Piaty deň rokovania
26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
1. februára 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram piaty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Cagala, pán poslanec Drobný, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Lexa, podpredseda Národnej rady Presperín, pán poslanec Topoli a pán poslanec Pavol Vrždák. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani poslankyne, páni poslanci, vymenovaním poslanca Lajosa Mészárosa prezidentom Slovenskej republiky za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky s účinnosťou od 22. januára roku 2000 podľa článku 137 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky mu týmto dňom zanikol jeho poslanecký mandát. Podľa príslušných ustanovení zákona číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady nastupuje na zaniknutý mandát poslanca Mészárosa náhradník podľa určenia Strany maďarskej koalície. Vzhľadom na uvedené v mene štyroch poslaneckých klubov podávam návrh na doplnenie programu 26. schôdze o tieto body:
1. Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
2. Sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
3. Návrh na voľbu poslanca do výborov Národnej rady Slovenskej republiky a poslanca do medzinárodnej parlamentnej organizácie.
Ďalej navrhujem, aby sme do programu 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradili ešte tieto body:
4. Návrh na zmenu člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov (tlač 411) podaný členmi klubu poslancov Strany maďarskej koalície.
5. Vzdanie sa poslanca Miroslava Kotiana funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.
O tomto návrhu na doplnenie programu 26. schôdze dávam hlasovať bez rozpravy.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa hlasujme o uvedených návrhoch, ktoré som predniesol vo svojom úvodnom vystúpení. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s doplnením programu 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Pristúpime k
správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Viliama Sopka, aby podal správu.
Nech sa páči, pán predseda výboru.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
predkladám správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky vymenoval dňa 25. novembra 1999 podľa článku 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky poslanca JUDr. Lajosa Mészárosa za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky s účinnosťou od 22. januára 2000, keď sa zložením sľubu podľa článku 134 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ujal funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Podľa článku 137 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom 22. januára 2000 zanikol jeho poslanecký mandát. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník z tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidačnej listine s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov podľa § 45 ods. 5.
Strana Maďarskej koalície listom svojho predsedu Bélu Bugára zo dňa 31. januára 2000 oznámila, že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lajosa Mészárosa nastúpil ako náhradník pán Miklós Fehér.
Pán Miklós Fehér sa narodil 31. októbra 1959. Pôvodným povolaním je matematik, teraz pracuje ako zástupca prednostu Krajského úradu v Nitre. Býva v Komárne. Je ženatý. Má tri deti. Pán Miklós Fehér bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v prvom volebnom období od roku 1992 do roku 1994. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 20. schôdzi dňa 1. februára 2000 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie a jej súčastí, že určený náhradník na uprázdnený mandát je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka, platnosť jeho nastúpenia, voliteľnosť a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma poveril ako predsedu, aby som na tejto schôdzi podal správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 1. februára 2000 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky berie na vedomie, že
1. poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Lajos Mészáros bol prezidentom Slovenskej republiky vymenovaný za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky od 22. januára 2000, keď sa zložením sľubu ujal funkcie sudcu Ústavného súdu. Podľa článku 134 ods. 5 a článku 137 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom 22. januára 2000 zanikol jeho poslanecký mandát,
2. podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nastupuje podľa určenia Strany maďarskej koalície pán Miklós Fehér,
3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste o tomto bode rokovania otvorili rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi za podanie správy.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa, žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca. O tomto návrhu uznesenia dávam hlasovať.
Prosím všetkých poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predniesol predseda výboru pán Viliam Sopko. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka Miklósa Fehéra na uprázdnený mandát poslanca Lajosa Mészárosa.
Osvedčenie o tom, že sa pán Miklós Fehér stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 1. februárom 2000, mu odovzdám po zložení sľubu. Prosím náhradníka, aby sa dostavil do rokovacej sály.
Pristúpime k
sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo sľubujem a podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.
Prosím pána Miklósa Fehéra, aby predstúpil pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Prosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Hrušovského, aby prečítal text sľubu. Zároveň prosím prítomných poslancov a poslankyne, aby počas skladania sľubu stáli.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Poslanec M. Fehér:
Sľubujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Želám pánu poslancovi veľa úspechov v práci v Národnej rade Slovenskej republiky a v jej výboroch.
Skôr ako sa bude pokračovať, bude 5-minútová technická prestávka. Prosil by som poslancov a poslankyne, aby zotrvali na svojich miestach, o chvíľu budeme pokračovať v 26. schôdzi.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme bodom programu
návrh na voľbu poslanca do výborov Národnej rady Slovenskej republiky a poslanca do medzinárodnej parlamentnej organizácie.
Poslanci klubu Strany maďarskej koalície navrhujú, aby poslanec Miklós Fehér bol zaradený do Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a do mandátového a imunitného výboru, ktorých členom bol aj poslanec pán Mészáros.
Ďalej poslanci navrhujú zvoliť Pála Farkasa za člena stálej delegácie medzinárodnej organizácie, ktorej členom bol tiež poslanec Mészáros.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Milé dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vás pozdravil.
Chcem pripomenúť ctenému plénu, že si vážim jeho starostlivosť, ktorou sa stará o blaho maďarskej koalície, a jej poslanca chcú zaradiť do príslušného výboru. Tak to má byť v súlade s ústavou a zákonmi tohto štátu. Len vám chcem pripomenúť, pán predseda, a tiež tomuto ctenému plénu, že by bolo načase, aby ste zaradili aj poslanca Lexu do výboru, aby sa mohol zúčastňovať na práci v tomto parlamente, pretože rok a pol je dosť dlhý čas na to, aby ste tak urobili a netvárili sa, že všetko v tomto štáte, v tomto parlamente je v poriadku, lebo to je v príkrom rozpore s princípmi demokracie právneho štátu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu. Postupovať budeme tak, že najskôr budeme hlasovať o návrhu na voľbu poslanca Miklósa Fehéra do výborov Národnej rady a potom budeme hlasovať o voľbe poslanca Pála Farkasa za člena stálej delegácie Národnej rady do Zhromaždenia Západoeurópskej únie.
Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V tomto prípade nie je ustanovená tajná voľba. Preto podávam návrh, aby sa voľba poslanca do výborov Národnej rady vykonala verejne. Dávam o tomto návrhu hlasovať.
Prezentujme sa, pani poslankyne, páni poslanci, a hlasujeme o mojom návrhu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že o tomto návrhu budeme hlasovať verejne.
Pristúpime k prvému hlasovaniu, a to o návrhu, aby poslanec Miklós Fehér bol zvolený za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a tiež za člena mandátového a imunitného výboru. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme poslanca Miklósa Fehéra zvolili za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a za člena Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalej pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu poslanca Pála Farkasa za člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do Zhromaždenia Západoeurópskej únie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme poslanca Pála Farkasa zvolili za člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do Zhromaždenia Západoeurópskej únie.
Podľa doplneného programu pristúpime k
návrhu na zmenu člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.
Návrh ste dostali ako tlač 411. Poslanci, členovia klubu Strany maďarskej koalície navrhujú Národnej rade odvolať z funkcie člena výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov poslanca Pála Farkasa a namiesto neho zvoliť za člena tohto výboru poslanca Lászlóa Kötelesa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa, žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu.
Podávam návrh, aby sme aj o uvedenom odvolaní a voľbe poslancov hlasovali verejne. Dávam o tomto návrhu hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že o týchto návrhoch budeme hlasovať verejne.
Pristúpime k prvému hlasovaniu, a to o návrhu na odvolanie poslanca Pála Farkasa z funkcie člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada odvolala poslanca Pála Farkasa z funkcie člena výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.
