Predseda NR SR J. Migaš:
Pani Podhradská, nech sa páči.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Naozaj mám veľmi krátku poznámku k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera. Citoval, resp. čítal mená ľudí, ktorí boli odvolaní z funkcií riaditeľov z Levického okresu, pokiaľ si dobre pamätám. Myslím si, že by som mohla poslúžiť rovnakým menoslovom z okresu Galanta, z okresu Nové Zámky a iste by nebola núdza aj o ďalšie okresy. Tam sa odvolávali riaditelia celoplošne a tvrdilo sa, že sa bude robiť výberové konanie a tie kritériá na výberové konania boli také podivuhodné, že sa to naozaj v slušnej spoločnosti ani nemôže citovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Ak mi dovolíte, doplním pána poslanca, ktorý vystúpil, a uvediem jeden konkrétny príklad. Stupavské gymnázium sa bude likvidovať. Všetci dobre vieme, ako ďaleko je do najbližších gymnázií. Zdôvodňuje sa to všeličím, ako napríklad vysokými nákladmi na jedného žiaka, neefektívnosťou a tak ďalej. Ale stačí si zájsť do istého okresného mesta na Slovensku, možno to nebude len Lučenec, kde zistíte, ak prídete do takzvaných slovenských škôl - na slovenskom gymnáziu v Slovenskej republike a takzvaných maďarských škôl -, tam zistíte, že v jednej triede maturitného ročníka sedí 8 žiakov, ktorí majú kompletné vybavenia, absolútny komfort. V takzvaných slovenských triedach je to presne naopak. Sú to horšie triedy, sú tam natlačení. Prijímanie do takzvaných maďarských tried je oveľa mäkšie, iste aj výsledky sú tak formulované, lebo to bol ešte pozostatok toho, že keď vyšiel absolvent tzv. maďarskej národnosti, mal výhodu v prijímaní na vysokú školu. Mnohí Slováci sa radšej vyhlásili za Maďara, aby sa dostali aj s horším priemerom na vysokú školu.
Ako je to v tzv. slovenských školách? Tam sa, pravdaže, už o takýto veciach neuvažuje, lebo je to presne v zámeroch a intenciách pána ministra Ftáčnika. Ešte raz opakujem, pozrime sa veľmi dobre na pôsobenie tohto pána ministra z pohľadu, ako ovplyvňuje maďarizáciu Slovenska v poslednom roku.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Zmienka pána poslanca Hofbauera o okrese Levice a menoslov učiteľov, ktorí boli prepustení, teda, pardon, riaditeľov, ktorí boli prepustení, upozorňuje na dve záležitosti, ktoré si ani SDĽ, hoci voľakedy jeho poslanci hlasovali za vznik slovenskej štátnosti aj za ústavu, nechce uvedomiť. To sa vám pomstí, páni. Vy si neuvedomujete jednu, dve základné veci.
Po prvé, v okresoch, ktoré ešte nie sú v maďarských rukách, teda okrem Dunajskej Stredy a Komárna, sa robí všetko, aby samospráva a štátna správa bola v maďarských rukách. To je okres Galanta, to je okres Rimavská Sobota, to je okres Trebišov, to je okres Levice. To je strašné, a ak to nezastavíte, ani sa nenazdáte a naraz bude prevaha, už nebude 30 %, 40 % občanov maďarskej národnosti, ale naraz ich tam bude 60 - 70 %, ako ich je v dvoch spomínaných okresoch.
Druhá vec, na ktorú tiež nechcete brať ohľad, je to, že prepúšťanie pre politické príčiny je niečo, čo vám Európa neprepáči. To sa vám len zdá, že vás koalíciu dočasne podporujú - teraz nemyslím SDĽ, ale koalíciu -, že schvaľujú všetko, čo robíte, že by ste mohli aj popravovať príslušníkov opozície, aj to by vám schválili, len aby zostala moc vo vašich rukách. To prejde, táto eufória z vás koalície a uvedomte si, že vám to budú veľmi prísne vyčítať, lebo to, čo robíte, sa nikdy počas Mečiarovej vlády nerobilo. Aj tam boli jeden, dvaja, traja prepustení, ale také masové prepúšťanie, keď z jedného okresu a len z jednej oblasti zo školstva bolo prepustených vyše 30 zamestnancov, ako hovorí pani poslankyňa Podhradská, to isté by mohla povedať o Nových Zámkoch, tak to je strašné. A robte niečo proti tomu. Spamätajte sa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Moja poznámka bude veľmi krátka. Pán Hofbauer poukázal na niektoré skutočnosti, ktoré pán minister s takým miernym pokyvkávaním hlavy prijímal. Pán poslanec mal pravdu. Verejnosť má ešte tvrdší postoj a odporúčam pánu ministrovi, nech si dá urobiť výstrižky z článkov hlasov občanov do tlače. Možno bude prekvapený, aké sú názory na vedenie rezortu školstva. Nechcem citovať nadpisy, ktoré jasne hovoria, že školstvo je veľmi diletantsky vedené. Pán minister, dajte si to spraviť. Stojí to za to, aby ste si nemysleli, že dnes to, čo tu uvádzame, sú klamstvá.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hajdúk.
