Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre verejnú správu poslancovi Vladimírovi Faičovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec V. Faič:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto spoločnú správu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 732 zo 14. marca tohto roku pridelila vládny návrh zákona, predmetného návrhu zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Gestorský výbor nedostal do dňa 5. mája žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona o rokovacom poriadku.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady, teda predmetný návrh zákona, odporúčali Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetky dotknuté výbory s tým, že odporúčili jeden pozmeňujúci návrh, ktorý máte uvedený v spoločnej správe.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona číslo 222/1996 schváliť.
Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pekne pánovi ministrovi, ďakujem pekne pánovi spravodajcovi nateraz za predloženie vládnych návrhov.
Páni poslanci, panie poslankyne, podľa schváleného programu by malo nasledovať druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o prostriedkoch verejných informácií (tlač 529).
Keďže navrhovateľ poslanec Ivan Hudec nie je prítomný, pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, a to k druhému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 534 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 534a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Štefan Rusnák. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000, do druhého čítania.
Účelom predkladaného návrhu je vytvoriť podmienky na vhodné zamestnanie pre dlhodobo evidovaných nezamestnaných občanov na kratší ako určený týždenný pracovný čas. Návrh predpokladá skrátenie lehoty, v ktorej má evidovaný nezamestnaný občan povinnosť oznamovať úradu práce zmeny oproti zápisu v evidencii nezamestnaných občanov a skrátenie lehoty, v ktorej musí evidovaný nezamestnaný občan nahlásiť okresnému úradu práce zmenu trvalého pobytu. Návrh sleduje doplnenie ďalšieho nástroja aktívnej politiky práce, podstatou ktorého je zamestnať dlhodobo nezamestnaného občana obecným úradom na základe dohody medzi okresným úradom práce a obecným úradom.
V súvislosti s navrhovanou úpravou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa navrhuje aj doplnenie zákona číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000. Schválením tohto návrhu sa umožní financovanie verejnoprospešných prác pre dlhodobo evidovaných nezamestnaných občanov zo štátneho rozpočtu.
Je známe, že v predchádzajúcom období obce vytvárali pracovné príležitosti a na ich financovanie získavali prostriedky od Národného úradu práce v rámci organizovania verejnoprospešných prác. V súčasnom období takéto možnosti neexistujú, aj preto sa zvyšuje počet dlhodobo evidovaných nezamestnaných a tým aj počet poberateľov dávok sociálnej pomoci, a to aj preto, že súčasný systém nároku na dávky sociálnej pomoci je podmienený vedením žiadateľa o túto dávku v evidencii nezamestnaných. Preto považujeme za veľmi dôležité vytvoriť podmienky na vznik pracovných príležitostí v obciach na riešenie ich potrieb a súčasne umožniť zamestnať nezamestnaných občanov, ktorí potrebujú dávky sociálnej pomoci priamo v obciach.
Vytvorenie takýchto podmienok umožní zvýšiť ponuku voľných pracovných miest, ktoré budú môcť ponúknuť okresné úrady práce evidovaným nezamestnaným. Zvýšenie ponuky pracovných miest takýmto spôsobom umožní i vyradenie z evidencie nezamestnaných občanov, ktorí sa snažia zotrvať v tejto evidencii z iných dôvodov než preto, že chcú pracovať.
Verím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že podporíte túto iniciatívu skupiny poslancov a novelu spoločne schválime.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Františkovi Halmešovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy a páni,
z poverenia gestorského výboru vám predkladám spoločnú správu výborov, ktoré prerokovali zákon, ktorým skupina poslancov navrhuje zmeniť a doplniť zákon Národnej rady číslo 387/1996 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky pridelila tento návrh zákona uznesením z 15. marca na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ďalej výboru pre financie, rozpočet a menu a za gestorský výbor bol určený výbor pre sociálne veci a bývanie.
Gestorský výbor nedostal do 5. mája žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh pridelený.
Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 187 vyslovila s týmto návrhom súhlas s pripomienkami uvedenými v stanovisku vlády zo dňa 29. marca 2000.
Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, a to bolo uznesenie z 3. mája tohto roku, a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, a to bolo uznesením z 5. mája. Ústavnoprávny výbor síce návrh tohto zákona v stanovenom termíne neprerokoval, ale prerokoval ho po stanovenom termíne s tým, že s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, súhlasí. Z uznesení jednotlivých výborov vznikli a boli odporučené na schválenie niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, ktorú máte k dispozícií, a preto nebudem všetkých sedem čítať.
Myslím, pán predsedajúci, že po tomto úvode môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ako to, že to nefunguje? Pani poslankyňa Sárközy sa hlási ako jediná. Končím možnosť uplatnenia prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pani polankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne, kolegovia,
budem veľmi stručná a vyjadrím sa dvoma vetami. Vítam túto novelu zákona o zamestnanosti, len škoda, že to nepredložilo rezortné ministerstvo práce a sociálnych vecí, že to musel byť ako poslanecký návrh, ale ja to aj odôvodním prečo. Pretože vlani, keď sme mali výjazdové rokovanie výboru v januári v Lučivnej, ja som toto jednak ministrovi práce a sociálnych vecí a jednak generálnemu riaditeľovi Národnému úradu práce tlmočila, pretože naši starostovia, nielen naši starostovia, s ktorými prichádzame do styku, ale starostovia po tomto mali dopyt. Všade, kam sme išli, sa hovorilo o tom, prečo sa neuvoľnia prostriedky alebo peniaze na verejnoprospešné práce, ktoré toho času pokladali za správne. Vtedy mi bolo povedané, že nezamestnanosť sa nemá riešiť takto, ale majú byť na to nejaké iné projekty. Teraz keď sa vyšplhala nezamestnanosť na 20 %, zrejme prišli na to, že niečo sa tu musí spraviť. Takže klub poslancov za Stranu maďarskej koalície tento návrh podporí. Ale ešte raz zdôrazňujem, že je na škodu veci, že sa to muselo spraviť zase poslaneckým návrhom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa vyjadriť pán poslanec? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem vám pekne zatiaľ za prácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Pristúpime k druhému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 537 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 537a.
Dávam slovo pánovi poslancovi Romanovi Kováčovi a prosím, aby návrh zákona odôvodnil.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni kolegovia, kolegyne,
predmetom tohto zákona je úprava, malá úprava novely, ktorú sme schválili na konci minulého roka, na rozhraní novembra a decembra minulého roka, ktorá zo skupiny osôb, ktoré nie sú povinné odvádzať do dôchodkového zabezpečenia poistné, vyčlenila dôchodcov, ktorí pokračujú ďalej vo svojej práci či už ako osoby v zamestnaneckom vzťahu, alebo ako osoby, ktoré sú samostatne zárobkovo činné a poberajú pritom dôchodok. Zdôvodnenie tejto novely predovšetkým bolo postavené na tom, že poisťovňa odhadovala, alebo tak bol zdôvodňovaný tento zákon, že poisťovňa odhadovala zisk, ktorý získa týmto opatrením asi na výšku 900 miliónov, 800 - 900 miliónov, a že toto opatrenie pomôže poisťovni upraviť pomery v základnom fonde. Ďalšie zdôvodnenie, ktoré bolo, je vniesť určitú spravodlivosť, aby ten, kto pracoval, aj platil.
Dovoľte mi, aby som trošku sa pokúsil "zviklať" tieto dva dôvody, pretože mojou novelou navrhujem opäť vrátiť stav do pôvodného znenia zákona. To znamená, dôchodcovia, ktorí poberajú dôchodok a sú ďalej aktívne pracovne činní či už ako samostatne zárobkovo činné osoby, alebo ako osoby, ktoré sú v zamestnaneckom pomere, aby nemuseli prispievať na svoje dôchodkové zabezpečenie.