Teraz budeme hlasovať o návrhu klubu poslancov Strany maďarskej koalície na voľbu poslanca Lászlóa Kötelesa za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Na jeho zvolenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila poslanca Lászlóa Kötelesa za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.
Teraz pristúpime k nasledujúcemu bodu, ktorým je
vzdanie sa poslanca Miroslava Kotiana funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.
Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že poslanec Miroslav Kotian mi písomne listom z 31. januára 2000 oznámil, že sa vzdáva funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.
Na základe toho je potrebné, aby Národná rada podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku odvolala Miroslava Kotiana z funkcie predsedu uvedeného výboru Národnej rady.
Návrh uznesenia Národnej rady a list poslanca Kotiana vám bol rozdaný.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu.
Vzhľadom na to, že poslanec Miroslav Kotian sa vzdal funkcie predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, odporúčam, aby sme o uznesení vzdania sa a odvolania hlasovali verejne. O mojom návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že budeme hlasovať verejne.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie vzdanie sa funkcie predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a na základe toho odvoláva Miroslava Kotiana z funkcie predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov s tým, že zostáva členom tohto výboru.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto uznesení.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie vzdanie sa poslanca funkcie predsedu výboru a odvolala Miroslava Kotiana z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze v prerušenej rozprave o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999.
Prosím navrhovateľa a predsedu vlády, aby zaujal miesto navrhovateľov a spoločného spravodajcu Árpáda Duku-Zólyomiho, aby zaujal miesto pre spoločných spravodajcov. Nech sa páči, pán predseda, pán poslanec.
Chcem vás informovať, že k tomuto bodu včera vystúpili všetci poslanci písomne prihlásení do rozpravy.
Ústne sú do rozpravy ešte prihlásení poslanci Dušan Slobodník, Augustín Marián Húska, Ján Cuper, Stanislav Husár a Tibor Cabaj.
Pretože bol procedurálny návrh pána poslanca Baca, aby sa vyjadril v rozprave k tejto zmluve guvernér Národnej banky Slovenska, pozval som ho na rokovanie o tomto bode, ale musíme dať najprv odhlasovať, aby guvernér Národnej banky mohol vystúpiť v rozprave pri tomto bode programu. Preto vás prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovaním vyjadrili svoju vôľu, či Národná rada súhlasí s vystúpením guvernéra Národnej banky pána Juska k tomuto bodu.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vystúpením guvernéra Národnej banky Slovenska.
Dávam slovo pánu guvernérovi a po ňom vystúpi pán Dušan Slobodník.
Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.
Guvernér Národnej banky Slovenska M. Jusko:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
ďakujem za možnosť, aby som vyjadril niekoľko hlavných myšlienok k procesu delenia bývalej Štátnej banky československej. Problematika je veľmi široká, má za sebou sedem alebo osemročnú históriu, a preto sa vo svojom vystúpení môžem zamerať len na základné charakteristiky tohto procesu.
Je dôležité si pripomenúť, že podľa ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. zo 14. júna 1992 o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku boli rozdelené hmotný majetok, práva a záväzky Štátnej banky československej súhrnne vyjadrené v bilancii ŠBČS v objeme približne 355,3 mld. Kčs na strane aktív, ako aj pasív. Na časť pripadajúcu Národnej banke Slovenska na strane aktív Národnej banke Slovenska pripadlo zhruba 113,6 mld. korún, na strane pasív približne 91,3 mld. korún. Českej národnej banke v zmysle tohto ústavného zákona pripadlo na strane aktív zhruba 241,7 mld. korún a na strane pasív zhruba 263,9 mld. korún.
Toto rozdelenie sa uskutočňovalo na základe princípov stanovených uvedeným zákonom, t. j. princípom 2:1, územným princípom a princípom stanoveným Medzinárodným menovým fondom, ktorý sa vzťahoval tak na členskú kvótu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Medzinárodnom menovom fonde, ako aj na záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu. Tento princíp bol vyjadrený 2,29 v prospech Českej republiky a 1 diel v prospech Slovenskej republiky. V dôsledku uplatnenia týchto princípov delenia stanovených uvedeným zákonom Česká národná banka prevzala menej aktív než pasív zhruba o 22,3 mld. korún, Národná banka Slovenska prevzala viac aktív než pasív po bývalej Štátnej banke československej zhruba o 22,3 mld. korún. Uvedený rozdiel zhruba 22,3 mld. korún medzi prevzatými aktívami a pasívami bol zvýšený v období takzvanej menovej odluky, keď bola spoločná mena, t. j. od 1. 1. 1993 do 5. 2. 1993 v dôsledku salda clearingového zúčtovania platieb medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, o ďalších zhruba 2,4 mld. korún.
Vysporiadanie tohto salda má byť rovnako, ako aj vysporiadanie výsledkov výmeny obeživa podľa princípov stanovených uvedeným zákonom Federálneho zhromaždenia číslo 541/1992 Zb. Celkové uplatnenie princípov delenia spôsobilo, že Česká národná banka prevzala menej aktív než pasív po bývalej Štátnej banke československej zhruba o 24,7 mld., kým Národná banka Slovenska prevzala viac aktív než pasív po bývalej Štátnej banke o rovnakú sumu, teda 24,7 mld. korún pri nedoriešení výsledkov výmeny obeživa.
Z ďalších udalostí, ktoré sa odohrali popri tých zložitých rokovaniach, ktoré od roku 1992 prebehli do nedávnej minulosti, by som spomenul novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 358/1997 Z. z. z 3. 12. 1997. Na základe tohto zákona Národná banka Slovenska zúčtovala zhruba 24,5 mld. korún oproti záväzkom Slovenskej republiky voči Národnej banke Slovenska v rovnakej výške. Z našej bilancie tak na strane pasív, ako aj aktív v zmysle tohto zákona Národnej rady Slovenskej republiky odišlo zhruba 24,5 mld. korún. Za predpokladu, že parlamenty Slovenskej republiky a Českej republiky schvália predložený návrh zmluvy, dôjde k definitívnemu rozdeleniu aktív a pasív a majetku Štátnej banky československej, čo bude značiť toľko, že Národná banka Slovenska zvýši svoj zisk, ktorý odvedie do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a ktorý bude použitý v súlade so schváleným štátnym rozpočtom.
Vzhľadom na skutočnosť, že v procese delenia Národnej banke Slovenska pripadlo viac aktív než pasív, že zmluva, ktorá je navrhnutá, vytvára alebo umožňuje transferovať isté zdroje z Národnej banky do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktoré môžu byť kryté na vyrovnanie istých záležitostí celkového procesu delenia federálneho majetku, odporúčam váženej snemovni vysloviť súhlas s predloženým návrhom zmluvy.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem guvernérovi Národnej banky Slovenskej republiky pánu Juskovi.
Ďalej v rozprave vystúpi pán Dušan Slobodník a po ňom pán Húska.
(Hlasy z pléna.)
Prosím vás, pán poslanec Slobodník, počkajte chvíľu.
Jediný s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Gašparovič. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, mám otázku.
(Hlasy z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gašparovič bol jediný prihlásený. Uzatvoril som možnosť prihlásiť sa, pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič, máte slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Už mi ušlo 15 sekúnd, ale nevadí. Chcem sa spýtať pána guvernéra, či toto vystúpenie myslel celkom vážne, či si tak neurobil trošku posmech z poslancov, keď predstúpil a povedal, však niečo im poviem, to pre nich stačí. Vlastne ste nám nič nepovedali o tom, čo nás zaujímalo, napríklad aj v ústavnoprávnom výbore. Vaše vystúpenie, pán guvernér, je skutočne také, ako ste povedali na začiatku, že nám asi veľa nepoviete.
