Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do zoznamu rečníkov prihlásených do rozpravy k tomuto bodu sa prihlásil jediný poslanec, pán poslanec Klemens, ktorému dávam slovo.
Nech sa páči.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
vypočuli sme si správu spravodajcu pôdohospodárskeho výboru k predkladanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Vzhľadom na to, že som členom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, kde vládny návrh zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu bol dôsledne prerokúvaný, dovolím si k predkladanému návrhu uviesť niekoľko poznámok.
Predovšetkým chcem zdôrazniť, že pôdny fond je nenahraditeľný prírodný zdroj, ktorý treba chrániť a poľnohospodársky obrábať tak, aby boli zachované prirodzené vlastnosti pôdy. A je jedno, či ide o poľnohospodársku pôdu ako celok, alebo o pôdu ornú, či ide o pôdu najúrodnejšiu, alebo ide o pôdu menej úrodnú. Každú pôdu treba považovať za výrobný prostriedok, ale v prvom rade za národné bohatstvo, a preto k pôde a jej ochrane treba pristupovať s plnou zodpovednosťou. Pri navrhovaní a stanovení zákonných opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy je nevyhnutné vychádzať z rešpektovania zvrchovaného práva vlastníka, resp. užívateľa pôdy, a tiež zo spoločensky opodstatnených opatrení na ochranu pôdneho fondu nevyhnutnú na prirodzenú reprodukciu jeho kvantitatívnych, ale i kvalitatívnych znakov a vlastností.
V zákone, ktorý má zabezpečovať účinnú ochranu pôdneho fondu, je preto potrebné vymedziť vzťahy medzi subjektmi, ktoré poľnohospodársku pôdu obhospodarujú, a subjektmi, ktoré ako orgány ochrany pôdneho fondu majú zo zákona kompetenciu rozhodovať o potrebných opatreniach vrátane eventuálnych sankcií. Zmyslom tohto zákona je jednoznačné vymedzenie kedy, v ktorých prípadoch a pri akých kvantitatívne určených narušeniach zásad obhospodarovania pôdy je vlastník alebo užívateľ, resp. subjekt poškodzujúci prirodzené vlastnosti pôdy, povinný realizovať orgánmi ochrany pôdneho fondu stanovené opatrenia, pričom tieto opatrenia nesmú bezdôvodne narušovať vlastnícke práva ani spôsobovať majetkovú ujmu vlastníkovi pôdy.
Nechcem vo svojom vystúpení hovoriť o formálnych, prípadne štylistických problémoch, ale chcem sa vyjadriť k niektorým vecným otázkam, ktoré pokladám za potrebné ozrejmiť. Hovoril som o nich už na rokovaní pôdohospodárskeho výboru a časť z nich bola akceptovaná a zahrnutá do spoločnej správy.
Považujem za správne, že zaburinenie ako dôvod na uplatnenie nápravných opatrení voči obhospodarovateľom pôdy bolo z návrhu zákona vypustené. Je to tak z viacerých dôvodov. Aj v štátoch s najvyspelejším poľnohospodárstvom sa ráta s tzv. úhorovaním poľnohospodárskej pôdy, kde sa minimálne ovplyvňuje prirodzená vegetácia, v rámci ktorej sa vyskytujú trávy kultúrne, ale aj tzv. buriny. Nepoznáme, ktoré nekultúrne trávy pôsobia negatívne na prirodzenú úrodnosť pôdy, a už vôbec nie sú stanovené kvantitatívne kritériá medzi kultúrnymi a burinnými trávami, ktorých narušenie vedie k porušeniu prirodzenej úrodnosti pôdy. Navyše v súčasnom období naše poľnohospodárstvo, bohužiaľ, trpí zjavným nedostatkom finančných prostriedkov na chemické, resp. mechanické ošetrovanie porastov, v dôsledku čoho prirodzene dochádza aj k výskytu buriny. Ak by sa však opatrenie proti zaburiňovaniu poľnohospodárskej pôdy považovalo za celkom nevyhnutné, potom by to malo byť opatrenie v rámci zákona o poľnohospodárstve, pretože zaburinenie nepriaznivo ovplyvňuje nielen úrodu, ale z titulu úletu semien burín i hospodárenie na susedných pozemkoch, čím sa znižuje efektívna úrodnosť, nie však prirodzená úrodnosť pôdy.
