Ôsmy deň rokovania
26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
4. februára 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram ôsmy rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na 26. schôdzi požiadali títo poslanci a poslankyne: pani poslankyňa Kadlečíková, panie poslankyne Malíková, Mušková, Tóthová, podpredseda Národnej rady Bugár, podpredseda Národnej rady Presperín, páni poslanci Andrejčák, Benkovský, Drobný, Gajdoš, Hofbauer, Jasovský, Kandráč, Lexa, Maňka, Topoli, Vrždák a Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 492. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí, ktoré som dal pod číslom 509.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona prednesie pani ministerka Machová.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážený pán predseda parlamentu,
dámy poslankyne,
páni poslanci,
na základe poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám do prvého čítania vládny návrh novely zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 492).
Vládny návrh novely zákona bol vypracovaný podľa legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými dokumentmi a zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Novela zákona má väzbu na zákon o štátnom rozpočte. Po prijatí predmetného návrhu bude vláda môcť určovať, ako využiť časť výnosov z privatizácie štátneho majetku, a to na plnenia vyplývajúce z poskytnutých štátnych záruk za bankové úvery, na splácanie vnútorného a zahraničného štátneho dlhu čiastočným krytím týchto záväzkov. Po tretie na doplnenie zdrojov v systéme financovania zdravotníctva a po štvrté na úhradu časti záväzkov Štátneho fondu cestného hospodárstva prevzatých pri zabezpečovaní financovania projektov realizovaných v spolupráci so zahraničnými inštitúciami.
Poskytovanie finančných prostriedkov prostredníctvom novo navrhovaných bodov 5, 6, 7 a 8 sa bude realizovať prostredníctvom Fondu národného majetku podľa bežne použitého spôsobu pri vykonávaní príslušných rozhodnutí vlády vydaných na základe bodov 1 až 4 písm. b) ods. 3 § 28 platného zákona o privatizácii v znení neskorších predpisov. Úpravou § 10 sa zabezpečí definovanie, ktorý z privatizačných orgánov bude povinný zverejňovať informácie o predložených privatizačných projektoch podnikov v dennej tlači, pričom sa ustanovuje, že týmto orgánom bude ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku a Fond národného majetku.
Ďalej sa úpravou tohto ustanovenia v odseku 17 zavádza nový inštitút zmeny rozhodnutia o privatizácii, a to z taxatívne určených dôvodov, pretože doteraz bolo možné rozhodnutie iba zrušiť. Tieto dôvody rieši úprava v § 28 ods. 5 až 8, čím sa zabezpečí nielen vykonávanie zmien, ale aj zrušenie už vydaných rozhodnutí o privatizácii a pôvodne schválených privatizačných projektov tak pred prechodom majetku, ako aj po jeho prechode na Fond národného majetku.
Vydané rozhodnutia alebo schválené privatizačné projekty bude môcť zmeniť alebo zrušiť vláda Slovenskej republiky, pričom návrhy na zmenu alebo zrušenie týchto rozhodnutí bude predkladať vláde ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku.
Zmenou znenia písmena c) ods. 1 § 14 sa zabezpečí, aby Fond národného majetku mohol odstúpiť od zmluvy už v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky. Vypustením písmen a), b) a c) ods. 8 a úpravou odsekov 9, 10, 11 § 24 sa rozšíri liberalizácia nakladania s dlhopismi fondu a tieto budú môcť nadobúdať do vlastníctva všetky fyzické a právnické osoby.
Ďalej novela umožní vypustením odsekov 12 a 13 § 24 použitie dlhopisov na zabezpečenie záväzkov ich majiteľov bez obmedzenia, a to nielen voči fondu, a ich umorovanie a zruší povinnú registráciu osôb oprávnených nadobúdať dlhopis. Úpravou § 28 sa taktiež rozšíria možnosti výkonu kontrolných činností Fondom národného majetku, a to aj v akciových spoločnostiach, ktorých majetkové účasti sú predmetom predaja.
Rovnako sa úpravou odseku 2 § 46 odstráni rozpor s ústavou ods. 2 v článku 2 a odôvodnením nálezu Ústavného súdu číslo 77/1997 Z. z. v tom splnomocňovacom ustanovení, ktorým sa prekročil právny rámec oprávnení upravených samotným zákonom, čo umožní novelizovať príslušné vykonávacie nariadenia vlády zákona číslo 92/1990 Zb. vo vzťahu k zákonu číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch.
