Predseda NR SR J. Migaš:

Nie sú faktické poznámky. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák a po ňom pán poslanec Bauer.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

dnešný deň asi budúci parlament Slovenskej republiky označí za pamätný deň. Možno nebude zákonom stanovený pamätný deň, ale iste bude takého druhu, alebo pamätný deň takej právnej sily, ako je napríklad Deň Valentína. Keď však Deň Valentína je dňom lásky a úcty, 2. február bude dňom farizejstva. Bude to významný deň vďaka našim kolegom z koalície. Prakticky do 15.00 hodiny sme videli, respektíve vy koaliční poslanci ste videli trestné činy tam, kde neboli, a ani ste ich nechceli dokázať, že existujú. Ani ste sa s nami nepreli, že nemáme pravdu v konkrétnom prípade, ktorý uvádzame, len občas sa ozval všeobecný útok na nás ako na predstaviteľov politickej strany. Ale od 16.00 hodiny zase vidíte niečo iné, než o čo ide, na druhú stranu. Ale predsa. Tentoraz nevidíte, lebo vlastne nesmiete vidieť porušenie zákona tam, kde skutočne v práci pána ministra spravodlivosti jestvuje. Nechcete a nesmiete vidieť to hrozné nebezpečenstvo politickej totality a politického násilia, aké už naša republika zažila v päťdesiatych rokoch. Dnes sa ešte našťastie nenašiel sudca, ktorý by zradil stavovskú česť, a zrejme ani sudca, ktorý sa dá tak ako jeden z predsedov výborov nášho parlamentu politicky alebo ekonomicky vydierať. Ešte nebol zmarený v politickom súdnom procese ľudský život, aj keď jedna politická vražda už bola dokonaná.

Terajšia vládna moc však vytrvalo odmieta trvať na tom, aby politicky inak ohýbateľní vyšetrovatelia aj tento variant spomínanej vraždy šetrili. Asi sa bojí objektívne zisteného pravdepodobného výsledku. Nesporne je na Slovensku veľa poslancov parlamentu aj členov vlády, ktorým, ak to poviem obrazne, politická činnosť terajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského leží v žalúdku. Veď na úkor programu SDĽ plní napríklad ministerka financií aj minister obrany program KDH, a nie sľuby SDĽ pred voľbami. Na úkor povesti politikov Demokratickej únie, ale aj časti politikov KDH, ktorí pred voľbami tvrdili, že SDK nie je podvod, ale regulárna politická strana, teraz Ján Čarnogurský verejne hovoril, že KDH nezaniklo v SDK a SDK bola len dočasný orgán, teda rozumejme po slovensky, dočasný politický trik na obídenie zákonných podmienok vstupu do volebnej kampane.

Iste pán Ján Čarnogurský leží v žalúdku aj voličom, ktorí uverili sľubom SDK a teraz sú rozčarovaní. Cítia sa oklamaní, že Ján Čarnogurský rozoberá SDK, a tak nikto nebude zodpovedný za nesplnenie volebných sľubov, kvôli ktorým im dali mandát na štyri roky. Ale iste Ján Čarnogurský leží v žalúdku aj premiérovi, ktorý má tú česť predsedať terajšej vláde a jeho skupine, ktorá namiesto ovládnutia ekonomických procesov v štáte musí dennodenne bojovať o vlastné politické prežitie a politické postavenie. Nakoniec to pán predseda vlády dnes, aj keď nešikovne, ale predsa, vysvetlil. Určite však Ján Čarnogurský leží v žalúdku ľuďom, ktorí sami alebo ich príbuzní boli obeťami rôznej formy trestnej činnosti. Minister spravodlivosti nepresadzuje nápravu pre obete kriminálnych skutkov, ale spolu s ministrom vnútra pánom Pittnerom neustále vymýšľa údajné dôvodné podozrenia trestnej činnosti politických protivníkov a v skutočnosti zneužíva politické postavenie aj štátne postavenie na dokazovanie neexistujúcej trestnej činnosti.

Inak povedané, minister spravodlivosti a minister vnútra namiesto využitia svojho postavenia v prospech obetí trestnej činnosti v skutočnosti bránia možnosti na dosiahnutie nápravy spravodlivosti. Nám poslancom opozície, voči ktorým je zameraná celá politická nenávisť aj zamerané využitie politického vplyvu ministra spravodlivosti, ale aj doslova zneužívanie jeho štátnického postavenia, však najviac prekáža, že je to spúšťanie procesov päťdesiatych rokov. Málokto z nás ich zažil, pretože sme boli príliš mladí na to, ale máme z nich obavy, lebo vieme, že to stálo aj ľudské životy. Moloch päťdesiatych rokov postupne z politiky sa preniesol na políciu, na vyšetrovateľov, respektíve na časť z nich, na prokuratúry, a hrozí, že sa prenesie aj na súdy. Potom ale už nebude návratu. Potom už bude záležať len na poradí politických strán a jednotlivcov, ale sila pôsobenia aj intenzita a stupeň násilia sa bude len zvyšovať neovládateľnou formou. Zastavme moloch týchto päťdesiatych rokov už teraz, lebo zajtra môže byť veľmi neskoro.

