Čtvrtek 3. února 2000

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Ďakujem.

Vážený pán predseda,

panie poslankyne, páni poslanci,

namiesto pána ministra Kukana bude odpovedať pán minister Kňažko. Namiesto pána ministra Ftáčnika takisto pán minister Kňažko. Namiesto pána ministra Kanisa pán minister Magvaši. Namiesto pána ministra Pittnera pán minister Čarnogurský. Namiesto pána ministra Haracha pani ministerka Machová. A namiesto ministra Macejka pán minister Harna.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite do 15 minút.

Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Krajčiho. Otázka znie: "V Spišskej Novej Vsi ste sa boli predviesť vo firme EMBRAKO. Aké zásluhy máte na vytvorení tejto firmy, ktorá zabezpečuje cca 1 000 pracovných príležitostí?"

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Pán poslanec,

návštevy firmy EMBRAKO v Spišskej Novej Vsi som sa zúčastnil na základe pozvania predstaviteľov investorskej spoločnosti EMBRAKO. Moja prítomnosť v tejto firme mala predovšetkým signalizovať jasnú podporu vlády Slovenskej republiky tejto významnej investícii, ale aj zahraničným investíciám všeobecne.

Po druhé, vláda Slovenskej republiky prijala k 1. aprílu 1999 rad opatrení so zámerom napomôcť výraznejšiemu prílevu zahraničného investičného kapitálu do slovenskej ekonomiky. Moja návšteva vo firme EMBRAKO sa uskutočnila v júli. Teda niekoľko mesiacov nato. Stretnutie s predstaviteľmi spoločnosti EMBRAKO bolo teda aj z tohto pohľadu vítanou príležitosťou získať bezprostredné poznatky o prípadných zlepšeniach nášho investičného prostredia. Moja návšteva prispela k tomu, že sme pripravili zlepšenia investičného prostredia pre zahraničné investície k 1. januáru 2000 a že sme tieto zlepšenia vzápätí premietli do príslušnej legislatívy.

Región Spišskej Novej Vsi je poznačený vysokou mierou nezamestnanosti. Je tam jedna z najvyšších mier nezamestnanosti na Slovensku vôbec. Vďaka investícii spoločnosti EMBRAKO má však už doteraz 935 občanov svoje pravidelné zamestnanie a podľa mojich informácií sa počíta v tomto roku ešte s dodatočným zvýšením počtu zamestnancov o ďalších 120.

Moja pracovná cesta na Spiš, popri mnohých ďalších účeloch, sledovala záujem poukázať, že cesta k prelomeniu bludného kruhu nezamestnanosti vedie práve tadiaľto. Vedie cez výraznejší prílev priamych zahraničných investícií. Cesta do Spišskej Novej Vsi bola jedným zo stavebných kameňov obnovenia dôvery v Slovenskú republiku. Bola súčasťou procesu získavania zahraničných investícií.

Dnes sa veľmi teším, že sme výhodne pred Vianocami predali náš podiel Československej obchodnej banke. Že do finálnej fázy sa dostávajú rokovania o vstupe zahraničného investora pre Východoslovenské železiarne. Veľmi ma teší, že práve v týchto minútach prebieha v hoteli Slovan v Košiciach tlačová konferencia, kde veľký americký koncern oznamuje svoje definitívne rozhodnutie - investovať 20 km juhovýchodne od Košíc minimálne 75 mil. dolárov, čo je vyše 3 mld. Sk.

Registrujeme zvýšený záujem zahraničných investorov. Tento záujem sa však nezrodil sám od seba. Boli potrebné aktivity, medzi ktoré môžem pokojne zaradiť aj moju návštevu firmy EMBRAKO.

Skončil som, pán predseda.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Krajči, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Zapnite pána poslanca Krajčiho.

Nech sa páči.

Poslanec G. Krajči:

Samozrejme, pán predseda.

Chcel by som sa opýtať pána premiéra na niekoľko vecí.

Po prvé neodpovedal na otázku, aká je jeho zásluha. Pretože on sa zvykne chváliť cudzím perím tak, ako keď bol prerážať tunel pod Braniskom, ktorý je zásluhou Mečiarovej vlády, tak aj táto firma EMBRAKO je zásluhou Mečiarovej vlády a predovšetkým tých ľudí, ktorí robili na miestnej štátnej správe, pána prednostu Bubeníka a pána poslanca Volného, v tom čase. Pán premiér, vy máte snahu chváliť sa cudzím perím. Keď ste boli v tom podniku, tak to nebolo v júli, keď vás pozývali, ale boli ste tam na jeseň. Čiže strácate aj pamäť.