Ďalej chcem upozorniť, že v odseku 6 § 5, kde sa ustanovujú odvody do Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, treba rozumieť dočasné zníženie úrodnosti, resp. dočasnú stratu úrodnosti ako dôsledok činnosti spravidla priemyselných podnikov, ako sú rôzne emisie a exhaláty elektrární, železiarní, hlinikární, cementární, magnezitových závodov a podobne. V tejto súvislosti je potrebné aktualizovať normatívy znečisťovania a priemerných ročných koncentrácií exhalátov. S ohľadom na dôležitosť a závažné ekonomické dosahy rozhodnutí orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu považujem za potrebné vo výklade k zákonu, resp. vo vykonávacích smerniciach presne vymedziť rozhodovacie kompetencie orgánov ochrany na úrovni okresných a krajských úradov a na úrovni Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Na záver chcem zdôrazniť, že základným cieľom predkladaného zákona je účinná starostlivosť a obhospodarovanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom alebo užívateľom.
Vážené kolegyne a kolegovia, odporúčam, aby ste predkladaný návrh zákona prijali, pretože zohľadňuje poznatky získané fungovaním doteraz platného zákona číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako aj nové poznatky z tejto oblasti. Poslanci za Stranu demokratickej ľavice tento návrh zákona podporia.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem vám, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.
Konštatujem, že žiadne faktické poznámky k vášmu vystúpeniu nie sú. Pani poslankyňa Kadlečíková, jedna faktická poznámka. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
chcela by som podporiť slová pána poslanca Klemensa a takisto aj iniciatívu ministerstva pôdohospodárstva pri predkladaní tohto zákona, pretože zložitá ekonomická situácia v poľnohospodárskych podnikoch, ktorá vyplýva najmä z toho, že sú nesolventné, z toho, že vlastne neexistuje finančný tok zabezpečený v tejto krajine a nie je ošetrený ani legislatívnymi opatreniami, často vedie k tomu, že mnohé poľnohospodárske podniky, najmä tie, ktoré sú po privatizácii, alebo tie, ktoré nezvládli transformáciu, sú značne zaburinené. Ako to povedal pán poslanec Klemens, má to vážny dosah aj na ekológiu, na životné prostredie. A úprimne si povedzme, že to má vážny dosah aj na zdravie ľudí. A práve z tohto dôvodu je potrebné tomu zabrániť.
Táto novela šla ďalej, ale nebolo možné celkom súhlasiť s návrhom, kde nebolo presne exaktne vymedzené, čo je to zaburinenie. Takže budeme môcť v tomto pokračovať, ale dnes chceme chrániť do istej miery aj poľnohospodárske subjekty, aby vlastne netrpeli tí, ktorí ešte majú tú odvahu a chuť pracovať na poľnohospodárskej pôde, a preto, že nemajú prostriedky na chemické prípravky, sú takto postihnutí.
Ďalej by som chcela ešte k tejto novele doplniť, že to, čo hovorí pán poslanec Klemens, je pravdou, že tie údaje, normatívy, ktoré sú uvedené, sú vlastne 20 rokov staré a už neodrážajú pravú skutočnosť. Takže práve preto by bolo potrebné aj tieto novelizovať a jednak aj ministerstvo pôdohospodárstva, príslušný rezortný výskum by v tomto mali urobiť veľký krok dopredu, aby podniky kvôli exhalátom netrpeli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto viac z poslancov. Uzatváram teda možnosť podania ďalších ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Koncoš. Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie.
Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, zatiaľ za účasť na prerokovaní tohto zákona.
Pristúpime k druhému čítaniu
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 456 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 456a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Pavel Koncoš.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
k vypracovaniu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, nás viedli poznatky z praxe, ktoré poukázali na nedostatočnú úpravu otázky vydávania povolenia na výrobu liehu a jeho uvádzania do obehu a nadväzne vydávania osvedčenia na prevádzkovanie liehovarníckych závodov a ďalších právnych súvislostí, ktoré sa pri príprave pôvodného návrhu nepredpokladali, predovšetkým využívanie niektorých ustanovení zákona pre daňové úniky.
