Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi predsedovi za uvedenie návrhu zahraničnej politiky Národnej rady Slovenskej republiky.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výboru pre európsku integráciu pánovi poslancovi Šebejovi a prosím ho, aby uviedol návrh uznesenia Národnej rady, ktorý pripravil výbor pre európsku integráciu.

Ste prihlásená do rozpravy, pani poslankyňa. Faktickú poznámku na vystúpenie pána predsedu nie je možné udeliť, až v rámci rozpravy sú možné faktické poznámky.

Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

Poslanec F. Šebej:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som vystúpil s návrhom uznesenia Národnej rady k zameraniu a základným úlohám Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

Tento návrh sa zrodil po zvlášť dôkladnej príprave, na počiatku ktorej stálo rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 518 z 13. januára. Predseda Národnej rady inicioval poradu na úrovni predsedu Národnej rady, podpredsedov a predsedov vybraných výborov, konkrétne zahraničného, ústavnoprávneho, výboru pre európsku integráciu, a odborných pracovníkov. Zároveň prebehla ešte jedna analogická porada s veľmi podrobnou agendou týkajúcou sa všetkého toho, čo Národnú radu v súvislosti s prijímaním Národného programu pre prijatie acquis communautaire očakáva. Predseda Národnej rady zároveň pridelil všetkým výborom Národnej rady s výnimkou, myslím, výboru na kontrolu spravodajských služieb a mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií prerokovať zamerania a základné úlohy Národnej rady, čo aj všetky výbory urobili.

Následne na základe materiálov, ktoré z jednotlivých výborov prišli, a na základe analýzy, odbornej analýzy situácie legislatívnej práce vznikol návrh, spoločný návrh uznesenia, ktoré máte v laviciach ako tlač číslo 516. Toto uznesenie schválil najprv zahraničný výbor a potom sa jeho textom zaoberal i výbor pre európsku integráciu.

Chcem ešte v tejto súvislosti pripomenúť mimoriadne dobrú prácu Parlamentného inštitútu a aj ďalších administratívnych pracovníkov, tajomníčky výboru pre európsku integráciu, tajomníka zahraničného výboru, ktorí pripravili pre poslancov veľmi komplexný materiál, ktorý popisuje analogické činnosti parlamentov a parlamentných výborov jednak kandidujúcich krajín, krajín, ktoré kandidujú do Európskej únie, podobne ako Slovenská republika, a jednak príslušných výborov členských krajín Európskej únie.

Dovoľte mi teraz, aby som pristúpil k samotnému textu uznesenia. Vzhľadom na to, že pán predseda Národnej rady väčšinu relevantných vecí, ktoré predchádzali tomuto uzneseniu, spomenul vo svojom zásadnom prejave, zároveň mi dovoľte, aby som počas toho uznesenia, po jeho prednesení vniesol po porade s podpredsedom vlády pre európsku integráciu niektoré, by som povedal, štylistické, gramatické zmeny, ktoré si myslím, že ten text spresnia.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zameraniu a základným úlohám Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie:

Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní základných úloh Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie

A. konštatuje, že

1. rozhodnutie Európskej rady z 11. decembra 1999 v Helsinkách o začatí rokovaní so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie je potvrdením akceptácie smerovania nášho vnútorného spoločenského vývoja a zahraničnopolitického úspechu Slovenskej republiky v integračnom úsilí,

2. uvedené rozhodnutie Európskej rady vytvára nový priestor na realizáciu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie prijatého uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 1. decembra 1998 číslo 67 a zároveň je výzvou na intenzívne a dôsledné plnenie záväzkov vyplývajúcich z Asociačnej dohody;

B. vyhlasuje, že

1. v súčinnosti s vládou Slovenskej republiky upriami svoje úsilie na dosiahnutie priorít a cieľov spojených s plnením kodanských kritérií a so spracovaním, a teraz prosím, aby ste si uviedli malú gramatickú úpravu, so zapracovaním práva Európskych spoločenstiev, do zátvorky (acquis communautaire), aby aspoň raz v uznesení bol ten termín povedaný po slovensky, čiže práva Európskych spoločenstiev (acquis communautaire) do právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. uplatní svoje právomoci pri kontrole dôveryhodnej a efektívnej implementácie a presadzovania acquis communautaire,

3. bude účinne pomáhať pri posilňovaní administratívnej kapacity štátu a budovaní inštitucionálnej základne so zreteľom na aktuálne a perspektívne potreby súvisiace s implementáciou acquis communautaire,

4. vykoná všetky potrebné opatrenia na zefektívnenie režimu práce parlamentu a vytvorenie účinných podmienok na jeho činnosť vrátane novelizácie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky,

5. vytvorí v rámci ústavy a zákonov, teraz by som navrhoval namiesto "flexibilnejšiu" dať slovo "pružnejšiu" legislatívnu procedúru a namiesto "parlamentu" "v Národnej rade Slovenskej republiky", najmä pri preberaní legislatívy s charakterom technických predpisov;

C. poveruje

1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu

a) kontrolnou funkciou všetkých zásadných aspektov integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie. Úlohou výboru v tejto súvislosti je predovšetkým monitorovať a kontrolovať

- postup harmonizácie legislatívy a plnenia jej časového harmonogramu (a teraz príde ďalšie upresnenie, lebo tak sa volá oficiálne ten dokument),

- plnenie nie Národného integračného programu, ale plnenie Národného programu pre prijatie acquis communautaire (to je oficiálny názov toho dokumentu) a postup vlády pri vyjednávaní,

- využívanie programov a fondov Európskej únie (PHARE, ISPA, SAPARD).