Ale chcem vedieť okrem toho, že ste povedali, že Slovensko dostalo viac aktív a menej pasív a Česi opačne, či je to ozaj pravda. Či to myslíte vážne. Zoberte si, aké devízové rezervy ostali 1. januára po rozdelení republiky na Slovensku a aké devízové rezervy ostali v Čechách. Ako urobili podniky zahraničného obchodu a vôbec podniky a bankové podniky, ktoré mali v zahraničí svoje účty pred rozdelením. Myslíme si - a bolo to párkrát aj prezentované -, že veľa takýchto financií pred rozdelením odišlo do zahraničia a potom sa zobralo späť.
A je tam ešte ďalej k zlatému pokladu, kde odrazu chýba z tohto pokladu, myslím, hodnota 2 mld. korún, a niektoré iné skutočnosti, ktoré dodnes neboli vysvetlené. Myslím si, pán guvernér, že by ste mali, tak ako je zmluva uzavretá, oboznámiť nás po jednotlivom článku, či je to tak a či banka s tým súhlasí, či má banka taký istý názor, že touto zmluvou sa všetko končí a nikdy sa k ničomu nebudeme vracať, či nedôjde k situácii, že napríklad bude môcť uplatňovať niektorá strana niektoré pohľadávky, o ktorých sa dnes nevie.
(Hlas z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, urobil som výnimku pri pánu poslancovi Gašparovičovi. Potom som povedal, že jediný prihlásený je pán poslanec Gašparovič a uzatvoril som možnosť prihlásiť sa. Tak som udelil slovo. Čiže všetko bolo v súlade s rokovacím poriadkom.
Nech sa páči, pán poslanec Kozlík, lebo viac času stratíme, keď sa budeme dohadovať, či ste sa stihli, alebo nestihli včas prihlásiť.
Nech sa páči.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel by som takisto podporiť stanovisko pána Gašparoviča. Skutočne, pán guvernér, vy ste nereagovali na meritum problému, pretože tú bilanciu, rozdelenie aktív, pasív Štátnej banky československej, bývalej Štátnej banky československej a nárok českej strany nikdy slovenská strana neuznala. Toto ste vo svojom vystúpení celkom obišli. Hovoríte o dôsledku de facto uznania tohto nároku v predkladanej zmluve, ale zároveň sa zahmlieva podstata problému, ktorú sme napadli a ktorú napádame pri tejto zmluve, že Slovensko prichádza o 7,5 mld. korún, ktoré priznal český predseda vlády, ktoré sme tu dokladovali tým, že nedochádza k vysporiadaniu, hodnotovému vysporiadaniu akcií Komerčnej banky a Všeobecnej úverovej banky, že nie je doriešená otázka protiprávneho, neprávneho nakladania Českej republiky so slovenským menovým zlatom. Celkom bola obídená otázka nedotiahnutia zlata, tzv. slovenského zlata v tejto zmluve, takže viaceré veci, ktoré ste aj vy osobne zabezpečovali v minulom období, vo vašom stanovisku celkom absentujú. To znamená, že stále ten základný rozpor akceptácie zmluvy, vysporiadania federálneho majetku ostáva otvorený. Takže, žiaľbohu, neposunuli sme sa na základe vášho stanoviska ani o krok dopredu.
Podobne sa odvolávate na federálny zákon. Česká republika porušila otázku symbolov, porušila otázku, ktorú oceňujeme na desiatky miliárd korún.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slobodník a po ňom pán poslanec Húska.
Nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán predseda vlády,
vážení páni ministri,
dámy a páni,
aj ja musím začať tým, o čom hovorili moji predrečníci, ako si veľmi zjednodušil úlohu terajší pán guvernér Národnej banky Slovenska, keď vymenoval fakty a absolútne zabudol na to, čo ako viceguvernér banky vlastne realizoval v minulom období pred septembrom 1998.
V tomto prejave som vlastne chcel hovoriť aj o celej tej strašnej protislovenskej kampani, pre ktorú dnešní poslanci KDH a aj SDĽ, najmä tí, ktorí boli proti rozdeleniu republiky v konečnej fáze a dožadovali sa referenda, ktoré odmietla česká strana, dali pokyn svojim poslancom vo federálnom parlamente, aby nehlasovali za rozdelenie, a s jednou výnimkou tak aj urobili. Ale finančná tematika je dosť obsiahla sama osebe. A ubezpečujem vás, že som si preštudoval kvôli nej veľmi veľa dokumentov, ktoré jednoznačne vyvracajú aj to, čo povedal pán generálny guvernér, aj to, čo si dovolila urobiť so Slovenskom vláda pána Mikuláša Dzurindu.
Treba začať z toho, že Slovensko obetovalo na oltár imaginárnych 24,7 mld. korún, a pokúsim sa vám to dokázať faktmi odborníkov ekonómov, nie mojimi, ja nie som ekonóm, ale preštudoval som si názory slovenských ekonómov, nie prívržencov Mečiarovej vlády. To hovorím zámerne preto, aby tu niekto nemohol manipulovať s tým, že, aha, veď to si vymysleli Mečiarovi prívrženci. Nie, toto boli názory ľudí, ktorí skôr boli oponentmi Vladimíra Mečiara, ale ktorí boli ekonómami, ktorí mysleli po slovensky a slovensky a ktorí nechceli dopustiť to, čo sa stalo.
Tak čo sme teda obetovali? Čo obetoval Mikuláš Dzurinda a chcel si to dať za jeden večer odsúhlasiť, naivne sa domnievajúc, že mu to prejde. Čo všetko sme obetovali za týchto imaginárnych 24,7 mld. korún? Obetovali sme, nebude to chronologicky, nebude to, ja neviem, ani hodnotovo, od najvyššieho k najmenšiemu, ale bude to všetko pravda potvrdená slovami slovenských ekonómov a nepriamo aj niektorých českých ekonómov.
Obetovali sme zlatý poklad slovenského štátu. Ten zlatý poklad pôvodne predstavoval - a bol dovezený zo Švajčiarska v roku 1949 - hodnotu 7,5 tony zlata, zlatých predmetov, vzácnych predmetov. Neviem, akým spôsobom sa stalo, že z tohto zlata zostalo teraz 4,9 tony a mali sme ho kúpiť, povedzme, za nominálnu alebo bilančnú cenu, čo malo stáť asi 620 mil. korún. Zmluva o tomto zlate bola podpísaná vo februári 1993 na jednej strane - neviem, či nie pánom Juskom, je tu a mal by sa k tomu vyjadriť, keď skončím - a bola podpísaná takisto premiérom vtedajšej vlády pánom Mečiarom. Z českej strany bola podpísaná pánom ministrom financií Kočárníkom a pánom guvernérom, generálnym guvernérom Českej národnej banky pánom Tošovským. Táto zmluva bola podpísaná, bola platná. Teraz sa z tejto novej zmluvy vytratila.
Nie som právnik a poprosím svojich kolegov právnikov, aby sa vyjadrili k tomu, či môže nová zmluva, ktorú navrhuje terajšia vláda, negovať to, čo už bolo ako zmluva uzavreté a dohodnuté a čo nebolo iba realizované, lebo od prvej chvíle česká vláda začala narábať s týmto 24,7-miliardovým dlhom, ktorý si vymyslela a ktorým nás búšila po celý čas, a nič neodovzdávala. Neodovzdala ani toto zlato, zlatý poklad slovenského štátu v tej váhe 4,9 tony a, samozrejme, ani celý rad ďalších vecí.
