Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa preto, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov. Hlási sa pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.
Prosím, pán poslanec Maxon má slovo v rozprave.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predkladateľ,
vážená pani spravodajkyňa,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
máme pred sebou tlač 528 - návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov. Predovšetkým, vážené dámy a páni, mi dovoľte prezentovať môj názor, že neboli teda splnené všetky podmienky legislatívneho procesu, pretože stanovisko vlády k tomuto poslaneckému návrhu zákona sa vzťahuje na tlač číslo 331, to znamená, stanovisko vlády nebolo v tomto smere aktualizované.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda predniesť niekoľko právnych pohľadov na navrhovaný zákon, ktorým sa mení zákon číslo 189. Predovšetkým mi dovoľte veľmi jednoznačne skonštatovať, že predkladateľ nemal pravdu, že po mnohých rokovaniach došlo ku skvalitneniu navrhovanej predlohy. Tento návrh naďalej má mimoriadne vážne legislatívne nedostatky. Vy veľmi dobre viete ako predkladatelia, že riešenie tohto problému, pokiaľ by bola teda z vašej strany dobrá vôľa, bolo navrhnuté renomovanými právnikmi a bolo to 19. novembra 1999. A vy ako predkladatelia ste tieto návrhy neakceptovali napriek tomu, že tieto návrhy umožňovali rozlíšiť medzi zmluvnými vzťahmi, ktoré rešpektovali zákon i dobré mravy v obchodnom styku, a vzťahmi, ktoré by tak neurobili, alebo teda vzťahy, ktoré treba zameniť alebo zrušiť.
Dámy a páni, ak hovorím, že tlač 528 je analógiou, ak by ste teda mali tú chuť a čas a porovnali tlač 331 a tlač 528, tak sú tam minimálne odchýlky. Ale nič z toho, čo bolo predovšetkým v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, sa v tlači 528 oproti tlači 331 nezmenilo vo vzťahu k odstráneniu protiústavných riešení navrhovanej predlohy.
Vážené dámy, vážení páni, na oživenie vašej pamäti by som chcel uviesť, že sekretariát Legislatívnej rady vlády dal absolútne jasné a meritórne stanovisko k navrhovanej predlohe a posúdil ju v mnohých ohľadoch ako protiústavnú a v mnohých ohľadoch ako retroaktívnu. Samotný záznam z 35. a 36. zasadnutia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dokonca išiel tak ďaleko, že Legislatívna rada po prerokovaní tohto poslaneckého návrhu zákona odporučila vláde s predloženým návrhom vysloviť nesúhlas. To znamená, že ani čiastočný náznak toho, že odporúča predkladateľom príslušnú navrhovanú právnu úpravu prepracovať alebo zdokonaliť, alebo teda odstrániť niektoré legislatívne prekážky, pre ktoré nemohla Legislatívna rada vlády túto predlohu posúdiť pozitívne. Ešte raz upozorňujem, že tlač 331 a tlač 528 sú skoro analogické. Ak by predkladateľ tvrdil niečo iné, tak nehovorí pravdu.
Čo sa týka stanoviska Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, špecificky legislatívneho odboru Národnej rady, okrem teda tých protiústavných návrhov, ktoré v samotnej predlohe sú, tak sa v závere uvádza, že vlastne vláda uznesením číslo 805 vyslovila s predloženým návrhom nesúhlas, okrem toho teda na piatich stranách sú uvedené pripomienky.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť niektoré zásadné pripomienky predovšetkým k ústavnosti tohto návrhu. Na záver teda pripomínam, že nie som odborník celkom v oblasti legislatívy, na záver vám poviem meno autora týchto pripomienok.
Dámy a páni, návrh v tlači 528 odporuje ústave predovšetkým tým, že porušuje požiadavku rovnakého zákonného obsahu a ochrany vlastníctva. Ak teda porušuje ústavu, tak špecificky článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Len pre úplnosť uvádzam, že v tejto súvislosti už existuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo PL-ÚS 37/1999, podľa ktorého sa pojem rovnosti zákonného obsahu vzťahuje na oprávnenie vlastníka predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.
