Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Chcel by som reagovať na slová pána poslanca Zelníka, ktorý hovoril o tom, že poslanecká previerka jasne dokázala, že v komisii, ktorú ustanovil pán minister Šagát, boli štyria ľudia. Pritom nedávno v médiách odznelo z úst pracovníka ministerstva, že to nie je pravda, že pán minister Šagát ustanovil širokospektrálnu komisiu, do ktorej boli zapojení odborníci aj z praxe a podobne. Jednoznačne mám pocit, že sa tu kamufluje určitá až lobistická skupina, a obávam sa, pán minister - bolo by dobré sa na to pozrieť -, že asi za tou lobistickou skupinou ste vy sám, keď štvorčlennú skupinu vyjadruje alebo označuje pracovník ministerstva za širokospektrálnu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Drobný. Zapojte mikrofón pánu poslancovi.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Zaujmem stanovisko k pánu kolegovi Zelníkovi v tom zmysle, že skutočne dvojdenné a azda jednonočné rokovanie výboru pre zdravotníctvo, ktoré sa venovalo tomuto zákonu aj s odborníkmi z praxe, dotklo sa i otázky odseku 2 § 56, kde vystúpil jeden z riaditeľov - pán minister tam nebol prítomný, ale bol tam kolega Kováč, bola tam legislatívna skupina z ministerstva - a chcel zvýšiť kompetencie zdravotníckych zariadení pri kreovaní nových kliník. Bol tam jednoznačne odpor zo strany pracovníkov zdravotníctva, ale aj kolega Kováč mal jednoznačný postoj, že bol za pôvodnú verbálnu dikciu tohto odseku. Myslel som si, že táto vec je zažehnaná a nebude robený nejaký taký ťah spoza chrbta, že sa tu proste novelizuje niečo, čo vo výbore pre zdravotníctvo nebolo vôbec povedané. Vtedy bol riaditeľ zdravotníckeho zariadenia ojedinelý vo svojich názoroch - rozšírenie kompetencií pri zriaďovaní kliník - a odišiel odtiaľ istým spôsobom znechutený.

Zaujímavé je, že jeho dikcia je teraz proste v novele, ktorú predkladá kolega Kováč, hoci vo výbore pre zdravotníctvo to mohlo byť povedané. Boli by sme sa o tom rozprávali na mieste, kde bola pracovná klíma, kde sa ľudia vedeli kreatívne zapojiť, ale tu, prosím vás pekne, sme postavení pred hotovú vec. A naozaj dikcia kolegu Kováča nie je dobrá. S tou dikciou lekárske fakulty nesúhlasia a musím doplniť kolegu Zelníka, že skutočne on berie aj podpis, lebo sám videl, že bol istým spôsobom nedobre informovaný. Nechcem hovoriť, že klamaný, ale mali by sme v tomto robiť trochu čistejšie. Viem, že podnety, ktoré sú vo výbore pre zdravotníctvo, sa potom môžu dostať do istých konkrétnych návrhov, ale mali by sme ako členovia výboru vedieť o tom azda v predstihu, a nie byť postavení pred hotovú vec a pred takú vec, s ktorou nemôžeme súhlasiť. Žijeme na lekárskych fakultách a vieme, ako to tam beží.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pán poslanec Delinga.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi povedať niekoľko zhodnocujúcich slov k novele zákona, ktorú prerokúvame. Musím povedať, že po dlhom čase je to prvý zákon, prvý zdravotnícky zákon, ktorý nejde v skrátenom legislatívnom konaní. Aj keď som opozičná poslankyňa, vždy sa snažím byť objektívna a na rozdiel od vás, pán minister, lebo vy ste tu vystupovali ako opozičný poslanec len a len výsostne politicky a do tej politiky ste zaobaľovali aj niektoré odborné stanoviská, ja postupujem opačným spôsobom. Vždy sa snažím predovšetkým na zákon pozerať vecne a odborne. Preto oceňujem, že ste konečne dali zákon, ktorý nebol v skrátenom konaní a mohla sa k nemu vyjadriť aj laická, aj odborná verejnosť, čo aj využila. Naozaj, do výboru prišli mnohé pripomienky. Nebolo ich zďaleka toľko ako k zákonu číslo 140, kde trvám na svojich slovách, pán minister, zo včerajšieho dňa, že nebyť kvalifikovaného rokovania výboru, boli by ste prijali protiústavný zákon, o čom svedčia jednoznačne stanoviská legislatívneho odboru a ďalších právnikov, ktorí sa k tejto veci vyjadrili.

Pravda je taká, že keby sa nebolo rokovalo, tak by ten zákon znovu išiel na Ústavný súd a vy by ste prehrali. Keby nešlo o kvalitu zákona, tak sa ako opozičná poslankyňa môžem tešiť, že ste prijali zlý zákon a bude zrušený. A práve preto, že to tak nie je a že sa snažím mať vecné stanoviská, tak som zmeny podporila aj ja a budem aj hlasovať za ten zákon. Teda toľko, pretože ste včera nehovorili pravdu, pán minister. Priestor počas minulého volebného obdobia bol a bol daný ešte vo väčšej miere, ako je to teraz, len spôsob bol taký, že sa mohol vyjadriť každý. Keď prišli zástupcovia všetkých zdravotných poisťovní, dostali všetci priestor. Dnes sa musím kriticky vyjadriť k zákonu číslo 277 v tom duchu, že ste ho napríklad nedali na pripomienkovanie Združeniu zdravotných poisťovní. Prišli mi pripomienky dodatočne s poznámkou, že jednoducho tí, čo zabezpečujú finančné toky pre zdravotníctvo, sa nemohli k takémuto dôležitému zákonu vyjadriť a mohli využiť iba svoju šancu prostredníctvom poslancov. Neboli pozvaní dokonca ani na rokovanie výboru, kde sa vyjadroval iba zástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Nepovažujem to za dobrý krok, aj keď musím objektívne zhodnotiť, že vďaka konštruktívnemu rokovaniu výboru aj v tomto prípade sa 29 predloženými pozmeňujúcimi návrhmi kvalita zákona zvýšila, a dokonca poukážem na body, ktoré, myslím si, je nevyhnutné prijať, aby sme nespôsobili krach nášho kúpeľníctva.

Koľko zmien prináša tento zákon? V porovnaní s novelami z roku 1994 a 1998 prináša 77 zmien. Zdanlivo sa zdá, že sa tým zákon dostáva na oveľa vyššiu kvalitatívnu úroveň, ako boli predchádzajúce, či už novela, alebo zákon. Musím tento zákon hodnotiť tak, že ani veľmi nepomôže, ale ani neublíži zdravotníctvu. To musím objektívne povedať, že v porovnaní so zákonom číslo 98, ktorý sme kritizovali aj s pánom poslancom Zelníkom, tieto vaše zmeny nezhoršia situáciu v zdravotníctve.