Poslanec P. Hajdúk:
Pán predseda, ďakujem za slovo.
Pán poslanec Hofbauer na moju adresu použil termín "vycucať si z prsta". Je to tiež terminológia príznačná pre istú skupinu ľudí. Viete, pre mňa VPN neznamená otázku straníckej legitimácie. Je to otázka spôsobu konania a komunikovania s druhými ľuďmi, otázka životných postojov. Vôbec nezáleží, či niekto tú legitimáciu má alebo nemá. Uznávam, že tento model správania bol v určitom období v roku 1989 aj do istej miery opodstatnený. Lenže fakt je taký, že niektorí sa ho dokázali zbaviť a niektorí v týchto spôsoboch správania zotrvávajú doteraz. Chcel by som povedať, všetka česť tým, ktorí sa týchto spôsobov dokázali zbaviť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel by som upozorniť na dve témy predrečníka, a to je otázka formovania školstva vo vzťahu k trhu práce. Pán minister, ako som už raz uviedol, sám priznal pred niekoľkými dňami vo vysielaní Slovenského rozhlasu, že nemá urobené analýzy trhu práce na Slovensku a používal príklad z Čiech. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že túto tematiku poznám. A je to náročná tematika, lebo treba prognózovať 10 až 20 rokov dopredu, ako sa bude vyvíjať trh práce, aby sme vedeli zadefinovať potrebu vzdelávania. A ak doteraz tie analýzy nie sú, ako ich sám priznal v rozhlasovom vysielaní, tak ich ani nebude mať v čase, keď hovorí, že chce meniť štruktúru terajších škôl. Je zavádzajúce a absolútne nekompetentné to, čo sám predvádza.
Druhá téma, na ktorú by som chcel upozorniť, je práve to rozídenie sa s minulosťou. Univerzita v Trnave - Univerzita sv. Cyrila a Metoda je jediná univerzita na Slovensku, ktorá má v mene slovo svätý. A nie je to náhoda. Je to prvá škola, ktorá je nanovo formovaná v oblasti ideovo-duchovnej a spoločenskovednej. Ak zlikvidujete túto školu, tak ste sa nerozišli so svojou minulosťou, so svojou komunistickou totalitnou minulosťou. Takisto v súčasnosti rozbehnutá v kresťanských kruhoch petícia, aby sa zrovnoprávnili cirkevné školy s ostatnými školami na Slovensku, je tiež vyslovenie nedôvery celej verejnosti. 70 % Slovákov, obyvateľov Slovenska sa hlási ku kresťanstvu. Vy idete proti týmto obyvateľom Slovenska, a to sú vážne veci na vyslovenie nedôvery.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Drobný, nech sa páči.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Nadviažem na kolegu Hofbauera, na tú pasáž, v ktorej hovoril o slovenskom neduhu, o slovenských ságach hereckých a speváckych rodov, ktoré sú skutočne unikátnym javom v strednej Európe a ktoré si vyžadujú absolútne bezkonkurenčné prostredie.
Keď sa mala zakladať akadémia v Banskej Bystrici, tak absolvent takéhoto rodu robil protagonistu jednej premiérovej hry v Martine. Po dlhom čase som si vybral túto hru, že pôjdem na premiéru, a div sa mi, svete, tento absolvent bratislavskej školy herectva nielenže neovládal javiskovú reč, ale potreboval aj defektológa. On šušlal. A vtedy som si povedal, tak v Akreditačnej komisii musíme presadiť konkurenčné prostredie, pretože takéto paberky a pseudoprodukty by sa v konkurenčnom prostredí nemohli vyskytnúť a potom by aj učitelia, ktorí tu učia, museli byť prísnejší na seba, na svojich žiakov, ktorých vychovávajú zaujímavým spôsobom, familiárne, ale nemyslím si, že vždy náročne. Nenáročnosť je tu samozrejmosťou. Nie je konkurenčné prostredie.
Na Slovensku sú tri lekárske fakulty a konkurujú medzi sebou v dobrom. A nikomu to z nich neprekáža. Raz jedna, raz druhá je lepšia, ale navzájom, povedal by som, zápasia o dobrú produkciu. Preto si myslím, že Akadémia umení v Banskej Bystrici má opodstatnenie, a preto si aj myslím, že treba rozbiť slovenské herecké ságy rodov hereckých a ságy rodov speváckych a dať šancu aj deťom zo stredného Slovenska, aby sa aj ony v týchto veciach vzdelávali a mali možnosť, pretože homogenita šancí je to, čo vyžaduje Európska únia od každého štátu. A to bude žiadať aj od nás.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat, po ňom posledný písomne prihlásený pán poslanec Orosz.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
dámy a páni,
už sa tu povedalo dosť argumentov na to, aby sme pomaly mohli hlasovať o odvolaní alebo neodvolaní pána ministra. Ale chcel by som poukázať na niektoré veci, ktoré sa často opakujú, a keďže sa opakujú zo strany koalície, musíme aj my stále pripomínať naše argumenty.
