Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Kačic hovoril o ekonomických parametroch na vstup do Európskej únie. Už som v tomto parlamente uviedla, že v auguste 1998 hodnotila slovenskú ekonomiku Svetová banka. V štyroch parametroch uviedla, že Slovensko je na vrchole asociovaných krajín. V tom istom mesiaci predseda parlamentu Rakúska pán Schmiedt uviedol - bola to vtedy predsedajúci krajina Európskej únie -, že Slovensko spĺňa ekonomické parametre na vstup do Európskej únie.
Pani ministerka, koľko pripomienok k ekonomike je už dnes z Európskej únie? Hovoríte, že toto sú všetko dôsledky dedičstva Mečiarovej vlády. Mečiarova vláda bola pri moci s malou prestávkou sedem rokov. Viem, že občania nemali blahobyt, ale postupne sa ich situácia pomaly predsa len zlepšovala. Dnes sa za jeden rok tak rapídne zhoršila, že keď som bola v teréne, jedna riaditeľka ma informovala o nasledujúcej situácii. Čo má robiť, má tam detičky, ktoré ich rodičia nie sú schopní zaplatiť lístky na obed každý deň a deti chodia na obed len každý druhý deň. Nie je to asociálna rodina, je to rodina, ktorej to nevychádza. Takéto prípady vás nemrzia? Myslím si, že by mali.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážená pani ministerka,
9. 12. 1997 na 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, reagujte na predrečníka.
Poslanec J. Cuper:
Reagujem na predrečníka v tej časti, kde hovoril o tom, ako pani ministerka financií dokázala roztočiť takým závratným tempom inflačnú špirálu.
Pani ministerka, vy ste na 37. schôdzi v roku 1997 hovorili, že Mečiarova vláda naskočila do rozbehnutého vlaku a ťažila z toho po celý nasledujúci rok, čo vyprodukovala Moravčíkova vláda. Už vtedy ste klamali, lebo Moravčíkova vláda nevládla rok ani v roku 1996, ale hovorili ste o tom, že výsledky, pripustili ste, že výsledky Mečiarovej vlády v konečnom dôsledku boli vynikajúce, že po prvýkrát vrástli reálne mzdy, strojnásobili sa devízové rezervy o viac ako 50 % vzrástli zahraničné investície.
Pýtam sa vás, prezraďte občanom Slovenskej republiky, ako sa vám podarilo, pani ministerka, na obyčajnom Dzurindovom bicykli takým závratným tempom roztočiť infláciu, že inflácia z 5 % v predchádzajúcom roku vzrástla na 19 %. Možno by to zaujímalo aj občanov Slovenskej republiky, pretože je to už výsledok vášho vládnutia po roku. Vy ste zdedili ešte vynikajúcejšie výsledky po Mečiarovej vláde, ako zdedila Mečiarova vláda po Moravčíkovej totálne neschopnej vláde, ktorá urobila presne to s hospodárstvom čo vaša neschopnosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
V rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Poslanec S. Kozlík:
Vážená Národná rada,
ale najmä milí televízni diváci,
keďže je po polnoci, chcem popriať všetkým úspešný nový deň, pekný a radostný.
Dovoľte mi, aby som prešiel k meritu veci. Anabáza pani Schmögnerovej sa začala už pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 1999, keď ako zodpovedná ministerka za rozpočtové hospodárenie absolútne nezvládla prípravu rozpočtu na rok 1999 a Slovenská republika vstupovala do rozpočtového roka 1999 s rozpočtovým provizóriom. To bola prvá zásadná chyba a myslím si, že už vtedy pani Schmögnerová bola zrelá na odvolanie, pretože boli dva mesiace po nástupe novej vlády na prípravu, na zodpovednú prípravu štátneho rozpočtu roku 1999. Bol dostatok času na prijatie viacerých opatrení, ktoré by zároveň riešili vývoj rozpočtu 1998 a zároveň naštartovali aj príjmy rozpočtu 1999. Upozorňovali sme v tejto Národnej rade na tento problém a upozorňovali sme, že tento rozpočtový problém bude narastať do rozpočtového chaosu v roku 1999, čo sa nakoniec aj v plnej nahote prejavilo a stalo.
Čo sa týka rozpočtového roka 1998, opäť pani Schmögnerová nezvládla záver rozpočtového roka. Z rozpočtu, zo štátneho rozpočtu sa stala samoobsluha a namiesto 8 mld. plánovaného deficitu, ktorý sme odovzdávali na úrovni prakticky 8 mld. v októbri 1998, schodok skončil na úrovni 19 mld. a plne sa premietol do vývoja štátneho dlhu Slovenskej republiky. Takže zmeškal sa jeden vlak, rozpočtový vlak na rok 1999 a, samozrejme, plnú zodpovednosť nesie minister, ktorý za rozpočet zodpovedá a ten minister nezodpovedá vláde, ale zodpovedá tejto ctenej snemovni, a tým zodpovedá občanom tohto štátu.