Predkladaný návrh zákona v zmysle uvedeného upresnil otázku vydávania povolenia na výrobu liehu a jeho uvádzania do obehu. Vzhľadom na to, že prijatie predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu, odstraňuje niektoré aplikačné nedostatky v praxi a prispeje k obmedzeniu únikov pri zdaňovaní liehu, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri jeho prerokovaní. K návrhom spoločnej správy sa vyjadrím po skončení rozpravy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Zároveň dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo poslancovi Lászlóovi Gyurovszkému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec L. Gyurovszky:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
pod tlačou 456a máte spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 456), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 649 zo 16. decembra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 28. januára 2000 a v gestorskom výbore do 31. januára 2000: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Všetky výbory vrátane gestorského vládny návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote.
Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej 33. schôdzi 3. februára 2000 a schválil ju uznesením číslo 108. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začiatku jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 234 z 12. januára 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 311 z 11. januára 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.
Ďalej sú uvedené pozmeňujúce návrhy, ako ste ich dostali rozdané v tlači 456a.
Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Písomne sa neprihlásil do rozpravy, ktorú teraz otváram, nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Delinga. Ešte niektorí ďalší poslanci? Poslanec Gyurovszky. Končím možnosť ďalších ústnych prihlásení do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, traja páni poslanci vystúpia k tomuto bodu v rozprave.
Nech sa páči, ako prvá pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v prvom rade by som chcela povedať, že mi je ľúto, ale opäť sa to stáva pre mňa poučením, že keď ide o pôdohospodárske záležitosti, je v sále málo poslancov. Ako keby sa takmer 40 % príjmov obyvateľstva nevydávalo na potraviny a ako keby sa potraviny nestávali základnou súčasťou nášho života, ak chcete, tak aj programu ozdravenia výživy. No ale zrejme pôdohospodárstvo postupne bude naberať iné črty a iné tendencie, pretože tou najzložitejšou kapitolou pri rokovaniach s Európskou úniou je práve tento rezort. A okrem toho chcem povedať, že preto sa necháva na koniec, aby sa hneď na začiatku nezablokovali rokovania. Už by sme sa mohli tak trošku poučiť od našich českých, maďarských, ale aj poľských susedov.
Prepáčte mi toto intermezzo na začiatok a teraz by som chcela tiež povedať, že ako žena, hádam v zmysle našich zvyklostí na Slovensku, sa nepatrí hovoriť o alkohole, ale tiež keď to zoberiem z druhej strany, ako žena, ktorá je aj v domácnosti a rada hostí návštevy, tak v takom prípade viem, že kedy a ako použiť alkohol. A fakt je ten, že to vlastne k nášmu životu aj patrí. Takže vyjadrujem sa preto a, samozrejme, aj preto, že som predsedníčkou pôdohospodárskeho výboru, zároveň jeho členkou, k tomuto zákonu o výrobe a obehu liehu číslo 289/1996. Možnože tentoraz po prvýkrát s pánom ministrom nebudeme celkom na rovnakej vlnovej dĺžke, ale prosím ho, aby pochopil aj on moje stanovisko, resp. stanovisko, ktoré bolo predložené jednak Združením výrobcov liehu a liehovín na Slovensku, ale zároveň ktoré bolo predložené aj Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou.
Chcela by som hneď na úvod k tomuto vystúpeniu povedať, že pôvodný zámer novely vôbec nesúvisel s otázkou, že by sa zrušila možnosť nájmu liehovarníckych zariadení či závodov. Pôvodný zámer sa týkal najmä technicko-organizačných noriem. Takže ministerstvo pôdohospodárstva prakticky vyšlo s tým návrhom, ktorý je kompatibilný aj s pozíciou Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku. K zmene došlo až na ministerstve financií, keď sa dospelo k určitému záveru, že treba vylúčiť možnosť nájmu, a teda že manipulovať s liehom sa môže len vo vlastných priestoroch. Táto požiadavka je, povedala by som, náročná finančne a do istej miery aj neakceptovateľná, najmä ak sa chceme vyhnúť tomu, čomu sa hovorí zvýhodňovanie, ja používam jemný termín, istých podnikateľských skupín voči tým druhým podnikateľským skupinám, ktoré majú takmer ten istý predmet činnosti.