Vážené dámy a páni, podľa článku 20 ods. 4 ústavy možno vlastnícke právo obmedziť iba pri súčasnom splnení štyroch podmienok. Z nich by bola splnená iba podmienka zákonnej formy, ale ostatné podmienky týmto návrhom alebo ústavné podmienky týmto zákonom nie sú naplnené, a to napríklad verejný záujem, nevyhnutná miera obmedzenia a najmä obmedzenie za primeranú náhradu v tomto návrhu splnené vôbec nie sú.
Vážené dámy a páni, z rovnakých dôvodov je návrh v rozpore aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení článku 1 Dodatkového protokolu. Rozpor s ústavnými a medzinárodne garantovanými princípmi ochrany vlastníctva uvedených bodom II/1 až III sa týka aj ochrany vecí vo vlastníctve nájomcov a vypožičiavateľov, ktoré umiestnili v najatých, resp. vypožičaných objektoch v súlade s vtedy platnou zmluvou. Často ide o veci nadobudnuté so zámerom dlhodobo ich využiť práve v najatom alebo vypožičanom objekte. Vlastník by bol často nútený tieto veci neužitočne uskladniť, predať pod cenu alebo ich dokonca likvidovať.
Vážené dámy a páni, predložená tlač 528 je jednoznačne v hrubom protiklade s princípom rovnakej ochrany vlastníctva a predovšetkým z hľadiska posunutia plnenia prenajímateľa, t. j. fondu, o tých šesť mesiacov, ako sa v predlohe hovorí, po splnení povinnosti nájomcu, t. j. po vyprataní a odovzdaní predmetu nájmu. Špeciálne teda, myslím, § 15a ods. 3 a § 15 ods. 2. V § 15c povinnosť fondu nahradiť náklady zhodnotenia najatého alebo vypožičaného majetku dokonca vôbec nie je upravená platnosť všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 bol vlastne vylúčený. Porušenie teda rovnosti a rozpor z ústavy je podľa tejto predlohy absolútne transparentný a evidentný.
Dámy a páni, v tlači 528 sa hovorí o súhlase ministerstva, ktorý by mal byť vydávaný bez akýchkoľvek zákonných kritérií, na základe voľnej úvahy až ľubovôle. Opieram sa teda o tvrdenie v bode II/1. Dámy a páni, absolútne nešpecificky riešený bez možnosti podať opravný prostriedok a bez možnosti preskúmania súdom, čo je jednoznačne v rozpore s článkom 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa citovaného ustanovenia ten, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Ústava pripúšťa, aby zákon ustanovil výnimky z okruhu súdneho prerokúvania, ale nie v prípadoch rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd a analogicky vlastníctvo a nakladanie s vlastníctvom je základné ústavné právo.
V tomto prípade, ako som uviedol, však ide o rozhodovanie vo veciach vlastníctva a jeho ochrany. A opäť sa odvolávam na článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. vo veci základného ľudského práva a slobody, ktoré zo súdneho preskúmania jednoducho nie je možné vylúčiť. Predkladatelia by mohli síce tvrdiť, že súhlas ministerstva nemá charakter rozhodnutia v zmysle článku 46 ústavy, ale že je výkonom vlastníckeho práva, podotýkam teda, že fond spravuje majetok vo vlastníctve štátu, lenže takýto názor vyvracia skutočnosť, že ministerstvo nedáva súhlas pred podpisom zmluvy, ale až po jej uzavretí. Jednoznačne to vyplýva okrem iného z § 15b ods. 3 a § 15c ods. 2. Dodatočný súhlas je svojím obsahom schválením právneho úkonu, zmluva má teda jednoznačne charakter vrchnostenského aktu a v tomto prípade aktu príslušného ministerstva.