Aby som bol úplný, niekoľkokrát som povedal, že minister spravodlivosti Ján Čarnogurský leží v žalúdku. To, že leží v žalúdku, nie je teraz dôležité. Dôležité bude hlasovanie vás poslancov koalície o vyslovení nedôvery. Ale vlastne ani toto hlasovanie nebude dôležité. Principiálne ani nemôže byť, lebo bude zase na koaličný rozkaz. A rozkazy sa predsa plniť musia a doterajšia prax nášho parlamentu ukazuje, že sa plnia. Dnes túto kontrolu plnenia rozkazu spočiatku prišiel robiť pán premiér aj minister vnútra, ale nevydržali. A možno, že niekde tu za rohom, za bučkom je aj generál Ivor, aby vedel, koho zaradiť do zoznamu čakateľov na ošetrenie jeho sekcie o zvlášť závažnej trestnej činnosti. Teda hlasovanie je dopredu zabezpečené. Výsledok už je známy. V skutočnosti vôbec nejde o hlasovanie, ale o dôkaz politického diktátu, ktorý spoľahlivo funguje, a práve preto, že minister spravodlivosti pán Čarnogurský chce takýto diktát presadiť aj v justícii, chceme ho včas z postu ministra spravodlivosti odvolať. Ak to neurobíme, požehná Národná rada novej totalite a vôbec nezáleží, akou formou ju označíme, akou farbou, prepáčte, ju označíme. Fungovať a prenasledovať ľudí bude rovnako účinné, ako tomu bolo v päťdesiatych rokoch.

Ak počas úvodnej reči kolegu Cupera sme videli, že niektoré tieto prvky, bohužiaľ, sa nalepili aj na nášho pána predsedu. Zasahoval mu do vystúpenia a snažil sa ho dirigovať, čo smie a čo nesmie povedať. Proste tých prejavov je veľa. Uvedomme si, že ich musíme zastaviť len spoločne. Musí to byť väčšina poslancov tohto parlamentu, inak potom bude celý slovenský národ plakať.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Nie sú faktické poznámky. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bauer a po ňom pán poslanec Zlocha.

Poslanec R. Bauer:

Vážené dámy,

vážení páni,

každého, kto prišiel do kontaktu so súdmi, trápi, ak súdne konanie trvá mesiace či roky. Tento týždeň sme sa vo výbore pre ľudské práva a národnosti iniciatívne zaoberali problémom prieťahov v súdnom konaní. Členom výboru je mimochodom aj pani poslankyňa Tóthová, ktorá pred chvíľou tento problém kritizovala.

Dovoľte mi, aby som kvôli úplnému pohľadu na rezort spravodlivosti aj kvôli tomu, že pán poslanec Brňák kritizoval neexistenciu koncepčných materiálov na ministerstve spravodlivosti, stručne vás informoval o opatreniach, ktorými chce pán minister Čarnogurský riešiť tento problém. Ide o skutočný problém nášho štátu, ktorý súvisí nielen so zabezpečením ochrany ľudských práv, ale aj s požiadavkou včasnej vymožiteľnosti práva, na ktorú kladie dôraz Európska únia. Pojem prieťahy v súdnom konaní patrí medzi tie, ktoré sa v súvislosti s rezortom ministerstva spravodlivosti a justíciou pravidelne objavujú už od roku 1992, čiže osem rokov, pričom pod týmto pojmom si väčšina laickej, ale, žiaľ, aj väčšina odbornej verejnosti predstavuje nekonečne dlhý čas trvania súdneho sporu, ktorá je spôsobená nečinnosťou súdov.

Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2 v súvislosti so súdnym konaním uvádza, že každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zbytočným prieťahom, za ktorý by mohla byť zodpovedná jedine justícia, možno označiť len prípady dlhšieho nekonania sudcu, ktoré by vzhľadom na celkový počet jemu pridelených vecí a jeho celkovú výkonnosť nebolo možné hodnotiť inak ako neodôvodnené a zavinené prieťahy v konaní. Takýchto prípadov je však minimum. Je to možno desať percent zo všetkých prieťahov v konaní. Zvyšných deväťdesiat percent je spôsobených takými faktormi, ktoré sudca nijako nemôže ovplyvniť a zmeniť.

V roku 1992, keď po zásadných zmenách nášho právneho poriadku vstúpili do účinnosti rozsiahle novely Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku, nadobudol účinnosť vtedy úplne nový zákon, a to Obchodný zákonník, zrušil sa Hospodársky zákonník a zákon o hospodárskej arbitráži, v dôsledku čoho prešlo na súdy 1 475 494 vecí prerokúvaných hospodárskou arbitrážou, pribudli náročné reštitučné spory. Došlo k veľkému náporu vecí týkajúcich sa zápisov nových obchodných spoločností do Obchodného registra a tak ďalej.

Napriek týmto veľkým zmenám, ktoré prebiehajú aj v súčasnosti, zákonný rámec organizácie práce súdov sa nezmenil. V roku 1996 došlo k novému územnosprávnemu členeniu Slovenskej republiky, ktoré sa dotklo aj justície, pretože novovzniknuté súdy neboli obsadené zvýšením počtu sudcov, ale došlo len k prerozdeleniu existujúceho sudcovského zboru, v dôsledku čoho sa personálne oslabili pôvodné súdy a nevyriešila sa situácia ani v tých novovzniknutých. Výsledkom týchto skutočností je:

1. nedostatočné personálne obsadenie súdov,

2. nedostatočné materiálno-technické vybavenie súdov.

