Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Krajčimu za vystúpenie.
S faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť ďalšieho uplatnenia faktických poznámok. Prvý pán poslanec Husár, druhý pán poslanec Zajac, tretí pán poslanec Cuper.
Prosím, nech sa páči. Ako prvý pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko sa pôvodne rozhodol na túto absurdnosť vôbec nereagovať. Dvaja kolegovia, ktorí slobodne porušili túto našu dohodu, zrejme reagovali na vystúpenie pána kolegu Palka. A chcem ešte raz zdôrazniť, že táto reakcia mojich kolegov bola vyvolaná práve tým, vážení páni, že toto vystúpenie, váš prístup je veľmi, skutočne veľmi politicky prefíkaný, pretože sa opiera o to, čo je pre mnohých ľudí veľmi citlivou témou, a to je morálka. A je to citlivou témou i pre mňa.
Ale vážení páni, týmto, čo robíte, uvedomte si, že čiahate do niečoho vážnejšieho. Siahate na výsostné oprávnenia hlavy štátu či už zastupujúcej, či takej alebo onakej. Siahate na výsostné oprávnenia hlavy štátu, ktoré jej prislúchajú z ústavy. Deľba moci je jednou zo základných záruk demokracie a vlády práva, pokiaľ hovoríte o vláde práva. A pokiaľ hovoríte o morálke, opýtam sa z iného pohľadu. Je morálnou povinnosťou nás občana a každého dodržiavať právo a vážiť si právo a platné právo? Je. Na túto otázku v právnej teórii existuje jednoznačný nárok a odpovedal na ňu Sokrates veľmi dávno pred nami. I zlé právo si vážiť musíme. V tomto prípade končím.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Pán poslanec Krajči, vy ste povedali na konci vášho vystúpenia, že nechajme už tieto veci, ktoré sa týkajú otázok práva, ktoré sa týkajú otázok etiky, a poďme sa venovať vážnejším veciam. Dovoľte mi, aby som povedal, a v tejto veci musím byť celkom osobný, že si myslím, že tento štát bude vyzerať aj tak a možno predovšetkým tak, aká etika, aká morálka v ňom bude platiť, aké etické normy sa v tejto spoločnosti ujmú. Čo bude dovolené a čo dovolené nebude. Aká kultúra a, politická kultúra aj právna kultúra, bude v tomto štáte platiť. Myslím si, že nemožno oddeľovať jednu vec od druhej, a myslím si, že základy sociálnej etiky sú pre existenciu a pre charakter tohto štátu rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie ako všetko ostatné. To je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka bude veľmi krátka a bude sa týkať iba jednej jedinej veci. Znova poviem svoj osobný názor. Ja si myslím, že práve vy, pán poslanec Krajči, pán Ivan Lexa a pán Mečiar by mali mať sami najeminentnejší záujem na tom, aby ste predstúpili pred súd, aby vás súd oslobodil alebo odsúdil. Jednoducho ak sa, povedal by som, tomuto nepodrobíte, tomuto základnému imperatívu, vždy a do konca vašich životov na vás jednoducho bude ľpieť, či to budete chcieť alebo nie podozrenie, a to podozrenie nebude nevyvrátiteľné, z toho, že ste sa dopustili tých činov, o ktorých tu stále hovoríme. To sa nedá urobiť nijakým iným spôsobom. To sa dá len očistením pred súdom. Nehnevajte sa, že to takto hovorím. Ak ste sa sami nevydali na túto cestu, poškodili ste vlastne najviac sami seba.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ja si myslím, že pán Krajči mal morálne právo vystúpiť, pretože chcel povedať pánu Palkovi, že on nemá nijaké morálne právo, aj mu to povedal, byť veľkňazom morálky na Slovensku a KDH jeho akýmsi kňažským seminárom. Ja si myslím, že ak by pán Palko chcel byť tým veľkňazom morálky na Slovensku, tak by bol musel protestovať aj proti individuálnej milosti, ktorú dal jeho kolegovi z vládnej koalície pánu Fedoročkovi prednedávnom pán Schuster. Pretože sám Fedoročko priznal v novinách, že takých žiadostí pán prezident dostáva tisícky. Takže on vlastne bol tým vyvoleným, ktorému sa tá milosť ušla. Ak bola udelená, ak bolo toto právo využité predchádzajúcimi zastupujúcimi prezidentmi, pán Palko, tak bolo možno využité aj preto, že nebolo celkom jasné a neboli dôkazy na to, aby sa dospelo k nejakým všeobecnými princípmi morálky a práva uznaným záverom. Práve preto bola udelená amnestia, práve preto to, čo povedal pán Krajči, že už pán Kováč ako prezident nemohol byť tým, kto mal právo byť veľkňazom morálky, lebo on sám omilostil svojho syna, on sám zabránil tomu, aby sa objektívne vyšetrili prvopočiatky toho, čo vy chcete vyšetriť dnes. Nie je to tak. Ani vy, ani KDH nemá byť právo veľkňazom morálky na Slovensku. Ja viem, že z hľadiska politickej účelovosti je to váš jediný prostriedok, ako zvýšiť preferencie a v tom je tá politická ohavnosť vášho návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli prihlásení, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Pýtam sa pána poslanca Palka, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec V. Palko:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi len krátko reagovať na názory, ktoré odzneli v rozprave.