Veľmi sa mi páčilo hodnotenie vašej činnosti v časopise Domino-fórum. Naozaj nás nemôžete obviňovať, že by tento časopis, resp. dvojtýždenník, bol naklonený HZDS alebo opozícii. Je tu veľmi vtipné prirovnanie autora, ktorý hodnotí doterajšiu činnosť ministerstva zdravotníctva ako anglický walz, čo je pomalý tanec v krokovaní, krok dopredu, krok dozadu s obratmi doprava i doľava. Táto vaša novela je taká, pán minister. Niečo urobíte dopredu, niečo dozadu, niečo doprava a niečo doľava. Je taká ako vaša doterajšia činnosť počas 16 mesiacov.

Razantné vyjadrenia, razantné sľuby, razantné materiály, ale, bohužiaľ, realita je presne taká ako pomalý anglický valčík. Pomaličky, veď nič nám neujde, veď času máme dosť. Aj táto novela rozhodne však neprinesie to, čo sľubujete v dôvodovej správe, t. j. ku skvalitneniu poskytovania zdravotnej starostlivosti a k posilneniu ochrany pacienta zabezpečením odbornosti, plynulosti, sústavnosti a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. To je citát z dôvodovej správy. Znovu ma prekvapilo, pán minister, že ste nevyužili svoju šancu a nenapravili to, čo ste ako opozičný poslanec kritizovali. Veď zo 77 zmien sa 10 týka pôvodného návrhu zákona, ktorý ste predkladali ako minister vy v roku 1994, 32 zmien prináša nové návrhy, čiže nenapráva novelu z roku 1998, a v 35 ide o rozšírenie, ale nie o zmeny paragrafov novely z roku 1998.

Objektívne hodnotím, že novela prináša isté pozitíva a z môjho pohľadu sú to tieto body. Je to bod 11, ktorý sa týka § 24 ods. 1 písm. n), podľa ktorého sa umožňuje zriadenie zariadení, ktoré poskytujú paliatívnu starostlivosť, to sú hospice. Pozitívne hodnotím bod 17, ktorý nadväzuje na tento bod a týka sa § 24 ods. 4 a umožňuje podnikanie taxatívne uvedeným štátnym zdravotníckym zariadeniam v oblasti sociálnych služieb na základe súhlasu zriaďovateľa. Dostala som však upozornenie od viacerých riaditeľov nemocníc, že tieto body síce schvaľujú, ale nevedia, ako budú pokračovať ďalej. A predovšetkým, kde sa na zriadenie týchto dvoch typov zariadení vezmú finančné prostriedky. Vy viete, pán minister, že rozpočet je taký biedny, aký ešte od vzniku samostatnej republiky nikdy nebol, takže aj dobrá myšlienka narazí na túto bariéru, na bariéru financií. Čiže je dobré, že sa to dostalo do zákona, že sa otvára priestor. To je krok A, ale keď neurobíte krok B, to znamená, že konkrétne poviete, koľko finančných prostriedkov sa bude môcť vyčleniť a z čoho, tak jednoducho riaditelia nebudú môcť tieto zariadenia zriaďovať, hoci sú veľmi potrebné a je dobré, že sa umožní ich rozvoj.

Oceňujem aj bod 38, a to je precíznejšie určenie kategórií pracovníkov v zdravotníctve, pretože naozaj ste pamätali nielen na lekárov, ale aj na iných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v zdravotníctve, bez ktorých často ani činnosť lekára nemôže byť stopercentná.

V bodoch 25 a 27 rozširujete právomoci stavovských organizácií, a to je asi jediný bod, ktorý ste splnili z tých, ktoré ste v roku 1998 kritizovali. Tak naozaj v týchto bodoch tie právomoci rozširujete. V čom vidím negatíva? Negatíva, nakoniec sme takto viacerí vystúpili aj pri rokovaní výboru, a to je, že sa zvýšili sadzby na odbery vôd z prírodných liečivých zdrojov na liečebné, rekreačné, plniarenské a energetické účely, ako aj sadzby na odbery rašeliny, slatiny alebo bahná z prírodného liečivého zdroja na liečebné účely. V niektorých návrhoch išlo až o stonásobné zvýšenie, čo by ohrozilo schopnosť slovenských kúpeľov byť konkurencieschopnými a znížilo by záujem o tieto služby. Preto prosím vážených poslancov, aby akceptovali a hlasovali za spoločnú správu za body 17, 18, kde náš výbor pristúpil k úprave a k zreálneniu týchto sadzieb tak, aby sa tieto negatíva neprejavili.

V predloženom návrhu ministerstva bol pôvodne aj bod 8. Týmto bodom 8 sa mali riešiť dorastoví lekári a mali byť presunutí z primárnej zdravotnej starostlivosti do špecializovanej. Našťastie v hodine dvanástej ešte v novele číslo 98 bol zachovaný súčasný stav, a tak na to musí reagovať aj spoločná správa. Čiže tento presun sa nerealizuje, čo vidím tiež ako kvalitnú prácu výboru, že zabránil takémuto ohrozeniu činnosti dorastových lekárov v takej miere, ako to je doteraz.

Teraz ešte na záver, skôr ako prednesiem jeden môj krátky pozmeňujúci návrh. Pán minister, ja si vždy veľmi podrobne študujem aj vaše vystúpenia z minulosti. Veľmi dobre si na ne pamätám, ale predsa len, čo je na papieri, nemôžete ma obviňovať, že som niečo pozmenila. 21. mája 1998, keď sa prerokúvala novela zákona číslo 277, vtedy ste vystúpili so zdrvujúcou kritikou a navrhovali ste, samozrejme, vrátiť návrh na dopracovanie. Čo ste kritizovali? Kritizovali ste, že novela ponecháva centrálny model riadenia a stavbu zdravotného systému. Dnes ste sa tejto problematiky vôbec nedotkli a ponechávate tento systém tak, ako bol.

Ďalej ste navrhovali vypustiť znenie § 21a a ďalších, ktoré hovoria o zabezpečení zdravotnej starostlivosti na úrovni súčasne dostupných poznatkov. Dnes vám to plne vyhovuje a nechali ste toto znenie tak, ako bolo v roku 1998. Ale hlavný krik a hlavné vyťahovanie tromfov bola zdravotná dokumentácia. Vtedy ste razantne presadzovali, že by mala byť majetkom zdravotníckeho zariadenia. Dnes, našťastie, prevládli odborné stanoviská a aj keď musím povedať, že pani poslankyňa Záborská vystúpila s touto požiadavkou lekárskej komory, ktorá ju mala aj pred dvoma rokmi, tento návrh neprešiel a ani nie je zakomponovaný v návrhu zákona, tak ako ho predkladá pán minister. Som rada, že zvíťazili tieto vecné hľadiská nad politickými.

