Predseda NR SR J. Migaš:
Upokojte sa, panie poslankyne, páni poslanci.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak sa toto spraví, bude tá akciovka "Slovenské tunely, a. s." historicky, naveky držiteľom raziaceho tunelárskeho svetového rekordu v tejto disciplíne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o Východoslovenských železiarňach už len jedna veta, možno tak trochu aj osobná. Kto má pozná, pozná i moje výhrady k minulosti Východoslovenských železiarní, ale vaše postupy, pani ministerka, sú bezprecedentné, nekopetentné a s katastrofálnymi dosahmi. Prosím tých, ktorí budú rozhodovať o našom návrhu, aby tieto skutočnosti brali naozaj vážne.
Presuňme sa o krôčik ďalej. Prežívame rozpočtový rok 1999 podľa rozpočtu, ktorý pochádza z vašej dielne, pani ministerka. To, že jeho základná konštrukcia nezodpovedá ani reálnym možnostiam, ani základným potrebám rozpočtového hospodárenia, dnes už vie každý, i tých 65 % nespokojných občanov. Dnes nás informuje váš štátny tajomník o nemožnosti dosiahnuť rozpočtové ciele. Vy však verejnosti dogmaticky tvrdíte opak. Aká je a bude pravda?
V súvislosti s rozpočtovým hospodárením jedna drobnosť. Vážená pani ministerka, permanentne prezentujete na verejnosti dodržiavanie základných rámcov rozpočtového hospodárenia, zabúdate však verejnosti povedať, že Národná banka Slovenska mala do štátneho rozpočtu v priebehu celého roku odviesť 3,3 mld. Sk, a pritom k 31. augustu už odviedla sumu 9,9 mld. Sk. Oprávnene môžete namietať, že tie prostriedky sú účelovo použité na riešenie tých a tých problémov. Objektívnou skutočnosťou však zostáva, že v oblasti príjmov štátneho rozpočtu sú vykazované. Z toho pohľadu súčasne dosahovaný schodok štátneho rozpočtu považujem za ekonomickú katastrofu. Praktická a, žiaľ, aj smutná bude skúsenosť rozpočtového hospodárenia predovšetkým pre občanov. Pre občanov predovšetkým preto, že bez permanentných ekonomických balíčkov by už rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky bolo v troskách.
Nie som insitný ekonómom, chápem a dosiaľ som i vždy podporil vaše riešenia, ak harmonicky zapadali do systému nutných ekonomických reforiem. Tie s prívlastkom systémové sú však v množine šafranu. Vami zostavený rozpočet spôsobil katastrofálne spomalenie rozvojových programov. Kráčate postupnými, ale, žiaľ, veľkými a stabilnými reštriktívnymi krokmi, ktoré Slovensku, i keď trochu prehriatu, ale pred vami úspešnú ekonomiku, smerujú k bodu mrazu. Svoju úspešnosť obhajujete skoro fetišizujúcim zlepšením zahraničnoobchodnej bilancie Slovenskej republiky. Dovoľte mi k tomu dve poznámky. Ten úspech je predovšetkým výsledkom dvoch faktorov
1. dramatickým poklesom kurzu slovenskej koruny, ktorý motivoval efektívnosť exportu,
2. nedostatkom zdrojov na nákup nových moderných technológií.
Oba tieto faktory dramaticky poškodzujú budúci vývoj Slovenskej republiky. Prvý mi dovoľte kvantifikovať. Len pre verejný sektor boli poklesom kurzu slovenskej koruny spôsobené straty približne vo výške 27 mld. Sk. Druhý spôsobí v krátkej budúcnosti našu stratu konkurencieschopnosti na trhoch, o ktoré sa usilujeme. A výsledok? Pokračujúca inflácia, znižujúca sa životná úroveň a prehlbovanie sociálnej biedy. Takým však nie je len rozpočet na rok 1999, ale, žiaľ, i návrh, ktorý máme v pracovnej podobe k dispozícii. I keď to nie je pre mňa jednoduché, pokúsim sa pracovať bez čísel, ktoré napokon vy, pani ministerka, osobne ste veľakrát spochybnili, i keď mojím zdrojom vždy boli napríklad údaje Štatistického úradu.
Dovoľte teda niekoľko slov k procesným nedostatkom súčasného obdobia.
Vážené dámy, vážení páni, v čase, keď má vláda rokovať a rozhodovať o definitívnych parametroch návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, vládne absolútny legislatívny chaos, pričom zodpovednosť je priamo na pleciach ministerky financií. Dnes sa diskutuje, aká by mala byť podoba novely zákona o dani z príjmu. Bude sadzba 35 %, ako navrhuje ministerka financií? Bude 28 %, ako si myslí podpredseda vlády pre ekonomiku? Ako doriešite sľubované licenčné spoplatnenie živnostníkov? Čím nahradíte bezprecedentný nepodarok zvaný dopravná daň? Aké sadzby budú pri spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív? Aké sadzby budú pri spotrebných daniach z tabaku a tabakových výrobkov? Bude zavedená cestná daň z motorových vozidiel pre fyzické osoby? Že zostáva nezodpovedaných toľko otázok, je vaša zodpovednosť, pani ministerka financií.
Dámy a páni, či sa nám to páči, či sa nám nepáči, v tejto krajine si seriózny podnikateľ zostavuje svoj podnikateľský plán. My z viny ministerky financií nevieme parametrizovať rozpočet. Podnikateľ nepozná podmienky budúceho hospodárskeho a ekonomického prostredia a vy, pani ministerka, sľubujete stabilitu a rozvoj. To bola krátka úvaha s poukázaním na nezvládnutie vecného i časového postupu ministerky financií v oblasti legislatívnej a v prípravnej etape na zostavenie rozpočtu na rok 2000.
Dovoľte mi však uviesť ďalšie dôvody, pre ktoré pani ministerka financií nemôže požívať našu dôveru.
Vážené dámy, vážení páni, na ruský dlh do dnešného dňa neexistuje dohoda. Ak táto dohoda náhodou existuje, tak je len niekoľko dní stará. Veľmi dobre viete, aké problémy sú s ruským dlhom. Nakoniec je opäť vážna disproporcia medzi tvrdením pani ministerky financií a jej štátnym tajomníkom, ktorý rokoval v Ruskej federácii. Štátny tajomník pred mesiacom a pol jasne a zrozumiteľne prezentoval, že situácia v rokovaniach medzi slovenskou a ruskou stranou je veľmi komplikovaná a skutočne hrozí riešenie, že celý náš dlh, ktorý máme voči Ruskej federácii, bude prevedený na Parížsky klub. Nechcem, samozrejme, spomínať neprípustnú korešpodenciu s ruským partnerom. Na ten list si určite odborníci, ktorí v tejto oblasti pracujú, a nakoniec aj laická verejnosť pamätajú ako nekompetentný, neodborný a nakoniec v konečnom dôsledku aj poškodzujúci záujmy dosiahnuť efektívnu dohodu s Ruskou federáciou v oblasti inkasa ich dlhu, ktorý majú voči Slovenskej republike.
Aby všetkým problémom okolo deblokácie ruského dlhu nebolo koniec, vstúpi do deblokačného procesu váš politický šéf. Dnes si môžeme položiť otázku: Vstúpil do tohto problému ako na znak vyslovenia nedôvery vašej osobe? Vstúpil do tohto problému ako, žiaľ, a to musím tu v snemovni konštatovať, obchodník s uhlím?