Čo sa týka roku 1999, treba pripomenúť, napriek tomu opäť, že bol celý kvartál k dispozícii na zostavenie kvalitného štátneho rozpočtu na rok 1999, táto snemovňa bola postavená pred nekvalitnú predlohu štátneho rozpočtu, ktorá nemala definovanú príjmovú stránku rozpočtu, bola úplne odkrytá a opäť zodpovednosť nesie osoba, ktorá zodpovedá za rozpočtové hospodárenie tohto štátu v súčasnom období, a to je pani Schmögnerová. Takže tento rozpočtový chaos sa prenáša do tvorby štátneho rozpočtu roku 2000 a sme svedkami kupliarčenia, sme svedkami absolútne nepripravených aj politických síl, pretože štátny rozpočet je významná politická kategória a vždy pokiaľ má prejsť a má byť seriózne pripravený, tak musí byť, samozrejme, za ním aj politická dohoda, ktorú musí predovšetkým kooperovať, ktorú musí pripravovať predovšetkým osoba, ktorá riadi ministerstvo financií.
Takže dnes sme svedkami toho, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 je v absolútnom chaose, je absolútne nepripravený. Na papieri síce niečo leží, ale v tomto neskorom čase s prihliadnutím na to, že bol dostatok času na prípravu kvalitnej predlohy, opäť to nectí prácu ministerstva financií. V súčasnosti sa hľadajú 2,5 mld. korún výpadku dane z motorových vozidiel a opäť zohnať 2 mld. do štátneho rozpočtu, to nie je hop na kravku a bude teľa, to znamená, príde sem štátny rozpočet opäť s absolútne odkrytými príjmami, ale hlavne všetky rezorty, všetky kapitoly budú mať natiahnutú ruku na spotrebu, na výdavky. Ale to je vec, ktorá nás čaká a podotýkam neminie pri nekvalitnej práci ministerky financií.
Dovoľte mi prejsť k ďalším faktorom, ktoré ma vedú k podpore odvolania pani ministerky financií. Je to dlhodobo prezentovaná negatívna politika, negatívna vízia hospodárskej politiky. Tá sa začala, pokiaľ bola pani Schmögnerová v opozícii. Beriem to, bol to prístup opozičného politika. Ale, čuduj sa, svete, negatívne postoje voči výsledkom štátu, voči reálnej pozícii Slovenskej republiky pokračovali aj po nástupe súčasnej vlády a pani Schmögnerová sa podieľala významnou mierou na prezentácii hrubej demagógie, ktorou boli prezentované výsledky Slovenskej republiky, či už sa týkalo zadlženosti štátu, ktoré, myslím si, precízne vysvetlil pán exminister Baco, že to boli prostriedky vložené do investícií, do budúcnosti a neboli to prostriedky, ktorými sa financuje úpadok tohto štátu, ale prostriedky, ktorými sa financoval rozvoj tohto štátu.
Podobne hrubá demagógia sa viedla okolo obchodnej platobnej bilancie, kde bolo zreteľné, že pri prudkom náraste investícií bola jasná korelácia medzi investíciami a vývojom zahraničného obchodu najmä v oblasti deficitu obchodnej bilancie a dlhodobo sme upozorňovali, že rokmi 1997 - 1998 a koncovým rokom 1999 kulminujú investície a že v roku 1999 a ďalších rokoch bude dochádzať k poklesu deficitu obchodnej bilancie. To znamená, že aj výsledky v oblasti obchodnej bilancie ani nie sú tak výsledkami práce súčasnej vlády len v tom negatívnom zmysle slova, že sa zbrzdili, znížili zdroje podnikov na vlastný rozvoj, ale pozvoľný pokles deficitu obchodnej bilancie by bol nasledoval aj bez hrubých zásahov tejto vlády do hospodárskych faktorov štátu.
Podobne hrubá demagógia sa viedla okolo vstupu zahraničného kapitálu, keď sa abstrahovalo od toho, že účasť zahraničných úspor na rozvoji Slovenskej republiky sa zabezpečuje nielen priamym zahraničným kapitálovým vstupom, ale zabezpečuje sa aj účasťou prostredníctvom trebárs syndikovaných úverov zahraničných bánk, ako to bolo v Slovnafte, v chemickom priemysle a v mnohých ďalších odvetviach slovenského hospodárstva. Ale taká situácia v štáte, keď sa masívne investuje, si vyžadovala veľmi citlivý prístup vlády a tá necitlivosť, tá hrubá necitlivosť vlády pána Dzurindu a pani ministerky Schmögnerovej znamenala vytvorenie značnej nedôvery voči Slovenskej republike, výrazné devalvačné očakávania, čo v konečnom dôsledku spolu s útokom na podnikateľské štruktúry, na vlastnícke vzťahy znamenalo absolútne oslabenie dôvery domácich aj zahraničných podnikateľov, odlev desiatok miliárd krátkodobého zahraničného kapitálu koncom roka 1998, odlev voľných zdrojov podnikateľskej sféry do zahraničia.