Teraz je ďalšie gramatické upozornenie, tam kde je po b).

b) nie "informovanosť", ale gramaticky "informovať" poslancov a verejnosť o Európskej únii a o procese Európskej integrácie;

Teraz príde po c).

c) pravidelne prerokúvať príslušné pozičné dokumenty.

2. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky

dohliadať na oblasť zahraničnopolitických aspektov integrácie,

3. gestorské výbory Národnej rady Slovenskej republiky

- pri prerokúvaní návrhov zákonov kontrolovať vecnú stránku zapracovania acquis communautaire v rámci ich oblastí patriacich do ich pôsobnosti,

- kontrolovať činnosť príslušných rezortných ministerstiev a ich postup v prístupovom procese, objem vykonaných prác a monitorovanie prípadného vplyvu integrácie na situáciu v príslušnom rezorte;

D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby

1. najmenej raz ročne predkladala Národnej rade Slovenskej republiky správu o postupe v procese prípravy a plnení stanovených kritérií a implementácií prijatých zákonov na vstup do Európskej únie,

2. vzhľadom na pripravovanú zmenu legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky zabezpečila pri legislatívnych návrhoch dôsledné a komplexné vypĺňanie tabuliek zhody, aby mali pre poslancov vysokú vypovedaciu hodnotu na posúdenie a teraz nie "komparácie", ale "porovnania" právneho poriadku Slovenskej republiky s právnym poriadkom Európskej únie,

3. v súvislosti s predkladaním návrhov zákonov zabezpečila povinnosť účasti odborných zamestnancov ministerstiev a Úradu vlády Slovenskej republiky zodpovedných za aproximáciu práva pri ich prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky a v jej výboroch s cieľom spolupráce pri posudzovaní zhody doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov poslancov s právnymi predpismi Európskej únie;

E. ukladá predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

zabezpečiť realizáciu potrebných organizačných, personálnych, finančných a technických opatrení v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky na plnenie nových úloh vyplývajúcich z prípravy a priebehu rokovaní o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

Toľko navrhované uznesenie. Dúfam, že sa podarilo tým, ktorí potrebujú zachytiť tie gramatické alebo štylistické zmeny, ktoré som po porade s podpredsedom vlády navrhol.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte k tomuto rozpravu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem oznámiť ctenej snemovni, že do rozpravy sa prihlásili piati páni poslanci v poradí pani poslankyňa Keltošová, ktorá vystúpi za klub za Hnutie za demokratické Slovensko. Potom ďalší páni poslanci v poradí: pán poslanec Tkáč, Kalman, Orosz a pán poslanec Weiss.

Pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

ctená snemovňa,

predovšetkým by som chcela nadviazať na vystúpenie pána predsedu parlamentu, a to najmä na tú časť, kde hovoril o tom, že opozícia málo aktívne využíva svoje možnosti pri podpore integračných snáh. Ja za Hnutie za demokratické Slovensko môžem vyhlásiť, že naši poslanci, či už sú členmi zahraničného výboru, alebo výboru pre európsku integráciu, podporujú integračné úsilie Slovenska do Európskej únie a ďalšie kroky, ktoré si vláda vo svojom programovom vyhlásení v časti zahraničnej politiky vytýčila. Ide o kontinuitu s predchádzajúcou vládou, kde sme aj počas prerokúvania vládneho programu nevznášali kritiku. Hovorím teraz o časti vládneho programu zahraničnej politiky.

Ale vrátim sa k uzneseniu, ktoré predkladáte Národnej rade. Pán predseda, je to tak, že Slovensko sa chystá na začatie rokovaní, oficiálne v siedmich až v desiatich kapitolách. Obávam sa však, že tento ambiciózny plán bude veľmi ťažké naplniť bez zintenzívnenia práce vlády, ale aj Národnej rady. Máme pred sebou, najmä poslanci výboru pre európsku integráciu, ale i zahraničného výboru, zoznam nedostatkov, ktoré boli vymenované v správe Európskej komisie, kde sa okrem, teraz citujem, "ozajstného pokroku konštatuje, že ak chce Slovenská republika dostihnúť vedúcich kandidátov, musí zvýšiť úsilie v príprave zákonov a v ich implementácii a v budovaní inštitúcií, ktoré budú dodržiavanie práva vynucovať". Ďalej správa Európskej komisie pripomína, že "nová vláda síce dosiahla konsenzus o potrebe makroekonomických a štrukturálnych reforiem, ich prijímania a najmä implementácie, ale niektoré tieto kroky kvôli heterogénnemu zloženiu vlády si vyžadujú viac času, ako je potrebné". Toľko citát zo správy Európskej komisie.

