Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zelník, po ňom pani poslankyňa Keltošová.

Nech sa páči.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené dámy,

vážení páni,

pretože tu odznelo množstvo demagógie o tom, v akom stave prebral pán minister rezort a koľko on teda všetkých vecí musel okolo toho urobiť, musím sa vrátiť a urobiť takú stručnú rekapituláciu toho, ako to vlastne bolo.

V januári 1999 bola v Národnej rade Slovenskej republiky predložená novela zákona o Liečebnom poriadku v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá sa zaoberala najmä zoznamom liekov. Zoznamy liekov pre súčasné vedenie ministerstva je úplne magnetom a priťahuje to tak ako nič iné, toto bolo predmetom dvoch noviel, predmetom záujmu bol práve zoznam liekov.

V dôvodovej správe uvádzal pán minister Šagát, že prijatie zákona je nevyhnutné z ekonomických dôvodov. Pamätáte sa, že ešte predtým pán minister v decembri vyhlásil krízový režim a v rámci neho nezmyselné opatrenia a presvedčil poslancov Národnej rady, že tá krízová kategorizácia je teda veľmi prepotrebná. Krízová kategorizácia mala zabezpečiť podľa predkladateľa na jednej strane skvalitnenie liečby a na druhej strane očakávala sa úspora.

V pléne Národnej rady zazneli slová: Predkladaný návrh sa predkladá s vedomím, že je to návrh, ktorý sa predkladá v stave hlbokého nedostatku finančných zdrojov. Nepomohli argumenty o nekvalite spracovania zoznamu. Parlamentná väčšina dostala pokyn a tá zákon odhlasovala. Podľa slov Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností však asi na dve tretiny išlo o technické chyby v tejto kategorizácii a jednu tretinu úmyselné a neodborné zmeny v uvedenom zozname, ktoré neurobil len jeden človek. Tieto zmeny, povedali zástupcovi asociácie, budú znamenať straty a nie šetrenie v zdravotníctve. Niektorým firmám však prinesú veľký biznis. A zrejme tento biznis priniesli nielen firmám.

Krízová kategorizácia nútila lekárov predpisovať drahšie lieky, pretože lacnejšie boli so spoluúčasťou pacienta a mnohokrát nie malou. Na toto všetko ste boli upozornení.

Výsledok kategorizácie? Pri porovnaní druhého polroka 1998 a prvého polroka 1999, t. j. keď bola v platnosti krízová kategorizácia, táto bola drahšia skoro o trištvrte miliardy korún. Tieto peniaze sa museli zaplatiť zo zdravotného poistenia, resp. zaplatené neboli, čím sa prehĺbila nesolventnosť lekárnikov, ale aj distributérov, čo sa odrazilo v tom, že lekárnici nemali za čo nakupovať. Lekárnici mali stratu tým, že v lekárňach skladované lieky pre vysoké doplatky sa stali nepredajnými, preexpirovali a museli ich vyhodiť. Vo vyspelých krajinách alebo v krajinách, kde pracujú so zreteľom hospodárnosti a efektívneho využitia financií, dochádza k zmene kategorizácie po dlhých diskusiách a až potom sa proces spustí, keď sú škody minimalizované. Ministerstvo zdravotníctva sa však tvári, že k žiadnym škodám nedošlo. Veď škody zaplatili lekárnici.

V minulom roku prieskum verejnej mienky zisťoval aj situáciu dostupnosti liekov na Slovensku. Výsledky naznačujú, že dostupnosť liekov na Slovensku je výrazne zhoršená. Prieskum ukázal, že iba 8 % občanov si v priebehu posledných šiestich mesiacov obstarávalo liek, ktorý bol plne hradený zdravotnou poisťovňou. Ja vám to zopakujem, pán minister, pretože vy si niektoré veci neviete zapamätať, lebo ich nechcete počuť.

Až 38 % občanov na svoj liek čiastočne doplácalo. Pozoruhodné je, že 27 % občanov si liek hradilo plne z vlastných zdrojov. Čo je však zarážajúce, 20 až 30 % pacientov lieky vôbec neužívalo, a to z dôvodu, že ich alebo nevedeli v lekárni zohnať, alebo jednoducho nemali na ich doplatenie. Toto bol výsledok takto narýchlo schváleného zákona a podľa mňa to nebola žiadna náhoda, ale bol to jasný zámer.

Napriek tomuto výraznému zhoršeniu v zásobovaní liekov, v ich nedostupnosti pre občana celkový ekonomický efekt je, že ak do októbra 1998, t. j. za štvorročné obdobie minulej vlády sa vytvoril dlh za nezaplatené lieky vo výške 4 mld. Sk, tak len za jeden rok pôsobenia pána ministra Šagáta dlh za nezaplatené lieky vzrástol na 8,5 mld. Sk. Čiže len za jeden rok vášho pôsobenia ste vytvorili dlh vo výške 4,5 mld. Sk.

Ak teda, pán minister, kritizujete ten stav, že ste zdedili rezort, kde neboli zaplatené faktúry 4 mld. korún, tak vám sa iba za rok podarila takáto obrovská suma. A to ešte napriek tomu, že mnohí pacienti lieky neužívali, lebo nemali na ich doplatenie. Väčšina ľudí by čakala, že toto je dostatočné poučenie pre ministra, ale aj pre poslancov vládnej koalície v Národnej rade. Predstavte si, že nie. Situácia sa presne zopakovala o rok. Novela zákona o Liečebnom poriadku opäť predložená v skrátenom legislatívnom konaní, ako inak, s hlavným zameraním na lieky. Od augusta minulého roku pri príprave novely zákona o Liečebnom poriadku zaznievali hlasy a upozornenia na možnú netransparentnosť, čiže otvorene sa hovorilo o možnosti korupcie. Zákon bol predložený v skrátenom režime napriek veľkým výhradám viacerých poslancov a podaní pozmeňujúcich návrhov. Aj ja som taký návrh podával, ktorý mal za cieľ urobiť proces kategorizácie transparentným, ale toto veľmi prekážalo práve pánu ministrovi, a tak návrh neprešiel ani môj, ani iných.