Po prvé. My sme zaviedli v tejto chvíli novelu, ktorá prikazuje zo zákona platiť do Sociálnej poisťovne za službu, za ktorú dôchodca nič nedostane. Ak hovorím, že nič nedostane, hovorím to absolútne cielene. Nie je možné sa vyhovárať, že tieto peniaze budú použité na valorizáciu, pretože ak by takýto občan nechodil do práce, aj tak by zo zákona zákonnú valorizáciu dôchodku mal. To znamená, my ho nútime platiť za niečo, z čoho nemá vôbec žiadny úžitok. Je to dosť ojedinelý prípad v našom zákonodarstve, aby zákon nútil občana prispievať práve na takéto preňho nevýhodné platby. To je prvý dôvod.
Druhý dôvod, ktorým sa to pokúšam zneistiť, je zisk Sociálnej poisťovne. Ten odhadovaný zisk je fiktívny. Vzhľadom na to, že množstvo týchto dôchodcov, je ich 48 000 a z toho je zhruba 18 000 tých, ktorí sú samostatne zárobkovo činní, množstvo týchto dôchodcov odovzdalo späť živnostenský list, pretože pre nich je nezaujímavé ďalej pokračovať vo svojej činnosti, ak platby do poistného systému a daň sú vyššie ako ich zárobky. My sme totiž v zákone donútili dôchodcu, aby jeho minimálny odvod do zákonného poistenia bol vypočítavaný zo 4 000 Sk. Je pravda, že mnoho dôchodcov, ktorí sú samostatne zárobkovo činní, nedosahujú túto sumu.
A chcel by som upozorniť, že v stanovisku vlády je chyba, pretože tam sa neuvádza, že skutočne minimálny vymeriavací základ je 4 000 Sk pre túto skupinu dôchodcov.
Chcem povedať, že ďalší argument, ktorý bol proti pôvodnému zneniu zákona, bola otázka zvýhodnenia zamestnávateľa, ktorý zamestnáva dôchodcu, pretože platí menšie odvody na dôchodkové poistenie. V našom zákonodarstve zvýhodnenie určitej sociálnej skupiny nie je nič nového. My poznáme zvýhodnenie zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú povedzme zdravotne postihnuté osoby. Pripravuje sa právna úprava zvýhodnenia zamestnávateľov, ktorí príjmu do tzv. prvého zamestnania absolventov škôl. Dokonca máme aj takéto zvýhodnenia už aj v zákone stanovené. To znamená, že takýto argument treba opustiť a nie je možné ho brať vážne. Ak by to bola iba jediná sociálna skupina, vtedy by sme mohli uvažovať o tom, že existuje takáto výhoda, ale pokiaľ existujú iné sociálne skupiny, ktoré majú právo na toto zvýhodnenie, tak treba povedať, že tento argument neplatí.
No a konečne dovoľte mi, aby som povedal, v akej situácii sa nachádza dôchodca, ktorý pokračuje vo svojej činnosti. Dôchodca, ktorý pokračuje vo svojej činnosti, musí platiť zdravotné poistenie, musí platiť nemocenské poistenie, v tejto chvíli musí platiť dôchodkové poistenie, z ktorého nemá, samozrejme, nič, ako som povedal, ale navyše, a to sme si možno pri schvaľovaní tohto zákona neuvedomili, dôchodca je znevýhodnený aj daňovými zákonmi, ktoré platia. Dôchodca si nemá možnosť odpočítať z daňového základu odpočítateľnú položku, ktorú si môžu odpočítať všetci ostatní zamestnanci. Tak sa stane, že dôchodca, ktorý povedzme pracuje vo výške minimálnej mzdy, miesto 690 Sk na daniach zaplatí ročne 3 600 Sk. Vidíte, že ten rozdiel je veľmi markantný. Dôchodca teda platí dane do štátneho rozpočtu, pomáha tým štátu platiť dôchodky do Sociálnej poisťovne za osoby, za ktoré je povinný štát platiť. Dôchodca prispieva na zdravotné poistenie, prispieva na nemocenské poistenie.