Novelou sa taktiež zabezpečí legislatívnotechnická úprava nevyhnutne potrebná na umožnenie vydania druhého úplného znenia zákona číslo 92/1991 Zb. podľa splnomocňovacieho ustanovenia daného zákonom číslo 253/1999 Z. z.
Na základe priameho prerokovania návrhu novely s ministerstvom financií možno konštatovať, že prijatie tohto zákona nebude zakladať akékoľvek požiadavky na štátny rozpočet, ba naopak, použitie výnosov z privatizácie na predmetné účely umožní znížiť výdavky súvisiace s obsluhou štátnych dlhov.
Návrh zákona, ktorý je predložený, bol prerokovaný aj v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, Legislatívnou radou vlády a vládou Slovenskej republiky v decembri 1999 a v znení ich pripomienok bol doplnený a upravený o požiadavky a o závery, ktoré vyplynuli z prerokovania v poradných orgánoch vlády.
Na tomto základe prosím plénum Národnej rady, aby si predmetný vládny návrh novely zákona osvojilo a súhlasilo s jeho prerokovaním v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani ministerka. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánu poslancovi Šimkovi.
Nech sa páči.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážená pani ministerka,
vážená snemovňa,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 492), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 492) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 31. decembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanir.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Preto v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, vážený pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto, kto sa okrem pána podpredsedu Andela hlási do rozpravy k tomuto návrhu vlády.
Konštatujem, že nikto z poslancov sa do rozpravy nehlási. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.
Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1990 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 492).
Po preštudovaní tohto návrhu zákona som prišiel k záveru, že novela zákona zjednodušene nazvaná o veľkej privatizácii je postavená na riešenie jednotlivých situácií, a nie tak, ako by mal fungovať zákon, t. j. všeobecná zákonná platná norma. Čiže účelovosť tohto zákona sa dá chápať ako jednorazová, respektíve použiteľná iba na jedno obdobie s tým, že jej retroaktivita môže mať dosah i na dnešných predkladateľov a schvaľovateľov tejto novely zákona. Zároveň novela zákona sa stavia do konfliktu s viacerými vládnymi vyhláseniami, je v rozpore s vládnym programom a nekorešponduje so stratégiou strednodobého rozvoja predloženého vládou v prvej polovici roku 1999. Aby som bol konkrétny, tak v § 28 ods. 3 písm. b) sa dopĺňa štyrmi bodmi - nechcem ich tu menovať, určite kto sa o to zaujíma, má ich naštudované, ktoré rozširujú spotrebu štátneho sektora a nenapĺňajú vyhlásenia, v ktorých by finančné prostriedky z privatizácie mali rozprúdiť alebo ako sa hovorí naštartovať rozvojové programy. Každý poslanec, ktorý si prečítal tieto štyri body a je dostatočne kritický, musí uznať, že jedným z posledných veľkých finančných prostriedkov, ktoré má k dispozícii vláda v prípade, že budú použité podľa novo navrhovaných bodov, sa neadresne rozplynú a stratia sa bez multiplikačného efektu na hospodárstvo Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, táto novela zákona nemá ani tri a pol strany, ale svojou povahou môže veľmi negatívne ovplyvniť chod nášho hospodárstva. Zasa budem konkrétny. V § 28 ods. 5 až 8 sa otvárajú možnosti spochybnenia akejkoľvek privatizácie v akomkoľvek čase, respektíve pri chybe, ktorej sa nedopustil podnikateľ, ale ktorej sa dopustil štát alebo Fond národného majetku. Ustanovenia v tomto paragrafe i napriek tomu, že som ja ani moja rodina neprivatizovali, vyvolal vo mne strach. Strach, ako sa to prejaví vo vlastníckych vzťahoch a celom podnikaní na Slovensku. Ako dobre počujete, tento paragraf sa dá retroaktívne uplatňovať v celej šírke privatizácie, podľa tohto zákona má povinnosť privatizačný projekt meniť alebo zrušiť dotyčná inštitúcia.