Samozrejme, tieto zdroje chýbali. V prvom polroku 1999 to znamenalo útok na slovenskú korunu a prudký prepad slovenskej koruny so všetkými dôsledkami na túto ekonomiku len v oblasti podnikateľskej sféry s 15 mld. dosahom do finančných nákladov podnikov. Takže na to sa treba, vážení poslanci, poslankyne, upriamiť, pokiaľ chceme hovoriť o padajúcej ekonomike, o padajúcich podnikoch a pokiaľ chceme hovoriť o tunelároch a vykrádaní podnikov. Ak nie je priaznivé prostredie na podnikanie, padajú všetky podniky, či sú štátne, či sú verejné, či sú súkromné. A na tomto sa podieľala svojou politikou aj pani Schmögnerová. Boli spochybnené základné faktory rozvoja ekonomiky, bol rozvalený celý systém prorastových opatrení, rozbitý systém výstavby diaľnic.
Včera ste si mohli vypočuť z úst generálneho riaditeľa Váhostavu to, že len zastavenie výstavby diaľnic v Žilinskom kraji znamenalo vypadnutie výroby pre vyše 300 podnikov, a to by som bol rád, aby si pani Schmögnerová uvedomila, lebo rada v parlamente kritizovala, že na výstavbe diaľnic sa podieľalo len zopár mamutích podnikov, ako Doprastav, Hydrostav. Je to nepravda. Na výstavbe diaľnic sa na 40 % podieľajú malé a stredné podniky a číslo, ktoré riaditeľ Váhostavu včera vláde deklaroval, vypovedá za všetko - prácu stratilo vyše 300 podnikov a len v stavebníctve vo väzbe na likvidáciu výstavby diaľnic stratilo prácu okolo 26 tisíc ľudí, samozrejme, s plnými dosahmi na zdroje štátu, na rozpočtové hospodárenie, na výdavky štátu, na sociálnu sféru nehovoriac o tom, že povinnosťou každej vlády je starať sa o maximálne využitie disponibilných kapacít tohto štátu bez ohľadu na to, či ide o kapacity podnikov, či ide o kapacity pracovnej sily alebo surovinových zdrojov.
Takže skôr či neskôr, či táto vláda alebo iná vláda sa vráti k tomuto systému výstavby, tak ako ju rozbiehajú v Maďarsku, ako ju rozbiehajú v Chorvátsku aj na báze domácich a zahraničných zdrojov, čím skôr, tým lepšie. Mnoho času sa stratilo, veľa zdrojov sa stratilo aj v príjmoch štátneho rozpočtu.
Ďalšia zásadná výhrada, nebudem hovoriť o strate energie, čiernych knihách atď., ale budem hovoriť o vyhodení radu odborníkov v rezorte ministerstva financií, podotýkam bez uvedenia dôvodu, ten potenciál, samozrejme, niekde chýba a prejavuje sa v chaotickom systéme zmeny daňových zákonov, v chaotickej daňovej legislatíve. Stačí pripomenúť zákon číslo 511, kde sme boli oslovení priamo Komorou daňových poradcov, prezentovali absolútne výhrady k tomuto zákonu, ale podobné výhrady zazneli zo strany daňových úradov, kde neboli premietnuté viaceré vážne výhrady, a zákon číslo 511, na ktorý som osobne upozorňoval, že sa prijíma v skrátených konaniach, že sa dopustí parlament a vláda radu chýb, dnes ohrozuje život zase radu ďalších podnikov a môžeme oprávnene očakávať, že koncom tohto roka miera nezamestnanosti ozaj prekročí 20 % a počet nezamestnaných vysoko prevýši 550 tisíc nezamestnaných.
Takže je veľmi známa krivka výťažnosti daní a je flagrantným príkladom postup pani Schmögnerovej, keď sa tlačí na padajúcu ekonomiku s cieľom vyraziť z nej čo najviac daní. Spomínaný už bol prípad koňa, ktorý nedostal nažrať, alebo kravy, z ktorej sa chce vydojiť viac mlieka, ale pritom nedostáva nažrať. Je to presný príklad súčasného stavu ekonomiky a daňových zákonov, keď krivka výťažnosti daní už dávno prekročila kulminačný bod a, vážení poslanci, najmä z koalície, keď tu budete schvaľovať ďalšie zákony o zvyšovaní daňového zaťaženia, pamätajte si, neprinesú väčšie zdroje do rozpočtu, ale objavia sa v raste daňových nedoplatkov. A to sa dnes už reálne deje, túto otázku si kládol už aj Medzinárodný menový fond. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Dostali sme sa do poklesovej krivky výťažnosti daní v rámci hospodárskeho systému a nové dane, ktoré by mali zvýšiť príjmy do rozpočtu, už budú pôsobiť retardačne, pokiaľ sa nevložia do ekonomického systému prorastové prvky.