Na riešenie tejto zložitej situácie v súdnictve postupne minister spravodlivosti prijíma a navrhuje opatrenia, ktoré budú mať priaznivý dosah na skrátenie súdneho konania. V oblasti personálneho zabezpečenia súdov chce minister vláde Slovenskej republiky a parlamentu predložiť návrh zákona o vyšších súdnych úradníkoch so samostatnou rozhodovacou právomocou v zákonom stanovených veciach. Ak hovoríme o prieťahoch v súdnom konaní, o hodnotení tejto situácie a jej príčin, nemôžeme neuviesť aj konkrétne štatistické čísla, údaje o celkovom počte vybavených vecí na okresných a krajských súdoch a ich počte pripadajúcom na jedného sudcu, pretože tieto údaje sú verejnosti takmer neznáme. V roku 1999 bolo na okresných súdoch Slovenskej republiky činných 711 a na krajských súdoch 375 sudcov. V minulom roku bolo na naše okresné súdy v trestnej, obchodnej, občianskoprávnej, dedičskej agende, v agende platobných rozkazov, správneho súdnictva a výkonu rozhodnutia doručených spolu 739 708 nových návrhov. Ak k tomuto číslu ešte pripočítame 544 395 vecí, ktoré zostali nevybavené na konci roku 1998, zistíme, že súdy mali v roku 1999 v týchto agendách na vybavenie celkom 1 284 103 vecí. Z toho počtu už spomínaných 711 sudcov okresných súdov k 31. decembru 1999 vybavilo celkom 1 056 467, takže k 1. januáru 2000 zostalo nevybavených 257 990 vecí. Na každého sudcu pri jednoduchom aritmetickom priemere tak pripadá 1 370 vecí. Jednoduchou aritmetikou vychádza, že okresné súdy v roku 1999 vybavili viac ako 82 percent vecí. Počet nevybavených vecí za rok 1999 klesol z 544 tisíc na 257 tisíc, to je viac ako dvojnásobne, presne je to 2,11-krát menej. Máte vážené dámy a páni na základe týchto štatistických faktov pocit, že súdy urobili málo a prieťahy v konaní sú spôsobené nečinnosťou sudcov?

Druhým opatrením na odstránenie prieťahov je zlepšenie mzdového zabezpečenia administratívneho aparátu súdov. Vzhľadom na nízke mzdové ohodnotenie začínajúca zapisovateľka má mzdu 5 230 korún brutto, po 27 rokoch praxe 6 780 korún brutto, spôsobuje, že administratívny aparát súdov po krátkom čase odchádza zo súdov za lepšími platovými podmienkami, najmä k advokátom alebo ku komerčným právnikom, ktorí majú záujem o zapisovateľky poznajúce súdnu agendu, sudcov a pracovníkov súdov. Aj tento dôvod - nízke mzdové ohodnotenie administratívy súdov je podhubím korupcie.

Ďalším opatrením ministra je opatrenie smerujúce k zrýchleniu a zefektívneniu vnútrosúdneho obehu súdneho spisu. Touto problematikou sa doposiaľ nikto nezaoberal.

Po druhé. Oblasť materiálno-technického vybavenia súdov. Slovenské súdy, najmä novovzniknuté v súvislosti s novým územnosprávnym členením, majú nezávideniahodné materiálno-technické zabezpečenie. Taká bežná vec, akou je počítač, je pre naše súdnictvo výnimočnou vymoženosťou, mechanický, v lepších prípadoch elektrický písací stroj je bežnou súčasťou každodennej práce. Počítač má na svojom pracovnom stole hádam len jedna tretina z celkového počtu sudcov. Počítače v pojednávacích miestnostiach súdov by sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk.

Jedným z prvých opatrení ministerstva spravodlivosti na odstránenie prieťahov v konaní preto bolo zabezpečiť pre všetkých sudcov počítače. Druhým opatrením, ktoré je tiež súčasťou uvedeného, je postupné prepojenie súdov počítačovou sieťou, čím sa dosiahne ďalšie skrátenie súdneho konania a eliminovanie prieťahov v konaní tým, že všeobecné súdy budú mať priamy prístup napríklad do databázy konkurzných súdov a registrových súdov. Tretím opatrením je zabezpečenie vysokokvalitných kopírovacích strojov pre potreby riadneho chodu obchodných registrov. Štvrtým opatrením je zabezpečenie elektronických zbierok právnych predpisov. Piatym opatrením je zabezpečenie kvalitnej odbornej literatúry pre sudcov. Prieťahy v súdnom konaní sú často následkom aj nedokonalej právnej úpravy alebo právnej úpravy, ktorá je stále platná, ale už nevyhovuje súčasnej spoločenskej potrebe. V rámci legislatívnych zmien bol v januári tohto roku do ďalšieho legislatívneho procesu predložený návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ďalej do budúcnosti sa uvažuje s rekodifikáciou Oobčianskosúdneho poriadku, pripravuje sa novelizácia Obchodného zákonníka a tak ďalej.