Ale aj naše zákony, ktoré prijímame, majú svoje súvislosti, takže mi dovoľte, aby som pripomenula, že v skrátenom legislatívnom konaní bola novela zákona číslo 229/1995, pred rokom, o spotrebnej dani z liehu v našom parlamente, no a tá v podstate zvýhodňuje liehovarnícke závody s uzavretým výrobným cyklom. To znamená, že zvýhodnené sú tie, ktoré vyrábajú aj surový lieh, ktoré vyrábajú aj rafinovaný lieh, no a tie, ktoré nemajú ten uzavretý cyklus, musia si tieto od nich nakupovať a zároveň spätne platiť spotrebnú daň nie štátu, ale týmto subjektom. Pričom týmto subjektom sa vytvára tým 16-dňová lehota, kde napríklad môžu využívať finančné prostriedky zo spotrebnej dane. No ale tie druhé, ktoré uzavretý cyklus nemajú, tie si musia za drahé úverové prostriedky požičiavať peniaze, lebo ony totiž do tejto chvíle ešte možno nič nevyrobili a už vonkoncom nič nepredali, resp. obchod, ktorý je v tomto prípade vždy víťazom, má čas aj 30, aj 60 dní, a vieme, že dnes už to niekedy ide aj do 120 dní.
Takže týmto posilňujeme práve tú novelu, ktorá bola nespravodlivá, 229-ku, ale tú budeme musieť zrejme otvoriť. Včera sme o tom hovorili aj s pani ministerkou financií, lebo je neakceptovateľné, aby sme na tejto pôde Národnej rady Slovenskej republiky prijímali to, čo zvýhodňuje iných.
Takže mi dovoľte, aby som povedala, že umožnením prenájmu sa nikto nechce vyhnúť plateniu spotrebných daní. Naopak, povedala by som, že týmto sa môže dosiahnuť väčšia transparentnosť výrobného procesu a platby daní. To by sa dosiahlo tým, že súhlas s prenájmom by bol podmienený vládnym stanoviskom miestneho príslušného daňového úradu, prípadne ústredného daňového riaditeľstva. Nevylučuje sa pritom možnosť udelenia súhlasu s prenájmom tomu právnickému subjektu, ktorý už vlastní niektorý liehovarnícky závod. Nakoniec je to i v súlade so svetovým trendom globalizácie, aby sa vytváral uzavretý výrobný okruh.
Treba jednoznačne povedať, že presadenie vylúčenia nájmu v súčasnosti povedie k značným aj národohospodárskym škodám, nevyužívaniu existujúcej kapacity nevýroby liehu. Napríklad Frucona Košice si povedala, prečo by ona mala toľko peňazí odvádzať a dávať na termínované účty napríklad tým, ktorí majú takýto uzavretý okruh, a tak si postavila za 25 mil. vlastnú výrobňu. Ja neviem, či to nie je škoda, keď na Slovensku existujú ďalšie liehovary, kde by sa mohol takýto lieh vyrábať. No a teda ak zavedieme vylúčenie nájmu, dosiahne sa tým opačný efekt, ako sa predpokladá. Chcem len pripomenúť, že na Slovensku je 14 tis. ha pôdy, ktorá slúži ako základňa na výrobu liehu, a liehovarnícky priemysel zamestnáva 2 500 pracovných síl.
