Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán predseda vlády,
ako obyčajne, neodpovedali ste na otázku. Ja som sa nepýtala na obsah rezolúcie, ja som sa pýtala, prečo ste v súvislosti s rezolúciou, keď bola vyslovená Slovensku, teda vláde Vladimíra Mečiara, pochvala, prečo ste aj o tom neinformovali. Totiž kongresman Bart Stupak v súvislosti so schvaľovaním rezolúcie 165 vyhlásil, citujem: "Rád by som poďakoval bývalej vláde Vladimíra Mečiara za významnú úlohu, ktorú zohrala v navigovaní Slovenska pri budovaní demokracie v tejto krajine." Koniec citátu.
Je to nesporné ocenenie vlády Vladimíra Mečiara. Ďalej v tom texte si dovolím upozorniť na slovo viackrát používané "pokračovať", teda niečo sa cení, aj to, čo bolo predtým. Ja nesúhlasím a nebudem súhlasiť s takými vyjadreniami, aké mal napríklad aj pán štátny tajomník Figeľ, že rezolúcia je ocenením zmien, ktoré nastali počas posledného roka.
Chcela by som reagovať na vaše, že slova, že to, čo som uviedla, nie je pravda, teda v otázke. Chcem povedať, že túto pravdu potvrdil pán John Vacval, prezident Svetového kongresu Slovákov v zahraničí, ďalej pani Júlia Ondrejčeková washingtonská redaktorka. Tie informácie boli publikované aj v tlači a sú zaznamenané...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pani poslankyňa,
viete, vždy budem odpovedať tak, ako budete formulovať svoju otázku. Keby ste boli formulovali, že vás zaujíma nielen rezolúcia, ale aj diskusia k nej, bol by som nepochybne presnejšie odcitoval pána Stupaka, ktorého ste odcitovali vy veľmi nepresne, jeho citát mám v angličtine aj v slovenčine.
Pán Stupak povedal alebo sa uznanlivo zmienil o úlohe vlády bývalého premiéra Mečiara v prvých dňoch demokracie v Slovenskej republike, ale bolo by to veľmi žabomyšie, to nemá zmysel rovnako, ako by som mohol teraz informovať o tom, že bol to absolútne jediný individuálny názor a že bolo tam v drvivej väčšine podčiarkované to, že to, čo je pravdivé, že k pozitívnym zmenám na Slovensku došlo po posledných parlamentných voľbách.
Ja skrátim čas, aby som azda mohol zodpovedať aj ďalšie otázky, ale páni poslanci, alebo kongresmani Gilmen, Lantos a mnohí ďalší hovorili celkom jasne. To, čo je nad slnko jasnejšie, je skutočnosť, že Slovensko sa vymanilo z hroziacej izolácie, že bola to vaša vláda, ktorá ho do tejto izolácie dostávala veľmi zlou, neserióznou, neprincipiálnou politikou. A rovnako dôležité je, že občania v parlamentných voľbách sa rozhodli pre serióznu principiálnu politiku. Dnes si myslím, že každý, kto chce počuť, chce vidieť, chce rozumieť, tomu rozumieť bude. A ja k tomu môžem dodať len jedno, je najvyšší čas, aby sme chápali, že cesta ekonomických a bezpečnostných štruktúr vedie cez zodpovednú politiku, cez rešpektovanie demokratických pravidiel hry. Vláda, ktorej predsedám, sa o rešpektovanie týchto demokratických pravidiel hry usiluje, bude sa usilovať a v rámci toho aj spolupracovať so slovenskou opozíciou.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Zlochu. Otázka znie: "Vláda pripravuje nové územné členenie Slovenska. Prečo o stave príprav neinformujete aj opozíciu?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
vláda Slovenskej republiky započala v súlade so svojím programovým vyhlásením práce na príprave ďalšieho pokračovania reformy verejnej správy na Slovensku. Ako určite viete, reforma vlastne prebieha na Slovensku už od roku 1990, iste s určitými prestávkami, raz to bolo z dôvodu, že vznikala nová štátnosť, potom sa menili vlády a aj vláda, v ktorej ste boli vy členom, pokračovala v reforme v roku 1996. Vtedy vláda vytvorila zásadnú zmenu v dovtedajšom územnom a správnom usporiadaní Slovenska.