Ďalšia vec. Vašou prítomnosťou ste tejto firme len poškodili. Pretože vaša osoba stratila dôveru na vstup zahraničného kapitálu na Slovensko. Okrem toho vás títo ľudia prosili, aby ste im pomohli v rámci aktívnej politiky zamestnanosti, aby ste dali finančné zdroje, ktoré môžete ovplyvniť. Do dnešného dňa ste neposlali ani korunu. Okrem toho vieme všetci, že ste Spišiak a sám dobre viete, že okres Spišská Nová Ves, ktorý sa pohybuje na hranici vyše 20 % miery nezamestnanosti a blíži sa k 30 %, sa veľmi nádejal na to, že keď budete predsedom vlády, že niečo urobíte. Dnes už viac ako po roku ste neurobili nič. Pýtam sa teda, pán premiér, chcete niečo urobiť pre Spišiakov?

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Pán poslanec,

orientácia vašej otázky je od samého začiatku bludná, pretože nikdy som sa nechválil firmou EMBRAKO v Spišskej Novej Vsi. Keď ste ma pozorne počúvali, vysvetlil som vám pohnútky, ktoré ma viedli k návšteve nielen v tejto firme na Spiši, ale mnohých ďalších po Slovensku, pretože ako som uviedol, cesta k otočeniu vývoja nezamestnanosti, cesta k otočeniu vývoja hospodárstva na Slovensku vedie cez proces dokončenia reštrukturalizácie a tento proces skončíme najrýchlejšie aj najefektívnejšie práve prostredníctvom priamych zahraničných investícií.

Ale keď ste použili pojem zásluha Mečiarovej vlády, tak sa vážne obávam, že najväčšiu zásluhu vašej vlády treba vidieť v "krachu" mnohých slovenských firiem vrátane firiem na Spiši. Pripomínam vám, že vďaka nekvalifikovanej privatizácii a nízkej starostlivosti popadali na Spiši všetky významnejšie firmy. Zo Spišskej Novej Vsi spomeniem aspoň Nový domov, Tatrasvit, Mliekareň a mnohé ďalšie. Najväčšou zásluhou Mečiarovej vlády je, že ste rozobrali túto ekonomiku takým spôsobom, že verní privatizéri mečiarovci ako Martinka, Poór, Rezeš nieleže firmy viedli do krachu, ale dnes sa boja čo i len ukázať na Slovensku. Toto je hlavná zásluha Mečiarovej vlády, toto je hlavná príčina, že dnes máme takú vysokú nezamestnanosť, že sa musíme s ňou boriť tak, ako sa boríme.

Ďakujem veľmi pekne.

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Druhá z vyžrebovaných otázok je od pána poslanca Rusnáka. Otázka znie: "Aké opatrenia prijala vláda na zníženie miery nezamestnanosti?"

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Vážený pán poslanec,

v súlade s rozhodnutím vlády z 26. januára 2000 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripraví na rokovanie Hospodárskej rady vlády a následne vlády Slovenskej republiky ešte v prvej polovici februára 2000 návrh opatrení na zastavenie nepriaznivého rastu nezamestnanosti v Slovenskej republike. Vláda bude dôsledne presadzovať realizáciu úloh, ktoré v roku 1999 schválila a ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na vývoj zamestnanosti. Vedomí si časovej následnosti prijímaných opatrení považujeme za nevyhnutné urýchliť kroky, ktoré povedú k zlepšeniu nepriaznivého stavu. Za základné predpoklady riešenia nezamestnanosti považujeme:

1. Dynamiku ekonomického rastu a v jej rámci najmä razantný pokrok v reforme podnikového a bankového sektora a v reforme verejných financií.

2. Rozsiahly prílev strategických zahraničných investícií.

3. Vydefinovanie rámca regionálnej politiky, ktorá vytvorí trhovokomformné nástroje podporujúce prílev investícií do problémových regiónov.

4. Zásadnú prestavbu daňového systému.

5. Priestorovú a profesnú mobilitu pracovnej sily, ďalej efektívnu podporu malého a stredného podnikania, zosúladenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce, účinnosť právneho systému v smere vymožiteľnosti práva a posilnenie pozície veriteľov pri nevyhnutnej a urýchlenej reštrukturalizácii podnikov s využitím inštitútu bankrotu. Transformáciu systému sociálneho zabezpečenia a v jeho rámci odstránenie nevhodného pomeru medzi sociálnymi a pracovnými príjmami. Ďalej prehodnotenie systému služieb zamestnanosti a v jeho rámci nástrojov politiky trhu práce a poistenia v nezamestnanosti.

