Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Slobodníka sa hlási celkom 8 pánov poslancov. Končím možnosť faktických prihlášok. Posledný je pán poslanec Krajči a končím. Pán poslanec Gašparovič už bol po.

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som nadviazala na úvodné slová pána poslanca Slobodníka a taktiež prejavila názor, že som za uzavretie zmluvy, ale, samozrejme, nie za zmluvu tohto obsahu.

Ďalej by som sa vyjadrila, tak ako pán poslanec, k vystúpeniu pána guvernéra Národnej banky. No ja som očakávala, pán guvernér, že si vypočujete vystúpenia poslancov pred týždňom, pretože poukazovali na otvorené otázky, na ktoré by mala práve Národná banka dať odpoveď, resp. dovysvetľovať poslancom. Ale ako som počúvala vaše vystúpenie, vy ste ma presvedčili o tom, že buď ste zámerne neodpovedali, alebo ste sa vôbec neinformovali o tom, čo požadovali poslanci v tejto snemovni. Je mi veľmi ľúto, ale skutočne vaše vystúpenie bolo také.

Ďalej by som chcela konštatovať, tak ako pán poslanec Slobodník, že táto zmluva nepokrýva nedoriešené otázky. Je mi veľmi ľúto, že predseda vlády podpísal bez ohľadu na túto skutočnosť návrh zmluvy. Samozrejme, čo však možno očakávať od predsedu vlády, ktorý verejnú urážku našich podnikateľov českým premiérom nechá bez povšimnutia namiesto toho, aby bránil záujmy a dobré meno podnikateľov svojho národa. Pán premiér, tak ako ste nebránili našich podnikateľov, z tejto zmluvy mám pocit, že ste nebránili ani záujmy slovenského národa.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Na potvrdenie pravdivosti slov, ktoré povedal pán poslanec Slobodník, chcem pripomenúť občanom Slovenskej republiky aj prítomným poslancom poslaneckej snemovne, že po rozdelení federácie Česká republika dva roky hospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Až sa minuli peniažky, ktoré uliali do zahraničia, začala Česká republika hospodáriť so značným deficitom v štátnom rozpočte. To je prvý moment, ktorý varuje.

Druhý moment, minulý týždeň sa predseda českej vlády na adresu poslancov českej poslaneckej snemovne opýtal, čo chcú, keď im vláda pripravila takú výhodnú zmluvu o rozdelení majetku bývalej federácie. Už chceme teda pádnejší argument o tom, že táto zmluva je výhodná pre Českú republiku a nevýhodná pre Slovensko? Ak vláda na toto nereagovala, mali by poslanci poslaneckej snemovne prinajmenšom zbystriť pozornosť a začať uvažovať nad právnosťou tohto aktu, ktorý sa chystá, a nad jeho dosahom pre občanov Slovenskej republiky. Keď sme sa my snažili vysporiadať naše vzťahy v rámci bývalej federálnej armády, usilovali sme sa o rozdelenie archívov spravodajských služieb a usilovali sme sa dostať obrovský majetok, historický a duševný majetok v múzejných exponátoch, ktoré zostali v Prahe, tak nám česká strana odpovedala, keď sme aj fyzicky rozdelili archívy, že ide o ohrozenie suverenity Českej republiky. No a kde je naša suverenita, suverenita Slovenskej republiky?

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem.

Pán poslanec Slobodník vo svojom vystúpení načrel do začiatku delenia majetku a do toho, čo predchádzalo tomuto deleniu. Spomínal lodnú dopravu, Československé aerolínie a podobne. Ja by som chcel k tomu dodať, že vo funkcii ministra vlády v tom čase sme veľmi dôrazne upozornili predsedu vlády pána Čarnogurského, že česká strana chystá rozdelenie štátu a slovenská musí urobiť analogický materiál a podklady, aby sme boli dôkladne pripravení na toto delenie. Dokonca skupina na čele s pánom Mariánom Tkáčom, vtedajším námestníkom ministra financií, a ďalšími, v ktorej som bol aj ja, vypracovala osnovu správy o delení Česko-slovenskej republiky. Avšak pán Čarnogurský so svojimi ľuďmi presadil, že sa vypracoval materiál, ktorý mal zdôvodňovať katastrofu, keby došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a nie pripraviť sa na toto delenie. Tým vznikol sklz, ktorý sa už potom nikdy nedal dobehnúť.