Vznik 79 okresov, ale najmä vznik 8 krajov bol už vtedy predmetom ostrých polemík a je mojou povinnosťou vám pripomenúť, že napriek námietkam zo strany vtedajšej opozície, ale aj predstaviteľov z odborných kruhov, predstaviteľov zástupcov samosprávy ste váš zámer presadili a presadili ste ho bez toho, že by ste mali záujem konzultovať s vtedajšou opozíciou. Vy ste prerušili alebo neuskutočnili dialóg nielen z opozíciou, ale neuskutočnili ste ho ani so samosprávnymi združeniami, jednoducho ste presadili svoj úzky skupinový názor. Názor, ktorý najmä v rámci krajského usporiadania bol motivovaný viac politicky ako odborne a hranice krajov vôbec nerešpektovali zásady, ktoré sú nevyhnutné na vznik samosprávy vyššieho územného celku, medzi ktoré patrí najmä homogenita územia, súdržnosť obyvateľov a prirodzené hranice regiónov.
Tento krok mal dôsledky aj v tom, že sa v minulom volebnom období nepodarilo realizovať vznik samosprávy vyšších územných samosprávnych celkov. Dôvodov bolo určite viac, ako napríklad blížiaci sa koniec volebného obdobia. Ale za hlavné dôvody možno považovať najmä to, že už usadená štátna správa nebola ochotná vzdať sa kompetencií v prospech samosprávy vyšších územných celkov, ako aj to, že vzniknuté kraje, ktoré mali byť aj hranicami samosprávy vyššieho územného celku, boli úplne v rozpore s princípmi regionálnej samosprávy.
Vzhľadom na to, že čas beží, vás chcem informovať o tom podstatnom, že po prvom dokumente, ktorým je stratégia reformy verejnej správy, teraz finišujú práce na ukončení koncepcie, ktorá bude prerokovaná vo vláde vo februári. Čas medzi jej ukončením a prerokovaním vo vláde bude slúžiť na to, že budeme konzultovať so všetkými, s ktorými je konzultovať treba, vrátane opozície. Už prebiehajú, ako som informovaný, od novembra diskusie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky s príslušnými inštitúciami zriadenými na reformu verejnej správy so Združením miest a obcí, a to v 16 mestách Slovenskej republiky. Je to jedna z foriem verejnej diskusie, ktorú sme započali. A ako hovorím, v januári bude do tejto diskusie zakomponovaná aj opozícia.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas vymedzený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov uplynul.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Kolláriková pre pána ministra Miklósa. Otázka znie: "V okrese Levoča sa realizuje plynofikácia v 7 obciach. Na základe akých kritérií sa určovali dotácie a pre ktoré obce tohto okresu?"
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážená pani poslankyňa,
neviem presne, nemám presnú informáciu, koľko obcí sa plynofikuje v okrese Levoča, predpokladám, že máte dobrú informáciu, že číslo 7 je presné, vieme presne povedať to, koľko bolo žiadostí a poskytnutých dotácií.
V prvom polroku 1998 bolo za okres Levoča na Štátny fond životného prostredia predložených 17 žiadostí na plynofikáciu, v druhom polroku bolo predložených 12 žiadostí. Pre okres Levoča boli v prvom polroku 1998 poskytnuté na plynofikáciu 3 dotácie vo výške spolu 4 mil. korún, a to mestu Spišské Podhradie 1 mil. korún, obciam Spišský Hrhov a Nemešany 1,5 mil. korún. Kritériá jednoducho neviem v tomto momente vysvetliť, pretože tieto dotácie poskytol ešte môj predchodca pán poslanec Zlocha, takže keby ste mali záujem, zreje by vám mohol on v tom odpovedať. Viem to, že to boli akcie na 1., 5. a 6. mieste v poradí stanovených Okresným úradom Levoča, takže toto je suchý fakt, ktorý ja vám môžem povedať.
Z mojej strany ešte môžem dodať ďalšiu informáciu, že ako minister som za svoje ročné pôsobenie nebol schopný dať ani jedinú dotáciu, pretože som zdedil dlh a zrejme to bude zaujímavá informácia pre všetkých z vás, že v tomto momente sme ešte stále v dlhu, 200 mil. korún nám prejde na budúci rok. Čiže predpokladáme pri tom tempe plnení príjmov Štátneho fondu životného prostredia, ako je to teraz, že približne do polovičky budúceho roku nebudeme môcť dať žiadnu novú dotáciu, čo, samozrejme, pre mňa ako pre nového ministra nie je nič príjemného, že za pol druha roka prijímam len žiadosti, teda neprijímam žiadosti, ale prijímam intervencie a neviem uspokojiť žiadnu žiadosť, aj keď by to bolo niekedy potrebné.