Vážené dámy, vážení páni, náš predseda Národnej rady Slovenskej republiky tvrdí, a nakoniec je to citát a ten jeho citát sa objavil aj s palcovými titulkami vo všetkých médiách, Migaš vraj zastupoval záujmy štátu. Ja nepochybujem o tom, pán predseda, že ste zastupovali záujmy štátu, vy však nemáte skutočne mandát a kompetenciu, aby ste zastupovali záujmy štátu v oblasti deblokácií ruského dlhu a degradovali tak predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na referenta a obchodníka s uhlím. (Potlesk.)
No a pokiaľ som teda začal problém deblokácií, v tejto kauze mal skutočne pán minister hospodárstva Ľudovít Černák pravdu. Za vecné riešenie problému, prirodzene, aj on participoval na tých nedostatkoch, ale za vecné riešenie problému vždy bolo, je a, predpokladám, aj bude zodpovedné ministerstvo financií. Veľmi dobre viete, aký objem deblokácií napríklad za minulý rok k dnešnému dňu už bol z Ruskej federácie realizovaný. Podľa mojich informácií konkrétny obchod k dnešnému dňu, ak to teda môžem nazvať obchodom, sa s Ruskou federáciou neuskutočnil. V tom kontexte ešte jedna otázka, v Kemerove už je v tomto období možno okolo nula, takže s najväčšou pravdepodobnosťou ani tie uhoľné kontrakty, ktoré sa tam uskutočnili, nebude možné technicky realizovať. V čase, prepáčte, že sa k tomu vrátim, v čase, keď sme prerokúvali v Národnej rade návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva Ľudovítovi Černákovi, dnes už teda exministrovi, a keď som skončil svoje vystúpenie, tak pán minister ma oslovil a hovorí, pán poslanec, prosím vás pekne, prestaňte už s tými problémami ohľadne ruského dlhu, všetky veci sú harmonicky vyriešené, ja na budúci utorok cestujem do Ruskej federácie a podpisujem zmluvu. A ja hovorím, pán minister hospodárstva, skutočne vy cestujete? Áno, vláda ma tým poverila, lebo ministerka financií stratila v tejto veci dôveru vlády.
Vážené dámy a páni, to je skutočne pravda, ktorú tu teraz prezentujem, takto ju prezentoval minister hospodárstva Ľudovít Černák. Ja, prosím, hovorím to, čo pán minister Černák povedal. Na váhu jeho slov mám svoj osobný názor a naozaj musím konštatovať, že politik však má právo niektoré výroky ministrov alebo odstupujúcich ministrov využiť aj účelovo.
Ale aby naozaj nebolo ešte koniec problémom okolo deblokácie ruského dlhu, namiesto zahraničnopracovnej cesty pána ministra Černáka, vtedy ministra hospodárstva, prípadne pani ministerky financií pani Schmögnerovej, vymyslí táto skupina nové fascinujúce riešenie. Kuriérom listu ministerky financií Brigity Schmögnerovej sa stáva jej politický súpútnik pán Peter Weiss. Tak, vážené dámy a páni, v procese deblokácií takéto postupy, takéto riešenia sú skutočne neprípustné a svedčí to naozaj o nekompetentnosti v tomto postupe.
Dovoľte mi však uviesť niekoľko ďalších dôvodov, ktoré nás viedli k tomu, aby sme predložili návrh na vyslovenie nedôvery pani ministerke financií Schmögnerovej. Dnes, pani ministerka, dovoľte mi vrátiť niektoré požičané, prirodzene, aj s primeraným úrokom. Keď som bol krátko vo funkcii ministra financií, vy ste boli na čele kritikov predovšetkým v problematike správy daní, ale nosnou témou vašej kritiky bol rast daňových nedoplatkov. Na 80 % som, pani ministerka, vašu kritiku akceptoval a podotýkam, že som akceptoval túto vašu kritiku v stave, keď rast daňových nedoplatkov rástol, síce rástol, rástol neuspokojivo, predsa však nie rozhodujúcou mierou. To, čo sa udialo počas vášho ministrovania, len to, vážená pani ministerka, stačí na vyslovenie nedôvery.
K 1. 10. 1999 oproti 1. 10. 1998 vzrástli daňové nedoplatky o 15,4 mld. Sk. Od 1. januára 1999 do konca hodnoteného štatistického mesiaca vzrástli daňové nedoplatky o 12,1 mld. Sk. Ak sme sa v predchádzajúcom období pohybovali v raste daňových nedoplatkov v rozsahu 1 až 1,8 mld. Sk a objektívne sme s tým vyslovovali veľmi veľkú nespokojnosť - a ešte raz upozorňujem, vašu kritiku som vtedy na 80 % akceptoval -, tak súčasný stav v oblasti správy daní vo vzťahu k daňovým nedoplatkom je taká, akú som uviedol.
A ak dovolíte, tak poďme trošku z toho ministerského kresla aj do politiky. V politike a ekonomike je potrebné sľuby plniť. Pripomeniem vám, pani ministerka, jeden sľub, ktorý ste niekoľkokrát prezentovali aj tu v pléne Národnej rady, a nakoniec, ktorý bol istým oprávneným hitom aj vašej predvolebnej kampane. Vy ste sľubovali významný rast bytovej výstavby. Vy ste sľubovali nové byty pre mladé rodiny. Vážené dámy a páni, podotýkam, že sú to verifikované údaje Štatistického úradu, za 1. polrok 1999 bol pokles v oblasti bytovej výstavby 36 %. K tomu mi dovoľte ešte jednu poznámku. Objem stavebnej výroby, štatisticky sú tam zahrnuté veľké stavebné spoločnosti, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku poklesol o plných 56 %. Ja túto skutočnosť vo vzťahu k pani ministerke financií uvádzam aj preto, že je to dôsledok absolútnej negácie rozvojových programov v rozpočte na rok 1999, ako i v samotnom pracovnom návrhu na rok 2000. Len jedna poznámka ešte k tomuto konštatovaniu. Takýto pokles v oblasti bytovej výstavby, 56-percentný pokles stavebnej výroby veľkých stavebných firiem má za následok minimálne prepustenie jednej štvrtiny zamestnancov, ktorí pre tieto firmy pracovali.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v súvislosti s naším návrhom spomenúť aj kauzu, v ktorej nepochybne má svoj podiel aj ministerka financií pani Schmögnerová. Nakoniec výsledok tejto kauzy vo vzťahu k odbornej a kompetentnej a politickej zodpovednosti dnes je už známy a bol všeobecne na verejnosti prezentovaný. Prezentoval ho šéf komisie, ktorý mal problematiku tejto kauzy vyriešiť, hovorím o kauze Priemyselná banka. A záver riešenia alebo preverenia je, a to citujem pána podpredsedu vlády pre ekonomiku: "Neviem, kto je zodpovedný za Priemyselnú banku, neviem určiť presný podiel zodpovednosti za Priemyselnú banku, ale je to Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky." Pokiaľ viem, v tom čase bol šéfom ministerstva hospodárstva pán Ľudovít Černák a šéfkou ministerstva financií pani Brigita Schmögnerová.
