Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Pýtam sa pánov poslancov, či sa niekto do rozpravy k tomuto návrhu zákona v rámci tretieho čítania hlási ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že na svetelnej tabuli nie sú uvedení žiadni páni poslanci, ktorí by sa hlásili do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol odporúčanie gestorského výboru k záverečnému hlasovaniu.
Poslanec L. Gyurovszky:
Gestorský výbor navrhuje uvedený návrh zákona schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v pléne Národnej rady.
Panie poslankyne, páni poslanci,
ďalším bodom rokovania 26. schôdze je pokračovanie tretím čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
(Reakcia z pléna.)
Pani poslankyňa, pán minister nemal splnomocnenie vlády na to, aby mohol predmetný návrh zákona stiahnuť z rokovania 26. schôdze. Aj preto som prerušil rokovanie o tomto bode programu a neakceptoval som návrh pána ministra.
Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Rakúsa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Tento návrh zákona prerokúvame v treťom čítaní.
Pýtam sa, či niekto z poslancov navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má skupina 30 poslancov návrh na opakovanie do tretieho čítania. Pán poslanec Kováč, pani poslankyňa Aibeková sa hlásia do rozpravy k tomuto návrhu. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
predkladám v mene 30 poslancov návrh podľa § 85 ods. 3 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku na odstránenie iných chýb, ktoré sa vzťahujú na ustanovenie prijaté pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Petra Osuského k § 56 ods. 3 zákona a na opakovanie druhého čítania k tlači 412.
Návrh, ktorý sme schválili, návrh pána poslanca Petra Osuského, má rozpor medzi prvou a druhou vetou, kde v druhej vete hovorí o fakultách, ktoré v prvej vete - ich pracoviská nie sú uvedené. Tým by vznikli vážne nejasnosti medzi týmito dvomi ustanoveniami, dvomi vetami návrhu, takže by bol znemožnený jeho výkon v praxi. Teda môj návrh je vrátiť zákon do druhého čítania tak, aby sme takúto chybu mohli odstrániť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predložil pán poslanec Roman Kováč v mene skupiny 30 poslancov, ktorí v záujme odstránenia vnútorných rozporov v schválenom pozmeňujúcom návrhu odporúča, aby sme vrátili tento návrh zákona do druhého čítania.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
Prezentovalo sa 72 poslancov.
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o návrhu, ktorý podal pán poslanec Kováč.
Prosím pánov poslancov, aby neodchádzali z rokovacej sály, pretože neustále sa mení počet prítomných poslancov v rokovacej sále a Národná rada nie je schopná uznášať sa.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Roman Kováč v mene skupiny 30 poslancov, ktorí navrhujú vrátiť návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh skupiny poslancov na vrátenie zákona do druhého čítania sme prijali.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o tomto návrhu zákona.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlásia štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
moje vystúpenie bude veľmi krátke. Ja chcem len upozorniť na to, aby sa do budúcnosti neopakovala taká situácia, aká tu bola minulý týždeň. Je nedôstojné, keď minister reaguje, inak to nemôžem nazvať, ako hystericky, keď sa nevie v koalícii dohodnúť jedna strana s druhou, ako vlastne má nejaký bod zákona vyzerať.
Ja si myslím, že sa situácia dala riešiť úplne iným spôsobom, že ho mohla potom vrátiť vláda cez pána prezidenta a v parlamente sme sa mali zaoberať iba tým jedným jediným problematickým bodom. Myslím si, že toto je veľmi nedôstojná situácia, keď najprv minister žiada stiahnuť tento zákon pred prechodom do tretieho čítania. Zrazu prejdú tri dni a znovu sa zaoberáme a jednoducho je bez akéhokoľvek hlasovania a bez akého rozhodovania parlamentu dnešný program taký, že je tu tretie čítanie.
Myslím, pán podpredseda, že ste mali dať rozhodnúť snemovni, či súhlasí s tým, že minister znovu vracia tento zákon naspäť na rokovanie. Je to naozaj chaotická situácia. Upozorňujem na to, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Veci sa dajú skutočne riešiť aj dôstojnejšie, a nie vynechávať z toho parlament a len mu podsúvať body. Raz sa to ministrovi páči, raz sa to nepáči. Toto naozaj nie je výsledok dobrej práce ministra a naozaj takým hysterickým krokom negoval vlastne mnohotýždňovú a mnohohodinovú prácu legislatívcov aj ministerstva, aj Národnej rady. Veď to, myslím, že malo byť pred zaradením tohto bodu naozaj hlasovanie, či parlament súhlasí s takýmto krokom, ktorý ste navrhli na papieri, pretože ani porada u predsedu minulý týždeň nerokovala o tomto bode a o riešení tohto problému.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Ja len chcem pani poslankyni povedať, že sme nehlasovali a nerokovali o tom, či sťahujeme, alebo nesťahujeme tento bod programu. Pán minister má legitímne právo sa vyjadriť, pretože bod, kvôli ktorému sa vraciame do druhého čítania, je ten, o ktorom budeme teraz rokovať. Je to nie zamietnutie návrhu ako celku, ale tento bod by vniesol chaos. A myslím si, že je lepšie, ak to vyriešime v priebehu troch dní, a nie podpísaním a nepodpísaním zákona a vrátením na opätovné prerokovanie. Je to možno neštandardný postup, ale myslím si, že si vyprosím, aby tu niekto hovoril o tom, že minister konal v hystérii.