Napríklad konkrétne - zasa sa odvolávam na ekonómov - vysporiadanie medzi Komerčnou bankou Praha a Všeobecnou úverovou bankou Bratislava. Na tejto operácii stratila vláda Mikuláša Dzurindu a ministerka financií, ktorá sa tam angažovala, takisto podpredseda vlády Mikloš, sme stratili minimálne 4 - 5 mld. Sk jednak ako rozdiel ceny medzi akciami Komerčnej banky, ktorý bol nepomerne vyšší napriek tomu, že Slovensko tam malo len 14,7 % a zasa z VÚB vlastnila česká strana takmer 33 %, napriek tomu bol rozdiel o mnoho, mnoho miliárd korún v neprospech Slovenska. Tohto sme sa takisto vzdali, takisto dividend z týchto bánk. Takisto sme nereagovali na to, ako Komerčná banka v marci 1994 odmietla vôbec čo len hovoriť o vyrovnaní tohto nepomeru a tohto dlhu. Citujem vám, samozrejme, materiály odborníkov ekonómov, ktorí to všetko dôkladne analyzovali.
Ďalej dostaneme 4,1 tony zlata, z toho celkového zlatého pokladu bývalej Československej republiky, ktorý bol 105 ton a 35 ton, tretina patrila nám a z nich zostalo v Čechách v Prahe 4,1 tony. Aj týchto 4,1 tony zlata, ktoré boli už prevedené nominálne na Národnú banku Slovenska, si česká strana zadržiavala na svojom konte v mene budúceho vyrovnania toho imaginárneho, ako hovorím ja, dlhu.
Ďalej sme sa vzdali spoločného federálneho majetku z Federálneho národného fondu, v ktorom bolo 64 podnikov. Ich pôvodná cena bola 12,5 mld. korún, ale česká strana si hneď automaticky odtiaľ odrátala - či správne, či nie, to naozaj nebudem súdiť, to by mohli len finančníci presne povedať, alebo nie, pán Mikloš tu nie je, aj o ňom bude reč, čo povedal a čo spravil - ten rozdiel a zostalo len 4,5 mld. korún. Ide o také podniky, ako je napríklad Tuzex, Exiko, Motokov, Jablonex a celý rad veľmi významných a veľmi vzácnych, veľmi drahých podnikov. Toho všetkého sa vzdala v mene, opakujem, imaginárneho dlhu. Vzdali sme sa aj ďalšej veci. Aj tam, samozrejme, boli dividendy a nič z toho Slovensko, samozrejme, nedostalo.
Ešte ak by som sa jednou vetou vrátil k tomu už dohodnutému a zmluvou i podpismi schválenej dohode o vrátení slovenského zlatého pokladu slovenského štátu, išlo, samozrejme, o dve veci. Išlo nielen o materiálnu hodnotu, ale išlo o to, že aj vaše matky, niektoré, tej slovenskej časti parlamentu, koaličnej, aj vaše staré matky a starí otcovia venovali na tento zlatý poklad svoje snubné prstene. Dostávali namiesto nich prstene z lacného kovu s nápisom "Slovenský štát ďakuje", že je tam aj majetok mnohých vašich otcov. Nehanebne ste sa ho zriekli. Nehanebne sa ho zriekate a zrieknete, pretože mi je jasné, ako tento hlasovací moloch, táto hlasovacia mašinéria zaúraduje.
A ešte chcem k tomu dodať aj ďalšiu vetu. Aj vtedy vysoko postavený pán, štátny činiteľ Českej republiky pán Strásky, ako viete, jeden čas bol aj zastupujúcim prezidentom, ale to pred rokom 1993, aj ten vo februári 1993 už ako český človek, ktorý sa zúčastňoval na týchto februárových dohodách, potvrdil, že to zlato patrí Slovensku. To všetko sú fakty, to všetko sú konkrétne veci. Slovensko sa navždy zrieklo hodnoty know-how, teda poznania - ako to vyslovuje pán Csáky odborník na angličtinu know-how, čím dokázal svoju úroveň jazykových vedomostí -, zriekli sme sa tohto know-how federálnych podnikov, ktoré bolo budované z fondov bývalej Štátnej banky československej. Zriekli sme sa aj tretinového podielu za budovanie Českej národnej banky zo zdrojov Štátnej banky československej. Zriekli sme sa - už to odznelo, pán poslanec Kozlík to povedal - protihodnoty za spoločnú vlajku, ktorú si prisvojila Česká republika. Napriek tomu, že vo federálnom parlamente - osobne si to pamätám, bol som vtedy členom tohto federálneho parlamentu - sa prijal zákon zakazujúci alebo nepripúšťajúci, aby si ktorákoľvek z oboch strán, Česko či Slovensko, prisvojila niektoré štátne symboly bývalého spoločného štátu. Toto je veľmi zaujímavá kapitola a na počudovanie sa k nej vyjadril aj pán Mikloš.
Samozrejme, ako som už spomenul, v tomto parlamente sa hneď po Novom roku 3. či 4. januára 1993 zišla Česká národná rada, ktorá mala 200 členov, z nich prišlo na túto schôdzu 192 a 191 z nich - jeden sa zdržal alebo bol proti, to si už nepamätám - hlasovalo za to, aby si česká strana prisvojila spoločnú vlajku. To znamená, v nej je modrý klin, ktorý patril Slovensku. Je to slovenský heraldický znak. Český heraldický znak vždy v dejinách bol červeno-biely alebo, ak chcete, bielo-červený. A, samozrejme, ide tu nielen o symbol istej kontinuity štátnosti, ktorý si týmto jednostranne Česká republika prisvojila, a tým sa prezentovala a dosiaľ prezentuje, ale ide o vysoko hodnotenú obchodnú značku, a súhlasím s tým, čo povedal pán Kozlík, že tu ide o miliardovú hodnotu, ktorú táto zástava, táto vlajka predstavuje.
Poviem vám, čo vo februári 1999 už pri rokovaní novej slovenskej vlády - jej predstaviteľa pána Mikloša s podpredsedom českej vlády Mertlíkom - odznelo. Pán Mertlík cynicky vyhlásil: "Národná vlajka nie je niečo, čo by bolo možné oceňovať." No, samozrejme, z jednej strany je to naozaj symbol, je to niečo duchovné, je to symbol štátnosti, symbol národa, ale na druhej strane každý vie, že štátna vlajka je aj ekonomický symbol. Bolo by dobré odcitovať aj pána Mikloša, ktorý vtedy o tom imaginárnom dlhu po februári 1999 vyhlásil - škoda, že tu nie je, a pán predseda vlády si to nebude pamätať alebo nebude chcieť pamätať, ale možno naozaj si to nepamätá -, že o vlajke nemá čo rokovať, lebo sa má rokovať len o tom, čo bolo schválené zákonom číslo 451/1992 Zb. vo federálnom parlamente. Ale dodal - a toto je veta, ktorú naozaj musím presne odcitovať, aby sa to neprekrútilo, citujem z novín: "Podpredseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš potvrdil, že federálna vlajka a federálne know-how nie sú predmetom delenia majetku federácie podľa ústavného zákona číslo 451/1992 Zb." A teraz je jeho citát, jeho slová: "Slovenská strana za kľúčové považuje, aby delenie a vyrovnávanie aj doteraz nerozdeleného majetku prebiehalo na základe tohto zákona. Zároveň súhlasíme, že treba inventarizáciu uzatvárať, nie rozširovať alebo mať hrozbu rozširovania. Táto cesta však veľmi úzko súvisí so spornou pohľadávkou, podľa nás údajnou pohľadávkou", to hovorí pán Mikloš, "z českej strany na vyše 24 mld. korún z rozdelenia Štátnej banky Československa."