Chcela by som ešte pripomenúť aj to, že v rozvinutých krajinách sa venuje náležitá pozornosť pre nesporné prínosy, či už vo forme spotrebných daní, využitím pôdneho fondu na pestovanie poľnohospodárskych surovín, ako sú obilie, zemiaky, cukrová repa, ovocie, a kompetentné orgány majú tomuto problému venovať náležitú pozornosť. Tým, že sa zaviedla spotrebná daň, tak ako je uvedené, tak sa dostávajú vlastne podniky do situácií, že sa snažia zrýchliť zrenie, resp. nedokončiť zrenie liehu, čo nie je zo zdravotného hľadiska dobré, pretože na Slovensku nemôžeme očakávať, že sa bude menej liehu konzumovať, aj keď budeme robiť akékoľvek propagačné aktivity v oblasti ozdravenia výživy, tak tým vlastne robíme aj teda určité opatrenia k aproximácii práva s európskou úrovňou legislatívy.
Takže ak by náhodou neboli prijaté určité pozmeňujúce návrhy a ak by malo prejsť, že nájom nie je možný, podľa mňa je to protiústavné, pretože tým sa neplatičom daní jednoducho nevyhneme. To musíme ošetrovať iným spôsobom. Tak potom bude lepšie tento návrh stiahnuť, to myslím, že sme potom na jednej vlnovej dĺžke s pánom ministrom Koncošom. No ale bude potrebné urýchlene otvoriť zákon o spotrebnej dani číslo 229.
A ešte jedna poznámka na záver. Vzdelávaniu sa venujeme všade. Hovorili sme o ňom aj v rámci príslušnej novely zákona, napríklad lekári sa musia vzdelávať, ale vzdelávať sa musia aj tí, ktorí vlastne sa venujú produkcii liehu, pretože to môže narobiť veľa problémov, ak sa neorganizujú odborné školenia v oblasti technológií, zdravotnej nezávadnosti či daňových povinností. Čiže aj v tomto smere budeme musieť venovať pozornosť tým, ktorí lieh vyrábajú.
A úplne posledná poznámka na záver, že na Slovensku sa hovorí, sú to neoficiálne údaje, že vraj máme veľa čierneho liehu. Veľa čierneho liehu sa vyrába, veľa sa ho dováža. A že je to tak, spomeňte si na príhodu z novembra, myslím, roku 1999 v Leviciach, keď sa tlačilo veľa falšovaných ochranných známok práve na lieh.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.
Konštatujem, žiadne faktické poznámky nie sú k jej vystúpeniu.
Ďalej vystúpi pán poslanec Delinga.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
prerokúvanie tohto návrhu v tomto čase by nám skôr malo poslúžiť ako aperitív k obedu, no asi zrejme tí, čo nie sú tu, nečakali na prerokovanie zákona, ale išli to vykonať.
Chcem sa pripojiť do rozpravy k tomuto návrhu zákona z dvoch podstatných vecí. Predovšetkým z toho, že tento zákon je veľmi dôležitý z hľadiska praktického a výkonného. A po druhé, že tento zákon, aj keď v praxi platí, predsa len je potrebné do určitej miery mu zasadiť niektoré zlepšenia.
Ministerstvo pôdohospodárstva pristúpilo k tomuto vládnemu návrhu zákona z toho pohľadu, že vidí ako za najväčšie úskalie práve ten problém výroby liehu v prenajatých priestoroch. Pani Kadlečíková to tu zdôvodňovala, nebudem to zvýrazňovať, ale myslím si, že je tu ešte obdobie, keď práve tento čas, keď sa uťahujú veľmi vážne opasky a každá reštrikcia práve do liehu, do tabaku a do iných zakázaných činností povedzme prináša len to neplodné ovocie, že občania sa potom uchýlia k tomu, čo vlastne nie je treba. A myslím si, že keby skutočne táto novela mala ponechať alebo mala by sa schváliť v tom kontexte, že by prevádzkovanie liehovarov v prenajatých priestoroch nebolo možné, tak by to bolo nedobré a malo by to negatívny dosah na súčasnosť.
Chcem podporiť za klub poslancov HZDS tento vládny návrh zákona však s tým a v takom pohľade, ako sú navrhované úpravy jednak v spoločnej správe a z gestorského výboru a ktoré potom zrejme ešte odznejú tu v rozprave od pána spoločného spravodajcu.
