Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Podhradská ma presvedčila, že odvolávanie pána ministra Ftáčnika je predovšetkým na báze politickej. Hovorila dlho. Hovorila o všetkom možnom, dokonca aj o Slovenských elektrárňach. V poriadku, parlament je od slova hovoriť. Treba tu prezentovať svoje názory, len potom neviem, prečo je opozícia taká nervózna, keď my obhajujeme svojho ministra, keď my predkladáme svoje argumenty. Rozdiel však nie je len v argumentoch, ale aj v spôsobe. Keď reční opozičný poslanec, v sále je ticho a pozorne sa počúva. Len čo reční koaličný poslanec, opäť sú tu nemiestne výkriky, nemiestne výkriky, nemiestne zosmiešňovania. Mňa jeden poslanec tejto snemovne nazval robotníckym intelektuálom. Viete, ja vďačím Strane demokratickej ľavice, že som ako robotník prišiel do parlamentu. A vôbec sa nehanbím za to, že som robotník. Možno nedokážem narábať tak s mikrofónom ako bývalí páni ministri a ministerky a dlhoroční poslanci, ale stretávam sa s ľuďmi, a nielen sa stretávam, ale žijem medzi nimi, a to je veľký rozdiel. Viete, je rozdiel, keď príde sociálne zabezpečený človek medzi ľudí, ktorí žijú z päť- až šesťtisícového platu, a keď je tam človek, ktorý doteraz žil z päť-, šesťtisícového platu. Samozrejme, vám to neprajem a prajem vám, aby ste vždy dobre žili zo svojich platov.
Ďalej by som chcel vo svojom vystúpení pripomenúť len jednu vec, že som skutočne smutný, že tomuto parlamentu, a musím to opäť zopakovať, že poslanci opozície mu dávajú visačku piatej cenovej skupiny v krčme.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šlachta.
Poslanec Š. Šlachta:
V prvom rade prosím o ospravedlnenie koaličných kolegov aj pána ministra a pána Mikloška, že uberám dve minúty z tohto času, ale predsa len musím povedať aspoň pár vecných poznámok.
Najprv som síce chcel povedať, že pani poslankyňa Podhradská neklame, ale v závere predsa len klamala, pretože uvádzala veci o vedení Vysokej školy výtvarných umení, o ktorých neviem a o ktorých by som hádam ako rektor mal vedieť, takže to nebola pravda. Neklamala ale v tom, keď hovorila, že Banská Bystrica nie je Mečiarova univerzita. Ona skutočne nie je Mečiarova. Ona je Hudecova, jednoznačne. A tie vecné pripomienky, ktoré mám, spomeňte si, vážení, že najprv prvým krokom pána ministra Hudeca bola snaha a projekt, ako dostať bratislavské školy do svojich rúk. To sa mu nepodarilo. Druhým krokom bol projekt takzvaných alternatívnych akadémií v Bratislave. Vôbec nešlo o región. Vôbec nešlo o Banskú Bystricu, išlo o alternatívne akadémie, kde už dokonca boli vymenovaní rektori, napríklad pani Rapaičová, kde boli vymenovaní dekani. Ja vám to ukážem, pani poslankyňa, čo, samozrejme, tiež o niečom svedčí.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci vládnej koalície mlčia a vy páni poslanci opozície kričíte.
Poslanec Š. Šlachta:
Až potom, keď neprešiel ani tento prvý, ani druhý krok, prišla Banská Bystrica. A zabúdate na to, že od roku 1993 v Ružomberku už 5 rokov pôsobila katedra textilného a grafického dizajnu, ktorá mala 30 študentov a ktorá nepochybne pokrývala potreby tohto regiónu a ktorú sme z nedostatku finančných prostriedkov museli zrušiť. Zabúdate tiež, že...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, dovoľte mi tiež zareagovať na slová, v prvom rade na slová pani poslankyne Podhradskej, keďže tu hovorila o tom, že pán súčasný minister školstva, ako by som sa vyhol slovu, klamal. Hovoril opak pravdy v zmysle hlasovania za bystrickú školu. Predpokladám, že sa k tomu vyjadrí aj vo svojom záverečnom slove. Ja by som chcel spomenúť iného pána poslanca, Pavla Koncoša, ktorý hlasoval za túto akadémiu, aby ste teda istým spôsobom vyrovnali toto hlasovanie. Myslím si, že to, o čom hovoril predchádzajúci môj rečník pán poslanec Šlachta, je znovu zavádzanie istého politikárčenia, istej politiky na akademickú pôdu. Je to, nehnevajte sa, pán poslanec, povedať o niekom, že je to Hudecova škola...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, nemôžete reagovať na pána poslanca Šlachtu.