Napriek tomu mi ešte dovoľte, alebo dovoľte mi ešte aj ku kauze Priemyselná banka niekoľko slov. Priemyselná banka je opäť jeden z produktov hystérie, jeden z produktov nekompetentnosti a jeden z produktov neodborného zasahovania v tomto prípade do bankového sektora. To, že ste sa nedokázali navzájom dohodnúť, to, že pán štátny tajomník bol v komisii, ktorá rokovala v súvislosti s navŕšením základného imania v Priemyselnej banke, to, že vám pán štátny tajomník neodovzdával verifikované a objektívne informácie, to, že Slovenský plynárenský priemysel vám listom ešte mesiac aj pol predtým oznámil, že nebude mať záujem navŕšovať základné imania, to sú vecné problémy. Jednoducho však treba skonštatovať, že na Slovensku je to tak. A ak vzájomne majú koordinovať svoju činnosť dva ústredné orgány štátnej správy, vznikne z toho čo iné ako kauza. Ja v oblasti Priemyselnej banky v žiadnom prípade nechcem naznačovať, že ide o nejaké lobistické záujmy, ale v súvislosti s Priemyselnou bankou považujem za potrebné povedať ešte jedno. Nie je to analógia s Investičnou a rozvojovou bankou, ale niektoré paralely by sme tam možno našli. Dnes Priemyselná banka je v nútenej správe. Každý zainteresovaný a zdatný bankár povie, že Priemyselná banka je v nútenej správe, vážená pani ministerka financií, kvôli vám. Portfólio Priemyselnej banky zďaleka nevykazovalo taký problémový stav, ak sa začala škandalizovať Priemyselná banka. Ak na základe vášho pokynu boli sťahované prostriedky verejných fondov a rozpočtové prostriedky z tejto Priemyselnej banky, táto banková inštitúcia strácala likviditu a to bol kľúčový dôvod, prečo Národná banka Slovenska musela rozhodnúť o nútenej správe tohto bankového domu.
V súvislosti s týmto mi dovoľte povedať jednu vetu, ktorú vyslovil včera zhodou okolností poslanec vládnej koalície na chodbe tohto parlamentu. Hovorí, že pri našej diskusii skutočne už stráca trpezlivosť a skutočne už niektoré veci nemôže ako poslanec koalície akceptovať. Hovorím o poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je z Košíc. Tento poslanec Národnej rady Slovenskej republiky z Košíc povedal, že ešte pred rokom a pol fungovalo v Košiciach letisko, ešte pred rokom sme mali reálnu šancu, že budú dostavané diaľnice. Ešte pred mesiacom fungovala v Košiciach jedna normálna banka.
Vážené dámy, vážení páni, ďalší dôvod, ktorý nás viedol k tomu, aby sme predložili návrh na vyslovenie nedôvery ministerke financií pani Schmögnerovej, je jej legislatívny návrh dane z dopravných prostriedkov. Všetci vieme, že v rámci legislatívneho konania tento návrh pani ministerka stiahla. Podľa môjho názoru však nič to nemení na skutočnosti, že pod týmto návrhom bol podpis ministerky financií. Ja dnes naozaj neviem definovať, či je to štandardná majetková daň, či je to daň z luxusu, alebo aká forma dane to mala byť, ale jednoznačne treba povedať, že od obdobia daňovej reformy na Slovensku takýto legislatívny paškvil v oblasti správy daní Slovenská republika nepamätá.
(Hlasy v sále.)
Nakoniec ja hovorím o dani z dopravných prostriedkov. Neviem, čo máte na mysli, že to nie je procesný zákon.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím, pani ministerka, pán poslanec Maxon, nediskutujte.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Máte pravdu, áno.
Máte pravdu, so zákonom číslo 511 súvisia zákony, ktoré sú vo väzbe k správe daní, je to teda štandardný daňový zákon. Nakoniec, vážené dámy a páni, aspoň Legislatívna rada vlády mala v tomto prípade rozum a tento zákon skončil tam, kde skončiť mal, teda v koši. Možno, že treba naozaj ešte zdôrazniť, že ak to mala byť daň z luxusu, tak skôr by som povedal, že to bola daň z nerozumu. Na adresu tých, ktorí takýto zákon pripravili, pretože viem, kto ho na ministerstve financií pripravoval a, samozrejme, pod vašou gesciou, pani ministerka financií, a na adresu tých, ktorí tento zákon pripravovali by som chcel povedať, že v legislatívnej oblasti vo väzbe k daniam by sa títo ľudia mali zamyslieť a mali by svoju prácu zanechať.
Pri tejto príležitosti mi napadá ešte niekoľko skutočností, ktoré pani ministerka financií prezentovala voči podnikateľom Slovenskej republiky. Určite sa všetci pamätáme na jej vyhlásenia v súvislosti s vratkou dane z pridanej hodnoty. Bolo to naozaj neprimerané konštatovanie na adresu podnikateľskej sféry Slovenskej republiky. Pani ministerke v tomto konkrétnom prípade, keď rozhodujúcu časť podnikateľov urazila, pani ministerke financií v tomto prípade slúži ku cti, že sa za tieto slová ospravedlnila. I keď v štandardnom demokratickom svete sa za takéto slová z ministerského postu odchádza.
Ak som hovoril, že mi napadá jedna myšlienka alebo veta, jeden vplyvný politik, pardon, jeden vplyvný podnikateľ na Slovensku v súvislosti s vtedajšími vašimi výrokmi povedal: Keď hovorí, nevie, čo hovorí, keď riadi, nevie, čo riadi. Vážená pani ministerka, to nie je moje konštatovanie, to je konštatovanie podnikateľa s významným postavením na Slovensku.
Prepáčte, že naozaj hovorím veľmi dlho, ale takú procedúru, ktorá sa týka návrhu na odvolanie členky vlády, treba naozaj brať so všetkou vážnosťou. A naozaj musím pripomenúť ešte niekoľko skutočností, ktoré nás k tomuto návrhu viedli, pardon.
Vážená pani ministerka Schmögnerová, ministerstvo financií je zriaďovateľom Strediska cenných papierov. Vážená pani ministerka, ako viete zdokumentovať, že Stredisko cenných papierov koná v rozpore so zákonom, že Stredisko cenných papierov na základe rôznych pochybných pokynov bieli účty serióznym podnikateľom? Ako dôkaz, neviem o tom, že by vybielili akýkoľvek účet, pardon, neviem o tom, že by Stredisko cenných papierov vybielilo akýkoľvek účet Rezešovcov, ale, naopak, pani ministerka, viem, že Stredisko cenných papierov vybielilo účet Istrochemu. Naopak, viem, že Stredisko cenných papierov vybielilo účet Kúpeľov Dudince. A ako občan Slovenskej republiky sa pýtam, ktorý má vedený svoj účet v Stredisku cenných papierov, kedy nastane ten deň a budem mať vybielený účet aj ja. Chcem jednoducho zdôrazniť, že ako v prípade Istrochemu, tak aj v prípade Kúpeľov Dudince nebol na to právny nárok, aby Stredisko cenných papierov konalo tak, ako sa stalo.