Za významné však považujeme zabezpečiť sociálny zmier, politickú stabilitu a podporu medzinárodných inštitúcií v integrácii Slovenska do nich s možnosťou využitia štrukturálnych fondov Európskej únie na efektívnu pomoc Slovenskej republike.

Prezentovanie všetkých vecných a legislatívnych opatrení prijatých v roku 1999 s dosahom na riešenie zamestnanosti na tomto mieste by si vyžiadalo pomerne veľa časového priestoru. Preto uvediem iba informatívne, že vo vláde sme prijali približne 50 dokumentov, môžem vám ich poskytnúť v písomnej podobe, ktorých závery budú mať výraznejší dosah na riešenie zamestnanosti. Ku každému takémuto dokumentu bolo prijaté konkrétne uznesenie vlády s podrobnejším špecifikovaním množstva úloh na realizáciu. Spomeniem aspoň niektoré z týchto dokumentov.

V legislatívnej oblasti okrem novely zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti boli prijaté zákony predovšetkým v daňovej oblasti, ktoré určite výraznejším spôsobom ovplyvnia aj vývoj zamestnanosti v Slovenskej republike. Ide predovšetkým o zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2000, zákon, ktorým sa umožňuje živnostníkom platenie tzv. paušálnej dane, novelu vyhlášky ministerstva financií, ktorou sa odstraňujú určité diskriminačné ustanovenia voči zahraničným investorom a podobne. Uvedené, ale aj ďalšie legislatívne úpravy vytvárajú vyššiu motiváciu na podnikanie tak pre domácich podnikateľov, ako aj - čo je veľmi dôležité - priaznivejšie podmienky na prílev zahraničných investícií.

Chcel by som zhrnúť túto možno skôr teoretickú odpoveď do konštatovania, že vytvárame opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a eliminovanie nezamestnanosti v dvoch oblastiach. Tá prvá sú priame nástroje, tá druhá sú nepriame nástroje. Z priamych nástrojov spomeniem napríklad, že v roku 1999 sme odovzdali asi 10 450 bytov. Na tento rok máme finančné prostriedky a opatrenia na to, aby sme odovzdali aspoň 12 500 bytov. Splatili sme pohľadávky stavebných firiem voči zákazke na výstavbu diaľnic tak, že máme čistý stôl a zároveň peniaze disponibilné na zabezpečenie diaľničnej výstavby minimálne do augusta tohto roku.

Spomenul som reformu sociálneho systému, ktorej výsledkom bude tlak na realizáciu verejnoprospešných prác a na vytváranie pracovných miest aj v tejto sfére. Z nepriamych nástrojov som považoval za dôležité rekapitulovať ako najvýznamnejšie redukciu deficitov verejných financií, redukciu deficitov zahraničnoobchodnej a platobnej bilancie. Redukcia deficitov vedie k znižovaniu úrokových sadzieb, a teda k lepším podmienkam dostupnosti úverov tak, aby mohla byť zabezpečená investičná výstavba a tým aj zamestnanosť.

Uvediem aspoň jeden príklad. V októbri 1998 si predchádzajúca vláda požičiavala za 30,8 %. Túto stredu sme získali vo vláde informáciu, že ministerstvo financií si požičalo za 10,25 %, za tretinovú úrokovú sadzbu. (Potlesk.)

Spomeniem z tých nepriamych legislatívnych nástrojov zníženie priamych daní k novému roku, licencovanie živnostníkov, ktoré som spomenul, podporu zahraničných investícií, ktoré som spomenul, spomeniem reštrukturalizáciu bánk a podnikov, ktorá má vrcholiť koncom tohto roka. A myslím, že by som mohol spomenúť aj privatizáciu tých sektorov, ktoré sú pripravené.

Skončil som, pán predseda.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Rusnák, chcete položiť doplňujúcu otázku?

(Ruch v sále.)

Upokojte sa, páni poslanci!

Pán poslanec Rusnák má slovo. Pán poslanec Rusnák hovorí. Nie, pán poslanec Cuper.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec Š. Rusnák:

Chcem vysloviť svoj názor opierajúci sa o realitu, ktorá je napríklad konkrétne v Prešovskom kraji. Mne sa zdá, že ten postup je veľmi pomalý a žiadaný efekt chýba, pretože vnímajú to takto občania, vnímajú to tí, ktorí sú postihnutí vysokou nezamestnanosťou. Ja len na konkrétnych pár príkladoch chcem poukázať.