Chcel by som ešte jednu vec povedať, i keď už nesúvisí presne s touto informáciou, ale že sme rozbehli obrátkovú časť fondu životného prostredia. Takže to je moja odpoveď.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Kolláriková, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem, pán minister. Áno, ide tam o plynofikáciu 7 obcí, a to sú obce Baldovce, Buglovce, Nemešany, Kojšov, Doľany a Spišský Hrhov. Samozrejme, pre každý výber musia platiť určité výberové kritériá a, samozrejme, aj na výber dotácií pre príslušnú obec a potom aj výšku, ktorá sa odsúhlasí. Dobre ste hovorili, že v predošlom období bola tam priznaná dotácia pre tieto obce vo výške 1,5 mil. korún.
Dostala som jeden zaujímavý list starostu práve z okresu Levoča. Je to reakcia na to, že už za vašej vlády dostala obec Klčov, nakoniec je na vás, aby ste to potom povedali, či áno, či nie, dostala obec Klčov dotácie vo výške 4 mil. korún. A z toho listu by som citovala: "Skupina KDH vehementne kričala, že HZDS dáva iba svojim sympatizantom." To na tie predošlé obce, ktoré dostali dotácie. Podotýkam, že tento pán starosta nedostal ani v tom období, ani teraz dotácie, len sa ho dotklo, že Mečiarova vláda bola neoprávnene osočovaná. Preto sa pán starosta pýta, či pridelené dotácie vo výške 4 mil. korún obci Klčov má spájať s korupciou tejto vlády. Pretože v obci Klčov je KDH najsilnejšou politickou stranou a suma 4 mil. je dosť vysoká s ohľadom na to, že ostatní žiadatelia tohto okresu nedostali nič. Tak ináč je to logické konštatovanie, samozrejme.
Preto sa pýtam, prečo táto obec dostala takú vysokú dotáciu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážená pani poslankyňa,
tie veci, ktoré hovoríte, vyzerajú logicky, ale žiadna dotácia, žiadnu dotáciu na obec Klčov som nepodpisoval, jednoducho táto informácia neviem, odkiaľ je. Ja by som rád sám vedel o tom. Ja to tu prvýkrát počujem od vás. Takže skutočne žiadnu dotáciu som na to nepodpisoval.
Druhá vec je, ako bolo rozdeľovanie podľa politickej príslušnosti starostov, to naozaj nebudem na toto odpovedať, máme určité informácie aj z toho, z tej oblasti. Ale nebudem na to odpovedať, to skutočne sa musíte spýtať pána poslanca Zlochu. Ešte raz zdôrazňujem, žiadnu dotáciu z mojej strany, žiadna dotácia nešla, žiadnu zmluvu som nepodpisoval na Klčov.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
keďže ja relatívne málo vystupujem a v tomto roku už určite nevystúpim takto na pléne, tak by som si dovolil vám zaželať veselé sviatky, šťastlivý nový rok a verím, že ani v budúcom roku nezanevriete na životné prostredie.
Ďakujem veľmi pekne za vašu podporu. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník podpredsedovi vlády Csákymu. Otázka znie: "V decembri 1996 ste v interview v maďarskom vysielaní Slovenského rozhlasu boli redaktorom oslovený ako jediný politik maďarských strán, ktorý hovorí o zmene hraníc. Súhlasili ste s tým a v dlhom výroku ste tvrdili, že je to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a helsinskými dokumentmi. Boli ste za zmenu hraníc medzi Maďarskom a Slovenskom v prospech Maďarska?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
v roku 1996 bývalá vláda Slovenskej republiky predložila do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona a následne návrh vykonávacieho zákona na úpravu štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Išlo o de iure uznanie technických zmien korýt riek Roňava, Slaná a Ipeľ, v prípade ktorých došlo v uplynulých desaťročiach k regulovaniu korýt. Každý vtedajší poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa pamätá, že počas ratifikačného procesu došlo k rôznym šumom a k rôznym diskusiám v Národnej rade Slovenskej republiky, keď niektorí poslanci vtedajšej vládnej koalície nechceli odsúhlasiť vládou predložené návrhy, tvrdiac, že môže ísť o precedensy.
