Desiaty deň rokovania
26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
9. februára 2000
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram desiaty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Rusková, Tóthová, Presperín, Benkovský, Budaj, Hofbauer, Kandráč, Krajči, Lexa, Ošváth a Zajac. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Palko.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzhľadom na to, že v rokovacej sieni je ešte málo poslancov, aby sme mohli začať hlasovať, navrhujem, aby sme v rokovaní pokračovali druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Pýtam sa ctenej snemovne, či je s tým všeobecný súhlas. Áno, ďakujem pekne.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 412 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 412a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva pán Šagát.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som stručne uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 227 o zdravotnej starostlivosti.
Tento zákon v predchádzajúcich zneniach neriešil všetky problémy, ktoré sa ukázali v priebehu jeho uplatňovania, a preto je to novela, ktorá reaguje na tie problémy, ktoré vznikli jeho uplatňovaním a je potrebné ich vykonať, aby sa zdravotná starostlivosť ďalej zlepšovala.
Upozorním na päť základných vecí, ktoré táto novela rieši:
Otvára legislatívny rámec na to, aby bolo možné na poskytovanie sociálnej pomoci vytvoriť priestor v zdravotníckych zariadeniach a naopak. Uvedená problematika potom súvisí aj s definovaním nového druhu zdravotníckych zariadení, a to hospitov. Zásadná zmena sa navrhuje v definovaní zdravotníckych pracovníkov. Zmena sa týka určovania výučbových základní. Spresňujú sa podmienky na povoľovanie činností pre neštátne zdravotnícke zariadenia a nakoniec sa upravujú niektoré ustanovenia na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych a stolových vôd.
Ďakujem pekne za udelenie úvodného slova.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni výborov, členke výboru pre zdravotníctvo poslankyni Záborskej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslankyňa A. Záborská:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou, ktorú prijal Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri prerokúvaní vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o zdravotnej starostlivosti.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 651 zo 16. decembra 1999 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti, určila, že tento zákon prerokujú tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Gestorský výbor nedostal do 31. januára 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o zdravotnej starostlivosti, odporúčali schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 235 z 12. januára, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 121 zo 17. januára, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 309 z 11. januára, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport uznesením číslo 109 z 27. januára a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením číslo 87 z 26. januára. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neprijal uznesenie.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vzišli z uznesení Národnej rady v uvedených výboroch, máte uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o zdravotnej starostlivosti, odporúča tento zákon v zmysle pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Poveril spoločného spravodajcu výborov MUDr. Alojza Rakúsa predložiť návrh zákona v Národnej rade.
Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani poslankyni. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja poslanci: pán poslanec Osuský a pán poslanec Kováč.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský, máte slovo.
Poslanec P. Osuský:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k návrhu tohto zákona v rozsahu v oblasti, ktorá sa týka koincidencie problematiky vzdelávania v zdravotníctve, a to pregraduálneho i postgraduálneho, v oblasti školstva a zdravotníctva.
Na úvod by som predostrel, že to, o čom budem hovoriť, je pozmeňujúci návrh, ktorý som spolu so skupinou pätnástich poslancov predložil a ktorý sa týka predovšetkým § 56, jeho odsekov 2 a 3, ktoré riešia práve zmienenú oblasť pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania.
Duch toho, čo je obsahom pozmeňujúceho návrhu, bol i duchom stanoviska a pozmeňujúceho návrhu školského výboru, teda výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, a opiera sa jednak o skúsenosti s tým, ako veci fungovali, a na druhej strane o trend a víziu, ako by mali fungovať. A chcem povedať, že to, čo predkladám, nie je nič voluntaristické, ale opiera sa o názor ľudí, ktorí žijú v danej problematike svoj celý pracovný život. Ide o názor lekárskych fakúlt a ide i o názor Rady vysokých škôl, ktorá sa tejto problematike venovala.
Chcel by som povedať, že vzdelávanie pracovníkov zdravotníctva, teda predovšetkým vysokoškolské vzdelávanie, je a bolo vždy oblasťou kontaktu obidvoch rezortov. A aj keď sa vyskytli rôzne názory, ako sa to v budúcnosti má riešiť inak, zatiaľ vychádzame z toho, aký stav je a ako veci fungovali, s tým, že by sme radi svojím pozmeňujúcim návrhom prispeli k tomu, aby veci dostali pevný a dobrý základ a prispeli aj k ich lepšiemu fungovaniu až do času, kým sa obidva rezorty, ktoré nesú zodpovednosť i budúci, neviem, ktorý legislatívny zbor tejto krajiny, rozhodnú riešiť veci inak.