Uvediem príklad. Fond národného majetku na základe návrhu zakladateľa sprivatizoval v privatizačnom projekte aj časť poľnohospodárskej pôdy. Poľnohospodárska pôda nie je predmetom privatizácie, pričom táto pôda de facto nie je poľnohospodárska pôda, ale de iure nie je vyňatá z pôdneho fondu, čo bolo povinnosťou zakladateľa. Podnikateľ splnil a plní všetky podmienky, ale chybou predkladateľa sa privatizácia musí zmeniť alebo zrušiť na úkor podnikateľa. To znamená, že podnikateľ, ktorý má všetko splnené, bude potrestaný, lebo štátom riadené zložky urobili chybu, na ktorú podnikateľ nemal možnosť v čase privatizácie jednoducho prísť. Keď si predstavíme paradox tohto tvrdenia a uvedomujeme si, že týchto príkladov by sa dalo uviesť i oveľa viacej, neverím, že pri naplnení litery zákona nebude prebiehať znova privatizácia na podniky sprivatizované od roku 1991 vrátane privatizácie kupónovou metódou.
Kolegyne, kolegovia, viem, že budete argumentovať, že retroaktívne spochybnenie neprichádza do úvahy. V kontexte celého zákona nejde o nič viac a o nič menej, ako spochybniť a reprivatizovať niektoré projekty. Z niektorých projektov ale môže byť spochybnenie, ako som povedal, vlastne úplne celej privatizácie. Z toho vznikne narušenie podnikania, spochybnenie demokracie, zvýšená zaťaženosť súdov, paralyzácia terajších i budúcich vlastníkov, čím vzniknú veľké alebo môžu vzniknúť veľké národohospodárske škody, ktoré budú mať priamy dosah, ako som povedal, na hospodárstvo, a teda tým aj na obyvateľov tohto štátu. Bolo by sa treba poučiť z chýb, ktoré sa doteraz urobili, len nemôžeme tvrdohlavo presadzovať proste niečo, z čoho môžu skutočne vzniknúť nejaké negatívne dôsledky, a môžeme roztočiť kolotoč, ktorý si neželáme. Najhoršie je, že vládou navrhované riešenie i na tejto schôdzi v súvisiacej tlači číslo 502 a tlače 503 je ešte horšie ako doterajšie riešenie najmä v nižšom príjme z privatizácie.
Na záver svojho príspevku by som vás chcel vyzvať, aby ste nedávali zámienku na budúci možný revanš, aby sme neotvárali Pandorinu skrinku, aby sme privatizáciu ako celok prestali démonizovať. Čo nebolo v súlade so zákonom, nech sa teda napraví, samozrejme, súhlasím. Ale v tlači 503 tejto schôdze, ako uvádza predkladateľ, do 1. 1. 2000 preveril iba jednu tretinu privatizačných projektov, a preto nemohli vyvíjať normálnu hospodársku činnosť, je to tlač 503 strana 2 ods. 3, prepáčte mi, že nehovorím o tomto zákone, ale toto je nadväznosť. Pri tomto tempe ukončiť teda previerky privatizácie od roku 1994 do konca roku 2001 a potom sa začne vyvíjať hospodárska činnosť, mne sa táto logika nezdá byť normálna, logická. Preto navrhujem, respektíve ja by som dával do pozornosti a, samozrejme, i keď nie som členom výborov, pôjdem do výborov, ktoré budú rokovať o tomto zákone, a navrhol by som doplniť alebo dať do pozornosti členom výboru, ktorí budú o tomto návrhu zákona hlasovať, aby urobili dve opravy, a to, aby sa
1. v § 28 ods. 3 písm. b) sa doplnilo súvetie o dodatok "po schválení v Národnej rade Slovenskej republiky",
2. v § 28 v ods. 5 až 7 sa doplnilo slovo "novo schválený", novo schválený privatizačný projekt.
Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda Andel bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce pani ministerka vyjadriť. Nie. Pán spoločný spravodajca. Nie. Ďakujem pekne.
Panie poslankyne, páni poslanci, ráno po porade s predsedami poslaneckých klubov sme sa dohodli, že by sme prerokúvali jednotlivé body programu a hlasovali o nich o 12.30 hodine. Ďalej bola predbežná dohoda s predsedami poslaneckých klubov, že dnes by sme rokovali bez prestávky do 14.00 hodiny. Je všeobecný súhlas snemovne s takýmto postupom? Pán poslanec Jarjabek, nesúhlasíte? Nie.