Dámy a páni, mimoriadne závažné je porušenie princípov právneho štátu v zmysle článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré spočíva v spätnej účinnosti tohto zákona. Ak predkladateľ by tvrdil, že zákon neobsahuje prvky retroaktivity, tak by som vám odporúčal preštudovať § 15a, 15b, 15c ods. 1 druhá veta a nasledovné vety odseku 2. Tvrdenie dôvodovej správy, že novela pôsobí výlučne pro futuro, teda pre budúcnosť, je zjavne nepravdivé, keďže uvedené ustanovenia sa výslovne týkajú zmlúv, ktoré boli uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Opäť sa odvolávam na § 15a ods. 1, obdobne § 15b, 15c ods. 1 druhá veta.
Vážené dámy a páni, retroaktivita právneho predpisu znamená, že v čase, keď subjekt koná, nemôže vedieť, aké právne dôsledky jeho správanie vyvolá podľa budúceho predpisu. Spätnú účinnosť právnych predpisov vyhlásil Ústavný súd Slovenskej republiky za odporujúce princípom právneho štátu v rade rozhodnutí. Tak v náleze číslo PL-ÚS 36/1995 sa uvádza: "V ústavnom poriadku Slovenskej republiky všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení možno vyvodiť z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného, teda retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada, podľa ktorej je ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis alebo jeho normu, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia."
Vážené dámy a páni, to sú principiálne pripomienky, ktoré navrhovanú predlohu (tlač 528) stavajú do zjavného rozporu s Ústavou Slovenskej republiky. A špeciálne som vymenoval tie konkrétne rozpory s ústavou predovšetkým vo vzťahu k článku 1 Ústavy Slovenskej republiky a nakoniec aj článku 20 a, myslím, článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Z toho dôvodu, vážené dámy a vážení páni, ja nebudem sa teraz v tejto chvíli vyjadrovať k legislatívnym nedostatkom. Ja som považoval za dôležité v prvom čítaní sa predovšetkým vyjadriť k protiústavnosti tohto návrhu.
Vážené dámy a páni, z uvedeného vyplýva, že posudzovaný návrh skutočne nie je z radu ústavnoprávnych a legislatívnych dôvodov spôsobilý ani na prerokovanie, nieto aby bol odporučený do druhého čítania, tak ako nás vyzýval predkladateľ. Takže, vážené dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku navrhujem, aby Národná rada prijala rozhodnutie nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Vážené dámy a páni, v prípade, že tento môj návrh nebude schválený, predkladám v poradí druhý návrh, rovnako podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady, s tým, že Národná rada Slovenskej republiky vracia návrh zákona jeho navrhovateľom na dopracovanie.
Vážené dámy a páni, vzhľadom na tie rozpory, ktoré som uviedol, s Ústavou Slovenskej republiky, ja vás veľmi pekne prosím o podporu toho môjho prvého návrhu, pretože nielen ja, ale predovšetkým právnici, ktorí mi pripravili toto stanovisko, sú presvedčení, že ustanovenie § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku je veľmi ťažké aplikovať, pretože takto prezentovaný návrh, ako je uvedený v tlači 528, nie je spôsobilý na dopracovanie. Takto prezentovaný návrh sa musí v plnom rozsahu prepracovať absolútne nanovo.
A, vážené dámy a páni, tie citácie, ktoré som uviedol vo vzťahu k rozporu s Ústavou Slovenskej republiky a celkom úvodom som povedal, že uvediem autora, predpokladám teda, že pokiaľ som citoval niektoré ustanovenia, tak minimálne pán Dr. Kresák už vie autora. Vážené dámy a páni, autorom nie je nik iný ako Advokátska kancelária Ernest Valko. Dúfam, že vás nemusím upozorňovať na vzťah Advokátskej kancelárie Ernest Valko k politického zoskupeniu, ktoré v Národnej rade Slovenskej republiky prezentujem ja.