A v tejto súvislosti by som chcel povedať, že pán Dzurinda, pán Jusko boli námestníkmi ministrov, pán Dzurinda konkrétne námestníkom ministra dopravy a vie veľmi dobre, ako došlo k deleniu Československých aerolínií, čo sa stalo s lodnou dopravou a podobne. Čiže je to jeho plná zodpovednosť. Ako sa vtedy prichádzalo o majetok, tak pokračuje vo svojich tradíciách a takisto pripravil aj túto zmluvu, ktorá ustupuje českej strane práve tam, kde sa ustupovať nemá, kde ide jednoducho o náš majetok, ako je to v prípade slovenského pokladu a ďalších, kde jednoducho treba položiť argumenty na stôl a naozaj sa s českou stranou dohodnúť, ale ako rovný s rovným. A to žiada aj Slovenská národná strana.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Podvodné finančné operácie pred rozdelením bývalého Česko-Slovenska, ktoré spomenul pán poslanec Slobodník, boli len prvým krokom rozličných zákulisných ťahov a podvodov, ktoré si dovoľuje jeden štát, jedna krajina, a v nich aj pokračuje voči Slovenskej republike. Myslím si, že história nás učí, že ani jeden anglický guvernér v hociktorom okupovanom štáte, ktorý bol pod anglickou korunou, nikdy nezastával záujmy tej krajiny, ale vždy zastával záujmy anglického dvora, anglického kráľa alebo kráľovnej. Žiaľbohu, máme vládu, ktorej zrejme tiež opäť niekto niečo nadiktoval, možno im sľúbil rýchlejšie tempo integrácie, ale to, že to bude stáť nielen každého občana peniaze, nielenže to zlikviduje akékoľvek možnosti napraviť niektoré krivdy, ktoré sa dejú, alebo sa môžu udiať takouto zmluvou, je oveľa zarážajúcejšie. Ťažko odmerať všetko peniazmi, ale myslím si, že tá nesvojprávnosť a taký spôsob rokovania a prístupu k veciam, ktoré sú vrcholovým záujmom nášho štátu, ako uvádza naša vláda, tak to skutočne nemá páru. Skutočne sa ukazuje, že ten, kto nechce štát, nech sa nechá potom riadiť, pretože to potom nijako inakšie nemôže dopadnúť, len tak, čoho svedkami sme teraz. Nielenže táto vláda ožobračuje občana zlým ekonomickým vedením štátu, ale dokonca ho okráda o ďalšie finančné prostriedky vo vzťahu k zahraničiu. A to je skutočne výsledok, to vyznamenanie, ktoré nepotrebuje nijaký komentár.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vláda Slovenskej republiky sa na nás obrátila s požiadavkou na autorizáciu svojej zmluvy o vysporiadaní a rozdelení majetku medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Samotná politická vôľa mať vysporiadané majetkové pomery so susednou krajinou je, myslím si, namieste a treba to hodnotiť pozitívne. Na druhej strane nie je možné k rozhodovaniu o majetku občanov štátu pristupovať bez náležitej prípravy, finančnej i majetkovej analýzy. Vzhľadom na to, že nielen pán poslanec Slobodník, ale i viacerí ďalší poslanci kvalifikovaným spôsobom spochybnili výhodnosť vládou predloženej zmluvy pre slovenskú stranu, dovolím si navrhnúť, aby Národná banka Slovenska písomne predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu k prerokúvanej zmluve a k prerokovanému bodu programu s tým, že by sa vyjadrila k vecným pripomienkam, ktoré vzišli z vystúpenia poslancov, tak, aby sme mohli objektivizovať niektoré námietky a aby poslanci, ktorí budú rozhodovať o tejto zmluve, vedeli, aké dôsledky bude mať hlasovanie pre Slovenskú republiku.

Preto dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode a požiadali Národnú banku Slovenska o vypracovanie písomnej správy. Nestačí nám totiž vystúpenie pána guvernéra k predloženej zmluve a k pripomienkam, ktoré vzišli z rozpravy.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss:

Vážený pán poslanec Slobodník, vaša reč bola plná nenávisti, vyhrážok, urážok, mystifikácií, mýtov. Pre vašu pamäť uvediem, že bez Strany demokratickej ľavice by nebolo ani Ústavy Slovenskej republiky, bez Strany demokratickej ľavice by nebol býval prijatý zákon o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a veci by sa boli bývali skončili celkom inak, ako sa skončili.

Váš názor na zmluvu, pán Slobodník, je v príkrom rozpore s názorom bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Českej republike pána Mjartana, ktorý gratuloval svojmu nástupcovi pánovi Stankovi, že sa konečne podarilo dostať veci zo slepej uličky, do ktorej sa dostali vtedy, keď vládlo Hnutie za demokratické Slovensko. Pýtam sa, keď máte toľko rozumu, prečo ste ho nepoužili a nedohodli s pánom Klausom lepšiu zmluvu? Prečo ste to nedokázali urobiť? Jednoducho potrebujete pri každej príležitosti ukazovať ľuďom nejakého nepriateľa, nejakých zradcov janičiarov. Vy neviete konštruktívne pracovať v politike, neviete robiť opozičnú politiku, vy by ste jednoducho bez nepriateľov nemohli existovať. To, čo ste nám rozprávali, rozprávali ste, pán Slobodník, päť a pol roka, tak sa nevyhrážajte tým, že to budete rozprávať znova. Výsledok vašej rétoriky je taký, že nemáte koaličného partnera, s ktorým by ste zostavili vládu, a nemáte partnerov v zahraničí. Táto zmluva nejaví žiadne známky toho, že by dlhodobo poškodila národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, naopak, konečne dokázala dať do poriadku vzťahy s Českou republikou. Dokazuje to, čo ste nedokázali vy, keď ste boli pri moci, preto na ňu tak útočíte.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Slobodník vo svojom vystúpení hovoril o zmluve medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a použil aj taký výraz, veľmi kritický, že táto zmluva vlastne nepokrýva nedoriešené otázky vo vzájomných vzťahoch. Ona nielenže nepokrýva nedoriešené otázky, ale znovu odkrýva aj doriešené otázky a odkrýva ich takým spôsobom, že vlastne redukuje už veci, ktoré boli dohodnuté. V roku 1993 vlastne česká strana uznala a priznala, že zlato slovenského štátu je majetkom Slovenskej republiky a doteraz ho protiprávne zadržiava. Táto zmluva sa tohto slovenského majetku vzdáva. Vám to neprekáža.