Samozrejme, že úroveň školstva a vôbec finančné zabezpečenie školstva je veľmi závislé od výkonu ekonomiky. Ekonomika sa tu predstiera, že v čase po voľbách bol deklarovaný prepad ekonomiky a že sa tu muselo začať niečo naprávať a podobne. Nemôžem si dovoliť nepripomenúť - a robím to tu častokrát, že to treba opakovať jednak vám, a jednak našim obyvateľom, našim občanom -, že Slovensko nebolo také biedne v roku 1998, ako sa to podsúva. Slovensko podľa hodnotenia Agendy 2000, podľa hodnotenia európskej inštitúcie Medzinárodného menového fondu, teda nie nami, bolo zaradené na tretie miesto spomedzi transformujúcich sa krajín za Slovinsko a Českú republiku s výkonom okolo 49 % priemerného výkonu Európskej únie.
Takisto pripomínam, že tu bolo stabilné ekonomické prostredie, keďže kurz koruny bol v podstate šesť rokov maximálne do 35 korún. Proti tomuto sa nedá nič robiť. Predstiera sa nám, že sme mali veľké zadlženie. Bolo zadlženie. Každá krajina si na infraštruktúru požičiava. Robia to aj bohatšie krajiny než Slovensko. Toto zadlženie bolo rozložené na viac rokov, na ďalšie generácie a peniaze sa požičiavali oveľa lacnejšie než dnes. V každom prípade to bolo približne 1 800 USD na hlavu, na občana, čo v ostatných okolitých krajinách, ktoré sú nám častokrát podsúvané ako lepšie fungujúce, bolo viac, okolo 2 000 USD a viac.
V každom prípade môžem povedať, že tu bola rastová ekonomika. Iba rastová ekonomika môže zabezpečiť aj také odvetvia alebo také rezorty, ako je školstvo a zdravotníctvo. Len čo sa ekonomika dostane do úpadku, samozrejme, ak je klesajúca výkonnosť ekonomiky, tak trpia tieto rezorty, ako vždy trpeli, a trpia aj v iných krajinách, nielen na Slovensku v takýchto situáciách. Treba pripomenúť jednu vec, a to tiež musíme urobiť, že tu bola už tendencia a boli plošne zvyšované platy pedagogickým pracovníkom o 10 %, nepedagogickým pracovníkom o 7 %. Pri 6-percentnej inflácii sme mali reálny nárast miezd okolo 4 %, čo dnes, keď si spočítame pri danej inflácii, pri nulovom raste a pri systéme zdražovania, vlastne kurz, resp. kúpna sila pracovníkov v rezorte školstva veľmi klesá. Myslím si, že je tam pri prepočítaní pokles okolo 20 - 25 %.
Vrátil by som sa k programovému vyhláseniu vlády, kde musím takisto odcitovať vety, ktoré sú významné podľa mňa na to, aby sme mohli posudzovať, do akej miery seriózne sa k tomu ministerstvo školstva postavilo. "Vláda Slovenskej republiky považuje výchovu a vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít." Citujem, samozrejme. Ďalšia veta: "Úlohou štátu bude vytvárať podmienky na zabezpečenie kvality poskytovanej výchovy a vzdelávania a zaistenia rovnocennosti s vyspelými európskymi krajinami. Vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie." To je veľmi vážna veta. Ďalej: "Vláda vytvorí podmienky na postupné zvyšovanie počtu študentov na vysokých školách bez dosahu na zníženie kvality. Vláda bude podporovať ďalší rozvoj doktorandského štúdia," a podobne.
Keď sa zamyslíme nad týmito vetami a keď chceme analyzovať, čo bolo splnené, či vlastne boli vôbec nejakým spôsobom splnené, tak dospejeme k úvahe, že v podstate z toho nebolo skoro nič splnené. Čo sa stalo po roku 1998 s naším školstvom? Prístup pri tvorení rozpočtov 1999 a 2000 svedčí o vzťahu tejto vlády ku školstvu, k vzdelávaniu. Obidva rozpočty boli v podstate reštrikčné a chcem ešte pripomenúť, že navyše na rok 2000 bolo školstvo zaradené medzi 5 priorít vlády. A aký je dosah? Pokles rozpočtu z 0,67 % z HDP na 0,6 %. Tak taká je to priorita vlády, ďakujem pekne.
Problémy, ktoré sa vyskytujú a budú sa stále v školstve vyskytovať, sa v podstate neriešili. Naopak, prehlbovali sa, nastalo zaostávanie existenčného štandardu, pozastavila sa valorizácia platov, dokonca učiteľom nebol vyplatený ani 13. plat, o ktorom sa hovorí alebo sa hovorilo a ktorý ste pracovníkom školstva osobne prisľúbili. Vláda, samozrejme, prerokovala návrh na vyplatenie tejto mimoriadnej odmeny a z dôvodu nedostatočného finančného krytia odložila rozhodnutie o návrhu na jej vyplatenie. Nedostatok finančného krytia je príčinou aj nerealizovanej valorizácie platov, nakoľko vláda toto krytie nebola schopná realizovať pri upadajúcej ekonomike. Tam je podstata tohto problému.