V pozmeňujúcom návrhu v prvom bode, ktorý ste dostali, navrhujeme zmenu proti dikcii, aká je v predloženom návrhu zákona, keď sa hovorí o tom, kto zriaďuje výučbové základne. Dikcia, ktorú navrhujeme, vychádza z reality, ktorou je to, že to, či fakulty potrebujú ďalšie alebo iné vzdelávacie základne, vie najlepšie fakulta sama. To znamená, fakulta môže rozhodnúť, či potrebuje rozšíriť svoju vzdelávaciu bázu o ďalšiu kliniku, či potrebuje rozšíriť vzdelávanie o nový odbor alebo o niečo, čo bude vyžadovať spoluprácu s inou klinikou. A preto si myslíme, že štatutár fakulty, ktorým je dekan, je tou "prvou" stranou, ktorá má zriaďovať kliniku.
Druhým zriaďovateľom, a tu sa vraciame k pôvodnej forme, akou to bolo riešené v predchádzajúcom zákone, by malo byť ministerstvo zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva má nepopierateľne významný podiel na fungovaní kliník a iste i nemocníc takého typu, v ktorých sa vzdelávanie môže konať a považujeme preto za dohodu medzi ministrom zdravotníctva a dekanom fakulty za primeranú, solídnu a dobrú základňu, ktorá na jednej strane dáva ministerstvu potrebnú možnosť ingerencie do vecí, za ktoré je v konečnom dôsledku zodpovedné a na druhej strane ctí postavenie dekana ako štatutárneho zástupcu fakulty, ktorá je zodpovedná za výučbu ako takú.
Dovolím si požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý neberie, samozrejme, a nikdy by nám to nezišlo na um, ministerstvu zdravotníctva jeho závažnú ingerenciu, naopak, posilňuje ju a dáva na druhej strane možnosť iniciatívy a spolurozhodovania tomu, kto je zodpovedný za priamy priebeh výučby, to znamená dekanovi lekárskej alebo inej fakulty, ktorá je vymenovaná v návrhu.
Druhým bodom, ktorého sa týka pozmeňujúci návrh, je ten istý paragraf ods. 3. Tento je venovaný postgraduálnemu vzdelávaniu, teda v podstate tomu, v procese čoho vzniká z absolventa lekárskej, farmaceutickej alebo inej fakulty skúsený lekár či farmaceut, na ktorého možno preniesť zodpovednosť za zdravie občanov. Dlhoročná, desiatky rokov trvajúca tradícia dávala v tomto smere hlavné slovo inštitúcii, ktorá sa volala Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov. Táto prešla niektorými transformáciami svojho názvu a dnes figuruje v zákone ako Slovenská postgraduálna akadémia medicíny. Nezíde nám na um, samozrejme, vonkoncom odoberať právomoci tejto inštitúcii. Ale chcem povedať, že na Slovensku sa vo vysokošpecializovaných zariadeniach nachádzajú kliniky a pracoviská, ktoré môžu svojou úrovňou, gradusom a kvalifikáciou pracovníkov rovnako dobre zabezpečovať postgraduálne vzdelávanie a formovanie lekárov - špecialistov.
Chcem to povedať bez ohľadu na to, že univerzitné kliniky, ktoré sú sústredené pod Slovenskou postgraduálnou akadémiou medicíny, toto právo majú. Ale nepochybne sú aj iné univerzitné kliniky a pracoviská vysokých škôl, ktoré už z titulu, že sú pracoviskami vysokých škôl, podliehajú evaluácii, akreditácii a všetkému ďalšiemu a pracujú v nich, verme tomu, vysokokvalifikovaní lekári, ktorí sa starajú o dorast v pregraduálnom vzdelávaní a majú mať tiež túto možnosť.
Rád by som povedal, že bez ohľadu na zásluhy a vklad či už Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie alebo SPAM do formovania nových lekárskych generácií, jednoducho je neodškriepiteľnou skutočnosťou, že univerzitné kliniky sú nepochybne všade v Európe a v civilizovanom svete garantom vzdelávania budúcich lekárov. Považujeme za primerané, aby SPAM, ako sa hovorí, dostal "což jeho jest" a zároveň, aby univerzitné kliniky, ktoré sú pod prísnym dohľadom akreditačných komisií a evaluačných postupov, mali také isté práva. Nerieši to kompetencie skúšania.