Poslanec D. Jarjabek:
... posledné slovo, je to drzosť, už na to nebudem reagovať. A okrem toho by som sa chcel vyjadriť aj k tomu, keď niekto hovorí o našich a vašich ministroch, nehnevajte sa, ja sa plne hlásim k tomu, že pán minister školstva Ftáčnik je aj mojím ministrom školstva.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ja by som tiež chcela povedať pár slov k pani poslankyni Podhradskej, ktorá skutočne pokojným spôsobom vysvetlila veci. Veľa z nás si nepamätá, kto ako kedy hlasoval, a práve preto nie je namieste také správanie, že povieme hneď alebo osočíme druhého, keď to povedal niekto z opozície, že to musí byť klamstvo. Mohol pán minister zmeniť názor, ja verím, že ten názor na fakultu zmení a bol by ho určite už aj zmenil, keby bol tu na tej výstave, keby sa bol spolupodieľal, keď podpredseda parlamentu otváral výstavu diel týchto mladých umelcov a keby si ich bol vypočul. Mňa mrzí niečo úplne iné, že týchto mladých ľudí, našu budúcnosť vlastne učíme politike, že ju učíme politike tým, že sme spolitizovali tak citlivý sektor, ako je školstvo, a že to robíte takýmto spôsobom. Mne prekážalo, keď minister Šagát odvolával riaditeľov nemocníc, lebo tak sa nerieši problém zdravotníctva, a to, že mu to vybuchuje na každom kroku v zdravotníctve, to jednoducho odnášajú ľudia. To, že budú spolitizované školy takýmto spôsobom, pán minister, verte, že aj tí, ktorí vám dnes pochlebujú, minimálne polovica z nich to robí zo strachu, že budú prepustení zo zamestnania, lebo ste tam zaviedli taký systém, že vedia dopredu, že 5 tisíc ľudí, ja môžem opraviť stanovisko médií, ktoré napísali, že bude 10 tisíc prepustených, ale budú mať obavu, že bude jeden z nich. A učiteľ si veľmi ťažko so svojou kvalifikáciou hľadá miesto alebo nevidím dôvod prečo ten, ktorý vychoval, vychoval možno aj nás, by mal prísť o zamestnanie len preto, že je teraz vo vláde Dzurinda.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Som veľmi rád, že už viac ako dva dni tu rokujeme o tom, ako by malo vyzerať slovenské školstvo, a najmä tej starostlivosti nielen poslancov z radov opozície, ale aj vládnej koalície za jedno z odvetví, ktoré podľa môjho názoru takisto je veľmi rozhodujúce. Ak nebudeme investovať do mladých ľudí a do vzdelania, tak potom nech ktokoľvek ochraňuje túto našu krajinu. Chcem však povedať, že tá starostlivosť, ktorú tu predstavila aj pani Podhradská, mohla konkretizovať konkrétne veci, ktoré ona by zmenila v školstve, pretože to je ten rozdiel medzi vystúpeniami opozičných a koaličných poslancov, že oni veľmi kvantitatívne rozprávajú dlhé a siahodlhé minúty, ale realita je úplne iná a my na rozdiel od nich sa snažíme hľadať kvalitu. Treba si len pripomenúť, kto dostal naše školstvo do takej situácie, v akej je. Prebrali sme zadlžené stredné, základné, vysoké školy. V energiách len v okrese Spišská Nová Ves dlhy v školských zariadeniach sú 38 mil. korún, ktoré musíme my v tejto chvíli riešiť. Takisto kto zrušil vysokoškolský zákon a pripravil si ho tak, aby odstavil od rozhodovania nielen poslucháčov vysokých škôl, ale takisto aj tých, ktorí tam pôsobia. Zrušili ste zákonom takisto školskú samosprávu, zrušili ste školské správy, teda v skutočnosti vtedy, keď ste mohli riešiť problémy školstva, keď ste ho mohli dostať na oveľa vyššiu úroveň, ste konali niečo úplne, úplne iné, ako je to dnes.
A na úplný záver treba povedať, pani Podhradská, že chodím do škôl, chodím medzi študentov, pretože sa stále cítim byť mladým človekom, diskutujem s nimi o veciach politických, o veciach verejných, ale nikdy som neprenášal do školy tak ako vy stranícku prácu, teda v tejto veci ste mali pravdu. Ale ja naďalej budem chodiť aj do škôl, aj do domov dôchodcov, a ak chcete aj s vami sa budem rozprávať o tom, ako by som si predstavoval naše slovenské školstvo v ďalšom tisícročí.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný v sérii faktických poznámok vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Dámy a páni,
vystúpenie pani Podhradskej bolo rozsahovo dlhé a vám sa nepáčilo, ale bolo vecne nesmierne obsažné a nesmierne hutné. To, že my vystupujeme v rámci týchto bodov rozsiahlo, ste si sami vinovatí, pretože toto je prvé poslanecké obdobie, keď v parlamente bola zrušená verejná rozprava k aktuálnej spoločenskej téme. To nikdy predtým nebolo. Ani za komunizmu nie. Boli zrušené interpelácie. Vy ste obmedzili faktické poznámky k jednotlivým bodom na jednu jedinú poznámku a teraz sa detinsky tešíte, že zmeníte rokovací poriadok tak, že bude možné vystúpiť iba za poslanecký klub jeden človek. Nuž tak, vážení, ak takto si predstavujete parlamentnú demokraciu, tak naša predstava je diametrálne odlišná, ale tá vaša predstava je v intenciách diktatúry proletariátu.
Čo sa týka vystúpenia pána Šlachtu, ja nejdem polemizovať s tými hlúposťami, ktoré natáral. Ja len vecne, múdry má tendenciu sa obklopiť ešte múdrejšími, silný ešte silnejšími, slabý spravidla ešte slabšími, aby vynikol, a ten, kto vôbec nevládze, tak ten chce byť úplne sólovo sám, aby nebolo vidno, že na to nestačí, a to je prípad, bohužiaľ, bratislavskej akadémie, ktorá nechce žiadnu konkurenciu, aby nebolo vidno, že aj inde na Slovensku sú živí, mladí, schopní, talentovaní, ambiciózni ľudia. To je jednoduché kritérium a potom sa hľadajú všetky možné politické frázy a vyhrážky.
A ešte posledná vec k tým protestom škôl múzických umení tu pred parlamentom. Dámy a páni, tam Michal Dočolomanský a František Kovár so vztýčenými päsťami a s poskrúcanými tvárami od nenávisti vykrikovali a za nimi dav mladých ľudí, ktorí revali heslá, nuž tak to boli žiaci múzických umení a žiaci konzervatória, každý z nich dostal zaplatené. Ja som sa s nimi rozprával potom dodatočne. To bola hanba, ak ste si takto predstavovali ochranu kultúry a záchranu kultúry, no tak to je teda skutočne trápna ukážka vašej impotencie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper, vy ste sa prihlásili dodatočne, takže vám nemôžem dať slovo. Máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem na pochopenie.
Mám procedurálny návrh, aby ste dali s okamžitou platnosťou a bez rozpravy hlasovať o tom, že človek, ktorý verejne v parlamente klame, je obyčajný klamár. A pán minister v tomto parlamente klamal a ešte obviňoval niekoho iného z klamstva.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, toto nie je procedurálny návrh, beriem vám slovo.
Pýtam sa ešte pred skončením rozpravy, či pán minister chce reagovať na rozpravu.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne a poslanci,
viac ako 10 hodín som počúval rozpravu k návrhu skupiny poslancov na odvolanie ministra školstva. Dúfam, že mi dáte príležitosť, aby ste vypočuli aj mňa, ktorý by som chcel zareagovať na to, čo tu zaznelo.
Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystupovali vecne. Boli to vystúpenia koaličných poslancov v rozprave, ale aj pána poslanca Šťastného, pána poslanca Jarjabka a na moje prekvapenie sa k veľkému výkonu vypäl aj poslanec Tarčák. Nedá sa, samozrejme, reagovať na všetky tie demagógie, poprekrúcané fakty, polopravdy aj hlúposti, ktoré zazneli v rozprave, a to nemám na mysli len pána poslanca Cupera.
Vážené poslankyne a poslanci, chápem aj to, že v zápale boja v tej rozprave zazneli veci, ktoré nie sú pravdou, a neberiem ich, že to bol zlý úmysel s výnimkou jedného prípadu, ku ktorému sa chcem vyjadriť. Ak tu pani poslankyňa Tóthová obviňovala našu vládu, že sme na univerziádu uvoľnili 343 mil. korún, urobila to Mečiarova vláda. Pani poslankyňa si to iste môže overiť a podložiť to príslušnými uzneseniami vlády. Ak pán poslanec Cuper ma obviňuje, že v bardejovských školách sa objavuje Vasárnap, ktorý financuje ministerstvo školstva, nie je to pravda, my financujeme iba pedagogické časopisy, zoznam poskytnem pánovi poslancovi, kedykoľvek bude chcieť. Ak pani poslankyňa Mušková povedala vo včerajšej rozprave, že počet tých riaditeľov odborov, respektíve oddelení, ktorí na ministerstve školstva zostali, odborov, zostaňme na odboroch, zostali po mojom nástupe vo funkcii od minulej ministerky, že sa to dá spočítať na prstoch jednej ruky, pani poslankyňa má veľkú ruku, pretože z 18 riaditeľov bolo odvolaných 9 a 9 naďalej vykonáva svoju funkciu. Ale na prstoch jednej ruky sa to nedá spočítať. Zo 41 vedúcich pracovníkov bolo odvolaných 17, 24 zostalo vo svojich funkciách a môžete si to, prosím, overiť.
Ak pani poslankyňa Podhradská teraz tu opísala, ako to bolo s tým mojím klamstvom, ja si veľmi dobre pamätám, ako som hlasoval za Akadémiu umení, a preto som bol taký podráždený, veď si to dobre pamätám, veď ja viem, že som hlasoval proti, ale ja som nikdy na pôde Akadémie umení nepovedal, a pani poslankyňa tam nebola, nepovedal som, že som hlasoval za. Ak si myslí, že keby sme sa kohokoľvek opýtali, kto jej dal túto nesprávnu informáciu, že sa ja budem na ňom vŕšiť, v živote som to nerobil. A prosím pána rektora, ktorý bol prítomný pri besede so študentmi, o ktorom si iste nikto z nás nebude myslieť, že sa na ňom minister alebo ktokoľvek z nás bude vŕšiť, aby povedal, či som takýto výrok na pôde akadémie predniesol. Skutočne len pre poriadok, lebo pani poslankyňa už raz tvrdila na pôde tohto parlamentu, že som strávil jeden deň v súkromnej firme, kde som vraj čosi kontroloval, a v ten deň som bol s poslancami koalície na stretnutí vlády a koaličných poslaneckých klubov v Papierničke celý deň. Čiže klamala tento parlament. Keď som sa jej včera opýtal, povedala, to jej napísal nejaký občan, a keď sa ho pýtala, či to tak naozaj bolo, tak to už jej neodpísal. Takže možno neklamala, možno len nehovorila pravdu, bolo to nevedomé, ale veľmi sa ma to dotklo, pretože tak ako to povedal pán poslanec Jarjabek niektorému z kolegov z poslaneckého klubu SDĽ, overme si najskôr fakty, s ktorými vystupujeme na pôde parlamentu, a potom ich tu prednesme.
Vážené kolegyne a kolegovia, pán poslanec Tarčák povedal, že školstvo je jeden z najťažších rezortov, mne neostáva len s ním súhlasiť, pretože to, ako sa vyvíjalo naše školstvo, najmä za uplynulých 10 rokov, sa podpísalo na tom všetkom, o čom ste tu hovorili a o čom tu teraz budem hovoriť aj ja. Na tom postavení učiteľa, ktoré je vyjadrené stálym zaostávaním jeho platu za priemerným platom v národnom hospodárstve, na tom podvyživení školstva z hľadiska prevádzky a nedostatku kapitálových prostriedkov na to, aby sme dokázali riešiť údržbu, havarijné stavy, a nieto ešte stavali nejaké ďalšie rozsiahle objekty.
Dovoľte mi z tej rozpravy vybrať 12 bodov, na ktoré by som chcel vecne reagovať, a potom skončiť krátkym záverom. Ten prvý bod, o ktorom sa hovorilo, bola koncepcia. Pán poslanec Tarčák povedal, že v programovom vyhlásení vlády je napísané, že chceme pripraviť koncepciu, prediskutovať ju s rozhodujúcimi politickými silami a potom na základe nej postupovať v príprave nového zákona o výchove a vzdelávaní, teda o základných a stredných školách.
Tá koncepcia bola, jej návrh bol dnes zverejnený v Učiteľských novinách. Spracovala ju expertná skupina a táto expertná skupina ju predkladá spolu s ministerstvom školstva na diskusiu, kde čakám veľmi vecné stanovisko aj z poslaneckého klubu HZDS, aj možno od jednotlivých poslancov, ktorí budú mať záujem sa k tomu vyjadriť. Ak by ste to nestihli v termíne február až apríl, keď je plánovaná verejná diskusia, vláda s touto témou už ako finálny materiál príde aj do parlamentu, pretože chceme a budeme sa zaujímať o názor rozhodujúcich politických strán. Ak sa niekto pýta, načo nám je koncepcia v čase, keď nemáme peniaze, tak musím povedať, že za uplynulých 10 rokov sa opakovane ministri usilovali poskytnúť školstvu dlhodobejšiu víziu. Bol to pán minister Pišút v roku 1992, keď predložil svoju Školu roku 2000, bol to pán minister Harach, keď v roku 1994 predložil svojho Konštantína, o čosi sa aj pokúšala pani ministerka Slavkovská, len tá to verejne nepredložila, tá to nechala v šuplíku, čiže o tejto koncepcii nebolo možné verejne hovoriť. Ale školstvo potrebuje víziu, ktorá presahuje rámec volebného obdobia, aby sa nezačínalo po nástupe každej novej vlády takpovediac od začiatku a od nuly. Školstvo je tým miestom, kde naozaj politika nepatrí, ja sa to budem snažiť dokumentovať aj na prípade troch nových vysokých škôl. Potrebujeme zásadnú zhodu o smerovaní školstva, koalícia, opozícia, rozhodujúce spoločenské sily, aby sme mohli v tomto smere pozitívne pokračovať.