Pán poslanec Cuper vyjadril názor, že návrh ústavného zákona z dielne KDH je protiústavný, je v s rozpore s ústavou. Takéto tvrdenie je nezmysel, je to logický nezmysel. Ústavný zákon má takú silu, aká je ústava. Ústava hovorí v § 102, že prezident má právo udeliť amnestiu. Ale pokiaľ ústavodarná moc, teda ústavná väčšina v Národnej rade Slovenskej republiky sa zhodne na ústavnom zákone, že táto amnestia sa ruší, tak je to proste tak. Pretože to je akt ústavodarnej moci. Je to podobné, ako keď sa v ústave hovorí, že je štvorročné funkčné obdobie slovenského parlamentu, ale Národná rada je ústavná väčšina, má možnosť toto zmeniť a skrátiť toto volebné obdobie, a tak sa to aj stalo v roku 1994. Mimochodom o to isté, to znamená ústavným zákonom zasiahnuť do ústavy, o to isté sa práve v tejto chvíli pokúša Hnutie za demokratické Slovensko. Cez referendum sa snaží dosiahnuť schválenie ústavného zákona o skrátení obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. To znamená, že toto tvrdenie o protiústavnosti je logický nezmysel.
K tomu, čo povedal pán poslanec Krajči. Predovšetkým pán poslanec Krajči tu tvrdí, že ja som niekedy bol proti samostatnému slovenského štátu. To je nezmysel. Alebo že som ako príslušník Federálnej bezpečnosti informačnej služby prenasledoval zástancov slovenskej štátnosti. No tak to nemyslíte vážne! Ja si spomínam, ako sa v roku 1991 robili výtržnosti na Námestí Slovenského národného povstania, tam sa páchalo isté násilie a vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar, áno, on to bol v tom roku 1991, vtedy nás žiadal o to, aby sme aj my prispeli k tomu, nech je tam poriadok. Tak sme mu v tejto veci vyhoveli. Tam vtedy išlo o nejakých extrémistov a vôbec nie o Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré vtedy podporovalo ešte federáciu.
Pán poslanec Krajči ešte povedal, že malo by byť zastavené trestné stíhanie všetkých obvinených v kauze zavlečenia. No ale to logicky nesedí. Tam boli naozaj dva verdikty Ústavného súdu, aj keď jeden bol vo veci, to bol Šafárikov senát, a v jednom bolo procesné rozhodnutie, to bolo u Drgoncovho senátu, ale každopádne zo Šafárikovho senátu vyplýva iba to, že nemá byť trestne stíhaný Jaroslav Svěchota a on nie je trestne stíhaný a my hovoríme, že áno, je správne, že v tejto chvíli nie je trestne stíhaný, ale ide o to, aby mohol byť trestne stíhaný.