Neoveril som, vážený pán poslanec, či som bol jediným členom vtedajšej Maďarskej koalície, ktorý bol redaktormi Slovenského rozhlasu oslovený, ale skutočne sa pamätám, že ako predseda poslaneckého klubu som sa vyjadril k tejto otázke v tom zmysle, že poslanci Maďarskej koalície považujú za zbytočné a nemiestne tie obavy a tie diskusie, o ktorých hovorili niektorí poslanci vtedajšej vládnej koalície. Vyjadril som sa, že my v návrhu vlády nevidíme nič zlé. Návrh bol odobrený dokonca oboma vtedajšími vládami, aj Slovenskej republiky, aj Maďarskej republiky, a návrh podľa nás je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s helsinskými dokumentmi. Povedal som teda, že budeme hlasovať za predložené návrhy vtedajšej vlády a tak sa aj stalo. Hlasovali sme teda, je to kuriózne, spolu s poslancami Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany, ako aj s ďalšími poslancami vtedajšej opozície. Ak ma pamäť neklame, oba návrhy boli odsúhlasené jasnou väčšinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V uvedenom zmysle slova som teda hlasoval za také návrhy, o ktorých hovoríte, ako pravdepodobne aj vy osobne, ako aj prevažná väčšina poslancov vtedajšej vládnej koalície.
Jednu vec však, pán poslanec, nechápem. Viem, že za kulisami ste sa vtedy vyjadrili v súvislosti s predmetnými návrhmi o premiérovi Mečiarovi veľmi kritickým spôsobom. Aj to viem, že pán Mečiar vás musel umravňovať dosť rozhodným spôsobom. Nechápem však, prečo kladiete mne teraz otázku. Ja aj s odstupom času neberiem vaše právo na samostatný názor. Pýtam sa však vás, prečo ste potom podporili takú vládu, ktorá predložila takéto návrhy do parlamentu, a prečo vtedajší zahraničný výbor pod vaším vedením odporučil prijať predmetné návrhy zákonov.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Zapnite pána poslanca.
Nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Pán podpredseda vlády,
ste poslanec, slovenský Maďar, ktorý sa nevyhýba problému, či chce slovenský Maďar úpravu hraníc. To je otázka redaktorky. A vy hovoríte: "Ja myslím, že o tejto téme treba hovoriť úplne otvorene a to nasledovne. Slovenská ústava povoľuje úpravu hraníc. Slovenský parlament už aj hranice upravoval medzi Slovenskom a Českom. I medzinárodné dokumenty pripúšťajú úpravu hraníc. Teda ak sme civilizovanými ľuďmi a pohybujeme sa v európskom priestore, tak to nie je také slovo, z ktorého musíme dostať infarkt." To je jedna vec. Ale vy ste trikrát v dvoch knihách "Maďari na Slovensku" a "Medzi dvoma svetmi" napísali, že teda hranica medzi Slovenskom a Maďarskom nie je hranica etnická, ale strategická, určená mocenskými záujmami. V dôsledku toho žije tu niekoľko stotisíc Maďarov, ktorým nik nedal príležitosť, aby v prípadnom ľudovom hlasovaní na základe práva na sebaurčenie prejavili, v ktorej krajine chcú žiť. Toto opakujete, prosím, trikrát. A tvrdíte, že máme strach. Strach slovenskej strany vyplýva vraj do istej miery aj zo zlého svedomia. Jednak cítime a cítia, že spôsob, ako sme vraj získali územie obývané Maďarmi, nebol celkom čistý. Jednak nás vraj ich tlačí nevyriešený stav maďarskej otázky. To sú citáty. A pán premiér by tiež už raz mal počuť, v dnešnom čísle Literárneho týždenníka sú všetky vaše citáty a nevyhovoríte sa na to, že je to zlý preklad. Preklady sú autentické, urobené dobrým prekladateľom z maďarčiny do slovenčiny. Luháte na každom kroku. Luháte. A ja to poviem aj mimo parlamentu. Zažalujte ma, ak nemám pravdu ja. Čo na to poviete, na tieto citáty?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády, chcete reagovať?
Podpredseda vlády P. Csáky:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán poslanec, nemyslím si, že by som na to mal reagovať. Chcem len zopakovať, vláda pána Vladimíra Mečiara dvakrát predložila návrh ústavného zákona na zmenu štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Neviem, prečo sa pýtate a prečo mi vyčítate tento fakt. Opýtajte sa potom tej vlády, ktorú ste podporili.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, vaša tretia otázka je taká istá, ako bola prvá, takže nebudem ju znova čítať.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Slobodník pre podpredsedu vlády Csákyho. Otázka znie: "Napísali ste v knihe Maďari na Slovensku, že južné Slovensko sa po arbitráži v roku 1938 vrátilo, zdôrazňujem, vrátilo do Maďarska. Napísali ste to, alebo nie?"
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážený pán poslanec,
zrejme ide o časť vety, citujem: "Niečo im dať musíme, aby sme s tým mali pokoj, aby Maďari nesnívali o návrate do Maďarska ako v roku 1938?" Koniec citátu. Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že ak trváte na vašej otázke, hrozí vám ďalšie faux pas. Neviem, kto vám pripravuje podklady, ale je to veľmi povrchné a veľmi nepresné.