Vážené dámy a páni, uviedol som vám hlavné príčiny prieťahov v súdnom konaní a opatrenia na ich riešenie. Aj tento pohľad na prácu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý vedie minister pán Ján Čarnogurský, ukazuje, že návrh opozície na jeho odvolanie je neopodstatnený.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Hudec, Cabaj, pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Bauer, my sme nenavrhli odvolávať sudcov Slovenskej republiky, ale sme navrhli odvolať pána ministra spravodlivosti. Opakovane sme v našich vystúpeniach hovorili o tom, že si vysoko vážime a ceníme drvivú väčšinu sudcov Slovenskej republiky a verím, že ich statočnosť bude narastať, pretože politický tlak, ktorý sa vyvíja na nich, je skutočne obrovský. Vieme, že sú problémy v súdnictve, ale nehnevajte sa, to ešte nie je dôvod, aby ste to použili ako obranu pre tento prípad.

Zatiaľ sme hovorili len o jednej oblasti a dovolím si povedať konkrétnu skúsenosť aj z inej oblasti, ktoré spravuje pán minister spravodlivosti. Je tu napríklad oblasť väzenstva a, žiaľbohu, sú príklady, ktoré jasne dokazujú to, ako sa správajú najmä v poslednom čase niektorí pracovníci tejto oblasti voči niektorým ľuďom, občanom ešte neodsúdeným, ale trebárs, ktorí sú len vo vyšetrovacej väzbe. Nielen prípad poslanca Lexu, ktorý bol vo vyšetrovacej väzbe, ale uvediem príklad už vyše trojročnej vyšetrovacej väzby občianky Ing. Bánskej z okresu Zlaté Moravce, ktorá je v nitrianskom väzení, ktorej, bohužiaľ, sú odopierané mnohé úplne normálne žiadosti, napríklad na lekárske vyšetrenie, na zhodnotenie zdravotného stavu a podobne. Viem, že liknavý postup v tomto prípade nie je záležitosťou rezortu spravodlivosti, je to otázka vyšetrovateľov a iných, ktorí si myslím, že absolútne do krajnosti zneužívajú možnosti, ktoré im poskytuje niekedy nie celkom dokonalá legislatíva. Takže si myslím, že trošku inak treba...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

v súvislosti s vystúpením kolegu Bauera by som len povedal, že skutočne niekedy platí, že menej je viacej. Ak by som sa vôbec nebol venoval príprave tejto schôdze a chcem sa teraz vyjadriť k ministrovi spravodlivosti iba na základe tej slohovej práce, ktorú nám tu on predviedol, tak môžem povedať, že s čistým svedomím by som nemal problém zahlasovať za jeho odvolanie. Takže hoci v inej súvislosti a už som to dnes povedal, nemám problém s týmto hlasovaním, ale toto, čo predviedol, neviem, či považuje za obhajobu svojho ministra, ale to už je tvrdá realita zrejme pre pána ministra Čarnogurského, že zostal v tom svojím spôsobom osamotený a musí sa obhájiť sám, pretože nemá podporu ani medzi poslancami SDK. Jeho predseda poslaneckého klubu, ktorý by mu mal kryť chrbát, aby podržal svoj poslanecký klub, sa zmohol iba na to, že skrátil rozpravu a jednoducho zmizol a možno je doma pri mamine.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vypočuli sme si tu o príprave nových zákonov. Pán poslanec Bauer hovoril veľmi zaujímavo, kde hodnotil prácu pána ministra Čarnogurského. Ja by som sa ho opýtala ináč.

Pán poslanec, a čo tak dodržiavať tie zákony, ktoré tu sú. Nielen pripravovať nové. Čo takto dodržiavať najvyšší zákon tohto štátu - ústavu. Minister spravodlivosti je predsa jeden z tých, ktorý musí upozorňovať svoje okolie a svojich ministrov na to, pozor, tento zákon je v rozpore s ústavou. To nemá byť Ústavný súd, tam už je priamo podanie, ale minister má na to upozorniť svojho kolegu, že v tomto štáte zatiaľ ústava garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, že doplácať na lieky je svinstvo, že v tomto štáte zatiaľ je ústavné právo na bezplatné vzdelávanie, čo už dnes v mnohých prípadoch nie je pravda. Čo takto o financovaní politických strán, kde sa stali vaši tajomníci KDH reklamnými agentmi na osvetlenie alebo na čo všetko ste to, či na fakty alebo na akú časť reklamy, alebo možno na imidž. Možno zase poslanci SDĽ sú reklamní agenti na žuvačky, lebo dnes, myslím okrem dvoch, žuli všetci poctivo od rána v laviciach. Takže čo keby sme si pohovorili aj o týchto veciach?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zlocha. Po ňom sa pripraví pán poslanec Mikloško.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážený pán neprítomný minister,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

v návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti pánu Jánovi Čarnogurskému sú uvedené dôvody, pre ktoré mu chcú poslanci súčasnej opozície nedôveru vysloviť. Sú však aj ďalšie dôvody a jednému z nich by som sa chcel venovať vo svojom vystúpení. Je to otázka financovania jednej politickej strany - Kresťanskodemokratického hnutia, ktorej ste, pán minister, predsedom. Vy ako minister spravodlivosti by ste mali byť ochrancom zákonnosti a spravodlivosti. Žiaľ, nie ste, hoci sa tak snažíte tváriť. Dokonca sa ukazuje, že korupciu, ktorá sa určite diala s vaším vedomím alebo prinajmenšom s vaším tichým súhlasom, viacerí ľudia uvádzajú v médiách, že sa s vami na túto tému rozprávali, sa úporne snažíte zakrývať.