Z týchto dôvodov si myslíme, že poslanci by mali bližšie poznať aj dokument Partnerstvo pre vstup, ktorý určuje pre Slovenskú republiku tieto priority: obnova makroekonomickej stability, podpora konkurencieschopnosti prostredníctvom trhovo riadenej reštrukturalizácie podnikov, transparentná reforma finančného sektora vrátane privatizácie troch veľkých bánk a poisťovne. Slovensko bude musieť v tomto roku prijať opatrenia podľa tohto dokumentu Partnerstvo pre vstup na stimulovanie domáceho a najmä zahraničného investovania.

Preto klub poslancov HZDS napriek výhradám voči pomalej legislatívnej práci vlády podporuje uznesenie, ktoré je tu predložené, ale chcela by som sa vyjadriť najmä k niektorým jeho častiam.

V časti uznesenia B bod 4, ale aj bod 5, kde Národná rada vyhlasuje, že vykoná všetky potrebné opatrenia na zefektívnenie režimu práce parlamentu a vytvorenie účinných podmienok na jeho činnosť vrátane novelizácie zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ale ďalej že vytvorí aj v rámci ústavy a zákonov pružnejšiu legislatívnu procedúru, najmä pri preberaní legislatívy s charakterom technických predpisov, chcela by som požiadať podpredsedu vlády pána Hamžíka, aby parlamentu predložil inventarizáciu nesplnených úloh vo väzbe na acquis communautaire za rok 1999. Ja som si našla v legislatívnom pláne úloh za minulý rok úlohy, ktoré boli nesplnené a o ktorých sa tu mlčí, a napriek tomu sa rozpráva na verejnosti, že môžeme otvoriť aj 15 kapitol.

Pretože máme pred sebou plán legislatívnych úloh na rok 2000, začnem hneď januárom. Chcem povedať, že tento plán zahŕňa spolu 46 zákonov, ktoré musí snemovňa prijať v tomto roku. Filozoficky si myslím, že tento plán, tak ako ho vláda predložila do výborov a do parlamentu, je nedostatočný. Hovorí sa tam, lenže v januári mal tu byť návrh zákona o telekomunikáciách. Ja sa pýtam, kde je. Je 15. februára. Vo februári sa predkladajú návrhy zákona o verejnej službe, o štátnej službe, Zákonník práce, všetky tieto tri mali byť prerokované a prijaté v septembri 1999. Návrh zákona o vnútrozemskej plavbe, ktorý je plánovaný na február, mal byť prijatý 31. 3. 1999. V marci mali by sme mať na programe návrh zákona o reklame. Pripomínam, že vláda ho sľúbila Európskej komisií prijať v októbri 1999. Takisto návrh zákona o námornej plavbe, ktorý má byť prerokovaný v marci, mal byť prerokovaný presne pred rokom do 31. 3. 1999.

Môžem takto pokračovať inventarizáciou nesplnených úloh, ktoré nás nectia a ktoré nám môžu robiť veľké problémy pri ďalších vyjednávaniach o ďalších kapitolách. Spomeniem október na tento rok, návrh zákona o poisťovníctve, ministerstvo financií. Tento zákon mal byť prerokovaný do 30. 4. 1999. Čiže toto sú konkrétne výhrady, ktoré klub poslancov za HZDS má k práci vlády. A myslím si, že oprávnene.

Takisto by som sa, pán predseda, prihovárala za to, aby Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2000 - Priority harmonizácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie, ktorý obsahuje tých spomínaných 46 zákonov, bol rozdelený pre prácu parlamentu rovnomerne. V prvom rade potrebujeme vedieť, v ktorých termínoch vláda chce dať do parlamentu jednotlivé zákony, pretože napríklad v júli máme prerokovať iba 1 zákon, v auguste 3, v októbri 2, v novembri 1, ale v decembri 9 zákonov, 9 ťažkých ekonomických zákonov, ktoré by mali podľa mňa predchádzať ešte prerokovaniu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Obávam sa, že to táto snemovňa nebude v stave na záver roka všetko schváliť. Preto navrhujem, aby sme prijímanie jednotlivých legislatívnych noriem dostali časovo určené a najmä rozložené v priebehu roku tak, aby sa im poslanci aj vo vecných výboroch, ale aj v gesčných výboroch mohli skutočne seriózne venovať.

K časti E, pán predseda, chcela by som vám pripomenúť z tohto miesta, že v súčasnom období v parlamente by mala byť príprava na vstup do Európskej únie absolútnou prioritou. K tomuto cieľu chceme podriadiť všetko, to znamená aj výrazne zlepšiť organizáciu práce výborov, ale aj pléna. A to si žiada však posilniť personálne a odborné zázemie najmä výboru pre európsku integráciu, ale aj Parlamentného inštitútu. Chcela by som pre informáciu poslancov uviesť, že v Maďarskej republike má sekretariát výboru pre európsku integráciu 5 pracovníkov, z toho 2 právnikov, 1 ekonóma a 2 sekretárky. V Slovinsku má 3 odborných pracovníkov plus 1 sekretárku. Na takýchto pracovníkov by Národná rada šetriť nemala a mala by posilniť aj odborné zázemie Parlamentného inštitútu ešte viac, ako to bolo doteraz.