Pán minister, ale najviac ma prekvapila vaša kritická pripomienka k tvorbe siete zdravotníckych zariadení. Týkala sa § 23 ods. 2. Vtedy ste doslova povedali: "Sieť by sa mala tvoriť podľa potrieb regiónu, podľa potrieb občana ušiť sieť každému regiónu ako oblek." Nuž dnes ste takisto ako predchodcovia stanovili sieť na rezorte ministerstva zdravotníctva a ja som si myslela aj vtedy pred dvoma rokmi a myslím si to isté aj teraz, že to prináleží ministrovi. Pretože to nemôžete ponechať na región. Sami teraz vidíte, keď chcete prejsť k reštrukturalizácii akútnych lôžok, aký ohlas je z regiónov, že vám na každú zmenu reagujú rôznymi petičnými akciami, výzvami, medializáciou a tak ďalej.

Čiže, keby sa boli, pán minister, naplnili tieto vaše slová, že nech si občan a región šije sieť ako oblek, tak by sa vám to asi všetko rozsypalo pod rukami a zrejme by ste naozaj finančné prostriedky na to nemali, pretože každý región by, samozrejme, chcel, aby na jeho území bolo čo najviac zdravotníckych zariadení. Takže som rada, že už teraz nejdete týmito krokmi a kabátiky nebudete šiť podľa regiónov, ale podľa toho, ako to uznáte za vhodné, pretože naozaj patrí to ministrovi. Patrilo to predtým a dúfam, že aj naďalej, kým sa ekonomická situácia v zdravotníctve nezlepší. Pretože keď bude dosť peňazí, čo myslím si, že nebude ani v roku 3000, tak potom by táto vaša myšlienka mohla byť naplnená.

Tiež ste kritizovali povinnosti neštátnych zdravotníckych zariadení. Tam ste sa vyjadrili k tomu, že predsa by sa malo k nim inak pristupovať a napríklad, že niektoré údaje nemôžu poskytovať takým spôsobom ako štátne zdravotnícke zariadenia, toto ste takisto ponechali. Nakoniec sám seba, pán minister, negujete zo včerajšieho dňa, keď ste tvrdili, že v minulosti nebol priestor na vyjadrenie, pretože v tomto vašom vystúpení práve hovoríte aj o pripomienkovaní a vyjadrení sa stavovských organizácií.

Na záver, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť krátky pozmeňujúci návrh. Bude sa týkať bodu 54 § 66a ods. 3 a navrhujem nové znenie, aby úhrada bola príjmom Štátneho fondu zdravia. Celý § 66a totiž hovorí o úhradách za využívanie prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd. Myslím si, že ak by ste prijali tento pozmeňujúci návrh, tak by sa dostali do zdravotníctva finančné prostriedky, ktoré vlastne sa istým spôsobom tvoria v tomto procese, a takisto ako sú aj pokuty príjmom Štátneho fondu zdravia, myslím si, že táto myšlienka by len a len rezortu zdravotníctva prospela a že by sa tieto zdroje zase mohli využívať v prospech pacientov, že by mohli byť vo väčšej miere a kvalitnejšie ošetrení v kúpeľných zariadeniach.

Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pani poslankyne chce s faktickou poznámkou reagovať pán poslanec Zelník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Aibeková. Je skutočne pravdou to, že reakcie pána ministra Šagáta v minulom parlamente, keď bol ako opozičný poslanec, väčšinou boli motivované politicky a doslova populisticky. A o tom, že je to pravda, svedčí aj fakt, že všetky vyhlásenia typu: Štát si musí splniť svoju morálnu odvodovú povinnosť, Sociálna poisťovňa musí uhrádzať za výkony, ktoré nesledujú liečebný cieľ, presunutie lôžok na ministerstvo práce a sociálnych vecí, ohodnotenie lekárov je nedostatočné, kritika exministra Soboňu, že mal odísť, ak zdravotníctvo dostalo len 5,3 % HDP. Dnes má zdravotníctvo pridelené 4,9 % HDP. Sľuby o transparentnosti, odbornosti, nechcem a nemôžem vymenúvať z časových dôvodov všetko, čo bolo predtým ním povedané ako opozičným poslancom. Ale faktom zostáva, pán minister, že vaším pričinením ste spôsobili zníženie rozsahu i kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Spustili ste sociálnu eutanáziu. Občan, ktorý nemá peniaze, nemôže si zaplatiť bedrový kĺb, nemôže si zaplatiť očnú operáciu, nemôže si zaplatiť cievnu operáciu. Viete o tom, že napríklad amputácie stúpli o 20 až 30 % kvôli tomu, že sa nevykonávajú cievne operácie?

Ak deficit zdravotníctva za štyri roky bol 8 mld., vážený pán minister, za rok ste spôsobili o 8 mld. väčší deficit. Koncom roka sa odhaduje deficit na 16 mld. Ak za lieky za minulé štvorročné obdobie bol deficit nevyplatených faktúr v sume 4 mld., dnes to predstavuje 8,5 mld. Pán minister, čo robíte teraz ako minister? Máte všetky práva, všetku moc. Vtedy ste ako opozičný poslanec dávali návrhy, nech sa páči, realizujte ich.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga. Pripraví sa pán poslanec Drobný.

Nech sa páči.

Poslanec P. Delinga:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená snemovňa,

chcem sa pripojiť do rozpravy k takému dôležitému zákonu, ktorý teraz prerokúvame, a to je zdravie našich občanov alebo o zdravotníctve. Nie nejakou bohatou diskusiou k problematike všeobecného zdravia a lekárstva a podobne, ale k problematike, ktorá je tiež zahrnutá do tohto zákona, a to využívanie prírodných liečivých vôd na rôzne účely, nielen na účely kúpeľníctva, ale hlavne na účely všetkých občanov z hľadiska pitia.

Viem veľmi dobre, že úrady alebo Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, ktorá sa zaoberá týmito náležitosťami, dôsledne prerokúva navrhované úpravy v tomto zákone a podala aj rôzne návrhy už v pripomienkovom konaní. Neboli však v každom prípade zapracované a neboli zohľadnené ani vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Z tohto pohľadu by som chcel predsa len predniesť určité návrhy, najmä pokiaľ ide o § 65a a ten nový odsek, ktorý definuje v podstate záujem využívania prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd viacerými užívateľmi, kde v navrhovanej úprave ide o to, aby sa takéto vody dávali z jedného zdroja len pod jedným obchodným názvom. Názor pravádzkovateľa je taký, že by zákon nemal zasahovať do obchodných názvov jednotlivých minerálnych vôd a že základné údaje na etikete by mali byť stanovené. To znamená, že podľa toho by sa mal rozlišovať v podstate prameň a zdroj tejto prírodnej alebo stolovej vody. Čiže aj z tohto pohľadu sa snažím predložiť návrh, ktorý bude definovať etiketu výrobcu alebo prevádzkovateľa stolovej a minerálnej vody pod tým, že bude tam jasne stanovený názov, adresa výrobcu, chemická analýza vody, označenie zdroja vody a lokality.