Potom nastalo cez médiá vymývanie mozgov a presviedčanie obyvateľstva, aký fantastický zákon pripravila vládna garnitúra. Lenže slová a činy sa veľmi rozchádzajú. Prosím, posúďte sami. Hovorca ministerstva zdravotníctva povedal, citujem, že "vďaka novelizácii Liečebného poriadku dokážu odborníci pružnejšie a razantnejšie reagovať na spotrebu a čerpanie prostriedkov na lieky. Všetky zásahy do kategorizačného zoznamu liekov bude prerokúvať vláda, nie parlament. Tak sa vylúčia nekonečné a v mnohých prípadoch aj neodborné diskusie. Vláda totiž celý proces zverí do rúk odborníkom". Zopakujem, bol prísľub, vláda totiž celý proces zverí do rúk odborníkom.

Pán minister Šagát povedal 27. 1. 2000, že ministerstvo zdravotníctva chce nedostatok financií v rezorte riešiť primárne liekovou politikou. Zníženie nákladov chce ministerstvo dosiahnuť rokovaním s výrobcami. Ale ešte predtým zo zápisnice z pracovného rokovania medzi pracovníkmi ministerstva zdravotníctva a zdravotnými poisťovňami zo 14. 1. 2000 vyberám: "Prítomní sa zhodli, že dohadovanie nižších cien liekov s dodávateľskými firmami je v kompetencii zdravotných poisťovní." Čiže zbytočne populistické vyhlásenia, pán minister. Aj vaši pracovníci uznali, že nie ministerstvo zdravotníctva, ale poisťovne majú byť tým subjektom, ktorý sa má zúčastňovať dohadovacieho konania.

Prečo do kategorizácie nebola zapojená odborná verejnosť? Prečo opäť sú preplácané drahšie lieky a lacnejšie sú s výraznou spoluúčasťou pacienta? Prečo sa takýmto spôsobom uprednostňujú len niektoré firmy? To nech si každý domyslí sám. Chcem zdôrazniť, že pracovníci ministerstva zavádzajú až klamú verejnosť tým, že tvrdia, že zoznam liekov predložený do vlády bol produktom kategorizačnej komisie. Zaujímavé, pán minister, že vy to trpíte alebo asi musíte trpieť.

Minulý týždeň sme na ministerstve zdravotníctva urobili poslanecký prieskum a zo zápisnice, ktorú urobili pracovníci ministerstva zdravotníctva, vyberám: "V decembri 1999 sa uskutočnili rokovania pracovných skupín. Predmetom rokovania boli len nové žiadosti o kategorizáciu, preto neboli zvolané všetky pracovné skupiny. Minister zdravotníctva 14. 12. 1999 vymenoval pracovnú skupinu na prípravu nariadenia vlády číslo 7/2000 Z. z."

Dozvedeli sme sa, že členmi pracovnej skupiny boli traja magistri farmácie a jeden lekár. Zistil som, že jediné sedenie s odborníkmi v rámci subkomisie, kategorizačnej komisie bolo v máji a júni 1999. A boli robené pred zvýšením dane z pridanej hodnoty na lieky a bez zhodnotenia kompletného návrhu prílohy Liečebného poriadku, zoznamu anatomickoterapeutických skupín. Nikto teda - ani zdravotné poisťovne, ani pracovníci ministerstva zdravotníctva, ale ani odborníci - nemohol objektívne posúdiť návrhy na zaradenie a výšku úhrady, lebo nevedel konečnú cenu po zvýšenom DPH a ani nevedel, z ktorej účinnej látky treba bezpodmienečne vybrať liek na plnú úhradu.

Pripomeniem len to, čo sa sľubovalo, že vláda totiž celý proces zverí do rúk odborníkov. Nuž, prosím, tu sú vyjadrenia špičkových slovenských odborníkov po získaní zoznamu.

Predseda kategorizačnej komisie pán doc. Milan Pavlovič: "Posledné jednanie kategorizačnej komisie sa uskutočnilo ešte začiatkom roku 1999. Takže vyjadrenie členov komisie, ktorú tvoria špičkoví slovenskí medicínski odborníci, k zoznamu sa neuskutočnilo z iných ako časových dôvodov."

Pán doc. MUDr. Róbert Hattala, CSc., predseda Slovenskej kardiologickej spoločnosti: "V súlade s názormi ostatných kolegov, expertov v kardiológii, ktorí zhodne uvádzajú, že v novom návrhu je veľa chýb, nepresností, ako aj rozhodnutí, ktoré všetci zhodne považujú za zásadne nesprávne. K týmto nedostatkom nemuselo dôjsť, pokiaľ by tento návrh bol posúdený kategorizačnou komisiou a jej jednotlivými pracovnými skupinami. Čo, ako vyplýva z priložených stanovísk niektorých jej členov, sa nestalo."

Pán prof. Peter Turčány: "Navrhované vládne nariadenie v aktuálnej podobe nepovažujem za vhodné na vydanie. Je v ňom viacero odborných a formálnych chýb, nerešpektuje zásady deklarované v zákone o Liečebnom poriadku, v niektorých anatomickoterapeutických skupinách má diskriminačný charakter a jeho uplatňovanie v praxi by mohlo prispieť k ďalšiemu zhoršovaniu zdravotnej starostlivosti."

Vyjadrenie pána doc. Dukáta, CSc.: "Považujem za potrebné upozorniť, že neboli rešpektované pripomienky kategorizačnej komisie pre kardiovaskulárne liečivá, čo nepovažujem za korektné."