Druhá otázka, ktorej sa chcem dotknúť, je otázka legislatívy. Čo sme urobili za krátky prvý rok volebného obdobia, pretože väčšinu zákonov máme naplánovaných na druhý a tretí rok. Prijali sme, vlastne predložili a vy ste prijali zákon, ktorým sa novelizoval zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Obnovila sa školská samospráva v podobe, v akej existovala do roku 1995, keď ju zmenila pani ministerka Slavkovská. Niekto povedal, že to asi nie je to rozhodujúce, čo školy potrebujú. Áno, je to pravda, ale ak ste sa pýtali, čo som ja ako minister urobil preto, aby sa vniesol istý poriadok do odvolávania riaditeľ škôl, tak toto bol presne ten nástroj. Obnovil som úlohu školskej samosprávy v tom, kto bude vymenovaný za riaditeľa školy a či ten riaditeľ bude alebo nebude odvolaný. Dnes nie je možné podľa zákona odvolať riaditeľa školy zo svojej funkcie bez súčinnosti z radov školy a priamo ho môže odvolať...
(Hlasy v sále.)
Ja vám to vysvetlím. Priamo ho môže odvolať...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako sa to správate, pán poslanec Cuper? Choďte von, keď urážate pána ministra. Čo si myslíte, kde ste? V krčme?
Pán minister, nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
... priamo môže odvolať riaditeľa školy jeho zriaďovateľ iba vtedy, ak zistí závažné nedostatky v hospodárení školy, ktoré musia byť doložené objektívnymi zisteniami alebo na návrh hlavného školského inšpektora, ktorý zistí závažné nedostatky v úrovni výchovy a vzdelávania v danej škole. Inak to možné nie je, len na návrh samosprávneho orgánu. To som urobil preto, aby sa zamedzilo odvolávaniu riaditeľov škôl.
Čo sa týka ďalších naplnení programového vyhlásenia vlády, prijali ste v tomto parlamente návrh ministerstva financií, ktoré predložilo na návrh ministerstva školstva, aby poplatky rodičov za pobyt detí v školských kluboch, v materských školách, v centrách voľného času, domovoch mládeže zostávali na tom zariadení, kde peniaze rodič platí, aby neodchádzali do anonymného štátneho rozpočtu a obvykle sa nevrátili na toto zariadenie. To sme prisľúbili v programe vlády, od 1. januára tohto roku je to skutočnosťou. Takisto sme prijali a uzákonili otázku vydávania dvojjazyčných vysvedčení. Viem, že vás to irituje, najmä tých, ktorí máte ešte nejaké nacionalistické reminiscencie, ale to sme prisľúbili v programe vlády a urobili sme to, nič viac, nič menej.
Ďalej ste ma obviňovali z maďarizácie školstva, nepovedali ste nič konkrétne, až pani poslankyňa Podhradská tu povedala niektoré veci, ku ktorým sa chcem vyjadriť. Okrem dvojjazyčných vysvedčení sme prisľúbili v programe vlády, že vytvoríme podmienky na fungovanie pobočiek zahraničných univerzít. Priestor pre takéto niečo ste vytvorili vy, keď ste boli vo vláde prijatím novely zákona o vysokých školách z roku 1996, keď ste povedali, že pobočka zahraničnej vysokej školy sa zriaďuje zákonom Národnej rady Slovenskej republiky. Hneď potom predložili mestské univerzity v Komárne a Kráľovskom Chlmci žiadosť o akreditáciu, teda o ustanovenie ich inštitúcie ako pobočky zahraničnej vysokej školy. Nezískali súhlas Akreditačnej komisie. Rovnaký postup odporúčame aj my, nie je možný iný, pretože takýto postup vyžaduje zákon o vysokých školách.
Rovnako sme povedali v programe vlády, že chceme vytvoriť lepšie podmienky pre vzdelanie občanov patriacich k národnostným menšinám, najmä v oblasti pedagógov, teológov, osvetových pracovníkov, jednoducho preto, že v tejto oblasti nie je dostatok odborníkov, a to vytvorením vhodnej inštitucionálnej základne na existujúcich univerzitách. Termín, ktorý spomínala pani poslankyňa, bol zapísaný v programe vlády, ale vzhľadom na obťažnosť tohto problému a to, že o ňom dlhšie vecne diskutujeme, sme požiadali o preloženie termínu. Tie materiály sú pripravené a vláda ich prerokuje ten prvý o pobočkách zahraničných univerzít začiatkom februára, ten druhý predpokladám vo februári alebo v marci tohto roku. To je naplnenie programového vyhlásenia vlády, možno ste vtedy mali kričať, my máme veľmi vecné prístupy, budeme sa môcť s nimi zoznámiť.
Čo sa týka poznámky pani poslankyne Tóthovej, že minister sa dištancuje od svojich vlastných názorov, je to nezmysel, ktorý pani poslankyňa opakuje v tomto parlamente opakovane, a ak ho chce dokázať, ja by som prosil, keby ho doložila citáciou z niektorého periodika, pretože je pravda, že som sa verejne vyjadril, že nesúhlasím s návrhom podpredsedu vlády Mikloša na prepúšťanie, mechanické prepúšťanie pedagogických a nepedagogických pracovníkov, čiže nesúhlasil som s názorom iného člena vlády, nie s materiálom, ktorý som do vlády predkladal, nikdy som takýto výrok nepovedal, že nesúhlasím s niečím, čo som predložil.