(Reakcia poslankyne z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková, len na dovysvetlenie. Hlasovať o tom, či prerokúvať tento návrh zákona v treťom čítaní, už Národná rada nemusí. Národná rada hlasuje iba v tom prípade, ak okamžite po druhom čítaní a ak boli schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, vtedy musíme hlasovať o možnosti prerokovať návrh zákona v treťom čítaní. My sme tento návrh zákona prerokovali uplynulý týždeň, odkedy uplynula lehota, ktorá umožňuje prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní aj bez hlasovania. Takto postupujeme.
Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Drobný.
Procedurálny návrh má pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
žiadam, aby bol vybratý záznam, pretože máme tu pochybnosť, pretože minister predstúpil pred parlament a povedal, že sťahuje tento návrh zákona. Je to možné podľa rokovacieho poriadku pred skončením druhého čítania, o tom netreba hlasovať. Ak takýmto spôsobom vystúpil a takto sa ďalej pokračovalo, tak buď teda to stiahol, alebo nestiahol. Ak to má nezrovnalosti vo vláde, to už nech si rieši potom vláda a niekto ďalší, ale nepleťme do toho parlament.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj, ja som sa snažil na úvod tohto rokovania o tomto bode programu vysvetliť právne stanovisko, či je, alebo nie je oprávnený. Pán minister nepredložil uznesenie vlády, ktorým by ho bola vláda poverila, a navrhovateľom nie je pán minister, ale navrhovateľom je vláda.
Pán poslanec Drobný, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Drobný:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
mne ide teraz v rozprave o vec obsahu, a nie o metodické chyby, ktoré sa eventuálne stali, a prípadne vznikla tu situácia, v ktorej sa nám zdalo, že minister naozaj stiahol zákon z rokovania. Ale ako vidieť, poverený nebol vládou, takže z hľadiska obsahu naozaj môžeme dorokovať túto vec. Lebo v § 56 predposledný odsek, a vôbec ten odsek dohodli koaliční partneri tak, že v podstate kolega Kováč úplne, by som povedal, ustúpil kolegovi Osuskému. Znenie tej časti zákona, v ktorej sa hovorí o kreovaní výučbových báz, nám vyhovovalo a zdalo sa nám, že je tu kompromis, a preto som si myslel, že sme mali ustúpiť istým spôsobom dikcii toho, čo tu teraz predkladá kolega Kováč.
Je to pravda, že jeho návrh proste neodstraňuje monopolné postavenie SPAM-u, ale v tejto situácii nakoniec to monopolné postavenie SPAM-u je únosné. Lebo taká je situácia. Oni mali kontinuálne päťdesiat rokov na to, aby kompletne organizovali postgraduálnu výchovu, výučbu, takže oni majú v tom najväčšie skúsenosti. Ale ja si myslím, aby sme nemali toto postavenie v budúcnosti, v zákone 172 potom budeme istým spôsobom musieť dajako to upraviť, ale v súčasnosti ja s tým plne súhlasím.
To monopolné postavenie si vyžaduje situácia a metodicky lekárske fakulty musia byť riadené SPAM-om. Ale v budúcnosti by sme mali byť naozaj rovnocenní. A to, pán minister, musíte uznať aj vy, že aj inde vo svete to je tak. Keď tu hovoril kolega Kováč, že existujú SPAM-y alebo analógie aj inde, to neexistujú, priatelia, ony sú len softvérové, ale fyzicky sú katedry, kliniky na lekárskych fakultách. Ony vytvárajú softvér a v počítačovej sieti formálne fiktívne je SPAM. Aj napríklad v Pittsburghu je SPAM, ale to nie je prakticky existencia kliník. To je existencia len softvéru, know-how. To je niekde implementovaný v počítači. Zaň zodpovedajú fakulty. Ale v našej situácii je to pravda, tak ako hovoríte vy tu.
Naozaj SPAM zodpovedá za postgraduálnu výchovu organizačne, náplňovo a so všetkým, čo k tomu patrí. Ja si myslím, že o päť rokov by sme mali byť úplne rovnocenní so SPAM-om my aj kliniky. Teraz to tak nie je, ani nemôže byť, a preto som tento kompromis chcel navrhnúť. Len keď som videl, my sme Petrovi sľúbili, že budeme hlasovať za jeho návrh. Naše postavenie bolo takéto, jednoznačne kryštalicky jasné. Ale teraz keď vidím, že to je takto, tak ja si myslím, že môžeme s týmto súhlasiť s tým, že v zákone 172 to nejakým spôsobom musíme zniesť zo sveta. Nemôže tu byť skutočne monopolné postavenie SPAM-u ďalej. Udržovať ho ďalej, to už nemá význam. To by bol anachronizmus a to by proste neodrážalo situáciu, ktorá sa tu vyvinie. Azda s tým súhlasíte? Teraz som za túto dikciu, čo nám predkladá kolega Kováč.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kováč.
Predtým ešte faktická poznámka - pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
ja len trvám na svojom procedurálnom návrhu, ktorý som mal už predtým, že jednoducho treba predložiť tomuto parlamentu záznam, podľa ktorého minister predstúpil a požiadal parlament, že sťahuje tento zákon z rokovania Národnej rady.