Myslím si, že, ešte teda zvážim, či sa prihlásim aj ústne do rozpravy, lebo naozaj by som dokázal uviesť ešte ďalšie kvalifikované dôvody, ktoré nás viedli k tomu, aby sme predložili návrh na vyslovenie nedôvery pani ministerke financií Schmögnerovej. Ak vám je to, páni zo Strany demokratickej ľavice, smiešne, tak vám teraz poviem, aký je jeden z našich ďalších dôvodov, na základe ktorého sme pristúpili k tomuto návrhu.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani ministerka,
jedným z ďalších dôvodov na podanie návrhu na vyslovenie nedôvery vašej osobe je i strata osobnej odvahy. Stratili ste odvahu presadzovať svoje zámery v princípoch ľavicovej politiky s primeranými sociálnymi prvkami. Realizujete princípy miklošovského liberalizmu. Je to o to horšie, že poznáte, aspoň si myslím, že poznáte i inú cestu. Pri strate odvahy sa však takáto cesta realizovať nedá.
Vážené dámy, vážení páni, tento návrh poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko nepredkladá ako odpoveď za urážky a kriminalizáciu mojich kolegov, ktoré ministerka financií bez akýchkoľvek dôkazov permanentne produkuje. Tento návrh predkladáme z dôvodu straty schopnosti viesť a riadiť úrad, ktorý ovplyvňuje prítomnosť i budúcnosť našej krajiny a jej občanov.
Vážené dámy, vážení páni, poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko je presvedčený, že ministerka financií Brigita Schmögnerová ako ministerka poverená riadením rezortu ministerstva financií sklamala.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Maxona: prvý pán poslanec Hudec, posledná pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť podania prihlášok.
Pán poslanec Hudec, nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tej časti prejavu pána poslanca Maxona, ktorý hodnotil politické smerovanie tohto úradu, ktorý vedie pani ministerka.
Ten, kto sleduje politické programy jednotlivých strán, určite pobadal, že je veľa príbuzných politických názorov a určite medzi takéto príbuzné názory patrili časti programu HZDS a SDĽ. Ale aj tento príklad ukazuje, aká škodlivá môže byť niekedy cesta spojením takých rozličných programov, ktoré napokon dovedú politika, ktorý má zastávať sociálne orientovaný program a je v spojení s tvrdými divokými liberálmi, k protisociálnym postojom.
Bohužiaľ, toto odvolávanie je spojené aj s poučením pre politiku do budúcnosti. Veľmi ma trápi, že - ja si nesmierne vážim všetky dámy a aj pánov politikov napriek tomu, že sú opačných politických názorov, jednoducho reprezentujú tento štát, a to vždy platilo aj platiť bude - sme svedkami absurdít "sociálnej politiky".
Keby tu sedel pán minister Kňažko, tak ani nebudem na takéto nekultúrnosti reagovať. Ale mrzí ma, pani ministerka, že reagujete spôsobom, ktorý naozaj nie je dôstojný ani dámy, ani politika. Viete dobre, že som si vás vážil ako poslankyňu a ešte aj predtým, keď ste neboli v takejto vysokej politike. Teraz ma pre istotu nepočúvate, ale dúfam, že vám to potom spracujú a aspoň dodatočne sa to dozviete. Ale vyhrážať sa basou niekomu, robiť poznámky, ktoré sú nenáležité, to nepatrí ani k politike a nepristane ani dáme. Zdá sa mi, že mnoho členov vládneho kabinetu ochorelo komediantstvom, ktoré zaviedol kedysi istý pán poslanec Kňažko, ktorý šaškoval na ministerstve, a aj tu organizoval všelijaké "transparenty".
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Rád by som doplnil pána poslanca Maxona alebo pridal sa k jeho tvrdeniam a zisteniam v oblasti deblokácií takou informáciou, že napríklad za Mečiarovej vlády sme v rámci deblokácií doviezli len v jednom roku 100 kombajnov z Ruska, pretože sa tu šíry mýtus, že za Mečiarovej vlády sme z deblokácií vozili len zbrane. Vy nevozíte nič, my sme vozili aj kombajny, aj pluhy. A chcel by som povedať, že ročne potrebujeme obnoviť okolo 170 kombajnov, čo sme aj robili vďaka deblokácii aj z Ruska a tento rok sa obnovilo 7 kombajnov. Pani ministerka, zadlžili sme sa vnútorne v poľnohospodárstve a budeme musieť na budúci rok dokúpiť 150 kombajnov, ktoré sme nekúpili.
Ale ďalšia vec, na ktorú som chcel zareagovať, je údaj, ktorý, nie som si istý, či som dobre počul. Pán poslanec Maxon informoval, že v rozpore s vaším volebným programom aj s programovým vyhlásením vlády v priorizácii výstavby bytov ste tento rok postavili o 56 % menej bytov ako vlani. Ja som si myslel, že to je 5,6, preto som sa pýtal. Ale vy si skutočne túto vašu prioritu neplníte ani na 50 %.
Pani ministerka, je to tiež dôsledok vašej reštriktívnej, tupej politiky. Zadlžujete Slovensko na úkor úpadku a na nás vykrikujete, nás kritizujete, že sme zadlžovali Slovensko na úkor rozvoja. My sme stavali diaľnice, stavali sme vodné diela. To všetko prináša peniaze dnes. A vy zadlžujete na úkor dlhu. Takže ešte raz si chcem potvrdiť, že nie o 5,6 %, ale o 56 % vlastne sa...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Možno mám pomalé zapaľovanie, ale až teraz počas vystúpenia pána poslanca Maxona som pochopil slová nášho predsedu vlády, ktorý má česť predsedať tejto vláde, ako stále hovorí, prečo on pocítil po dlhých rokoch zvýšenie reálneho príjmu na Slovensku, lebo občania cítia prázdnejšiu a prázdnejšiu peňaženku. Asi tak kvalifikovane, ako riadila rezort pani ministerka, mu dáva aj podklady, a preto pán premiér neúmyselne zavádzal Slovenskú republiku a jej občanov.
Ale mal by som aj takú pripomienku. Pán minister vnútra je tu, som rád, že tu sedíte, môžete zamestnať priamo ten váš úrad pre mimoriadne závažnú kriminálnu činnosť. Podklady už ste dostali počas vystúpenia teraz dosť. Som zvedavý, ako budete konať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Danko.
Poslanec J. Danko:
Ďakujem pekne za slovo.
Pani ministerka, očakával by som od vás ako od dámy bazálnu slušnosť. Pán poslanec Hudec vám vykladal svoje pripomienky k vašej činnosti. Vy ste mu nevenovali pozornosť. Pán Harach, minister iného rezortu, pozorne počúval, takže si myslím, že si nezaslúžime, poslanci, aby ste sa tak k nám správali.
Dámy a páni, táto vládna koalícia pred voľbami tvrdila, že bude s veľkou radosťou pozerať sa do zrkadla opozície, ktoré my im budeme nastavovať.
Páni kameramani, prosím vás, ukážte, aké je tu zrkadlo, koľko poslancov vládnej koalície je ochotné pozerať sa do zrkadla. Je tu desať poslancov. Nechcú počuť to, čo hovoríme, nechcú. Prečo nechcete počuť? Ja vám poviem, prečo nechcete počuť.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím, páni poslanci, nediskutujte medzi sebou.
Poslanec J. Danko:
Áno, ja, keď dovolíte, dopoviem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Danko, nech sa páči, reagujte na pána poslanca Maxona.
Poslanec J. Danko:
Áno, áno, samozrejme.