Na záver by som chcela povedať len toľko: Klub poslancov HZDS aj naďalej bude aktívne pracovať aj vo výbore pre európsku integráciu, aj v zahraničnom výbore a v rámci svojich odborných možností, a myslím si, že tie možnosti v našom klube sú, bude sa podieľať aj na práci vecných výborov, ktoré budú prerokúvať jednotlivé návrhy v súvislosti s prijatím acquis communautaire. Nemyslím si však, že Národná rada dosiaľ pri organizácii času a práce venovala tomuto najvyššiemu cieľu dostatok pozornosti. Preto vyzývam najmä koaličných poslancov, ale aj vás, pán predseda parlamentu, aby sa systém rokovania a systém práce výborov radikálne zmenil. Budeme hlasovať za návrh tohto uznesenia.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tkáč. Predtým s faktickou poznámkou pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Myslím si, že pani poslankyňa dala jasnú odpoveď aj pánovi predsedovi parlamentu, ktorý tvrdil, že nie je tu záujem opozície konštruktívne pracovať. Myslím si, že vaše slová sa nezakladali na pravde. A nakoniec aj posledná výzva pani poslankyne jasne ukázala, že máme záujem a pracujeme konštruktívne. Napokon aj pri príprave uznesenia, ako sme boli v klube informovaní, naši poslanci veľmi aktívne vstupovali do tejto práce, do tejto činnosti. Takže prosím, pán predseda, aby ste toto brali do úvahy a nehovorili o nekonštruktívnosti opozície.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tkáč, máte slovo.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predseda Národnej rady,

pán predsedajúci,

pán podpredseda vlády,

dámy a páni,

dovoľte mi, aby som prispel niekoľkými poznámkami k veľmi závažnému dokumentu, ktorý sa prerokúva v Národnej rade Slovenskej republiky. A mrzí ma hneď v úvode to, že ako keby sme to brali ako niečo z radu materiálov. Ja si myslím, že toto nie je niečo z radu materiálov, práve naopak, je to mimoriadne závažná otázka, ktorú v súčasnosti Národná rada rieši. A som istým spôsobom prekvapený, že v rámci rozpravy sa do rozpravy neprihlásili zástupcovia poslaneckých klubov, ktorí by hovorili v mene svojich klubov, okrem poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko.

Chcel by som v tejto súvislosti povedať niekoľko poznámok, pretože si myslím, že je nevyhnutné, aby Národná rada si veľmi seriózne rozobrala otázky týkajúce sa preladenia tejto významnej inštitúcie v integračnom procese najmä po úspechu, ktorý sa dosiahol na helsinskom samite a ktorý jednoznačne vítame a oceňujeme to aj vo vzťahu k súčasnej vláde, voči ktorej sme v opozícií. Myslím si, že to je realistický prístup k týmto záležitostiam a že je to skutočne súčasťou národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky, kde sa stierajú koalično-opozičné pozície.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že proces európskej integrácie v súčasnosti je istým spôsobom, ak to chcem zjednodušene hodnotiť, aj súbojom euroskepticizmu a eurorealizmu, teda tých, ktorí sú zástancami tohto procesu, a tých, ktorí sú v mnohých smeroch aj proti takejto integračnej forme a majú na to množstvo argumentov. Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť demokratický charakter euroskepticizmu, ktorý by sme mali na Slovensku tiež nejakým spôsobom zvýšiť.

Čo tým chcem povedať? Dovoľte mi, aby som to dešifroval. Aj v súvislosti s politickým bojom na Slovensku sa euroskeptici pomaly zatracovali do najhlbších pekiel, pričom však, pokiaľ mám dobré informácie, väčšinu poslancov Európskeho parlamentu, napríklad z Dánska, tvoria euroskeptici, ktorí programovo majú v programoch svojich strán nevstúpiť alebo vystúpiť v súčasnosti, predtým nevstúpiť, teraz vystúpiť, z Európskej únie. A stalo sa im niečo? Alebo stalo sa niečo Dánsku? Hodnotené je Dánsko ako štát, ktorý má dezintegračné ciele alebo ktorý je niečím špatným v Európe? Nič sa im nestalo. Chcel by som tým, a pritom sa osvedčujem, že nie som euroskeptik, ale chcel by som upozorniť na to, že ak niekto proti takémuto procesu je, tak ho netreba zatracovať a treba s ním diskutovať a treba diskutovať o plusoch a mínusoch.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť určitú diagnózu podľa vlastných skúseností, že podstatou euroskepticizmu je veľmi často neinformovanosť, prípadne skreslené alebo málo do hĺbky prepracované a tým aj povrchné prístupy. Žiaľ, politika je v mnohých smeroch povrchná a v tejto súvislosti je nevyhnutné a prihlasujem sa aj k tej časti uznesenia, ktoré máme pripravené, že najmä výbor pre integráciu a ďalšie subjekty by mali neustále pôsobiť vo vzťahu k informovanosti verejnosti, aj o zmenách alebo o postupe v Európskej únii, o vyjednávaniach, o ich výsledkoch a cieľoch a aj o samotnej práci Národnej rady Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že tu je kontinuálny proces medzi súčasnou vládnou mocou a vládnou mocou predchádzajúcou. Chcel by som zvýrazniť jednu zásadnú skutočnosť, ktorá sa v politickom boji zrejme úmyselne zabúda alebo zabúdala, a to, že sa hodnotili koaličné subjekty vlády, ktorá predchádzala tejto vláde, že sa hodnotili koaličné subjekty podľa svojich politických postulátov a "zabúdalo sa" na programové vyhlásenie bývalej vlády. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že tam bola politická klauzula, na základe ktorej strany, ktoré tvorili vtedajšiu vládnu koalíciu, postupovali podľa svojich programov, ale vláda a členovia vlády, hoc boli aj z jednotlivých, samozrejme, koaličných subjektov, boli zaviazaní programovým vyhlásením vlády. Žiaľ, táto formulácia sa málo používa, čo je v politickom boji akceptovateľné z istého pohľadu, ale treba povedať, že aj bývalá vláda mala jednoznačne strategickú úlohu zabezpečiť vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, teda do OECD, a do NATO.