Ak je na to nekompetentný, to treba povedať, že áno, skutočne postupoval v rozpore s rozhodnutím vlády. Ale to treba tu ten záznam predložiť. V zázname je to jednoznačne napísané, že požiadal o prerušenie a na základe toho sa prerušilo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem len pripomenúť kolegovi Cabajovi, že pán minister vystúpil, tak ako ty hovoríš, že sťahuje návrh. Na to však predstavitelia HZDS, teda klub HZDS, aj ty, ste kričali, že nemá poverenie. Na to pán predsedajúci Hrušovský prerušil schôdzu, že si to overí. Dnes oznámil, že nemal poverenie. Čiže čo chceš ešte?
(Hlasy z pléna.)
Ja sa vám ospravedlňujem najmä preto, že máte dnes krásny kostým.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v mene pätnástich poslancov predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 277/1994 Z. z. Ide skutočne o ustanovenie § 56 ods. 3, kde navrhujeme takéto znenie: "Výučbové základne pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve sú kliniky Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny, vysoko kvalifikované pracoviská zdravotníckych zariadení a pracoviská zdravotníckych zariadení zodpovedajúce príslušnému špecializačnému odboru. Zriaďujú ich dohodou Slovenská postgraduálna akadémia medicíny so zdravotníckym zariadením. V prípade pracoviska podľa § 56 ods. 2 účastníkom dohody je aj príslušná fakulta. Dohoda podlieha schváleniu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky."
Myslím si, že pán prof. Drobný veľmi presne vystihol podstatu. Organizačne a metodicky SPAM je účastníkom tej dohody preto, že dnes je zodpovedný organizačne aj metodicky za koordinovanie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Dostali sme tam práve znením podľa § 56 ods. 2 všetky fakulty, to znamená aj farmaceutickú fakultu, aj lekárne, v ktorých sa robí výučba, všetky výučbové základne fakúlt, univerzitných fakúlt sme dostali do tohto zákona, ktoré majú zdravotnícke zameranie, a tak sme zjednotili text.
Ja som presvedčený, že, a dokonca my sme o tom aj hovorili pri rozhovore vo výbore pre zdravotníctvo, že nás čaká alebo samostatný zákon o zdravotnom vzdelávaní, alebo celú otázku zdravotného vzdelávania dáme ako súčasť zákona o výkone lekárskeho povolania. Tam by to pravdepodobne patrilo, že môžeš lekárske povolanie vykonávať vtedy a vtedy, keď máš príslušné vzdelanie a kde ho nadobúdaš. Tak takúto logiku má. Tento zákon sa pripravuje, predpokladám, že v priebehu tohto roka ho prijmeme a všetky nejasnosti sa odstránia.
Ja vás preto prosím, kolegyne, kolegovia, aby sme schválili tento pozmeňujúci návrh. Ten zákon skutočne prináša mnoho, povedal by som, pozitívneho do problematiky zdravotnej starostlivosti. Tak chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár ako posledný ústne prihlásený do rozpravy.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi požiadať, poprosiť a apelovať na túto snemovňu aj v mene pána poslanca Osuského, o ktorého pozmeňujúcom návrhu teraz vlastne rokujeme. Je tu podaný zo strany pána poslanca Kováča protinávrh. Teda v mene poslanca Osuského vás prosím, aby ste ponechali pôvodnú dikciu, aby ste neprijímali návrh Romana Kováča a spol. Ja vám vysvetlím, aké je systémové hľadisko.
Ak sa urobí segregácia, diskriminácia, nerovnomernosť, protekcia, a to tento zákon, ako ho navrhuje Roman Kováč, robí, aj keď je to tradícia v našom postgraduálnom vzdelávaní, ale to je zlá tradícia, tak jednoducho sa zabráni demokracii, konkurencii, kvalite a rozvoju. A to je proste tak. A my, naopak, chceme a poslanec Osuský týmto svojím návrhom chcel, aby všetci, ktorí by mohli byť kompetentní na poskytovanie postgraduálneho vzdelávania, sa mohli aktívne do toho zapojiť nielen ako dodatoční pozorovatelia alebo pasívni účastníci tohto procesu. A teda ak ponecháme Osuského návrh, tak to bude lepšie pre budúcnosť, bude to demokratické a bude to dobré.
Ďakujem vám pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Nie.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?
Nech sa páči.
Poslanec A. Rakús:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
ja len veľmi stručne hlavne k poslednému vystúpeniu musím povedať, že, bohužiaľ, by sme urobili chybu, keby sme ponechali v platnosti ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý, myslím, v piatok, pretože on skutočne má závažné nedostatky z právneho hľadiska. Tam sú vnútorné protirečenia, takže keby sme aj hneď obsahovo súhlasili s tým, čo pán poslanec Tatár hovorí, tak akosi formálne by sme sa dostali do zlého svetla z hľadiska toho, ako je to právne formulované a protirečivé.
A pokiaľ ide o samotnú obsahovú stránku, tak naozaj si myslím, že treba vychádzať z toho, že päťdesiat rokov tu fungovala táto inštitúcia. A ja by som teda celkom si nedovolil, alebo dovolil by som si namietať voči tomu, že možno o nej povedať, že doteraz to bolo zlé. Ja naopak mám také skúsenosti aj zo zahraničia, kde voči nášmu systému ďalšieho vzdelávania sa vyskytli dokonca obdivné hlasy. A keď aj treba túto činnosť distribuovať, nejakým spôsobom ju rozložiť na viac výučbových základní, tak to tento zákon alebo táto zmena návrhu § 3 umožňuje a navyše do toho vnáša istú postupnosť a kompetentnosť tak, aby to nebolo chaotické a nestalo sa to úplne nezrozumiteľné, kto vlastne kedy a ako má právo a podobne.