Pani ministerka, pán Migaš bol ako obchodný cestujúci v Rusku. Ja nie som expert a nechcem komentovať vaše kroky, lebo nie som expert na ekonomiku, ale chcem poznamenať, že najprv malo byť rokovanie vlády, aby sa dohodli na úrovni vlád Slovenskej republiky a Ruska podmienky deblokácie, a potom sa malo rokovať o konkrétnych podmienkach. Nie opačne. A preto sa nedivte, že teraz vyzeráte tak, ako vyzeráte, že podľa môjho názoru do konca roka nedeblokujete ani korunu. Akým spôsobom ste poškodili občanov Slovenskej republiky týmto nekompetentným postupom? To sa vás pýtam a veľmi rád by som bol, keby ste mi odpovedali potom.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gajdoš - faktická poznámka.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Pani ministerka Schmögnerová sa rada pasuje do roly spasiteľa VSŽ, do roly toho, kto zachránil VSŽ pred konkurzom. Využívajúc prítomnosť pána ministra Pittnera, konštatujem, že máme indície, že bezprostredne po parlamentných voľbách, pán minister, Mikuláš Dzurinda, pani Schmögnerová, pán Černák, pán Mikloš rozbehli do slova a do písmena štvanicu veriteľov voči Východoslovenským železiarňam a touto štvanicou spôsobili stav, vysokoproblémový stav, ktorý chceli prišiť na krk, samozrejme, Mečiarovej vláde.
Ja si myslím, že čas prinesie riešenie, rozuzlenie celého toho zložitého príbehu, ktorý ste, vážená pani ministerka, aj vy rozohrali. Samozrejme, že ste si dosadili do vedenia VSŽ svojich ľudí. Motylíkom zabandažovaný Eichler je predstaviteľom tej skupiny ľudí, ktorá má navodiť atmosféru lacného výpredaja, vy tomu hovoríte vstup strategického partnera do VSŽ. U. S. Steel sa trasie, kedy sa stane skutočnosťou to, že sa stane majoritným vlastníkom tohto hutníckeho gigantu. Čo sa potom udeje na Slovensku, to je veľký otáznik.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ja som si s veľkou pozornosťou vypočula vysoko, ale skutočne vysoko erudované vystúpenie pána poslanca Maxona s konkrétnymi argumentmi, s uvedením jasných faktov, ktoré by podľa môjho názoru stačili na odvolanie aj desiatich ministrov.
Zmienil sa aj o legislatívnych nedostatkoch. Na toto nadviažem. Uviedol, čo všetko nie je ešte legislatívne doriešené. Nebudem to opakovať, ale robila som takmer sedem rokov legislatívu na Slovensku a viem, že to je katastrofa, keď mesiac pred zostavením štátneho rozpočtu nie sú tieto otázky doriešené. Pani ministerka, ako vediete ten rezort? Poviete, že nedoriešené, že legislatívu má na starosti pán podpredseda Fogaš? Ten už párkrát sa vyjadril, že z rezortov dostáva také nedorobky, že ich v Legislatívnej rade nevie, symbolicky povedané mojimi slovami, ani dovariť, ani doriešiť. Tak v tejto nekompetentnosti aj tvorby legislatívy sú veľké problémy.
Ďalej by som chcela povedať, že ešte pred voľbami z hľadiska legislatívy ste v prvých sto dňoch sľúbili prijať daňové zákony, ktoré zlepšia situáciu, a sľubovali ste prijať zákony na podporu drobných podnikateľov. Neprijali ste. Vy ste taký "Klub sľubotechna", áno? Ale toto má také ekonomické dôsledky, že to nemožno pardonovať, a preto si myslím, že náš návrh na vaše odvolanie je plne zdôvodnený.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
v nadväznosti na slová pána poslanca Maxona, skutočne je mi veľmi ľúto, pani ministerka, že musím tieto slová hovoriť ľuďom, ktorí narábajú s číslami a ktorých si nesmierne vážim, ale aj vašou zásluhou je rezort kultúry v takom stave, v akom je. Zrušené divadlá, sústavné ochromovanie hudobného života na Slovensku, pomalá likvidácia kultúry skutočne vo všetkých smeroch. Naozaj neviem, či si to uvedomujete, ale tá miliarda korún v rezorte kultúry skutočne chýba aj v tomto roku, aj zrejme v rozpočte, ktorý predkladáte aj v budúcom roku.
Naozaj mi je veľmi ľúto, ale aj vy sama to pocítite, keď budete chcieť niekedy ísť do divadla a jednoducho nebudete mať ísť kde. Ja naozaj verím, že proste toto nie je politika Strany demokratickej ľavice.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Na začiatok chcem povedať, že nevedel som, či sedím v slovenskom parlamente, alebo sme v kubánskom parlamente, pretože vystúpenie pána poslanca Maxona bolo veľmi podobné tomu, čo hovorí Fidel Castro práve na Kube.
Ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú chcem povedať, je aj to, že z toho vystúpenia, ktoré tu bolo povedané, ministerka financií o chvíľu bude zodpovedná aj za to, že prišla jeseň a že príde zima a príde jar a potom opäť leto a opäť prídu poslanci HZDS s ďalším návrhom na odvolanie.
Čo sa týka poznámok od pána Maxona, práve HZDS rozhodlo a porušilo tým zákon, že Východoslovenské železiarne dalo do rúk absolútne nezodpovedným vlastníkom Rezešovcom a Smerekovcom. A ak by pán Rezeš, ktorého majetok sa odhaduje na 15 mld. Sk, dal iba polovicu z toho, tak sa podarí Východoslovenské železiarne zachrániť a dať ľuďom prácu.
Ďalšia vec, ktorá tu bola spomínaná okolo zahraničného dlhu, tak v roku 1993 bol dlh Slovenskej republiky 3,4 mld. USD a za bačovania práve vašej vlády sa tento dlh vyšplhal na 11,2 mld. USD a v tomto roku sa po prvýkrát podarilo nie stúpajúcu, ale klesajúcu tendenciu urobiť a dlh sa znížil na 10,4 mld. korún.
Ďalšia veľmi zaujímavá vec, ktorá tu bola povedaná z úst pána Maxona, hovoril o určitých nedoplatkoch na daniach, ktorých práve za vášho vládnutia sa dosiahlo 46 mld. Sk, a tie nedoplatky, ktoré sú tam dnes a sa zvyšuje 46 mld. Sk, sú tým, že sa začali robiť oveľa prísnejšie, oveľa ráznejšie daňové kontroly a tie nedoplatky práve sa zvyšujú tým, že podvody, ktoré boli urobené aj v tejto oblasti, boli urobené za vašej vlády.