Dovoľte mi vyjadriť sa k téme, ktorá vzbudila neočakávanú pozornosť zo strany opozície, a to je likvidácia škôl, ktorú my nazývame racionalizácia. A ďakujem za vecnú poznámku pani poslankyne Keltošovej, ktorá si spomenula na naše diskusie ešte za minulej vlády a označila tento proces ako potrebnú reštrukturalizáciu odborného školstva. Dovoľte mi tu uviesť niektoré čísla, možnože niektorí poslanci, ktorí k tomu vystupovali, ich nepoznajú a je potrebné ich vedieť.
Od roku 1989 sa zdvojnásobil počet stredných odborných škôl, to sú všetky stredné priemyselné školy elektrotechnické, strojnícke, ekonomické a tak ďalej, zo 180 ich máme zhruba 360. O 60 percent narástol počet gymnázií, zhruba na rovnakom počte zostal počet stredných odborných učilíšť napriek tomu, že počet žiakov v nich klesol na polovicu. S obľubou používam príklad, dúfam, že sa nikto z pôdohospodárstva neurazí, že dnes po desiatich rokoch od novembra 1989 pracuje v oblasti poľnohospodárstva zhruba polovica odborníkov v porovnaní s rokom 1989, ale sieť škôl poľnohospodárskych či už stredných odborných alebo stredných odborných učilíšť je zhruba rovnaká, aká bola pred 10 rokmi. Čiže polovičný počet žiakov je potreba a školíme ich v tom istom počte škôl, kúrime a svietime v tých školách, vynakladáme prostriedky, ktoré by sme potrebovali inde. Čiže dostali sme sa do situácie, keď máme príliš hustú sieť niektorých typov škôl na podmienky, ktoré Slovensko potrebuje a neúmerne sa rozrástla sieť oproti tomu, čo sme schopní vydať na jej prevádzku. O tom je racionalizácia.
My sme zatiaľ k 1. septembru povedali, že priamo vyradiť zo siete odporúčame iba 9 škôl, všetky tie ostatné sa združia, zlúčia, to znamená ani jedna z tých škôl nezanikne v tom zmysle, že by sme ju škrtli zo siete bez náhrady. Študenti prejdú na tú združenú či zlúčenú školu, budú ďalej študovať, ale škola bude efektívnejšie, to znamená s väčším rozpočtom a s pedagogickým kolektívom, v ktorom sa vylúčia zbytočné duplicity, poskytovať odborné vzdelávanie pre svojich žiakov a budúcich absolventov. O tom je v tejto chvíli racionalizácia. A súhlasím s vecnou poznámkou pani poslankyne Slavkovskej a mnohých ďalších, ktorí ste hovorili, že na ďalšie kroky racionalizácie budeme potrebovať zámery a podklady o trhu práce. My sme sa aj teraz pokúšali získať údaje od krajských úradov práce, aj sme mnohé dostali, ale ony nie sú orientovaní zatiaľ na trendy zamestnanosti, na profesie, ktoré sú nadbytočné. Toto všetko bude treba zhromaždiť vrátane zámerov na rozvoj niektorých odvetví, aby sme vedeli k tomu prispôsobiť sieť škôl, jednoducho aby sme nelátali problém vtedy, keď nám žiak vyjde zo školy a vstúpi medzi nezamestnaných absolventov, ale aby sme aspoň čiastočne prispôsobili ponuku nášho vzdelávania tomu, čo táto spoločnosť potrebuje. O tom je racionalizácia, a nie je to teda bezbrehá likvidácia škôl, je to snaha prispôsobiť sa potrebám trhu a ekonomickým možnostiam, pretože už nie je možné donekonečna škrtať výdavky v školách s argumentom, že školy musia prežiť. Musíme urobiť systémovejšie zmeny, aby sme dokázali nájsť prostriedky na ich fungovanie.
Dovoľte mi teraz v ďalšom kole vyjadriť sa k Akreditačnej komisii. Niektorí kolegovia povedali, že je to orgán zriadený ministerstvom školstva, iní ste sa správne vyjadrovali, že je to orgán, ktorý si zriadila vláda ako svoj poradný orgán v zmysle zákona o vysokých školách. Bolo predložených 108 návrhov zo všetkých vysokých škôl, na návrh ministra školstva vláda schválila 21-člennú Akreditačnú komisiu. V tejto chvíli neexistuje funkčné obdobie Akreditačnej komisie, to sa len prenáša z prvého obdobia, keď naozaj takéto čosi bolo v nariadení vlády. Pani ministerka Slavkovská odvolala bývalú komisiu, zrušila ustanovenie o funkčnom období, čiže bez limitu bola ustanovená Akreditačná komisia, ktorá pôsobila, a teda neexistuje zákonný moment, keď mala skončiť svoju činnosť alebo by ju skončila predčasne. Ja som osobne presvedčený, že je lepšie, aby takáto komisia mala stanovené svoje volebné obdobie, aby presahovalo volebné obdobie parlamentu, aby tam skutočne pôsobili odborníci, ktorí sa pozerajú na vec najmä z odbornej stránky, a nie z politickej stránky.