Pred chvíľou pán poslanec Weiss reagoval na vystúpenie pána Slobodníka a hovoril, že neprijímame zmluvu preto, lebo chceme stále hľadať nepriateľa. Nie je to v tom, prečo sa nepodpísala doteraz táto zmluva, a jednoducho takúto zmluvu by Mečiarova vláda nikdy neschválila. Prečo sa česká...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, prosím, reagujte na ostatného rečníka.

Poslankyňa M. Podhradská:

Áno, stále reagujem na pána poslanca Slobodníka. Prečo sa usiluje česká strana dosiahnuť, aby bola táto zmluva podpísaná práve v tomto čase? Nuž jednoducho práve preto, že majú skúsenosti s pánom Dzurindom ešte ako námestníkom ministra a vedia, že im vlastne ustúpi vo všetkých otázkach. Preto potrebujete túto zmluvu rýchle schváliť, aby ste dali zadosť ambíciám českej strany. V tomto je problém, niet sa kam ponáhľať. Francúzi s Rusmi si svoje otázky okolo dlhov vyriešili až po 79 rokoch len kvôli tomu, že obom stranám záležalo na korektnom uzatvorení zmluvy na rozdiel od tejto.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zajac.

Poslanec P. Zajac:

Obávam sa, že pán poslanec Slobodník už podal lepšie výkony ako dnes poobede. Ten výkon bol veľmi unavený, a dokonca by som povedal aj veľmi otravný a nudný, pretože nepovedal nič nové, iba tisícikrát zopakoval tie isté lži a tie isté nezmysly. Obmedzil by som sa iba na dve drobné poznámky.

Tá prvá sa týka pána poslanca Slobodníka samotného a jeho vlastných výrokov. Pán poslanec Slobodník v roku 1990 v lete povedal, že Česko-Slovensko nebude nikdy rozdelené. A čo to tu dnes rozpráva? Pán poslanec Slobodník ešte v rakúskej televízii v októbri 1992 rozprával o tom, že HZDS nejde o rozdelenie Česko-Slovenska, ale HZDS ide o lepšie usporiadanie štátu, a dušoval sa, že Česko-Slovensko ostane uchované. Tak to, čo nám tu dnes rozpráva, sú úplné nezmysly. Pán poslanec Gajdoš hovorí, že to bol vývoj. No tak nech si takýto vývoj strčí za klobúk. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka. Povedal by som, že...

(Poznámky poslanca Gajdoša z pléna.)

Pán poslanec Gajdoš, vaše absolútne impertinencie si vyprosujem a hovorte si ich doma manželke, ak chcete hovoriť nezmysly, ale nie tu v parlamente.

Druhá poznámka. Samozrejme, že tí, ktorí tento štát rozdelili a rozdelili ho takým spôsobom, že ho ani nevedeli rozdeliť, dnes iba nariekajú a nariekajú úplne zbytočne. Pretože jednoducho ich neschopnosť usporiadať veci, ktoré sami vytvorili, bola od začiatku jasná. Neboli na toto rozdelenie pripravení, zle rozdelili tento štát, pripravili Slovenskú republiku o množstvo vecí, nad ktorými teraz plačú, a ich náreky sú úplne zbytočné.

A posledná poznámka. Ak sa dá o niečom hovoriť ako o ceste k dobrej spolupráci s Českou republikou, tak je to práve táto zmluva, ktorá je dobrou zmluvou pre občanov Slovenskej republiky a Českej republiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Reagujúc na vystúpenie pána Slobodníka by som chcel povedať, že keď Mečiarova vláda pripravovala rozdelenie podľa takzvaného nulového variantu, tak dnešná vláda pod vedením pána Dzurindu pripravuje riešenie takzvaného dvojnulového variantu, to znamená, že...

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci, choďte si vybaviť svoje nedorozumenia mimo rokovacej sály.

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Prosím, keby som mohol dostať čas, ak mi bude chýbať.

Čiže keď Mečiarova vláda pripravovala naozaj rozdelenie podľa nulového variantu, Dzurindova pripravuje podľa dvojnulového. A že je to pravda, povedal aj sám Zeman, ktorý tvrdil, že 7 mld. korún získava z podpisu tejto zmluvy, ktorú pripravil pán Dzurinda. Dzurinda je predseda vlády, ktorý sa smeje z výrokov pána Zemana, keď hovorí o slovenskom pive, ktoré sa dá používať na vyplachovanie protéz, a miesto toho, aby protestoval, tak si dá české pivo. Ale to je Dzurinda.

Ďalej by som chcel povedať, čo je výhodné pre Čechov, tak to je označované v Čechách ústami pána Zemana, že na Slovensku existuje akási skupina slovenských separatistov, ktorí presadzujú absolútne iné záujmy. Tak, páni, tí slovenskí separatisti sme my, aby ste vedeli, a jednoducho na rozdiel od vás nepresadzujeme naše vlastné záujmy, ale záujmy tohto národa.