(Hlasy a šum v rokovacej sále.)
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je
vládny návrh zákona o hnojivách.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 484.
Pán minister pôdohospodárstva Koncoš je už na ceste do rokovacej miestnosti.
Prosil by som pána ministra, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil.
Pán minister, máte slovo.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, že som vás nechal čakať.
Návrh zákona o hnojivách, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, predkladám Národnej rade z poverenia vlády.
Jednou zo základných podmienok stability a prosperity rastlinnej výroby je zabezpečenie harmonickej výživy rastlín, ktorá sa zabezpečuje systematickou starostlivosťou o pôdnu úrodnosť, na ktorej sa podieľajú minerálne, chemické, fyzikálne a biologické vlastnosti. Z agronomického hľadiska je pôdna úrodnosť ovplyvnená množstvom organických látok, pôdnou reakciou a obsahom prístupných živín.
Základným cieľom zákona o hnojivách je zaviesť do spoločenskej praxe environmentálnu prevenciu v oblasti výživy, čo je okrem iného aj obsahom najnovšieho rozhodnutia Európskeho parlamentu a rady číslo 2179 z roku 1998/EC o politike a činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu a k trvale udržateľnému rozvoju. Cieľom je vylúčiť riziká plynúce z používania neoverených hnojív, neodborného hnojenia a z poškodenia kvality poľnohospodárskeho pôdneho fondu ako zložky životného prostredia. Vylúči sa tým aj možná kontaminácia rastlinnej produkcie a ohrozenie zdravia ľudí a zvierat, k čomu účinne prispeje aj nepretržitý celoplošný monitoring kvality využívaného pôdneho fondu, agrochemické skúšanie pôd. Poznanie kvality, respektíve parametrov úrodnosti pôdy je podmienkou zachovania trvalej udržateľnosti pôdnej úrodnosti ako základnej podmienky funkčného agrárneho systému.
Kontrola kvality hnojív, pôdy a hnojenia sa vykonávala a v súčasnom období ešte vykonáva podľa zákona číslo 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení neskorších predpisov, tiež zákona číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky číslo 55/1982 Zb. o agrochemickom skúšaní pôd.
Práve z dôvodov zjednotenia kontroly používaných hnojív Európskou úniou a v súlade s cieľmi aproximácie práva predkladáme tento nový vládny návrh zákona o hnojivách Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie. Verím, že po diskusiách vo výbore bude tento zákon nakoniec podporený. Teraz vás však prosím o jeho podporu v prvom čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu.
Dávam teraz slovo poverenému spravodajcovi pánu poslancovi Klemensovi, aby informoval Národnú radu o odporúčaní Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 100 z 18. januára 2000.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku teda podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet, ako aj finančného dosahu na rozpočty obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá taktiež spĺňa predpísané náležitosti.
Cieľom navrhovaného zákona o hnojivách je prijatie takého legislatívneho predpisu, ktorý upraví a dá do súladu činnosť výrobcov a distribútorov hnojív s užívateľmi pôdy, na ktorú sa hnojivá aplikujú vrátane povinnosti štátnych orgánov na ich kontrolu. Poslaním zákona o hnojivách je udržať kvalitu a bezpečnosť hlavne anorganických hnojív uvádzaných na trh, preverenie ich úžitkových vlastností, ako aj úrovne poskytovaných služieb v oblasti hnojenia a takzvaného agrochemického skúšania pôd. Poznanie parametrov úrodnosti pôdy a jej ovplyvnenie je základnou podmienkou funkčnej rastlinnej výroby a v nadväznosti na ňu celého agrárneho systému.
Ako spravodajca uvádzam, že predkladaný návrh zákona ustanovuje:
a) podmienky pre uvádzanie hnojív, substrátov a pôdnych komodných látok do obehu,
b) registráciu hnojív,
c) podmienky skladovania a používania hnojív,
d) podmienky pre agrochemické skúšanie pôdy,
e) pôsobnosť orgánov štátnej odbornej kontroly nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 511 zo dňa 4. januára 2000 prideliť vládny návrh zákona o hnojivách, ktorý ste dostali ako tlač 484, v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 9. marca 2000 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 10. marca 2000.