V tejto oblasti, samozrejme, došlo k niektorým poruchám a treba aj to analyzovať a povedať pred verejnosťou, že sa ukázala pravda, že Európska komisia v tom čase používala nerovnaký meter pre asociované krajiny. Uprednostňovali sa politické hľadiská. A to platí aj pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Ak by sme boli bývali porovnali vtedajšie ekonomické či sociálne, ale aj ďalšie kritériá napríklad na vstup do OECD, a mal som tú česť mnohokrát rokovať s touto organizáciou, treba povedať, že tieto ukazovatele boli omnoho iné než tie, tých štátov, ktoré boli do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj prijaté. Sám som sedel ako pozorovateľ vedľa juhokórejského zástupcu, ktorí v tom čase boli tiež vo funkcii pozorovateľov, v čase, keď juhokórejské vojsko naháňalo demonštrantov počas generálneho štrajku po uliciach kvôli novému zákonníku práce mimochodom, tak to vôbec neprekážalo, aby Južnú Kóreu do Organizácie pre hospodársku spoluprácu prijali.

Treba povedať, že dva rezorty vo vzťahu k tejto organizácii, a to Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, mali definitívu, to znamená mali čistý stôl s touto organizáciou na vstup do najvýznamnejšieho spolku ekonomicky najvyspelejších štátov sveta. To neznamená, že nechcem vidieť aj chyby bývalej vlády. Aby sme si rozumeli, ide tu však o to, že porovnanie kritérií aj v medzinárodnom zmysle slova má straníckopolitické prístupy a treba to chápať ako absolútnu realitu. To nie je nárek za tým, ja len komentujem širšie súvislosti vstupu do týchto spoločenstiev sveta a Európy.

V tejto súvislosti sa domnievam, že vo vzťahu k Slovenskej republike boli aj značné poruchy, a to nielen zo strany vlády alebo vládnej moci vo vzťahu k Európskej komisii, ale aj spätne v spätnej väzbe. Ako príklad môžem uviesť a pán poslanec Kalman, predpokladám, bude o tom hovoriť ako exvicepremiér, ktorý zodpovedá za túto otázku, že sme veľmi starostlivo analyzovali jednotlivé pripomienky v posudku voči Slovenskej republike a podobne, kde boli doslova lži. Doslova lži a nebojím sa to povedať. V tejto súvislosti naozaj politika zatemnila fakty a pravdu v mnohých smeroch a ja to považujem za chybu zo strany Európskej komisie. Nakoniec aj konkrétne osobnosti, ktoré reprezentovali Európsku komisiu voči Slovensku, už tam nie sú, pretože zo závažných príčin došlo v podstate k výmene celého špičkového manažmentu Európskej komisie.

Nehovorím to preto, aby som vyvolával teraz duchov alebo aby som vyvolával negatívne reakcie voči Európskej komisii. Hovorím to z jednoduchého dôvodu. Myslím si, že veľmi presne to včera, tak ako som to z médií akceptoval, povedal pán minister Kukan, že chceme hrať rovnocennú partiu pri vyjednávaní. A veľmi mi imponovali tieto jeho slová. Rovnocenná partia znamená, že ide skutočne o dvoch rovných účastníkov vzťahu, ktorý sa buduje, a na základe ktorého Slovenská republika sa stane plnoprávnym členom Európskej únie. V tejto súvislosti by som chcel povedať, že sme v istom zmysle subjekt, ktorý kdesi klope na bránu, tá brána sa postupne otvára a že je nevyhnutné prijať, samozrejme, určité vstupné podmienky, ktoré z tohto spolku, to nie je pejoratívne, to je láskavo myslené, z tohto spolku pre Slovenskú republiku vyplývajú. Samozrejme, je nevyhnutné v tejto súvislosti diskutovať aj o zásadných otázkach, ktoré s tým súvisia.