Napríklad dnes Prešovský kraj už má vyše 103 tisíc nezamestnaných občanov. Mesačne pribúda nad 6 tisíc ďalších nezamestnaných, čo tvorí pomaly mesačne 1 %. Päť okresov je nad 30 % v nezamestnanosti. Sú to Stropkov, Vranov, Bardejov, Sabinov a Kežmarok. Samozrejme, aj ostatné okresy nie sú na tom o nič lepšie. Preto sa chcem spýtať, pán predseda vlády, kedy sa začnú už realizovať konkrétne opatrenia, aby bolo ich cítiť práve tam, kde ľudia ich najviac očakávajú.

Ďakujem.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Záleží, pán poslanec, veľmi na tom, čo vidíme alebo čo rozumieme pod konkrétnymi opatreniami. Ak vytvárame podmienky na výrazný pokles úrokových sadzieb, tak ja hovorím, že robíme konkrétne opatrenia na to, aby sa výraznejšie a lepšie podnikalo. Keď výhodnejším spôsobom zdaňujeme živnostníkov, tak hovorím, že vytvárame konkrétne dobré podmienky na to, aby mohli aj ľudia prejaviť viacej vlastnej zodpovednosti a stavať sa takpovediac na vlastné nohy. Samozrejme, tá úloha štátu je aj priama. Spomenul som zabezpečenie diaľničnej výstavby, bude nespomaleným tempom pokračovať stavba tunela cez Branisko, niektoré infraštruktúrne projekty, ktoré sa týkajú priamo Prešova, niektorých iných miest a obcí Prešovského kraja. Spomenul som bytovú výstavbu. Isteže, môžeme vnímať to tempo ako pomalé, ale isté je aj to, že ide o oblasť, ktorá nie je jednoduchá, ktorá nie je takého typu, že dokážeme takéto problémy riešiť zo dňa na deň.

Ale záver, pán poslanec, najbližšie výjazdové rokovanie vlády bude koncom februára v Prešove. Budeme tam tri-štyri dni. Pozývam vás ako poslanca, aby ste sa ho zúčastnili. Tam na mieste budeme skúmať konkrétne, kde môžeme ešte výraznejšie pomôcť aj samotnému Prešovskému kraju - 25. februára.

(Reakcia poslancov z pléna.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Čas vyhradený na otázky poslancov pre predsedu vlády uplynul.

Teraz prejdeme k otázkam poslancov pre členov vlády.

Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krajči pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Môžete informovať Národnú radu Slovenskej republiky o mieste pobytu Dušana Sopka, ktorý vystupoval v roku 1997 na tlačovke KDH, ktorý je dôvodne podozrivý zo spáchania trestných činov?"

Odpovedať bude pán minister Čarnogurský namiesto pána ministra Pittnera.

Nech sa páči, pán minister.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

K osobe Dušana Sopka, narodeného 23. 1. 1955, bytom Bratislava, Znievska ulica 24, môžem uviesť, že bol majiteľom firmy SK-PEN, spol. s r. o., so sídlom v Lužiankach, Radošínska ulica číslo 6. Menovaný dňa 20. januára 1998 podal na Krajskom úrade vyšetrovania Bratislava podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie z trestného činu vydierania podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1 a 3 písm. b) a obmedzovania osobnej slobody podľa § 238 Trestného zákona.

Ako druhý poškodený vystupoval občan z Nitry. Z uvedeného prípadu boli obvinení a následne vzatí do vyšetrovacej väzby štyria občania z Nitry a jeden občan z Bratislavy. Boli nedávno prepustení z väzby, ale trestné stíhanie proti nim trvá. Prípad vydierania mali spáchať tým spôsobom, že násilím so zbraňou zobrali do vozidla poškodeného Dušana Sopka a odviezli ho k rieke Nitra, kde od neho a následne aj od ďalšieho poškodeného občana z Nitry požadovali vyplatenie finančnej hotovosti vo výške 11 900 000 korún, ktoré od nich aj získali. Dôvodom požadovania predmetnej finančnej hotovosti bolo sprivatizovanie pozemkov bývalého Cukrovaru Nitra.

Dňa 31. 12. 1998 na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu boli všetci obvinení z väzby prepustení a stíhaní na slobode. Dušan Sopko je trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 209 Trestného zákona - poškodzovanie cudzích práv. Okresným úradom vyšetrovania Policajného zboru v Nitre bolo trestné stíhanie skončené s návrhom na podanie obžaloby. To znamená, že prípad bol riadne zadokumentovaný vrátane vypočutia Dušana Sopka. Teda tento návrh bol podaný dňa 27. 10. 1999 a spis sa nachádza na Okresnom súde v Nitre. Skončením prípadu na Okresnom úrade vyšetrovania Policajného zboru v Nitre polícia nemá momentálne dôvod na zisťovanie pobytu alebo pohybu Dušana Sopka.