Ministerstvo pôdohospodárstva si do tohto zákona dáva aj určité väčšie právomoci. Ja si myslím, že je to správne, najmä teda v tom § 14, kde sa dopĺňa, že štátnu odbornú kontrolu nad dodržiavaním povinností ustanovených podľa tohto zákona vykonáva ministerstvo. Ďalej poverení zamestnanci ministerstva v súvislosti s vykonávaním kontroly sú oprávnení vstupovať do priestorov liehovarníckeho závodu a vyžadovať potrebné doklady a informácie potrebné na vykonanie kontroly. K tomuto chcem povedať, že tieto zvýšené právomoci bude treba na ministerstve riešiť veľmi zodpovedne a bude treba z pohľadu právomoci pána ministra delegovať ich len na určitých pracovníkov, aby potom zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva nevyužívali polohu tohto zákona na to, že sa všetci rozbehnú do liehovarníckych podnikov alebo prevádzok a vlastne budú tam prebývať na kontrole väčšinu svojho času. Taktiež si myslím, že to by teda malo vo vykonávacom predpise k tomuto zákonu ministerstvo upraviť a azda pán minister to aj povie.
Ďalej si myslím, že treba podporiť tie návrhy, ktoré sú zamerané na skvalitnenie hlavne určitých dokumentov, ktoré musia predkladať tí, ktorí chcú prevádzkovať liehovarnícky závod. Na druhej strane však ku kontrole by som chcel ešte podotknúť, že ministerstvo chce kontrolovať a ukladať aj určité pokuty a dalo si inštrument vo výške pokuty do 1 mil. Sk tomu, kto poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom. V tejto súvislosti by som chcel požiadať pána ministra, aby presne definoval vo vykonávacom predpise, o aké iné povinnosti vlastne pôjde a aby skutočne niektorí úradníci svojvoľne nerozhodovali a nesekírovali tých, ktorí prevádzkujú takéto podniky alebo závody, aby za malichernosti dostali pokutu až do výšky 1 mil. Sk. Takéto zvýraznenie pokutovej povinnosti je dosť všeobecného charakteru.
Z tohto pohľadu chcem ešte raz pripomenúť, že je potrebné, aby sa aj naďalej upravovala zákonom taká dôležitá oblasť, ako je výroba liehu a spracúvanie ovocia v slovenskom štáte, a že určité právomoci treba upraviť zákonom tak, aby potom nedochádzalo k ich znehodnoteniu.
Opätovne zdôrazňujem, že po prijatí a po odporúčaní tých návrhov, ktoré sú v spoločnej správe, ktoré boli náležite vo výbore prerokované a boli v podstate aj v kontexte so Združením výrobcov liehu a so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou prekonzultované, budeme aj my poslanci HZDS podporovať. Podotýkam však, že očakávame ďalšie návrhy od pána spravodajcu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie v rozprave pánu poslancovi.
Pán poslanec Gyurovszky, chcete vystúpiť v rozprave?
Nech sa páči.
Poslanec L. Gyurovszky:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegovia, kolegyne,
chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh, ale ešte predtým, než ho prednesiem v mene 15 poslancov, by som chcel povedať niekoľko vecí k tomuto samotnému zákonu.
Tento zákon v každom prípade predstavuje pozitívum a myslím si, že prispeje k vyjasneniu situácie v oblasti výroby a obehu liehu, aj keď musím povedať, že zahrnuje len časť tejto problematiky a druhá časť leží v správe alebo v problematike spotrebných daní, vybrania a platenia spotrebných daní, ktoré tento zákon nerieši. V každom prípade môžem povedať, že tu dôjde k niektorým významným zmenám, ktoré my, samozrejme, vítame.
Po prvé je to, že ministerstvo pôdohospodárstva od schválenia novely tohto zákona bude mať plnú zodpovednosť za vydávanie povolenia, osvedčenia, doteraz sa o toto muselo podeliť s ministerstvom financií a s ministerstvom zdravotníctva. Toto odtiaľ vypadne, ministerstvo pôdohospodárstva bude plne zodpovedné za vydanie týchto osvedčení, samozrejme, v súčinnosti s Ústredným daňovým riaditeľstvom a výbercom správy daní.