Ak prapodstata Európskej únie je v tom, že sa zabezpečujú demokratické princípy európskeho domu, veľmi zúžene to formuloval alebo opísal pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ako je voľný pohyb kapitálu, voľný pohyb osôb, voľný pohyb tovaru či voľný pohyb pracovných síl, v tejto súvislosti jednotlivé atribúty budú platiť vo vzájomnej vyrovnanosti. Treba však upozorniť v tejto súvislosti, že najmä otázka voľného pohybu pracovných síl, problematika sociálna a problematika zamestnanosti spôsobuje bolenie hlavy, v dobrom zmysle slova, to znovu nie je pejoratívne, z hľadiska nerovnováhy, ktorú majú asociované štáty voči štátom členským. Aj keď treba povedať, že Európa a Európska únia to už absolvovala cez štáty, ktoré mali menej rozvinutú ekonomiku, ako sú južné štáty súčasného európskeho spolku, alebo s týmito problémami sa bude musieť zaoberať.

Sú veľmi závažné slová niektorých najmä nemeckých politikov v istom čase vývoja vstupu do Európskej únie, kde hovorili, že áno, asociované krajiny budú mať rovnaké postavenie, to ani nejde inak, ale že vraj v oblasti zamestnanosti by sa oplatila trpezlivosť. To sú veľmi závažné faktory, ktoré hovoria o tom, že v súvislosti s absolútnym naplnením všetkých atribútov Európskej únie pre všetkých členov je otázka voľného pohybu pracovných síl mimoriadne závažnou vzhľadom na možný sociálny mzdový a ďalší dumping, ktorý by vznikol tým, že asociované štáty, najmä postkomunistické štáty, v súvislosti so svojím mzdovým vývojom a existenciou ekonomickej nerovnováhy by spôsobovali to, s čím sa vlastne dnes nevie vysporiadať ani samotná Európska únia. To zasa nie je pejoratívne, to je konštatovanie otázky nezamestnanosti napríklad, ktorá má už 16 či 18 % v Nemecku, aj keď sa to tam začalo znižovať, alebo nerovnováha medzi nezamestnanosťou bývalej Nemeckej demokratickej republike vo vzťahu k materskej krajine Nemeckej spolkovej republike. Teda otázka zamestnanosti a sociálnej sféry je mimoriadne závažná práve pre budúce vyjednávania aj pre zástupcov Slovenskej republiky. Chcel by som v tejto súvislosti ďalej uviesť aj skutočnosť, že otázka voľného pohybu pracovných síl má mimoriadny dosah z hľadiska východísk. A to je otázka nezamestnanosti, ktorou trpí aj Slovenská republika.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi jednu kritickú pripomienku, ak ste sa istým spôsobom intelektuálne nadýchli vo svojom vystúpení, dával som veľmi dobrý pozor, išli ste na akúsi abstrakciu poradia krokov, ktoré je nevyhnutné urobiť preto, aby sme sa priblížili aj vo vyjednávacom procese. A zhrozilo ma, keď ste ako prvý bod, a počúval som vás starostlivo, uviedli privatizáciu. Ja si myslím, že v súčasnosti zabezpečiť kvalitné ekonomické prostredie na kvalitné vyjednávanie, ktoré nemá zatiaľ časové hranice, toto kvalitné prostredie je hlavným ekonomickým cieľom Slovenska. A ja to poviem veľmi jednoznačne, je to úloha - vyviesť Slovensko z hlbokej hospodárskej krízy, v ktorej sa v súčasnosti Slovenská republika nachádza.

V súvislosti s európskym rekordérstvom v oblasti nezamestnanosti som si začal študovať niektoré skutočnosti týkajúce sa krízových cyklov Slovenska v minulosti a čítal som si česko-slovenské noviny aj odbornú literatúru o kríze, ktorá od dvadsiatych rokov vrcholila kdesi po roku 1935, 1937.

Vážení, v tom čase bolo v Česko-Slovensku 300 tis. nezamestnaných, v Česko-Slovensku, opakujem znovu, vrátane Zakarpatskej Ukrajiny. A noviny to písali alebo opísali túto situáciu ako národná katastrofa. Vo vyvrcholení po znížení sezónnych zamestnancov bol počet temer 1 milión nezamestnaných v Česko-Slovensku vrátane rozšíreného územia a na Slovensku nikdy nevzrástla nezamestnanosť do takej hrozivej úrovne, v akej sa v súčasnosti Slovensko nachádza.

Toto sú mimoriadne závažné historické paralely a je nevyhnutné, aby sme súčasnú ekonomickú situáciu veľmi jasne evidovali. Bez politiky chcem povedať fakt, že ak zahraniční investori v minulom roku, teda v roku 1999, v podstate vstupovali na územie Slovenska v najnižšej miere a v najnižšom rozsahu po roku 1993, toto je veľmi zásadný a vážny signál na riešenie a vyvedenie Slovenska z hlbokej ekonomickej krízy, v ktorej sa Slovenská republika nachádza.

V tejto súvislosti treba už možno aj kvôli pamäti povedať, že v čase plnenia Asociačnej dohody, ktorú má Slovenská republika s Európskou komisiou, jednotlivé členské štáty Európskej únie neplnili záväzky z tejto asociačnej zmluvy voči Slovenskej republike. Je to, tuším, článok 43 tejto asociačnej zmluvy, ktorý hovorí o tom, že jednotlivé členské štáty Európskej komisie budú vytvárať podmienky na organizovanie pohybu pracovných síl zo Slovenskej republiky.