Pán predsedajúci, žiadam vás, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som a prosím, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Do rozpravy som nedostal písomné prihlášky, ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Baco. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Baco:
Pán predsedajúci,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
chcem povedať za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko, že budeme hlasovať za to, aby bol tento zákon zaradený do druhého čítania, podporujeme tento zákon a budeme sa v pôdohospodárskom výbore snažiť aktívne prispieť k tomu, aby sa tento zákon ešte v niektorých veciach vyprecizoval, aby bol naozaj kompletne funkčný a aby bol harmonický s legislatívou Európskej únie, ktorá považuje tento zákon za jednu z priorít aproximácie práva Európskej únie a nášho práva. Chcem povedať, že ide o zákon, ktorý je vlastne posledný z toho balíka 17 najvýznamnejších zákonov, ktoré sú, dá sa povedať, základom celkovej harmonizácie našich právnych a normatívnych podmienok s týmito podmienkami, ktoré sú v Európskej únii. Čiže podporujeme ho, budeme zaň hlasovať a budeme aj v ďalšom procese schvaľovania tohto zákona sa snažiť prispieť, pomôcť tomu, aby sa definitívna jeho podoba ešte zlepšila.
Dovoľte mi, dámy a páni, aby som na druhej strane povedal, že je nám ľúto, že tento zákon, ktorý vlastne bol pripravený už v roku 1998, sa dostáva do parlamentu až po 15 mesiacoch. Je to v rozpore s programovým vyhlásením vlády, je to v rozpore so všetkými predvolebnými sľubmi strán vládnucej koalície, čo na úseku legislatívy chcete urobiť a čo urobíte a ako rýchlo to urobíte. Bežne sme prijímali v tomto parlamente zákony z oblasti pôdohospodárstva ročne okolo 6 až 9 a za minulý rok ani jeden a vlastne teda sa po prvý raz tu zaoberáme normou po 15 mesiacoch, ktorá bola pripravená pred vlastne dvoma rokmi, rokom a pol.
Chcem poukázať taktiež na to teda, že v minulom roku niektoré kroky, ktoré mali byť legislatívne vyriešené v tomto parlamente, boli aj v pláne práce Národnej rady, aj vlády, aj ministerstva a vlastne sa neplnia, nesplnili sa a musím pri tomto zákone, bohužiaľ, konštatovať, že situácia sa ešte zhoršuje, pretože tie veci, ktoré boli plánované v minulom roku a nesplnili sa, nie sú v tomto roku už ani v pláne práce, ani vlády, ani pôdohospodárskeho výboru. To znamená, že vláda, ministerstvo a vládnuca koalícia upúšťa od tých princípov, ktoré vlastne boli vyjadrené v programovom vyhlásení vlády a ktoré vlastne mali byť naplnením sľubov pred voľbami, ktoré ste dávali voličom. Mám na mysli predovšetkým novelu zákona o poľnohospodárstve, ktorou ste sľubovali, že zabezpečíte valorizáciu, kontinuálnu valorizáciu dotácií do poľnohospodárstva. (Hlas z pléna.)
Prosím? Povedal som k zákonu o hnojivách a teraz hovorím k agrárnej legislatíve. Ak tomu nerozumiete, pán poslanec, tak vám zabezpečím taký malý kurz. Nechcem prekonať rekordy, ale chcem poukázať vám pán poslanec, ktorý sa tak veľmi teraz múdro vyjadrujete o pôde pre médiá, a chcem aj vám páni poslanci z SDĽ hlavne povedať, aby ste si uvedomili, ako pracujete, čo ste to nasľubovali, čo ste si dali do programového vyhlásenia a ako teraz pracujete. Nič ste z toho nesplnili za minulý rok ani to, čo ste mali v pláne práce. Takže ak sa vám to nezdá k veci, aj mne sa zdá od veci, že ste niečo rozprávali pred voľbami, niečo ste si dali do programového vyhlásenia vlády a teraz je skutočnosť úplne opačná, úplne opačná, nie iná, ale opačná. Takže svojím spôsobom mám s vami solidaritu v tom, že je vám to nepríjemné, keď sa o tom rozpráva, ale skutočne chcem povedať, že by som vás chcel povzbudiť, nehovorím to pre nič iné, len to hovorím preto, že vás chcem povzbudiť k tomu, aby ste sa vrátili k tým pôvodným sľubom a zámerom a na tomto zákone chcem preukázať, že zákon, ako je tento, napríklad podporujeme a budeme ho podporovať. Keby to, čo ste boli sľubovali, že by ste boli s tým aj prišli do parlamentu, tak môžete s nami vždy počítať s podporou. Takže nebuďte nervózni, spoľahnite sa na to, že keď budete prichádzať s pozitívnou legislatívou ako v tomto prípade, že vás aj v budúcnosti podporíme. Len vás chcem vyzvať, aby ste sa naozaj vrátili k tomu, čo ste pôvodne sľubovali, a chcem vám dať aj akési ubezpečenie, že môžete rátať pri pozitívnych krokoch s našou podporou.