Myslím si, že práve vyžadovať od neho platbu do dôchodkovej poisťovne a nič mu za to neponúknuť, je svojím spôsobom nemorálne, a preto vás, vážené kolegyne a kolegovia, prosím, aby ste túto novelu podporili. Novela prešla všetkými výbormi, ktoré určil predseda Národnej rady, a výbory súhlasili so znením tejto novely.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Štefanovi Rusnákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. marca 2000 číslo 749 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Gestorský výbor nedostal do 5. mája 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 232 vyslovila s návrhom nesúhlas z dôvodov uvedených v stanovisku vlády zo dňa 13. apríla 2000.
Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 3. mája 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 2. mája 2000 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 5. mája 2000. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali a odporúčali ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedený v tejto spoločnej správe schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bode 1 až 3 spoločne a odporúča ich schváliť. Bod 4 odporúča neschváliť.
To je všetko.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Ústne sa hlásia do rozpravy šiesti poslanci Národnej rady: páni poslanci Šepták, Kužma, Mesiarik, Prokopovič, Brocka, pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť uplatnenia ďalších prihlášok do rozpravy ústne.
Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni poslanci, keďže tu nemáme žiadneho ministra pri poslaneckom návrhu, aby sa poučili páni ministri, akým spôsobom sa dávajú zmeny zákonov, aby sme nemuseli počúvať to, čo nám tu doobeda hovoril pán podpredseda Fogaš, akým spôsobom určité ministerstvá nefungujú.
Dovoľte mi, dámy a páni, povedať pár myšlienok k zmene zákona 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Nebudem sa dotýkať legislatívnej stránky tejto zmeny, ale chcel by som sa vyjadriť k samotnej myšlienke. Ako myšlienku hodnotím veľmi pozitívne a treba povedať, že v novembri prijatý zákon bol omylom a urobil skutočne viac škody ako úžitku. Písmeno e), o ktorom tu hovoril už pán predkladateľ Kováč, vlastne bolo veľkou nespravodlivosťou voči dôchodcom, ktorým sme jednoducho týmto nariadili platiť odvodovú povinnosť, ale nič sme im neponúkli. Nič sme im nedali navyše. Svojou aktivitou tým, že sa rozhodli, že neodídu na zaslúžený odpočinok, ale budú i naďalej pracovať, sme ich prinútili platiť ďalší odvod navyše, ale nedali sme im možnosť zvýhodnenia, ktoré by vlastne malo zmysel. Budú musieť platiť viac ako ostatní ľudia, ktorí sú už na zaslúženom dôchodku.
Treba povedať, že s týmto návrhom zákona, ktorý bol v novembri, prišla sama koalícia, a aj napriek tomu, že sme ako opoziční poslanci upozorňovali, že je tu určitá chyba, nestalo sa tak, ale cením si to, že koalícia si uvedomila túto chybu, priznala ju a nechce naháňať týmto len lacný politický kapitál, ale je si vedomá toho, že je potrebné túto chybu napraviť.
Samozrejme, že keď hovoríme o tom, čo dôchodcovia môžu zaujímať aké miesta, tak hovoríme o práci málo kvalifikovanej, o práci, ktorú žiadni mladí ľudia nebudú vykonávať, ako sú šatniari a upratovači. To, že sme prisúdili dôchodcom odvodovú povinnosť 1 300 Sk, ich prinútilo, že radšej svoje živnosti vrátili alebo jednoducho prestali sa zaujímať o prácu, ktorú mali vykonávať navyše. Dá sa povedať, že celou touto krátkou novelou, s ktorou prichádza pán Kováč, sa napráva stav, ktorý tu v novembri vznikol. A myslím si, že túto novelu treba podporiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi Šeptákovi.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kužma, po ňom pán poslanec Mesiarik.
Poslanec J. Kužma:
Vážené dámy,
vážení páni,
chcem len podporiť túto novelu, ktorú predkladajú páni poslanci do parlamentu, a zdôvodním to dvoma listmi, ktoré som dostal a vlastne ony poukazujú na to, že zrejme sme tu chybu spravili, ale chybu spraviť, kto niečo robí, sa dá, ale treba si vedieť aj chybu priznať a napraviť ju. A myslím si, že týmto sa nezhodíme, ale, naopak, si pomôžeme.