Hovoril som, že počas vlády Vladimíra Mečiara bola rastová ekonomika. Dnes máme ekonomiku, ktorá má vlastne parametre upadajúcej ekonomiky. Ak budú peniaze, bude aj na školstvo. Čo vlastne, aké východiská sa hľadali? Nebolo peňazí, tak sa začne robiť znižovanie počtu učiteľov, nastáva veľmi nepríjemná atmosféra medzi ľuďmi, medzi učiteľmi a pracovníkmi školstva, keďže odtiaľ sa začne. A toto je možno ďalšie politizovanie prostredia našich škôl a vysokých škôl. Zasa sa začína, už sme to dnes počuli od ľudí, ktorí sú v inom politickom spektre, aká je súčasná opozícia.
Takže je tam napätie a učitelia sa nakoniec boja pomaličky aj prejaviť svoju nevôľu alebo protest, lebo sa boja, že prídu o svoje miesta, hoci sú už aj tak mizerne platení. Isteže, zvyšovanie počtu hodín či v základných školách alebo na vysokých školách vedie k znižovanie kvality celého výučbového procesu. Keď si uvedomíme, že v budúcom roku má dôjsť k prepusteniu asi 10 000 pracovníkov školstva, pre ktorých bude potrebné zabezpečiť 400 mil. korún, ktoré nie sú zakomponované do rozpočtu pre školstvo, neviem si predstaviť, odkiaľ sa tie peniaze budú sanovať, keďže nie sú plánované.
Základné a stredné školy dostali na platy približne o 450 mil. korún menej, čo sú finančné prostriedky, ktoré sa ušetria práve prepustením 10 % školských pracovníkov, ale pôvodný zámer ministerstva školstva bol taký, že tieto peniaze sa použijú práve pre tých, čo tam zostali. Ten zámer sa zrejme neuskutoční. Vysoké školy tiež dostali menej o 66 mil. v tejto oblasti, čiže aj tu sa ráta s prepúšťaním. Už som hovoril o tom, že sa to prejaví v poklese kvality výučbového procesu. A ako potom teda chceme ísť do Európy? Ozaj tam pôjdeme ako pastieri alebo tam pôjdeme ako ľudia - teda mladí ľudia, hlavne o nich ide -, vzdelaní, ktorí budú vážení a ktorí budú mať patričné parametre vzdelania.
Ďalšia paradoxná situácia je v našich záujmoch o vstup do OECD. Práve tieto krajiny nám odporúčajú, aby sme zvýšili percento vzdelanosti z 19 % na požadovaných vyše 30 %, to znamená, že vysokoškolsky vzdelaná populácia by mala dosahovať tieto parametre. No ale ako sa to dá uskutočniť, keď sa dnes snažíme niektoré školy zatvárať, keď sa snažíme redukovať počty ľudí na vysokých školách, vlastne produkovať kvalitných ľudí? Kvalitní ľudia odchádzajú, tak potom čo z toho môžeme očakávať pre budúcnosť? Takisto bol odporučený aj rozpis vzdelávacích ustanovizní. To neurobila celkom len Mečiarova vláda. Sú to veci, ktoré boli odporúčané, aby sa tieto školy rozptýlili po Slovensku a neboli sústredené napríklad len v Bratislave, ktorá je vlastne už saturovaná, už to tu bolo hovorené, nemá v podstate možnosť ani sa rozširovať a jednak je pre ľudí z vidieka veľmi drahá. Tak sa tu sledoval aj sociálny aspekt.
To znamená, že o myšlienkach vzniku nových škôl sa už veľa hovorilo, nie sú to len myšlienky našej vlády, sú to myšlienky, ktoré boli čiastočne implantované aj z týchto ustanovizní alebo z týchto zoskupení. Isteže, nebudem sa vyjadrovať k situáciám na nových troch vysokých školách. Hovorilo sa už o tom veľa. Trošku by som zrýchlil, pretože sa už nechcem opakovať v pasážach, o ktorých sa podrobne hovorilo.
Musíme si uvedomiť jednu vec. Najviac zla medzi učiteľmi, resp. v tomto rezorte narobili jednak veľmi nízke, myslím si, že najnižšie platy, u nás platová úroveň pracovníkov v rezorte školstva je najnižšia, a je to nepríjemný výhľad tých 10 %, ktoré chystajú prepustiť. Myslím si, že dnes sa to číslo zredukovalo už trošku nižšie, iste pán minister nám to objasní. Je tu taká situácia. Dobre viete, pán minister, že v rezorte chýba okolo 5 100 učiteľov s kvalifikáciou, pokiaľ mám dobré informácie, a pracuje tu asi 10 000 učiteľov, ktorí celkom nespĺňajú požiadavky na kvalifikáciu, a asi okolo 5 000 dôchodcov. To sú veľmi vážne veci. A ak nám ešte odídu ľudia z titulu trebárs, že sa zrušilo osobné ohodnotenie, že sa nivelizuje vlastne odmeňovanie učiteľov v školstve, tak iste tí lepší učitelia budú zrejme uvažovať o tom, či vôbec má význam, aby tam pracovali a odchádzajú z tohto rezortu, čo je zásadne pokles kvality výučbového procesu. Hľadajú si druhé zamestnania a podobne. Sú to veľmi vážne veci, ktoré nás budú zrejme ešte dlho tlačiť.