Takže naozaj vás, vážené dámy a páni, prosím, aby ste podporili ten môj prvý návrh, pretože je absolútne neprijateľné, aby sme náš právny poriadok zaplienili takýmto návrhom zákona, ktorý je v takom príkrom rozpore a v mnohých ustanoveniach s Ústavou Slovenskej republiky. Okrem toho teda chcem upozorniť, že skupina právnikov, ktorá robila toto stanovisko predkladateľom práve toho 19. novembra 1999, ponúkla riešenie, ktoré, žiaľ, predkladatelia odmietli a dnes nám tu prezentovali veci, ktoré sa jednoznačne nezakladajú na pravde.
Chcel by som teda, vážené dámy a páni, poprosiť aj predkladateľa a nakoniec aj spravodajkyňu, aby tieto moje slová nebrali osobne. Nie sú to moje právne pohľady na vec, sú to právne pohľady odborníkov, ktorí vypracovali k tlači 528 stanovisko, tak ako som ho prezentoval tu v tejto chvíli v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi Maxonovi za vystúpenie v rozprave.
S jedinou faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pán poslanec Kresák. Končím možnosť ďalších prihlásení s faktickými poznámkami.
Prosím, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja som si so záujmom vypočul prednes pána kolegu Maxona a nechcem ani tvrdiť, myslím, že nie je namieste dnes sa vyjadrovať k jednotlivým parciálnym ustanoveniam, ktoré obsahuje predložený návrh, ale vcelku jednoznačne pociťujem potrebu vyjadriť sa k dvom základným veciam, ktoré boli namietané pánom kolegom Maxonom.
V prvom rade podstatná časť jeho prejavu sa viedla v duchu akéhosi zásadného porušenia ústavy v obsahu tohto návrhu a zásahu do vlastníckych práv. Ja iba túto ctenú snemovňu chcem upozorniť na jednu vec. Každý, kto si troška pozornejšie prečíta samotný pôvodný text zákona, ako aj navrhovanú novelu, zistí, že táto novela sa dotýka zmlúv, ktoré upravujú výpožičku alebo nájom. Neviem, nie je mi známe, nech mi kolega Maxon možno neskôr objasní, ako sa výpožičkou alebo nájmom prevádza vlastníctvo. Mám dojem, že o vlastníctve, o ohrození vlastníctva vôbec nemôže byť reči. A nie že mám dojem, som o tom presvedčený. Čiže tieto dve veci spájať a dovolávať sa ústavnej ochrany vlastníctva, v tomto je absolútne nevhodné. Tak neviem, o čom to celé bolo.
Dovolím si druhú poznámku. Opäť veľmi stručne iba k tejto ústavnej meritórnej otázke, spätná účinnosť. Pán kolega Maxon veľmi správne poukázal na časť stanoviska kolegu Dr. Valka, ktorý ja, samozrejme, dobre poznám. Len už ďalej neoboznámil ctenú snemovňu so skutočnosťou, ktorá je, samozrejme, aj kolegovi Dr. Valkovi dobre známa, že dnes moderná teória ústavného práva všade na svete pozná tzv. priamu a nepriamu spätnú účinnosť a pozná tzv. dovolenú a nedovolenú. Tá pravá spätná účinnosť, tá je nevhodná a tá sa zakazuje. Lenže pravá spätná účinnosť ruší dozadu. Ale kde tu máte pravú spätnú účinnosť? Tu máte nepravú so zmenenými podmienkami do budúcna, to je niečo úplne iné.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi Kresákovi.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave pán poslanec Malchárek.
Nech sa páči.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem pekne ešte raz za slovo.