Ja vám prečítam list, ktorý mi poslal pracujúci dôchodca, ktorý vlastne by mal z minimálnej mzdy 4 000 Sk zaplatiť odvod vo výške 2 000 korún. A v zásade sme to zrovnali s odvodom, ktorý by tento dôchodca platil, ak by dosiahol vlastne mzdu 8 000 korún mesačne, kde je takisto ten odvod 2 000 Sk. Čiže zo 4 000 korún platí odvod 50 % a z 8 000 Sk je tiež odvod 25 %. Čo sa však dôchodcovia nebránia, že by tie odvody za zárobok, ktorý by zarobili viacej, do tej zdravotnej poisťovni dôchodkovej alebo do Fondu nezamestnanosti nemal byť z tých peňazí, ale mal by byť adekvátny nejakým percentom príjmu, a nie viazaný na minimálnu mzdu. Citujem: Nie je možné súhlasiť s platením odvodov v podnikaní dôchodcov z minimálnej mzdy 4 000 korún. V jeho prípade za rok 1998 má priemerný zárobok zdaniteľnú časť 50 000 korún tak, aby odvod zaplatil vo výške 50 %. Za rok 1999 činí zdaniteľná časť z 25 000 korún, čo je mesačne priemer cca 2 080 korún. Ale odvod, ktorý by mal zaplatiť, je 50 % z minimálnej mzdy, čo činí 2 000 korún, čiže zárobok tohto dôchodcu, keď dosiahol príjem 50 000 korún, je 80 korún mesačne. To je proste nenormálne, že človek štvornásobok viacej odvedie do fondov, ako mu ostane.
A to isté sa stáva u dôchodcov, ktorí podnikajú a ktorých príjem vlastne nedosahuje hranicu minimálnej mzdy. Znova sa deje, že dôchodca, ktorý už piaty alebo šiesty rok si privyrábal predajom zo zeleninárskeho tovaru a piaty alebo šiesty rok jeho príjmy dosahujú hranicu 10 000 tisíc korún ročne, mal uložené listom ministerstva financií, ktorý podpísal riaditeľ odboru pre verejné výdavky, ako vymeriavací základ na odvod do fondov 4 000 Sk, čiže by zaplatil 24 000 tisíc korún do fondov a jeho celkový príjem bol len 10 000 korún hrubého. Čiže tu sa dostávame do extrému, kde ten odvod je dvojnásobne väčší ako príjem. Takže bol by som rád, a týka sa to vlastne všetkých, ktorých príjem je nižší, ako je minimálna mzda, aby odvody do fondov platili z mesačného príjmu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šepták. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel som reagovať len na môjho predrečníka pána Kužmu, ktorý poukázal skutočne na extrém. Ja by som si dovolil poukázať na to, že na nedoplatkoch dlžia právnické osoby a fyzické osoby Sociálnej poisťovni okolo 30 mld. korún, a preto považujem za úplnú hlúposť, aby sme takýmto spôsobom zaťažovali dôchodcov, ktorým sme jednoducho nariadili, aby to museli platiť oni a nič sme im za to nedali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Predpokladám, že pán poslanec Kužma sa nechce k tomu vyjadriť. Ďakujem.
Pán poslanec Mesiarik vystúpi v rozprave. Po ňom poslanec Prokopovič.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
budem takisto veľmi stručný. Chcem len zdôrazniť, že nemuseli by sme sa zaoberať takýmito problémami, keby sme mali precíznejšiu prácu navrhovateľov takýchto zmien a keby sme možnože aj my precíznejšie a dôslednejšie počúvali pripomienky jednak výboru, ale aj niektorých poslancov, ktorí upozorňovali pri viacerých zákonoch, ja vás upozorním ešte na niektoré veci, čo nás čakajú o mesiac, na to, že nie vždy reštrikcia, nie vždy, by som povedal, názor, že treba v sociálnej oblasti pritvrdiť, prinesie pozitívny výsledok.