Sám pracujem na jednej z takých kliník, ktorá už roky nie je klinikou SPAM alebo IVZ, ale napriek tomu sa na nej pripravujú budúci dermatovenerológovia, ktorí sú potom, pod hlavičkou dnešného SPAM, predtým IVZ, skúšaní z vedomostí, ktoré u nás nadobudli. Tvrdím, že zmena, ktorú sme tam vložili, len otvára možnosť dosiahnuť normálny európsky štandard, podľa ktorého univerzitné kliniky a pracoviská univerzity môžu rovnako ako iné kliniky poskytovať postgraduálne vzdelávanie lekárom.
Tretia časť pozmeňujúceho návrhu je skôr formálna a myslím si, že v istej podobe rieši to, aby sa zmenil pôvodne navrhovaný dátum platnosti. Ten sa vzhľadom na terajšie prerokúvanie musí posunúť a zároveň sa tým rieši ešte jeden závažný problém. Vieme, že riaditelia zariadení, v ktorých sa nachádzajú kliniky, majú dnes množstvo existenčných, ekonomických starostí, ako udržať chod týchto zariadení. Nie je niekedy vylúčené, a teraz to poviem otvorene, odhliadnuc od ekonomických problémov týchto zariadení, sú niekedy problémy i na báze personálnych vzťahov, pretože sú to vždy len ľudia, ktorí rozhodujú. V dikcii, aká tam pôvodne bola, by bolo možné negatívnym postojom zablokovať podpísanie zmluvy, čo by znamenalo ex lege zánik kliniky. Úprava, ktorú sme navrhli, toto rieši a svojvoľne sa nik nemôže postaviť k zmluve takýmto spôsobom. To znamená, že tento tretí bod spoľahlivo udrží existenciu mnohé desiatky rokov fungujúcich kliník a vzdelávacích inštitúcií, ktoré nebudú môcť byť vystavené - aj keď verím, že by to nebolo časté, ale mohlo by sa to stať - ľubovôli jedného zo zriaďovateľov, ktorý by mohol odopretím podpisu zmluvy vlastne priviesť fungujúce pracovisko k zániku. Toto je tým tretím pozmeňujúcim návrhom ošetrené.
Tvrdím, že to nie je otázka politiky, ani otázka politických strán, ale je to otázka odborná. To, čo navrhujem, navrhujem podľa najlepšieho vedomia a svedomia v prospech veci. A preto si dovolím požiadať ctenú snemovňu o podporu uvedených pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Švec.
Pardon, pán poslanec, keby ste chvíľu počkali, pán poslanec Osuský na niečo zabudol.
Poslanec P. Osuský:
Dovolil by som si ešte poprosiť, aby snemovňa vyňala na osobitné hlasovanie body 13, 14 a 24.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem. Pán poslanec Švec, nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa pridal k návrhu, ktorý predniesol pán MUDr. Osuský, a skúsim vám vysvetliť, o čo ide v tej druhej časti návrhu. Postgraduálne špecializované vzdelávanie lekárov je v našich podmienkach veľmi vysoko hodnotené a myslím si, že spĺňa európske kritériá, ktoré sa na túto závažnú postgraduálnu výchovnú činnosť kladú. Máme špecializovaný inštitút, máme príslušné kliniky, ale nie je celkom vyvážená spolupráca medzi SPAM a lekárskymi fakultami. Lekárske fakulty ako najvyššie vzdelávacie inštitúcie majú vo svojom portfóliu kliniky, ktoré sú vysokokvalifikované na akúkoľvek školiacu činnosť, čiže aj na postgraduálne špecializačné školenie. Problém je v tom, že kým vysokoškolskí profesori sa podieľajú na postgraduálnom vzdelávaní prednáškami, no na mnohých fakultných klinikách, ktoré sú vysokokvalifikované, nebeží praktická výučba. Myslíme si, že vyváženie tohto stavu a otvorenie možnosti pre kliniky lekárskych fakúlt podieľať sa na plnom rozsahu špecializačných školení len prispeje ku kvalite našich lekárov - odborníkov. Preto prosím ctenú snemovňu, aby tento náš spoločný návrh podporila.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Musím sa pridať aj ku kolegovi Švecovi, aj podporiť kolegu Osuského vo vecných návrhoch, ktoré tu predniesol skutočne fundovane a hovorí nám z duše. My, čo robíme na lekárskych fakultách, v podstate musíme s tým súhlasiť. Nedá sa nič robiť.