Ďalej by som sa chcel zmieniť k § 54, ktorý je rozhodujúci predovšetkým z hľadiska platieb za využívanie vodných zdrojov, a to na rôzne účely. Je to vec, ktorá sa v našom štáte zavádza a do určitej miery bude spôsobovať na trhu, aj keď nie veľmi výrazne, z hľadiska konkurencieschopnosti producentmi a distributérmi vôd, najmä z pohľadu dovozu rôznych sortimentov vôd, rôzne ťažkosti. Ale keďže sa tak vláda rozhodla a v podstate je nutné, aby predsa len štát mal určitý osoh zo svojich vodných zdrojov, myslíme si, že by malo dôjsť aj k určitej jednotnej úprave, pokiaľ ide o taký istý účel využívania prírodného zdroja vody. A návrhy, ktoré sú predložené v predmetnom zákone pod týmto paragrafom, majú rôznu klasifikáciu a z tejto rôznej klasifikácie potom vychádzajú aj nerovnomerné podmienky pre jednotlivých distributérov alebo prevádzkovateľov.

Myslím si a takisto si to myslí aj Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, že by nemal byť rozdiel medzi prírodnými liečivými vodami a minerálnymi vodami, pokiaľ sa budú využívať na plniarenské účely, že to by mala byť sadzba rovnaká, pretože ide o síce inú vodu, ale ide vlastne o ten istý účel, ide o tie isté technické prostriedky, tú istú technológiu, tak prečo by tu mala byť vlastne rozdielna sadzba. Z tohto pohľadu si myslím, že v paragrafe, ktorý hovorí o spoplatnení za odber vody, to znamená v ods. 2, kde za odber povedzme pod písmenom b) vody z prírodného liečivého zdroja na plniarenské účely sadzba 5 korún, ale potom v písmene e) je voda z prírodného zdroja minerálnej stolovej vody na plniarenské účely sadzba 15 korún. Názor asociácie je taký, že by malo ísť o rovnakú sadzbu, to znamená, že aj vody, ktoré sa čerpajú na plniarenské účely alebo používajú z prírodného liečivého zdroja, by mali mať sadzbu 15 korún. Z tohto pohľadu teda bude vychádzať aj môj návrh, ktorý chcem predložiť.

Ďalej som mal záujem predložiť návrh aj na meranie alebo odber vody, ale keďže vo výbore pre zdravotníctvo tento návrh bol dosť pokojne riešený a je pod bodom 16 zakotvený a výbor ho odporúča schváliť, tento návrh už podávať nebudem.

Takže dovoľte teraz, aby som predniesol svoj návrh pozmeňujúceho charakteru s tým, že v bode 48 ods. 7 navrhujem vypustiť slová "len pod jedným obchodným názvom" a navrhujem ich nahradiť znením "keď etiketa okrem obchodného názvu obsahuje názov, adresu výrobcu, chemickú analýzu vody, označenie zdroja a lokality vody". Zdôvodnenie som uviedol pred chvíľočkou.

Takisto môj druhý návrh je k bodu 54 ods. 2 písm. b), kde sadzbu 5 korún za jeden kubický meter navrhujem zameniť sadzbou 15 korún za jeden kubický meter, aby skutočne nedochádzalo k rozdielnym sadzbám a k zvýhodňovaniu povedzme liečivých prameňov oproti iným minerálnym vodám na plniarenské účely.

To je všetko, ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nikto z poslancov.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec M. Drobný:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

k tejto problematike vystupujem pred snemovňou nie prvý raz. Ale zopakujem niektoré veci, ktoré sú pre nás triviálne, pre vás mnohokrát nie celkom známe alebo treba ich osviežiť.

Pracovníci lekárskych fakúlt pracujú v prostredí, na ktoré pôsobia dva rezorty v našej republike: rezort zdravotníctva a rezort školstva. Podľa toho, ako sa menia ministri a štátni tajomníci, ktorí zodpovedajú za vysokoškolské štúdium, podľa toho sa buď zmenšuje, alebo zväčšuje gravitačné pôsobenie ministerstva školstva na lekárske fakulty, fakultu farmaceutickú, Fakultu ošetrovateľstva v Trnave, alebo zmenšuje. V súčasnosti sa mi zdá, že je dosť výrazný vplyv ministerstva zdravotníctva na lekárske fakulty a relatívne malý vplyv ministerstva školstva. To je môj názor, ale možno sa mýlim. V minulej vláde bol ten vplyv vďaka generálnemu riaditeľovi sekcie vysokých škôl väčší. Možno je to môj osobný názor. Ale aj tak možno povedať, že tieto dve gravitačné pôsobenia bývajú väčšinou nevyvážené, každopádne. Jeden rezort pôsobí intenzívnejšie za jedného ministra, druhý rezort pôsobí intenzívnejšie za iného ministra. Nie je to vyvážené.

Preto v roku 1993 sme dávali návrh, aby sa dvojrezortnosť riadenia lekárskych fakúlt a aj farmaceutickej fakulty, fakulty ošetrovateľstva zrušila a aby riadenie bolo v kompetencii niektorého podpredsedu. Tento návrh bol rozpracovaný v ideovej podobe a zdá sa nám príslušný a dobrý. Bohužiaľ, potom sa menili vládne garnitúry a návrh vyňatia lekárskych fakúlt z dvojrezortného riadenia sa neuskutočnil. Riadenie má vždy svoje negatíva. Pozitív je tam málo. Negatíva sú najmä vtedy, keď je konfliktná situácia, to je normálne ľudské, povedal to už kolega Osuský. V konfliktných situáciách sa dvojrezortnosť vníma jednoznačne negatívne a negatívne dopadá na nás, ktorí pracujeme na lekárskych fakultách. Potom, keď tá konfliktná situácia pominie, tak pominie aj stresujúca situácia osadenstva lekárskej fakulty, dostáva sa do normálnych koľají a potom si relatívne kontrastne lebedia a povedia si, teraz sa máme už relatívne dobre. Konflikt sa vyriešil, a povedal by som, čo spôsobilo istú formu eufórie. Len to kolísanie v eufórii a v depresii z konfliktnej a nekonfliktnej situácie, bohužiaľ, uberá na výkone osadenstiev lekárskych fakúlt.

Preto si myslím, že pred touto snemovňou, keď bude v inom zložení, zostáva vždy problém, ako dostať lekársku fakultu, farmaceutickú a ošetrovateľskú v Trnave spod vplyvu dvoch rezortov a nechať v jednom rezorte. To si skutočne žiada vec a žiadajú si to problémy, ktoré lekárske fakulty a tie ďalšie dve fakulty riešia, vyžaduje si to konkrétna vec, konkrétne úlohy, ktoré plnia. Keď to tak nie je, samozrejme, že v dvojrezortnosti sa dostávame do kompetenčných sporov, aké ingerencie ten-ktorý rezort má mať.