Ja chcem poďakovať pánovi kolegovi Kováčovi za rýchle spracovanie tohto návrhu a chcem len potvrdiť to, čo pán Kužma hovoril, vo výbore máme skutočne veľa dokumentácie a písomných aj telefonických pripomienok a žiadostí a veľa plaču, čo spôsobila táto zmena. Myslím si, že je to také poučenie. Nemáme sa za čo hanbiť. A súhlasím s tým, učíme sa a vidíme a budeme musieť skutočne dôslednejšie posudzovať zákony, ktoré idú. Jednak vo výbore, ale aj tu v parlamente a azda sa aj radiť trošku s občanmi, trošku sa informovať, pretože, ako vidíte, nemáme záruku, že predkladateľ, či je to už vláda ako taká, alebo ministerstvo, má veci tak zmapované, že nenastane takáto kolízia.
Chcel by som upozorniť, že niečo podobné nás bude čakať, a treba to tu povedať pri tejto príležitosti, od 1. 7., kde sme schválili zmenu zákona o sociálnej pomoci, kde vlastne po 24 mesiacoch evidovania na úrade práce prechádzajú všetci ľudia do subjektívnych príčin na sociálnu podporu, teda z 3 200 korún na 1 600. Máme prepočty, že 70 % nezamestnaných takto prepadne. A bude to skutočne obrovský problém zvládnuť to aj fyzicky, pretože od 1. januára, keď došlo len pomerne k malému presunu týchto ľudí do subjektívnych príčin, musela polícia asistovať na okresných úradoch. Bola to katastrofa. Ja si neviem predstaviť, čo bude teraz. Tým nechcem povedať, že mnohí ľudia to zneužívajú a právom to chceme riešiť. Len vyzývam k dôslednosti v tejto oblasti, aby sme nemuseli takéto chyby naprávať v budúcnosti. Osobitne pri reštrikciách, ktoré sú v sociálnej oblasti, pretože asi tá cesta už nevedie k tomu, že reštrikcie alebo že sociálne príspevky sú vysoké. Treba ich adresovať, treba sprísniť mená, ale asi tá výška je o niečom inom.
Ja takisto chcem podporiť tento návrh a vyzývam všetkých, napravme chybu, čo sme urobili nie vlastnou vinou, a schváľme túto zmenu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Prokopovič, po ňom pán poslanec Brocka.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
možno na prvý pohľad pre nezainteresovaného diváka a poslucháča z tejto rozpravy by sa mohlo zdať, že vo svojich vystúpeniach vraciame sa možno k časom pred desiatimi a viac rokmi dozadu, keď všetci hovoríme pomaly v jednom tóne, a o to zvlášť je to grotesknejšie, keď nie je tu ani opozícia. Ale myslím si, že aj keby opozícia tu bola v plnom počte, tak si myslím, tak asi by tiež nemala protichodné stanoviská. Pretože, tak ako bolo tu viackrát povedané mojimi kolegami predo mnou, netreba sa hanbiť, ak napravujeme niečo, čo sme neurobili najlepšie, aj keď sme to možno robili v dobrej viere. A ja si myslím, že aj tú schválenú novelu, ktorá bola doteraz, sme neurobili dobre. Možno aj z tohto dôvodu, že schvaľovali sme ju koncom roka trošku v takom hektickom čase, keď na krku nám visela zodpovednosť za schválenie štátneho rozpočtu a s tým súvisiace ďalšie právne normy, ktoré sme boli nútení schváliť niekedy v trochu šibeničnom termíne.