A posledná vec, ktorá tu bola spomínaná, tá sa týka najmä bytovej výstavby. Išli ste aj do konkrétnych vecí, tak len vaši ministri práve rozdali zo štátneho rozpočtu opäť v rozpore so zákonom peniaze, ktoré neboli nikdy kryté, a tým ste oklamali aj tých mladých ľudí, ktorí si mysleli, že peniaze na stavanie bytov majú. Vaša politika bola o klamstve.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Maxon vo svojom vystúpení hovoril, že pani ministerka sa odklonila od volebného programu SDĽ. Ja som presvedčená, že si ani nepozrela, odkedy je ministerkou, to, čo ste dali na papier, a ona sa na tom podieľala, a je to akčný program SDĽ, s ktorým ste išli do volieb. Tu tvrdí, tvrdíte, a ona to tiež sľubovala v mnohých svojich vystúpeniach, že budete smerovať k sociálnemu, ekologickému a demokratickému trhovému hospodárstvu a v ďalšej vete sa hovorí: "Znamená to, že nemôže SDĽ upustiť od nadsociálneho aspektu a ekologicky únosnej dimenzie transformácie." Nuž tá vaša nadsociálnosť sa naozaj úspešne prejavuje tým, aké ekonomické balíčky navrhuje. Mnohé kroky spomínal aj pán poslanec Maxon.
Bolo tu už hovorené o bytoch a ja môžem povedať, že pani ministerka sa tak macošsky správa k rezortu zdravotníctva, ako doteraz ani jeden minister financií, a bolo ich od roku 1991 už dosť. Ani za jedného ministra sa nedalo do zdravotníctva tak málo finančných prostriedkov. A pokiaľ viem, rozpočet na rok 2000 je pripravený tak, že rezort naozaj neprežije. Za našej vlády, a to, pán poslanec Andrassy, si pozrite tie čísla, ako rástli príspevky do zdravotníctva, z hrubého domáceho produktu to bolo vždy nad 6 %. Za vašej vlády po prvýkrát teraz je to 5,6 %. Áno, objektívne podarila sa pôžička, ale tá pôžička sa bude musieť splácať. Takže to bolo len odsunutie tých problémov. Takže myslím si naozaj, ako povedal pán poslanec Maxon, že pani ministerka...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice v rozprave vystúpi pán poslanec Milan Benkovský.
(Ruch v sále.)
Panie poslankyne, upokojte sa, často upozorňujete iných, tak teraz vy, páni poslanci, upokojte sa!
Nech sa páči, pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážená pani ministerka financií,
vážení páni ministri,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vystúpil na tejto 23. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej, poverenej riadením Ministerstva financií Slovenskej republiky, za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice.
Je všeobecne známe, že práve v tomto období prebieha na rôznych stupňoch straníckych štruktúr hodnotenie členov vlády Slovenskej republiky. Tak to je aj v Strane demokratickej ľavice. Preto hneď v úvode môžem vyhlásiť, že pani ministerka Schmögnerová mala a má plnú dôveru Strany demokratickej ľavice. Takýto postoj jednomyseľne a jednoznačne zaujal aj náš poslanecký klub. Z hľadiska situácie, v ktorej je návrh predkladaný, jeho formy a obsahu, možno hovoriť nie o príliš šťastnom návrhu opozície, ktorý je síce legitímny, ale je evidentnou politickou provokáciou. Samotná forma a obsah návrhu, ku ktorému sa v ďalšom vyjadrím, je nepremyslenou a nekvalifikovanou zmesou útokov na ministerku, ktorá najdôslednejšie presadzuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
Áno, útok sa vedie voči mimoriadne pracovitej, a dokonca ako to aj pán Maxon priznal, čestnej a zodpovednej členke vlády za to, že často nekompromisne odhaľuje chyby minulosti, že, priznajme si, bolestivo rieši zásadné ekonomické problémy spoločnosti v záujme lepšieho zajtrajška. Nemienim sa vyjadrovať ku všetkým podnetom, tzv. dôvodom na vyjadrenie nedôvery ministerke financií, mimochodom jednej z prvých dám slovenskej politickej scény, pani Brigite Schmögnerovej, pretože mnohé z týchto dôvodov nestoja ani za obzretie. Keďže však rešpektujem našich kolegov z opozície, dovoľte zaujať stanovisko aspoň k niektorým z nich.
Objektívne vzaté, ministerstvo financií vždy bolo, je a bude predmetom kritiky a hromozvodom často oprávnenej nespokojnosti občanov. Pozrime sa však, čo konkrétne urobilo ministerstvo financií pod vedením pani Schmögnerovej za uplynulý rok vládnutia. Ministerstvo financií realizovalo závery programového vyhlásenia vlády, hlavne v makroekonomickej stabilizácii, konsolidácii verejných financií, v reštrukturalizácii finančného sektora, urýchlení prístupového procesu do Európskej únie a prístupového procesu do OECD, ako aj tvorby infraštruktúry nevyhnutnej na prijímanie zdrojov Európskej únie. Rozpočtové hospodárenie sa začalo v komplikovaných podmienkach neblahého dedičstva, ktoré tu zanechala predchádzajúca vláda. Začalo sa potrebou zmeny zákona o štátnom rozpočte za rok 1998 tak, aby sa zabezpečili nevyhnutné zdroje pre školstvo, zdravotníctvo, sociálne dávky a dotácie na teplo ešte v roku 1998 a prípravou rozpočtového provizória na 1. štvrťrok 1999.
V rámci rozpočtového hospodárenia viaceré opatrenia sa prijali na racionalizáciu výdavkov, zvýšenie finančnej a rozpočtovej disciplíny a zvýšenie transparentnosti pri nakladaní s finančnými prostriedkami a majetkom štátu. Z nich by som chcel uviesť aspoň niektoré. Ministerstvo financií Slovenskej republiky pripravilo návrh opatrení na zníženie nákladov na správu štátnych fondov, zefektívnenie výdavkov, zabezpečenie transparentnosti ich hospodárenia a zníženie ich počtu. V rámci stabilizačných opatrení pripravilo program hospodárnosti rezortov. Národná rada Slovenskej republiky schválila na návrh ministerstva financií novelu zákona o lotériách, podľa ktorej sú príjmy z lotérií príjmami štátneho rozpočtu, a nie osobitného účtu ako predtým. Novela zákona o majetku štátu zamedzuje nehospodárnym predajom a nájmom pri nakladaní s majetkom štátu. Novým nariadením o poskytovaní štátnych záruk, vytvorením úverového a záručného výboru a opatreniami pri účtovaní pohľadávok štátu v zahraničí ministerstvo financií sledovalo zníženie výdavkov na realizáciu štátnych záruk a zavedenie väčšieho poriadku pri nakladaní s aktívami štátu. Návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách vytvára zase priestor na začatie overovania štátnej pokladnice, rieši vykazovanie a hodnotenie hospodárenia štátu z hľadiska verejných financií a otázku poskytovania prostriedkov z Európskej únie.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky pod vedením pani Schmögnerovej pripravilo návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000, v ktorom sa pokračuje v pozitívnych zmenách a realizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, a to v stabilizácii verejných financií a zároveň vytvorenia predpokladov na reštrukturalizáciu a rast národného hospodárstva.
Ministerstvo financií sa zaoberalo a značnú časť venovalo plneniu zámerov programového vyhlásenia vlády v oblasti daňovej sféry. Prostredníctvom legislatívnych zmien zákona o správe daní, zákona o dani z pridanej hodnoty, o spotrebnej dani z liehu, o územných finančných orgánoch a realizáciou koncepcie usporiadania daňovej správy sa vytvorili predpoklady na zefektívnenie činnosti územných finančných orgánov, zefektívnenie správy daní, na obmedzenie výnimiek a úľav na daniach, informovanie o ich postupovaní a tiež obmedzenie rozsahu tieňovej ekonomiky, daňových únikov a špekulácií. Uskutočnila sa úprava zdaňovania príjmov fyzických osôb s cieľom zmierniť zaťaženie skupiny daňovníkov, ktoré vzniklo v súvislosti s prijatými opatreniami k 7. 1. 1999.