Dobre viete, že pregraduálna výchova všeobecného lekárstva sa v celom svete vyvíja a na tento vývoj musíme dávať pozor a tomuto vývoju sa musíme prispôsobovať nielen pasívne, ale aj aktívne. Kto vlastne sleduje, ako sa mení pregraduálna výchova? Kto to monitoruje? Kto dáva na to pozor? A kto sa tým zaoberá? No predovšetkým tí, ktorí prednášajú, tí, ktorí učia praktiká, tí, ktorí chodia na letnú prax so študentmi týchto fakúlt. Tí to majú skutočne v náplni svojej práce a tí to naozaj aj sledujú. Sledujú to nielen vo svojom odbore, ale sledujú vývoj celého systému vzdelávania, celého systému vzdelávania lekárov, bakalárov, magistrov ošetrovateľstva a magistrov farmácie na farmaceutickej fakulte. My sa tým zaoberáme nielen ako profesionáli pedagógovia, ale ako profesionálni lekári, aby sme vedeli, aké tie nové generácie lekárov, farmaceutov, bakalárov ošetrovateľstva, magistrov ošetrovateľstva budú, čo si vlastne žiada v spätnej väzbe odberateľ produktov lekárskych fakúlt a ostatných fakúlt, o ktorých hovorím.

Odberateľ väčšinou ide po profilácii absolventov. Riaditelia nemocníc presne povedia, ako by mali mať profilovaných absolventov, a my musíme povedať, akým spôsobom to dosiahneme a čo musíme robiť. A tak sa dostávame do situácie, v ktorej si kladieme otázku, kto vlastne zodpovedá za kreovanie nových výučbových báz a nových kliník, nových ústavov na pôde výučbovej základne Lekárskej fakulty, Farmaceutickej fakulty, Fakulty ošetrovateľstva a verejného zdravotníctva v Trnave. A tak ten, kto o tom najviac vie, je skutočne štatutár fakulty, to je dekan. Pretože má svoje profesijné organizácie - európsku, svetovú, kde sa dekani lekárskych fakúlt stretávajú a oni vedia, čo sa deje v inom svete, čo sa deje v Západnej Európe, čo sa deje v Strednej Európe, čo sa deje v Amerike, Južnej Amerike a inde, a oni majú naozaj najčerstvejšie informácie o tom, čo treba robiť, aké nové interdisciplinárne odbory treba zriaďovať, aké nové kliniky treba zriaďovať a tak ďalej a tak ďalej. Teda je celkom prirodzené, že iniciatívu v zriaďovaní nových klinických pracovísk musí mať dekan, lebo je na to najkompetentnejší a naozaj má vedieť kedy, kde, ako a čo možno zriadiť.

Navyše dikcia starého zákona, § 56 zákona číslo 277 hovorí, že návrh dáva dekan a zriaďovateľom je minister zdravotníctva. To je istým spôsobom starý zákon, ktorý platí dodnes a ktorému možno vytknúť to, že je, bohužiaľ, trošku asymetrický, pretože obidva rezorty majú mať rovnaký vplyv, a pritom zriaďovateľom je minister zdravotníctva. Ako to, že je z toho úplne vyňatý minister školstva? To je podľa mňa veľká asymetria a myslím si, že návrh, ktorý tu predkladal kolega Osuský, práve tomuto urobí koniec. Zriaďovateľom je dekan lekárskej fakulty. Túto kompetenciu berie na seba minister zdravotníctva a minister školstva nie je ani spomínaný, pretože štatutár lekárskej fakulty zastupuje rezort školstva. Mohli by sme to takto interpretovať. Takýto spôsob zriaďovania je pre nás momentálne optimálny, ale najlepšie by bolo, keby to naozaj bolo vyňaté z rezortov zdravotníctva a školstva a bolo by to mimorezortné riadenie podpredsedom vlády. Ale to momentálne nie je realita. Len hovorím, ako by to bolo najlepšie.

Preto si myslím, že návrhy kolegu Kováča a kolegu Osuského, ktoré odzneli, majú isté výhody a nevýhody. Výhodou návrhu kolegu Osuského je to, že skutočne hovorí z duše ľudí, ktorí pracujú na pôdach lekárskych fakúlt. Nedá sa nič robiť, kolega je tam istý čas, veľký čas etablovaný, pracuje tam, vie dobre, čo tieto spoločnosti, zoskupenia, akademické spoločnosti žiadajú a v čom je ich životný problém. Ich životný problém je v tom, aby nebol v riadení výučby, výskumu a liečebnopreventívnej činnosti chaos, aby nebola diskrepancia. Aby riaditelia kliník nestavali zástupcov prednostov proti prednostom a dekani prednostov proti zástupcov svojich prednostov. Priatelia, to je situácia, ktorá sa bežne realizuje. A keď je konfliktná situácia medzi dekanom a riaditeľom, tak sa okamžite tieto dve bóje, zástupcovia prednostov a prednostovia zámerne stavajú proti sebe a zneužíva sa ich postavenie. Pritom ich pracovná výkonnosť klesá, ich pracovná výkonnosť sa sústreďuje na konflikt, a nie na pracovné problémy. A v tom je naša bieda a v tom je náš problém. A návrh kolegu Osuského to práve ide istým spôsobom paralyzovať, i keď nie úplne, ale predsa len výrazne.

Návrh kolegu Kováča, bohužiaľ, náhodou uprednostňuje a iniciatívu dáva do rúk riaditeľovi a riaditeľovi, ktorý nesleduje práve potreby, o ktorých som hovoril. On sa skôr sústreďuje na liečebnopreventívnu činnosť a na výsledný produkt pregraduálnej výchovy, a ako sa to docieli, to ho tak veľmi nezaujíma. Preto si myslím, že v tomto smere návrh kolegu Kováča nie je celkom vyvážený a nie celkom hovorí z našej duše. To je možno návrh človeka, ktorý robil v praxi, a človeka, ktorý by si myslel, keďže má najväčší finančný vplyv na lekárske fakulty rezort zdravotníctva, mal by mať aj vplyv, povedal by som, filozofický a politický alebo iný vplyv, organizačný, väčší ako rezort školstva. Ale myslím si, že výsledkom takéhoto uvažovania je potom naozaj deformácia, kde by sa v deformačnej podobe istým spôsobom skreslil aj výsledný produkt, to znamená profil absolventa, a istým spôsobom by sa pravdepodobne nie celkom aktuálne a nie celkom na svetovej a európskej úrovni zriaďovali nové pracoviská a menili sa kurikulá výchovy a výučby lekárov.