My sme opätovne niekoľkokrát vyzvali ešte na úrovni ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pani ministerka Keltošová, neskôr ja, sme vyzvali tieto štáty, aby kooperovali s nami, pretože aj z asociačnej zmluvy, ak to má byť dohoda, tak táto dohoda obsahuje práva a povinnosti obidvoch zmluvných strán, to znamená aj členských štátov Európskej komisie, aj Slovenskej republiky. Žiaľ, počas nášho funkčného obdobia sme z niektorých krajín dokonca nedostali ani reakcie. Aj toto je realita. A ja to znovu opakujem nie preto, aby som vytváral euroskepticizmus, ale aby som skutočne zreálnil pohľad na vec, že ide o vstup do európskeho domu, kde vstupuje rovný s rovným.

V tejto súvislosti sme iniciovali medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutočnila v Luxemburgu na základe podnetu vtedajšej ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sme oživovali príslušné pasáže Asociačnej dohody práve preto, aby sa najmä formou bilaterálnych zmlúv a dohôd umožnil pohyb pracovnej sily zo Slovenska a spätne na Slovensko. Nerobím si ilúzie, že to je problém, ktorý rieši problematiku trhu práce, ale z hľadiska napríklad stážistov, mladých ľudí, z hľadiska absolventov stredných či vysokých škôl, ktorí sa dostanú vonku, dostanú sa do jazykového prostredia a oťukajú si vyspelý štát, si myslím, že to je úžasná investícia do intelektuálneho bohatstva Slovenskej republiky. V tejto súvislosti teda oblasť sociálna a oblasť zamestnanosti, si myslím, bude aj jedna z najťažších kapitol vyjednávania, ale aj rozhodujúcich pre časové hranice vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že toto patrí medzi základné politické bariéry v ponímaní členských štátov Európskej komisie vo vzťahu k asociovaným štátom. Pán podpredseda vlády Hamžík mi to potvrdí, pretože keď sme spolu vyjednávali v Bruseli, tak presne o týchto otázkach sme vyjednávali s Asociačnou radou, na základe aj intervencií vtedajšieho pána ministra zahraničných vecí, dnes podpredsedu vlády, sme iniciovali stretnutia ministrov zodpovedných za tieto otázky z hľadiska Európskej komisie.

Dovoľte mi ešte zaujať postoj k dvom problémom. Spomenul som termín preladenie Národnej rady na negociačný proces. Myslím si, že v uznesení, ktoré je tu navrhnuté, sú zakódované mechanizmy preladenia a že bude nevyhnutné aj zo strany najmä výboru pre európsku integráciu, ale aj zahraničného výboru, aby sa bezodkladne po tomto uznesení tieto výbory začali zaoberať týmito otázkami, pretože je nevyhnutné, aby aj Národná rada zvládla tie nároky, ktoré v súvislosti s negociačným úsilím pre parlament vyplynú. Myslím si, že je najvyšší čas, aby sa začalo diskutovať aj o iných veciach než o obmedzení demokracie v parlamente, pretože to, čo sa pripravuje v rokovacom poriadku, pri všetkej úcte k navrhovateľom, mi nedáva záruky, že legislatívny proces, taký nevyhnutný pre aproximáciu, bude mať aj po novele rokovacieho poriadku dokonalé mechanizmy na to, aby neboli časové sklzy a časové problémy na preladenie acquis communautaire a väzby na slovenský jednotný právny poriadok.

V tejto súvislosti sa domnievam, že aj pri novele ústavy, ale aj pri novele rokovacieho poriadku bude nevyhnutné chápať tieto veci v dvoch etapách. Prvá etapa by mala byť v tom, že sa prehodnotia všetky inštitúcie Národnej rady Slovenskej republiky z hľadiska ich pôsobenia a z hľadiska toho, ako tieto inštitúcie môžu pôsobiť na integračný proces. Myslím si, že ak v súčasnosti v Ústave Slovenskej republiky a následne v rokovacom poriadku, resp. v zákone o rokovacom poriadku, sú uprednostnené niektoré výbory, ktoré majú špeciálne kapitoly v legislatíve, myslím, že to je ústavnoprávny výbor, ďalej je to mandátový a imunitný výbor, že k týmto výborom je nevyhnutné preladiť aj v legislatíve a v zákone stanoviť kompetencie subjektu "x", ktorý dnes môže byť výbor pre európsku integráciu. Niečo podobné, ako je to v Dánsku a vo Fínsku, tzv. grand committee, na základe ktorého tieto subjekty Národnej rady v podstate plnia mimoriadne závažnú úlohu. Ak vstupom do Európskej komisie, Európskej únie sa odovzdáva časť suverenity štátu tomuto zoskupeniu, treba si uvedomiť, že v týchto výboroch vo Fínsku a v Dánsku ústavní činitelia, ktorí idú vyjednávať za svoju krajinu do spoločného priestoru, neodídu do Bruselu alebo do iného miesta rokovania bez návštevy grand committee, teda veľkého výboru, ktorý v podstate rokuje napríklad v Dánsku 52-krát do roka, teda len úplne vo výnimočných prípadoch nerokuje, vrátane teda Vianočných sviatkov či dovoleniek. A každý, kto ide do Bruselu a oznámi, že vo svojom výbore v parlamente nebol úspešný, tak je to už dnes pomaly automaticky akceptované, že treba preraziť bariéru a presvedčiť svoj vlastný výbor v parlamente a potom je to akceptované aj partnermi v Európskej únii.