Pán prof. Viliam Pada, CSc., prednosta III. internej kliniky: "Predložený zoznam liečiv a liekov neprešiel pripomienkovaním, čo sa odrazilo na jeho odbornej, formálnej i vecnej úrovni. Materiál zaťažený množstvom preklepov, nepresností, nejasných formulácií."

Pán prof. Vladimír Krčméry, DrSc., prezident Európskej chemoterapeutickej spoločnosti: "Uvedený zoznam liečiv nebol prerokovaný s kategorizačnou komisiou, ani s jej pracovnými skupinami."

Pán prof. Dzúrik, DrSc.: "Napriek všetkým ubezpečeniam o účasti kategorizačnej komisie sa ani pri tomto zozname kategorizačná komisia nestretla a neodstránila z neho závažné formálne aj obsahové nedostatky a nesplnil sa ani prísľub pána generálneho riaditeľa. V materiáli je rad nedostatkov až omylov, ktoré nemožno uvádzať systematicky, pretože ide o neúnosný zoznam. Preskripcia liečiv je vrcholne medicínskou problematikou a zanedbanie tohto princípu musí viesť k nedostatkom, ktoré nakoniec zvýšia náklady na terapiu tak, ako sa to stávalo v poslednom roku."

Aj tá posledná veta dokumentuje, aký charakter mala krízová kategorizácia a čo spôsobila. Okrem odbornej stránky, aké bolo technické zabezpečenie, prečítam osobnú skúsenosť, alebo len časť osobnej skúsenosti pána Dr. Jakuša: "Urobil som 28. 1. 2000 orientačný prieskum u lekárov primárnej sféry v regióne Čadca a Kysucké Nové Mesto, teda tri dni pred nadobudnutím platnosti novely zákona o Liečebnom poriadku. Zisťoval som, kto z lekárov má k dispozícii novú liekovú kategorizáciu, podľa ktorej bude predpisovať od 1. 2. 2000 pacientom. Z opýtaných 52 lekárov nemal k dispozícii novú kategorizáciu ani jeden. Pritom zo zákona sme zaviazali každého lekára, že je povinný, aby informoval každého pacienta o tom, či má, alebo nemá doplácať na lieky. V prípade, že by tento zákon porušil, môže byť sankcionovaný v rozmedzí od 5 tisíc až do 500 tisíc Sk."

Zdá sa, že vládnej koalícii to zrejme asi neprekáža, pretože v tejto snemovni zaznelo, že kritizovať prácu ministra je neslušné. Prečo? Rozdelili ste si ministerstvá medzi politické strany, svojho kritizovať nebudete a druhého nemôžete. Nie zo solidarity, ale z obavy, aby nezačali kritizovať vášho. A tak s vaším súhlasom, dámy a páni z vládnej koalície, dochádza až k takýmto nehoráznostiam, pretože vládna koalícia nechce vidieť a nechce počuť. Čo je najhoršie, dopláca na to občan, ale aj zdravotnícky pracovník, pretože je nútený pracovať v neustálom, umelo vytvorenom strese.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S jedinou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Drobný. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ja len malú poznámku k tomu, čo povedal kolega Zelník. Kto nie je hluchý a nie je slepý a počuje, čo čítal vo vyjadreniach listov členov kategorizačných komisií, musí povedať, že keď takéto vyjadrenia nevideli a nepočuli, tak ide o naozaj účelovú politickú slepotu a hluchotu, tá môže postihnúť kohokoľvek, ale nemala by postihnúť toho človeka, ktorý riadi taký dôležitý rezort, ako je rezort zdravotníctva. Na túto účelovú hluchotu a slepotu trpia ľudia, ktorí urobili dostupné lieky na plne hradené pacientom. Je menej ako 8,7 % už dnes plne hradených liekov. Vlani to bolo 8,7 % nedostupnosti plne hradených liekov. Veď to si, prosím, treba uvedomiť. Je nepríjemné počúvať takéto veci, keď mi to hovoria ľudia z kategorizačných komisií. Ale s tým by sa malo niečo urobiť, naozaj, lebo zasa pri tvorbe kategorizácie nebol taký neprekonateľný stav, aby zodpovedný pracovník ministerstva zdravotníctva nevypočul reči členov kategorizačnej komisie, vypočul si ich a eventuálne z nich vyvodil dôsledky. Ak by to nešlo, tak by som dôsledky nevyvodil, ale by som oboznámil verejnosť. Nejde to urobiť, nejde urobiť podľa toho, ako povedal pán profesor Turčány alebo pán profesor Krčméry. Ale aby to ľudia vedeli. Keď to nevedia, tak potom naozaj je to účelová a politická slepota a hluchota.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Keltošová, po nej pani poslankyňa Belohorská.

Nech sa páči.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

som rada, pán minister, že ste vo svojej obsiahlej odpovedi vysvetlili aj určité systémové väzby, resp. nedostatky systému, ktorý momentálne v zdravotníctve funguje. Som ďaleko od toho, aby som posudzovala veci, ktorými som sa odborne v minulosti nezaoberala, ale keďže vy ste už načali určité nedostatky v systéme zdravotníctva, dovoľte, aby som priložila k tomu zopár svojich poznatkov aj v situácii, o ktorej teraz hovoríme v zásobovaní liekmi.