To znamená, že pán Mikloš sa domáhal na jednej strane veľmi správne - možno by s tým bolo potrebné súhlasiť - len toho, aby sa rozhodovalo o delení v zmysle zákona číslo 451/1992 Zb., zákona federálneho parlamentu, ktorý však bol prijatý, teraz vám nepoviem presne mesiac, ale rozhodne niekedy v septembri, októbri, novembri 1992, to znamená predtým, ako sa vynorilo delenie, ako sa realizovalo delenie, predtým, ako si Česká národná rada prisvojila bývalú spoločnú štátnu vlajku, a predtým, a to by som chcel vyslovene zdôrazniť, predtým, ako Štátna banka Československa vystúpila s požiadavkou, že Slovensko má zaplatiť imaginárnych - budem to donekonečna opakovať, lebo uvidíte, o aké miliardy išlo -, išlo o stovky miliárd korún. O aké miliardy nás vtedy žiadala a o čo sme vtedy prišli vďaka týmto akciám, ktoré sa teraz formalizovali a sú podpísané vládou, už čaká len na schválenie, a to schválenie príde, aj keď by som rád upozornil vás všetkých, ktorí tu nie ste - to je typické, čo robíte, vy viete, ako budete hlasovať, nepotrebujete počuť nijaké argumenty, že za toto hlasovanie, lebo ste dostali informáciu pred hlasovaním, sa budete raz musieť za to zodpovedať, rovnako ako sa bude musieť za toto delenie zodpovedať aj vláda a trošku ma to mrzí, že to musím povedať, aj pán guvernér Národnej banky Slovenska, za vybočenie z normy, za zjednostrannenie pohľadu na to, čo sa stalo.
Zriekli sme sa teda tejto vlajky, to je mnohomiliardová hodnota, zriekli sme sa podielu z federálnych podmienok v mene imaginárneho dlhu, takých, ako sú Československé aerolínie, Československá štátna námorná plavba, ktoré boli jednostranne česky privatizované pred rozdelením štátu pre občanov Českej republiky. Navyše sa zriekla duchovných hodnôt, ktoré už nikdy nebude môcť vymáhať a ktoré sú zaujímavé z hľadiska slovenských dejín. Predovšetkým tu chcem spomenúť 93 debien Štefánikovho dedičstva. Tam sú dokumenty, ktoré sú pre slovenskú históriu a pre slovenský národ nesmierne cenné. Zriekla sa, samozrejme, ďalších najrozličnejších archívnych dokumentov vrátane archívov SIS alebo ako sa to volalo, BIS, Bezpečnostná informačná služba, zriekla sa archívov, samozrejme, aj menej "nebezpečných", muzeálnych, knižničných. Zmierila sa s nespravodlivým delením majetku ministerstva zahraničia.
Tu vám porozprávam jeden svoj zážitok z marca 1993, o ktorom táto vláda nevie a nemusí vedieť, ale je faktom. Ako minister som bol vtedy na stretnutí Slovákov na Floride, kde je veľká kolónia Slovákov, a potom som sa dostal aj do Washingtonu. Tam o týchto veciach nechcel nikto hovoriť, ale pracovníci ministerstva zahraničia slovenskej národnosti, ktorí tam ešte boli, mi povedali tento príbeh. Hospodár bývalého spoločného veľvyslanectva Česko-Slovenska vo Washingtone, pôvodom Slovák, ktorý však mal Češku manželku, a teda optoval pre Českú republiku, povedal slovenským zástupcom toto: "V tejto budove je chodba. Táto chodba vedie, s prepáčením, do WC a túto chodbu používate len vy, slovenská časť." To sa, samozrejme, udialo ešte pred rozdelením republiky, ale aj po rozdelení republiky, lebo veľvyslanectvo nebolo hneď rozdelené. Za túto chodbu, za tento koberec musíte platiť.
Ďalej sa slovenská vláda zriekla možnosti čo len nahliadnuť do zoznamu výrobkov zo zlata, ide o 105 ton, z toho 35 ton nám, a najmä do toho zvyšku, ktorý nám "veľkoryso" chcú dať. To je jediná kompenzácia za 24,7 mld., pričom hodnota tohto zlata je dnes, opakujem, 620 mil., teda ani nie 1 miliarda. Nemáme o tom vedieť nič, hoci medzi zlatými mincami, ktoré sú toho súčasťou, popri zlatých zlomkoch a zlatých prútoch týchto zlatých rezerv sú nepochybne, ako to zase písali odborníci ekonómovia, aj numizmaticky vzácne hodnoty, ktoré sa na Slovensko určite nedostanú.
Tohto všetkého sa vláda Mikuláša Dzurindu vzdala v mene vyrovnania jedinej položky, ktorou nás česká strana už roky držala v šachu, a akýkoľvek presun nášho, nám patriaceho majetku, či už toho spomínaného zlatého pokladu Slovenskej republiky, slovenského štátu alebo podielu na Komerčnej banke a na vyrovnaní vzájomných vzťahov, na ktorých sme prerobili takisto niekoľko miliárd, vždy podmieňovala splnením tohto nášho záväzku. Slovenská vláda sa týmto podpisom vzdala, a to je najstrašnejšie, pretože sa stále hovorí o nulovom variante, aj toho, že česká strana nepristúpila na odstránenie zvyšku, o ktorý sa vedie spor pred súdom vo Washingtone, o 15,9 mld. korún. Ide o bývalé záväzky Československej obchodnej banky. Čiže nulové riešenie pre Českú republiku áno, ale pre Slovenskú republiku nie. Slovenská republika ešte bude musieť platiť 15,9 mld. korún.
Ďalej sa vláda Mikuláša Dzurindu vzdala už dohodnutých 7,5 mld. korún - aj to tu už dnes odznelo -, ktoré česká strana uznala. A povedzte, je náhoda, že premiér Českej republiky Zeman vyhlásil, že táto zmluva v českom parlamente prejde, pretože sme na nej my Česi získali, a povedal cifru 7,5 miliardy korún? To znamená, že už je to dohodnuté, a zase apelujem na našich právnikov, aby povedali svoj názor, či aj táto už dohodnutá suma, zrejme aj s nejakými podpismi, nebola len ústna dohoda, iste to bola dohoda aj nejakým spôsobom zafixovaná, či aj na toto neplatí, že neskoršie dohody, finančné dohody, navyše v podobe, v akej to predložila vláda Mikuláša Dzurindu do parlamentu, že sú tam ešte poznámky, že to nie je zakončené, že ešte nie je hento tamto zakončené, čiže je to nedokonalý text, a je nepredstaviteľné, aby normálny parlament, kde ide o skutočné záujmy slovenského národa, kde by malo ísť, to prijal. Viem, že sa to prijme, viem, že Slovensko bude navždy, navždy odsúdené, aby sa s týmto zmierilo, ale nebude to také jednoduché pre tých, ktorí zmluvu v tejto podobe presadzovali.
Aby sme si totiž rozumeli. Aj my sme za zmluvu s Českou republikou, za skončenie toho dlhého a pre Slovensko trápneho procesu delenia, keď nám stále čosi odmietali dať, lebo sme vraj my dlžní to alebo hento. Ale my sme sa nazdávali, že delenie bude prinajmenej také, aké dohodli v októbri 1997 v Piešťanoch vtedajší premiéri Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Som presvedčený, že v nulovej dohode by sa niektoré položky, ktoré sa tu spomínajú, a konkrétne slovenské zlato, konkrétne aj 7,5 mld. korún, o ktorých sa teraz hovorí, neboli vyskytli.