Dotknem sa odseku 3, o ktorom hovoril aj kolega Švec. To je v návrhu spoločnej správy také nevyvážené, že môžem povedať doslova, že to v podstate monopolizuje SPAM. Nikde na svete v kultúrnych krajinách, ani v Maďarsku, kde to bolo takisto ako u nás, nie je monopolizácia postgraduálnej fakulty. Maďari si takisto transformovali svoj SPAM na jednu z lekárskych fakúlt a vyvážili, dali rovnováhu medzi lekárskymi fakultami a bývalým SPAM, kým u nás je stále monopolizácia. Kolega Osuský má pravdu, že v odseku 3 treba urobiť tie pozmeňujúce zmeny, ktoré navrhoval.
To znamená, je rovnocennosť v postgraduálnej výchove SPAM a lekárskych fakúlt a táto rovnocennosť sa musí implementovať do zákona, pretože v opačnom prípade nie sme kompatibilní so zahraničím. Už som to tu prednášal. V opačnom prípade máme monopolnú organizáciu, ktorou je SPAM, a máme relatívne druhotriedne lekárske fakulty, ktoré nemajú veľa čo hovoriť do postgraduálnej výchovy, ale môžu hovoriť len do pregraduálnej výchovy. Preto si myslím, že jeho návrh v tomto smere v odseku 3 je veľmi dobrý a podporíme ho, náš klub ho podporí určite, pretože je to vecný a veľmi vyvážený návrh.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Ďalší vystúpujúci v rozprave z písomne prihlásených poslancov je pán poslanec Kováč.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto zákonu, ktorý patrí medzi základné zdravotnícke zákony, a opäť treba potvrdiť, že rokovanie o tomto zákone nebolo ľahké, pretože bolo treba množstvo stretnutí s príslušnými organizáciami, ktoré sa zaoberajú týmto problémom. Po predložení návrhu, ktorý predložil výbor pre zdavotníctvo, alebo ktorý schválil výbor pre zdravotníctvo, Asociácia lekárskych fakúlt požiadala o revíziu niektorých ustanovení a Asociácia lekárskych fakúlt rokovala na úrovni predstaviteľa tejto asociácie a pána ministra zdravotníctva. Zhodou okolností ustanovenia, ktoré predniesol pán poslanec Osuský, sú aj obsahom, resp. v inej modifikácii sú obsahom dohody medzi Asociáciou lekárskych fakúlt, ktorú za túto asociáciu podpísal nový dekan Lekárskej fakulty prof. Traubner, a ministerstvom zdravottva. Dovolím si v tejto chvíli povedať štyri body, na ktorých sme sa dohodli - bol som pri tomto rokovaní -, štyri body, na ktorých sme sa dohodli a ktoré sú predmetom podpisu.
Po prvé, je to bod 42 návrhu, to znamená v § 54 ods. 2 písm. a), kde boli vypustené medicínske odbory, ako bola pediatria, v minulosti študovaná ako osobitný druh štúdia, a Pražská hygienická fakulta. Zvolili sme spoločný termín "v lekárskych odboroch štúdia", to znamená vo všetkých odboroch. Bude sa to vzťahovať na všeobecné lekárstvo, stomatológiu, pediatriu a hygienu. Myslím si, že tento pojem je širší a lepšie to zahŕňa.
Čo sa týka zriaďovania výučbových základní lekárskych fakúlt, fakúlt zdravotníctva a sociálnej práce a farmaceutických fakúlt, je tu navrhované znenie, ktoré bolo dosiahnuté dohodou s Asociáciou lekárskych fakúlt a s dekanom farmaceutickej fakulty, a to znenie máte v pozmeňujúcom návrhu. Dovolím si ho prečítať: "Výučbové základne lekárskych fakúlt, fakúlt zdravotníctva a sociálnej práce a farmaceutických fakúlt sú kliniky, ústavy a lekárne, na ktorých sa vykonáva výučba študentov lekárskych fakúlt, fakúlt zdravotníctva a sociálnej práce a farmaceutických fakúlt. Výučbové základne možno zriadiť vo fakultných nemocniciach s poliklinikou, nemocniciach s poliklinikou tretieho typu, vo vysokošpecializovaných pracoviskách zdravotníckych zariadení alebo vo verejných lekárňach. Zriaďujú ich dohodou zdravotnícke zariadenia a príslušná fakulta, a to spravidla v sídle príslušnej fakulty. Dohoda podlieha schváleniu ministerstva zdravotníctva a ministerstva školstva."