O čo konkrétne ide. Koncom minulého roku sa v denníku Pravda a potom aj v iných denníkoch a v televízii Markíza objavili informácie o porušení zákonov a zneužití tendra na verejné osvetlenie Bratislavy. Tender vyhrala firma Siemens. To by mohlo byť na prvý pohľad v poriadku, veď každú súťaž musí niekto vyhrať. Ale v prípade vypísania súťaže na 20-ročný kontrakt na rekonštrukciu, modernizáciu a údržbu verejného osvetlenia v Bratislave nie je všetko v súlade s kostolným poriadkom. Prečo? Verejnú súťaž vyhlásilo mesto Bratislava približne v polovici roka 1996, do súťaže sa prihlásilo 8 domácich a zahraničných firiem. Jedna zo zahraničných firiem, firma Siemens, sa však poistila, našla si domácu firmu TV com, ktorá jej na základe zmluvy o dielo z 12. 1. 1995 mala dodať písomné podklady na účely verejnej súťaže, potom prišli ešte ďalšie zmluvy o dielo podpísané 15. júna 1996 a 30. septembra 1996. Aj tie boli, samozrejme, podpísané pred termínom vyhlásenia súťaže, ten bol v októbri 1996. Samozrejme, nebolo to zadarmo.

Firma TV com pána Gaburu má až štyroch členov aj so sekretárkou a odbornou garanciou je hádam len pán generálny riaditeľ, ktorý do roku 1989 robil opravára žiariviek v Kovospracujúcom podniku mesta Bratislava. Dôležitejší bol zrejme iný fakt. TV com a pán Gabura, generálny riaditeľ, mali priame prepojenie na magistrát a tam sa predsa rozhodovalo o tom, kto verejnú súťaž vyhrá. Pri obsadení magistrátu v Bratislave predstaviteľmi KDH, DÚ a DS bolo od začiatku jasné, kto zvíťazí a kto si bude môcť ponechať tučné odmeny.

V zmluvách o dielo, ktoré boli podpísané medzi TV com a firmou Siemens sa, samozrejme, hovorí aj o príslušných odmenách. Kontrola ministerstva vnútra ich vyčíslila na 62,5 milióna Sk, čo je v prepočte približne 3 milióny mariek. U nás to nič neznamená, nič sa nedeje a v Nemeckej spolkovej republike sa otriasa v pozíciách významný európsky politik a svetový politik jednej politickej strany. Odmena za vykonanú prácu sa však v zmluvách o dielo viaže na víťazstvo vo verej súťaži a na podpis zmluvy medzi firmou Siemens a vyhlasovateľom súťaže Magistrátom hlavného mesta Bratislava. Podľa zmluvy z 30. septembra 1996 Siemens poskytol TV com 50-percentnú zálohu a 15 miliónov vyplatil vo forme preddavku ešte pred ukončením tendra na verejné osvetlenie. Mohol vyhrať súťaž niekto iný ako firma Siemens? Nemohol. Vedel to zrejme aj vtedajší primátor Bratislavy, ktorý tri mesiace pred vyhodnotením ponúk pred novinármi sa akosi pozabudol a prezradil, že od 1. januára 1997 prevezme prevádzku osvetlenia v Bratislave renomovaná zahraničná firma.

Vyhlásiť, že celý tento postup bol v súlade so zákonmi je naivné a zavádzajúce, že nebol porušený zákon o verejnom obstarávaní, je úmyselným klamstvom bez ohľadu na to, či to hovoria zástupcovia magistrátu, generálny riaditeľ TV comu alebo minister spravodlivosti či minister vnútra. Mesto Bratislava a TV com zobralo úplatky niekoľko mesiacov pred tým, ako boli súťažné návrhy vyhodnocované, a tie úplatky boli použité v prospech KDH, financovanie funkcionárov a aktivít. A to už nehovorím o naivných výhovorkách, že niekto vysoko postavený o tomto prípade hrubého porušenia zákonov nevedel.