Je to moja zásadná výhrada k politike pani Schmögnerovej. Opäť, myslím si, veľmi precízne pán exminister Baco definoval túto politiku, keď ide v podstate o financovanie úpadku namiesto toho, aby sa financoval rozvoj. Stretnete sa s tým na stránkach rozpočtu na rok 2000. Dopredu vás na to upozorňujem, kde v podstate 10 mld. z privatizácie telekomunikácií sa v podstate ide financovať padajúci rozpočet. Diera, ktorá je vo financovaní štátnej správy, namiesto toho, aby sa tieto zdroje cez mimorozpočtový kanál použili na financovanie rozvojových programov, ktoré by indukovali 20 - 30 mld. zdrojov vytvorených v národnom hospodárstve a cez ne oblúkom príjmy do štátneho rozpočtu a do poistných fondov rozpočtu obcí a miest a podobne. Žiaľbohu, táto politika súčasnej vláde a ministerstvu financií od nástupu do vlády je absolútne cudzia.
Dovoľte mi dotknúť sa ešte niektorých ukazovateľov, ktoré aj pán Mikloš a určite v záverečnom slove sa nimi bude oháňať aj pani Schmögnerová a zazneli v správe Medzinárodného menového fondu ako pozitívne ukazovatele výsledku činnosti tejto vlády a najmä májového balíčka. Opatrenie - to je veľká fikcia, kamufláž. Predovšetkým zdroje, a bolo to tu viackrát spomínané, súčasná vláda ani strategické podniky nezískavajú lacnejšie, ako to bolo pred voľbami 1998, naopak, drahšie. Kredit vlády pána Dzurindu je mizerný. Presne týmto výrazom označujú dnes už viaceré zahraničné západné denníky svoj pohľad na Dzurindovu vládu a privatizácia strategických podnikov sa dnes označuje na stránkach zahraničných médií ako panic sale, ako panický výpredaj, čo zase naznačuje, kam sa asi pohnú hodnoty privatizovaných strategických podnikov, pokiaľ takýmto spôsobom bude vláda pristupovať k ich privatizácii.
Ďalšia vec, pokiaľ sa hovorí o poklese úrokových sadzieb na trhu úverov, to nie je výsledok práce tejto vlády. Odráža to práve hospodársky pokles. Odráža to hospodársku neistotu a neistotu podnikateľskej sféry, ktorá nemá záujem rozvíjať svoju výrobu, investovať a, samozrejme, i pri tom malom objeme disponibilných úverov pri nezáujme ich použitia klesajú úrokové sadzby, pretože vyjadrujú cenu peňazí aj pri nezáujme rozvíjať výrobu, rozvíjať zamestnanosť. Samozrejme, prejavuje sa to v cenách peňazí.
Podobne ekonomický rast za prvý polrok 2,6 % je opäť jedna ani nie kamufláž, ale jedna číselná náhoda, keď pri poklese indexu priemyselnej výroby a stavebnej produkcie celý rast je postavený na poklese deficitu obchodnej bilancie, ktorý, spomínal som, vyjadruje predovšetkým pokles obstaraných investícií, ale čuduj sa, svete, za prvý polrok vláda nedokázala otočiť dovoz osobných áut, ktorých prírastok bol 14 % a celý pokles obstaraných investícií sa prejavuje v strojnotechnologických zariadeniach. Opäť viacero poslancov HZDS korektne uviedlo príklady.
Vážené dámy, páni, pokiaľ hovorím o celkovom výsledku práce ministerstva financií, je to snaha ušetriť 10 halierov, a pritom sa stratí jedna koruna, namiesto politiky, ako investovať korunu a získať za túto korunu dve koruny. Absolútne chýba pozitívna vízia, chýbajú východiská a nemyslím si, že pani Schmögnerová je predstaviteľkou takejto pozitívnej vízie alebo šance predstaviť takúto pozitívnu víziu do budúcnosti.
V tomto smere nemám dobrú správu pre parlament, ale myslím si, že nemám dobrú správu ani pre pani Schmögnerovú. Mňa to samého prekvapilo, ale spôsob prerokovania v jednotlivých výboroch vyzeral asi tak, že kto obhajoval pozíciu pani Schmögnerovej, bola Strana demokratickej ľavice, čo je pochopiteľné, ale zo strany ostatných koaličných partnerov nezaznelo jediné slovko podpory, a to pravdepodobne viedlo aj koaličné strany, že sa otočil návrh uznesenia na nesúhlas s odvolaním pani Schmögnerovej, aby sa tak vynútilo kladné hlasovanie poslancov vládnej koalície, pretože bola obrovská obava, že naprostá väčšina členov vládnej koalície by sa pri hlasovaní o dôvere pani Schmögnerovej zdržala hlasovania. Pani Schmögnerová, nie je to pre vás dobrá správa a osobne sa domnievam, že keby ste odstúpili včera, bolo by neskoro.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kozlíka - pán Cuper, pán Maxon, pán Andrassy, pán Weiss a pán Cabaj. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper a posledný pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
chcem reagovať na tú časť vystúpenia, podotýkam veľmi dobrého vystúpenia, pána Sergeja Kozlíka, kde hovorí o tom, že pani ministerka bola akousi krstnou mamou negativistických vízií o slovenskej hospodárskej politike. Treba zdôrazniť, že nebola sama. Terajší predseda vlády pán Dzurinda bol jej verným žiakom alebo opačne? Pani ministerka, konštatujete, že naozaj neviete o tom, či taký veľký hospodársky rast, ktorý zaznamenávala Mečiarova vláda, je vôbec žiaduci pre slovenskú ekonomiku. Konštatovali ste to 9. 12. 1997.