Pri tomto koncipovaní sme pri dohode s Asociáciou lekárskych fakúlt vychádzali z toho, že predstaviteľ vzdelávacej inštitúcie, to znamená katedra, a predstaviteľ zdravotnej starostlivosti, t. j. oddelenie, sú dva rovnocenné prvky, a preto obidvaja sú zakladateľmi spoločného pracoviska, ktoré sa volá klinika.
Čo sa týka § 56 ods. 3, navrhnuté znenie pánom dekanom, ktoré schválilo ministerstvo zdravotníctva, sa skladá z pôvodného textu, ktorý bol v zákone, doplneného o nový text: "Výučbové základne pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve sú kliniky Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny, vysokokvalifikované pracoviská zdravotníckych zariadení a pracoviská zdravotníckych zariadení zodpovedajúce príslušnému špecializačnému odboru. Zriaďujú ich dohodou zdravotnícke zariadenia a Slovenská postgraduálna akadémia medicíny. Dohoda podlieha schváleniu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky." Tento text bol takto upravený na návrh Asociácie lekárskych fakúlt.
A konečne v § 56 ods. 5 boli namietané slová "harmonogram výučby" zo strany Asociácie lekárskych fakúlt. Spoločný termín, ku ktorému sme dospeli po vyjasnení si pojmu, ktorý by mal byť obsahom dohody, sú slová "organizácia výučby", ktorá zahŕňa to, čo je potrebné do dohody dostať.
Myslím si, že by sme mali rešpektovať túto dohodu, ktorá je podpísaná predstaviteľmi lekárskych fakúlt, a vlastne dnes prednášam len text tejto dohody pretavený do pozmeňujúceho návrhu. Pevne verím, že podporíte toto riešenie, ktoré je výsledkom, opakujem znovu, je výsledkom vzájomnej dohody.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Drobný, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne.
Pánu kolegovi Kováčovi len toľko. Prosím, keď bola robená dohoda s prof. Traubnerom, ešte oficiálne nebol dekanom. Stal sa oficiálne dekanom s podpisom ministra o týždeň. Ešte celkom ako nastupujúci dekan nevsal túto problematiku na seba. Ja som s ním potom diskutoval o tom. Nevedel presne, o čo ide. A ďalší dvaja dekani lekárskej fakulty doc. Mirosaj a prof. Hajtman s tým absolútne nesúhlasili. Takže možno povedať, že Asociácia lekárskych fakúlt zastupovaná ďalšími dvomi dekanmi s obsahom ods. 2 nesúhlasila. Jednoznačne kreovanie nových klinických pracovísk patrí do rúk dekana, tak ako to povedal pán kolega Osuský, pretože dekan sleduje vývoj vo svete, dekan sleduje vývoj toho, čo sa vo svete deje, dekan vie na základe toho, čo mu dávajú informácie volené orgány, vedecká rada, akademický senát a iné útvary, ktoré na fakultách sú, a dekan vie, ako treba meniť profiláciu študentov a kreovať nové kliniky.
