Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská, môžete vystúpiť v interpeláciách. Ďalší a posledný je pán poslanec Jarjabek.

Pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Trošku som tŕpla, ako bežal čas a predrečníci vystupovali v interpeláciách, kto vlastne z členov vlády ostane, a bolo mi ľúto, že odchádzali najmä tí členovia vlády, ku ktorým mám pripravené interpelácie, takže aj napriek tomu mi dovoľte, aby som interpelovala v takom poradí, ako som si to určila pri triedení materiálov, lebo dnes mám toho trochu viac.

Začala by som interpeláciou na pána ministra spravodlivosti pána Čarnogurského a bola by som veľmi rada, keby pán minister ako minister spravodlivosti, ale zároveň aj ako právnik sa vyjadril k tomu, či možno beztrestne porušovať zákon, v ktorom nie sú uvedené sankcie. Vychádzam zo situácie, ktorá tu vznikla pred niekoľkými dňami, keď pán poslanec Kalman upozornil túto ctenú snemovňu, že porušujeme zákon o tripartite číslo 106/1999 Z. z., keď rokujeme o súbore zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a rokujeme o týchto zákonoch bez toho, aby sa o nich rokovalo v tripartite, a keďže predsedajúci, ktorý vtedy viedol rokovanie parlamentu, nevedel kam z konopí, prerušil rokovanie Národnej rady a rozhodol, že vyjadrenie celej situácie podá ústavnoprávny výbor. Po porade ústavnoprávneho výboru sme sa z úst jeho predsedu dozvedeli, že Národná rada môže ďalej rokovať o týchto zákonoch preto, lebo zákon o tripartite neobsahuje sankcie, takže nič nebráni Národnej rade v tom, aby pokračovala v porušovaní zákona.

Takže by som bola veľmi rada, keby nám pán minister spravodlivosti vysvetlil, aký je rozdiel medzi zákonom, ktorý obsahuje sankcie, a zákonom, ktorý neobsahuje sankcie, lebo sa zdá, že podľa výkladu ústavnoprávneho výboru, resp. podľa výkladu jeho predsedu, zákon, ktorý neobsahuje sankcie, je vlastne zbytočný, a možno tým aj vyzval občanov Slovenskej republiky, že zákony, ktoré nemajú sankcie, nemusia dodržiavať, a keď ich porušia, keď budú konať v rozpore s týmito zákonmi, tak ich nebude možné trestať preto, lebo si to tak myslí pán Orosz a ústavnoprávny výbor.

Ďalej mi dovoľte, aby som pokračovala vo svojich interpeláciách a oslovila prítomného ministra školstva pána Ftáčnika.

Pán minister, bola by som veľmi rada, keby ste nášmu parlamentu povedali, ak je to možné, akým spôsobom sa zhostilo ministerstvo školstva, resp. váš rezort úlohy, ktorú ste dostali od vlády Slovenskej republiky na jednom z augustových zasadnutí tohto roka, mám na mysli uznesenie číslo C14 a C15, keď sa ukladá ministrovi školstva rozpracovať odporúčanie komisie, aby som uviedla presne, je to slovensko-maďarská zmiešaná komisia na prípravu návrhu medzivládnej dohody a plánu spolupráce medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v oblasti školstva a vedy a predložiť príslušný návrh dohody na rokovanie vlády, termín do 31. augusta 1999.

Kedže tento dátum už dávno uplynul, predpokladám, že toto odporúčanie bolo rezortom rozpracované a bola by som veľmi rada, keby parlament poznal jeho obsah. Rovnako by ma zaujímalo, či bolo rozpracované odporúčanie podľa bodu C15, odporúčanie zmiešanej slovensko-maďarskej komisie na vytvorenie podmienok na zabezpečenie výchovy pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov v maďarskom jazyku utvorením vhodnej inštitucionálnej úrovne v rámci existujúcich vysokých škôl Slovenskej republiky a koncepciu predložiť na rokovanie vlády. Teda toto bolo tiež termínované do 31. augusta 1999. Do 30. septembra tohto roka ste mali, pán minister, rozpracovať odporúčanie znovu tej istej komisie, slovensko-maďarskej zmiešanej komisie, na vytvorenie vhodných legislatívnych podmienok a realizáciu konkrétnych foriem podpory činnosti pobočiek fakúlt, univerzít a vysokých škôl Maďarskej republiky na území Slovenskej republiky a správu predložiť na rokovanie vlády.