Ja si veľmi vážim vystúpenie pána Maxona, ale azda v oblasti ekonómie alebo financií. Musím povedať, že my ako predkladatelia sme si skutočne lámali hlavu nad pripomienkami, ktoré nám boli predostreté aj napríklad od pána Dr. Ernesta Valka. Musím povedať, že sme niektoré veci zapracovali práve do týchto zmien, ktorých si myslím, že je pomerne veľa v tejto predkladanej novele proti pôvodnému zámeru. Len si treba pozrieť pozorne ten text, pozorne slovíčka. Na rozdiel od pána Dr. Valka, pretože ten nemusí tak konať, my konáme v záujme verejnom, ale proste tie pripomienky všetky viedli na ochranu a záujmov nájomcov. Ja osobne teda v snemovni nezastupujem záujmy nájomcov, ale záujmy verejnosti.
Čo sa týka tých právnych ustanovení, my sme naozaj mali niekoľko stretnutí, minimálne do desať stretnutí, ak počítam tie oficiálne, a zúčastnili sa toho ľudia, ktorí o to mali záujem. Mňa celkom mrzí, že pokiaľ ste mali nejaké pripomienky k tomu skutočne vecné, že ste sa týchto stretnutí nezúčastnili. Ani nakoniec pri prvom čítaní pred pár mesiacmi ste nemali k tomu žiadne iné skvalitňujúce poznámky. Dokonca váš pán kolega Tarčák povedal, že pokiaľ sa tam zapracujú niektoré nie protiústavné ustanovenia, že rád zahlasuje za tento zákon. Naozaj tie protiústavné ustanovenia, ktoré vecne nemenili ten zákon, a vlastne všetky tie, ktoré nám dala do svojich pripomienok Legislatívna rada vlády, sú zapracované v tejto dnes predkladanej novele.
To, že v jedinej veci s vami musím súhlasiť, že naozaj vláda nesúhlasí s touto predkladanou novelou, a to mňa osobne mrzí, ale to nám nemôže brániť, rovnako ako to bolo pri zákone napríklad o prechode licencií, aby sme tento zákon v záujme našich voličov, v záujme verejnosti schválili. Je naozaj neštandardný, ale rovnako neštandardné boli spôsoby, ako sa nakladalo s týmto majetkom.
Čo sa týka retroaktivity a vecí okolo toho, ďakujem pánovi doc. Kresákovi. Myslím si, že je zbytočné, aby sme my, neprávnici, do toho vnášali nejakú demagógiu, nejaké poznámky, ktoré sú len o politických prístupoch, a nie o tom, ako riešiť túto problematiku.
Verím tomu, že sa zúčastníte na stretnutiach, ktoré budú pred druhým čítaním, pokiaľ nám dáte dôveru a posunie sa to do druhého čítania. A pokiaľ to bude trochu možné a bude to v súlade s duchom, s ktorým predkladáme tento zákon, tak veľmi radi budeme prístupní k zmenám.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.
Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pani spravodajkyňa. Nie, nechce.
Páni poslanci, panie poslankyne, navrhujem, ak je všeobecný súhlas, aby sme prebrali ešte tlač číslo 529 a potom by sme dali hlasovať o jednotlivých návrhoch, ktoré sú k obidvom tlačiam.
Zatiaľ ďakujem pekne pánovi navrhovateľovi aj pani spravodajkyni.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o prostriedkoch verejných informácií.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 529. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 552.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ivan Hudec.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
hostia,
prednedávnom sme v tejto snemovni rokovali o nie nevýznamnom zákone o slobode informácií, ktorý celkom určite rozširuje ústavné právo občanov na informácie, a už vtedy boli poznámky o tom, že na to, aby sa komplexne upravovala celá problematika verejných informácií, je nutné prijať nový právny predpis, ktorý by dopĺňal toto základné ústavné právo aj o zákonné rozvedenie ďalších ústavných pravidiel na ochranu osobnosti, na ochranu pravdivých informácií a podobne. Preto si dovolila skupina poslancov spracovať návrh zákona, ktorý si vám dovoľujeme teraz predložiť v prvom čítaní a požiadať vás o podporu tak, aby mohol byť prerokovaný v druhom čítaní a prípadne doplnený a pozmenený tak, ako o tom bude rozhodovať slovenský parlament.