Takže dámy a páni, pri druhom čítaní sa zrejme tešíte, že si túto problematiku rozoberieme bližšie, môžem vám to sľúbiť, že sa pripravím a že si prídete na svoje.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec Delinga s faktickou poznámkou chce reagovať na pána poslanca Baca.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne.
Chcem sa pripojiť k pánu poslancovi Bacovi k tomu vyjadreniu, kde vysvetlil podporné stanovisko, a chcem zvýrazniť, že ide o zákon výsostne odborný, so špecifickým dosahom na rastlinnú výrobu. Pri takýchto rokovaniach nie je nejaká bohatá diskusia, ale treba si uvedomiť, že vlastne tento zákon sa dotýka v konečnom dôsledku spotrebiteľa hlavne z hľadiska ochrany jeho zdravia, z hľadiska preventivity, ale aj ochrany životného prostredia v našom štáte. Aj keď vieme veľmi dobre, že v poľnohospodárstve najmä účinnosť hnojenia je dnes veľmi extenzívna, čiže nízka, že nám pôsobí na hektárové úrody veľmi slabo, ale nemôžeme sa na to dívať len z pohľadu súčasnosti, musíme predsa ísť pre budúcnosť, aby naša pôda bola výkonná, produkčná a aby sme sa tak zaradili medzi popredné krajiny v strednej Európe, kde práve tá úroveň výživy rastlín a úroveň úrodnosti pôdy je dnes a prevyšuje dnes naše poľnohospodárstvo niekoľkonásobne. Ak sa chceme stať skutočne platnými členmi Európskej únie, musíme aj my ísť týmto smerom. A táto legislatíva má k tomu byť prvým krokom.
Chcem oceniť, že zákon sa pripravoval už aj v minulom volebnom období, je kompaktný a má v sebe a obsahuje v súčasnosti aj ďalšie vyhlášky, tak ako to predpisuje legislatíva, a myslím si, že tu všetci poslanci vidia, aký bude dosah tohto zákona v priamej jeho činnosti. Áno, vo výbore sa budeme tým podrobnejšie zaoberať, takže podporujem to, aby sme sa týmto zákonom vždy zaoberali.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Chcem sa opýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Nech sa páči, pán minister.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Oceňujem, že pán poslanec Baco podporuje hlasovanie za to, aby sa tento zákon dostal do druhého čítania, a že aj poslanecký klub HZDS ako opozičný klub bude za to hlasovať. Chcem však zdôrazniť pánu poslancovi, že zákon, ak bol pripravený, ako hovorí pred dvoma rokmi, rovnako ho mohol predložiť on do Národnej rady. Avšak ja som v úvodnom slove povedal, že tu bola nová smernica, rozhodnutie Európskeho parlamentu a rady číslo 2179 z roku 1998/EC o politike a činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu a k trvale udržateľnému rozvoju a bolo treba aj v týchto alebo na základe tejto smernice pripraviť nové znenie zákona.