A na záver len pre pamäť chcem povedať aj pánu Weissovi, že lepšie mu sedí otázka pašovania cigariet, tak ako to bolo vo Zvolene, nech si na to spomenie a nehovorí pánu Slobodníkovi niečo pre pamäť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gašparovič.

Poslanec I. Gašparovič:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Chcem zareagovať na vystúpenie pána poslanca Slobodníka takou poznámkou, že som presvedčený, že nie všetci rozumejú tomu, čo pán Slobodník povedal. Nikto z nás opozície nie je proti prijatiu takejto zmluvy, práve naopak, každý susedský vzťah a každý priateľský vzťah je dobrý vtedy, ak sú vyrovnané najmä dlhy, na to je každý citlivý. To isté chceme urobiť aj my a pán poslanec Slobodník reagoval na niektoré body tejto zmluvy, ktorá má byť potvrdená Národnou radou, ktoré nie sú v poriadku. Neviem, prečo takto, všetci páni z koalície, reagujete, ako by sme nechceli prijať zmluvu. Chceme prijať zmluvu, ale dobrú zmluvu, ktorá bude rovnako výhodná pre Slovensko, ako aj pre českú stranu. Možno sa to niekedy nedá, ale treba hľadať možnosti, ktoré sú tu dané.

Viete, niektorí reagujete celkom z pozície nervóznych predstaviteľov svojich politických strán. To už je obohraté, že HZDS nevie byť v opozícii, že sme zvyknutí na niečo iné. Páni, vy neviete viesť opozíciu, ale neviete byť ani v koalícii, a to je to strašnejšie, Peter. Takže prečo vychádzame stále z takýchto postov a pozícií? Riešme túto zmluvu, nech nám odpovedia na problémy, ktoré predniesol aj poslanec Slobodník a my ostatní. Potom sa môžeme baviť, keď dáte na to vecné praktické odpovede, ktoré sú skutočne nezavádzajúce a sú reálne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Húska. Po ňom vystúpi pán poslanec Cuper.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda vlády,

vážené kolegyne a kolegovia,

nebudem sa teraz dotýkať výpočtov a otázky miery alebo nemiery dosiahnutej dohody, ale chcem sa dotknúť toho podstatného, čo vlastne dohoda je. Dohoda je vždy vyjadrenie nejakého stupňa záujmu, a to buď kultúrneho, politického, alebo všeobecného, ale aj ekonomického. A dohoda, jej kvalita a miera jej vnútornej vyváženosti je daná tým, do akej miery má vyvážené kompromisy. Pretože nesporne práve pri záujmoch dvoch strán vždy stoja tieto záujmy koniec koncov proti sebe a vyváženie týchto záujmov vyjadruje mieru kompromisu, a ak miera kompromisu je naozaj veľmi nízka v prospech jedného a vysoká v prospech druhého, tak v podstate nejde o kompromis, ale ide o diktát. Ide v podstate o stanovenie alebo využitie slabšej vyjednávacej pozície jednej zo strán. A je nesporné, že pán predseda vlády Dzurinda bol v slabšej vyjednávacej pozícii nielen preto, že je predstaviteľom 5,5-miliónového štátu, ale aj preto, že v rýchlom zháňaní zahraničných politických úspechov, ktorými by sa ako figovými listami zakryli zlé hospodárske výsledky tejto vlády, dostal sa do situácie slabšej vyjednávacej pozície a je nesporné, že to tak je.

Rád by som zdôraznil, že problematika riešenia slovensko-českej alebo česko-slovenskej otázky, samozrejme, musela byť zmluvne riešená a rád by som zdôraznil, že bez ohľadu na celú polaritu, protirečivosť týchto záujmov by bolo dobré, aby bolo sústavne zdôrazňované, že strategické záujmy obidvoch republík, teda Českej republiky aj Slovenskej republiky, sú v tom, aby boli čo možno najúčinnejšími kooperátormi, teda aby vzájomne spolupracovali. Samozrejme, nesmieme prejsť z tohto konštatovania do nejakého naivného postupu a do predpokladu, že jednoducho náš partner na základe toho sa bude usilovať o minimum svojich záujmov. To nie je pravda, nebola pravda a nebude pravda.

Môžem povedať ako človek, ktorý sa zúčastnil na rokovaní o riešení slovensko-českej otázky v slovenskej delegácii vedenej pánom Mečiarom a ktorá vyjednávala s českou delegáciou vedenou pánom Klausom, že obe delegácie si boli vedomé protichodnosti svojich vlastných záujmov, ale obe delegácie mali na pamäti to, že nesmieme dopustiť, aby sme zaťažili tieto vzájomné vzťahy hypotékou nejakého nekontrolovaného konfliktu, v ktorom by napríklad ako v Juhoslávii museli trpieť občania obidvoch republík a vlastne by to natrvalo zaťažilo vzájomné vzťahy.

To znamená, že sme hľadali spoločné riešenia a, samozrejme, nebolo celkom ľahké ich dosiahnuť, pretože zase vyjednávacia pozícia Českej republiky bola naozaj výhodnejšia. Väčšina deleného majetku sa pohybovala buď na území Českej republiky, alebo v dispozícii Českej republiky. A v tomto zmysle slova pochopiteľne táto situácia bola využitá a môžem povedať, že niektoré veci aj doteraz ďalej český partner používa tak, ako je mu výhodné. Ako vidíte, urobili sme napríklad síce len minimum možného spoločného postupu vo forme zmlúv o únii, ale hneď prvú zmluvu o únii, napríklad o peňažnej únii, vypovedala česká strana po niekoľkých dňoch existencie samostatných štátov.