Doterajšiu právnu úpravu máme v zákone číslo 81 už z roku 1996 o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch, aj keď v znení neskorších predpisov je už tento právny predpis veľmi zastaraný a absolútne nereflektuje desať rokov trvajúce zmeny, ktoré v našej spoločnosti sú. Treba povedať, že táto právna úprava nielenže nerešpektuje spoločenské zmeny, politické zmeny, ale celkom určite ani technické novinky a medzinárodné aspekty súčasného rozvoja prostriedkov verejných informácií.
Napriek tomu, že po roku 1990 boli prijaté nové zákony upravujúce najmä oblasť rozhlasového a televízneho vysielania, ktoré boli opakovane novelizované, tak ako prax ukázala, čo treba na týchto právnych predpisoch meniť, vznikla objektívna aktuálna potreba pripraviť taký návrh zákona, ktorý by komplexnejšie upravil problematiku verejných informácií, ich tvorcov a činiteľov.
Návrh zákona, ktorý som si dovolil predložiť v mene skupiny poslancov, zjednodušuje proces evidencie, tzv. registrácie periodickej tlače, zvýrazňuje najmä teda jej evidenčný charakter, taxatívne vymedzuje povinnosti vydavateľov a ustanovuje sankcie za ich porušovanie. Súčasne sú v tomto návrhu zapracované alebo upravené ďalšie ustanovenia v záujme aproximácie s právom Európskej únie a vyspelých európskych štátov, Európskym dohovorom o ľudských právach a odporúčaniach Rady Európy v oblasti prostriedkov verejných informácií. Veľký dôraz sa v procese prípravy tohto zákona kládol na jeho kompatibilitu s článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Tento návrh zákona rešpektuje práva novinárov a ostatných tvorcov verejných informácií, ale súčasne zdôrazňuje etickú zodpovednosť prostriedkov verejných informácií voči občanom a spoločnosti v súlade s Rezolúciou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1003 z roku 1993 o etike novinárstva.
Predkladatelia návrhu zákona si uvedomujú, že koncentrácia a monopolizácia prostriedkov verejných informácií je priamo ohrozením slobody, plurality a nezávislosti prostriedkov verejných informácií. Preto v súlade s odporúčaním číslo R/94/13 Výboru ministrov členských štátov k opatreniam na podporu transparentnosti médií sme zaradili do navrhovanej právnej úpravy ustanovenia umožňujúce identifikovať štruktúru vlastníctva periodickej tlače s osobitným dôrazom na intermediálne tzv. krížové vlastníctvo. Analogické a treba povedať, že aj prísnejšie, detailnejšie rozpracované podmienky a limity tohto krížového vlastníctva obsahujú napríklad mediálne zákony vo Francúzsku, Taliansku a Luxembursku.
Tento zákon, tento právny predpis, tak ako každý právny predpis, ak má mať ambície byť účinným, musí obsahovať aj sankcie. Isteže, dá sa diskutovať o výške a množstve týchto sankcií, čo by mohlo byť predmetom podrobnejšieho rokovania tohto textu zákona. Vychádzali sme však z predpokladu, ktorý je analogický so skúsenosťami v tých krajinách, kde podobné právne predpisy jestvujú.
Treba povedať, že tento návrh zákona má viacero ustanovení, ktoré vychádzajú z návrhov a námetov, ktoré spracoval Slovenský syndikát novinárov, a aj vďaka medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala v Bratislave a spolu s Radou Európy bol vydaný zborník a zúčastnila sa ho aj organizácia ARTICLE 19, veľmi prospela predkladateľom návrhu, pretože tam na tejto medzinárodnej konferencii boli veľmi detailne rozobrané niektoré tie aspekty dobrého fungovania prostriedkov verejných informácií v podmienkach demokratického štátu.