Druhá závažná zmena v tomto zákone je tá, že ministerstvo už nebude posudzovať nejaký zámer liehovarníckeho závodu, že niekto chce prevádzkovať nejaký liehovar a napíše zámer, ale dôjde k zmene, že ministerstvo už bude posudzovať fyzicky existujúce liehovarnícke závody, takže možnosť nejakého podvodu alebo možnosť nejakých nekalých praktík sa tým zmenší. Takisto sa tam dostala nová časť, a to je to, o čom hovoril aj pán poslanec Delinga, že poverení pracovníci ministerstva dostanú oprávnenie podľa tohto zákona vstupovať do priestorov týchto liehovarov a budú mať možnosť kontrolovať ustanovenia tohto zákona.
Takisto je významnou zmenou, že ministerstvo je zo zákona povinné odňať osvedčenie, ak o to požiada Ústredné daňové riaditeľstvo alebo miestny správca daní. To znamená, že ak ten, ktorý prevádzkuje liehovar a má osvedčenie a povolenie od ministerstva, nebude platiť dane, ministerstvo je na návrh týchto dvoch orgánov povinné odňať osvedčenie a nie je možné, aby takýto výrobca alebo takýto podnikateľ ďalej prevádzkoval liehovar.
V poľnohospodárskom výbore vznikla živá debata o tom, či návrh ministerstva odňať možnosť prevádzkovať liehovary v prenajatých priestoroch je odôvodnený alebo neodôvodnený. Všetci sme uznali, že tento problém je reálny, vychádza zo skutočností z uplynutých rokov, keď 3 alebo 4 liehovary, nechcem ich teraz menovať, ale všetci vieme, o ktoré ide, nezaplatili spotrebnú daň, a to tým spôsobom, že v prenajatých priestoroch dostali osvedčenie nejaké eseročky do 200 tis. Sk, tam prevádzkovali liehovar, nezaplatili spotrebnú daň. Je na zodpovednosti ministerstva pôdohospodárstva a financií, vtedajších, prečo vydávali osvedčenie eseročkám za 200 tis. Sk s nejakou dvojdňovou alebo trojdňovou existenciou. Tieto skrachovali, dali sa do konkurzu, prišla nová eseročka, zas dostala osvedčenie v pohode a tak ďalej a tak ďalej. Takto to robili ďalej, a tým sa nahromadila nezaplatená spotrebná daň.
Poľnohospodársky výbor uznal, že toto je reálne existujúci problém. Názory sa rôznili v tom, či tento problém je možné riešiť tým, že sa zruší možnosť prevádzkovania v prenajatých priestoroch. Časť poslancov tvrdila, že to nie je systémové riešenie, časť poslancov s tým súhlasila. Bude zrejme na pléne, aby sa rozhodli poslanci, ktorý z týchto návrhov podporia, a podľa toho bude zrejme ten zákon vyzerať. V každom prípade sa hovorí o tom, že aj keby toto riešenie bolo prijaté, nie je to konečné riešenie a nie je to dobré riešenie, toto sa jednoducho musí riešiť. Tento reálne existujúci problém sa musí riešiť iným zákonom a inou formou. To je nezávisle od výsledku rozhodnutia sa poslancov o tomto konkrétnom pozmeňujúcom návrhu, ktorý o chvíľu prednesiem v mene 15 poslancov.
Takže ja by som to prečítal, aby to bolo úplne jasné.
Pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 456).
1. K článku I bod 4 spoločnej správy. Bod 4 vypustiť a následne prečíslovať bod novely.
2. K článku I bod 11, to sú návrhy predkladateľa, bod 11 vypustiť a následne prečíslovať bod novely.
3. K článku I bod 11: § 5 ods. 3 písm. b) znie: "Zmluvu o nájme so súhlasným vyjadrením Ústredného daňového riaditeľstva, ak sa má liehovarnícky závod prevádzkovať v prenajatých priestoroch."
4. K článku I bod 19. Bod 19 vypustiť a následne prečíslovať body novely.
5. K článku I bod 31: § 15a ods. 2 vypustiť.
Je tu priložených 15 podpisov poslancov a plénum o tom bude hlasovať.