Preto by som povedal, že aj dnes názor prof. Traubnera, keď si to uvedomí, bude podstatne iný, bude ten, ktorý má doc. Mirosaj a prof. Hajtman, ktorí ma povereili, aby som tu vystúpil, že s formulovaním ods. 2, ako bolo v predposlednej vete predposledného odseku, nesúhlasia. Zriaďovateľom musí byť dekan. To je skutočne to, čo tu predniesol kolega Osuský a, bohužiaľ, musím kolegovi Kováčovi povedať, že nakoniec prof. Traubner nebol ešte kompetentný a možno ani nebol vecne v obraze, o čo v tomto doplnku a novom návrhu ide.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som len potvrdiť, že, samozrejme, čerstvo zvolený dekan Traubner, ktorý prišiel do tejto funkcie, má právo podpísať za seba akúkoľvek dohodu a vonkoncom v tom nevidím nič zlé. Pravda je však taká, že toto je zákonodarný zbor a tu sa formulujú zákony. Jednoducho ex lege takáto dohoda nie je ničím záväzným, tobôž keď viem, že z pôdy lekárskej fakulty, od gestorujúceho prodekana, ktorý má na starosti takéto záležitosti, bol od samého počiatku - i od predchádzajúceho dekana - prezentovaný iný názor. A ak je názor - a je nepochybne, to by som si dovolil podčiarknuť pred touto snemovňou - lekárskych fakúlt názorom, ktorý, verím tomu, zastupujem svojím pozmeňujúcim návrhom, a napriek tomu, že nespochybujem podpis svojho dekana pod touto dohodou, považujeme formuláciu, ktorú sme predložili my 15 poslanci v pozmeňujúcom návrhu, za dobrú a ešte raz hovorím, prospievajúcu veci.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Myslím si, že je tu isté nedorozumenie, ktoré treba vysvetliť. Lekárske fakulty sú najvyššie vzdelávacie inštitúcie, ale zároveň v rezorte zdravotníctva kliniky lekárskych fakúlt sú najvyššie kvalifikované zdravotnícke zariadenia, ktoré zabezpečujú najvyššiu odbornú zdravotnú starostlivosť. Z tohto titulu predsa nemôžeme spochybniť kvalitu týchto zariadení aj v súvislosti s postgraduálnym vzdelávaním lekárov. Problém je len v istej dohode, ktorá sa musí legislatívne zakotviť. Zriaďovanie kliník je jedna vec. Na to môžeme mať rôzne názory. Myslím si, že zriaďovanie kliník je možné uskutočniť len na základe súhlasu všetkých partnerov, ktorí sú zainteresovaní v rezortoch, ktoré zodpovedajú za túto činnosť. Ale vzdelávanie lekárov je predsa taká závažná vec, že treba zvážiť, či lekárske fakulty majú byť izolované od tohto procesu. Myslím si, že je úplne logické, že zdravotnícke zariadenie najvyššieho typu, čo je klinika lekárskej fakulty, by mala mať právo vzdelávať aj tých lekárov, ktorých sama vychovala, do špecializovaného pracovného zaradenia.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kováč bol posledný z písomne prihlásených poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Delinga, pán poslanec Drobný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Zelník, máte slovo.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
vrátim sa ešte k včerajšiemu krátkemu vystúpeniu pána ministra a najmä k poznámke, že sa otupilo ostrie opozície a zákon, ktorý sme včera prerokúvali, je taký dobrý, že nebolo o čom diskutovať. Chcem povedať tú skutočnosť, že skutočne zákon sme prerokúvali tri dni. Je to neobvyklé, pretože nikdy predtým výbor pre zdravotníctvo nemusel zákon prerokúvať taký čas. Pritom nejde o nič komplikované.
Pán minister, vy ste si už zvykli na rétoriku zavádzania, a poviem, aj klamania občanov, pretože vy ste povedali včera, že nebol nikdy daný taký priestor. Nie je to predsa pravda, pán minister. Výbor pre zdravotníctvo pod vedením pána predsedu Národu a podpredsedníčky pani Aibekovej vytvoril vždy taký priestor všetkým, ktorí mali záujem o prerokúvanú tému, že sa dokonca pre obrovský záujem schádzali v kinosále. Teraz to tak nebolo. Teraz bolo povedané, že sa stretneme, vystúpia jednotliví zástupcovia profesijných skupín a potom výbor bude rokovať už sám.
Takže treba povedať tak, ako to v skutočnosti prebiehalo, pretože v minulosti všetci tí, čo mali záujem, mohli vystúpiť a to bolo zaujímavé, že vy ste ako poslanci mali za sebou všetky odborné spoločnosti a vy ste možno ani nemali naštudovaný zákon a povedali ste, osvojujem si tento návrh, a mnohokrát ste ani nevedeli, o čom je reč. Lebo je zaujímavé, že pri prerokúvaní zákonov vo výboroch ste nedávali pozmeňujúce návrhy, tam ste väčšinou so všetkým súhlasili. Dokonca boli aj také situácie, že pracovníci ministerstva pozývali poslancov na ministerstvo zdravotníctva a venovali sa im ešte predtým, než išiel zákon na rokovanie vlády, než ešte zákon išiel vôbec na pripomienkové konanie. Sám som sa zúčastnil na takom rokovaní napríklad pri Liečebnom poriadku. Vy ste vtedy nemali čas, boli ste zaneprázdnený, neprišli ste s ostatnými poslancami. Pracovníci ministerstva vám venovali tri hodiny. Prebrali ste, so všetkým ste súhlasili. Prišli ste do parlamentu a to boli vaše praktiky, že ste potom vystúpili po každom takom rokovaní, či to bolo vo výbore alebo na ministerstve, a znevažovali ste materiál a prácu ministerstva. Takáto je pravda, a nie to, že sa teraz vytvára priestor na nejakú prácu.