Predseda NR SR J. Migaš:

Všetko, pán minister?

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Áno.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Krajči, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán minister.

Ja som rád, že ste odpovedali dokonca vy a nie pán Pittner, pretože vy ste ten človek, ktorý si pozval Dušana Sopka na tlačovú konferenciu KDH, ktorého tam vyťažoval a kládol mu otázky týkajúce sa vydierania a rôznych záležitostí. Dnes už je jasné s odstupom času, že ste zneužili svoje postavenie a médiá na to, aby ste tento prípad medializovali. Môžem vám prečítať z vyšetrovacieho spisu, že dňa 23. 2. 1996 ako konateľ firmy SK-PEN atď. požiadal o úver vo Všeobecnej úverovej banke vo výške 5 mil., pričom použil podnikateľský zámer s nepravdivými údajmi a následne 15. 3. po predložení falzifikátu faktúry, podľa ktorej mal Tukový priemysel fakturovať SK-PEN dodávku baliaceho stroja atď.

Na základe toho, keď som bol ministrom vnútra, som povedal, že tento človek je určitým spôsobom nespoľahlivý a že vy ste ho dali na tlačovú besedu, začali ste voči mne trestné stíhanie a vzniesli ste mi obvinenia z poškodenia mena tohto človeka. Ja len pre vašu informáciu chcem povedať, že vtedajší šéf advokátskej kancelárie pán Mitro, ktorý je dnes šéf spravodajskej informačnej služby, obhajoval pána Sopka pred vydieračom Ľubomírom F. v Nitre, pričom obhajoval aj jedného, aj druhého. Dnes Ľubomír F., šéf podsvetia v Nitre, je na slobode, pričom je dôvodne podozrivý z viacerých trestných činov, ale vy sa tvárite aj s pánom Mitrom, že sa nič nedeje.

Takže pýtam sa, pán minister spravodlivosti, prečo ste vtedy na tlačovej besede vytiahli tento prípad a takto ste zneužili svoje postavenie?

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister, nech sa páči.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Pán poslanec,

nerozumiem, povedal by som, logike vášho uvažovania. Po prvé to trestné stíhanie voči štyrom občanom z Nitry a jednému z Bratislavy, medzi ktorých patrí aj Ľubomír F., trvá a je to stíhanie za závažný skutok. A to, či pán Sopko spáchal nejaký trestný čin alebo nespáchal, to je samostatná záležitosť a relatívne nezávislá od trestného stíhania týchto piatich. To znamená, že predstavenie pána Sopka alebo umožnenie pánu Sopkovi vystúpiť na tlačovej konferencii KDH bolo úplne oprávnené.

A po druhé, pán poslanec, vy ste teraz pred chvíľou povedali, že Ľuboš, Ľubomír F. je šéfom podsvetia v Nitre, tak nejako ste sa vyjadrili. Je možné, ale povedal by som, tým viac bolo oprávnené a odôvodnené, že sme pánu Sopkovi umožnili vystúpiť na tlačovej konferencii KDH, pretože z toho sa javí, ak Ľubomír F. je naozaj taký, ako hovoríte, že pán Sopko naozaj dôvodne sa mohol prinajmenšom domnievať, že je v ohrození, a v takom prípade mu bolo treba pomôcť, hoci aj takou formou, akou je umožnenie vystúpenia na tlačovej konferencii. Takže ten vtedajší náš postup považujem za plne oprávnený a aj dnes sa k nemu spätne hlásim.

Predseda NR SR J. Migaš:

Druhú z vyžrebovaných otázok položil taktiež pán poslanec Krajči pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Za akých okolností sa syn riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov pán Zemko dostal do služieb Policajného zboru?"

Bude odpovedať znova pán minister Čarnogurský.

Nech sa páči.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Miroslav Zemko, syn riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, teda Františka Zemka, požiadal dňa 6. septembra 1999 o prijatie do štátnej služby príslušníka Policajného zboru. Na základe jeho písomnej žiadosti bolo vykonané prijímacie konanie, pri ktorom splnil všetky zákonom stanovené podmienky na prijatie do Policajného zboru. Menovaný bol prijatý dňa 15. 10. 1999 do prípravnej štátnej služby ako policajt čakateľ v hodnosti strážmajster so zaradením na protidrogové oddelenie Protidrogového odboru Bratislava. Pri prijatí mu bolo určené skúšobné obdobie v dĺžke 12 mesiacov. Jeho zaradenie na funkciu zodpovedá získanému úplnému strednému vzdelaniu s maturitou.