Ale aby ste nepovedali, že sa nechcem vyjadriť k meritu veci, prosím, nepísal som o zmene hraníc, nepísal som o snoch Maďarov a vzhľadom na to, že som sa narodil v roku 1956, neberiem a ani nemôžem brať zodpovednosť za diania, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1938 - 1939.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Tak zase vás musím nachytať na hruškách, ako sa hovorí po slovensky. Zase ste v tom istom interview, toho decembra 1996, povedali vetu: "Ľudia nie príliš chápu, že v rámci jedného štátu žije iný národ." Tak teda otázka znie: Aj teraz budete tvrdiť, že tu žije maďarský národ a nie maďarská národnosť? A povedali ste tú vetu doslovne tak, ako som ju ja odcitoval: "Vrátilo sa nám po arbitráži 2. novembra 1938 južné Slovensko do Maďarska." To hovorí občan Slovenskej republiky, občan, ktorý zložil prísahu ako poslanec na Ústavu Slovenskej republiky, alebo to hovorí iredentista, ktorý hovorí o vrátení slovenského územia do Maďarska? Na to odpovedzte a nie zase okľuky všetky možné hľadáte a vyhýbate sa podstate veci. Je to v dnešných novinách v Literárnom týždenníku číslo 47. Prečítajte si, aj pán premiér by si to mal prečítať, keď sa tu usmievate ironicky jeden i druhý a on vás povzbudzuje. Veľmi pekne. Veľmi pekne, pán premiér, aj to gesto si, dúfam, všimnú naši občania, ako reagujete na to, keď niekto sa dožaduje zmeny hraníc. Keď niekto o vás hovorí, že trpíte komplexom, silným komplexom menejcennosti, lebo nemáte vlastné dejiny, a preto závidíte, aj vy, aj ja, teda všetci, Čechom a Maďarom, ktorí tieto dejiny majú. To vás netrápi! Tuto vás by mala táto otázka trápiť, lebo veci, ktoré hovorí pán Csáky, opakujem, sú trestné. Trestné z hľadiska vlastizrady.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
Podpredseda vlády P. Csáky:
Vážený pán poslanec,
ja som vás upozornil na možné faux pas. Situácia je možno horšia, pretože možno ide o zámer z vašej strany. Pán poslanec, často sa stáva, že vaše vlastné predsudky vydávate za názory iných, s ktorými potom statočne bojujete. Dovoľte mi, aby som presne citoval z môjho článku, tak ako sa nachádza na strane číslo 150. A teraz citát: "Mohli by sme upriamiť pozornosť premiéra Mečiara aj na slová Klementa Gottwalda, ktoré povedal v júni 1948 po prijatí ústavy, kde niet ani zmienky o menšinách." A teraz nasleduje citát v citáte: "Budeme im musieť dať nejaké práva, ale žiadne politické strany, odborové organizácie, žiadny zvláštny štatút. Niečo im dať ale musíme, aby sme s tým mali pokoj, aby sa nesnívalo o návrate do Maďarska ako v roku 1938." Koniec citátu. "Nuž, milí politici vládnej koalície, keď už koketujete so zavedením režimu, ktorý pripomína pomery po roku 1948, nebolo by od veci realizovať aspoň druhú vetu súdruha Gottwalda?" Koniec môjho citátu.
Vážený pán poslanec, ako vyplýva z doslovného citátu, opakujem ešte raz, je to na strane číslo 150, ide síce o komplikovaný citát v citáte a je to text trošku intelektuálne náročný, ale predsa len je azda jasné, že ide o citát Klementa Gottwalda z roku 1948. Možno vás neprekvapím, keď vyhlásim, že za obsahovú časť ani tejto vety pána Gottwalda, alebo súdruha Gottwalda neberiem žiadnu zodpovednosť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, zostaňte ešte za tribúnou.
Piata z vyžrebovaných otázok je od pána poslanca Kötelesa podpredsedovi vlády. Otázka znie: "Ako boli rozdelené finančné prostriedky pre menšinové kultúry v roku 1999?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem, pán predseda.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
Rada vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny prijala začiatkom roka 1999 zásady financovania menšinových kultúr. Za hlavnú zásadu sme prijali samosprávny model. Následne na to boli vytvorené komisie na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Hlavná komisia určila princípy financovania. V tej komisii pracovali zástupcovia všetkých 11 uznaných menšín a navyše ako 12. zástupca je zástupca ruskej komunity v Slovenskej republike. V apríli po prijatí štátneho rozpočtu na rok 1999 sa vytvorili komisie pre jednotlivé komunity, ktoré samosprávne rozhodovali o jednotlivých projektoch vypracovaných menšinovými kultúrnymi organizáciami.