Na záver by som chcel povedať niekoľko záverečných viet, a to, čo sa tu všetko už uviedlo. Zdá sa, že vzdelanosť národa sa stala prekážkou tejto vláde, lebo iba vzdelaný národ dokáže zabrániť výpredaju strategického priemyslu a bojovať proti transformácii Slovenska za banánovú republiku. Táto vláda nepotrebuje inteligenciu, aby mohla ďalej klamať národ. Jedným dychom hovorí o integrácii do Európskej únie, a pritom učiteľov s ich platmi od nej vzďaľuje.
Celkom na koniec by som chcel poukázať na príklad z Veľkej Británie, kde si zrejme uvedomujú, čo je pre rozvoj ekonomiky podstatné. Tony Blair vo svojom novoročnom posolstve okrem iného zdôraznil, že v presile britskej ekonomiky je mimoriadne dôležitá kvalita vzdelania a uviedol, citujem: "Ak chceme uspieť, musíme urobiť vo vzdelaní veľký skok dopredu." Áno, Slovensko tiež potrebuje vzhľadom na to, čo sme už počuli, že nemáme ani energetické suroviny, ani iné, musíme vyvážať rozum, musíme vyrábať sofistikované výrobky, musíme mať na to pripravených ľudí a musíme si raz uvedomiť, že vchádzame do nového tisícročia. Toto ďalšie storočie z tohto tisícročia sa bude nazývať alebo sa očakáva, že bude storočím informatiky. Čiže nevzdelaný národ bude mať veľké problémy. Musíme sa s tým vyrovnať a musíme - to nie je celkom len problém pána ministra, je to problém celej vlády - v tomto prípade musí naštartovať nový ekonomický rast, musia rozbehnúť rozvojové programy. Ak si to neuvedomíme, tak potom budeme večne zápasiť s problémami, ktoré tu sú. Keď už nič iné, aspoň aby sa splnilo to, čo bolo v programovom vyhlásení, tak by možno školstvo trošku inak vyzeralo. Aj toto sú dôvody na odvolanie ministra z funkcie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Jediný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Nerobím si ilúzie. Myslím si, že nik si nemôže robiť ilúzie, že súčasne alebo ktorýkoľvek iný minister školstva ktorejkoľvek inej vlády by bol schopný stanoviť prognózu do budúcich 10 rokov, aký bude dopyt pracovných príležitostí, pracovných síl a kvalifikácie, pretože situácia sa v rámci svetového vývoja mení takým rýchlym tempom, že to nevie urobiť prakticky žiadny vyspelý štát na svete. Ale faktom je jedno, že vzdelaný a kvalifikovaný človek sa v ľubovoľnom odbore omnoho rýchlejšie adaptuje, rekvalifikuje a skôr sa zorientuje v zložitosti súčasného moderného sveta ako človek s minimálnou kvalifikáciou či bez kvalifikácie.
Čiže nie spochybňovať to, že súčasný minister nevie vysypať z rukáva alebo nemá z rukáva vysypanú presnú štruktúru, aká bude zamestnanosť v akej štruktúre o 10 rokov. To nebude vedieť vôbec žiadny minister. A že to neviete ani vy, je úplne logické, len nepovažujem za logické to, že sa rušia školy alebo obmedzujú sa školy a znižujú sa počty škôl s argumentáciou, že ich absolventi nebudú mať uplatnenie. Nevieme, do akého sveta budú končiť ich absolventi o tri, štyri či o päť 5 rokov. Teda s touto argumentáciou jednoducho nie je v súčasnosti možné obstáť a treba mladým ľuďom poskytovať vzdelanie s tým, že každý z nich sa bude musieť rekvalifikovať. Ja som to počas svojho života musel robiť tri razy, a nie je na tom nič zarážajúce. Každý mladý človek to musí jednoducho očakávať a musí s tým počítať, ale ťažko sa rekvalifikovať nekvalifikovanému alebo bez kvalifikácie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ako posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
návrh skupiny poslancov opozície na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi, ktorý je už niekoľko hodín predmetom nášho rokovania, je odôvodnený v písomnom materiáli 6-riadkovým textom formulovaným veľmi abstraktne a absolútne nedôstojne. Absolútne nedôstojne z hľadiska toho, čo sa ním sleduje. Ide predsa o uplatnenie najsilnejšej ústavnej zbrane, ktorú parlament vo vzťahu k členom vlády má - možnosti odvolať člena vlády z jeho funkcie. Už táto skutočnosť potvrdzuje, že naši kolegovia z opozície nemajú k dispozícii konkrétne vecné a reálne dôvody na to, aby odvolali ministra školstva. Doterajší priebeh diskusie to plne potvrdzuje. Potvrdzujú to aj tie poznámky, ktoré teraz zaznievajú. Doterajší priebeh diskusie nás vôbec neprekvapil. Ide o notoricky známe argumenty, o ktorých hovoríte a veľmi dobre viete, že sú skôr politické ako vecné, a keď sú vecné, tak sú jednostranné, neobjektívne a skreslené. Tento váš prístup akceptujem. Máte naň plné právo. A mám právo ho takto hodnotiť. Dovoľte mi, aby som aj ja dnes vystúpil skôr politicky ako vecne.