Pán minister, podľa mojich informácií za uplynulých 16 mesiacov, možno sa mýlim, ale informácie sú také, že ďalšie a ďalšie zahraničné distribútorské firmy dostali licencie, povolenie. Pýtam sa, či je to pravda, ak nie, tak sa ospravedlňujem, a ak je to pravda, tak sa pýtam, z akých dôvodov. Ja si myslím, že na takom malom trhu, aký je tu na Slovensku, 5,5 mil., necelých, obyvateľov, treba zvažovať na lekárnických vážkach, komu dáme licenciu, za akých podmienok. Ja som za konkurenčné prostredie. Ale mám taký pocit a presvedčila som sa o tom aj pri svojich zahraničných cestách, že lieky, ktoré dovážajú distribútorské firmy k nám na Slovensko, sú niekoľkonásobne predražené voči tým istým zahraničným liekom, ktoré si môžeme kúpiť v zahraničí v porovnateľných cenách. To je moja prvá, závažná pripomienka.

Druhá pripomienka v rámci systému, ale aj v rámci nedostatku v zásobovaní liekov. Pán minister, vy si pamätáte rok 1994 od marca do decembra, keď ste pôsobili na tomto rezorte a keď sa rozhodovalo o veľmi závažných veciach, a to o pluralite zdravotného poistenia na Slovensku. Zdravotné poisťovne sú jedným z následkov, z dôvodov zlej situácie v zásobovaní liekmi. A ja sa pýtam, aké systémové zmeny chcete urobiť, pokiaľ ide o počet zdravotných poisťovní, pokiaľ ide o podmienky, za akých získavajú povolenie na činnosť. Ako chcete zmeniť systém? Neviem sa baviť, ani sa nebudem baviť o tom, či je dostatok takého lieku alebo iného lieku, ale moja druhá výhrada okrem licencií pre ďalšie zahraničné distribútorské firmy na našom trhu spočíva aj v tom, že systémové opatrenia, pokiaľ ide o počet, o pôsobenie, o solventnosť jednotlivých zdravotných poisťovní, sa mi zdajú príliš mäkké. Bude treba zvážiť naozaj a znova to sú, prosím, poistné prepočty, to nie je politika, bude treba zvážiť aj počet zdravotných poisťovní a ich pôsobenie na našom trhu, to znamená sprísnenie podmienok pôsobenia na našom trhu.

A do tretice, pán minister, mám jeden návod, jednu ponuku pre vás. Viem, že, samozrejme, každá firma, to je jedno, či dováža lieky alebo iné komodity, má veľmi silný lobing na Slovensku a veľmi silný lobing aj medzi úradníkmi a je tu dosť široký korupčný priestor, ak to tak môžem povedať, práve pri udeľovaní, pri systéme prideľovania licencií jednotlivým distribútorom. Nikoho nechcem podozrievať, nemám na to dôkazy, ale viem si predstaviť, že ten tlak, ekonomický tlak môže byť veľmi zaujímavý. Neuvažovali ste, pán minister, aby podobne, ako to bolo, alebo je to aj doteraz v zákone o doplnkovom dôchodkovom poistení, kde vznik nových doplnkových dôchodkových poisťovní môže odsúhlasiť iba vláda, neuvažovali ste, že by ste sa vzdali tej možnosti ako rezort udeľovania, prideľovania licencií za určitých podmienok v prospech vlády? Ja si myslím, že by to bolo objektívnejšie, možno aj tvrdšie, možno aj ťažšie, ale v podstate aj o toto ide.

Toto sú moje tri otázky a myslím si, že ste ich pochopili takisto v dobrom, ako som sa snažila ich ja v dobrom tu postaviť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

Ešte predtým s faktickou poznámkou traja poslanci, pán poslanec Zelník, pán poslanec Maxon a pán poslanec Kalman. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Ako prvý - pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa mala pravdu v tom, keď hovorila o cenách liekov porovnaním u nás a v zahraničí. Chcem doplniť, že u nás sú drahšie ako v samotnom zahraničí. Napríklad keď som porovnával pri krízovej kategorizácii ceny liekov u nás a v Čechách, je zaujímavé, že niektoré komodity u nás oproti Čechám boli predražené o 50 až 100 %. Upozorňoval som tu, v tomto parlamente, na tieto anomálie, ale, bohužiaľ, vtedy zoznam bol schválený.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážené dámy,

vážení páni,

vážený pán minister,

jedna z principiálnych vecí, ktorú spomenula pani poslankyňa Oľga Keltošová a koniec koncov trafila klinec po hlavičke, je otázka stanovovania metodiky tvorby cien napríklad aj zahraničných liekov. Vážený pán minister, vy veľmi dobre viete, že na ministerstve financií existujú štatistické údaje ohľadne cenotvorby a nakoniec existujú aj štatistické porovnania tých istých liekov s cenami používanými v zahraničí. A ja korektne v tomto období musím priznať, že pri stanovovaní maximálnych cien sme sa v mnohých prípadoch stali štatistami, alebo dokonca v mnohých prípadoch aj štatistami skreslených informácií. V oblasti liekovej politiky je principiálna predovšetkým oblasť cien a predovšetkým teda cien zahraničných liekov a ja priznávam teda isté chyby, ktoré sa v predchádzajúcom období v tejto oblasti diali. Ale, žiaľ, musím konštatovať, pán minister, že vy v týchto chybách plynule pokračujete. Ja, samozrejme, nemám ambície, aby som dnes konštatoval, že v predchádzajúcom období fungovali isté lobistické skupiny a že tie isté lobistické skupiny pracujú aj teraz, ale, dámy a páni, nezbavili sme sa tohto syndrómu. A je o čo lobovať. Lobuje sa o 13 mld. Sk...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Pani poslankyňa Keltošová položila niekoľko otázok. Tiež odvtedy, ako som si vypočul informáciu pána ministra a na základe toho stavu, ktorý poznám, si kladiem aj ja jednu otázku. Nespokojní sú občania, nespokojní sú chorí so súčasnou situáciou. Nespokojní sú lekári so súčasnou situáciou, nespokojní sú lekárnici so súčasnou situáciou, nespokojní je aj minister, nakoniec to sám povedal, že je tu veľa problémov, ktoré sa ešte neriešia, lebo sa nedajú riešiť, nespokojní sme aj my v Národnej rade nielen so súčasnou situáciou, ale aj s tým, akým spôsobom tento dôležitý moment alebo problém prerokúvame. A preto si kladiem otázku, vážený pán minister, ako ďalej? Respektíve čo s tým? Myslím to skutočne vážne v záujme riešenia tohto problému, v záujme občanov, najmä chorých ľudí.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Belohorská, po nej pán poslanec Drobný.

Nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

dámy, páni,

veľmi som zvažovala, či vystúpiť, alebo akým spôsobom vystúpiť, či po prvom a druhom vystúpení, ktoré tu odznelo k tejto téme, minister nájde dosť sily a povie, že tento materiál sťahuje. Lebo priznám sa, že keď sa tu hovorilo o stiahnutí materiálu, ja som myslela, že sťahujete aj tento materiál. Lebo podávať tejto snemovni a vlastne prostredníctvom médií informáciu celému obyvateľstvu o tom, aké je zásobovanie s liekmi v našej spoločnosti v súčasnosti, mi pripadá skutočne nosenie dreva do lesa. Ľudia vedia veľmi dobre, aká situácia je, lebo to znášajú sami na svojej koži. A myslím si, že pán minister žije v nejakom skleníku, kde ho držia jeho kolegovia, nečíta ani dennú tlač, lebo ináč by musel vo svojom vystúpení reflektovať aj niektoré veci, ktoré bezprostredne odzneli v novinách v týchto dňoch.

Musím povedať, že ak sa zvykne hovoriť o tom, že doktori vedia spolu akosi držať a zakrývať, aspoň tak sa to traduje medzi obyvateľstvom, tak teraz majú možnosť ľudia konfrontovať aj to, akým spôsobom v základných životných otázkach ich zastupujú ich poslanci, ktorých volili. Nakoniec je to veľmi jasne vidieť aj na prázdnych stoličkách v zasadacej sieni u poslancov, do akej miery ich táto vaša informácia zaujíma.

A chcela by som sa opýtať, pán minister, kto pripravoval vlastne ten materiál. Budem veľmi zvedavá na vašu odpoveď, pretože sme tu počuli od pána kolegu Zelníka, že tí, ktorí skutočne v týchto odboroch či už medicínskych, alebo farmaceutických pracujú, sú naslovovzatí odborníci a, musím povedať, všeobecne uznávaní nielen v lekárskej obci na Slovensku, ale aj v zahraničí, neboli oslovení, alebo lepšie povedané, ani na ňom nespolupracovali.

Musím povedať aj to, že som čakala vo vašom vystúpení, že sa opriete o dva základné nosné programy, ako bolo argumentované, že z tých uvoľnených peňazí na lieky do zdravotníctva prídu, a to bol program kardiologický a program onkologický. A nedostala som vo vašom vystúpení, pán minister, na to odpoveď, čiže bola by som veľmi rada, keby táto informácia bola zaznamenaná s tým, že ste nám vlastne nepodali informáciu, alebo aby táto informácia bola vlastne len východiskovou bázou pre vaše ďalšie rokovanie s odborníkmi, s lekármi. Pretože v onkológii nebolo tu spomenuté meno pána profesora Kozu a ja viem a určite to vedia aj páni poslanci alebo obyvatelia, že v sobotu v Banskej Bystrici zasadala Slovenská onkologická spoločnosť, ktorá sa zaoberala nákupom cytostatík, tak ako sú navrhované, pán minister, v týchto vašich "kšeftoch". Musím sa vyjadriť takto dehonestujúco, aj keď ide, lebo práve preto, že ide o mimoriadne závažné ochorenie a obyvatelia na Slovensku by mali vedieť odpoveď. A musím povedať, že treba, pán minister, aby ste odpovedali.

Pristupuje sa v stratégii onkologickej liečby späť k centralizácii? Má znamenať, že Bratislava alebo isté kruhy budú robiť obdobu politického výpalníctva, čo máme možnosť vidieť v privatizácii aj v zdravotníctve? Lebo za normálnych okolností ako lekárovi mi nie je dostatočne jasné, keď sa zriekne nemocnica povedzme v Banskej Bystrici svojho stopercentného príspevku na cytostatiká, ako jej môžu byť dodané cytostatiká v hodnote 140 %. Akosi na perpetuum mobile neverím. Myslím si, že z vašich dvojnásobných platov už obyvatelia, ale aj, samozrejme, lekári vytriezveli, a tak viacerým to nie je jasné. Lebo že sa nabalí distribútor, to je jasné. Tak ako to máme rozumieť? Kto bude distribútorom v tomto prípade? Alebo ktorý bohumil vlastne ide dodávať lieky o 40 % lacnejšie? Toto boli všetko otázky, ktoré by si priala vedieť aj verejnosť. A čo môžete aj potom odpovedať redaktorke, ktorá v Práci uverejnila článok, ktorý hovorí o tom, že onkológovia jednoducho nie sú ochotní a neschválili tento navrhovaný spôsob cytostatickej liečby.

Viete veľmi dobre, že cytostatická liečba je plánovaná presne podľa dní, tam nie je možné zrazu povedať, keď je rozbehnutá séria cytostatickej liečby, že liek nebude 4., 6. alebo 21. deň k dispozícii. Prečo sa nakupujú lieky od distribútorov, keď sa lieky dobre nakupovali od výrobcov a prax v tom bola zabehnutá. Takže lekári od vás nič iné nepýtajú, len aby nákup liekov bol transparentný. A, samozrejme, aj odpoveď na to, čo má znamenať, že niekto zrazu je schopný dodávať 140 % objemu. Kde teda dodnes tých 40 %, v koho vrecku zostávalo. Nebudem hovoriť aj o možnom nabaľovaní sa. Možno za distribútorom sa bude skrývať politický priaznivec.