A je tu ešte jedna taká nie celkom nezávažná otázka, že pokiaľ by sa náhle, ako ten predchádzajúci návrh, ktorý sme prijali v piatok, keby sa to predsa len stalo skutočnosťou, tak tu vzniká nie celkom nezávažná otázka: Kto to bude platiť? Kto bude platiť? Alebo budú na tých výučbových základniach tamojší pracovníci vykonávať výučbu zadarmo? Alebo akým spôsobom sa to bude platiť? Toto sú otázky, ktoré sú zatiaľ nevyriešené. A myslím si, že aj to je jeden z dôvodov, aby sme sa priklonili k terajšiemu návrhu, ktorý podal pán poslanec Kováč.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil v rámci opakovaného druhého čítania k návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti pán poslanec Roman Kováč. Myslím, že nie je potrebné, aby pán spoločný spravodajca čítal celý obsah pozmeňujúceho návrhu. Všetci páni poslanci ho máte rozdaný v laviciach.
Pán spoločný spravodajca, môžete dať hlasovať o tomto návrhu.
Poslanec A. Rakús:
Prosím, aby sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Kováč.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu podanom pánom poslancom Romanom Kováčom v opakovanom druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovalo 19 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
V rámci opakovaného druhého čítania neboli podané žiadne iné pozmeňujúce návrhy.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či na základe splnomocnenia gesčného výboru môžeme pristúpiť k prerokúvaniu tohto návrhu zákona v treťom čítaní.
Poslanec A. Rakús:
Áno, pán predsedajúci. Navrhujem, aby sme teraz pristúpili k tretiemu čítaniu tohto zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa do rozpravy hlási niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh záverečného hlasovania.
Poslanec A. Rakús:
Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme schválili novelu zákona Národnej rady číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov s tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali v rámci druhého čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa. Počuli ste návrh a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánu ministrovi, pánu navrhovateľovi, pánu spoločnému spravodajcovi za prácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj v pléne Národnej rady.
Panie poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Návrh uznesenia Národnej rady ste dostali ako tlač 516.
Prosím teraz predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Jozefa Migaša, aby predniesol zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky súvisiace s integračným procesom.
Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážená Národná rada,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
národnoštátne záujmy Slovenskej republiky pozostávajú z viacerých oblastí, ktoré sa navzájom podmieňujú. Jednou z nich, a to nie nevýznamnou, je zahraničná politika. Rozvoj civilizácie mení aj charakter svetového poriadku. Najmä v dôsledku spoločenskej deľby práce sa prehlbuje medzinárodná spolupráca. Tá vtláča významnú pečať vnútornej politike štátu. Aj preto súčasná vládna koalícia stanovila za svoj základný cieľ pretrhnutie kruhu medzinárodnej izolácie, do ktorého sme sa za ostatné roky dostali. Pritom vychádza z viery v sily a schopnosti našej vlasti obstáť v politickej, ekonomickej i duchovnej súťaži v európskom i svetovom meradle tak, že to bude na trvalý prospech všetkých občanov našej krajiny.
Uplynulé obdobie od volieb je vhodnou príležitosťou na to, aby sa na pôde Národnej rady, do pôsobnosti ktorej podľa ústavy patrí rokovať o základných otázkach medzinárodnej politiky, zhodnotili doterajšie výsledky, určili základné úlohy, smery ďalšieho postupu a jej konkrétny podiel na integračných procesoch. Cieľom takéhoto postupu je čo najúplnejšie zabezpečiť a presadzovať sociálne, bezpečnostné, ekonomické a kultúrne záujmy našich občanov a štátu. Tieto skutočnosti ma viedli k tomu, aby bol do programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradený bod s názvom Zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Naše nádeje, ktoré sme vkladali do Helsínk, sa rozhodnutím samitu splnili. Pre stabilitu a prosperitu kontinentu Európska rada potvrdila dôležitosť rozširovania. Opätovne tiež zdôraznila inkluzívny charakter rozširovacieho procesu a rozhodla o tom, že Bulharsko, Malta, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovensko boli zahrnuté do 13 kandidátskych krajín. Takýto výsledok však nevznikol automaticky, ale je zavŕšením cieľavedomého a intenzívneho plnenia programového vyhlásenia vlády v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky tak zo strany parlamentu, ako aj vlády. Bolo treba uskutočniť slobodné a demokratické voľby prezidenta a to predpokladalo aj zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Vytvorili sme podmienky na účasť opozície v orgánoch parlamentu, osobitne v kontrolných výboroch. Je poľutovaniahodné, že opozícia ponúknuté možnosti nevyužíva kvôli nesplneniu jej maximalistických nárokov. Legislatívne tiež bolo upravené používanie menšinových jazykov. Splnenie kodanských kritérií v politickej oblasti ostáva aj po Helsinkách nevyhnutnou podmienkou na otvorenie vstupných rokovaní s kandidátskymi krajinami, ako aj ich naplnenie pri priamom vstupe do Európskej únie.