Ale na druhej strane, samozrejme, česká strana má napríklad aj ekonomický záujem na colnej únii, pretože väčšinou z nej má viac a tam sa ani len na chvíľu nepokúša túto zmluvu, dajme tomu, narušiť. A to považujem za celkom legitímne, ide o to, aby sme boli partneri a aby sme si vzájomne videli do svojich záujmov.

Zároveň chcem povedať, že zmluvy netreba robiť za každú cenu. Napríklad už som spomenul vo faktickej poznámke, že zmluva o vyrovnaní medzi Československou republikou ako jedným z nástupníckych štátov rakúsko-uhorskej monarchie a Rakúskou republikou ako druhým nástupníckym štátom mali byť uzavreté do konca decembra 1919 alebo najneskôr do 1921, a ako vidíte, doteraz sa neuzavreli tieto zmluvy a koniec koncov to neznamená prekážku pre vzájomné vzťahy Českej republiky s Rakúskom a Slovenskej republiky s Rakúskom ako dvoch nástupníckych štátov.

Z týchto dôvodov chcem povedať, že, samozrejme, musíme hľadať kompromis, musíme sa dojednávať, ale tie kroky nesmú byť jednotlivé kroky, ktoré robíme vo viacerých dohodách, pretože takýto zložitý vzťah je možné riešiť iba viacerými dohodami, nesmie byť tak výrazne jednostranný, ako bola táto zmluva. Zaraz sme zase u nás platili výrazným ekonomickým znevýhodnením. A pritom je zaujímavé, vážení priatelia, že aj táto zmluva sa teraz vyhla problematike zlata. Ale čo to vlastne znamená? Že napríklad zlato, samozrejme, môže aj nemusí byť postúpené a môže byť nástrojom, pomocou ktorého vyvíjame na susedného partnera svoj vplyv, a to nie férový vplyv. To znamená, takto sa veci majú.

Zároveň treba povedať, že máme aj vzájomné vzťahy zaťažené problematikou, ktorá stále nie je riešená a nemohla byť napríklad ani predmetom riešenia pri rozdelení republiky, pretože jednoducho boli témy, ktoré sa nedali vôbec nastoliť. Napríklad viete, že slovenské obce, desiatky obcí z takzvaného hornooravského regiónu a hornospišského regiónu boli vymenené za takzvanú českú časť Těšínska s tým, že tento územný vzťah bude územne vzájomne kompenzovaný medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. A nebol územne kompenzovaný. Chcem povedať, že ten návyk je už taký, že dokonca vyrovnávanie, ktoré vzniká pohybom koryta rieky Moravy, bolo uskutočnené medzi Československou republikou tak, že sa postúpilo 6 ha na základe tohto posuvu na rakúsku stranu, ale znova to bolo vyplatené z hektárového vlastníctva Slovenskej republiky a to pribudnutie, ktoré na základe pohybu rieky bolo v prospech Českej republiky, ostalo taktiež nekompenzované. Tieto skutočnosti tu jednoducho sú. A my prinajmenšom, samozrejme, nechceme predsa vnášať nejaké územné problémy medzinárodného typu s inými ďalšími štátmi, ale tento vzájomný vzťah medzi Slovenskou a Českou republikou musí aj v budúcnosti v záujme zlepšovania postupnej kooperácie a pôsobenia aj voči tretím štátom, byť raz riešený. Z takýchto dôvodov považujeme naozaj zmluvu za nedostatočne a nedobre pripravenú.

Aby bolo vidieť, s akým chvatom bola robená, tak bolo to vidieť aj v tom, že sa do parlamentu dostala v dikcii a v znení, kde prílohová časť už nezodpovedala vlastnej dohode, a potom tu, povedal by som, veľmi nešikovným spôsobom to vysvetľoval podpredseda vlády, že nedopatrením v náhlosti, v chvate nebol dodaný správny text, ktorý je kdesi zapečatený. Ako je to možné, že sem nepríde poriadny text? Je to jednoducho dané tým, že nie je pravda, že táto vláda myslí štátnicky. Štátnicky myslí taká vláda, ktorá sa, samozrejme, usiluje o dobré vzťahy so susedmi a tobôž o dobré vzťahy so susednou Českou republikou, ale na druhej strane tieto vzťahy za cenu lacných krátkych efektov, politických efektov nemá jednoducho predávať.

Z týchto dôvodov máme v zásade stanovisko, že budeme podporovať postupné vyriešenie celej problematiky medzi Slovenskom a Českom veľmi pokojnou, veľmi priateľskou, veľmi korektnou cestou, ale zároveň sme proti uponáhľaným, nešikovným riešeniam, ktoré mimochodom neukazujú na stupeň štátnickej zrelosti našej vládnej garnitúry, ktorá mala pri tomto vyjednávaní minimálne dosiahnuť určitú rovnováhu, a nie kúpiť dočasný krátky politický úspech za cenu, ako to bolo hovorené 7 mld. Sk. Som presvedčený, že v záujme budúceho strategického vzťahu medi Českou a Slovenskou republikou sa musia tieto veci stále vyjednávať, ale korektne, a korektný spôsob nie je vazalský spôsob.