Chcem tiež ubezpečiť pána poslanca, že ministerstvo pôdohospodárstva v roku 1999 predložilo do vlády a Legislatívnej rade vlády všetky legislatívne normy, ktoré malo v pláne legislatívnych úloh. Je druhou vecou, z akých dôvodov prerokúvanie aj legislatívnych noriem trvá možno o niečo dlhšie, ako by bolo žiaduce. Ale tá časť diskusie, ktorá sa dotýkala plnenia plánu legislatívnych úloh, myslím si, že bola trochu od veci, ale pán poslanec má možnosť iniciovať predloženie alebo teda hodnotiacu správu o plnení plánu legislatívnych úloh z ministerstva pôdohospodárstva do výboru Národnej rady. Ak o to výbor požiada, veľmi rád tejto požiadavke ako minister vyhoviem.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca si nežiada zaujať stanovisko k rozprave, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu vlády.
Pristúpime k prerokovaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo 310/1999 Z. z.
Návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač 487.
Prosím teraz pána poslanca Bajana, aby návrh uviedol.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo 310/1999 Z. z. Ostatná novela tohto zákona z novembra 1999 sa v novom odseku 4 § 3 dotkla prioricity a dĺžky trvania príležitostných trhov. Podľa neho sa príležitostný trh môže uskutočňovať len jedenkrát v mesiaci s dĺžkou trvania jeden deň, tradičný jarmok jedenkrát do roka s dĺžkou trvania najviac tri dni, vianočné a veľkonočné trhy sa konajú raz ročne s dĺžkou trvania najviac 24 hodín.
Odhliadnuc od pojmovej nevyváženosti tejto úpravy raz príležitostný trh, raz tradičný jarmok, raz vianočný či veľkonočný jarmok, táto úprava obmedzuje oprávnenia obce, nerieši problematiku ochrany spotrebiteľa a obmedzuje záujmy podnikateľov, v neposlednom rade necitlivo zasahuje do celkovej štruktúry obchodu a služieb, pretože nezohľadňuje záujmy väčšiny občanov Slovenska bez frustrácie uspokojovať svoje potreby aj za ceny zodpovedajúce nízkym príjmom.
Vrátim sa k dosahu predmetného návrhu zákona na mestá a obce. Mám za to, a potvrdili to oficiálnymi reakciami aj moji kolegovia - starostovia a primátori aj v médiách, že obec najlepšie pozná miestne podmienky, a teda má aj najviac informácií na správnu reguláciu predaja a poskytovania služieb na trhových miestach. Nedá sa nespomenúť aj finančná strata, ktorá bola spôsobená takouto úpravou, ktorá v niektorých prípadoch v niektorých mestách bola až sedemmiestna. Nie je teda pravdou tvrdenie vtedajšieho predkladateľa, že nebudú dotknuté príjmy obcí. Navyše obce sú nútené prijímať iné riešenia, ktoré logikou obsahu vzbudzujú počudovanie, ale nie sú v rozpore s týmto zákonom. Pre vašu informáciu typickým príkladom môže byť výrok pána primátora z Trnavy, ktorý začal veľkonočné trhy už vo februári. A nebolo to v rozpore s týmto zákonom.
Platná úprava rozhodne nemá nič spoločné s ochranou spotrebiteľa. Ak spotrebiteľa nechránia príslušné orgány štátnej správy, odhliadnuc od záujmov záujmových združení spotrebiteľov, potom ho určite neochráni ani znížený počet príležitostných trhov.
Vážené kolegyne, vymenoval som len niekoľko dôvodov na mnou navrhovanú úpravu predmetného zákona, ktoré by vystihli vypustenie odseku 4 tohto zákona. Tento návrh nemá dosah na štátny rozpočet, ale má výrazný pozitívny dosah na rozpočet miest a obcí. Dalo by sa o tomto návrhu dlhšie diskutovať, ale v tejto komornej atmosfére si vás len dovolím požiadať o posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania s tým, že by sme v druhom čítaní spoločne odstránili niektoré technické nedostatky, ktoré by sa hádam dali odstrániť aj prepisom v čistopise.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi za uvedenie návrhu zákona.
Dávam teraz slovo pánu poslancovi Hókovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, aby predniesol stanovisko výboru k prerokúvanému návrhu zákona.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo 310/1999 Z. z. ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 487) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 21. decembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh pána poslanca Bajana hľadá riešenie na situáciu, ktorá vznikla prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1999 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh poslanca v druhom čítaní.
Prosím vás, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu pána poslanca Bajana.