V pripravovanom zákone o dani z príjmov sa navrhuje ďalšie zníženie daňového zaťaženia fyzických osôb, ako i právnických osôb. Rovnako sa riešila aj požiadavka na odstránenie diferenciácie pri zdaňovaní príjmov niektorých skupín daňovníkov, ako aj zrušenie daňového zvýhodnenia privatizérov. Od zdaňovania sa oslobodili úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov. V rámci prispôsobovania daňových zákonov daňovej legislatíve uplatňovanej v štátoch Európskej únie sa vykonali úpravy v odpisovej politike. Vykonali sa opatrenia na čiastočné skrátenie času odpisovania pri niektorých skupinách majetku a zmeny odpisových sadzieb.
Vážené kolegyne, kolegovia, na podporu vstupu zahraničných investícií sa zaviedla možnosť poskytovania daňových úverov, ktorá sa ďalej rozširuje. Podpora vstupu zahraničných investorov sa premenila aj v návrhu legislatívnych úprav dane z prevodu nehnuteľností. Pripravili sa a v rôznom štádiu schvaľovania sú dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií s 20 štátmi. V záujme ozdravenia bankového sektora a podpory reštruturalizácie bánk sa vypracoval návrh nového zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov. V rámci aproximácie legislatívy na úseku nepriamych daní s legislatívou v krajinách Európskej únie sa vypracoval návrh na postupné zbližovanie sadzieb dane z pridanej hodnoty. Vykonali sa konkrétne úpravy jednotlivých sadzieb spotrebných daní a zvýšila sa i spodná hranica, sadzba dane z pridanej hodnoty. Naďalej sa pokračovalo v procese dojednávania zmlúv o zabránení dvojitého zdanenia a v colnej oblasti sa ďalej pokračovalo v liberalizačných opatreniach, ktoré mali za následok zníženie colných sadzieb, a tým i odstránenie bariér v obchodovaní.
V snahe zvýšiť efektívnosť výberu daní sa v daňovej správe uskutočnili organizačné a nevyhnutné personálne zmeny. Uskutočňuje sa prechod k univerzálnym daňovým správcom a kontrolórom, posilňuje sa informačné vybavenie daňových úradov, zvyšujú sa právomoci pri vymáhaní daňových nedoplatkov, napríklad i formou daňovej exekúcie. Zriadením oddelení pre styk s verejnosťou, realizovaním dní otvorených dverí sa realizuje zvýšenie informovanosti daňovníkov. V colnej správe sa pozornosť zamerala predovšetkým na posilnenie tzv. následných kontrol na vymáhanie colných pohľadávok na ochranu nezákonnými dovozmi.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky a organizácie mu podriadené v rámci svojich kompetencií vykonávajú kontrolu pri nakladaní s rozpočtovými prostriedkami, štátny dozor nad finančným trhom a poisťovníctvom, nad lotériami a podobne. Od nastúpenia novej vlády sa kontrolné a dozorné činnosti výrazne posilnili. Možnože i to je dôvod, prečo je tu návrh na vyslovenie nedôvery.
Na riešenie disproporcie regulovaných cien Ministerstvo financií Slovenskej republiky od 1. 1. 1999 uskutočnilo úpravy cien elektrickej energie pre domácnosti, tepelnej energie, zemného plynu a poštových výkonov. Spracoval sa návrh strednodobého programu, ak chcete, kalendár úprav regulovaných cien. Úprava nájomného sa bude realizovať až nadväzne na zavedenie nového príspevku na bývanie k 1. 1. 2000.
Na projekte realizácie zámerov na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky pod vedením pani ministerky participovalo na 65 splatných úlohách k 30. 9. 1999. K ozdraveniu podnikateľského prostredia prispeje i realizácia prijatej koncepcie privatizácie bánk s majetkovou účasťou Fondu národného majetku, ako aj prijatého programu reštrukturalizácie vybraných bánk a podnikového sektora, ktoré vypracovalo ministerstvo financií. V súčasnosti prebiehajú tendre na finančného a právneho poradcu pre banky zaradené do procesu reštrukturalizácie a privatizácie a je pripravená 1. etapa predprivatizačnej reštrukturalizácie vybraných bánk na posilnenie právomocí bankového dohľadu Národnou bankou Slovenska.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky spolu s Národnou bankou pripravili novelu zákona o bankách, ktorá umožňuje vykonávať dozornú a regulačnú funkciu bankového dohľadu na princípe ex ante a kontrolu Národnej banky Slovenska, ktorá získala napríklad právomoc znížiť základné imanie bánk. Nadväzujúc na programové ciele vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo financií pripravilo a realizuje koncepciu rozvoja kapitálového trhu Slovenskej republiky, ktorej cieľom je vytvoriť štandardný, medzinárodne akceptovateľný trh.
Zmenami v legislatíve boli zrušené listinné akcie na doručiteľa, zvýšila sa úroveň poskytovania informácií zo strany eminentov verejne obchodovateľných akcií a umožnilo sa pôsobenie zahraničných obchodníkov s cennými papiermi. Pre rozvoj kolektívneho investovania v Slovenskej republike sa vytvoril prehľadný konzistentný legislatívny rámec zlučiteľný s právnou úpravou kolektívneho investovania v štátoch Európskej únie. Novela zákona na druhej strane o poisťovníctve vytvára predpoklady na ďalšiu liberalizáciu poisťovacích služieb. Upravuje výkon sprostredkovateľskej činnosti v súlade so štandardom vyspelých krajín, posilňuje postavenie dozorného orgánu a jeho právomocí v záujme ochrany poistených. Zároveň sa umožňuje zahraničným poisťovniam podnikať v poisťovníctve i na území Slovenskej republiky.
K rozvoju bytovej výstavby, o ktorej sa tu hovorilo, prispeje znovuzavedenie inštitútu tzv. priateľských sporiteľov. Navyše sa stavebné sporenie sprístupnilo aj pre právnické osoby možnosťou získania výhodného stavebného úveru. Stavebným sporiteľniam sa rozšírili možnosti využívania dočasne voľných zdrojov z Fondu stavebného sporenia aj na nepriame financovanie bytovej výstavby nákupom hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií emitovaných bankami, ktoré sa z takto získaných zdrojov použijú na poskytovanie hypotekárnych úverov. Vytvorili sa aj legislatívne a v štátnom rozpočte aj zdrojové podmienky na praktickú podporu rozvoja hypotekárneho úverovania.
Ministerstvo financií pripravilo tiež podkladové materiály pre Radu OECD z hľadiska prístupového procesu, ako aj legislatívne normy týkajúce sa kapitálových pohybov a bežných transakcií, ktoré odstraňujú výhrady zo strany OECD. Zlepšila sa spolupráca s medzinárodnými inštitúciami, predovšetkým s Medzinárodným menovým fondom, Svetovou bankou, Fondom sociálneho rozvoja pri Rade Európy, ktorého akcionárom sa stala Slovenská republika koncom roku 1998, a Európskou komisiou. Ustanovila sa funkčná štruktúra finančného riadenia PHARE a predvstupových fondov, čím sa zabezpečili podmienky na efektívnejšie a transparentnejšie využívanie prostriedkov Európskej únie.