Mohol o tom napríklad nevedieť minister spravodlivosti, keď generálny riaditeľ TV com pán Gabura bol súčasne aj riaditeľom rozpočtovej správy KDH, členom užšieho vedenia predsedníctva KDH a podliehal priamo predsedovi KDH pánu Jánovi Čarnogurskému? No mohol, ale len v tom prípade, keď predseda KDH Ján Čarnogurský neinformoval ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, iná možnosť nie je, ale to je potom vzorové farizejstvo, a to by kresťania nemali robiť. KDH potrebovalo peniaze na platy reklamných agentov, zakamuflovaných okresných, regionálnych a krajských tajomníkov, a bolo ich až 67, ktorí brali mesačne 10 až 15-tisíckorunové platy a, samozrejme, aj na financovanie tieňovej Slovenskej informačnej služby a na volebnú kampaň. Peniaze získané podvodom a porušením zákonov vám nesmrdeli, veď aj vy ste sa vyjadrili, doba za Mečiara nebola ľahká, bolo treba akosi prežiť. Peniaze boli potrebné aj na kúpu budovy pre KDH v lukratívnej časti Bratislavy na Žabotovej ulici s pozemkom a garážami za jednoduchých 14 miliónov korún, mimochodom dodnes 8 miliónov korún visí vo vzduchu. Ale obchod to bol dobrý. TV com sa pričinil o to, že magistrát Bratislavy odovzdal veľmi výhodnú zákazku známej zahraničnej firme, ale jej dcérskej spoločnosti pre Slovensko skoro za 2 miliardy korún na 20 rokov. TV com za generálneho riaditeľa Gaburu získalo za prípravu podkladov a zabezpečenie víťazstva v tendri 62,5 milióna korún a nebol problém ani s peniazmi na financovanie funkcionárov. Siemens napriek očakávaniu nepriniesol zahraničný kapitál, na prvú etapu realizácie projektu si vybral úver 360 miliónov korún v Slovenskej banke, ktorým je mesto Bratislava jedným z akcionárov.

Vy sa pán minister Čarnogurský napriek tomu, samozrejme, naďalej tvárite ako neviniatko, nič som nepočul, nič som nevidel a nevedel. Niekedy po vašich takýchto vyjadreniach sa čudujem, že sa vám nad hlavou neobjavuje svätožiara. Hovoriť len o tom, že kauza je akousi odvetou za nekompromisné postoje pri odhaľovaní korupcie na niekoľkých ministerstvách je naivné a nepresvedčivé. V žiadnom prípade ale nemôžete poprieť, že pán Peter Gabura, šéf rozpočtovej správy KDH, bol v inkriminovanom čase priamo riadený predsedom KDH, teda vami. Politickej zodpovednosti sa v žiadnom prípade nemôžete vyhnúť, lebo ste ministrom spravodlivosti. Preto nesiete zodpovednosť za porušovanie zákona o verejnom obstarávaní, ale aj za porušovanie iných zákonov. Mohol by som zrejme vysloviť aj obavu, že sa pokúšate kryť korupciu, ktorej nositeľmi sú ľudia, ktorí sa pohybujú vo vašej blízkosti.

V dnešnej Pravde pán redaktor Vladimír Jancura v článku Červená svieti domácim uvádza reakciu obchodného riaditeľa Elektrosvitu Nové Zámky pána Karola Šateka k tejto kauze. Podľa neho celá súťaž bola divadlom, pri ktorom bol vybratý víťaz už rok pred vypísaním súťaže, a lukratívne objednávky idú v tomto štáte do vreciek vplyvných ľudí prednostne tomu, kto viac pomastí. Pán inžinier Šatek len ľutuje, že sa Elektrosvit nemôže podieľať na realizácii obnovy systému verejného osvetlenia, pretože by to vedeli urobiť na dobrej odbornej úrovni a kvalitne zabezpečili odbyt svojich výrobkov a podnik by nemal problémy s odbytom a zamestnanosťou a určite by sa v okrese Nové Zámky nezamestnanosť nešplhala k 30 percentám. Naopak firma Siemens od výhry súťaže na modernizáciu verejného osvetlenia v Bratislave diktuje ceny svietidiel na Slovensku aj vďaka veľkým objednávkam z Bratislavy. Aj tento príklad svedčí o tom, aké starosti si robí so zabezpečovaním práce pre slovenské podniky, slovenských robotníkov a technikov, so zabezpečovaním odbytu ich výrobkov Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré vediete.

Príklad porušovania zákonov a zákonnosti v Bratislave pri výbere dodávateľov na verejné osvetlenie je len vrcholom ľadovca porušovania zákonov. Obdobne bol porušovaný zákon aj pri výbere dodávateľa na modernizáciu spaľovne komunálneho odpadu. Ak tieto podnety neboli dôsledne prešetrené, možno predpokladať, že sa obávate, že by vyšli na svetlo božie údaje o praktikách, ktoré sa preukázali pri výbere dodávateľa pre Bratislavu na modernizáciu osvetlenia, pretože vybraté technológie pre spaľovňu, samozrejme, zahraničné, sú horšie, ako boli ponuky domácich výrobcov. Aj toto sú dôvody, pre ktoré, pán minister, budem prejavovať súhlas s vyslovením nedôvery.

Na záver mi dovoľte uviesť malú poznámku. Údaje k vystúpeniu som nečerpal z Nového Dňa ani z Republiky, ale z denníkov Pravda, SME a Nový Čas, a to sú všetko denníky, ktoré podporujú súčasnú vládnu koalíciu.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Ešte pán poslanec Maxon a koniec.

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V nadväznosti na slová pána poslanca Zlochu chcem upozorniť ctený parlament, že sa nám kdesi stratila SDĽ.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mikloško vystúpi ako ďalší prihlásený do rozpravy.