Mimoriadne ma zarazili reči a, žiaľ, v tomto ohľade, pán minister, a pretože ide o onkologické ochorenie, bolo by treba odpovedať aj na tieto reči, že nákup týchto liekov je podobný nákupu prístrojovej techniky a ako vieme, na tom sa niektoré politické strany priživili. Nebudem tu spomínať mená, ale myslím si, že obyvateľstvu je už dosť známy reklamný trh alebo reklamný obchod. A musím vám povedať jedno, že ako lekárovi je mi zle od žalúdka, ak počujem, že niekto je ochotný na onkologických pacientoch si zarábať, alebo aby z toho profitovala nejaká politická strana, prípadne ak majú tieto prostriedky byť práve podľa tých rečí použité ako vkladový kapitál na založenie nejakej politickej strany. Poviem vám - veľmi smutný začiatok na ohromnom nešťastí.

Samozrejme si myslím, pán minister, že by ste mali veľmi urgentne práve v takomto vystúpení reagovať znovu na článok, ktorý odznel v Práci a redaktor Ivan Bielik asi je vám trochu známy zo zdravotníckej problematiky, ktorý sa priamo pýta: Kto dostane miliardový obchod? Lebo to je veľmi zaujímavé. A tam máte možnosť prečítať si, či a aký spôsob budeme uplatňovať pri nákupe cytostatík pri cytostatickej liečbe u pacientov.

Bola tu od pani kolegyne Aibekovej, pán minister, vznesená pripomienka, že za tých 16 mesiacov ste neurobili nič alebo málo. Ja si myslím, že ste urobili profesúru. Veľmi by som vám ju priala, keby ste ju práve robili z organizácie zdravotníctva, lebo myslím si, že zdravotníctvo práve pri transformácii by potrebovalo skutočne jednu veľmi komplexnú analýzu. Ale ak som mala možnosť počuť od pána kolegu Zelníka, že aj takí ľudia, ako je profesor Krčméry, nerokovali pri tejto vašej stratégii či už nákupe liekov, alebo ďalšieho vlastne smerovania slovenského zdravotníctva, tak skutočne vám poviem, že to prekvapilo aj mňa.

Prečítala som si, že chcete meniť stratégiu financovania zdravotníctva, z doteraz 94 verejných zdrojov a 4 % súkromných zdrojov na 75 verejných a 25 súkromných zdrojov. Nedá mi, aby som si pri tejto príležitosti nespojila možno veci, ktoré vás prekvapia, že ich spojím, ale to je 20 - 24 % nezamestnanosť. A chcem sa vás opýtať, pán minister, teda ako majú postupovať ľudia, ktorí žijú z podpory alebo majú minimálny plat? Ako majú teda postupovať nezamestnaní, prípadne tí, ktorých ste vyradili zo sociálnej siete, aby sa vlastne umelo znížila nezamestnanosť a predpokladom, že týchto vyradených je okolo 4 - 5 %, skutočne sa dostávame k údajom, ktoré sú katastrofálne. A práve preto zvlášť akcentujem onkologickú liečbu, že tá nesie okrem hrôzy a tragédie pre rodinu aj ďalšie množstvo iných výdavkov, ktorými sa snažia zmierniť bolesť, alebo stravovanie, alebo iné potreby tohto pacienta.

Prečítam vám aj jeden z listov, ktorý mi prišiel, lebo neustále aj pri vašom vystupovaní počujem, ako keby sa tá situácia zlepšovala. Ja si myslím, pán minister, že je to klamanie samého seba, a možno by som povedala, že asi tu platí to dobré slovenské, že po piatich minútach si človek zvykne aj na šibenicu, že ľudia si už jednoducho začínajú zvykať na to, že takto sa k nim správate a snažia sa všelijakým spôsobom zaobstarávať si lieky a snažia sa o riešenie svojej zdravotnej situácie. Ale sú tu aj listy, ktorými sa na nás obracajú ľudia, keď už skutočne nevedia ako ďalej.

"Som starobná dôchodkyňa a chcem, lebo verím, že obhájite naše ťažkosti, do ktorých nás dostal terajší minister zdravotníctva. Som chorá na srdce a veľmi ma prekvapilo, že lieky, ktoré vám pripájam k listu, a tu sú účty, takže netreba upodozrievať, že to nie je pravda, musím plne hradiť. Je to Regadrin a Dileren. Môj druh tiež užíva Dileren v jednej škatuľke je 27 kapsúl. Podotýkam, že toto máme odporučené od odborníkov, a to písomne v zdravotnej karte. Prosím vás, môžeme takto žiť, keď ešte treba na živobytie platiť, za byt, plyn a podobne. Tiež musíme na seba niečo kúpiť. Toto už je neúnosné. Nič v zlom, ale prajeme našej vláde, aby sa ocitli na našom mieste a aby nemali žiadne úspory, len každý mesiac dôchodok a z toho všetko hradili. Teraz je pre nás luxus aj pohreb. Prosím, tlmočte toto v Národnej rade, za čo vám ďakujem."

Pán minister, toto sú otázky dôchodcov. Toto sú vlastne sťažnosti, ktoré my od pacientov dostávame. A ja som prekvapená z jednej veci, že vy sa tvárite skutočne tak bohorovne, ako keby ste nám predkladali situáciu, kde budeme hovoriť napríklad len o vitamínoch alebo kde budeme hovoriť o odtučňovacích kúrach a metódach. Tento národ, myslím si, pán minister, že už má toho dosť, a skutočne vás prosím, zvážte, či situáciu neuzavriete vy teraz a nepoviete, že pripravíte ďalšiu informáciu. Ale tú už, prosím vás, nepripravujte s politickými súbežníkmi, tú už pripravujte s lekármi, s odborníkmi. Neviďte v lekároch politikov. Lebo na onkológii ak sa dostane niekto do postele, tak je mu úplne jedno, či ste v tej alebo onej politickej strane, ale on potrebuje presný deň. Vy viete veľmi dobre, že delenie nádorovej bunky nemôže čakať na distribútora, nemôže čakať na centralizáciu nákupu cytostatickej liečby. Je to úplne proti princípom.