K vašej otázke, pán poslanec, uvádzam, že podľa § 14 ods. 1 písm. e) zákona číslo 73/1998 Z. z. jedna z podmienok na prijatie štátneho občana Slovenskej republiky do štátnej služby príslušníka Policajného zboru je vykonanie základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby, ak podlieha brannej povinnosti. Vychádzajúc z uvedeného, môže byť do štátnej služby príslušníka Policajného zboru prijatý aj občan, ktorý je držiteľom preukazu neschopnosti nástupu na základnú vojenskú službu. Takýto občan nepodlieha brannej povinnosti, a preto podmienka vykonania základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby u neho nemusí byť splnená. Ak takýto občan splní ostatné podmienky na prijatie do štátnej služby príslušníka Policajného zboru, podľa zákona číslo 73/1998 Z. z. takto vzniknutý služobný pomer nie je v rozpore s uvedeným zákonom.

Z uvedených skutočností vyplýva, že u strážmajstra Miroslava Zemka v prijímacom konaní do štátnej služby príslušníka Policajného zboru bolo postupované v súlade so zákonom číslo 73/1998 Z. z., ktorý schválila Národná rada.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Celkom sa mi páči to odôvodnenie. Mám pred sebou zákon číslo 171/1993 Z. z. o službe v Policajnom zbore. Citovali ste veľmi správne, že občan, ktorý sa chce stať policajtom, musí predložiť doklad o vykonaní základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby, ak podlieha brannej povinnosti. Ja si myslím, že je to základná podmienka, ak človek, ktorý nesplnil základnú vojenskú službu, resp. má "modrú knižku", ako vy hovoríte, ani v súlade so zákonom o zbraniach a strelive nemôže používať strelnú zbraň. Neviem si teda predstaviť, ako môže človek slúžiaci v Policajnom zbore vykonávať štátnu službu bez toho, aby mohol manipulovať so zbraňou, aj keď, samozrejme, toto ustanovenie zákona o zbraniach a strelive bolo napadnuté na Ústavnom súde a pripravuje sa novela tohto zákona. Ale v tejto chvíli alebo v tej chvíli, keď bol prijímaný pán Zemko, tento zákon platil, a teda je to v rozpore s dvoma zákonmi a myslím si, že by bolo treba doplniť alebo bolo by potrebné doplniť, aby som správne povedal, novelizovať § 14 tohto zákona číslo 171, aby ste tam doplnili ešte bod h), že keď je to príbuzný vysokého policajného funkcionára, že sa na neho nevzťahujú predchádzajúce ustanovenia.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán minister.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Pán poslanec, opäť nerozumiem logike vášho uvažovania. Pretože ak je v zákone uvedené, že musí vykonať základnú alebo náhradnú službu, ak podlieha brannej povinnosti, a v tomto prípade je jasné, že nepodlieha brannej povinnosti, tak nerozumiem, o čom to hovoríte. To je o inom.

(Reakcia z pléna.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pre pána ministra Ftáčnika pán poslanec Zlocha. Otázka znie: "Prečo nazývate almužnu, ktorú chcete podhodiť učiteľom, trinástym platom?"

Namiesto pána ministra Ftáčnika bude odpovedať pán minister Kňažko.

Nech sa páči.

Minister kultúry SR M. Kňažko:

Vážený pán predseda,

ctená snemovňa,

myšlienka o trinástom plate za rok 1999 pre zamestnancov školstva prvýkrát odznela na rokovaní ministerky financií s predsedom Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a ministrom školstva v marci 1999. V čase, keď sa o tom začalo hovoriť, bol tzv. trinásty plat iba pracovným názvom, pričom si účastníci rokovania uvedomovali, že zákon takýto pojem pre školstvo nepozná. Bolo to v čase, keď už bolo známe rozhodnutie vlády o zmrazení platov pre zamestnancov s tým, že vláda odsúhlasila osobitný prístup k školstvu a zdravotníctvu. Takzvaný trinásty plat mal a mohol byť kompenzáciou nezvyšovania platov v rezorte školstva, ktorý je na jednom z posledných miest v rebríčku priemerných platov. Navrhovaným riešením v tejto forme by sa boli riešili oprávnené požiadavky učiteľov a nepedagogických zamestnancov. Podmienkou na vyplatenie trinásteho platu bolo získanie mimorozpočtových zdrojov, pričom ako jedna z možných alternatív získania uvedených zdrojov boli výnosy z predaja podielu Slovenskej republiky v Československej obchodnej banke. Predpokladal sa čistý výnos minimálne vo výške 16 mld. Sk.