Preto si myslíme, že vychádzajúc aj zo stanoviska Európskeho parlamentu ku koncentrácii médií a plurality názorov z roku 1992, v ktorom sa konštatuje, že neobmedzené podnikanie v oblasti prostriedkov verejných informácií ohrozuje slobodu tlače a informácií, pluralizmus voľby médií a medzi médiami zo strany občana, je dôležité mať takéto zákonné ustanovenia.
V tejto súvislosti Európsky parlament vyzval členské štáty spoločenstva, v ktorom ešte nebolo prijaté protimonopolné zákonodarstvo v oblasti tlače, rozhlasového a televízneho vysielania, aby takýto právny predpis čo najskôr pripravili. Slovensko ako asociovaná krajina Európskej únie by prijatím tohto návrhu zákona o prostriedkoch verejných informácií urobila ďalší krok smerom k aproximácii a harmonizácii svojho právneho systému s právom Európskej únie v tejto špecifickej oblasti.
Viem, že táto problematika vyvoláva a bude vyvolávať vždy veľké množstvo diskusií. Ale myslím si, že preto, aby sme mali vyváženú situáciu v tejto oblasti, aby sme mohli doplniť ten právny predpis, ktorý už je v legislatívnom konaní v našom parlamente, by bolo veľmi vhodné, keby sa o tomto návrhu zákona mohlo diskutovať aj v druhom čítaní. Preto vás chcem ešte raz poprosiť, aby ste zvážili naliehavosť prijatia tejto právnej normy najmä v súvislosti s vyváženým masmediálnym prostredím a tak ho podporili, aby sa mohol dostať do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, poslancovi Jaroslavovi Paškovi.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predsedajúci,
ctené kolegyne, kolegovia,
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o prostriedkoch verejných informácií (tlač 529) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 552 z 28. februára 2000 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Ako spravodajca v zmysle uznesenia číslo 131 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zo dňa 14. 3. 2000 konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, dôvody potrebnej novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu na štátny rozpočet a zhodnotenie súčasného stavu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 552 z 28. februára 2000 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o prostriedkoch verejných informácií (tlač 529) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, návrh prerokovali v lehote do 3. mája 2000 a gestorský výbor do 5. mája 2000.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Pani poslankyňa Podhradská ako jediná. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
V rámci rozpravy teraz vystúpi pani poslankyňa Podhradská.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Hneď v úvode svojho vystúpenia chcem sľúbiť, že naozaj budem hovoriť dnes veľmi krátko, lebo dúfam, že predložený návrh prejde do druhého čítania a že budeme v druhom čítaní mať všetci príležitosť vyjadriť sa potom k jednotlivým paragrafom a spoločnými silami zlepšiť tento návrh zákona tak, aby naozaj prospel prostrediu, ktorého sa dotýka a ktoré si myslím, že treba na Slovensku zlepšiť.
Moje krátke poznámky sa dotýkajú tohto návrhu zákona najmä v tej časti, kde by som sa naozaj chcela odvolať na to, že v mediálnom prostredí Slovenskej republiky je skutočne potrebné riešiť niekoľko rozmerov. Jeden z tých rozmerov, ako už spomínal pán predkladateľ, tu zaznel v podobe návrhu zákona, ktorý predkladala skupina poslancov, a tento zákon sa týkal vlastne slobodného prístupu k informáciám. Skutočne si myslím, že ak chceme, aby v podstate toto prostredie stálo pevne na oboch nohách, je potrebné prijať aj tento zákon, ktorý predkladá skupina poslancov dnes.
Chcela by som sa teda odvolať na to, že výsledok, ktorý vám tu dnes skupina poslancov predkladá, naozaj nie je, tento návrh nie je nejakým výsledkom krátkodobého zamýšľania sa nad touto problematikou, ale sa usiluje zvážiť celý ten proces, ktorý prebiehal v masmediálnej oblasti najmenej za posledných desať rokov.