Nerobím rozdiel, či je to opozičný alebo koaličný poslanec. Skutočne treba povedať, že pri týchto dvoch zákonoch výbor pre zdravotníctvo postupoval skutočne v tom, aby obidva zákony boli maximálne kvalitné. To, že predošlé zákony boli predmetom ostrej kritiky práve opozičných poslancov, dnes nám občan aj vy, vážené pani poslankyne, páni poslanci, môžete dať za pravdu, pretože všetky zákony, ktoré boli doteraz prerokúvané a boli predložené pánom ministrom do parlamentu, boli tie, ktoré prispeli k zhoršeniu finančnej situácie v zdravotníctve. Dnes sme svedkami napríklad novej kategorizácie liekov, ktorá bola predložená do vlády a vláda ju schválila. Dobre viete, aký cirkus to spôsobilo. Polroka sme upozorňovali nielen my, ale aj ostatné firmy, že tento zákon zakladá možnosť korupcie, netransparentného postupu. Dnes čo vidíme? 400 chýb pri zozname liekov, ktorý ste dali do vlády. Ako mohla vláda takéto nariadenie vlády schváliť?
Pán premiér sa dokonca nechal počuť, že on bude prvý, kto sa bude venovať korupcii. Nech najskôr láskavo venuje pozornosť tým, ktorých má okolo seba, lebo sa zdá, že pod lampou je najväčšia tma.
Ako je možné, že zákon bol schválený a upozorňovali sme: nedávajte ho na skrátené legislatívne konanie, dajte ho na riadne rokovanie, lebo je to dôležitý zákon. Politickou silou ste pretlačili tento zákon, aby bol takto prerokovaný. Bol schválený, stomatológovia nemajú cenový výmer, lekárnici deň pred účinnosťou dostali zoznam liekov. Takisto mnohí praktickí lekári nemali zoznam liekov, hoci v zákone majú povinnosť upozorňovať pacientov, na ktorý liek majú koľko doplácať, nehovoriac o tom, koľko tam bolo odborných chýb, nehovoriac o tom, že krízovou kategorizáciou, pán minister, zavádzate verejnosť. Chcem povedať občanom, že Slovenská televízia je takzvane slovenská verejnoprávna inštitúcia, pretože dáva iba jednostranné informácie. Nemá absolútne záujem na tom, aká je pravda. Bohužiaľ. Pretože vy ste 14. 12. vymenovali komisiu, ktorá pozostávala zo 4 pracovníkov, z troch pracovníkov magistrov a z jedného lekára, a tvrdíte, že to robila odborná skupina. Nie je to pravda, pretože odborné komisie zasadali v máji a júni 1999, čiže v žiadnom prípade sa nemohli zaoberať tým zoznamom, ktorý išiel do vlády. Prosím, to som považoval za potrebné povedať, aby aj kvôli záznamu, aj kvôli tým, ktorí to budú počúvať, že skutočne sa dezinformuje, že to skutočne presahuje všetky rámce slušnosti, morálky a etiky.
Vrátim sa k zákonu o zdravotnej starostlivosti, ktorý je naozaj jedným zo základných zákonov rezortu zdravotníctva.