Podmienky na úspešné predvstupové rokovania sme dokázali splniť. Teraz sa otvára cesta k tomu, aby v úniou stanovenom termíne, koncom roku 2002, boli splnené podmienky na prijatie do Európskej únie. Tomu však ešte bude predchádzať rokovanie o inštitucionálnej reforme Európskej únie. Dnes vychádzame z reálnej situácie. Voči krajinám, ktoré boli zaradené do prvej skupiny, sme v časovom sklze. Národná rada Slovenskej republiky by mala podporiť vládou stanovený cieľový dátum pripravenosti na vstup v termíne 1. 1. 2004. Reálne tento dátum môžeme charakterizovať ako ambiciózny. Je reálnejší ako dátum, ktorý si stanovili už rokujúce krajiny, napríklad Maďarsko k 1. 1. 2002, ostatné kandidátske krajiny prvej skupiny k 1. 1. 2003, pričom k prvému rozšíreniu podľa reálnych odhadov dôjde najskôr v roku 2004. Je zároveň ambiciózny vzhľadom na stanovený cieľ, aby Slovensko vstúpilo do Európskej únie so svojimi susedmi. Práve dnes začala Európska komisia aj s nami úvodné stretnutie Prístupovej konferencie na ministerskej úrovni.
V záujme toho, aby sa stanovený cieľový dátum vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie stal realitou, musíme veľa urobiť a zmeniť. S prihliadnutím na výsledky v už doteraz absolvovanej úvodnej fáze negociačného procesu sa ukazuje, že našu pripravenosť a schopnosť možno charakterizovať tak, že v prvej skupine v negociačných kapitolách Malé a stredné podnikanie, Vzdelávanie a odborná príprava, Spoločná zahraničná bezpečnostná politika sme už dnes na vstup pripravení. V ďalšej skupine v kapitolách Veda a výskum, Vonkajšie vzťahy, Hospodárska súťaž, Priemyselná politika, Rybné hospodárstvo, Štatistika, Rozpočet, Finančná kontrola, Hospodárska a menová únia, Právo obchodných spoločností, Colná únia, Ochrana spotrebiteľa by pri súčasnom tempe celé acquis mohlo byť prijaté do konca roku 2002. V ďalších kapitolách, ako je Sociálna politika a zamestnanosť, Voľný pohyb tovaru, Regionálna politika, Voľný pohyb osôb, je predpoklad prevzatia acquis do roku 2002, ale v kapitolách Telekomunikácie, Kultúra a audiovizuálna technika, Slobodné poskytovanie služieb, Voľný pohyb kapitálu, Energetika, Dane, Životné prostredie, Doprava, Finančné a rozpočtové ustanovenia, Poľnohospodárstvo je predpoklad, že Slovenská republika bude žiadať o prechodné obdobia.
Takže ak cieľový termín vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie určuje dátum 1. 1. 2004, tak termín skončenia našej pripravenosti v zmysle návrhu vlády je potrebné stanoviť do 1. 1. 2002. Rozsah, zložitosť a náročnosť úloh predpokladá plánovité, cieľavedomé a vo vzájomnej zhode zabezpečované vypracovania pozičných materiálov všetkými orgánmi. Rozhodujúca časť úloh, a tým aj zodpovednosť, prináleží vláde. Doterajšie poznatky svedčia o relatívne dobrej pripravenosti vlády a rezortov. Náležitá pozornosť sa však venuje aj príprave a kvalite pozičných dokumentov. Slovenská republika postupne smeruje k plnému prevzatiu Acquis communautaire, a to predovšetkým prostredníctvom plnenia priorít Partnerstvo pre vstup a úloh vytýčených v Národnom programe na prijatie acquis. Tento materiál majú všetci poslanci a Národný program sa pravidelne vyhodnocuje. V súčasnosti vláda pripravuje už jeho tretiu aktualizáciu.
Je to dôležité najmä s prihliadnutím na obsah bodu 11 Záverov fínskeho vyhlásenia Európskej rady, v ktorom je uvedené, že počas rokovaní sa bude každý kandidátsky štát posudzovať podľa skutočných dosiahnutých výsledkov. Tento princíp sa bude uplatňovať tak pri otváraní jednotlivých kapitol, o ktorých sa bude rokovať, ako aj pri samotných rokovaniach. Aby sa zachovala dynamika rokovania, treba sa vyhnúť zdĺhavým postupom. Tie kandidátske krajiny, ktoré boli teraz zaradené do procesu rokovaní, budú mať možnosť dobehnúť v primeranom čase krajiny, s ktorými sa rokovania už začali. Samozrejme, ak vo svojich prípravách dosiahnu dostatočný pokrok. Pokrok v rokovaniach musí ísť ruka v ruke s pokrokom pri spracovaní acquis do ich legislatívy a pri jeho implementácii a presadzovaní.
Diferencovaný prístup k jednotlivým krajinám podľa úrovne ich pripravenosti potvrdil aj Romano Prodi vo svojom parlamentnom vystúpení, keď povedal, citujem: "Chápem úsilie Slovenska dobehnúť ostatné kandidátske krajiny a metódy negociačného procesu umožňujú napredovať vlastným tempom a primerane vlastnej ceste. Konečný úspech je v rukách slovenských občanov a v rukách jeho politických predstaviteľov", dodal. Z toho plynie jednoznačný záver, že proces integrácie v obsahu a termíne je v našich rukách a závislý od včasnosti a kvality našej pripravenosti. Veľmi často sa pripravenosť na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie zužuje len na implementáciu európskej legislatívy. Je pravdou, že nás čaká úloha prevziať do nášho právneho poriadku podstatnú časť acquis.