Ale teraz poďme k tomu najzaujímavejšiemu, k tomu druhému bodu, je aj tretí, čo je zradné, čo je nespravodlivé a čo je neprijateľné pre Slovensko a slovenský národ na tomto delení. Suma 24,7 mld. podľa našich odborníkov, opakujem, nerobím zo seba ekonóma, znalca ekonomiky, reprodukujem názory slovenských ekonómov, ktorí túto situáciu neraz analyzovali v najrozličnejších slovenských denníkoch, a opakujem, boli to v tom čase prívrženci skôr opozície, teda pracujúci proti Mečiarovi alebo fungujúci proti Mečiarovi, alebo nesympatizujúci s Mečiarom ako prívrženci Vladimíra Mečiara. Slovenské komerčné banky si túto sumu podľa platných federálnych pravidiel v roku 1992, a ešte aj predtým, vypožičali zo Štátnej banky Československa.
Slovenské banky to museli urobiť, lebo rozhodujúce, zväčša federálom riadené podniky mali finančne na starosti české banky, ktoré vtedy disponovali aj ich majetkovými zostatkami. Pri delení majetku však všetky tieto federálne podniky vystupovali ako majetok českých bánk. Pritom sa to týka aj najziskovejších podnikov, napríklad transportu ropy a plynu, ktoré ročne prinášali, o tom som aj ja veľa písal zase na základe vtedajších ekonomických informácií, ktoré ročne prinášali Československu 16 - 17 mld. korún vtedajších československých a 72 % týchto výkonov sa konalo na území Slovenska, len 28 % na území Českej republiky, ale podnik sídlil v Prahe, navyše nepodliehal federálnym orgánom, podliehal Českej republike, a tak sa stalo, že z týchto 16 miliárd sme nedostávali asi 11 miliárd korún ročne, ako by sme mali dostávať podľa toho 72-percentného podielu na tomto zisku, ale dostávali sme len 2,8 mld. korún ročne prostredníctvom federálneho rozpočtu. Aj to nám zahrnuli do federálneho rozpočtu, aby sa znížili ostatné prísuny na Slovensko.
To znamená, že teraz máme - ešte som neskončil s touto strašnou politikou Štátnej banky československej pod vedením Jozefa Tošovského - platiť za to, čo naše podniky vyrobili, ale čo formálne podliehalo Českej republike, lebo podnik sídlil v Prahe, a čo si, samozrejme, prisvojovala aj v tom čase úplnú väčšinu peňazí, ako som spomenul, zo 16 - 17 mld. korún ročne zostávalo Slovensku len 2,8 mld. korún. Vzťahuje sa to napríklad, dobre počúvajte, aj na Východoslovenské železiarne, aj Východoslovenské železiarne boli centrálne riadený podnik a zisky z tohto podniku, predovšetkým z najväčšej košickej prevádzky a centra tohto vlastne gigantu, sa rátali ako český majetok. A všetko, čo si museli slovenské banky vypožičať na fungovanie tohto českého "majetku", sa teraz má ešte raz dvojnásobne vracať českým bankám.
Okrem toho si vtedy slovenské banky, a to je ďalšia kuriozita, strašná kuriozita, požičiavali zo Štátnej banky Československa aj peniaze slovenským podnikom na výrobné aktivity v Česku, v Prahe, na stavebné podniky, ktorých realizácia sa konala v Prahe. To všetko je zahrnuté do sumy 24,7 mld. korún.
Druhý aspekt tohto imaginárneho dlhu je ešte poburujúcejší. Neviem, ako to strávite, vy to strávite, nemáte svedomie, nemáte vzťah k tomuto národu. Máte pokyn hlasovať za to, čo chce Mikuláš Dzurinda, a budete hlasovať. Ale naozaj musím povedať to nemecké mitgegangen, mitgefangen, a to tretie nespomeniem, lebo to sa už nemôže stať, a našťastie, že sa už nemôže stať - mitgehangen. Kto vie po nemecky, si to preloží, ostatným som ochotný to súkromne prekladať za primeraný honorár, aby som si trošku zažartoval. Čiže keď vy budete hlasovať - ale preložím vám to: mitgegangen znamená išiel si s nimi, mitgefangen - chytili ťa s nimi, mitgehangen - obesili ťa s nimi. Opakujem, to posledné sa nemôže, chvalapánubohu, stať a nikto to nikomu neželá. My nie sme krvilační, nechceme nikoho posielať na dlhé roky do väzenia, ako sa to chystáte robiť vy, ale v každom prípade pred slovenským národom, pred jeho morálnym súdom vy všetci, ktorí budete za toto hlasovať, neujdete. To sa týka najmä SDĽ, povedal by som, lebo apelovať na KDH, apelovať na jediného zástupcu KDH, ktorý sedí a počúva, aj to podriemkáva, pána Brocku, by bolo asi márne a naivné. Ale apelujem na SDĽ, ktorá sa usiluje o svoje volebné preferencie. Neapelujem ani na Stranu maďarskej koalície, neapelujem ani na nich, pretože čím je horšie Slovensku, tým je pre nich lepšie. Oni to vidia takto.
Ale teraz počúvajte ten druhý aspekt dlhu, ktorý je už priamo do neba volajúci a proti ktorému sa treba búriť, a veľmi búriť. Česká strana vždy operovala tým, že audit, ktorý robila nejaká firma - prvé slovo tejto firmy je Peace, čiže pokoj, Peace Foundation alebo tak nejako -, bol správny. Slovenská strana nikdy nespochybnila správnosť auditu, ale audit berie hotové čísla, hotové údaje a tie skúma, tie analyzuje. Lenže čo sa stalo v roku 1992? Koncom roku 1992 sa v Česku v Prahe robili manipulácie s federálnymi rozpočtovými prostriedkami a s devízami. V druhom polroku 1992 začali zrazu miznúť devízové rezervy Štátnej banky Československa. Za druhý polrok 1992 mala Česká republika desaťnásobne vyššie pasívum ako Slovenská republika. Kým v prvom polroku mala federácia ešte prebytok zahraničného obchodu 870 miliónov dolárov, keď si prerátate 870 miliónov dolárov, vtedy tri a pol alebo troma - dobre, buďme skromní - je viac ako 24,7 mld., v druhom polroku sa dospelo k úžasným stratám, ja vám tie čísla zase poviem a budete vidieť, že mnohonásobne, viacnásobne prevyšujú imaginárny dlh 24,7 miliardy korún.
Potom sa začal v druhom polroku 1992 nevídaný umelo organizovaný dovoz do Českej republiky a pasíva boli také, aké predtým ani približne nikdy v Česko-Slovensku neboli. Len Česká republika mala za rok 1992, ako písali, schodok 663 mil. dolárov. Stalo sa to tak, že devízové rezervy vtedajšej Štátnej banky Československa sa dočasne predisponovali do českých a zahraničných komerčných bánk a za posledný štvrťrok 1992 dosiahlo pasívum obchodnej bilancie Štátnej banky Československa 27,8 mld. korún, čiže o 3,1 mld. korún viac, ako je tento imaginárny dlh. Hneď po rozdelení štátu sa peniaze, devízy, ktoré boli na účtoch komerčných bánk v Čechách a v zahraničí, previedli späť už len do Českej národnej banky a aj dodnes, ako píšu ekonomickí odborníci, by sa dali identifikovať viaceré podozrivé obchodné transakcie vtedajšej Štátnej banky Československa, na čele ktorej bol Josef Tošovský. A Josef Tošovský, ako viete, sa stal po Václavovi Klausovi predsedom českej vlády v roku 1997 a dodnes som hlboko presvedčený, že na pád Václava Klausa mala veľký vplyv práve dohoda, ktorú Klaus uzavrel v Piešťanoch v októbri 1997 s Vladimírom Mečiarom.