Myslím si, že nám netreba ako opozičným poslancom dávať nový návrh, keď je tu návrh, ktorý je skutočne taký, ktorý nám hovorí z duše. A preto hovorím, že v hlasovaní budem podporovať návrh kolegu Osuského, pretože je to návrh, ktorý je v pregraduálnej výchove veľmi reálny. V postgraduálnej výchove, už som sa niekoľkokrát zmieňoval o tom, že existujúci zákon, ale aj návrh, ktorý dáva kolega Kováč, v podstate monopolizuje SPAM. A v tomto smere nie sme naozaj kompatibilní s ostatným svetom. Nikto nemá v Amerike, žiadna lekárska fakulta monopol na to, aby robila postgraduálnu výchovu. To majú prakticky homogénne rozdelené všetky lekárske fakulty. A preto si myslím, že aj v tomto smere je návrh kolegu Osuského vyváženejší a lepší a odsek, ktorý navrhuje, je lepšie riešený v jeho návrhu, a preto budeme hlasovať za jeho návrh.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chcú reagovať pán poslanec Kováč a pán poslanec Zelník. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Kováč, máte slovo.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán poslanec,

pri návrhu pána poslanca Osuského vylučujete možnosť, aby v súkromných nemocniciach, cirkevných nemocniciach sa zriadila výučbová základňa. Pretože je logické, že minister nemôže podpisovať dohodu v mene súkromného zariadenia, tak ako to navrhuje pán Osuský. Minister predsa nebude za seba písať dohodu v mene nejakej súkromnej nemocnice alebo cirkevnej. To k tomu prvému bodu. To znamená, že budeme musieť rešpektovať to, že cirkevné zdravotné inštitúcie sa už nemôžu dostať na úroveň kliník. Pretože minister podľa našej ústavy môže urobiť len to, čo mu zákon ukladá. Nemôže rešpektovať nijaké iné dohody, ale musí robiť to, čo mu ukladá § 56 ods. 2. To k tomu prvému.

A pokiaľ hovoríte o tom druhom, poznám vo svete mnoho štátov, kde sú inštitúty postgraduálneho vzdelávania v medicíne. To znamená, Slovensko nie je nejakou výnimkou a nie sú to len postkomunistické krajiny. Preto si myslím, že tak ako ste postavili otázku, v súčasnosti v mojom návrhu je otázka postavená tak, že aj lekárske fakulty, resp. kliniky ako vysokošpecializované zdravotnícke zariadenia môžu byť výučbovou základňou, samozrejme.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Chcem sa vyjadriť k tomu, čo povedal pán prof. Drobný. Súhlasím s tým, čo povedal a môžem to potvrdiť z vlastnej praxe. Aj aj som sa zúčastňoval na výučbe a práci s medikmi. Myslím si, že skutočne musí byť zachovaná priorita lekárskej fakulty a dekana, pretože vtedy to má úspech a má to svoj zmysel, aby výučba medikov aj postgraduálna výučba sa vykonávala v tomto duchu, a to nechcem nejakým spôsobom dehonestovať prácu zdravotníckych pracovníkov, ale rozhodne mozgový potenciál na lekárskych fakultách je podstatne vyšší. Títo ľudia sa musia vzdelávať, musia si robiť kandidatúry, musia na sebe pracovať jednoducho už len preto, lebo vystupujú pred medikmi alebo pred absolventmi lekárskych fakúlt ako lekármi, musia si zvyšovať svoju erudíciu. Preto si myslím, že je to rozumné, aby sme nestavali do protikladu prednostov a ich zástupcov a v tomto smere má pozmeňujúci návrh pána MUDr. Osuského väčšie opodstatnenie.

Na druhej strane nevidím dôvod, prečo by nemohli byť zriadené, prečo by nemohla byť zriadená výučbová báza aj v cirkevných alebo vysokošpecializovaných pracoviskách, ktoré sú neštátne. Napríklad Onkologický ústav sv. Alžbety, ktorý je skutočne vynikajúcim a porovnateľným s Národným onkologickým ústavom a sú tam klinické pracoviská. Nevidím dôvod, prečo by v takomto neštátnom zdravotníckom zariadení nemohli stážovať medici a prečo by tam nemohla prebiehať výučba. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa to predsa nezakazuje.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister zdravotníctva SR T. Šagát:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som sa venoval vecnej stránke návrhu.

Samozrejme, prijímam všetky kritické vyjadrenia zo strany pánov poslancov, poslankýň, ktorí hovoria, ako som zavádzal a klamal. To je ich názor. Nemôžem zmeniť svoje stanovisko a tvrdím to, čo som povedal, že práca výboru je kvalitatívne iná, než bola v predchádzajúcom období. Ale rešpektujem, samozrejme, vaše názory, pani poslankyňa Aibeková.

Ešte mi predsa nedá, aby som nepovedal jednu vec. Pani poslankyňa, najprv ste uviedli, že tento návrh zákona nepomôže ani nezhorší, a nakoniec ste potom citovali niekoľko pozitív. (Hlas poslankyne Aibekovej z pléna.) Teraz hovorím ja, pani poslankyňa, budete mať možnosť sa zasa vyjadriť. Tak na jednej strane hovoríte, že to nezhorší, nepomôže, na druhej strane poviete, aké to má pozitíva. Myslím si, že pozitíva sú tam, i keď, samozrejme, ako sme uviedli v dôvodovej správe, treba pripraviť nový zákon, ktorý by nebol len novelou, pretože ambíciou nebolo zmeniť všetko, čo by sa žiadalo, ale napriek tomu som presvedčený, že to povedie k zlepšeniu.

Vy, pani poslankyňa, sa veľmi dobre pamätáte, a tí poslanci, ktorí boli vo výbore, že výbor svojím uznesením požiadal dva rezorty, aby sa stretli, aby nám predložili ešte v minulom období, ako sa budú riešiť zdravotno-sociálne, sociálno-zdravotné lôžka. V minulom období sa tak neudialo. Nebudem to kritizovať. Proste sa to neudialo. Otvárame legislatívny priestor, aby sa začala táto činnosť diať. Ponúkame, aby v ústave sociálnej starostlivosti sa poskytovala ambulantná liečba, ktorá bude hradená zo zdravotného poistenia, čo doteraz nie je možné a pacient sa musí presúvať. To nie je zlepšenie zdravotnej starostlivosti? Na to financie v zdravotnom poistení nebudú v optimálnej miere, ale máme.

Otvárame inú možnosť, že občan, ktorý nemôže byť odsunutý z nemocnice, lebo nemá kde ísť a kvalifikujú ho zdravotnícki pracovníci, že už má len potrebu sociálnej starostlivosti, zostane v nemocnici a, samozrejme, budú mať na to zákonnú možnosť nechať ho tam, klasifikovať ho ako sociálneho pacienta a žiadať na neho peniaze, aj keď ich teraz nemáme, ale vytvára sa legislatívny priestor na túto činnosť a, samozrejme, vznikne automaticky sekundárne tlak na financovanie toho. S pánom ministrom Magvašim máme pracovnú skupinu, ktorá bude riešiť tieto veci, ale nielen sociálne lôžka, ale to, čo tu hrdinsky pán poslanec Zelník hovorí, že neriešime. To je napríklad platenie zdravotných výkonov Sociálnou poisťovňou, čo, pán poslanec, odpusťte, opakovane to vyťahujete, ale to ste zaviedli v zákone vy, aby sa zdravotné výkony platili zo zdravotného poistenia pre Sociálnu poisťovňu. Sme pripravení to, samozrejme, riešiť. Nevedeli sme vydať kvantifikáciu, koľko peňazí to bude Sociálnu poisťovňu stáť, a pretože Sociálna poisťovňa nemôže ísť do rizika, že ju tu bude stáť 500 mil. alebo viac pri jej napätom rozpočte, ustúpili sme v roku 1999 od tohto riešenia. Takže to nie je, že sme sľúbili a nechceli, pretože sám viete, v akej situácii je, hlavne tohto roku aký napätý je rozpočet Sociálnej poisťovne.