Pán minister, celá onkologická stratégia, ktorá sa urobila na Slovensku, musím povedať, že urobila sa ešte pred rokom 1989 a nebola zlá. Veď sme vo všetkých okresoch rozbehli poliklinické onkológie. Pacienti vlastne boli liečení aj v okresoch veľmi vzdialených od Bratislavy štandardom, ktorý spĺňa skutočne európsku úroveň. Nevidím dôvod, prečo by sa mala táto situácia dnes zmeniť. Meňte si stratégiu v médiách. Nech je tu pluralita rôznych časopisov, možno aj takých, ktoré, by som povedala, nevyhovujú istým kritériám morálky, neviem, ako by som to nazvala, ale nevidím dôvod, prečo sa má meniť zabehnutá stratégia onkologickej liečby a nákupu cytostatík. A ak toto nemá vyriešiť Slovenská onkologická spoločnosť, ktorá združuje skutočne, by som povedala, hviezdy slovenskej onkológie, pán minister, tak potom pripravujete materiál úplne zbytočne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktické poznámky - pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ako prvý je pán poslanec Zelník.

Nech sa páči.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

K otázke nákupu cytostatík s celoplošným nákupom chcem povedať iba toľko, že dostal som kópiu listu, ktorou boli oslovení riaditelia zdravotníckych zariadení, ktorý im píše pán doc. Korec, údajne poradca pána ministra. Navrhuje riaditeľom zdravotníckych zariadení, aby sa akože dobrovoľne rozhodli, že podiel financií odovzdajú na celoplošný nákup, ale je tam aj dôvetok, že je to so súhlasom či prianím pána ministra, takže každému riaditeľovi by malo akože byť jasné, že by mal vyhovieť. Ja som rád, že v Banskej Bystrici sa uzatvoril tento problém s tým, že slovenskí onkológovia nesúhlasili, pretože je to nerozum, to, čo povedala pani poslankyňa, že predsa otázka distribúcie zabezpečenia liečby musí byť skutočne plynulá a otázka nastavenia liečby a hazardovať takýmto spôsobom s pacientom a ísť za každú cenu do "celoplošákov" len preto, aby niekto bol dobrý voči nejakej firme, čo iné za tým môže byť, pán minister? Ministerstvo sa sústredilo na nič iné iba na celoplošné nákupy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Vo svojom vystúpení som hovorila, aj pani poslankyňa hovorila, ako i čítala z listu pacienta. Takéto listy, myslím, dostávate aj vy viacerí. Mnohí máte aj choré deti alebo rodinných príslušníkov, ale myslím si, že pán minister, by mal vážne brať aj slová svojich kolegov lekárov. Dúfam, že si pozrie článok s veľkým nadpisom Kto pozná novú kategorizáciu liekov. "Nekorektný postup voči pacientom i voči predpisujúcim lekárom", píše sa to v Zdravotníckych novinách a píše to lekár, ktorý žiada, aj keď súhlasí s tým, že sa kategorizačný zoznam nerobí ako zákon, ale nariadenie, s čím som nakoniec aj ja vyjadrila súhlas, ale vrelo vám odporúča, pán minister, a ja sa s tým na 100 % stotožňujem, že za ním musí nasledovať i technické zabezpečenie, aby tí, ktorí ho majú realizovať, ho mali včas k dispozícii a neboli nútení priamo vládou masovo porušovať zákon. Naozaj vlastne nútite lekárov, aby porušovali zákon, pritom vám ešte zákonná norma umožňuje dať im aj za to pokutu. Naozaj tá pokuta by mala ísť na vašu hlavu a nie na hlavu týchto lekárov.

A končím svoje vystúpenie výzvou: Tí, ktorí pracujú v oblasti zabezpečovania liekov, tí vás žiadajú, aby sa prísľub vlády k otázke liekovej politiky zásadne zmenil a urýchlene riešil, pretože ak sa nestane prioritou, pre zdravotníctvo bude rok 2000 veľmi čiernym rokom. Čiernou farbou ste začali tými vašimi opatreniami a dúfam, že aspoň na konci roka tú vašu snahu nejako dovediete do lepšieho konca.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Drobný vystúpi v rozprave. Po ňom pán poslanec Kačic ako posledný.

Nech sa páči.

Poslanec M. Drobný:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

nebudem vás dlho unavovať rečnením, len si myslím, že na správu, ktorú podal pán minister, som bol zvedavý a chystal som si aj záznamník, že nám udá nejaké veľké množstvo informácií. Nedočkali sme sa. Skôr zvolil spôsob, že bude čakať informácie od nás. Ja mu zásadné informácie nedám, ale poviem len jednu súvislosť, ktorá mi tu napadá, nech si to eventuálne prijme alebo neprijme, v súvislosti s podávaním dvoch správ. Správy o racionálnej výžive a správy o liekovej politike, alebo o politike o lieku, čo je v slovenčine správnejšie. Politika o lieku podľa mňa, ale to neviem.