V decembri 1999 sa podpísala definitívna zmluva o odpredaji podielu Slovenskej republiky v Československej obchodnej banke a čistý výnos sa zmenšil na 5 mld. Sk, a to preto, že 10 mld. Sk musí byť odložené na riešenie sporu okolo Slovenskej inkasnej jednotky, ktorej účty spravuje práve Československá obchodná banka. Vláda Slovenskej republiky už predtým prijala svoje uznesenie, podľa ktorého 6 mld. Sk z uvedeného výnosu určila pre železnice, ktorým bývalá vláda neplatila za výkony vo verejnom záujme. Na základe toho vláda už nemala k dispozícii finančné prostriedky na prerozdeľovanie. Po januárových rokovaniach ministra školstva s ministerkou financií sa nakoniec podarilo nájsť iné zdroje, a to štátne finančné aktíva, ktoré má štát uložené na nepredvídané účely. Tým sa však štát vystavil riziku, že nebude vedieť kryť všetky svoje záväzky.

Po spoločnom rokovaní predsedu vlády, podpredsedu vlády pána Mikloša a ministerky financií s ministrom školstva sa rozhodlo, že prijateľné riziko pre štát je 500 mil. Sk, čo stačilo na pokrytie len 28 % všetkých zamestnancov školstva. Uvedomujem si, že spomínaná výška predstavuje len necelých 30 % z pôvodne požadovanej sumy 1,7 mld. Sk na vyplatenie trinásteho platu v 100-percentnej výške pre všetkých zamestnancov školstva a že tento krok vyvolal pomerne silný ohlas najmä v pedagogických kolektívoch.

Oceňujem veľmi triezve stanovisko Odborového zväzu školstva a vedy, ktoré bolo vydané včera. Rozhodnutie o čiastočnom krytí trinásteho platu chápem ako prvý krok, po ktorom budú v roku 2000 nasledovať ďalšie. Od 1. júla tohto roku 4-percentné zvýšenie tarifných platov pre všetkých zamestnancov štátu, teda aj zamestnancov školstva, a ďalej zvýšenie priemerných tarifných platov učiteľov o 450 Sk od 1. septembra 2000 v súvislosti so zvýšením miery vyučovacej povinnosti. Školstvo týmto získalo a získa v roku 2000 viac ako 1,2 mld. mzdových prostriedkov navyše oproti roku 1999.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zlocha, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Poslanec J. Zlocha:

Samozrejme.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

ja som vôbec nedostal odpoveď na moju otázku, pretože ja som sa jasne pýtal, prečo nazývate túto almužnu trinástym platom, na to ste mi neodpovedali. Ak sa nemýlim, v školstve sú najnižšie priemerné platy zo všetkých rezortov. Platy od najnižších platových stupňov až po tie najvyššie sa v hrubom pohybujú od 6 800 korún asi do 12 500, či 12 600 korún. Keď by ste to nazvali nejakou odmenou, v poriadku. Dalo by sa to tak nazvať. Ale tak obyčajne klamete. Klamali ste alebo vodili ste učiteľov za nos od marca až do konca roka. Nakoniec aj pred sviatkami sa hovorilo, že po sviatkoch dostanú trinásty plat. No ale nakoniec zrejme vláda má iné meradlá na to, čo je to trinásty plat alebo čo je to normálny plat. Podľa údajov, ktoré boli publikované v tlači, učitelia prijali toto rozhodnutie s veľkým rozhorčením, pretože to nepokryje ani zďaleka žiadne zvýšené náklady, ani infláciu. Tak nakoniec bolo uvedené zasa v médiách, že váš balíček opatrení na jedného obyvateľa zvýši náklady asi o 690 korún. Tak si to spočítajte. Priemerná rodina, štyria ľudia, mám obavy, že to bude tak stačiť akurát na zvýšenie nákladov na dopravné, ktoré budú.

Takže pedagógovia sú vám zrejme, nie vám, pán minister Kňažko, ale zrejme vláde a pánu ministrovi Ftáčnikovi vďační za to modré z neba, ktoré im sľubujete. Oni sa vám zrejme odvďačia tým, že vám pripravia rovnako na vysokej úrovni vzdelaných ľudí.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister.

Minister kultúry SR M. Kňažko:

No, pán poslanec, keď už položíte otázku, myslím si, že by ste mali počúvať aj odpoveď.

Jasne vám bolo odpovedané, čo sa týka vašej námietky o trinástom plate, že trinásty plat bol iba pracovným názvom, pričom si účastníci rokovania uvedomovali, že zákon takýto pojem pre školstvo nepozná.