Často sa hovorí, že tento masmediálny zákon, resp. zákon o prostriedkoch verejných informácií, je potrebné na Slovensku prijať. Často sa tu spomínajú aj mnohé modely, ktoré sú uplatňované v zahraničí, a často sme boli aj s týmito modelmi konfrontovaní. Ja si myslím, že naozaj je výborné, že tento návrh zákona sa v celej svojej šírke opiera o odborné stanoviská medzinárodných inštitúcií a masmediálnych organizácií, ktoré pôsobia v celoeurópskom rozmere. Ja by som tu chcela spomenúť aspoň niektoré.
Keďže som už hovorila, že tento návrh zákona vlastne istým spôsobom je výsledkom dlhodobého procesu, chcela by som sa odvolať na celú sériu seminárov, ktoré boli organizované v Slovenskej republike práve na túto tému. Na organizovaní týchto seminárov sa podieľali novinárske organizácie existujúce v Slovenskej republike, teda teraz mám na mysli predovšetkým Slovenský syndikát novinárov a Centrum nezávislej žurnalistiky, ktoré tiež veľmi aktívne vstupovalo do tohto procesu, a musím konštatovať, tak ako jednotlivé paragrafy v tomto navrhovanom znení zákona sú dnes predkladané vašej pozornosti, že boli veľmi citlivo konfrontované s názormi a požiadavkami aj Medzinárodného centra proti cenzúre, ktoré pracuje pri Rade Európy a ktoré bolo vlastne podporované pri organizácii už spomínaných seminárov v rámci demokratického programu Európskeho zväzu Phare.
Takže nechcem zachádzať teraz do detailov, to som sľúbila už na začiatku, chcem skutočne pripomenúť len to, že všetky tie veci, ktoré sa tento návrh zákona pokúša riešiť, sú naozaj plne kompatibilné so všetkými normami, ktoré platia v medzinárodnom svete, ktoré platia najmä v krajinách západnej Európy. A preto by som vás chcela vyzvať, aby ste ho podporili, aby sa tento návrh zákona dostal do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán poslanec Hudec. Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca k tomuto vystúpeniu? Nie.
Ešte je jedna faktická poznámka k vystúpeniu pani poslankyne. Zároveň končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len chcel nadviazať na to, čo povedala pani poslankyňa Podhradská. Chcel by som povedať, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám a zákon o prostriedkoch verejných informácií, to sú vlastne dva zákony, ktoré sú pandantom jeden druhého, ale obidva tieto návrhy zákonov majú spoločné to, že riešia problematiku nadstranícky. A myslím si, že takto by sme obidva mali vnímať. A ako sme podporili ten zákon o slobodnom prístupe k informáciám do druhého čítania, ja by som veľmi prosil, aby aj tento zákon bol podporený do druhého čítania. Je to problematika, ktorá sa týka nás všetkých. A predpokladám, že pri vzájomnej celoparlamentnej, dá sa povedať, nadstraníckej diskusii skutočne podporíme v druhom čítaní lepší zákon.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Páni poslanci, panie poslankyne, tí, ktorí ste v priestoroch budovy Národnej rady, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti na hlasovanie najskôr o tlači číslo 529 a potom o tlači 528. Žiadam vás, páni poslanci, aby ste sa dostavili na hlasovanie.
Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie k tlači číslo 529.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V rozprave vystúpila iba pani poslankyňa Podhradská. Pani poslankyňa neuviedla nijaký pozmeňujúci návrh, takže budeme hlasovať iba o mojom návrhu na uznesenie, v ktorom navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a prerokovala predložený návrh v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Páni poslanci, panie poslankyne, návrh pána spravodajcu k tlači 529 bol predložený. Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie.
Žiadam ešte raz tých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie o tlači číslo 529. Prosím, páni poslanci, pripravte sa na hlasovanie.
Hlasujte o predloženom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Paška.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.
Prosím, pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Prosím, pán spravodajca, uveďte návrh.
Poslanec J. Paška:
Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že určené výbory návrh prerokujú do 3. mája 2000 a gestorský výbor do 5. mája 2000.