Pýtam sa, na základe čoho ste vtedy naozaj konštatovali túto skutočnosť. Boli ste si vedomá svojich neschopností, že nebudete schopná zabezpečiť takýto nastolený trend rastu ekonomiky Slovenskej republiky, alebo ste si boli vedomá svojich možností dohodnúť nejaké rozvojové programy v zahraničí, aby vás podporili vaši zahraniční tútori? Aj pre vás platí to, čo ste citovali z vystúpenia pána Košnára, že keď vláda nemôže dokázať, tak aspoň vykazuje. Vy nám tiež budete zrejme vykazovať alebo prikrášľovať ekonomickú situáciu, ktorá za tento rok pod vaším ekonomickým aj pod vaším finančným a ekonomickým vedením je na Slovensku žalostná.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vo väzbe na vystúpenie Sergeja Kozlíka mi dovoľte uviesť niekoľko relevantných skutočností, ktoré bezprostredne s touto diskusiou súvisia.
Vážené dámy, vážení páni, pred chvíľočkou vystúpil náš kolega, ktorý v tejto snemovni štyrikrát uspel s návrhom zákona o štátnom rozpočte. Je to historický unikát všetkých tranzitívnych ekonomík. Ani v jednej tranzitívnej ekonomike sa nedosiahla taká stabilita, aby jeden minister štyrikrát uspel s návrhom zákona o štátnom rozpočte. Prečo túto skutočnosť podotýkam a zdôrazňujem? Zdôrazňujem to predovšetkým preto, že to bola práve ministerka financií Brigita Schmögnerová, ktorá človeka, ktorý štyrikrát uspel v Národnej rade s návrhom zákona o štátnom rozpočte, označila ako nekompetentného, keď sme ho kandidovali za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Pani ministerka, majte v seba aspoň promile sebareflexie a spomeňte si na tieto moje slová.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Kým skončíte diskusiu, na ktorú vždy upozorňujem a vzájomne sa upozorňujete, že si skáčete do reči. Už ste si povedali?
Pán poslanec Andrassy, nech sa páči.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Veľmi rád som si vypočul vystúpenie exministra financií Sergeja Kozlíka a je naozaj na uznanie, že štyrikrát získal podporu v parlamente. Dostal podporu aj jeho návrh štátneho rozpočtu, ale dostal podporu najmä z radov svojho Hnutia za demokratické Slovensko, a verím, že aj ministerka financií Brigita Schmögnerová, ktorá je za Stranu demokratickej ľavice, takisto dostane aj pri návrhu rozpočtu na rok 2000, aj 2001, aj 2002 podporu nielen jednej strany, ale podporu 92 poslancov súčasnej vládnej koalície.
Aj z vášho vystúpenia vyplynuli otázky, ktoré si kladú občania, prečo sa napríklad v školstve nekúri a odpoveď je veľmi jednoduchá, pretože prednostovia okresných úradov, ktorí prišli po vás, našli v kasách mínus 45 miliónové dlhy a tieto dlhy boli práve v oblasti školstva za neplatenie energií, za neplatenie elektriky, tepla, telekomunikácií. Dnes odpájajú okresné úrady od telefónov nie preto, že sme tieto dlhy na okresných úradoch narobili my, ale preto, lebo ste ich tam zanechali vy. Pýtate sa, prečo je v zdravotníctve taká situácia, aká je. Ona je preto taká, lebo v roku 1995 namiesto toho, aby štát a vaša vláda odviedla do Všeobecnej zdravotnej poisťovne 54 %, odviedla len 13,7 %. Opäť, kde sa začalo zadlžovanie nášho zdravotníctva? Práve počas účinkovania vašej vlády.
A posledná vec - mnoho ľudí sa pýta, budeme mať teplú vodu, bude teplo v bytoch? Teplo v bytoch bude, aj teplá voda, ale opäť, dlhy v samospráve ste narobili vy, pretože v roku 1997 ste znížili skoro o polovicu dotácie na teplo a teplú vodu pre samosprávu. Teda pozrite sa aj do vlastných radov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Weiss - faktická poznámka.