S Akreditačnou komisiou súvisí téma, ktorej ste sa možno venovali najviac, a to je otázka nových vysokých škôl. Dovoľte mi v tejto súvislosti odmietnuť politizovanie zo strany mojej osoby. Ak chcete adresovať svoje poznámky koaličným poslancom, iným členom vlády, nech sa vám páči, ale ja som sa snažil od začiatku tento problém vnímať ako problém odborný. Keby som ho chcel vnímať politicky, tak hneď po nástupe novej vlády predložím do parlamentu zákon o zrušení tej či onej vysokej školy. To by bolo politické riešenie, mali by ste právo kričať, že chceme likvidovať, zrušiť, zničiť. (Ruch v sále.) Nie, nie, nie, my sme povedali, že je potrebné zhromaždiť fakty, ako tieto školy postúpili v budovaní a v napĺňaní účelu, pre ktorý boli založené. Spomeňte si, prosím, panie poslankyne a páni poslanci, ktorí obhajujete tieto tri nové vysoké školy, na stanovisko Akreditačnej komisie, nemôžem povedať vašej Akreditačnej komisie, lebo to bola komisia vlády, ktorá podmienila svoj súhlas so vznikom týchto troch nových vysokých škôl úspešnou akreditáciou do troch rokov. To je jedno šalamúnske stanovisko, ktorému normálny človek nemôže rozumieť. Buď súhlasím a odporúčam vláde zriadiť takúto vysokú školu, alebo poviem nie, nesúhlasím. Ale komisia povedala, odporúčam súhlasiť pod podmienkou úspešnej akreditácie do troch rokov. To je veľmi šalamúnske riešenie, pretože ak vznikala iná škola, napríklad k existencii súkromnej školy podnikového manažmentu v Trenčíne, ktorú ste zriadili zákonom nedávno, sa tá istá Akreditačná komisia vyjadrila jednoznačne, odporúča súhlasiť so zriadením tejto školy a zriadiť ju zákonom Národnej rady. To znamená, tam našla argumenty, prečo by táto škola mala byť zriadená.
Chcem ešte len ako faktickú poznámku, o Trenčíne, sme tu veľa nehovorili, ale pán poslanec Tuchyňa sa toho dotkol, povedať, že Akreditačná komisia neodporúčala vznik Fakulty ekonomicko-sociálnych vied na Trenčianskej univerzite. Na druhej strane je právo školy, aby si založila fakultu, podľa novely zákona z roku 1996, vašej novely je na to potrebný súhlas ministerstva školstva. Ministerstvo školstva súhlas dalo a dnes nie je možné tú fakultu zrušiť. Chcem vás všetkých upokojiť, ktorí by ste si mysleli, že v silách ministra alebo aj Národnej rady je zrušiť fakultu, môže to urobiť len senát vysokej školy a nikto ho nemôže donútiť, aby to spravil alebo nespravil.
O čo teraz ide. Problém troch nových vysokých škôl sa dostal do odbornej roviny po stanovisku Akreditačnej komisie v tom zmysle, že sme zistili, a to je vlastne dôkaz, že Akreditačná komisia sa na mnohé veci pozrela objektívnym okom, že niektoré fakulty na Trenčianskej univerzite, ale aj na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave jednoducho akreditáciu získali. Získali akreditáciu. Ak by to bol politický prístup vo všetkom a od podlahy, tak by Akreditačná komisia neodporučila akreditáciu žiadnemu študijnému odboru, žiadnej fakulte novozriadených vysokých škôl. Nestalo sa tak. Niektorí akreditáciu dokázali obhájiť, pretože majú personálne zabezpečenie, učebné plány, a niektorí ju jednoducho nezískali. Najvypuklejší problém máme na Akadémii umení a tu ste, prosím, obviňovali moju osobu, že chceme likvidovať túto vysokú školu. Prosím a zodpovedne to zoberte na vedomie, odkedy som nastúpil do funkcie, nikdy som nehovoril o zrušení Akadémie umení ani o likvidácii tejto školy. Nikdy som to nepovažoval za riešenie a zverejnil som po všetkých auditoch, ktoré tu boli spomínané pánom podpredsedom Národnej rady, v polovici novembra svoje stanovisko, ktoré vám odporúčam do pozornosti, pretože ho zrejme niektorí nepoznáte. Som za to a podporujem, aby v Banskej Bystrici bolo akreditované umelecké štúdium. To znamená, že žiadny monopol Bratislavy, áno, do regiónu akreditované umelecké štúdium patrí. Otázka je, ako ho dosiahnuť. To nie je triviálna vec, na to nestačí halasné vykrikovanie v parlamente alebo mimo neho, tam treba splniť isté kritériá, ktoré musia splniť všetky vysoké školy, pokiaľ sa uchádzajú o akreditáciu. O tom sú tie dve alternatívy, či to má byť fakulta umenia alebo to dokáže, a to pripúšťam ako reálnu alternatívu, že to dokáže Akadémia umenia sama. Akadémia umenia, to som povedal na jej pôde jej študentom, zatiaľ nezískala akreditáciu. Ale ja neviem povedať, či ju získa o rok, ten odklad do konca školského roka nebol presný. Jednoducho akadémia sa môže pokúsiť o ďalšiu akreditáciu, má na to právo zo zákona. Má na to právo zo zákona, ale musí urobiť isté kroky, ktorými bude reagovať na vecné pripomienky Akreditačnej komisie. To, čo tu vydávala pani poslankyňa Podhradská za stanovisko Akreditačnej komisie, bolo stanovisko pracovnej skupiny, áno, možno trochu písané ideologickým jazykom, ale Akreditačná komisia ho odmietla. Odmietla, nie je to jej dokument. To znamená, pani poslankyňa zasa nehovorila pravdu a zavádzala táto snemovňu, keď hovorila, že je to dokument Akreditačnej komisie. Povedala to, že Akreditačná komisia, ja som namietol, že pracovná skupina, povedala, že to je jedno, to je Akreditačná komisia. Nie, nie je to jedno. Akreditačná komisia o tomto stanovisku hlasovala a nestotožnila sa s ním. Zostalo to zapísané a ostane v histórii ako stanovisko pracovnej skupiny.
Ja som na pôde Akadémie umení prisľúbil študentom aj to, že napriek tomu, že nemôžem vstúpiť do zloženia pracovnej skupiny, pretože to je v pôsobnosti Akreditačnej komisie, požiadam predsedu Akreditačnej komisie, ak sa bude uskutočňovať ďalšia akreditácia Akadémie umení, aby citlivo vyberal členov pracovnej skupiny, pretože v tom by nemal byť spor, mali by sme sa pozerať na úroveň tých plánov, úroveň personálneho zabezpečenia a splnenie kritérií. O tom má byť diskusia vo vzťahu k akadémii, tým sa ten problém dostane z politického do odborného.