Čakal som, lebo práve v minulosti to bolo predmetom ostrej kritiky, že zákon bude riešiť aj dlhodobý spor medzi rezortmi ministerstva zdravotníctva a rezortom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to doriešenie otázky transformácie takzvaných sociálnych lôžok. Bohužiaľ, nestalo sa tak a vo výbore pre zdravotníctvo bolo povedané, že to bude riešiť až ďalšia novela v súčinnosti s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Mrzí ma, že novela zákona ruší možnosť pracovať v štátnom zdravotníckom zariadení a súčasne mať licenciu na výkon súkromnej praxe. Sme svedkami častej kritiky čiernej ekonomiky v zdravotníctve. Na Slovensku existuje množstvo takzvaných ľudových liečiteľov, ale ich liečba a platby a dôsledky, o tých nechcem, samozrejme, hovoriť, tie sú nám, myslím si, všetkým známe. Prečo však zákonom chceme zrušiť možnosť, aby schopný, erudovaný lekár s patričnou praxou a skúsenosťou po pracovnom čase mimo štátneho zdravotníckeho zariadenia za jasne stanovených podmienok legálne mohol vykonávať prácu lekára? Ak umožníme získať licenciu skúseným lekárom odborníkom, bude to mať viaceré pozitívne efekty.
1. Zníži sa tzv. čierna ekonomika. Liečba či diagnostika bude poskytovaná za vopred jasných a určených podmienok.
2. Tým, že pacient bude mať možnosť ísť k lekárovi po 16.00 hodine či počas víkendu, bude mať väčší výber, stále predsa proklamujeme slobodnú voľbu lekára.
3. Mladších kolegov to bude nútiť, aby dosiahli istý stupeň odbornosti, ak by sa chceli uchádzať o takúto licenciu.
4. Ani to nie je zanedbateľné, môže sa vytvoriť isté konkurenčné prostredie a tento stav bude nútiť aj k zmene správania sa v neštátnych zdravotníckych zariadeniach vo vzťahu k pacientovi, pretože aj lekár, ktorý bude pracovať v neštátnom zdravotníckom zariadení, bude nútený preveriť isté svoje spôsoby správania sa k pacientovi, aby pacient nemal dôvod navštíviť alebo ísť k lekárovi po 16.00 hodine alebo prípadne počas víkendu.
V tomto zmysle podávam svoje pozmeňujúce návrhy k novele zákona číslo 277, ktoré sa týkajú troch paragrafov. Zároveň chcem stiahnuť svoj podpis na pozmeňujúcom návrhu, ktorý dával pán poslanec Roman Kováč, pretože som bol uistený, že tento pozmeňujúci návrh je prerokovaný s dekanmi lekárskych fakúlt a je to so súhlasom. Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré som sa teraz dozvedel, nesúhlasím s tým, aby zákony, ktoré tvoríme, slúžili úzkej skupine ľudí, ale domnievam sa, že by zákon mal sledovať celospoločenský záujem. Preto sťahujem svoj podpis z tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Engliš, pán poslanec Drobný. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážení páni ministri,
vážené dámy,
vážení páni,
aj mňa sa včera veľmi dotklo vyjadrenie pána ministra pri prerokúvaní predchádzajúceho zdravotníckeho zákona, lebo tvrdil, že v minulosti nebol daný priestor na odborné posúdenie zákonov. Pán minister, plne sa stotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec Zelník. Zavádzali ste verejnosť, zavádzali ste túto snemovňu. Vždy bol daný priestor, len, bohužiaľ, pán minister, práve pri zákone o liekoch ste sa vy na týchto rokovaniach nezúčastnili. Jedno bolo dokonca priamo vo výrobni liekov v Slovakofarme Hlohovec, kde ani jeden vtedajší opozičný poslanec neprišiel. Ďalšie zorganizovali všetky združenia, asociácie a tak ďalej, ktorí pracujú v tejto oblasti, a bolo to v priestoroch Slovakofarmy, pretože Národná rada nemá dôstojné priestory, kde by taká veľká skupina ľudí mohla prísť. Pán minister, keďže vy ste sa nezúčastňovali na týchto rokovaniach, to neznamená, že tento priestor nebol daný.
Vy ste sa poďakovali podpredsedovi výboru, že odviedol dobrú prácu. A ja sa chcem poďakovať predovšetkým legislatíve Národnej rady Slovenskej republiky, či už pánu JUDr. Záhradníkovi alebo našim pracovníčkam, pretože bez ich drobnej a namáhavej práce by tento zákon nebol spracovaný tak kvalitne, ako je. Hovorím o oboch zdravotníckych zákonoch. Aj títo pracovníci odviedli kus práce a vďaka nim sme sa nedostali do protiústavného stavu, pretože váš zákon číslo 140, ako ste ho predložili, bol jasne protiústavný a poukazovali na to nielen títo pracovníci, ale aj ďalší legislatívci. Pán minister, nie je dôstojné vašej funkcie, keď klamete.