Vašu iniciatívu na odvolanie ministra školstva osobne chápem a myslím si, že nielen ja, ako snahu politizovať situáciu v oblasti školstva, vyvolávať negatívne reakcie verejnosti proti súčasnej vládnej koalícii a vyhrocovať spoločenský konflikt. Vašu iniciatívu je možné a, myslím si, nielen možné, ale aj potrebné spájať s vašou iniciatívou na vypísanie predčasných volieb. Táto vaša iniciatíva je politologicky veľmi priehľadná a jej zmysel je celkom jasný. Súčasná vládna koalícia má, chvalabohu, za sebou celý rad nepopulárnych a pre občanov nepríjemných opatrení. Aj keď si niekedy sama komplikuje situáciu, vytvára si predpoklady na to, aby sa dostavili aj prvé pozitívne a rukolapné výsledky našej práce. To, samozrejme, vy nesmiete dopustiť. Ovocie výsledkov našej práce predsa chcete žať vy. Raz sa vám to už podarilo v roku 1994. Je celkom pochopiteľné, že s tým nebudeme súhlasiť a prispôsobíme tomu aj naše politické kroky.
Ale ak mi dovolíte, vrátim sa k ministrovi školstva aj napriek tomu, že vám v tejto diskusii nejde o Milana Ftáčnika. Osoba ministra školstva je pre vás len prostriedkom na presadzovanie vašich strategických cieľov. Hlavné, čo sa v návrhu ministrovi školstva vytýka, je neplnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky pre rezort školstva. Vážení kolegovia poslanci z opozície, drvivá väčšina z vás nepatrí medzi politických nováčikov. Vy veľmi dobre viete, že program vlády sa vždy spracúva na celé štvorročné volebné obdobie a v prvom roku volebného obdobia sa popri korekcii chýb a nedostatkov z minulého volebného obdobia, popri odstraňovaní starých restov sústreďuje pozornosť spravidla na vytvorenie koncepčných, organizačných materiálnych a prípadne aj legislatívnych predpokladov na to, aby sa podarilo vládny program v štvorročnom časovom horizonte naplniť. Toto všetko sa v uplynulom kalendárnom roku v rezorte školstva dialo a vy o tom veľmi dobre viete.
Výpočet aktivít ministra školstva v minulom kalendárnom roku uviedla vo svojom vystúpení pani poslankyňa Angelovičová. Hovoril o tom pán minister vo svojom vystúpení a zrejme bude o tom hovoriť ešte vo svojom záverečnom vystúpení. Aj preto to nebudem opakovať, lebo mám na rozdiel od niektorých z vás úctu k času, ktorým tu často bezcenne mrháme. Napriek tomu mi dovoľte aspoň krátke poznámky k dvom okruhom problémov dotýkajúcim sa rezortu školstva.
Prvá poznámka sa dotýka legislatívnej oblasti, ktorú mám povinnosť sledovať. V legislatívnom pláne na rok 1999 mal rezort dve legislatívne úlohy, obe včas a myslím si, že kvalitne splnil. Nad rámec legislatívneho programu vlády boli v oblasti rezortu školstva predložené tri ďalšie zákony. Dovolím si povedať, že tiež kvalitné a smerujúce k naplneniu programového vyhlásenia vlády. Chcem podotknúť aj to, že ani jeden z nich nebol prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní. Ak by si všetky ostatné rezorty plnili svoje legislatívne úlohy tak ako rezort ministerstva školstva, zrejme by nebolo možné kritizovať legislatívnu činnosť súčasnej vlády. Osobitne oceňujem na legislatívnej práci rezortu školstva aj to, že predtým ako sa legislatívny návrh dostane do oficiálneho legislatívneho procesu, je prerokovaný s učiteľskou a odbornou verejnosťou. Toto je príkladný prístup pre ostatné rezorty aj pre legislatívu v minulom a verím, že aj v budúcom období.
Druhú poznámku by som chcel smerovať k jednému z vážnych a dlhodobých problémov školstva, ktorým je problém jeho financovania, s ktorým bezprostredne súvisí aj otázka finančného ohodnotenia pedagogických, ale i nepedagogických pracovníkov v školstve. Ak sa v priebehu minulého kalendárneho roka roztrhlo povestné vrece trpezlivosti pracovníkov školstva a vyústilo do niektorých protestných aktivít namierených proti ministerstvu školstva, tak všetci triezvo a objektívne uvažujúci občania musia vedieť, že ide o reakciu na dlhodobo neriešený problém. Dnešné postavenie učiteľa a jeho finančné ohodnotenie je výsledkom vývoja za uplynulých 10 rokov. Napriek zložitej ekonomickej situácii minister školstva presadil v minulom kalendárnom roku, že zmrazenie platov pracovníkov v rozpočtovej a príspevkovej sfére sa nedotýkalo pracovníkov školstva. Takisto minister školstva presadil pri paušálnom znižovaní počtu pracovníkov v príspevkovej a rozpočtovej sfére to, že toto znižovanie sa nedotýkalo vedeckých a pedagogických pracovníkov na vysokých školách a vedeckých pracovníkov Slovenskej akadémie vied.