To je však len časť podmienok na vstup do únie. Aj Romano Prodi, poznajúc našu súčasnú situáciu, pripomenul nutnosť politickej stability a demokratického spôsobu vládnutia.
Okrem týchto tzv. politických kritérií sú úplne rovnocenné kritériá ekonomickej a sociálnej povahy. Obsahujú napríklad oblasť obchodu, tzv. 4 slobody - voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. A práve v ekonomicko-sociálnej oblasti sú naše problémy znásobené negatívnymi dôsledkami predchádzajúcej privatizácie, poklesom rozvoja a prosperity, vysokou nezamestnanosťou, nedostatkom kapitálu a podobne. V najbližšom 2-ročnom období to musíme riešiť tak, aby sme urobili výrazný krok vpred. Dovoľte mi, aby som bez nároku na úplnosť naznačil, čo nás v tejto súvislosti očakáva v jednotlivých oblastiach. Napríklad v oblasti ekonomických kritérií musíme skončiť reštrukturalizáciu a privatizáciu troch najväčších bánk a Slovenskej poisťovne. Skončiť privatizáciu Slovenských telekomunikácií. Je potrebné schváliť plán rozvoja vidieka a v nadväznosti na priority v ňom obsiahnuté pripraviť programy financované v rámci programu SAPARD. A prijať postup realizácie odstavenia V1 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice vrátane sociálno-ekonomických dosahov vyplývajúcich z ich odstavenia.
V oblasti legislatívy nás čaká novelizovanie ústavy, v rámci ktorej sa očakáva zrušenie 4-ročnej čakateľskej lehoty pre sudcov. Na programe je prijatie zákona o štátnej službe. Treba dokončiť prijatie zákona o hospodárskej súťaži, zákona o štátnej pokladnici a zabezpečiť správu verejných rozpočtov prostredníctvom systému verejnej pokladnice. Stanoviť časový harmonogram preberania Nariadení implementujúcich Smernice nového prístupu jednak na rok 2000, ale aj na ďalšie roky. Ďalej určiť časový harmonogram implementácie všeobecného systému uznávania odbornej kvalifikácie, ako aj harmonogram postupnej liberalizácie colných sadzieb pre všetky poľnohospodárske, potravinárske výroby do roku 2004, harmonogram zosúladenia rozsahu uplatňovania dane z pridanej hodnoty a premietnuť túto skutočnosť do zákona o dani z pridanej hodnoty a celý rad ďalších konkrétnych úloh.
Aj tento neúplný a čiastkový výpočet ekonomických, legislatívnych úloh presvedčivo ukazuje, pred akým množstvom úloh stojíme. Zabezpečiť ich musíme plynulo, včas a na dobrej kvalitatívnej úrovni. Z uvedeného vyplýva, že predvstupové rokovania môžu byť ťažké a presadzovanie našich záujmov v značnej miere bude závislé predovšetkým od pripravenosti a schopnosti argumentácie. Správne preto bude dosiahnuť rovnováhu medzi rýchlosťou a kvalitou negociačného procesu. Podľa mňa nie je rozhodujúce, koľko kapitol pri začiatku otvoríme, ale to, koľko z nich v predpokladanom termíne v náš prospech sa uzatvorí.
Už som zdôraznil, že rozhodujúca úloha v príprave rokovaní a výsledkov predvstupového konania prináleží vláde a na jej pleciach je aj hlavná zodpovednosť za postup a dosiahnutie stanovených cieľov. Samozrejme, ide o problematiku, ktorá má komplexný charakter a svoju úlohu majú aj ostatné orgány štátnej správy, ako aj samosprávy. Veľmi významné sú na vstup politické aspekty. Ide o dôveryhodnosť a stabilitu spoločnosti, ústavného systému a úrovne ochrany ľudských práv a slobôd. Aj keď sa od ostatných volieb v tomto smere veľa zmenilo, mnohé veci bude treba naďalej zlepšovať aj v rámci koalície. Dôveryhodne vôbec nepôsobí trieštenie záujmov, zbytočné stranícke spory, rozdeľovanie strán, nezáujem opozície o konštruktívnu spoluprácu a sústavné vyvolávania konfrontačných nálad, populistické snahy o predčasné voľby a podobne. Je málo len deklarovať vôľu o vstup do európskych štruktúr, ale zároveň prilievať olej do ohňa ďalšej polarizácie spoločnosti. Týka sa to všetkých parlamentných subjektov. Bolo by vhodné si to uvedomiť, panie poslankyne, páni poslanci, a prijať pre seba potrebné konzekvencie.
Z povahy základných kritérií na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie vyplýva veľmi významná a náročná úloha pre Národnú radu Slovenskej republiky. Iba zákonodarný orgán môže zabezpečiť záverečnú fázu prispôsobovania nášho právneho poriadku európskej legislatíve. Nejde však len o prispôsobovanie právneho poriadku, ale aj o prevzatia celého komunitárneho práva, pričom zložitosť tohto procesu nespočíva len v početnosti noriem, ale aj v ich novosti. Čo pre náš právny poriadok znamená v mnohých prípadoch osobitné a netradičné právne konštrukcie. Jednoducho a zrozumiteľne povedané, Národná rada musí byť pripravená na posudzovanie a schvaľovanie zákonov potrebných na riešenie našich hospodárskych, sociálnych a kultúrnych problémov spoločnosti, ale navyše aj na také predlohy, ktoré súvisia s predvstupovým procesom. Pritom je dôležité si uvedomiť, že európska legislatíva je dynamická, sústavne sa mení a musíme mať schopnosť týmto zmenám sa prispôsobovať.
