovať, o bode 16 sa dá hlasovať, o bode 47 som už hovoril, o bodoch 50 a 61 tiež, body 52 a 63, o tých by sa malo hlasovať spoločne, to je to životné prostredie, takisto body 13, 30, 40, 41. Myslím si, že bod 49 tiež má väzbu na prípadné schválenie bodu 47 alebo 48. Takže to by bolo možné až potom, keď budeme vedieť, či Národná rada schváli tie predchádzajúce návrhy.

Na základe toho, čo som uviedol, by som, pán podpredseda, odporúčal, aby sa pristúpilo k hlasovaniu o týchto procedurálnych návrhoch, a potom je možné hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

Predtým ako budeme hlasovať, sa ešte hlási pán poslanec Tuchyňa.

Poslanec J. Tuchyňa:

Pán podpredseda, prosím, aby sme o tomto zákone hlasovali poobede, pretože inak by som musel v mene troch poslaneckých klubov žiadať prestávku na poradu pred hlasovaním.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Tiež som chcel navrhnúť, páni poslanci, aby sme o tomto zákone, nie však o doteraz prerokovaných bodoch, hlasovali až po obedňajšej prestávke.

Ďakujem pánu poslancovi Langošovi a pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby ste počas obedňajšej prestávky si ešte navzájom dovysvetlili niektoré problémy alebo sa dohodli, prípadne sa zišli poslanecké kluby a dohodli si spôsob hlasovania.

Páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o doteraz prerokovaných bodoch, a to o správe o činnosti prokuratúry, o návrhu zákona, ktorý predniesol a predložil pán poslanec Palko, a potom pred obedňajšou prestávkou by sme pristúpili k návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie, ktorú budeme vykonávať tajným hlasovaním, aby sme počas obedňajšej prestávky mali možnosť a dali priestor overovateľom na sčítanie hlasov.

Ďalej vás chcem informovať, páni poslanci, že na základe dohody predsedov poslaneckých klubov zajtra bude rokovanie 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerušené. Zajtra rokovať v pléne nebudeme. Budeme pokračovať v piatok o 9.00 hodine s tým, že na úvod tohto rokovacieho dňa budú prijatí hokejoví reprezentanti Slovenskej republiky v Národnej rade, a potom by sme pokračovali hlasovaním o návrhu zákona o telekomunikáciách a o návrhu zákona o cenách.

Odporučil by som vzhľadom na to, že je všeobecne zrejme záujem skončiť v piatok rokovanie 31. schôdze Národnej rady, či by sme dnes nemohli rokovať aj po 19.00 hodine s tým, že by sme prerokovali všetky body programu, pokiaľ nebude príliš veľká diskusia, všetky správy, ktoré sú predložené na rokovanie tejto schôdze, a nechali by sme si iba telekomunikačný zákon na piatok, pretože treba ešte vzhľadom na veľký počet pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú predložené v jednotlivých výboroch, spolu s predkladateľom tento návrh zákona dôsledne pripraviť na hlasovanie, a odporúčam preto takýto postup. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas snemovne s takýmto návrhom, teda rokovať dnes po 19.00 hodine. Zajtra rokovanie nebude. Necháme priestor na rokovanie výborom. Nebude rokovanie pléna, páni poslanci. A dnes by sme po 19.00 hodine pokračovali tak, aby sme prerokovali všetky body programu, mimo zákona o telekomunikáciách a zákona o cenách. Je s tým súhlas?

Pán poslanec Volf.