Poslanec P. Weiss:
Pán poslanec Kozlík nám všetkým dal školenie, ako sa to má robiť, len by som sa chcel opýtať, keď to pán Kozlík tak dobre vedel, prečo na rok 1998 tak zle odhadol príjmy do štátneho rozpočtu, že hneď, ako sme prišli do vlády, museli sme urobiť mimoriadne opatrenia, aby sme hasili ten výpadok. Keď tak veril v úspešnosť svojej vlastnej politiky, politiky HZDS aj pán Maxon, prečo nebol pripravený v septembri aspoň pracovný návrh rozpočtu? Veď sme neverili už ani sami, že to môžete ustáť. Z týchto rečí mám taký pocit, ako keby pán exminister Kozlík bol vážne zobral ten Flašíkov billboard, ktorý ukazoval Švajčiarsko ako Slovensko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
dovoľte mi, aby som reagoval v súvislosti s vystúpením Sergeja Kozlíka, pretože niektorí mladí pionieri lietajú a ešte nepristáli, tak tí o tomto parlamente nemôžu veľa vedieť, keď sa hovorilo o štyroch rozpočtoch. Ale sú tu starší súdruhovia, ktorí podporili rozpočet Sergeja Kozlíka, síce potom ponúkali k dispozícii funkciu, ale boli to z jeho klubu. Keby sa s nimi trochu porozprával, tak by mu poradili. Takže to dávam len do pozornosti, že skutočne Sergej Kozlík podstatne veľa vie o rozpočte. Problém je len v tom, že neviem, či pani Schmögnerová bola jeho učiteľka alebo to bolo naopak, ale z toho, ako nervózne vystupovala, ako pokrikovala a posielala mu informácie, zrejme to asi bude o niečom inom.
Ale dovoľte mi, aby som povedal v súvislosti s jeho vystúpením aj k pripravovanému rozpočtu. Boli tu výkriky o nepripravenom návrhu rozpočtu alebo niečo podobné. Neviem, či si vôbec pani ministerka uvedomuje, že dnes je už 29. októbra a podľa zákona 15. novembra v parlamente má byť predložený návrh rozpočtu na rok 2000. Beží schôdza Národnej rady, do programu ktorej nie je doteraz zaradený ani jeden zákon, ktorý bude mať dosah na návrh zákona o štátnom rozpočte. Som zvedavý, kedy chce tieto otázky riešiť. Pritom ešte nevie, že osem poslancov vládnej koalície jej odchádza do Anglicka, takže ťažko jej návrh môžu podporiť. Ako potom predloží 15. novembra tento návrh zákona o rozpočte? Takže na toto som celkom zvedavý a som zvedavý aj na to, či tí teoretici, ktorí rozdávajú teraz múdrosti zo všetkých strán, budú vedieť takýmto spôsobom aj na tomto rozpočte pracovať, aby rozpočet na rok 2000 bol taký, ako ste sľubovali pred voľbami. Totiž z tých sľubov ste za rok 1999 nesplnili nič.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážená pani ministerka,
vážený pán predseda,
dámy a páni,
kľúčovým, ústredným orgánom vlády pri strategickom smerovaní štátu je nesporne ministerstvo financií a osoba ministra financií je jednou z najrozhodujúcejších osôb vlády. Súčasný stav hospodárskej a sociálnej sféry, no aj ďalších rezortov, a to dopravy, školstva, zdravotníctva i kultúry, sa priamo odvíjajú od koncepcie, či bez koncepcie ministerstva financií a osoby ministra financií. Upozorním na okruhy, ktoré osobne považujem v tomto rokovaní za najzávažnejšie.
Parlamentné voľby v roku 1998 sa ešte iba blížili, avšak už vtedy pani Brigita Schmögnerová verejne oznamovala zámer zastavenia výstavby diaľnic Slovenskej republiky a označovala ich za megalomanské stavby. Už v tom čase odznievali zámery riešenia privatizácie z rokov 1994 - 1998 i privatizácie rozpredaja strategických hospodárskych podnikov štátu. Je pritom príznačné, že táto údajne ľavicová politička údajného ľavicového subjektu mala rétoriku a ciele extrémnej pravice a v tomto smere sa identifikovala doslova ako kukučie vajce v údajne ľavicovom subjekte.
Súčasná koalícia pred voľbami hýrila sebavedomím vo veciach špičkových schopností riadenia štátu. Po voľbách však všetko bolo zrazu inak, čo sa okamžite prejavilo dramatickými otrasmi v celej hospodárskej a sociálnej štruktúre štátu, keď ministerka financií nedokumentovala svoju koncepčnú spôsobilosť riadiť tento rezort. Dvojnásobné zníženie ratingu Slovenska, dramatický pád koruny, neschopnosť zostavenia štátneho rozpočtu na rok 1999 a nástup vlády do finančného provizória pri veľkoprodukcii kamuflážnych dymových clôn, takzvaných čiernych kníh.
Toto bolo krajným varovaním pre slovenskú verejnosť, no aj pre zahraničie. A to stále je v súčasnej koalícii a vláde. Do súčasnosti pretrvávajúce vyhováranie sa na predchádzajúcu vládu je skutočne groteskným spôsobom vládnutia, ktoré by mohlo budiť úsmev, pokiaľ by sa to nedialo na úkor naprostej väčšiny takzvaných neprivilegovaných občanov tohto štátu.