Chcem dodať, pán poslanec, že hovorím o čerpaní prostriedkov z kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, teda o sume 50 mil. Sk na podporu menšinových kultúr. Presnú správu a skutočný stav čerpania som predložil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny, takže, ak dovolíte, všetky čísla tu nebudem citovať. K tejto časti mi dovoľte len dodať, že zdá sa, že s týmto modelom sú spokojní aj zástupcovia jednotlivých menšín.
Na zasadnutí Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny tento týždeň sme prerokovali túto tému a súhlasne sme konštatovali, že ide o značný pokrok v porovnaní s uplynulým 4-ročným obdobím. Súhlasne sme konštatovali však aj to, že skutočne korektným a finálnym riešením tejto problematiky bude prijatie zákona o financovaní kultúr menšín. Prijatie takého zákona, vážený pán poslanec, mienime iniciovať v roku 2000.
Chcem vás ešte informovať, že ministerstvo kultúry vypracovalo nové smernice na podporu menšinových kultúr na budúci rok. Podľa týchto smerníc bude možné podporiť aj kultúrne organizácie, takže nielen aktivity, ale aj organizácie, a to tak, že určitá časť podpory bude môcť byť použitá za presne stanovených podmienok aj na podporu činnosti kultúrnych organizácií. Domnievam sa, že tým by sme mohli odstrániť nedostatky z uplynulého obdobia.
Vážený pán poslanec, nemali by sme však zabudnúť na financovanie menšinových kultúr z rozpočtových kapitol krajských úradov. V tomto prípade už tak spokojní nemôžeme byť a domnievam sa, že ten spôsob, ktorý sa aplikoval v tomto roku, zďaleka nezodpovedá požiadavkám. Chcem vás informovať, že sme vypracovali návrh na nový spôsob na budúci rok a po odsúhlasení tohto návrhu by som rád informoval o obsahu tohto návrhu.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Köteles, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem.
Pán podpredseda, dovoľte mi, aby som vyslovil uznanie za odvahu vlády, ktorá mala odvahu v posledných rokoch prvýkrát odsúhlasiť, je to pravda dosť skromná štátna dotácia pre najväčší kultúrny zväz na Slovensku, väčší ako Matica slovenská, pre Csemadok. Ďakujem. Dúfajme, že sa vytvorí určitá spolupráca, aby sme naozaj všetky kultúrne aktivity, zdôrazňujem, všetky kultúrne aktivity na Slovensku mohli podporovať.
Pán podpredseda, ale som nútený vysloviť určité rozpaky, ktoré sa diali v tomto roku. Zároveň by som upozornil pani ministerku, ktorá, žiaľ, nie je prítomná, a aj pána ministra kultúry, že z finančných prostriedkov určených na menšinovú kultúru neboli pridelené napríklad pre nasledujúce kraje: Bratislavský a Žilinský kraj. Pre niektoré okresy, Revúca, Šaľa, a v našom okrese Košice, na menšinovú kultúru, aktivitu dostali pracovníci štátnu dotáciu vo hvezdárni v Medzeve. Podľa mňa tie anomálie by sme mali v budúcom roku odstrániť a vaše návrhy len podporovať môžeme.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete reagovať?
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán poslanec,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
ak dovolíte, o vašich výhradách a o vašom návrhu by som informoval aj pani ministerku financií s tým, že považujem sám za vhodné, aby sme o tom otvorili nový dialóg, aby sme našli lepšie riešenie, ako bolo v tomto roku. Za seba môžem vám povedať toľko, že uznávam, že to riešenie, ktoré sa rodilo tu v mesiaci marec na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, bolo šité trošku horúcou ihlou. Dúfam, že po premyslení si všetkých súvislostí nájdeme lepší spôsob, a ak to nájdeme, ak to bude odobrené aj v Rade vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, dávam garancie na to, že podľa toho budeme postupovať.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, ostaňte na svojom mieste.
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre vás. Otázka znie: "Napísali ste v knihe Medzi dvoma svetmi, že jedine čestný spôsob, ako sa vyrovnať, je, aby slovenská vláda pred rokom 1998 pristúpila na rokovanie s maďarskou vládou o zmene politických hraníc na etnické? Napísali ste to, alebo nie?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážený pán poslanec,
zrejme ide o článok Mosty cez Dunaj, ktorý sa nachádza na strane 48 - 52 knihy Medzi dvoma svetmi a ktorý som nasasal v roku 1994 o slovensko-maďarských vzťahoch. Ako aj z názvu článku vyplýva, už aj vtedy som podporoval myšlienku budovania a nie zničenia mostu medzi oboma brehmi Dunaja a medzi oboma národmi. S ľútosťou však musím konštatovať, že ste buď ani tento článok nepochopili, alebo aj obsah tohto článku sa snažíte dezinterpretovať. Prosím, prečítajte to pozorne ešte raz.
Na strane 49 jasne píšem, že jedným zo základných problémov slovensko-maďarskej relácie je nedoriešená otázka menšín, a to hlavne nedoriešená situácia maďarskej menšiny na Slovensku. Pred chvíľou sme tu počuli stanovisko Kongresu Spojených štátov amerických, domnievam sa, že stanovisko Kongresu taktiež prízvukuje dôležitosť tejto otázky. A tento vzťah, vzťah Slovákov a Maďarov však v Slovenskej republike, v Slovenskej republike sa má riešiť rokovaniami medzi vládou a zástupcami tejto komunity v Slovenskej republike. Na strane 49 - 51 definujem aj problémy, sú to otázky menšinového školstva, kultúry, používania jazyka a účasť na riešení vecí verejných od miestnych samospráv až po vyššie úrovne tak, ako o tom hovorí článok 34 Ústavy Slovenskej republiky.
Vážený pán poslanec, s ľútosťou musím konštatovať, že znova nehovoríte pravdu, nejde v mojom článku o žiadne rokovanie medzi oboma vládami, ale ide o to, že som navrhoval už aj vtedy, aby situácia maďarskej komunity na Slovensku bola riešená rokovaním medzi aktuálnou vládou Slovenskej republiky a medzi zástupcami menšín. Taký istý názor mám aj teraz.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Tak najprv, pán podpredseda, už ste ma trikrát urazili, dvakrát ste sa dokonca usilovali zo mňa urobiť duševne menejcenného človeka. Ja, samozrejme, sa nebudem brániť rovným spôsobom, držím sa hesla poľského Tuwima: Najspravodlivejšie na svete je rozdelený rozum. Všetci si myslia, že ho majú dosť. Aj vy si to teda myslíte. Myslite si, ja vás nebudem v takýchto veciach šikanovať, ale luhárstvo je vaša podstata. Ja som necitoval tam stranu 150, alebo čo ste povedali, ja som citoval stranu 11 z knihy Maďari na Slovensku, kde ste verbis expressis, ak tomu vôbec rozumiete, napísali, kde ste vy napísali, nie ja, že usadili sa tu po novembri 1938 na územiach, ktoré sa vrátili do Maďarska.
(Prerušený hlas v mikrofóne.)
... navrstvené na nás, to sú rasistické urážky iného národa, to sa nerobí, národa. Vy spochybňujete inteligenciu tohto národa, vy spochybňujete, vy nás robíte, chcete robiť zakomplexovaných, aby ste takto posilnili svoje sebavedomie? To sú veci, ktoré sú urážlivé a v týchto veciach zase vy sa domáhate rokovania. To je jediný čestný spôsob, všetko iné je zlé a pripisujete nám také veci, že nevedia sa vyrovnať Slováci s tým, že v roku 1920 vznikli v tejto oblasti diskutabilné hranice. Táto skutočnosť ich dodnes gniavi a ich aktivity veľmi často motivuje strach z Maďarov. Nemáme z vás strach, ste nám jednoducho vy osobne čudný, že sa neviete po chlapsky priznať k týmto vašim prešľapom. Je to hanba. Povedzte, tuto si to prečítajte, čo je napísané, a potom sa k tomu vyjadrite, ale nie tak, že budete hovoriť o celkom iných citátoch a dovolávať sa celkom iných situácií.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán poslanec,