Neustále sa tu porovnáva amnestia Vladimíra Mečiara, ktorú udelil Vladimír Mečiar, s amnestiou, ktorú udelil Michal Kováč svojmu synovi. Tam treba poznamenať predovšetkým jednu vec. No po tom, čo nemecký súd rozhodol vo veci Michala Kováča mladšieho, tak sa vlastne pýtam, o aký trestný čin Michala Kováča ide. Nejde o žiadny trestný čin. K tomu dospel ten nemecký súd. Ten podstatný rozdiel je však v niečom inom. Totiž to, čo je hrozné na amnestiách Vladimíra Mečiara je to, že tam išlo do istej miery o samoamnestie. Totiž ten, ktorý udelil amnestiu, dlhé obdobie predtým, než tú amnestiu udelil, sám sa snažil, aby bolo zmarené vyšetrenie týchto trestných činov. Preto ide o samoamnestiu, a to je niečo, čo je naprostou raritou. A celý tento problém nie je o osobe. Je to o tom, teraz by som si dovolil citovať profesora Prusáka, ktorý vo svojom článku v SME vlastne povedal, že to, k čomu dochádzalo za vašej vlády, k čomu dochádzalo v dôsledku činnosti Slovenskej informačnej služby, v dôsledku amnestie Vladimíra Mečiara, to bolo prenikanie neústavnosti a nezákonnosti do základov nášho štátu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prípady zavlečenia, najmä prípad zavlečenia je tu ako nevyriešený prípad traumatizujúci slovenskú verejnosť už päť rokov. Toto obdobie sa už takmer kryje s obdobím existencie samostatného slovenského štátu. Na to, aby došlo k tomuto trestnému činu, bola zneužitá štátna moc. Na to, aby tento trestný čin nebol vyšetrený, bola tiež zneužitá štátna moc - prezidentský úrad. A tu niekde sa proste tvorí takýmto spôsobom charakter tohto štátu. Tých sedem rokov je málo v dejinách štátu a je to dosť na to, aby sa vytvoril istý charakter. A bolo by veľkým nešťastím pre Slovensko, keby sa násilie presadilo do právnych základov nášho štátu. Pretože tie Mečiarove amnestie, ako som už povedal, to je kriminálny, násilný, nemravný prvok v našom právnom systéme. A ide o to, ako to zmeniť.
Viem, že nie je vôbec isté, že tento návrh ústavného zákona bude touto Národnou radou schválený. Som si však naprosto istý, že tieto Mečiarove amnestie raz zrušené budú. Neviem, či to bude teraz, keď podávame tento zákon, alebo či to bude o rok, alebo či to bude o 10 rokov. Ale raz Národná rada naozaj dôjde k tomu, že tieto amnestie musia byť zrušené. Bol by som veľmi rád, keby to pochopila už táto Národná rada Slovenskej republiky, najmä jej vládna koalícia, ktorá disponuje ústavnou väčšinou, pretože pred voľbami v roku 1998 sme sľúbili, že sa zasadíme o to, že tieto trestné činy budú vyšetrené a že bude spravodlivosti učinené zadosť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Palkovi.
Žiada si vystúpiť so svojím stanoviskom pán spravodajca?
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec Cuper, neodchádzaj, budem na teba reagovať. Ja som si poznačil jednu vetu, s ktorou súhlasím. Jednu vetu z tvojho vystúpenia, s ktorou súhlasím, a tá veta znela takto a musím sa s vami o ňu podeliť. Ty si povedal, že boli oveľa väčší despoti v tomto štáte, ako je Dzurinda. No ja s týmto naozaj súhlasím, prinajmenej teda o jednom viem. Neviem, koho si myslel tými ďalšími. To je všetko, čo som chcel povedať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Ďakujem zatiaľ pánu poslancovi Palkovi aj pánu poslancovi Šimkovi.
Pristúpime k prvému čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 541. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 564.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Pál Farkas. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v mene skupiny poslancov vám predkladám v prvom čítaní návrh novely zákona o dlhopisoch, ktorý svojím rozsahom je krátky, ale svojím obsahom a zameraním je významný návrh. Má snahu riešiť problém, ktorý súvisí s vyplácaním istiny a s výplatou výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí zahraničnými bankovými inštitúciami.
Novelou zákona číslo 530/1990 Zb. v znení zákona číslo 361/1999 Z. z. z 23. decembra 1999 bola v § 19 ods. 3 zákona o dlhopisoch ustanovená povinnosť pre osoby, ktoré majú povolenie na splácanie cenných papierov a výnosov z nich, podľa osobitného zákona súčasne majú pôsobiť ako banka. Vzhľadom na túto skutočnosť platí zákon, že platobní agenti, ktorí vykonávajú výplaty emisií dlhopisov vydaných v zahraničí vydaných v roku 1998 a 1999 nespĺňajú podmienky § 19 ods. 3 a nemajú povolenie pôsobiť ako banka podľa zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách.