Na záver k tomuto návrhu by som chcel povedať, že v pôdohospodárskom výbore vznikla debata o tom, či prípadným schválením tejto zmeny, ktorú teraz predkladám, sa zmení zmysel tejto novely. Pán minister zastáva názor, že sa zmení zmysel a že ak k tomu dôjde, tak potom stiahne novelu. No musím povedať, podobne ako pani Kadlečíková, že ak je toto zmysel tohto návrhu novely zákona, tak ten zmysel je veľmi ukrytý. Totiž v dôvodovej správe sa o tomto nehovorí nič. V dôvodovej správe sa hovorí, že navrhovanou novelou sa v zákone majú vykonať len tie úpravy a doplnenia, ktoré spresňujú doterajšie ustanovenia, odstraňujú určité aplikačné problémy v praxi, ako napríklad vydávanie povolenia fyzickej osobe, oznamovanie správcom konkurznej podstaty, zabezpečenie kontroly a podobne. Takže nič sa nehovorí o tom, že by zmyslom tohto zákona bolo odnímanie možností prevádzkovať liehovary v prenajatých priestoroch. Opäť zdôrazňujem, že o tom rozhodnú poslanci. Návrh je podaný, takže sa rozhodne zrejme hlasovaním o tom, čo prejde. Vláda má možnosť to stiahnuť, ak to uzná za vhodné.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k nej vyjadriť pán minister Koncoš. Áno.
Nech sa páči, máte slovo, pán minister.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ja by som hneď na úvod chcel doslova poprosiť, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala v súlade s odporúčaniami spoločnej správy. Myslím, že tento návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, je dostatočne vyvážený a podporuje ten zámer ministerstva pôdohospodárstva, o ktorom tu už bolo hovorené, v prvom rade zamedziť možnosti prevádzkovania liehovarníckych závodov, ak to tak môžem povedať, liehovarov tak, aby sa vytvárala možnosť daňových únikov. A, bohužiaľ, jednou z rozhodujúcich ciest na naplnenie, alebo teda na daňové úniky je aj prenajímanie liehovarov a závodov na výrobu alkoholu. Deje sa to totiž cez niekoľkonásobné prenájmy. Jednoducho daňová kontrola je neúčinná, vytvára sa celá spleť, celá sieť výrobcov, prenajímateľov, vlastníkov a podstata uniká.
Som si vedomý, že spoločne s týmto návrhom, ktorý ministerstvo pôdohospodárstva predkladá, je nevyhnutné novelizovať aj zákon o spotrebnej dani z liehu tak, aby sa spotrebná daň z liehu neplatila výrobcami liehu, ale aby táto daň sa preniesla na daňové sklady, a teda na obchod. Myslím, že môžem povedať, že v spolupráci s ministerstvom financií sa pracuje na tejto novele zákona a v krátkom čase bude predložená na rokovanie vlády a neskôr, samozrejme, do Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem zdôrazniť, že ekonomické problémy štátu sa nedajú riešiť len cez zvyšovanie cien palív, energie, a teda prenášať na plecia obyvateľstva do nákladov domácností, ale jednou z rozhodujúcich ciest na naplnenie štátneho rozpočtu a štátnej kasy je aj už spomínané zamedzenie daňovým únikom. A o to sa predkladaný návrh zákona snaží.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie.
Chce sa vyjadriť v závere ešte pán spoločný spravodajca?
Áno, nech sa páči.
Poslanec L. Gyurovszky:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
v rozprave bol predložený jeden pozmeňujúci návrh, o ktorom po skončení rozpravy navrhnem hlasovať. A potom ďalej v spoločnej správe tiež navrhnem hlasovanie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem teraz rokovanie Národnej rady do utorka do 13.00 hodiny, keď budeme pokračovať hlasovaním o všetkých návrhoch zákonov, ktoré boli predložené, a potom budeme pokračovať v programe tak, ako bol schválený.
Ďakujem pekne. Prajem vám príjemný víkend. Dovidenia v utorok o 13.00 hodine.