Poslanec F. Mikloško:

Dámy a páni,

kolega Cuper ma tu oslovil, aby som hovoril krátko a múdro ako obyčajne, vždy tak hovorím, budem tak aj dnes. Za jeden rok volebného obdobia aj niečo dávate šiesty návrh na odvolanie členy vlády Slovenskej republiky. Chcem vás láskavo upozorniť, že za 4 ročné obdobia to bude 24, ale slovenská vláda nemá 24 ministrov, čiže keby ste si v tomto smere trošku upravili svoj harmonogram. Ale to by nebolo najhoršie, v matematike nemá každý talent, nie každý ju vedel skončiť, ja som ju skončil na rozdiel od mnohých iných. To by nebolo najhoršie na tom, čo tu prežívame, to najhoršie, ja som už na to upozornil, je, že pri tomto odvolávaní, ktoré sa tu pravidelne opakuje a ktoré vám nakoniec nevyjde, lebo opakujem, vláda nemá 24 členov, sa spája zvláštny druh zábavy s nenávisťou. Zvláštny druh zábavy s nenávisťou sa snúbi takým spôsobom, že miestami mám skutočne pocit - pán poslanec Húska, som rád, že stále máš taký mocný hlas, že to dokonca počujem na takú diaľku.

Dámy a páni, problém je ale ešte vážnejší, problém je v tom, že vy ste na toľkej nenávisti založili štát. Mali ste jednu historickú šancu a mal ju váš predseda hnutia. Vo chvíli, keď sa rozhodlo, že republika sa ide rozdeliť, tak mohol povedať: Páni, tento štát som daroval Slovensku a poďme teraz všetci do práce. A nás by na večné veky politicky odstavil. Bohužiaľ, 17. júla bola vyhlásená zvrchovanosť a prvá vec, čo sa udiala, keď vyšiel dnes odvolávaný minister Čarnogurský z parlamentu, že ho ľudia napadli fyzicky, a pán Mečiar veľkoryso povedal: Nechajte ich odísť do minulosti. Celkom mu to nevyšlo, ani mne nevyšli všetky výroky ohľadne pána Mečiara, čiže ja mu to odpúšťam. Problém je ale v tom, že pán Mečiar v tejto nenávistnej a vulgárnej politike, bohužiaľ, stále pokračoval. Ale to je HZDS, to ste vy, pán Mečiar, to ste vy. Ja viem, že vy máte s ním teraz problémy, ale hádam vám dá ešte milosť na jedno volebné obdobie.

Pán Mečiar, jeho výroky a vôbec vaše výroky na mítingoch na Pasienkoch na adresu prezidenta Havla, prezidenta cudzieho štátu, na adresu Jána Čarnogurského a jeho manželky, ktoré nakoniec pri súde prehral, to všetko, všetko, bohužiaľ, bolo rozduchávanie nenávisti. Táto nenávisť, bohužiaľ, sa ukázala aj teraz pri zmluve o delení majetku, neviete existovať bez nepriateľa, potrebujete nepriateľa, lebo z toho žijete. A tá nenávisť sa, bohužiaľ, veľmi trápnym spôsobom ukázala aj dnes pri niektorých poznámkach, ktoré tu nebudem rozvádzať, ale sú na adresu teba, pán poslanec, a na adresu pána poslanca Krajčiho. Využívam túto príležitosť na to, aby som povedal toto. Takmer stále nám pripomínate, že sme boli proti zvrchovanosti, že sme boli proti Ústave Slovenskej republiky, že sme hlasovali vo Federálnom zhromaždení proti zániku štátu. Pán poslanec Slobodník zvoláva na nás súd národa a súd dejín.

Vážené dámy a vážení páni, doteraz sme na tieto veci reagovali, dávam vám svoje slovo, že ja osobne už na tieto smiešne reči reagovať nebudem. (Potlesk.) Nemám dôvod vysvetľovať už svoje postoje a nemám dôvod ani meniť tieto postoje z dnešného hľadiska. Tak som sa politicky rozhodol, a tak by som povedal, že moje rozhodnutie zostáva aj pred dejinami. A pýtam sa, kto je pán Slobodník a kto ste vy, aby ste mali odvahu zvolávať súd dejín.

Vážení páni, vaše súdy, vaše súdy a zvolávanie súdov...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nechal som hovoriť pána poslanca Zlochu.

Nech sa páči, pán poslanec.

(Hlas z pléna.)

Poslanec F. Mikloško:

... sa nás viac netýkajú, mňa sa netýkajú a dávam slovo pánu Slobodníkovi. Koľkokrát mi bude pripomínať moje postoje, už na ne reagovať nebudem.

Čo viedlo, čo sú, myslím si, konkrétne dôvody na odvolávanie Jána Čarnogurského.

Po prvé je to ústavný zákon o zrušení amnestie Vladimíra Mečiara. Pýtam sa, prečo dal Vladimír Mečiar amnestiu, keď išlo o samoúnos. Načo? Vladimír Mečiar dal amnestiu teroristom, zločincom a všetkým činom, ktoré s tým súviseli. Veľmi často, veľmi často tu sproblematizúvate únos. Neželám vám, ak budete mať dospelého syna, aby ste zažili to, že vám ho strčia do kufra a v kufri vám ho prenesú cez hranicu a tam ho nechajú.

(Hlasy v sále.)

Vydržte na koniec vyšetrovania.