Zároveň v súlade s ustanovením § 27b ods. 4 zákona o dlhopisoch osoby vykonávajúce činnosť podľa § 19 sú povinné najneskôr do 31. januára zosúladiť svoju činnosť s týmto zákonom. Ustanovenia § 19 ods. 3 a § 27b ods. 4 neumožňujú osobám, ktoré nemajú licenciu obchodníka s cennými papiermi podľa zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch a zároveň povolenie pôsobiť ako banka podľa zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách, vykonávať splácanie istiny a výplatu výnosov zo štátnych dlhopisov vydávaných v zahraničí zahraničnými bankovými inštitúciami, ktoré zmluvne vykonávajú uvedené činnosti pri štátnych dlhopisoch vydávaných v zahraničí. Nakoľko uvedené špecializované činnosti spojené s vyplácaním istín a výnosov zo štátnych dlhopisov vydávaných v zahraničí vykonávajú špecializované zahraničné banky a uvedené činnosti nie sú schopné vykonávať slovenské banky, je potrebné umožniť výnimku z ustanovenia § 19 ods. 3.
S cieľom zabezpečiť bezproblémové vyplácanie istín a výnosov zo štátnych dlhopisov vydávaných v zahraničí je potrebné prijať navrhovanú novelu. Uvedený návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu predloženého návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Martinovi Kujanovi.
Prosím, máte slovo.
Poslanec M. Kujan:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch (tlač 541) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Vážený pán predsedajúci, poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Zároveň otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Preto sa pýtam, kto sa chce z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Maxon. Pýtam sa, či ešte niektorí ďalší z poslancov sa chcú prihlásiť. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu. Ako jediný v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že takáto predloha zákona by mala byť vo forme vládneho návrhu zákona. Na druhej strane treba povedať, že objektívne bolo potrebné vstúpiť do poslednej úpravy zákona číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch predovšetkým vo vzťahu k novele, ktorá bola realizovaná zákonom číslo 361/1999 Z. z. To je vlastne moja zásadná pripomienka a poznámka, pretože vlastne touto novelou sa významným spôsobom odstraňuje to, čo sa pri ostatnej novele opomenulo. A ešte raz teda opakujem, že bolo by teda podstatne pozitívnejšie, keby to bolo vo forme vládneho návrhu zákona.
S vecným riešením pôvodného zákona číslo 530, ktorý sa upravuje potom touto novelou, je potrebné v zásade súhlasiť. Tým však chcem poukázať na mimoriadne závažnú vec, ktorá sa objavuje vo vládnych návrhoch zákona a je pre mňa istým veľmi veľkým prekvapením, že ten názor, ktorý tu prezentujem ja, rozhodujúcou mierou zdieľa aj podpredseda vlády pre legislatívu, pán podpredseda Fogaš, ktorý v ostatnom čase mimoriadne vážne a s veľkými výhradami kritizuje legislatívnu úroveň jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a jednotlivých ministerstiev.
Aj toto riešenie by malo byť istým výkričníkom pre to, aby sa takéto nedostatky v legislatívnej práci vlády v tomto období a predovšetkým v budúcom období nevyskytovali. A chcem vás vážení páni koaliční poslanci poprosiť, aby sa vyvinuli na základe svojho vplyvu, ak ten vplyv je, svojho vplyvu na vládnu koalíciu, aby ste takto pôsobili na zodpovedných ľudí, zodpovedných ľudí za vládnu legislatívu. Nakoniec aj program Národnej rady Slovenskej republiky nie je to len tento zákon, poukazuje na tento mimoriadne vážny organizačný nedostatok, ktorý sa vyskytuje v legislatívnej práci vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Nie sú žiadne faktické poznámky. Bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy, preto končím a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú.
Pýtam sa, pán poslanec Farkaš, či sa chcete vyjadriť. Niet k čomu. Pán spravodajca takisto nie.
Ďakujem pekne za prácu navrhovateľovi aj spravodajcovi.
Prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny, keď budeme pokračovať hlasovaním o jednotlivých návrhoch, ktoré sme prerokovali, a ďalším programom, ktorý je v rámci tejto 28. schôdze.