Ministerstvo financií sa podieľalo tiež na riešení mnohých individuálnych prípadov v podnikovej sfére, ktoré súvisia s kompetenciami ministerstva, napríklad výkonom akcionárskych práv, ktoré sú tak často tu vyčítané, vo finančných inštitúciách so správou daní. V hodnotenom období schválila Národná rada Slovenskej republiky 26 návrhov zákonov v gescii ministerstva financií, z toho 7 v roku 1998. Podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999 malo ministerstvo financií predložiť vláde Slovenskej republiky do konca septembra 30 návrhov zákonov a nariadení vlády a dnešná skutočnosť je 38.
Rezort financií a jeho predstaviteľka pani ministerka Brigita Schmögnerová je vnímaný verejnosťou často kritický. Súvisí to so skutočnosťou, že väčšina tzv. nepopulárnych ozdravných opatrení, o ktorých rozhodne vláda, sú v gescii ministerstva financií. Často k tomu prispieva i podľa našich poznatkov a informácií neochota niektorých členov vlády preberať na seba zodpovednosť za vecnú prípravu niektorých opatrení, napríklad pokiaľ ide o cenové úpravy, zmeny v dotačnej politike, či neochota rezortov rýchlejšie a razantnejšie realizovať reformné kroky. Ak by som chcel, vážení priatelia, zhrnúť, tak pani ministerka Schmögnerová zvýšila kontrolu nad finančnými zdrojmi, prispela k zredukovaniu priestoru na korupciu a zvýšeniu disciplíny pri dodržiavaní zákonov. Zlepšila sa aj informovanosť verejnosti. Zásluhou pani Brigity Schmögnerovej došlo k stabilizácii ekonomiky a zvýšeniu daňovej disciplíny i k celkovému pozitívnemu obratu v oblasti rozpočtového hospodárenia.
Pýtam sa preto, je to málo? Tak ako som povedal v úvode, nemám dôvod hovoriť ku všetkým bodom nekompetentného návrhu na vyjadrenie nedôvery pani ministerke Schmögnerovej. Položme si však otázku: Čo jej to vlastne navrhovatelia vyčítajú? Je to fakt, že je viac pragmatičkou ako političkou, že veci rieši s odbornou erudovanosťou, že nemá čas na bezduché politikárčenie, že je ochotná niesť zodpovednosť aj za nepopulárne, ale životne nevyhnutné kroky, alebo to, že sa nepoklonkuje zbohatlíkom? Tak čo jej vlastne navrhovatelia vyčítajú?
V návrhu na vyslovenie nedôvery sa ako jeden z dôvodov uvádza predloženie údajne nekvalitného návrhu zákona o dani z dopravných prostriedkov. V tejto súvislosti si dovolím poznámku, že je, mierne povedané, zaujímavé, že máme odvolávať ministerku za návrh, ktorý nebol ani predložený do parlamentu, teda za niečo, čo sa nestalo. Uvedený návrh, pokiaľ viem, predložila pani ministerka na konzultáciu na základe požiadavky členov vlády Slovenskej republiky a po vyjadrení bol tento návrh stiahnutý. Osobne chápem i pobúrenie navrhovateľov. Jednoducho na základe požiadavky vlády ministerka financií predložila návrh, ktorý ohrozuje zbohatlíkov a jeho prípadné prijatie by mohlo viesť k založeniu precedensu prijímania zákonov o daniach z majetku, ak chcete, zavedenie dane z luxusu alebo, inak povedané, zdanenie bezprácne nadobudnutého majetku. Namiesto serióznej diskusie a riešenia opodstatnených výhrad, ktoré mali poslanci zo Strany demokratickej ľavice, sa navrhovatelia schovávajú za občana, vylievajú vaničku i s dieťaťom. Navyše, využívajúc návrh na obviňovanie ministerky, útočia na kvalitu zákona, ktorý ako poslanci nemali v rukách. Som presvedčený, že tu nejde o akúsi ochranu občanov, ale o obranný postoj pred možným postupom vlády pri zdaňovaní obrovských majetkov privatizérov a ľudí s nimi spojených.
Pokiaľ ide o dôvody uvedené v záverečnej časti návrhu, tak tieto sú správne pomenované. Hovorí sa tam o chudobe, nezamestnanosti, inflácii a nesystémovosti. Chcel by som však ctenú poslaneckú snemovňu, ale predovšetkým občanov Slovenskej republiky upozorniť, že navrhovatelia t. j. poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, bývalí ministri, sa pokúšajú preniesť jednoznačne svoju vlastnú zodpovednosť na ministerku, ktorá sa práve snaží o riešenie problémov, ktoré oni zapríčinili. Ako ináč, ako zo strachu súdnosti, možno označiť obviňovanie ministerky za Stranu demokratickej ľavice z antisociálnych prístupov. Chcel by som sa opýtať navrhovateľov, či privatizačná rabovačka bola sociálna, či tunelovanie podnikov je sociálne, či vytvorenie kapitálotvornej vrstvy navrhovanej a vytvorenej hnutím je sociálne, či azda nekontrolovateľná zadlženosť, za ktorú budú trpieť naše deti a vnuci, je sociálna.
Hovorí sa tu i o nezamestnanosti. Áno, je mimoriadne vysoká. Kto však za ňu skutočne zodpovedá? Pýtam sa, kto sú to tí vlastníci podnikov, ktorí úmyselne a možno i z neschopnosti skrachovali? Kto sú to tí vlastníci, ktorí vyhodili na ulicu tisíce zamestnancov? Treba azda menovať fabriky a ich majiteľov? Myslím si, že nie. Občania predsa vedia, že sú to privatizéri najmä z kruhov blízkych predchádzajúcej vláde.
Poburuje ma do očí bijúca lož, demagógia a farizejstvo tých, ktorí dostali spoločnosť takmer na ekonomické, ale, žiaľ, i morálne dno. Áno, ide o tých, ktorí sa 6 rokov podieľali na raste chudoby, na stagnácii miezd, na poklese životnej úrovne a zadlženosti Slovenska. Svojím konaním predchádzajúca vláda zabrzdila transformáciu a reštrukturalizáciu spoločnosti. Pôvodne som nemal úmysel vracať sa do minulosti, otvárať rany, ktoré už preboleli. Ale nie. Vy provokujeme slovenskú verejnosť, my vyostrujeme politické vzťahy. Hovorí sa, že kto seje vietor, zožne búrku. Nech si preto i z tohto návrhu na odvolanie ministerky financií urobia občania záver vlastný.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nebolo mojím cieľom predniesť tu komplexné hodnotenia, keďže nie sme pred súdom, ani robiť tu obhajcu. Pani ministerka financií to nepotrebuje. Hovoria za ňu skutky a tie jednoznačne smerujú k zlepšeniu života občanov Slovenskej republiky. Práve preto poslanecký klub Strany demokratickej ľavice vyjadruje pani Brigite Schmögnerovej plnú podporu. Zároveň sa obraciame na všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí to so Slovenskom myslia úprimne a vážne, aby podporili členku vlády Slovenskej republiky Brigitu Schmögnerovú, poverenú riadením Ministerstva financií Slovenskej republiky, v jej funkcii a vyjadrili jej dôveru.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)