Česká strana, všetky české politické kruhy, čo si opakovali pieseň o 24,7 mld. korún, ktoré sme im dlžní, sa nevedeli zmieriť s tým, že dohoda medzi Klausom a Mečiarom bola vtedy síce tiež nulová, čo mimochodom tu prítomný pán Mikuláš Dzurinda vtedy kritizoval spolu s bývalým ministrom Ľudovítom Černákom. Je to tak, pán Dzurinda? Kritizovali ste, je to zase z vtedajších novín, takže ja som si nevymyslel to nulové delenie, ale Mečiarovo nulové delenie bolo nepomerne menej nulové alebo menej negatívne pre Slovensko než to, k čomu sa dospelo teraz.
Tretím protislovenským ťahom - a na to sa tiež musí pamätať pán vtedajší viceguvernér, teraz guvernér - bolo zrušenie menovej únie medzi Českou republikou a Slovenskou republikou pôvodne plánované na 30. jún 1993. On spomenul dátum 5. februára 1993. Ja sa pamätám, že to bolo 7. februára 1993, ale v podstate to nie je také dôležité. Bolo to začiatkom februára 1993 a bola snaha skomplikovať devízovú situáciu Slovenskej republiky, lebo my sme ich naozaj nemali. Zase si pamätám ako člen vtedajšej vlády, že v marci 1993 sme boli v situácii, že v Štátnej banke, teraz v Národnej banke Slovenska - alebo či sa to nevolalo Slovenská národná banka, to nie je podstatné, vieme, o aký subjekt ide -, sme mali asi len 30 miliónov dolárov, čo je pre človeka, ktorý chce žiť do konca mesiaca a nemá splatený byt a nájomné a ešte nemá kúpené stravné lístky, ak sa stravuje niekde v jedálni, nejakých 700 korún a, samozrejme, na celý mesiac.
Takže sme boli nútení urobiť - vláda a ja sa k tomu hlásim, samozrejme, ako člen vlády -, boli sme nútení ako vláda urobiť jeden veľmi nevýhodný alebo čiastočne nevýhodný obchod. Predali sme jednu časť nášho priemyslu a odvtedy začali naše devízové prostriedky rásť ako šibnutím čarovného prútika. Ku koncu septembra 1998 bolo v Národnej banke Slovenska a v komerčných bankách Slovenska 11 miliárd dolárov. Dnes, ako všetci vieme, sú len 4. A tu vzniká, samozrejme, zákonitá otázka: Kde sa podelo za necelý rok hospodárenia tejto vlády 7 miliárd dolárov? To je dnes medzi bratmi 280 miliárd korún. A to som ešte podcenil, tú jednu korunu som nerátal, násobil som to len štyrmi.
Aj vtedy zaúradoval pán Tošovský, vlastnoočne som čítal jeho článok v niektorom českom denníku, kde sa chválil už dávno post festum, keď už sa akosi nedalo s tým nič urobiť, že Česká republika si už v roku 1991 - keď na Slovensku o rozdelení štátu nehovoril ešte nik, také odvážne myšlienky vtedy ešte neboli s výnimkou pár prívržencov Slovenskej národnej strany, aj to skôr takých extrémisticky ladených, ktorí potom z tohto hnutia vypadli -, už vtedy si česká vláda dala tlačiť bankovky, české bankovky v ktoromsi latinskoamerickom štáte Honduras alebo v Nikaragui, to sa už presne nepamätám, aby hneď po 5. či 7. februári mohla nabehnúť na tieto veci. Toto sú len základné fakty.
Slovenská vláda Mikuláša Dzurindu napriek tomu, že jej podpredseda spochybnil pred rokom, pred necelým rokom, vo februári 1999 dlh 24,7 mld. korún a trval, a na čom by táto vláda mala trvať, keď chce byť dôsledná, len na delení majetku podľa zákona číslo 491, to znamená aj bez tohto dlhu, a dobre, my by sme na tom aj tak ešte stratili, aj bez rokovania o štátnej zástave. Lenže teraz ten istý podpredseda vlády zrejme uvažuje ináč a už nechce deliť podľa zákona číslo 491, ale chce ísť ďalej a chce prijať tento imaginárny dlh, imaginárny, ktorým nás skutočne zaťažila česká strana, ktorým nás držala v šachu a ktorý nijaká slovenská vláda neprijala, nijaká slovenská vláda neprijala. Pán Zajac vo výnimočne krotkom tóne - to hodnotím pozitívne, lebo treba o ňom povedať aj dačo pozitívne, hoci väčšinou hovorím len negatívne a viem, čo hovorím -, takým miernym tónom hovoril o tom, že to kladieme na oltár vzájomných dobrých vzťahov. Nuž, ak tie vzájomne dobré vzťahy majú byť založené na tom, že Slovensko na tomto obchode, chudobné Slovensko, ktorého ekonomická úroveň nikdy nedosahovala úroveň Českej republiky ani proporčne, má byť tým gestom, má byť tým nositeľom gesta a dobrej vôle, tak je to pre vás strašné, že s tým súhlasíte.
Vy si to totiž neuvedomujete a nechceli ste si uvedomovať a nechcete si uvedomovať a pán Zajac, samozrejme, aj jeho VPN si to nikdy neuvedomovalo. Dnes im vyčíta Ernest Weidler, ten, ktorý sa kedysi u pána Gašparoviča uchádzal o miesto prvého prezidenta Slovenskej republiky, vyčíta im, prečo nepristúpila VPN na to, aby sa utvorila konfederácia Česká republika a Slovenská republika. Lebo to neadresuje, dúfam, nám teraz, alebo ako pán Kusý chce likvidovať tento štát, tak možno aj on, pán Weidler. Myslím si, že sa to vzťahuje, je to spojené s ostrou kritikou VPN. Toto sú tie základné fakty. Vy si neuvedomujete jeden fakt. Slovensko, a teraz ma dobre počúvajte, no nepočúvate. Pán Hort sa smeje, čože je to preňho. Bude hlasovať a vráti sa spokojne do svojho bydliska, a keď mu tam nejaký človek Slovák povie, čo si to urobil, Milanko, tak povie: "Ja som urobil veľa v mene republiky, ja som človek Mikuláša Dzurindu, ja som podpísal manifest SDKÚ." Takéto veci sa teda diali.
Neuvedomujete si, že Slovenská republika v hodnotení, aj to je to, na čo pán premiér a ani jeho pán ekonomický námestník, viceminister nechce odpovedať, je to, že v roku 1996 a 1997 sa vyrobila tzv. Agenda 2000 Európskou úniou, ktorá nás mala v žalúdku, Európskou úniou, ktorá nám nachádzala chlpy na dlani, a keď ich nenašla, tak si vymyslela niekoľko príkladov, aby nás znevážila. Ale v ekonomickej sfére nás uznávala. V ekonomickej sfére nám prisúdila 41 % priemerného hrubého domáceho produktu v pomere k priemernému hrubému domácemu produktu členov Európskej únie, 41 %, dobre počúvajte, boli sme tretí. Česká republika bola druhá a mala 56 %. A ak nemáte na očiach klapky, ak nechcete nevidieť realitu, tak každý z vás, ktorý tu žil, musí povedať, že po roku 1993, po rozdelení štátu sa Slovensko rozvíjalo nepomerne dynamickejšie ako Česká republika. Mali sme síce väčšiu nezamestnanosť, nie tých strašných reálnych 25 %, ktorých je teraz, čo je už na hranici katastrofy, na hranici ekonomickej katastrofy, a nie je to len tragédia, že sme prví v Európe, ale to už hrozí ekonomickým kolapsom.