Čiže chcem povedať, že pán Mečiar dal amnestiu jednému nechutnému činu pod všetku ľudskú úroveň. Ale pýtam sa ďalej, čo ak vrahovia Roberta Remiáša, ktorých raz chytia, o tom nepochybujme všetci, a čo ak oni povedia na svoju obranu, že ich vražda súvisela s únosom Michala Kováča mladšieho. Tým pádom sa na nich vzťahuje amnestia. Toto je amnestia zakladateľa tohto štátu a na tomto bol založený, na takejto filozofii bol založený tento štát.

A teda chcem vám povedať toto. Keby hneď Mikuláš Dzurinda sa bol pomýlil v tej zrušenej amnestii, nemohol z morálneho hľadiska ináč konať, ak chceme, aby táto republika niekam smerovala. A ja vám chcem povedať, keď hneď KDH a ostatní, ktorí sa k nám nieže pridajú, ale ktorí spolu s nami tvorili ten ústavný zákon o zrušení amnestie Vladimíra Mečiara, keď hneď v tomto parlamente prehráme, neprekáža to. Ale bezradne sa prizerať na podporovanie terorizmu nebudeme.

Ale je tu ešte druhý dôvod, prečo odvolávať Jána Čarnogurského. Ján Čarnogurský je tŕňom v oku, dobre to povedal pán kolega Andrejčák. V politike nie je desať rokov ako väčšina z nás, v politike je tridsať rokov a tridsať rokov má jednu svoju životnú líniu a jeden životný postoj, ktorý nezmenil. Chcem vám pripomenúť, že aj na začiatku po voľbách v roku 1990, aj vo chvíľach vašej - to znamená HZDS a SNS - vrcholnej slávy a moci, pretože boli také obdobia, keď ste mali 89 poslancov a samotné HZDS 64, Vladimíra Mečiara tento politik stále mátal. Odmietal s ním byť vo vláde v rokoch 1990 - 1992. Tam som bol svedkom a pamätáme sa často na jeho výroky, keď hovoril svojim oponentom, že sa im vyhrážal tým, že skončíte u Jána Čarnogurského.

Dámy a páni, mnohí z vás si veľmi želajú už politickú smrť Jána Čarnogurského. Pripomína mi to, keď Leonid Brežnev už bol veľmi starý, takže sa len kde-tu objavil na Červenom námestí a v tomto čase, keď už tak trošku niekedy aj vtipy nie celkom "pasentné" o ňom kolovali, ho navštívil slávny boxer Cassius Clay. A po návšteve uňho sa ho západní novinári, samozrejme, pýtali na zdravotný stav Leonida Brežneva a Cassius Clay - čítal som jeho odpoveď v češtine, v českých novinách, na ich nie celkom taktnú otázku odpovedal: "Pánové, budete mu ješte dlouho naslouchat."

Dámy a páni, mnohí z vás sa pýtate na politický zdravotný stav ministra Čarnogurského, ako som už povedal, radi by ste už videli jeho politickú smrť. Ale musím vás sklamať, budete mu ešte dlouho naslouchat. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlási 8 pánov poslancov, posledný pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

kolegovi Mikloškovi chcem len povedať, že na Slovensku sa hovorí jedno také pekné príslovie, že zabudol vôl, že aj on teľaťom bol. Ak si tu hovoril o tom, že pri tom počte, ktorý sme predložili do tohto parlamentu o odvolávaní, nebude ani toľko ministrov, aby sme mohli odvolávať, ja ti len chcem pripomenúť, že skutočne si bol podpísaný pod viacerými návrhmi a vôbec neprekážalo, že niektorých členov našej vlády ste odvolávali aj trikrát. Takže pri tom počte členov vlády, koľko je, by sme to mohli mať možno aj šesťdesiat. Ale určite takú radosť ti nedoprajeme, pretože situácia na Slovensku nie je taká zábavná, ako ty k tomu občas pristupuješ, ale je veľmi vážna, pretože ani takýto priestor na to nebudete mať, ani my, aby sme mohli tieto návrhy predkladať, pretože o tom rozhodnú občania. Tí rozhodnú, občania a zoberú vôľu do svojich rúk.

Mám len jednu poznámku k tomu, čo si hovoril, že náš predseda hnutia sa vyjadril, že nechajte ich odísť do minulosti, aj v nadväznosti na to, čo si povedal, že nám akosi leží v žalúdku pán predseda Čarnogurský, predseda KDH. Škoda, že sa nenaplnili tie slová predsedu nášho hnutia, pretože nemusel by som potom veľmi ťažko vysvetľovať niektorým občanom, ktorí nás dvoch veľmi dobre poznajú, ktorí hovoria, že vďaka tomu, že pán Čarnogurský a KDH malo tak v žalúdku Mečiara, že vôbec im neprekážalo v protimečiarovskej kampani sa spojiť s SDĽ a potom 10 rokov po revolúcii máme prezidenta Slovenskej republiky bývalého vrcholového komunistu, predsedu parlamentu, ďalších členov vlády, ktorí pôsobili v Ústrednom výbore komunistickej strany. Ako sa môže s tým vyrovnať pán minister Čarnogurský, keď bol veľkým disidentom, ktorý trpel za komunizmu, keď tí istí, ktorí ho toho času utláčali, možno by aj dnes vystúpili, ale pre istotu radšej z tohto parlamentu ušli, aby tu už nič nepovedali a nemusela sa rozbiť vládna koalícia.