Privilegovaných predstaviteľov súčasnej vládnej koalície sa tieto problémy prirodzene netýkajú. Veď pri všetkých takzvaných balíčkoch opatrení z ministerstva financií sa neobjavila snaha o preskúmanie legálnosti nadobudnutého majetku a z neho odvodených daní. Tých pánov a dám, ktorí sedia v parlamente, je neúrekom. Môžem spomenúť niekoľko: páni Ďuračka, Duray, Budaj, Harach, Vavrík, Kresánek. Keby sa tam urobila kontrola majetku získania finančných prostriedkov a odvedenia daní, myslím si, že by to bolo veľmi zaujímavé. Veď by sa to týkalo koniec koncov aj celej bratislavskej Beverly Hills vrátane pripravovanej rezidencie pani ministerky financií. Či nie? Ide o sumu 56 miliónov korún, či nie? Z akých zdrojov? Boli zdanené?
Zastavenie výstavby diaľnic a finančná nečinnosť štátu v roku 1999 vo veci platieb firmám za vykonané práce, deštrukcia sektora poľnohospodárstva, pád veľkého, stredného aj malého stavebníctva spolu so zastavením finančných tokov bankového sektora a na to nadväzujúcu deštrukciu malého a stredného podnikateľského stavu ministerstvo financií dopĺňa balíčkami, balíkmi aj celými balmi takzvaných ekonomických opatrení, ktoré sú však skôr demolačnými opatreniami, ktorými celé bremeno bez koncepcie vlády produkovanej ministerstvom financií sa váľa na radových občanov. Tieto metódy raného kapitalistického darwinizmu majú cieľ aj výsledky, aj spoločenský vývoj v parametroch skutočne ranokapitalistického darwinizmu.
Takýto stav celospoločenského zbedačenia štátu, pod ktorým je podpísaná súčasná vláda vládnej koalície a hlavne triumvirát Schmögnerová, Mikloš, Dzurinda, po roku svojho vládnutia a po roku vyhovárania sa na predchádzajúcu vládu zdokumentúva výlučne svoju nekompetentnosť, neprofesionalitu, a nie dobré zámery a ciele s naším štátom. Pretože súčasná ekonomická a finančná deštrukcia štátu demagogicky označovaná za transformáciu, ozdravovanie a zlepšovanie makroekonomických parametrov nemá za cieľ nič iné než splátku hypotéky odovzdaním strategických pilierov štátu do cudzích rúk.
Prvým dôkazom napĺňania týchto cieľov je to, čo sa za priamej účasti ministerky financií vystrája s Východoslovenskými železiarňami, no aj zámery a ciele predaja Slovenských telekomunikácií do zahraničných rúk pri prejedení takto získaných prostriedkov v rámci spotreby štátneho rozpočtu. Neexistencia návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 v Národnej rade Slovenskej republiky v závere októbra 1999 a koaličná bezradnosť pri jeho tvorbe sa javí ako možné východisko na odpredaj ďalších strategických podnikov pri klamstve, že takýto výpredaj je údajne vstupom zahraničného kapitálu. Dámy a páni, odpredaj a výpredaj toho, čo štát vlastní, nie je vstupom kapitálu, ale vyrabovaním majetku štátu.
Doterajšie pôsobenie ministerky Schmögnerovej sa najzhubnejšie prejavilo v regióne, ktorý je paradoxne domovským regiónom súčasných troch vedúcich predstaviteľov štátu, východného Slovenska. Dámy a páni, takto vyzerá tá mapa vyčiernením problémových okresov Slovenskej republiky. Celá tretina sa nachádza na východnom Slovensku. Kraje Košice a Prešov sa ocitli v pozícii hlbokej sociálnej a hospodárskej depresie a deštrukcii, a to hlavne v týchto okruhoch.
1. Východoslovenský región ostal, a to aj pre veľmi ďaleký výhľad bez moderného kapacitného a bezpečného prepojenia na diaľničnú sústavu nielen transeurópskych magistrál, no aj diaľničnej siete Slovenskej republiky, veď je to územie odrezané sedlami Branisko, Soroška a Dargov, kde stačí námraza a srieň a doprava je umŕtvená.
2. Východoslovenský región faktickou likvidáciou slovenských aerolínií po zrušení finančných subvencií zo strany súčasnej vlády a ministerstva financií a po následných dezorganizačných piruetách ministra dopravy Gabriela Palacku ostal bez nadväznosti na leteckú dopravu. Ak niekto hovorí, že letecká spoločnosť má byť solventná a má na seba zarábať, tak nevie, o čom hovorí, pretože každá začínajúca letecká spoločnosť prvé roky musí byť subvencovaná zo strany štátu. To potvrdí každý letecký odborník, dokonca aj amatér.