Už len na pripomenutie, viem, že to nevzbudí vašu veľkú priazeň voči mojej osobe, musím pripomenúť, prečo mám pri Akadémii umení, a povedal som to aj na jej pôde jej študentom, pocit, že predsa len tam politika zohrala svoju úlohu najmä pri vzniku fakulty dramatických umení toho najmladšieho dieťaťa, ktoré Akadémia umení má. 28. septembra predminulého roku 1998 to bolo 2 dni, alebo 3 dni pred voľbami, Akreditačná komisia dala súhlasné stanovisko na zriadenie tejto fakulty. Deň na to ministerka podpísala dekrét o zriadení fakulty, teda vyjadrila súhlas, a len zhodou okolností pán Adamovič, ktorý stál za vznikom tejto fakulty, sa zúčastňoval volebnej kampane Hnutia za demokratické Slovensko. Čiže to sú fakty, ktoré si dajme vedľa seba a ja tam čosi vidím.
A ešte chcem povedať poslednú vec.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci za HZDS, nekričte, mali ste možnosť.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vidím, že som pichol do osieho hniezda. Ešte vám chcem povedať, že tá fakulta vznikla na dvoch katedrách, na základe dvoch katedier. Opatrne sa chodia niektorí rektori pýtať, či povolí ministerstvo školstva vznik fakulty, ak majú 6 alebo 7 katedier, ktoré majú vysokú a širokú publikačnú činnosť, tu to boli dve katedry. To len pre poriadok. Ešte raz opakujem, stanovisko ministerstva je také, posuňme problém do odbornej roviny a snažme sa zabrániť tomu, aby sa študenti dostali do 5. ročníka a nemali právo dostať diplom od školy, ktorú navštevujú. To je zodpovednosť ministerstva školstva v tejto chvíli a my pre to urobíme konkrétne kroky.
Dovoľte mi k ďalšiemu problému, ktorý tu zaznel, že minister málo dôrazne presadzuje finančné zabezpečenie školstva, jeho priority vo vláde Slovenskej republiky, málo búcha do stola. Priznám sa, že nie som priateľom búchania do stola, nie je to môj štýl, som priateľom trpezlivého vyjednávania, ktoré podľa môjho názoru prinesie viacej výsledkov. Ak hovoríme o tom, že je potrebné viacej prostriedkov na školstvo, ja by som tu položil otázku pánu poslancovi Húskovi, ktorý tak dojemne hovoril o rastovej ekonomike a napriek tomu v roku 1998 priškrtili finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia v spôsobnosti okresov a krajov, teda pre základné a stredné školy o jednu celú štvrtinu. Celý posledný štvrťrok, zhodou okolností ten po voľbách, nebol vyfinancovaný, a to nám spôsobilo problémy, o ktorých ešte budeme hovoriť. Školstvo jednoducho nie je ostrovom samým pre seba. Keď sme súčasťou spoločnosti, ak sme zdedili to, čo sme zdedili po predošlej vláde a pustili sme sa do stabilizácie ekonomiky a prípravy ďalšieho rozvoja, školstvo nie je možné od toho uchrániť, akokoľvek by sme si to želali.
Dostanem sa k 4-percentnému viazaniu a odpovedi pánu poslancovi Zlochovi, aj keď tu nie je, že koncom roka sa kdesi brali prostriedky, teda osobné ohodnotenia učiteľov. Je to neblahý dôsledok toho, čo sa stalo a čo som už povedal, že ste jednu celú štvrtinu rozpočtu základných a stredných škôl v roku 1998 neposkytli. Jednoducho ste to škrtli. Zostali nám na krku dlhy vo výške 700 miliónov Sk, ktoré k januáru 1999 mali základné a stredné školy, nikdy také dlhy v histórii školstva za uplynulých 10 rokov školy nemali. Bežné bolo, keď si z roka do roka preniesli neuhradené faktúry za 200 - 300 miliónov. To bolo normálne, pretože je to organizmus, v ktorom sa všetko vychytať do posledného dňa kalendárneho roka nedá. Ale 700 miliónov ukazovalo na podfinancovanie a s týmto sme sa museli boriť a dokázali sme to vyriešiť, keď sme v priebehu roku uvoľnili 1 miliardu Sk na úhradu neuhradených faktúr. Ale tie prostriedky sme získali 4-percentným viazaním vo všetkých kapitolách vrátane školstva, vrátane vysokých škôl, pretože jednoducho by nám školy neboli schopné otvoriť školský rok k 1. 9. 1999.
Tu je priama väzba na vašu zodpovednosť a na vaše financovanie školstva, a to, prečo sa škrtli koncom roka osobné príplatky, bolo to, že krajské úrady to už neboli schopné zaviazať iba na prevádzke a na investičných výdavkoch a siahli, bohužiaľ, aj na mzdy učiteľov, to znamená na ich osobné ohodnotenia. Ak sme hovorili a hovorili ste tu o prepúšťaní pracovníkov ako nesystémovom kroku, o tom, že kde zostanú peniaze, pretože ja som sa snažil v odpovedi na otázku počas hodiny otázok, otázku pána poslanca Zlochu vysvetliť, aký bol môj postoj a postoj ministerstva školstva k prepúšťaniu pracovníkov, ten mechanizmus je taký, že tie školy dostanú tie peniaze, dostanú peniaze, ktoré sa získajú tým, že pracovníkov rozpočtovej a príspevkovej sféry bude menej. Že sme prepúšťali 10 percent pracovníkov na ministerstvách, na krajských úradoch a od 6 do 10 percent aj na okresných úradoch, že prepustíme časť ďalších pracovníkov rozpočtovej a príspevkovej sféry, tie peniaze sú uložené vo Všeobecnej pokladničnej správe a do škôl sa dostanú. Ak ste sa pýtali, čo v polčase, čo ste murobili, o chvíľu máme za sebou druhý rok, teda rok 2000, a zatiaľ ste učiteľom nedali nič, že to boli sľuby a že sme ich vlastne nesplnili. Z tohto pohľadu skutočne najťažším rokom bol rok 1999. Vláda začiatkom roku rozhodla o tom, že zmrazí platy v rozpočtovej a príspevkovej sfére a pridala k tomu dôvetok s výnimkou pracovníkov školstva a zdravotníctva. Urobila to preto, že si ctí prácu pracovníkov v týchto dvoch odvetviach a že chcela zvoliť osobitný prístup k týmto zamestnancom.