A ešte krátko k tomu kabátiku, ako sa bude robiť sieť. My sme si asi neporozumeli, pani poslankyňa. Pani poslankyňa, nechajte ma dohovoriť, skutočne som si vás veľmi úctivo vypočul, tak mi dovoľte, aby som sa aj ja pokúsil vás získať na svoju stranu, nie popudzovať. Stále tvrdím, že kapacity zariadení v regiónoch majú skutočne vyplývať z potreby obyvateľov, ale nie tak, že každý obyvateľ bude mať doma koronárnu jednotku, pretože jednak sa to nedá vybaviť finančne, ani obsadiť personálne a v našej reštrukturalizácii dodržujeme tento princíp. Dohodli sme sa, pani poslankyňa, že vám vo výbore po skončení prvej etapy reštrukturalizácie a redukcie lôžok prednesieme naše výsledky, prednesieme vám aj filozofiu a trvám stále na tom, že, áno, je to región, s ktorým musíme diskutovať, tak ako budeme diskutovať s Komárňančanmi o očnom oddelení, tak ako s inými, aby sme ich presvedčili, že naše kroky sú dobré a nie sú namierené proti občanovi, že to treba ušiť na mieru v regióne. Koncepcia absolútne stále platí a bude dodržiavaná a tlačí sa napriek všetkým petíciám, pretože petície sú len z dezinformácie obyvateľov. My tvrdíme, že chceme bezpečnú a dobrú, kvalitnú zdravotnú starostlivosť v regióne, tak potom to musia robiť ľudia vysokokvalifikovaní na výborne vybavenej technike a nemôžeme mať pár kilometrov od seba dve pôrodnice, ktoré sa nemôžu dať vybaviť touto technikou ani ľuďmi, aby 24 hodín zamestnávali a poskytovali takúto zdravotnú starostlivosť. Je lepšie sa potom rozhodnúť a vysvetliť, že je bezpečnejšie komplikovaný pôrod preložiť tam, kde je sústredená technika.

Pokiaľ ide o centrálny model riadenia, ešte, pani poslankyňa, nič sa na tom nemení a zrejme vám to uniklo, pretože pokiaľ by ste si prečítali programové vyhlásenie vlády... (Hlas poslankyne Aibekovej.) Desaťkrát ste ho čítali, ďakujem vám pekne, že ste venovali programovému vyhláseniu vlády toľko pozornosti, ale možno ste si aj prečítali rozpracovanie programového vyhlásenia, pretože my zásadne chceme decentralizovať riadenie. Vydržte, veď nebuďte netrpezlivá, budete sa môcť vyjadriť. Samozrejme, proces decentralizácie si vyžaduje opäť vytvoriť na to legislatívne prostredie. Chceme, aby vznikli verejnoprospešné neziskové zdravotnícke zariadenia. Myslím si, že v tomto názve sa ukrýva to, čo chceme, aby netvorili zisk na obohacovanie sa ľudí, ktorí sú tam, ale aby zisk používali maximálne na svoj rozvoj. A túto ambíciu máme urobiť v budúcom roku, teda legislatívny rámec na to odštátňovanie. Inak si neviem predstaviť, ako by ste si urobili model decentralizácie len presunutím právomocí na krajské alebo okresné úrady, kde skúsenosť ukázala, že to nie je úplne optimálne, pretože, žiaľbohu, dodnes nemáme presne určenú sieť zdravotníckych zariadení, pani poslankyňa. Zato ste súhlasili, aby bola v zákone urobená recyklácia licencií, ktoré sú vydané.

Ale poďme k odborným veciam, samozrejme, pretože sú najdôležitejšie, k predloženým pozmeňujúcim návrhom. Pozmeňujúce návrhy predložil pán poslanec Osuský, pán poslanec Kováč, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Delinga. Rád by som sa k nim vyjadril. Pôjdem od toho jednoduchšieho.

Pán poslanec Delinga predniesol niektoré zmeny platieb, ktoré sú predmetom novely zákona. Treba povedať, že tieto ceny sme vo výbore spoločne veľmi podrobne prebrali aj s Asociáciou výrobcov a distributérov minerálnych vôd a bol by som rád, keby ste akceptovali názor a odporúčanie gestorského výboru. Už by som do tejto problematiky ďalej nešiel. To obviňovanie, že sme týmito cenami chceli niečo zhoršiť, dostupnosť a tak ďalej, chcem povedať, že vládny návrh sa pripravuje tak, že je to aj, samozrejme, v spolupráci s ministerstvom financií a náš návrh bol určite prísnejší a dával väčšie nároky na finančné hradenie ťažobného, ale nakoniec sme prišli ku kompromisu na úrovni gestorského výboru.

Čo sa týka pani poslankyne Aibekovej, samozrejme, vôbec nenamietam, pokiaľ snemovňa schváli, aby boli tieto príjmy nie polovica príjmom štátneho rozpočtu a polovica príjmom Štátneho fondu zdravia, nič iné si nemôžem želať, len aby to bolo príjmom Štátneho fondu zdravia, takže jej ďakujem za pozmeňujúci návrh.

Nebudem teraz hovoriť o zákone číslo 140 o jeho protiústavnosti. Povedal by som len takto, pravdepodobne budete so mnou súhlasiť: Ak minister predkladá zákon, ktorý prejde Legislatívnou radou vlády a tá uzná, že zákon nie je v rozpore s ústavou, tak sa necítim taký kvalifikovaný, aby som zmenil tento názor, samozrejme, a so spokojným svedomím som to predložil do parlamentu, samozrejme, prostredníctvom vlády. Takže ak niekto našiel protiústavnosť na úrovni Národnej rady a je opodstatnená, je to na diskusiu, odstráňme ju, ale nedajme to na úroveň viny dokonca mojej osobnej, že som predložil zákon, ktorý je protiústavný. To odmietam, samozrejme, pretože na to, aby sa tieto veci vyjasnili, je legislatívny rámec.