Aby sme mali aspoň približnú predstavu, aký objem a rozsah prác nás čaká, pre ilustráciu uvádzam, že európske právo nie je statickým, ale dynamickým javom, čo znamená, že k existujúcim asi 80 tisíckam strán textov uverejnených v Úradnom vestníku európskych spoločenstiev pribúda ročne ďalších asi 5 tisíc strán. To v súčasnosti predstavuje 13 055 právnych aktov Európskej únie, z toho približne 1 210 smerníc, 3 640 nariadení, 4 889 rozhodnutí a 3 320 ostatných právnych aktov. Tie sú potom predmetom následnej harmonizácie práva. To zároveň znamená, že aj harmonizácia práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie je procesom neustálym.
Preto by som rád zdôraznil, že pre tak náročnú zákonodarnú činnosť budeme musieť zmeniť doterajšiu prax a v mnohom aj prístup v posudzovaní návrhov zákonov a ich noviel. Európska únia nie je priateľom častých zmien právnych predpisov, ktoré sú, žiaľ, u nás skoro samozrejmosťou. V Európskej únii platí zásada, že ak sa právna norma trikrát mení a dopĺňa, potom nasleduje vypracovanie novej legislatívnej predlohy. V našej legislatíve je zatiaľ nedostatočná aj koncepčnosť, často prevláda účelovosť a v poslaneckých návrhoch aj populizmus. Bude vhodné zvážiť, či by sa v tomto smere nemala zmierniť aktivita poslaneckej zákonodarnej iniciatívy. Návrhy zákonov by sa v skrátenom konaní mali prerokúvať len v prísnom súlade s rokovacím poriadkom. Bez komplexného posúdenia sa treba vyhýbať ochotníckym dopĺňaniam a zmenám v predložených a schvaľovaných zákonoch, ktoré sa v poslednom čase častejšie objavujú. Trpí tým kvalita a aj úroveň zákonodarnej činnosti. V každom prípade zvýšime nielen intenzitu, ale aj kvalitu zákonodarnej činnosti. Tomu by sme mali podriadiť svoje myslenie a konanie. Podmienkou takéhoto postupu je aj lepšia koordinácia práce s vládou už pri tvorbe plánu legislatívnych úloh. Doterajšia koordinácia na tomto úseku trpí formálnosťou a spočíva v tom, že vláda zostaví legislatívny plán podľa návrhu rezortov, tento plán schváli a predloží ho Národnej rade na vedomie. Legislatívny proces sa tak často uskutočňuje nad rámec plánu a bez náležitej koordinácie. V tomto smere treba lepšie a efektívnejšie využívať iniciatívno-kontrolnú funkciu jednotlivých výborov Národnej rady. Len s cieľavedomou aktivitou môžeme dosiahnuť dynamiku a plynulosť v posudzovaní a schvaľovaní jednotlivých zákonov.
Základnou podmienkou dynamizácie a celkového skvalitnenia zákonodarnej činnosti nášho parlamentu musí byť aj zlepšenie riadiacej a organizačnej činnosti Národnej rady. Je nevyhnutné dôsledne rešpektovať ústavnosť, zákonné postupy vrátane dodržiavania rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pripravený je návrh zmien a doplnkov rokovacieho poriadku, zameraný predovšetkým na racionálnejšie využívanie času určeného na rokovanie parlamentu. Azda bude krokom k lepšej plynulosti a efektívnejšiemu využitiu času. Je v záujme veci, aby pri schvaľovaní týchto zmien a doplnkov rokovacieho poriadku bola aktívna aj opozícia a prispela všeobecne prijateľnými formuláciami, aby novela nepresiahla rámec racionality, resp. neokliešťovala ústavné práva poslancov. Má účinne prispieť k sledovanému cieľu. Vyjadrujem veľkú nádej, že v tomto smere nájdeme spoločnú reč.
Ďalšou vážnou otázkou je doterajší štýl a metódy parlamentnej práce. Je treba zvážiť možnosť, podľa ktorej by Národná rada mohla posudzovať schvaľovanie európskej legislatívy alebo aspoň jej časť v osobitnom spôsobe rokovania. Týka sa to najmä dohôd a textov zmlúv, pri ktorých vzhľadom na ich povahu nie sú prípustné zmeny a doplnky. Problémovou otázkou najmä z hľadiska ústavnosti bude schvaľovanie tzv. technických predpisov. Takýchto noriem bude veľmi veľa a doterajší spôsob ich schvaľovania by veľmi komplikoval parlamentnú prácu.