Keďže sme nemali prostriedky v štátnom rozpočte, teda vedeli sme, že z toho nebudeme schopní zvýšiť tarifné platy učiteľom, ale ani zdravotníckym pracovníkom, kde ten mechanizmus je predsa ťažší, pretože sú tam zdravotné poisťovne, zrodila sa na rokovaní na ministerstve financií myšlienka 13. platu ako istá kompenzácia, že nebudú zdvihnuté tarifné platy v roku 1999. Áno, je pravda, že sme sa spoliehali na predaj slovenského podielu v Československej obchodnej banke. Ten predaj sa fyzicky uskutočnil, teda podpísal 20. decembra minulého roku a 22. decembra vláda rozhodovalo o návrhu ministra školstva na vyplatenie 13. platu. Žiaľ, záväzky, ktoré zostali nevyrovnané vo vzťahu k Slovenskej inkasnej jednotke a ktoré spravuje Československá obchodná banka, viedli k tomu, že 10 miliárd z tohto výnosu musí Slovenská republika uložiť akoby do depozitu. Nemôžeme s nimi narábať. O tri roky možno nová vláda bude mať k dispozícii 10 miliárd korún, ktoré bude môcť využiť. Kupec jednoducho povedal, že nepodpíše zmluvu, ak sa takýmto spôsobom konať nebude, pretože si poisťoval vlastné pohľadávky voči nám. Keďže vedieme spor s Československou obchodnou bankou na Medzinárodnom súde vo Washingtone a my sme si mysleli, že prostriedky na úhradu našich záväzkov budeme schopní uhradiť priebežne. Tým sa zmenšil priestor na rozhodnutie o 13. plate, pretože tu bolo rozhodnutie vlády o železniciach, ktoré jednoducho bolo nutné vykonať. Nezamietli sme myšlienku 13. platu vo vláde a povedali sme, že je nutné ju doriešiť do januára roku 2000. Tým odpovedám pánu poslancovi Jarjabkovi, to sa naozaj nedá dať na február, marec, pretože by to bolo smiešne. Budúci týždeň je posledné zasadnutie vlády Slovenskej republiky v januári, posledné v januári, pani poslankyňa, ešte sa netešte, tešíte sa predčasne, na tomto zasadnutí vláda rozhodne aj o návrhu na vyplatenie 13. platu. Možno to riešenie neuspokojí všetkých, ale ja naznačím, že to riešenie nebude negatívne.
Vážené poslankyne a poslanci, už som naznačil, že vývoj, ktorý školstvo zaznamenalo za uplynulých desať rokov, sa premieta do tej situácie, ktorá tu bola opísaná v rozprave. Opozícia by asi ocenila iba ministra, ktorý by bol takým virtuózom, že by dokázal zvrátiť tento 10-ročný vývoj za jeden rok, že by dokázal zmeniť platové ohodnotenie učiteľov akýmsi mávnutím čarovného prútika, vykúzliť prostriedky na zvýšenie zabezpečenia prevádzky škôl a zabezpečenia dostatku kapitálových prostriedkov, aby sa okamžite veci v školách zmenili. Takýto kúzelník asi neexistuje. Náš postup v roku 2000 je celkom realistický. Budúcotýždňové rozhodnutie vlády ako istá kompenzácia za rok 1999, štvorpercentné zvýšenie pre všetkých pracovníkov školstva od 1. 7. a od 1. 9. ďalšie zvýšenie o 450 Sk v súvislosti so zvýšením miery vyučovacej povinnosti. Sme si veľmi dobre vedomí, že v súčasnom stave, a to len na pripomenutie poslancom, ktorí sa vecne zaujímajú o školstvo, že priemerné platy dnes v školstve dosahujú 0,8 percenta, teda 80 percent alebo 0,8-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. To je realita našich dnešných dní. V Európskej únii, kam by sme chceli vstúpiť o niekoľko rokov, je tento pomer taký, že plat pedagógov je 1,3 až 1,5-násobok priemerného platu. To sa nedá dosiahnuť jedným krokom, to sa nedá dosiahnuť za jeden rok, ale chce to celkom vecný plán, ako povedzme do roku 2005 alebo 2007 priblížiť úroveň platov k platom, ktoré sú obvyklé vo vyspelých krajinách.
Áno, naši učitelia očakávali od nástupu novej vlády zmenu. To ste tu povedali a je to presne pravda. Aj my sme boli presvedčení, že sa nám podarí viaceré veci zvrátiť rýchlejšie. Nie je to také jednoduché a súvisí to s vývojom ekonomiky. Tu by som rád zacitoval odpoveď na otázku, ktorú som položil portugalskému ministrovi školstva, keď sme sa minulý rok stretli na stretnutí ministrov školstva Európskej únie asociovaných krajín v Budapešti, ako sa mu darí. Pán minister povedal, končím volebné obdobie, ale keďže školstvo je komplikovaný organizmus, niečo ako zaoceánsky parník, tak za tie štyri roky sa jemu podarilo otočiť to školstvo do správneho smeru a troška ten parník pohnúť dopredu. Toto bol obraz, ktorý použil portugalský minister školstva, a myslím si, že je celkom namieste. Ja keď som odpovedal na otázku, čo sa podarilo urobiť na ministerstve školstva za prvý rok volebného obdobia, povedal som, že sme odvrátili školstvo od finančného kolapsu a dokázali sme zabezpečiť jeho fungovanie a položili sme základy koncepčných zmien.
Hovorili ste o sľuboch, hovorili ste o sľuboch, ktoré dáva minister školstva pedagogickým zamestnancom alebo pracovníkom školstva. Prosím, prečítajte si teraz programové vyhlásenie vlády. Snažíme sa dôsledne krok po kroku toto programové vyhlásenie vlády napĺňať. Je teraz na vás, vážené poslankyne a poslanci, aby ste posúdili či argumenty, ktoré tu boli predložené, vás presvedčili alebo nie a či dostane ministerstvo školstva pod mojím vedením šancu naplniť toto programové vyhlásenie v štvorročnom volebnom období do konca.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)