Chcem tým povedať, že do vstupu v čase negociácií je nevyhnutné, aby parlament saturoval aj takéto podobné funkcie a aby parlament bol permanentne informovaný o tom, s akými zámermi a cieľmi odchádza slovenský funkcionár, ústavný činiteľ, slovenská delegácia do Bruselu alebo do iného miesta vyjednávania. Myslím si, že sa založila dobrá tradícia aj pred dnešným rokovaním v Európskej únii, že na spoločnom rokovaní výboru pre európsku integráciu a výboru pre zahraničné veci Národnej rady sme z úst pána podpredsedu vlády Hamžíka a pána ministra Kukana počuli, s čím odchádza delegácia na dnešné rokovanie do Európskej únie. Toto je podľa mojej mienky veľmi závažný faktor na to, aby sa naozaj Národná rada preladila na tieto skutočnosti.

Chcel by som jednu poznámku povedať z hľadiska času, pretože my sme naozaj reklamovali a vy, keď ste boli mnohí v opozícii, ste reklamovali voči nám, že sa zneužíva inštitút skráteného legislatívneho konania. Je skutočne pochybné podľa súčasného platného, tuším, je to § 89, rokovacieho poriadku povedať, že kedy vznikajú vážne hospodárske škody, a preto je nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní nejaký návrh zákona prerokovať. Otázka času je veľmi závažná. Ja som ochotný aj schopný ju pochopiť, ale nie je možné, aby kvalita legislatívneho výstupu, teda zákona, trpela tým, že časové hľadisko znemožní diskusiu a podobne. Chce to potom preladiť celý legislatívny proces od štádia tvorby návrhu. A cieľom rokovacieho poriadku, ktorý v súčasnosti platí, bolo zabezpečiť čas.

V každom prípade je úplne normálne v bežných demokraciách, že zákon sa spravidla mení po 10 rokoch, nariadenia vlády po 5 a rezortné predpisy majú zhruba životnosť 2 - 5 rokov. Ale toto sú inštitúcie zabehanej demokracie, kde tvorba práva je mimoriadne závažná, kde poslanecká tvorba práva je zabezpečená obrovským expertným aparátom, mechanizmom a systémom. V tejto súvislosti je čas dôležitý, ale kvalita je dôležitejšia. A preto aj pri novele rokovacieho poriadku si myslím, že by sme mali pristupovať k takýmto otázkam s rozvahou.

Na záver mi dovoľte niektoré poznámky v súvislosti s procesom integrácie. V súčasnosti sa v určitej politickej filozofii diskutuje o akomsi konci národných štátov, diskutuje sa o tom, že elementárne princípy medzinárodného práva by mali ustúpiť demokratickému spoločenstvu, nejakým vyšším princípom, zásadám a cieľom. Myslím si, že o týchto veciach, o víziách, o tom, že končí princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov ako jeden z elementárnych princípov medzinárodného práva, a o konci tzv. národných štátov je možné diskutovať a mať aj rôzne postoje a názory. Ale to, vážení, podľa súčasného platného stavu v medzinárodnom práve a v medzinárodných otázkach neplatí. Platí veľmi jednoznačný princíp pôsobenia medzinárodného práva ako práva písaného a bez zmeny písaného práva všetko ostatné je v oblasti právnej teórie, abstrakcie a filozofovania.

Tu aj otázka acquis communautaire je veľmi jednoznačná, pretože platí normatívne a normativistický prístup na vstup. My máme preladiť aj platný právny poriadok, a nie je možné v tejto súvislosti uprednostniť vyššie princípy vízie, aj keď sú hocijako čisté, bez nejakých spodných prúdov, nie je možné na toto zabúdať práve pre presadzovanie princípov Európskej únie do slovenského právneho poriadku a opačne. V tejto súvislosti si myslím, že je úplne normálne, keď sa národné a občianske princípy spolu s ostatnými princípmi nevylučujú, keď sú vo vzájomnej rovnováhe alebo vo vzájomnej podmienenosti. A to platí aj pre európsku integráciu.

Takže ak by som to chcel uzavrieť, summa summarum vôbec sa nedomnievam, že vstupom do Európskej únie stratíme národnú identitu. Vôbec si nemyslím, že tento vstup by mal ublížiť národným a občianskym princípom, že by mal ponížiť niektoré a povýšiť iné princípy. A v tom si myslím, že spočíva aj oblasť zásadných štátnych, národných záujmov i tej, v dobrom zmysle slova, doktríny Slovenskej republiky, ktorá by mala stierať rozpory medzi opozíciou a koalíciou a ktorá by mala byť obojstranne prospešná aj európskemu domu, aj Slovenskej republike a predovšetkým jej občanom.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)