Pri celkovo nepriaznivej situácii vo financovaní rozpočtovej sféry v roku 1999 minister školstva Milan Ftáčnik presadil aj niektoré ďalšie opatrenia, ktoré aspoň zmiernili mimoriadne zložitú finančnú situáciu v školstve. Napríklad rozhodnutie o tom, že príjmy z platieb rodičov školám a školským zariadeniam zostali v ich pôsobnosti. Obdobne sa ponechali príjmy z prijatých úhrad za prijímacie pohovory na vysokých školách. Výrazne sa podarilo znížiť zadlženie základných a stredných škôl, ktoré sú rozpočtované z rozpočtových kapitol krajských úradov.
Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1999 sa podarilo zabezpečiť sumy na zvýšenie štipendií doktorandov. Podarilo sa zvýšiť mzdové prostriedky pre nové vysoké školy, ktoré vy sami nazývate Mečiarove vysoké školy. Takisto sa podarilo presadiť účelové prostriedky na zavedenie informačných technológií v základných a stredných školách. Verejnosti je známe aj enormné úsilie ministra školstva na presadenie 13. platu. Aj keď s oneskorením som presvedčený, že toto jeho úsilie bude v najbližších dňoch korunované úspechom. Za pomoci poslaneckého klubu SDĽ sa podarilo pánu ministrovi školstva presadiť aj vyčlenenie určitých finančných prostriedkov na zvýšenie platov učiteľov v tomto kalendárnom roku. Viem, že je to symbolické zvýšenie, ale je to symbol, že ideme správnym smerom.
Vážené kolegyne, kolegovia, dalo by sa ešte veľa hovoriť. Zopakujem len vetu, ktorá je vám známa. Poslanci poslaneckého klubu SDĽ nemôžu podporiť váš návrh na odvolanie ministra školstva. Je neodôvodneným a minister školstva má našu plnú podporu a verím, že ju bude mať celé volebné obdobie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Orosza - ako posledný vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Plne chápem vystúpenie pána poslanca Orosza. V podstate urobil to, čo sa sluší, patrí a očakáva od neho ako poslanca klubu SDĽ, ale napriek tomu mám pripomienky. To, že stručné zdôvodnenie nedokumentuje, že niet argumentov, práve naopak, tých argumentov je toľko, že keby sme ich dávali do písomného zdôvodnenia, tak je to veľký elaborát. My ich prednášame tu. Ďalej, vôbec to nie je kvôli negatívnym reakciám verejnosti, ale práve naopak, Hnutie za demokratické Slovensko v parlamente tlmočí negatívne odozvy vo verejnosti na konanie ministra Ftáčnika. Takže iné garde je, nie my chceme vyvolať negatívne odozvy vo verejnosti, ale my vystupujeme s týmto návrhom, pretože takéto odozvy vo verejnosti sú a my ich tu tlmočíme.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ak pán poslanec hovoril o úcte k času, tak si to mali zvážiť poslanci vládnej koalície, keď zasa dávali toto rokovanie na nočné hodiny. Vy si nevážite ľudský činiteľ a koniec koncov, vládnej koalícii je to aj jedno, však naprostá väčšina z nich je doma a spí. Neporozumel som, pán Orosz, o akých úspechoch ste to hovorili v roku 1994 Moravčíkovej vlády? Pokiaľ mi pamäť slúži, tak Moravčíkova vláda vstúpila do rozbehnutého vlaku zostaveného štátneho rozpočtu, rozbehnutého mechanizmu štátneho hospodárstva v marci a vystúpila v októbri. To bola taká medzistanica. Vy ste nepripravovali ten rok, vy už vôbec nie, ale ani vtedajšia vláda nepripravovala ani nepodávala zučtovávanie.
K našim výhradám. Vážení páni, je viac dôvodov na vyslovenie pochybností o správnosti vedenia tohto rezortu. Maďarizácia - to je evidentné. Rušenie škôl, ktoré sa uskutočňuje, sa ešte nikdy v histórii nedialo. Je poľutovaniahodné, že sa pod to podpisuje práve Strana demokratickej ľavice a hlboko ma to prekvapuje, pretože školstvo do roku 1989 v tomto štáte bolo vysoko hodnotené, a to aj našimi základnými kritikmi. To školstvo sa budovalo predsa v predchádzajúcom politickom režime. Ak za súčasného stavu a súčasnej vašej vlády prichádza k rušeniu škôl, tak je to skutočne ohromujúce pre občanov a ja sám v budove tohto parlamentu som prijal desiatky študentov rušených škôl, napríklad Strednej školy ekonomickej z Teplickej ulice, ktorí nechápu, prečo má byť táto škola zrušená, keď ich uplatnenie je evidentne prospešné a perspektívne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Orosz, oceňujem váš zmysel pre humor, lebo inak by som naozaj ťažko mohla chápať vaše vystúpenie. Istým spôsobom aj oprávnene nám vyčítate, ako sa opovažujeme vyčítať pánu ministrovi, že neplní programové vyhlásenie vlády. Veď prečo by ho práve on mal plniť, keď ho neplnia ani ostatní členovia tejto vlády? To máte pravdu. Tvrdili ste, že sme vlastne vyvolali toto sedenie kvôli tomu, že chceme vyvolať negatívne reakcie v slovenskej verejnosti.