Ďalej, myslím si, nad všetku pochybnosť je zrozumiteľné, že vláda musela prijať uznesenie, podľa ktorého 6 mld. z uvedeného výnosu určila pre železnice, ktorým bývalá vláda, to znamená tá vaša vláda, neplatila za výkony vo verejnom záujme. Na základe toho vláda už nemala k dispozícii finančné prostriedky na prerozdeľovanie. Opakujem to kvôli tomu, že ste zrejme veľmi nepozorne počúvali odpoveď. Ďalej tých 500 mil. korún, ktoré som spomínal, čo stačilo na pokrytie 28 % všetkých zamestnancov školstva, bude navŕšené v roku 2000 o viac 1,2 mld. mzdových prostriedkov navyše oproti roku 1999. 500 mil. a 1,2 mld. dáva presne požadovanú sumu 1,7 mld. na vyplatenie trinásteho platu.

Ak by ste ani po tomto vysvetlení neporozumeli, na budúcej hodine otázok vám to môžem ešte raz zopakovať.

Ďakujem.

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Štvrtú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Szabóová pre pána ministra Koncoša. Otázka znie: "Akú úlohu budú plniť zaniknuté štátne podniky Vodární a kanalizácií a z nich utvorené akciové spoločnosti, keď transformačný proces negarantuje, ale naopak umožňuje ďalšie trieštenie doterajších vodárenských sústav?"

Nech sa páči, pán minister.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Ďakujem pekne za otázku.

Hneď v úvode musím povedať, že návrh transformácie majetku v súčasných štátnych podnikoch Vodární a kanalizácií do majetku obcí sa pripravuje a pripravuje sa aj v spolupráci s viacerými poslancami, myslím, že zo všetkých poslaneckých klubov Národnej rady. Z nového návrhu koncepcie jasne vyplýva, že nejde o premaľovanie, aby som tak obrazne povedal, štátnych podnikov Vodární a kanalizácií na akciové spoločnosti, ale naopak, obce sa budú môcť rozhodnúť, do akej obchodnej spoločnosti sa začlenia a akú novovytvorenú vodárenskú spoločnosť, na ktorú sa uskutoční prevod majetku štátu v správe štátnych podnikov Vodární a kanalizácií, vytvoria.

Princípy novej koncepcie neumožňujú trieštenie doteraz existujúcich sústav. Na prvom mieste je to princíp technologickej, prevádzkovej a ekonomickej funkčnosti. Prevod majetku štátu v správe Vodární a kanalizácií na obce začlenené do nimi vytvorených spoločností chceme uskutočniť ako celok vrátane prevádzkového majetku. Štát už potom nebude zasahovať do prevádzkovania vodárenských systémov, ale navrhujeme podmienku pre prevádzkovateľa - spĺňanie odbornej spôsobilosti. Ani nepredpokladáme ďalšie trieštenie vodárenských sústav, tým myslíme vodárenskú sústavu ako celok, nie majetok súčasného podniku Vodárne a kanalizácie, lebo v každom podniku je zvyčajne niekoľko samostatných sústav. Predpokladáme, že každá obec bude napojená na nadobecnú kostru a bude závislá od jej funkčnosti a prevádzkyschopnosti a táto kostra pre obec v podstate nahradzuje zdroj vody. Obec teda vo vlastnom záujme by sa mala snažiť o to, aby zostala zapojená v určitom funkčnom celku. Obec sa nebude podieľať len na majetku rozvodov vo vnútri obce, ale aj na majetku spomínanej kostry, teda hlavnej trasy, na ktorú sú napojené aj ďalšie obce.

Akcie, ktoré by takto obec získala, nebudú predajné a prevoditeľné na subjekty mimo takejto vodovodnej spoločnosti, mimo takejto obchodnej spoločnosti. Vytváranie spoločností bude podliehať predovšetkým kritériu, aby daná množina obcí, ktoré budú na sústavu napojené, tvorila jeden celok. Chápem, že v okrese Komárno máte trochu iné skúsenosti, no a nakoniec v okrese Komárno je aj viacero nezávislých zdrojov, takže obava vami vyslovená v otázke je azda aj namieste. Ale skutočne bude záležať na starostoch, primátoroch obcí, aby vytvorili funkčnú a ekonomicky životaschopnú prevádzkovú jednotku.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslankyňa O. Szabó:

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

Vážený pán minister, dovoľte mi položiť ďalšiu otázku. Doteraz platná koncepcia transformácie vodární predpokladala prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií štátnym podnikom do času vydania vodného zákona, ako aj skončenia transformácie. Z akého dôvodu sa upustilo v okrese Komárno od uvedených zámerov koncepcie? To je prvá otázka. Druhá otázka. Prečo obce okresu Komárno majú znášať straty vzniknuté z prevádzkovania Vodovodov a kanalizácií?

Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP