Siedmy deň rokovania
25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
16. decembra 1999
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky programom tak, ako ho máme schválený.
Včera sme prerušili rokovanie posledným prerokovaným bodom, ktorým bol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 395).
Ešte predtým sme prerokovali tri návrhy vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia a obdobný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou.
Ďalšie body programu v poradí tak, ako sú schválené, máte uvedené v návrhu programu.
Prosil by som ešte raz vzhľadom na to, že opticky vidím, že nie je prítomný dostatočný počet poslancov, aby sme sa prezentovali.
Prosím, ak rokujú poslanecké kluby, aby prerušili svoje rokovanie a dostavili sa do rokovacej sály na pokračovanie rokovania prerušenej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, skúsme sa prezentovať. Zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Prezentujme sa bez hlasovania.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosil by som všetkých pánov poslancov, aby účasť na dnešnom rokovacom dni overili svojím podpisom na prezenčnej listine, ktorá je pred vchodom do rokovacej sály.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 25. schôdze Národnej rady písomne požiadali poslanci Gyurovszky, Malchárek, Prokeš, Sládeček a pán poslanec Šťastný. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Robert Fico.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré sme včera prerokovali, ale sme o nich nehlasovali, v poradí tak, ako som ich uviedol pred otvorením schôdze.
Najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (tlač 340).
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktoré som uviedol.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým sme schválili návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (tlač 340).
Ďalej budeme hlasovať o návrh, ktorým Národná rada vyslovuje podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (tlač 341).
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie, ktoré som uviedol.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili a Národná rada s návrhom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku vyslovila súhlas.
Budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov, ktorý sme prerokúvali ako tlač 359.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili a Národná rada vyslovila s návrhom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou súhlas.
Panie poslankyne, páni poslanci, včera sme prerokovali ešte jeden bod - vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 395), ktorý sme prerokúvali v prvom čítaní.
Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Maňku, aby uviedol jednotlivé návrhy na prijatie uznesenia k prerokovanému návrhu zákona, ktorý sme prerokúvali v prvom čítaní.
Pán poslanec Maňka, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Podotýkam, že ide o tlač číslo 395.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Maňka, ktorý odporúča, aby sme návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas a odporučila prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
Uveďte druhé hlasovanie.
Poslanec V. Maňka:
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 403 z 19. októbra 1999 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie dvom výborom, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu.
Zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 28. januára 2000 a gestorský výbor do 31. januára 2000.
Prosím o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť lehotu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj určiť gestorský výbor.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada s predloženým návrhom uznesenia vyslovila súhlas a pridelila návrh zákona výborom, určila gesčný výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Ďakujem pánu poslancovi Maňkovi.
Pán poslanec Roman Kováč sa hlási.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
na návrh štyroch poslaneckých klubov mi dovoľte, aby som dal návrh na zmenu programu, aby sme do programu rokovania 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradili štyri body:
1. návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999,
2. prvé čítanie k tomuto zákonu,
3. návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov a
4. prvé čítanie tohto zákona s tým, že by sme skrátené konanie a prvé čítanie prerokovali dnes.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Roman Kováč. V mene štyroch poslaneckých klubov navrhuje doplniť program 25. schôdze o štyri body programu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že s návrhom Národná rada vyslovila súhlas.
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
mám procedurálnu otázku na predsedu Národnej rady, či ten jeho verejný sľub, ako bude parlament pristupovať ku skráteným konaniam, platí až od nového roku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča na vydanie zákona o drobnom podnikaní,
ktorý ste dostali ako tlač 370. Súčasťou návrhu je aj návrh na uznesenie, ktorý máte rozdaný ako tlač 370a.
Teraz prosím pána poslanca Prokopoviča, aby predmetný návrh zákona odôvodnil.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
páni ministri,
vážené kolegyne, kolegovia,
odôvodnenie svojho návrhu zákona som podal v prvom čítaní, teda nebudem sa opäť opakovať, nebudem hovoriť o dôležitosti tohto zákona. Nakoniec tieto veci som predniesol aj pri novom zákone o dani z príjmu, ktorý sčasti rieši tú problematiku. Dovoľte mi len niekoľko poznámok, ktoré považujem za potrebné uviesť vzhľadom na to, že od času, keď som to predkladal do prvého čítania, nastali určité zmeny.
Na stole máte stanoviská legislatívno-právneho odboru Kancelárie Národnej rady, ďalej Legislatívnej rady vlády, ako aj v rozprave v prvom čítaní boli prezentované stanoviská, ktoré na prvý pohľad veľmi negatívne hodnotia návrh tohto zákona. Chcem však uviesť, že sú to stanoviská, ktoré boli vypracované pred prvým čítaním, teda ešte predtým, ako aj v rozprave boli prednesené návrhy, ako by sa to mohlo zmeniť, aby to vyhovovalo zásadám na tvorbu legislatívnych noriem. Chcem len podotknúť, že napriek tomu, že máte pred sebou spoločnú správu, ktorú bude o chvíľu komentovať spoločný spravodajca, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odzneli pozmeňujúce návrhy, ktoré prakticky riešia všetky tie negatíva, ktoré boli vytýkané jednak legislatívno-právnym odborom Kancelárie Národnej rady, Legislatívnou radou vlády, ako aj ktoré odzneli v rozprave.
Dovoľte mi len skutočne niekoľkými slovami okomentovať tie pripomienky, ktoré boli vznesené v súvislosti s návrhom zákona o drobnom podnikaní.
V stanovisku legislatívno-právneho odboru Kancelárie Národnej rady okrem iného sa uvádza, že názov nezodpovedá obsahu. Aj po konzultácii s právnikmi môžeme povedať, že je to vec vysvetlenia pojmu. Ako príklad môžem uviesť, napríklad zákon o zamestnanosti takisto nerieši komplexne celú zamestnanosť, pretože určité veci sa riešia aj v Zákonníku práce, a teda nemožno povedať, že názvom zákona sa musí riešiť táto problematika absolútne komplexne. Ďalej zákon nepriamo novelizuje iné zákony. Odznelo to aj v rozprave u rečníkov. Tu chcem uviesť len jednu vetu, že časť týchto nepriamych noviel riešil aj nový zákon o dani z príjmu, ktorý sme schválili pred tromi týždňami a v súvislosti s tým sme novelizovali zákon číslo 511 o správe daní a poplatkov, zákon o účtovníctve a ďalšie zákony. Čiže časť toho bola vyriešená už pri zákone o dani z príjmu, dva zákony - zákon o odvodoch alebo, ľudovo povedané, zákon o odvodoch do nemocenského a dôchodkového fondu a o odvodoch do fondu zamestnanosti sa práve rieši v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Rusnák vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Chcel by som vám dať do pozornosti stanovisko legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady, a to časť B, ktorá práve vyzdvihuje význam a poslanie tohto zákona. Chcel by som ešte zdôrazniť jeden dôležitý fakt. Tým, že sme prijali nový zákon o dani z príjmov, ktorý rieši aj časť problematiky, ktorá je uvedená aj v tomto zákone a - v tých pozmeňujúcich návrhoch to bude jasné - ktoré som potom vypustil zo zákona, rieši iba platenie paušálnej dane. Nerieši systém odvodov. Teda ak by nebol prijatý mnou navrhovaný zákon, je celkom možné, že k 1. januáru nastane v otázke odvodov do jednotlivých fondov chaos, keďže odvody do fondov sú viazané podľa doteraz platnej legislatívy na vymeriavací základ, ktorým je daňový základ, a pri paušálnych daniach pojem daňový základ nepoznáme, je tam len paušálna daň, čiže mohol by nastať v prvých mesiacoch chaos, kedy by platitelia paušálnej dane nemali vymeriavací základ, z ktorého by mohli tieto odvody vypočítať a odviesť. Práve mnou navrhovaný zákon aj túto problematiku rieši.
Toľko som si považoval za potrebné uviesť pri druhom čítaní. Prosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Prokopovič uviedol návrh zákona, ktorý predkladá.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pánovi poslancovi Maňkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 527 z 28. októbra 1999 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča na vydanie zákona o drobnom podnikaní (tlač 370) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo.
Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uvedený návrh do 6. decembra 1999 nepredložil a gestorský výbor k nemu nezaujal stanovisko. Ústavnoprávny výbor uvedený návrh do 6. decembra 1999 nepredložil a gestorský výbor k nemu nezaujal stanovisko.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča na vydanie zákona o drobnom podnikaní (tlač 370) stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
1. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Bol to výbor pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 87 z 30. novembra 1999 a výbor pre zdravotníctvo svojím uznesením číslo 76 z 1. decembra 1999;
2. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky správu schváliť - výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 141 z 30. novembra 1999;
3. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky správu neschváliť - výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 290 zo 6. decembra 1999;
4. nepredložil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a ústavnoprávny výbor.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Návrhy sú uvedené v spoločnej správe, nebudem ich teraz čítať, sú štyri. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča na vydanie zákona o drobnom podnikaní (tlač 370) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Pavla Prokopoviča na vydanie zákona o drobnom podnikaní (tlač 370) neschváliť.
Predmetná spoločná správa výborov o návrhu poslanca Pavla Prokopoviča na vydanie zákona o drobnom podnikaní (tlač 370a) bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 291 zo 6. decembra 1999. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril
1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní,
2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej. Ešte dodám, že o každom návrhu hlasovať osobitne.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o návrhu, ktorý predniesol za skupinu navrhovateľov pán poslanec Prokopovič. Do rozpravy sa hlásia ústne dvaja páni poslanci. Nie, pán poslanec Cuper má procedurálny návrh. Ešte predtým, keďže som písomne nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, pýtam sa, či môžem pána poslanca Rusnáka, Oberhausera a Šeptáka považovať za ústne prihlásených do rozpravy. Áno. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Cuper s procedurálnym návrhom.
Zapnite pána poslanca Cupera.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, mám procedurálnu otázku celkom z ľudskej zvedavosti: Kto vymyslel tento gong? Naozaj sa to teraz už podobá ako v istom zariadení, kde...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Rusnák je prvý prihlásený do rozpravy.
Poslanec J. Rusnák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave s pozmeňujúcim návrhom skupiny poslancov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča na vydanie zákona o drobnom podnikaní v zmysle § 78 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Materiál máte na stole, dostali ste ho v zákonnej lehote, takže je vám k dispozícii, môžete si ho zároveň prečítať.
Ako zdôvodnenie tohto svojho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je doplnený a je podpísaný 15 poslancami, uvádzam, že vzhľadom na to, že z Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, ako aj z legislatívno-právneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky boli zásadné pripomienky k tomu, že predkladaný návrh zákona nepriamo novelizuje iné právne normy, bolo potrebné v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov článok 11 ods. 2 riešiť tieto nepriame novely doplnením osobitných článkov.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy zosúlaďujú ustanovenia tohto zákona s ustanoveniami nedávno prijatého nového zákona o daniach z príjmov.
1. Názov zákona sa upravuje takto: Za text "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo ... o drobnom podnikaní" sa dopĺňa čiarka a nasledujúci text: "ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo ... o daniach z príjmov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov".
2. a) Za text "Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone" sa dopĺňa nový článok I, ktorý znie: "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo ... o daniach z príjmov" sa dopĺňa takto: v § 15 ods. 2 a písm. c) sa číslovka "10" nahrádza číslovkou "8".
b) Príloha číslo 1 zákona o daniach z príjmov sa dopĺňa takto: "Skupina 106: Brúsenie a leptanie skla", "Skupina 314: Pohrebná služba vrátane prepravy zosnulých, Prevádzkovanie cintorínov a krematórií, Ubytovacie služby a v ubytovacích zariadeniach, Pohostinská činnosť".
c) Príloha číslo 1 zákona o daniach z príjmov sa dopĺňa takto: "Voľné činnosti: Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)".
3. Dopĺňa sa nový článok II, ktorý znie: II. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274 - hovorím tak, ako mi dovoľuje hlasový fond, pretože i s vynaložením svojho zdravia som ochotný podporiť tento zákon pred plénom Národnej rady, lebo to pokladám za veľmi dôležité.
Čiže po tretie, dopĺňa sa nový článok II, ktorý znie: II. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: V § 16 ods. 3 sa na konci prvej vety "bodka" nahrádza "čiarkou" a pokračuje text: "s výnimkou tých samostatne zárobkovo činných osôb, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia podľa osobitného predpisu". Poznámka pod čiarou, tú čítať nie je potrebné.
4. Dopĺňa sa nový článok III, ktorý znie: III. zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto: V § 60 ods. 1 sa na konci prvej vety "bodka" nahrádza "čiarkou" a pokračuje text: "s výnimkou tých samostatne zárobkovo činných osôb, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia podľa osobitného predpisu".
5. Pred § 1 sa dopĺňa článok IV.
6. V § 1 sa vypúšťa ods. 2 a následne sa ruší číslovanie odsekov.
7. V § 2 ods. 2 sa výraz "§ 6" mení na výraz "§ 7".
8. V § 3 sa vypúšťa ods. 3.
9. V § 4 sa vypúšťajú odseky 1, 2 a 3 a nahrádzajú sa textom: "Paušálna daň pre drobných podnikateľov sa vypočíta a odvedie ako percentuálny podiel z príjmov. § 2 ods. 2 nasledovne:
- z príjmov do 500 000,- Sk 2 %,
- z príjmov do 1 000 000,- Sk 2,25 % a
- z príjmov do 1 500 000,- Sk 2,5 %.
10. V § 5 sa vypúšťa celá prvá veta.
11. V § 5 sa výraz "minimálne 3 000,- Sk" nahrádza výrazom "najmenej vo výške minimálnej mzdy".
12. V § 6 ods. 1 písm. a) sa číslovka "12" nahrádza číslovkou "6".
13. V § 6 ods. 1 písm. b) sa číslovka "6" nahrádza číslovkou "3".
14. V § 6 ods. 1 písm. c) sa vypúšťa celý text.
15. V § 7 sa celý text vypúšťa a nahrádza novým textom: "Začínajúcemu novému podnikateľovi sa poskytne v roku, v ktorom mu bolo vydané živnostenské oprávnenie, a v nasledujúcom roku úľava od platenia dane z príjmu fyzických osôb alebo paušálnej dane vo výške 100 % a v treťom roku vo výške 50 %, ak pokračuje v podnikaní počas najmenej troch rokov. Ak podmienku podnikania počas najmenej troch rokov drobný podnikateľ nesplní, vyrubí sa mu daň podľa osobitného predpisu dodatočne."
16. V § 8 sa vypúšťa celá prvá veta.
Ďakujem za pozornosť, prepáčte za hlasový fond.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy ďalší je prihlásený pán poslanec Oberhauser. Pripraví sa pán poslanec Šepták.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
predložený návrh poslanca Národnej rady Pavla Prokopoviča na vydanie zákona o drobnom podnikaní je určitým krokom, ktorý jednoducho naša verejnosť očakáva, aby drobné podnikanie v rámci živnosti, podnikanie v rámci tých profesií, kde ľudia sa živia prácou svojich rúk a svojím umom, aby sa im otvoril lepší priestor bez nejakej komplikácie, ktorá by jednoducho odvádzala týchto ľudí od koncentrácie na hlavné poslanie, na živnosť, ktorú prevádzkujú a ktorou pomáhajú doplniť tie služby, ktoré obyvateľstvo potrebuje. Historicky keď sa pozrieme do minulosti, hoci za predošlého režimu sa nejako podnikanie nepodporovalo, ale v rámci národných výborov bolo vytvorené veľmi zjednodušené riešenie postupu, keď najmä v závere pôsobenia predošlého režimu, keď drobný podnikateľ chcel pracovať, mal veľmi jednoduchým spôsobom vytvorené možnosti, aby takto mohol robiť.
V súčasnosti práve zavedením množstva otázok súvisiacich so zdaňovaním, vytvorením daňových úradov a vytvorením veľmi zložitej agendy, ktorá súvisí s podnikaním, vlastne odťahuje týchto ľudí od hlavnej činnosti a zaneprázdňuje ich činnosťou, ktorá nesúvisí s ich pôsobením. Jednoducho ťažko môžete čakať od murára, holiča a ďalších povolaní, aby sa zaoberali účtovníctvom, aby viedli zložité agendy, ktoré daňové úrady vyžadujú. Na druhej strane, už ako som povedal aj vo svojom vystúpení k štátnemu rozpočtu, daňové úrady ani daňoví poradcovia jednoducho nemôžu pri takom obrovskom náraste podnikateľských subjektov pomôcť im riešiť všetky daňové otázky, časté zmeny v zákonoch, ktoré súvisia práve s transformačným obdobím, v ktorom Slovenská republika je a tieto všetky skutočnosti pôsobia, že takýto zákon je v štruktúre zákonov Slovenskej republiky mimoriadne potrebný, že je potrebné, aby sa uplatnil v praxi, lebo mohol by výrazným spôsobom pozitívne ovplyvniť situáciu práve vo vzťahu k drobným podnikateľom. Na dôvažok súčasný nárast nezamestnaných, ktorý sledujeme, spôsobuje, že stále klesá vlastne ten potenciál vytvárania hrubého domáceho produktu, ktorý by bol pozitívnym v našom vývoji.
Ale keď vidíme tieto pozitívne prvky navrhovaného zákona, podľa môjho názoru chýba ešte dopovedať druhú stránku riešenia problému. Podľa môjho názoru nepostačí, keď ľuďom, ktorí sú dnes nezamestnaní a ktorí robia tieto drobné podnikania v podstate v rámci nejakej šedej ekonomiky, nepostačí, keď im povieme to prvé, že im proste odpustíme viesť účtovníctvo alebo že budú mať v prvých rokoch odpustené platby za paušálnu daň. Myslím si, že je mimoriadne dôležité pre týchto ľudí vytvoriť aj prostredie, aby sa mohli dostať k malým peniazom na podporu svojho podnikania, k malým peniazom, ktoré oni relatívne potrebujú, aby si nakúpili náradie, aby si nakúpili do určitých zásob aj materiál, s ktorým pracujú. Proste ide o niekoľko desiatok tisíc korún, ktoré títo ľudia potrebujú, aby naozaj mohli svoju činnosť rozbehnúť na plné obrátky aj s vysokou kvalitou. A preto podľa doteraz prisľúbených úloh, ktoré si dala vláda a vo vládnom programe ich proklamovala, chýba dodnes zrealizovanie, akási liberalizácia v oblasti finančnej. Doteraz naše banky majú veľký monopol, ktorým vlastne držia v rukách všetky financie na podnikanie a svojím, najmä veľmi zložitým spôsobom, ako si môžu podnikatelia, takíto drobní živnostníci, ako sa môžu dostať k peniazom, brzdia rozvoj podnikateľskej sféry.
Na druhej strane tu vyrástlo na území Slovenska množstvo finančných inštitúcií, ktoré našli priestor v zákone, aby riešili tento problém, ale nie je to v takej miere, ako by to slovenská ekonomika potrebovala. Iste poznáte množstvo záložní a iných spoločností, ktoré na Slovensku pôsobia a ktoré takýmto spôsobom oveľa pružnejšie, ako to robia banky, riešia, keď potrebujú drobní podnikatelia peniaze proste na svoj chod. Preto vo svojom pozmeňujúcom alebo doplňujúcom návrhu navrhujem doplniť zákon, ktorý predložil pán poslanec Prokopovič, o § 9, v ktorom by sa vytvoril priestor na legalizáciu a na, by som povedal, naplnenie tých vecí, ktoré by mohli umožniť zákon o družstevníctve, aby aj v oblasti financií sa mohli vytvárať úplne prirodzene pokladničné a sporiteľné družstvá, ktoré by mohli požičiavať peniaze práve týmto drobným podnikateľom. Návrh je koncipovaný tak, že využíva dodnes platné zákony o družstevníctve, Občiansky zákonník, vyhlášku Národnej banky Slovenska, ako aj zákon o účtovníctve, čiže nemení žiadne iné zákony, ale využíva ich a doplňuje niektoré znenia vo vzťahu k týmto zákonom alebo, lepšie povedané, spresňuje. Mnohí sa obávajú z poučenia v blízkej Českej republike spustenia takého niečoho, ako je družstevné sporenie alebo pokladničné družstvá. V tomto navrhovanom znení sú riešené tie záklopky, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa niečo podobné nestalo.
Po prvé, na čo by som chcel upozorniť, je, že tento návrh konštruuje pokladničné družstvo, sporiteľné družstvo takým spôsobom, že ho môžu vytvárať len podnikatelia, len títo živnostníci, drobní podnikatelia, čiže nevstupujú tam iné osoby, ktoré nemajú nič spoločné s podnikaním. Na druhej strane tieto družstvá môžu požičiavať prostriedky len vlastným členom, čiže tí si sami budú strážiť peniaze, ktoré si zložili do spoločnej pokladne, a nie je tu riziko, to, čo sa stalo v Čechách, že sa vlastne vytvorila sieť akýchsi organizácií, ktoré boli plne pracujúce ako banky a boli tam anonymní vkladatelia a poberatelia úverov, boli osoby, ktoré nemali vôbec nič spoločné s tým, že by tam vložili svoje vlastné peniaze. Čiže tu je táto záklopka takýmto spôsobom riešená, že ľudia, ktorí si zložili peniaze, je istota, že si ich budú aj spoločne strážiť a že nemôže dôjsť k zneužitiu takéhoto pokladničného družstva.
Druhá záklopka, ktorá je tu riešená, aby nedošlo k zneužitiu, je tu obmedzenie činností, ktoré pokladničné družstvo by vykonávalo na prijímanie dokladov od svojich členov, poskytnutie svojim členom pôžičky a výpožičky, to je to, čo som hovoril, že len svojim členom, vedenie vkladových účtov svojich členov, vykonávať platobný styk z poverenia svojho člena, čiže tu ide o určitú finančnú službu, ktorá by pomohla týmto začínajúcim najmä remeselníkom, živnostníkom, za nich by mohol robiť tento platobný styk takéto družstvo. A veľmi významnou vecou je preberanie záruk za pôžičky a úvery poskytnuté členom inými osobami. Viete, že najmä títo drobní podnikatelia, drobní živnostníci nevedia si zabezpečiť svoje úvery, nevedia si zabezpečiť garancie a takéto úverové družstvo by mohlo garantovať svojimi peniazmi za poskytnuté úvery svojim členom.
A po posledné, je uvažovaná služba faktoringová. Pre stanovy takéhoto pokladničného družstva sú zadefinované určité pravidlá, ktoré by mali obsahovať, sú, hovorím, kompatibilné s tým, čo je o družstevníctve všeobecne, ale pre vašu informáciu by som prečítal, že ide
a) o výšku zapisovaného základného imania,
b) ustanovenia takéhoto družstva musia obsahovať výšku uhradzovacej povinnosti člena voči pokladničnému družstvu na krytie straty, ktoré musí byť minimálne 5-násobkom členského vkladu,
c) lehotu, v ktorej vzniká členstvo pri vstúpení člena, vystúpení člena,
d) spôsob zvolania členskej schôdze,
e) základné pravidlá rokovacieho poriadku orgánov družstva,
f) zloženie, právomoci a zodpovednosti finančnej komisie družstva,
g) základné podmienky na vykonávanie činnosti,
h) systém vykonávania a riadenia finančných transakcií a finančnej stability družstva,
i) pravidlá na činnosť kontrolného systému družstva,
j) odborné a morálne požiadavky na členov orgánov a zamestnancov zabezpečujúcich činnosť družstva a ich zodpovednosti za krytie škôd pokladničného družstva.
Aby neboli obavy, že ministerstvo financií nebude mať dosah na tieto organizácie, je tu navrhnuté, aby ministerstvo schvaľovalo a kontrolovalo dodržiavanie stanov, ktoré by boli pre tieto družstvá záväzné a ktoré by vypracoval Slovenský živnostenský zväz v spolupráci s ministerstvom financií a bankovým dohľadom.
A ďalej je zabezpečená kontrola tým, že v kontrolnej komisii, finančnej komisii družstva, ktoré by malo povinnosť zriadiť takúto komisiu, by boli ľudia, ktorí by mali súhlas ministerstva financií, respektíve bankového dohľadu a nimi poverených regionálnych orgánov. Myslené je to na finančné inštitúcie, ktoré ministerstvo financií v regiónoch zastupujú alebo vykonávajú činnosti pre ministerstvo financií.
Takisto je v návrhu riešené, že pokladničné družstvá majú informačnú povinnosť voči Národnej banke, aby bankový dohľad vedel, čo sa bude robiť v týchto organizáciách. Nemyslím si, že ich nárast bude nejakým obrovským spôsobom, že naraz ich vznikne veľké množstvo. Možnože ich v krátkom čase by vzniklo pár a na týchto by sa dalo práve odexperimentovať celkové fungovanie, ako by takéto družstvá pôsobili v štruktúre finančných inštitúcií, bankových inštitúcií na Slovensku a mohli by sme na základe už vlastných skúseností potom prijať zákon oveľa hlbšie prepracovaný, kde by boli všetky súvislosti s takouto činnosťou, prevádzkovaním takejto činnosti vyriešené. Bol by to teda prvý krok, prvý signál, že Slovensko chce liberalizovať tú oblasť bankovníctva a finančníctva, že chce vytvoriť legálne prostredie, ktoré bude kompatibilné s tým, čo vo svete a v Európe existuje.
Viete, že Slovensko malo obrovskú tradíciu v úverovom družstevníctve, bolo by škodou, keby sme na túto tradíciu nenadviazali a keby sme v čo najkratšom čase nevytvorili podmienky, aby aj táto činnosť pôsobila v štruktúre hospodárenia Slovenska a aby vytvorila najmä pre malých podnikateľov oveľa lepšie prostredie, aby sa mohli plnoprávne stať tvorcami hrubého domáceho produktu, aby mohli napĺňať pokladnice všetkých verejnoprospešných fondov, ako sú nemocenské, zdravotné a dôchodkové, ale aj iných, ktoré práve pracovníci takto môžu, takto pracujúci ľudia môžu napĺňať.
Ja by som vás teda prosil o podporu v doplnení tohto návrhu a ďakujem vám za pozornosť.