Prvá správa bola, by som povedal, platonické rečnenie o tom, ako racionálne vyživovať národ. Vláda ani pán minister neprišli s balíkom dotačných financií, tak je veľmi ťažko si myslieť, že by sme veľmi ťažko prinútili chudobné a stredné vrstvy, stredné vrstvy možnože áno, ale chudobné už nie, racionálne sa stravovať. Racionálna strava je skutočne veľmi finančne náročná. Ale túto správu považujem za platonické rečnenie. Keď sme nenašli dotačné prostriedky, tak ako môžu mať títo ľudia na racionálnu stravu, keď im v liekovej politike unikajú peniaze na čiastočne alebo úplne hradené lieky? Sú to chudobní ľudia alebo stredné vrstvy, ktoré musia platiť obrovské peniaze za lieky a potom na racionálnu stravu nezostáva. Ja by som bol tieto dva systémy na vašom mieste, pán minister, dal dohromady a ukázal tu v snemovni, aká je v tom bieda tohto národa, že navzájom obidva tie systémy na seba negatívne pôsobia. Niet na racionálnu stravu už v základnej východiskovej polohe a ešte sa zhoršuje situácia dostupnosti liekov plne hradených. Oni si musia čiastočne alebo úplne hradiť lieky. A koľko im zostane na racionálnu výživu? Neracionálna výživa na druhej strany zhoršuje morbitidu, chorobnosť a zvyšuje nároky na lieky. Je tu uzavretý kruh, o ktorom by som sa mohol rozrečniť.

Ja som si tu napísal taký traktát, ale nebudem ho hovoriť. To je môj subjektívny názor. O tom by som bol tu rečnil a povedal tejto snemovni, priatelia, v tejto situácii je to bezvýchodisková situácia. Povedzte mi, aké máte vy názory. Ako z tohto kruhu vyjsť? Dotácie nemôžeme dať, lebo je rozpočet krízový. Odkiaľ zobrať peniaze? Existuje tu reťaz, ktorá sa zúčastňuje na tzv. politike o lieku. Výrobcovia surovín, výrobcovia liekov, distribučné firmy, zdravotné poisťovne, lekárne, pacient, vykonávatelia zdravotnej starostlivosti. Ja by som si ich zavolal, byť na vašom mieste, a opýtal by som sa, ktorý z vás je schopný zniesť väčšie alebo menšie dávky zvyšujúcich sa finančných nárokov na lieky a prechodne by to dotovali firmy, výrobcovia, distribútori, lekárne alebo zdravotné poisťovne. Nešpekulujte, prosím vás, nechajte prežiť tento systém kolobehu liekov, a keď bude lepšie, potom sa môžete nabaliť vyššími maržami. Teraz nie.

Tak som to videl riešiť na Novom Zélande. Prosím vás, dohromady dáva rezortný minister týchto ľudí z tejto reťaze a veľmi ich ani nenútil, iba im povedal, priatelia, povedzte si každý svoju maržu, ktorú chcete mať, svoje príjmy z tohto kolobehu a povedzte, ktorú z týchto marží môžete pustiť do tohto systému a nenechať to všetko na pacienta. Nám sa zdá, že všetko na pacienta, ale to nie je pravda. To určite nemá nikto pravdu, kto hovorí, že len pacienti to znášajú. To zoberte lekárnika a ten povie, ja to znášam. Zoberte distribútora a ten povie, my sme úplne na krachu. Každý má pocit, že to znáša. Ale keby sa objektívne pri jednom stretnutí všetky ohnivká reťaze stretli a povedali si pravdu o svojich príjmoch, tak potom by sme našli jedno ohnivko, ktoré by povedalo, že ja tu môžem prispieť 8 % na obdobie jedného roka a zlepším situáciu. Ale bez tohto vzájomného interakčného pôsobenia na jednej lodi a v jednom priestore ťažko možno napraviť situáciu v liekovej politike alebo politike o lieku takýmto spôsobom, ako tu mnohí z nás rečníme, pretože keď nieto, ani čert nezoberie. Tak odkiaľ, kde a ako a akým spôsobom? Ale sú predsa len isté rezervy v reťazi distribúcie liekov alebo používateľov liekov a na tie rezervy by sme mali siahnuť. Pacient si myslí, že sa siaha len na jeho rezervy, ktoré sú už prakticky žiadne, a pritom výrobca liekov si hovorí, že on krachuje, pretože on tiež nemá rezervy.

Spomeniem napríklad postoj belgickej vlády. Postoj belgickej vlády k niektorým liekovým komoditám bol taký, že si zobrala odborníkov z jednotlivých rezortov a opýtala sa ich na skutočne efektívne základné esenciálne lieky. Vybrala si ich a pomenujem len jeden, nechcem robiť reklamu, antioxidácia. U nás stojí Freedox jedna fľaša 5 000 Sk, u nich 800 korún. Ja som po tom pátral minulý týždeň, kto dáva tú dotáciu. Vláda. Prečo ste ju dali, pán minister? On povedal, že je to efektívne. A takých liekov je niekoľko. 800 liekových komodít dotovali takýmto spôsobom. Samozrejme, východisková poloha belgickej vlády je iná ako našej, ale predsa je tu len istý systémový prístup k riešeniu veci. Tento systémový prístup môže aj chudobný urobiť. Nemôže dať taký veľký rozdiel, ako tu som povedal, 5 000 korún a 800 korún, ale môže dať 100 korún. Istým spôsobom stimuluje danú liekovú skupinu alebo komoditu.

O tom by som bol hovoril, pán minister. Ale ja viem, že ťažko je hovoriť vtedy, keď je veľká kríza a keď všetci chcú, naťahujú ruky a nikto nedáva z plnej dlane a nepovie, tu máte a prosím vás, dotujte.

Obidva systémy - racionálna strava aj lieková politika - súvisia veľmi úzko navzájom odborne a substanciálne a malo sa naozaj o týchto správach hovoriť jedným dychom a povedať, kde v týchto dvoch systémových okruhoch môžeme mať eventuálne prepojenie a kde môžeme mať rezervy a ako ich možno využiť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)