predpokladám že v tomto dialógu budeme pokračovať aj po novom roku, neberte to tak, ale ja sa na to až tak neteším, že ten dialóg sa vedie takouto formou na takej úrovni, ale, samozrejme, zákon mi prikazuje, aby som vám bol k dispozícii aj v budúcnosti a prisľúbim vám, že aj budem k dispozícii. Teraz mi však dovoľte, aby som využil túto príležitosť, môj priateľ László Miklós sa sťažoval, že sa dostal málo k slovu. Ja sa na to dnes nemôžem sťažovať. Dovoľte mi, aby som využil túto chvíľu a vám osobne tiež poprial pokojné Vianoce a v novom roku pokoj ducha.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vzhľadom na to, že pravdepodobne aj toto vystúpenie bude moje posledné vystúpenie v Národnej rade v tomto roku, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť a všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a všetkými hosťom poprial veľmi pekné vianočné sviatky a všetko dobré v novom roku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Švec pre ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Myslíte si, že plánované výdavky na vedu a techniku na rok 2000 vrátia vedu na vysoké školy, tak ako to odporúča OECD od roku 1994?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som odpovedal na otázku, ktorá spája z môjho pohľadu dve veci, ktoré súvisia s rozvojom vedy a techniky, a to otázku finančného zabezpečenia, teda výšku prostriedkov, ktoré dávame zo štátneho rozpočtu, a ktorá plynie z podnikateľskej sféry, a na druhej strane otázku inštitucionálnu. Ja v tej otázke cítim záujem pána poslanca o to, či bude úvaha o tom, že by sa mali niektoré pracoviská vedy a výskumu, ktoré dnes pôsobia vo zväzku Slovenskej akadémie vied, prípadne v rámci rezortných výskumných ústavov, či bude úvaha o tom, aby tieto pracoviská sa bližšie integrovali s vysokými školami, a či na to finančné zabezpečenie vedy a techniky vytvára dostatočný priestor. Takto som porozumel vašej otázke, ale zrejme ju spresníte v druhej časti.
Ja chcem povedať, že objem prostriedkov, ktoré budú určené na vedu a techniku v roku 2000, sa nachádza v podstate na dolnej hranici únosnosti. Na dolnej hranici z toho pohľadu, že vlastne zostáva na úrovni roku 1999 v oblasti bežných výdavkov, v oblasti kapitálových výdavkov je o niečo nižší. Je na druhej strane pravdou, že Slovenská republika získava možnosti na zapojenie najmä do medzinárodnej spolupráce, v súčasnosti osobitne v piatom rámcovom programe Európskej únie pre výskum a technický rozvoj, ale v celom rade aj dvojstranných aktivít, kde môžeme očakávať, že prostriedky, ktoré sme vložili a ktoré nie sú priamo vyjadrené v tých finančných prostriedkoch určených na vedu a techniku, sa nám vrátia v získaných zdrojoch, o ktoré súťažíme spoločne s inými vedeckými a vedeckovýskumnými inštitúciami Európskej únie.
Je pravda, aby tu došlo k istému inštitucionálnemu pohybu a vôbec k akýmsi pozitívnym posunom z hľadiska organizácie vedy a jej finančného zabezpečenia, zrejme treba pristúpiť k zásadným riešeniam, ktoré sa roky pripravovali, ale zatiaľ neboli zrealizované. Ministerstvo školstva urobilo analýzu výsledkov nášho výskumu za uplynulých 5 rokov, to znamená od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, analýzu, ktorá bola určená a zameraná na využitie finančných prostriedkov a efekty, ktoré sa z takto vynaložených prostriedkov získali, vrátane inštitucionálnych otázok.
Na základe tejto analýzy sme prišli s novým a prichádzame s novým modelom financovania. Je to niečo, čo dostane nakoniec podobu zákona, to znamená, príde aj na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky, kde chceme vytvoriť priestor pre nadrezortné rozdeľovanie časti prostriedkov určených na vedu, kde by na základe princípu súťaživosti vyhrával ten najlepší, bez ohľadu na to, či pochádza z radov vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied alebo rezortného výskumu. Očakávame, že to prinesie ťah na kvalitu z hľadiska výstupov, ktoré potom takto vynaložené prostriedky prinesú. A myslíme si, že je to cesta, ktorú treba presadiť napriek tomu, že očakávame istý odpor či na strane podnikateľskej sféry, alebo možno aj niektorých rezortov.
Som teda presvedčený, že rok 2000 prinesie zásadné zmeny v organizácii vedy a techniky, pretože máme v legislatívnom programe naplánovaný aj zákon o vede a technike. Máme naplánovaný nový zákon o Slovenskej akadémii vied aj nový zákon o vysokých školách. Máme zákon o financovaní vedy, takto by som ho zjednodušene nazval, aj keď jeho presné meno ešte len na svoje pomenovanie čaká. To znamená, zásadné zmeny z hľadiska tých koncepčných prístupov by sa mali odohrať práve v roku 2000. Predpokladám, že finančné zabezpečenie, ktoré je určené na vedu a techniku, na to vytvorí nevyhnutný priestor.
Toľko odpoveď na vašu otázku, pán poslanec.