Priatelia, nie sme, nechceme a nebudeme vazalmi druhých a budeme musieť vyjednávať síce korektným spôsobom, ale nikdy nie tak, aby sme poškodzovali záujmy Slovenska. Tieto dve skutočnosti sú zakryté niektorým nekritickým posudzovateľom našej spoločnej česko-slovenskej minulosti. A možno to aj dokonca často vysvetliť, sú to napríklad rodinné vzťahy a podobne, ale to neznamená, že by sme mali pripustiť takýto postup medzi štátmi. Táto zmluva v polohe, ako bola predložená parlamentu, ukazuje také veľké dávky nedorobkov, že naozaj ťažko s ňou súhlasiť, i keď zásadne súhlasíme s tým, že sa treba usilovať o maximum dohody medzi Slovenskou a Českou republikou, samozrejme, na princípe partnerstva.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Cuper. Ešte predtým s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hudec. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Pán poslanec Cuper, môžete sa pripraviť na ďalšie vystúpenie.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Ak mi dovolíte, chcel by som konkretizovať jeden údaj, ktorý uviedol pán poslanec Húska, a to, že Československá štátna banka, resp. vedenie banky 30. júna 1992 znížilo bilančný úhrn aktív o 286 mld. a na strane pasív tiež o 286 mld., teda spolu o 572 mld. vtedajších korún československých. Ako dôvod uviedlo potrebu kompenzácie príjmov a výdavkov štátnych rozpočtov a štátnych fondov, ako aj položky z bilancie ČSOB. To v skutočnosti znamenalo na jednej strane presun majetkových hodnôt Štátnej banky československej výlučne v prospech Českej republiky a na druhej strane výrazné zníženie objemu majetkových hodnôt určených na delenie medzi Českú republiku a Slovenskú republiku. Táto zvyšná časť bilancie Štátnej banky československej sa po menších korektúrach 31. decembra 1992 upravila na stav aktív 376 mld. a pasív v rovnakej výške. Dôsledkom tejto falošnej transakcie bolo, že si Česká republika z majetku Štátnej banky československej privlastnila hodnoty enormných rozmerov, a to v sume 572 mld. Kčs, kým Slovenská republika bola zároveň vylúčená z možnosti uplatniť tretinový podiel na týchto hodnotách, čo predstavuje sumu vyše 191 mld. Sk. Teda, o akej kompenzácii čoho chce táto zmluva hovoriť? Je to jednoducho potvrdenie podvodu, finančného podvodu, a keby sme mali takúto zmluvu ratifikovať, tak tento podvod budeme legalizovať.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Cuper. Po ňom vystúpi pán poslanec Husár.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

chcel som pozdraviť aj pána predkladateľa predsedu vlády Slovenskej republiky, ale niekde sa stratil do prvej lavice, skúša, ako mu to bude svedčať asi naspäť ako poslancovi.

Vážený pán predseda vlády,

milé dámy,

vážení páni,

medzinárodné zmluvy, najmä ak sa nimi majú deliť alebo usporadúvať pomery medzi dvoma vzniknutými štátmi, alebo ak ide o akékoľvek usporadúvanie vzťahov medzi dvoma alebo viacerými subjektmi, mali by byť uzatvárané v pokoji a nikdy by nemali byť uzatvárané v časovej tiesni. Predkladaný návrh zmluvy nám hovorí vo svojej predkladacej správe o tom, že kvôli časovej tiesni sa k návrhom oboch týchto dokumentov, teda myslí sa tým zmluvy a jej prílohy, pred ich podpísaním uskutočnilo iba skrátené medzirezortné pripomienkovanie príslušnými slovenskými inštitúciami. Neviem, prečo v inej časti sa hovorí o tom, že česká strana na rozdiel od slovenskej mala dostatok času aj na prerokovanie, aj na medzirezortné pripomienkovanie. Ide o to, že česká strana na rozdiel od slovenskej sa na spravovaní Slovenska naučila ovládať cudzie národy a nazbierala dostatok skúseností, aby nám aj po rozdelení vnucovala akýmkoľvek neprimeraným spôsobom svoju vôľu. A to aj preto, že tento národ má jednoducho nesvojprávnu vládu, vládu, ktorá je schopná za to, aby posedela ešte nejaký čas vo svojich kreslách, predať Slovensko za každú cenu. Ale história je najlepšou učiteľkou a veľa sa tu pohovorilo o období, ktoré predchádzalo uzatvoreniu tejto zmluvy.

Pán Weiss nás pred chvíľou poúčal o nehynúcich zásluhách Strany demokratickej ľavice, o tom, že delenie federálneho majetku alebo po bývalom spoločnom štáte mohlo byť oveľa elegantnejšie, oveľa prospešnejšie pre Slovenskú republiku, ak by sme boli akceptovali návrhy Strany demokratickej ľavice. V prvom rade pánu Weissovi chcem povedať, že zrejme ako predseda zahraničného výboru tohto parlamentu nepozná medzinárodné právo a najmä jeho Viedenský dohovor o zmluvnom práve.