3. Východoslovenský región po Černákovsko-Schmögnerovských vzájomných osočovaniach fakticky prišiel o funkčnú bankovú inštitúciu Priemyselnú banku, ktorá nielenže prešla nekontrolovateľne do privátnych rúk a následne sa ocitla v režime nútenej správy a potrebnej sanácie 10 miliardami z prostriedkov Slovenskej sporiteľne, správkyne to našich vkladov občanov. Nekonečné osočovania predchádzajúcej vlády a zvaľovanie viny na ňu za všetky nedostatky po roku vlády súčasnej koalície sú už, dámy a páni, viac ako smiešne. Je to totiž úbohé a nedokumentuje to nič iné než vlastnú neschopnosť a neprofesionalitu.
4. Pani Brigita Schmögnerová je bezprostredne podpísaná pod tým, čo sa v súčasnosti vystrája s Východoslovenskými železiarňami. Dnes je známe, že tento proces sa odvíja od predstihového spochybňovania VSŽ zo strany ministerky financií a podpredsedu vlády Mikloša, čo je v rámci vlády štátu úplne absurdné. Následné kroky a súčasný proces smerujú k ruinovaniu tohto podniku a jeho následného odovzdania do zahraničných rúk takmer zdarma. Krokmi zámernej hospodárskej deštrukcie je popretŕhanie väzieb medzi Východoslovenskými železiarňami ako pilierom a medzi vejárom podnikov východného Slovenska, ktoré následne spejú k bankrotom a ich zamestnanci rozširujú rady nezamestnaných na východnom Slovensku. Vďaka tomu východné Slovensko vykazuje v rámci Slovenskej republiky skutočne rekordnú nezamestnanosť.
No a ešte bonbónik na záver. Za skutočné kultúrne barbarstvo je možné označiť súčasné rozpredávanie 80 umeleckých diel vo vlastníctve Východoslovenských železiarní, čo sa udáva ako údajné úsporné opatrenie. Košice nedisponujú žiadnou rozsiahlejšou galerijnou zbierkou a všetky veľké svetové galérie vznikli ako súkromné umelecké zbierky finančných mecénov, podnikateľov, priemyselníkov či obchodníkov. Takto vznikli veľké múzeá a galérie v Kodani, Solomon Guggenheimovo múzeum v New Yorku či Treťjakovská galéria v Moskve. Iba na Slovensku je to inak. Tieto diela sa rozpredávajú a peniaze sa prehajdákavajú nalievaním do bezodného dna správcu Gabriela Eichlera.
Dámy a páni, toto je výsledok vašej ročnej vlády, pod ktorou je zapísaná aj ministerka financií, ako jeden z gestorov tejto deštrukcie.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hofbauera - pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Sopko. Pán Sopko je posledný prihlásený s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Hofbauer spomínal otázky investícií a financií a výpredaj strategických podnikov. Povšimla som si, že pani ministerka vo viacerých materiáloch hovorí o vstupe zahraničného kapitálu a o investíciách, ktoré prichádzali do okolitých krajín a ktoré majú prísť k nám. Osobne nemôžem byť spokojná s tým, keď ministerka financií pletie pojmy investícií a výpredaja. Predsa investičný kapitál je taký a mal by byť taký, ktorý prichádza, aby vytváral nové pracovné príležitosti, a nie taký kapitál označovať za investície do slovenskej ekonomiky, ktorý prichádza privatizovať, teda naše podniky a svojou podstatou je výpredajom nášho majetku. Plne sa pripájam k stanovisku pána poslanca Hofbauera, ktorý na tieto skutočnosti upozornil.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Sopko.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Sopko:
Pán poslanec Hofbauer, ak mi dovolíte, chcel by som reagovať na niektoré pasáže vášho vystúpenia.
V prvom rade vám chcem povedať, že si vysoko vážim úroveň vášho osobného intelektu, ale veľmi ma uráža taká tónina údajne ľavicová strana, údajne ľavicová pôdička, údajde ľavicová politika SDĽ. My sme ľavicová strana, máme to aj v programe, a chcem vám povedať, že programové vyhlásenie vlády, ak by ste boli taký láskavý a počúvali, je komparáciou politických programov strán, ktoré sú vo vládnej koalícii. To znamená, treba rešpektovať to, že pani ministerka Brigita Schmögnerová niekedy obhajuje záujmy programového vyhlásenia vlády, to je jej povinnosť.
Ale, pán poslanec Hofbauer, boli ste ministrom vlády Slovenskej republiky, ministrom rezortu, ktorý nezvládol delenie majetku federácie. Najväčšie ťažkosti a problémy, pokiaľ ide o delenie majetku bývalej federácie, sú práve na ministerstve, ktoré ste viedli. Takže netreba ani na tieto veci zabúdať. A pýtam sa: Na čo ste taký hrdý? Na tú prácu, ktorú ste ako minister odviedli v tomto období? Nebudete taký láskavý, nepriznáte si aj vy kus svojej viny za nie dobré rozdelenie majetku bývalej federácie?
Ďakujem pekne, skončil som.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Môžem dať slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy pánu poslancovi Krajčimu.
(Hlasy v sále.)
Nie, pán poslanec, lebo tá problematika je taká, ako bolo povedané, dôležitá a naliehavá, že musíme o nej hneď rokovať. Čiže rokujeme do nemoty.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.