Podľa pripraveného návrhu uznesenia k tomuto bodu bude hlavným garantom koordinácie na včasné posudzovania a schvaľovania noriem európskej legislatívy na pôde parlamentu integračný výbor. Podrobnejšie bude o tom hovoriť jeho predseda pán František Šebej. Exkluzívne zloženie tohto výboru, osobnostná a odborná úroveň jej členov je pre mňa zárukou, že naše očakávania splní. Pri diskusiách o príprave tohto bodu programu sme dospeli k názoru, že výbor pre integráciu pri dobrom riadení a dobrej vôli svojich členov môže úlohy dobre naplniť, aj keď sú jeho členovia zaradení aj do iných výborov Národnej rady. Dobré výsledky však môžu byť dosiahnuté len vtedy, ak aj ostatné výbory zvýšia v tomto smere svoju aktivitu a výkonnosť. Od nich sa predovšetkým bude vyžadovať zabezpečenie úzkej spolupráce s partnerskými rezortmi už v prípravnej fáze legislatívneho procesu. Členovia výborov by mali mať informácie o stave a termínoch príprav pozičných materiálov podľa jednotlivých kapitol tak, aby exekutíva v procese negociačných rokovaní poznala názory poslancov. Takáto forma aktivity výborov zvyšuje úroveň kontrolnej funkcie výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Osobitne je žiaduca pri tých kapitolách, pri ktorých sa predpokladá, že vzhľadom na naše ekonomické, sociálne a legislatívne podmienky sa budeme uchádzať o prechodné obdobie. Podľa predbežného poznania sa to bude týkať výberovo asi 10 kapitol.
Azda ani netreba osobitne zdôrazniť, že v negociačných rokovaniach presadenie našich záujmov a potrieb bude v značnej miere závisieť od úrovne a presvedčivosti argumentácií, ktoré budú súčasťou pozičných materiálov. Preto by som rád zdôraznil význam zodpovedného prístupu výborov k pripravenosti, lebo od toho závisí naša úspešnosť. Je samozrejmé, že plnenie nastolených úloh predpokladá vytvorenie primeraného zázemia v oblasti personálnej a materiálnej. Vedenie Národnej rady Slovenskej republiky preto rozhodlo o určitých usmerneniach, ktoré bude v zmysle uznesenia realizovať a plniť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
rozhodnutie helsinského samitu z decembra minulého roku o otvorení rozhovorov so Slovenskou republikou a ďalšími kandidátskymi krajinami patrí medzi tie, ktoré majú skutočný historický dosah tak na vývoj jednotlivých uchádzačov o členstvo, ako aj celého kontinentu. Stratégia prijatá členskými krajinami predstavuje ďalší významný príspevok k budovaniu bezpečnej, stabilnej a prosperujúcej Európy. Je pre nás povzbudzujúce, že Slovensko dnes môže vstúpiť do rozhodujúcej fázy svojej cesty do spoločenstva krajín, s ktorými sme historicky, hodnotovo a civilizačne úzko spätí. Je preukázateľné, že sme po parlamentných voľbách v Slovenskej republike v roku 1998 zásadne zdynamizovali prípravy na členstvo v Európskej únii. Helsinský samit bol ocenením tohto pokroku. Je však aj záväzkom pre naše ďalšie integračné úsilie. Som presvedčený o tom, že výsledok tohto procesu bude obohatením pre obidve strany, tak úniu, ako aj Slovensko.
Aj na základe vlastných historických skúseností európsku integráciu vnímame ako komplexný proces so vzájomnou previazanosťou jeho jednotlivých zložiek. Preto súčasne so snahou o začlenenie do Európskej únie sa chceme stať členmi NATO, Západoeurópskej únie a OECD. V tomto zmysle formujeme a realizujeme našu bezpečnostnú politiku, ako aj stratégiu v oblasti medzinárodných vzťahov. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii má všeobecnú podporu verejnosti a politických síl zastúpených v Národnej rade. Ale k úspešnému splneniu stanoveného cieľa významným spôsobom prispeje komplexný prístup, ako aj spolupráca na parlamentnej úrovni medzi Európskym parlamentom a Národnou radou Slovenskej republiky.
Napriek týmto pozitívnym skutočnostiam si myslím, že bude v prospech vecí, ak zostaneme skromne v reálnych podmienkach, v ktorých sa Slovenská republika nachádza. Tým, že sa vytvorila šanca na úspešnú integráciu a stanovil diferencovaný prístup k negociačným rokovaniam, zvyšuje sa zodpovednosť Národnej rady a vlády. Predovšetkým od nich závisí, ako rýchlo a s akými výsledkami bude Slovenská republika do Európskej únie začlenená. Tento cieľ má však komplexnú povahu. Ako som už povedal, Európska únia sa sústavne vyvíja. Má svoje záujmy a priority a v nasledujúcich rokoch budú vytvorené aj inštitucionálne zmeny. Možno preto predpokladať, že aj pri našej najlepšej pripravenosti rokovania budú náročné a často aj ťažké. O to viac je odôvodnené podoprieť pozičné dokumenty presvedčivými a zrozumiteľnými argumentmi. Bez vlastného pričinenia neočakávajme rýchle zmeny. Spoliehajme sa aj naďalej na vlastné sily. Pred Národnou radou Slovenskej republiky v predvstupovom období, ktoré je skoro zhodné s II. volebným obdobím, stojí veľmi naliehavý a konkrétny súbor úloh v oblasti politickej, zákonodarnej a iniciatívno-kontrolnej oblasti. Vyslovujem presvedčenie, že cieľavedomou a aktívnou činnosťou všetkých poslancov a orgánov Národnej rady v úzkej súčinnosti s vládou Slovenskej republiky je reálne prevziať európsku legislatívu do nášho právneho poriadku a splniť ekonomické a sociálne kritériá do konca roka 2002.
Vážená Národná rada,
1. januára 2004 sa vďaka našej poctivej a svedomitej práci môže naša vlasť stať plnohodnotným členom Európskej únie. Kým k tomu dôjde, rád by som vás požiadal o maximálnu zodpovednosť a spoluprácu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)