Ja sa osobne priznám a aj sa hanbím za to, že tieto veci mi trošku ušli a že som vehementnejšie tiež neprotestoval proti tomu, pretože následky toho sa objavili hneď v prvých mesiacoch. Napriek tomu, že som sa začiatkom roku zameral hlavne na možnosť využitia paušálnej dane na základe zákona číslo 366 z decembra o dani z príjmu, na základe toho robil som aj vlastné analýzy a prieskumy na jednotlivých živnostenských oddeleniach a okresných úradoch po celom Slovensku námatkovo a zistil som, že množstvo dôchodcov odovzdáva živnostenské listy. Na prvý pohľad sa mi to zdalo, že je to v dôsledku sklamania z toho, že sa nemôžu dostať pod účinnosť paušálnej dane, ale keď som skúmal trošku hlbšie, zistil som, že drvivá väčšina z nich odovzdáva preto, že sme schválili novelu zákona tak, ako sme ju schválili. A dostal som nielen dva, tri, dostal som ako predseda Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov množstvo listov. Mnoho ľudí ma aj navštívilo tu v Národnej rade a prial by som vám vidieť dve také zrobené ženičky zo Záhoria, ktoré prišli zato, že niečo dopestujú a predajú si to poctivo a nechceli mať opletačky s úradmi, tak robili na živnostenský list. A prišli mi ukazovať, koľko teraz budú musieť ročne zaplatiť okolo 14 - 15 tisíc korún. Skade to majú zobrať? A ja som im to nevedel vysvetliť. Len to, že pokúsime sa urobiť všetko pre to, aby sme to dali do pôvodnej polohy.
Z tohto dôvodu teraz veľmi podporujem tú novelu, ktorú možno aj za mňa trošku urobil kolega pán poslanec Kováč. Ja ju určite podporím a vyzývam aj vás ostatných, aby ste ju podporili.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Brocka, po ňom pani poslankyňa Sárközyová.
Poslanec J. Brocka:
Vážení kolegovia poslanci,
ja chcem upriamiť vašu pozornosť na bod III spoločnej správy, kde aj gesčný výbor odporúča schváliť túto pripomienku, ktorá sa týka znižovania nezamestnanosti z tzv. legislatívnych dôvodov. Táto pripomienka je síce nad rámec predloženého poslaneckého návrhu zákona, ale po dohode s predkladateľom odporúčam vám, aby ste tento návrh schválili. Myslím si, že prijatím tohto zákona a zákona, ktorý novelizuje zákon o zamestnanosti, môžeme výrazne znížiť štatisticky vykazovanú mieru nezamestnanosti. Možno 100 tisíc miest, čo si myslím v tejto chvíli a v tejto biede, keď z vlády neprichádzajú konkrétne návrhy, ktoré by okamžite tento problém riešili, si myslím, že to stojí za úvahu. A takisto sa prihováram za to, aby ste tento pozmeňujúci návrh podporili. A, samozrejme, aj celý zákon.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközyová.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne, kolegovia,
novela zákona číslo 274 o Sociálnej poisťovni vstúpila do platnosti 1. januára 2000. Dnes je 11. mája a znova meníme ten istý zákon. Ja sa musím priznať, už to predo mnou povedali kolegovia, povedala som to aj v gestorskom výbore, ako členka gestorského výboru sa hanbím za to, že sme takýto zákon toho času schválili. Prečo sa to stalo? Pretože to bolo predložené v skrátenom legislatívnom konaní, ako veľa iných zákonov. A možno, že ich ešte sem príde viac. Vtedy sme videli len to, že je veľký deficit v Sociálnej poisťovni, a nemali sme čas na to, aby sme sa hlbšie pozreli, čo táto novela spraví.
Ja len ľutujem jedno, že ani pri tomto zákone, ani pri tom predchádzajúcom zákone o zamestnanosti, aj keď sú to poslanecké návrhy, nesedí tu pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorého sa týka tento zákon. A musím sa poďakovať predkladateľovi, ktorý predložil túto novelu. Spravil to vlastne za nás a ja sa tiež prihováram za to, aby sme odsúhlasili pozmeňujúce návrhy, ktoré v našom výbore predložil pán poslanec Brocka. To je zase ten istý spôsob, čo sa týka žien v domácnosti, ktorý sme avizovali ministerstvu viackrát, že tieto ženy sa vlastne dostávajú do evidencie nezamestnaných kvôli tomu, že to im ukladá zákon o sociálnej pomoci. Vždy nám bolo povedané, že to ide nad rámec zákona, ide to aj teraz nad rámec zákona, ale raz za tým treba spraviť bodku. Takže prihováram sa za to, aby sme tento pozmeňujúci návrh schválili a poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať za tento zákon.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)