Vážený pán poslanec Orosz, ak si namýšľate, že činnosť tejto vlády aj vrátane činnosti pána ministra školstva vyvoláva v slovenských občanoch pozitívne reakcie, tak mám pocit, že žijete v nejakom tuneli a bolo by dobré, keby ste z neho vyšli a pozreli sa pravde do očí, zašli trochu medzi ľudí aj medzi pedagógov a spýtali sa na ich názor. A už naozaj je vrcholom pokusu o čierny humor, keď chválite ministra školstva za to, že dosiahol, že sa neznižovali platy vysokoškolským pedagógom, keď pokiaľ sa dobre pamätám pred voľbami a napokon aj v programovom vyhlásení vlády učiteľom, pedagógom ste sľubovali zvyšovanie platov, platy sa nezvýšili, vy za to teraz chválite pána Ftáčnika, ale pritom inflácia tak prudko vzrástla, že aj keď platy ostali na tej istej úrovni, sú vlastne nižšie, reálna mzda je oveľa nižšia ako bola. Takže o čom to vlastne hovoríte, pán poslanec?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán kolega veľavýznamný právnik alebo možno najvýznamnejší z veľavýznamnej proamerickej, pardon, čo to hovorím, skupiny najvýznamnejších ústavných neproamerických právnikov na Slovensku, dovoľ mi, aby som ti ako docentovi ústavného práva pripomenul, že ústava nehovorí o nijakej vecnej zodpovednosti ministra parlamentu. Ústava hovorí výlučne o politickej zodpovednosti. Pán minister je ako rezortný minister zodpovedný vecne predsedovi vlády, organizáciám a inštitúciám, ktoré riadi alebo ktoré patria do jeho rezortu a občanom tohto štátu. Nám zodpovedá možno aj vecne, ale v prvom rade politicky, a preto každý vecný argument a odznelo ich tu dosť, pán kolega Orosz, je aj politickým argumentom.
Pán minister nepripravil nijakú koncepciu školskej politiky v tomto štáte. To, čo si tu vymenoval, tie grandiózne úspechy v štýle 24. zjazdu ÚV KSS, to nebola nijaká koncepcia, to bolo odovzdávanie kompetencií maďarskej menšine a nemalo to nič spoločné s koncepciou budúcej školskej politiky. Je to ruinovanie školskej politiky na Slovensku. Pán minister nepredložil nič pozitívne. Kde je ten sľubovaný 13. plat, ktorý mal byť z predaja Československej obchodnej banky, pán minister, pýtajú sa pracovníci aj Univerzity Mateja Bela, prečo ti nedala tie peniaze pani ministerka Schmögnerová, ale strčila ich zasa len svojim zahraničným "pusipajtášom" vraj do oživenia bánk.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne.
Kolega Orosz interpretuje takou floskulou, teraz sa to často používa, že programové vyhlásenie je na 4 roky, a teda, čo, prosím vás, ste netrpezliví. Ale ako to chcete dosiahnuť, prosím vás? Rozpočet roku 1999 bol krachový, bol to debakel, ale nominálna hodnota rozpočtov zdravotníctva a školstva v roku 2000 je ešte horšia. Nominálny defekt rozpočtu zdravotníctva je 13,5 %, v školstve je tiež neviem koľko percent. Tak kedy vlastne príde to, čo hovoríte, kedy sa uplatní tá floskula, o ktorej ste, pán kolega, povedali: však vydržte ešte ten rok 2001, 2002. Tu by museli byť dajaké rozpočtové predpoklady a tie nie sú.
Tak si myslím, že naplnenie programového vyhlásenia vlády v školstve a zdravotníctve, v sociálnej oblasti sa asi ťažko bude uskutočňovať vďaka podobným floskulám, ktoré používajú viacerí vaši kolegovia, pretože by museli byť dajaké ekonomické náznaky čohosi, čo vytvára predpoklady na ďalšie posledné dva roky, a takých náznakov tu niet. Myslím si, že v roku 2001 sa dočkáme ešte ďalšieho prekvapenia v rezorte školstva a zdravotníctva a budeme naozaj veľmi na tenko existovať a budeme veľmi zle na tom, pretože naša vzdelanosť pôjde hlboko a prudko dolu. A keby som sa zmýlil, bol by som rád, ale myslím si, že v tomto smere sa dá ťažko mýliť, pretože zázraky šľahnutím čarovného prútika sa v ekonomike nedejú a nebudú sa diať ani v školstve. Takže tá floskula, že vyčkajte ešte dva roky, máme čas na splnenie programového vyhlásenia, je prakticky nerealizovateľná.