Ale nie o tom chcem hovoriť, nie o nezamestnanosti, proti ktorej sa nerobí nič, ale o tom, že Česká republika mala o 15 % lepší hrubý domáci produkt ako Slovensko napriek tomu, že na Slovensku bol, čo teraz je už dávno minulosť, hovorí sa o jednom - dvoch percentách rastu HDP za minulý rok a tento rok sme mali HDP ročne okolo 5,7 až 6 %. Napriek tomu ten rozdiel bol 15 %. Čím to bolo? Nuž tým, že ekonomika Čiech a Slovenska sa nevyvíjala rovnomerne, že sa to robilo na úkor Slovenska, že to bola len takzvaná pomoc.
Zase vám poviem jeden konkrétny údaj. Veľmi veľa som o tom písal. Mal som jednu rubriku v Novom slove ako jediný nekomunistický novinár tohto týždenníka, ktorá sa volala Bez okolkov, a kde som dva roky týždeň čo týždeň písal o ekonomických a iných sociálnych i kultúrnych krivdách, ktoré sa dejú Slovensku. Predstavte si, že za rok 1961 keď sa začala družstevná bytová výstavba v celej bývalej Česko-slovenskej republike, na Slovensku sa postavilo 18,9, čiže 19 tisíc družstevných bytov. To znamená bytov, na ktoré si musel občan dať príspevok, aj keď vtedy veľmi skromný, nebolo to také strašné, ja sám som mal vtedy družstevný byt, stálo to asi 20 - 25 tisíc korún. V Čechách, ktoré sú dvojnásobne veľké, malo byť, vyrátajte si to, asi 28 tisíc družstevných bytov. Bolo 21 alebo 22, aby som neklamal, 22 tisíc bytov.
Chceli stavať štyri železničné trate TGV (Trains de grande vitesse), ktoré sú vo Francúzsku. Jedna trať mala viesť z Prahy do Norimbergu, to už po roku 1989, druhá z Prahy do Drážďan, tretia z Prahy do Varšavy, štvrtá z Prahy do Viedne. Ani jeden jediný kilometer nemal viesť cez Slovensko. Zo 130 km diaľnic, ktoré sa stavali alebo mali stavať v rokoch pred rozdelením štátu 1991 - 1992, zo 130 bolo 112 km pre Českú republiku, 18 pre Slovenskú republiku. A keď k tomu pridáte toto bremeno, ktoré naložili slovenskému občanovi, slovenská vláda Mikuláša Dzurindu obrala týmto podpisom každého občana Slovenskej republiky aspoň o 7 - 8 tisíc korún. Každého, aj to dojča, ktoré sa v tejto minúte niekde v nemocnici v Bratislave alebo v Košiciach, alebo v Banskej Bystrici narodilo.
To sú strašné veci a opakujem, vy, samozrejme, ťažko budete tieto veci riešiť ináč ako morálne, ale do toho radu morálne hanebných činov, do ktorého sa o chvíľu pripojí, a som presvedčený, že sa to presadí napriek siláckym rečiam niektorých členov SDĽ, ku ktorým sa pripojí odovzdanie neidentifikovanej pôdy a pričlení také územné členenie Slovenskej republiky, ktoré bude znamenať dočasnú - tá sa bude dať napraviť - tragédiu pre slovenských obyvateľov na južnom Slovensku a vôbec na Slovensku, po takýchto úderoch pod pás, ktoré dostáva Slovensko v mene tajnej dohody medzi SDK a SMK. Tá dohoda, samozrejme, raz vyjde najavo, niet takej tajnej dohody, ktorá by raz nevyšla najavo, a vtedy vyjdú najavo položky.
Mal som v rukách a napísal som o tom článok z 15. apríla, je tam aj pán Gyurovszky, dúfam, že som ho teraz dobre nazval, to krásne maďarské meno Gyurovszky, bože, zbožňujem Slovákov s maďarským menom či Maďarov so slovenským menom. Pán Gyurovszky sa zúčastnil 15. apríla 1997 na rozhovore spolu s pánom Kálmánom Petöczom, ktorý sa už vtedy domáhal riešenia územného členenia Slovenska, s pánom Bugárom, ktorý sa vyhýba takýmto rokovaniam, a s pánom Csákym, ten sa takisto vyhýba, zúčastnili sa na rokovaní, na rozhovore s jedným redaktorom, s jedným spolupracovníkom Práce. A vtedy už povedal pán Bugár, čo spraviť s tou neidentifikovanou pôdou, ktorá je na juhu Slovenska, ako budú môcť Maďari, ako budú môcť Maďari, to citujem doslovne, ako budú môcť Maďari narábať s touto pôdou, keď je to štátna pôda. To povedal pán Duka-Zólyomi, tiež by nemal veľmi gestikulovať. Na jeho mieste by som strašne, strašne, strašne čušal. Strašne by som čušal, strašne by som čušal, lebo keď vám pripomeniem váš list, že Slovensko je kolonizátorská krajina, ktorý ste podpísali, a sedíte tu a nehanbíte sa tu sedieť, nehovoriac o iných veciach, ktoré nevyťahujem. Vieme svoju minulosť. Pravda? Ale nechajme to tak. Takže radšej korektne a čestne.
To, čo sa chystá stať, to, čo sa stane, bohužiaľ, lebo nás je málo, by si mal slovenský národ veľmi dobre zapamätať a veľmi dobre uvedomiť. Ide tu o zradu všetkých, ktorí budú za toto hlasovať. Každý jednotlivec od predsedu parlamentu, ak bude hlasovať za to, po posledného poslanca koalície, každý si musí uvedomiť svoju zodpovednosť a každý si musí uvedomiť, že táto zodpovednosť sa premietne - budeme o tom hovoriť do omrzenia, ale budeme o tom hovoriť - do volebných výsledkov. Budeme opakovať slovenskému národu, čo s ním spravili tí, ktorí tento štát nechceli. To sa vzťahuje predovšetkým, samozrejme, na KDH a na SMK, ale aj na pána Weissa a spol., ktorí takisto vtedy úradovali a robili všetko proti. Som presvedčený, že tieto veci im slovenský národ nikdy neodpustí, najmä preto, že my budeme môcť čosi zmeniť, ak sa, nedajbože, dosiahne také územné členenie, ktoré je proti záujmom slovenského národa. Ako napísal tu prítomný pán Kvarda, západné Slovensko treba rozdeliť horizontálne, to znamená, celé južné Slovensko od Bratislavy po Kráľovský Chlmec odovzdať do rúk maďarskej správy, ktorú si tam vymysleli a ktorá by bola väčšinová. Pravdaže nie je, okrem tých dvoch okresov, ktoré nikto nespochybňuje. Toto sú fakty, ktoré sú hrôzou, pred ktorou stojíme a ktorá sa o niekoľko hodín alebo minút uzavrie pri tomto hlasovaní.
A skutočne musím povedať, opakujem to naposledy najmä na adresu SDĽ, keď chcete ísť cestou, že sa zrieknete spravodlivosti v mene imaginárneho dlhu, ktorý nebol, ktorý bol vymyslený ako bič na čarodejnice, ako teraz vymýšľate rokovací poriadok, aj to bude taký bič na čarodejnice, na opozíciu, že večne nebudete v koalícii ani vy, tak si to uvedomte, ale to sú podružné veci v porovnaní s týmto, toto je osudová vec. Preto je jediná možnosť, vrátiť tento návrh vláde, požiadať ju, aby sa prerokovali jednotlivé položky, ktoré sú tu obsiahnuté, napríklad vyrovnanie podielu Komerčnej banky Praha a Všeobecnej úverovej banky Bratislava, ale napríklad aj otázka Štefánikovho dedičstva, napríklad konkréta tohto 24,7-miliardového dlhu, a až potom nech sa vláda rozhodne, nech sa zmluva s Českou republikou spraví. Chceme žiť s Českou republikou v normálnych vzťahoch, ale nesmie sa to stať na úkor slovenského národa.
Ďakujem. (Potlesk.)