Pokiaľ ide o návrh, to je tá najboľavejšia diskusia, ktorá sa rozvinula, je to návrh pána poslanca Osuského a pána poslanca Romana Kováča. K tejto problematike opakovane vystúpil aj pán prof. Drobný. Chcem najskôr uviesť niečo vo všeobecnosti. Je to neuralgický bod, vzťah fakulty a postgraduálnej akadémie, ktorý je tu celé roky. Neviem, či je momentálne až taká vhodná chvíľa, aby sme o tom medzi sebou my, ktorí vieme, o čo ide, až tak prudko diskutovali, lebo si myslím, že diskusia by mohla prebehnúť niekde inde. Ale som za to, aby sme vzťahy medzi fakultami a inštitútom vyriešili. Keď sme naposledy sedeli, a mám z toho záznam, môžete spochybňovať podpis pána prof. Traubnera, myslím si, že je to svojprávny človek, ktorý sa podpísal v zastúpení dekanov. A na základe tejto dohody pán poslanec Kováč predložil kompromisné riešenie a bol tam aj prodekan Dúbrava. Súčasne sme sa dohodli na jednej základnej veci, pán poslanec Osuský. Dohodli sme sa, že keď obidvaja cítime, že to nie je dobre usporiadané, že sa pokúsime nájsť riešenie a prídeme s ním ako s definitívnym riešením v zákonnej norme.

Preto by som vás skutočne chcel poprosiť, aby sme akceptovali kompromis, ktorý sme našli, či už to budete dnes uznávať za úplne vhodné alebo optimálne, to, čo sme dohodli s pánom prof. Traubnerom bez ohľadu na to, či bol inaugurovaný. To asi nie je dnes meritom veci. Skúsme nájsť spoločnú reč, ako to ďalej usporiadať v budúcnosti. Pokiaľ by ste nesúhlasili s tým postupom, že nechajme to tak, ako to bolo dohodnuté, a rokujme ďalej - čo vám garantujem pred snemovňou, že vytvorím priestor minimálne na svojej úrovni -, potom by som musel ísť do diskusie oponencie vášho návrhu, čo, samozrejme, by možno nebolo úplne dobré. Takže teraz som momentálne na rozpakoch, ako to vyriešiť. Ale predsa len okrajovo naznačím niektoré veci, ktoré by boli v protiklade k tomu, čo hovoríte.

Pán prof. Drobný uviedol, že minimálne by tam mal byť potom minister zdravotníctva a minister školstva. No len musím povedať veľmi otvorene a nechcem zdržovať, že je to neznalosť zákona, pán profesor, pretože v zákone o vysokých školách, ktorý sme si na mieste rokovania prečítali, dekan zriaďuje nezávisle od ministerstva školstva pracoviská, kliniky, takže naopak, prof. Traubner aj prodekan namietali, že tam nechcú mať ministra školstva, pretože už majú taký zákon, že sú autonómni. Takže keby ste chceli dosiahnuť rovnováhu tým, že to tam dáme, tak je to vlastne v protiklade so zákonom o vysokých školách. Druhá vec je, myslím si, že sa dohodneme a dokážete eventuálne stiahnuť svoj návrh o zriaďovaní.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, som vzdialený na kilometre od toho, aby som tu znevažoval fakultu a jej pracoviská i kompetencie dekana, to mi ani neprislúcha, ani by som sa to nikdy neodvážil. Ale pýtam sa, keď chce dekan lekárskej fakulty zriadiť kliniku a neberiem mu vôbec právo, aby vo svojej databáze zistil, že to treba urobiť, ale pýtam sa, keď chce niekde fungovať nejaká klinika, nepotrebuje priestor, nepotrebuje mať nejakú šatňu, nepotrebuje nejaký telefón, nepotrebuje ekonomické a priestorové, technické vybavenie na jej fungovanie? A nie je teda partnerom pre dekana ten úplný chudák riaditeľ, to nič zdravotníckeho zariadenia, ale priamo minister? Hoci oni dvaja budú spolu žiť v tej nemocnici? A čo to je ten riaditeľ nemocnice? To je už taký nevhodný partner, že s ním netreba urobiť dohodu, že to ideme urobiť? A ktorý z riaditeľov by bol taký hlupák, že by povedal, vieš čo, nejdeme to urobiť, pretože každá klinika je ozdoba každej nemocnice? To znamená, nehnevajte sa, tá dikcia, že po dohode zriaďujú obidvaja, je dobrá dikcia. A aby eventuálne sme usmernili, pretože univerzita je úplne autonómna, aby sme eventuálne vedeli usmerniť niektorého riaditeľa, ktorý by nechcel pristúpiť k dohode, je tam, že dohoda podlieha ministrovi zdravotníctva. To je dobré riešenie, prijmite ho, prosím vás pekne, minimálne v tomto bode sa dohodnime.

Horší bod je, samozrejme, ďalšie vzdelávanie. Tam však opäť chcem prízvukovať, otvorme si cestu na dodiskutovanie, pretože principiálne zásadne nemám nič proti tomu, aby postgraduálne vzdelávanie nerobili lekárske fakulty. Prečo nie? Ale vychádzajme z nejakých historických okolností, ktoré tu sú 40 rokov. Vyše 40 rokov sa tu vyvíjal jeden systém vzdelávania, ktorý má veľmi dobré hodnotenia vonkajších expertov a nikde vonku na svete, na celom svete neexistuje jednotný model vzdelávania. Ale tento model tu bol, fungoval a dosiahol výsledky. Tento model, samozrejme, spojme s modelom ďalšieho vzdelávania na lekárskych fakultách, ale vytvorme na to priestor nie tak, aby sme to riešili poslaneckým návrhom v priebehu prerokovania tohto zákona. Veď to nie je dôstojné. Urobme na to priestor, diskutujme o tom, nech sa páči, to sme sa nakoniec aj s dekanom lekárskej fakulty dohodli a vytvorme to. Nikto sa nebráni tomu, naopak, ak rezort má záujem o to, aby bolo vzdelávanie fakt kontinuálne, pretože to nekončí, prosím vás, len atestáciou, to je celoživotné štúdium.

Áno, súhlasím s pánom poslancom Zelníkom, že hodnotenie lekárov a zdravotníckych pracovníkov je zlé, ale hľadajme variant ako a odpovieme naň, aby sme neboli stále len kritizovaní. Teda vraciam sa, áno, chceme, aby sme sa dohodli s lekárskou fakultou, ako budeme robiť spoločne postgraduálne vzdelávanie v tejto fáze bez pripravenosti, bez toho, aby sa povedalo daj, bez určitých kompenzačných... (Hlasy v sále.) Kratšie mám hovoriť? Dobre.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, končím, samozrejme. Prosím vás pekne, keby ste boli takí láskaví a podporili, pokiaľ nedôjde k zmenám z pohľadu pána MUDr. Osuského, aby ste podporili návrh pána poslanca Kováča, pretože je to návrh, ktorý je kompromisným riešením dnešnej situácie po dohode s dekanom lekárskej fakulty.

Ďakujem vám za pozornosť, ďakujem za porozumenie, teším sa na ďalšiu spoluprácu. Ďakujem všetkým tým, ktorí prispeli, že zákon je lepší, pretože som posledný medzi tými, ktorí by si mysleli, že sme takí geniálni na ministerstve zdravotníctva, že urobíme optimálny návrh zákona.

Ďakujem pekne.