Pán Weiss, nebolo možné súhlasiť alebo za nijakých okolností sa zmocniť vášho návrhu, alebo návrhu Strany demokratickej ľavice, že najprv rozdelíme majetok a potom štát. Bol to veľmi hlúpy návrh. Nedá sa deliť niečo, čo jednoducho je nedeliteľné. Subjektom federálneho majetku alebo vlastníkom federálneho majetku bol nominálne federálny štát. Pokiaľ nedošlo k jeho zániku rozdelením, nebolo možné nakladať s majetkom právoplatného vlastníka, to znamená federálneho štátu. Teda k efektívnemu deleniu majetku po bývalom spoločnom štáte mohlo dôjsť až vtedy, keď sa prijal zákon o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ale táto psia logika je zrejme vlastná viacerým politikom Strany demokratickej ľavice, pretože nás pán Orosz v ústavnoprávnom výbore poúčal, že samotný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky visí vo vzduchu, či v "lufte", ako presne povedal.

Chcem pánu predsedovi ústavnoprávneho výboru odporučiť, aby si prečítal článok 152 platnej Ústavy Slovenskej republiky, kde sa jednoznačne hovorí o tom, že ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky. Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike vzniká deväťdesiatym dňom od uverejnenia rozhodnutia Ústavného súdu, republikových neplatností spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.

Pán Orosz, zákon o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol publikovaný v Zbierke zákonov, teda platí aj v Slovenskej republike, lebo nie je mi známe to, že by ho bol Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil alebo čokoľvek na ňom menil, a to by bolo do 90 dní zakladalo právo zrušiť tento zákon. Teda ak česká strana nedodržuje zákon, pod ktorý sa podpísala takisto ako slovenská strana, nekoná v dobrej viere, ktorá sa žiada, a je súčasťou medzinárodných zvyklostí a vierolomne ho sama porušila, keď si prisvojila vlajku bývalého spoločného štátu. Nie my, ako tvrdí pán predseda českej vlády, nie my sme boli iredentisti, my sme iba uplatnili odveké sebaurčovacie právo spravovať si svoje záležitosti sami bez cudzej nadvlády. Neviem, ale každý Slovák, ktorému je slovo sloboda drahocenné, bol rád, že je tu samostatná Slovenská republika, že je tu samostatný slovenský štát, že sme slobodný a demokratický národ v rodine európskych národov.

Viem, ako sa pán Zeman pri schvaľovaní zákona o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za každú cenu snažil "prepašovať" do tohto návrhu zákona svoje pozmeňujúce návrhy, že aj po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ostane Česko a Slovensko v únii. Tá únia bola natoľko nedefinovaná, že by bola umožňovala najmenej dvadsatoraký výklad, tak ako iné návrhy z dielne pána Zemama. A ak pán Zeman uplatnil to, čo som povedal, že sa naučil ovládať slovenský národ na jeho spravovaní počas prvej republiky a neskôr aj počas spoločného štátu, tak to platí o jeho snahe ovládnuť ho aj prostredníctvom návrhu tejto zmluvy dvojnásobne. V samotnej zmluve slovenská strana naozaj vystupovala ako nesvojprávny subjekt, konala v časovej tiesni.

Zmluva nezodpovedá ani ďalším medzinárodným zvyklostiam, v mnohých častiach odporuje Viedenskému dohovoru o zmluvnom práve, a preto vo svojej podstate nespĺňa náležitosti v súlade s medzinárodným právom. Čo je najpodstatnejšie, že v samotnej predkladacej a dôvodovej správe jej predkladateľ hovorí o tom, že obsah zmluvy, ktorý je podstatnou a esenciálnou náležitosťou každej zmluvy, nie je definitívny. To sa už nebudem zmieňovať o veciach, ktoré boli z hľadiska finančného a ďalšieho vyrovnania predmetom úvah mojich kolegov.

Chcem v súlade s tým, čo som povedal, navrhnúť na záverečné hlasovanie dve uznesenia. V prvom rade chcem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že vráti text zmluvy vláde Slovenskej republiky, aby tento znovu prerokovala s českou stranou, uzatvorila sporný obsah zmluvy a takto dokompletovaný návrh zmluvy opätovne doručila Národnej rade Slovenskej republiky.

Ak by toto uznesenie, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, neprešlo, mám návrh, aby sa druhé uznesenie stalo súčasťou alebo prílohou zmluvného dokumentu a toto uznesenie, aby znelo: Vláda Slovenskej republiky reprezentovanej predsedom Mikulášom Dzurindom, podpredsedom vlády Ivanom Miklošom, ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom a ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou pri uzatváraní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku postupovali neštandardne v rozpore s medzinárodným právom a pri jej predkladaní do Národnej rady Slovenskej republiky uviedli Národnú radu Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky do omylu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto ustanovenie má oporu aj v medzinárodnom práve v článku 69 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, kde sa jasne hovorí, že ani zástupcovia štátu zastupujúci záujmy pri uzatváraní medzinárodných zmlúv nemôžu konať v omyle alebo dopúšťať sa omylu, ďalej podvodov alebo korupcie. Je tu množstvo možností uvažovať, ak pozeráme na ten neuzavretý obsah zmluvy, ak uvažujeme o delení aktív alebo o tom, ako sa delili aktíva a pasíva po bývalej Československej obchodnej banke, neschopnosti dať do zmluvy dodatok, že nebol vyriešený problém satisfakcie za českou stranou vymenené územia severnej Oravy a Spiša, hovorím zmienka, nie požiadavka finančného vyrovnania, tak je celkom namieste otázka a - pán premiér, žiaľbohu, sa niekde zasa vyľudnil -, opýtať sa ho, či konali pri uzatváraní tejto zmluvy jednotliví ministri alebo ich rezortní pracovníci v omyle, nebodaj v podvode alebo nebodaj, že boli českou stranou korumpovaní. Potom sa nedivme, že takto uzatvorená zmluva neumožňuje požadovať od českej strany tie finančné satisfakcie, ktoré slovenskej strane právom patria, s ktorými sa na slovenskej strane počítalo a na ktorých sa mali podieľať, ako to bolo napríklad sľúbené, aj 13. a 14. platom učitelia v Slovenskej republike.

Potom je tu, samozrejme, namieste aj politická zodpovednosť za takto uzatvorenú medzinárodnú zmluvu. Pán ministerský predseda nemôže v nijakom prípade konať v časovej tiesni. O mnohých medzinárodných zmluvách sa rokuje roky. Uzatvoria sa, ale, samozrejme, niektoré zmluvné strany si roky nepokladajú za povinnosť plniť ich obsah. Chcem sa opýtať pána ministerského predsedu alebo predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu, aká časová tieseň, aké dôvody na uzatvorenie takej nekvalifikovanej, neodbornej, nevýhodnej medzinárodnej zmluvy ho viedli k tomu, že túto zmluvu s českou stranou autentifikoval alebo parafoval. Neviem, lebo aj tu je rozdiel, či tento text zmluvy bol autentifikovaný alebo po jednotlivých stranách iba parafovaný. To odpovedám zároveň aj pánu Slobodníkovi, lebo aj medzi tým by bol rozdiel z hľadiska toho neukončeného obsahu.

Zároveň chcem zdôrazniť, že to, čo sa chce prišiť ako neúspech tejto vlády pri delení federálneho majetku predchádzajúcej vláde, alebo osobitne Hnutiu za demokratické Slovensko, ktoré tomuto národu prinieslo slobodu, nezávislosť a demokraciu, že skazou tohto parlamentu - žiaľbohu, história sa v tomto prípade nemilo zachovala k občanom Slovenskej republiky -, že skazou tohto parlamentu sú poslanci, ktorí boli jadrom VPN, ktoré už pri zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky boli proti vytvoreniu samostatnej Slovenskej republiky. Nechceli dopriať, pán Zajac, pán Šebej, pán Tatár, pán Gál, ale aj ďalší, nechceli dopriať tomuto národu samostatný zvrchovaný slovenský štát a dnes sa snažia vo svojich faktických poznámkach, pretože sa zrejme boja vystúpiť a priznať svoj podiel na tom, že boli sprivatizované federálne podniky nie našou vinou, ale ich vinou.

Znovu opakujem pre občanov Slovenskej republiky po víťazných voľbách v roku 1992 sa Hnutie za demokratické Slovensko zachovalo ako zodpovedný hospodár, dali sme do Federálneho zhromaždenia návrh zákona o zákaze blokácie, privatizácie federálneho majetku. Toho federálneho majetku, o ktorom sa často v médiách hovorí alebo tí, ktorí umožnili jeho privatizáciu tým, že nechceli skoršie rozdelenie federálneho štátu, dnes hovoria, že sme zodpovední za to, že sa sprivatizovala Československá námorná plavba alebo Československé aerolínie. Nie, my sme si boli vedomí toho, že federálny majetok sa nesmie privatizovať, a preto bol aj tento návrh zákona. Ale počas vlády VPN sa sprivatizovali tieto federálne majetky a nikomu, ani pánu Zajacovi, ani pánu Tatárovi, ani pánu Gálovi nenapadlo protestovať proti tomu, že sa tieto podniky privatizujú. My sme tak urobili, vážený pán Zajac. V tomto smere mám čisté svedomie. Ten zákon vo Federálnom zhromaždení som podával v júli 1992. Toto nám určite prišiť nemôžete v nijakom prípade.

Takže vážený pán premiér, ak konáte v časovej tiesni, tak to nebola tá časová tieseň, ale bolo to zoskupenie v rámci SDK, ktoré tento štát nechcelo, ktoré robilo všetko, aby tento štát neexistoval, robilo všetko, aby nemal svoj štátny jazyk, robí všetko, aby sme dopadli pri delení federálneho majetku tak, ako tento národ nechce. Takže to je ten dôvod, že uvádzate tento parlament do omylu, že mu predkladáte nekvalifikovanú zmluvu, veľmi nevýhodnú zmluvu, a preto to moje uznesenie. Prezradím vám, že v budúcnosti, ak by títo poslanci v sebe našli dostatok odvahy, uznesenie číslo 2 by umožňovalo takúto nevýhodnú zmluvu, ktorú ste uzavreli možno v časovej tiesni, možno vás uviedli títo páni z VPN do omylu, že takúto zmluvu by sme mohli v budúcnosti aj spochybniť. V opačnom prípade Slovensko príde o mnohomiliardové škody. Takže, pán Dzurinda, prečítajte si túto knižočku, volá sa Okradli nás a okrádate nás aj vy.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)