Takže sa vás pýtam, pán minister, či ste rozpracovali tieto odporúčania, či ste vypracovali správy, ktoré z tých odporúčaní mali vyplynúť, a či ste tieto správy predložili vláde na rokovanie. Rovnako ma zaujíma, kedy bude o obsahu týchto správ a o týchto odporúčaniach informovaný slovenský parlament. Prečo ma tieto veci zaujímajú? Jednoducho preto, lebo sa zdá, že ťaženie našich maďarských kolegov v úsilí dosiahnuť cieľ, o ktorom už zrejme nikto na Slovensku dnes nepochybuje, pokračuje trošku v skrytej podobe, nie verejne, a vláda, ktorá si kedysi dávala do svojich hlavných úloh, že bude informovať verejnosť pravdivo o svojej činnosti a o tom, aké má zámery so Slovenskou republikou, zdá sa, že práve túto oblasť svojej činnosti pred verejnosťou zatiaľ veľmi nástojčivo utajuje. Myslím si to aj kvôli tomu, pokiaľ viem, doteraz nebola verejnosť informovaná ani o tom, že už zo spomínanej maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie vyplynuli z posledného zasadnutia ďalšie požiadavky. Keďže interpelujem pána ministra školstva, budem citovať tie, ktoré sa dotýkajú tohto rezortu. V požiadavkách tejto komisie sa hovorí napríklad: v zmysle článku 15 ods. 2 písm. e) Z. z. vytvoriť podmienky a založiť ďalšie organizácie a inštitúcie pre maďarské menšiny v Slovenskej republike, ako sú fakulta pre výchovu maďarských pedagógov a Rada pre vysokoškolskú výchovu.

V bode 4 napríklad zo zápisnice zo septembra zo zasadnutia tejto zmiešanej komisie sa hovorí, do konca marca roka 2000, citujem presne z toho záznamu, treba pripraviť dohodu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou na úrovni ministerstiev, ktorá zabezpečí vzájomné uznávanie, resp. ekvivalenciu diplomov, dokladov, listín a vodičských preukazov získaných v Slovenskej republike a Maďarskej republike. Toto je bod, ktorý presahuje rezort ministerstva školstva. Napriek tomu, keďže sa tu hovorí o diplomoch, by som bola rada, pán minister, keby ste nám povedali, aký máte vzťah, aký máte názor na túto požiadavku. Neočakávam, že pán minister na všetky moje otázky odpovie hneď, ale bola by som rada, keby na ne odpovedal konkrétne a keby sa neutiekal, tak ako to robí väčšina členov vlády pri odpovedi na interpelácie ku všeobecným, prepáčte mi, dovolím si povedať, táraninám a takým košatým vyjadreniam len kvôli tomu, aby vlastne odpútali pozornosť od predmetu otázky a neodpovedali na to, na čo sa poslanci pýtajú.

Dovoľte mi, aby som v súvislosti s činnosťou maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie a s jej požiadavkami, inak to ani nemôžem pomenovať, odpustite mi, že používam také príkre slovo, interpelovala ministra vnútra pána Pittnera a v súvislosti s jeho rezortom mám na mysli najmä bod C17 z toho istého zasadnutia vlády, ktoré som citovala v prípade pána ministra Fogaša. Teda v bode C17 ukladá ministrovi vnútra pripraviť v spolupráci s ministrom zahraničných vecí príslušnú bilaterálnu slovensko-maďarskú dohodu o cezhraničnej spolupráci a predložiť ju na rokovanie vlády. Termín predloženia tejto dohody, resp. návrhu tejto dohody je až 31. decembra roku 1999. To znamená, že pán minister má ešte na splnenie tejto úlohy niekoľko týždňov času, ale napriek tomu všetkému by som bola veľmi rada, keby nás pán minister vnútra informoval, ako pokračujú práce na príprave tejto zmluvy, bilaterálnej slovensko-maďarskej dohody aj kvôli tomu, že v zázname z rokovania tejto maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie sa hovorí vo veľmi zaujímavých intenciách práve o tom, že sa majú iniciovať a pripraviť podmienky na vytvorenie euroregiónov v rámci cezhraničnej spolupráce samospráv v zmysle druhého až tretieho odseku článku 7 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou s osobitným zreteľom na tie, ktoré sú už v procese prípravy Karpatský euroregión Ipeľ, Novohrad, Gemer, Malá nížina, Viedeň, Bratislava, Györ, Štúrovo a tak ďalej a najmä v súvislosti s tým, že v posledných dňoch sme boli svedkami toho, ako sa dovolávajú niektorí naši maďarskí kolegovia záštity poslancov Demokratickej strany v tom, aby sa kompetencie regionálnych samospráv rozšírili na takú úroveň, aby v podstate tieto regionálne správy mohli rozhodovať o dianí v regióne bez ohľadu na to, aký bude postoj slovenskej vlády alebo ako bude niektoré základné princípy upravovať zákonodarstvo Slovenskej republiky.

Myslím si, že sú to veci, ktoré majú nás všetkých, ako sedíme v tomto parlamente, oprávnene znepokojovať. Teda znovu v súvislosti s činnosťou maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie by som si dovolila interpelovať podpredsedu vlády pána Fogaša. Bola by som veľmi rada, pán podpredseda, keby ste povedali, aký je váš názor na požiadavku tejto komisie, že v rámci pripravovanej novely Ústavy Slovenskej republiky treba upraviť článok 5, teda ods. 5 preambuly tak, aby sa ustanovilo rovnoprávne postavenie príslušníkov národnostných menšín v Slovenskej republike, teda tzv. občiansky princíp. Keďže patríte podľa mojich informácií k tým, ktorí pripravujú túto novelu, bola by som veľmi rada, keby ste mi na túto otázku odpovedali.

Rovnako by som sa vás chcela spýtať, pán podpredseda, keďže ste zodpovedný za legislatívu, či sa pripravuje novela nejakého zákona - musím to povedať takto všeobecne -, ktorá by súvisela s reštituovaním majetku cirkví. Pokiaľ si dobre pamätám, celý proces reštituovania majetku cirkvi bol ukončený v určitom termíne, a pokiaľ viem, tak sa povedalo, že táto otázka je uzatvorená a nebudeme sa k nej vracať. Preto ma zarazilo, keď som v zázname maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie, ktorú som tu už niekoľkokrát citovala, našla v bo-

de 7 takúto požiadavku: "Pripraviť legislatívne podmienky na navrátenie majetku a nehnuteľností Reformovanej cirkvi na Slovensku."

Takže vás prosím, pán podpredseda, aby ste zodpovedali tomuto parlamentu, či sa pripravujú legislatívne podmienky na navrátenie majetku, teda či znovu otvoríme túto otázku a či sa - ak ju budeme otvárať -, bude dotýkať len Reformovanej cirkvi na Slovensku alebo aj iných cirkví. Inak pre tých, ktorí nevedia, čo to je Reformovaná cirkev, tak je to kalvínska cirkev, dúfam, že všetci viete, o čom asi hovorím.

Dovoľte mi, keďže naozaj záznam slovensko-maďarskej zmiešanej komisie je mimoriadne zaujímavý, len tak pre zaujímavosť uvediem, že je pod ním podpísaný pán Duka-Zólyomi,

zrejme člen komisie, neviem.

Chcela by som ešte v súvislosti s dvoma bodmi toho posledného zápisu interpelovať pána poslanca Csákyho, teda pána podpredsedu vlády Csákyho, prepáčte. Sú to body 11 a 12 spomínaného záznamu. Keďže v bode 11 sa hovorí, že obidve strany, teda aj slovenská, aj maďarská sa dohodli obnoviť a ochraňovať pamätníky, sochy, ktoré sú dedičstvom spoločnej histórie oboch národov, možno pán podpredseda vlády povie, že to nie je v jeho kompetencii, ale keďže má na starosti menšinové a ľudské práva a ono to tak trošku spolu súvisí, chcela by som sa spýtať, či majú členovia tejto komisie, resp. zrejme členovia vlády, ktorí znovu, ako to už bolo v prípade predtým citovaných úloh, budú poverení tým, aby naplnili požiadavky zmiešanej komisie v praxi a predpokladám, že pán podpredseda bude jedným z tých, ktorému úlohy z tohto záznamu vyplynú, na mysli.

Chcela by som sa spýtať, či je predstava o tom, ako budú obnovovať a ochraňovať pamätníky našej spoločnej histórie, tak ako sme doteraz svedkami na zmiešanom území Slovenska alebo na juhu Slovenska, ak chcete, keď na množstve pamätníkov, ktoré sú postavené obetiam druhej svetovej vojny, resp. našim židovským spoluobčanom, ktorí boli odvlečení z tohto územia, resp. boli zavraždení, sa dočítate všeličo len nie to, že sa to odohralo počas okupácie tejto časti územia horthyovskými vojskami a že za odvlečenie a zavraždenie židovských spoluobčanov je zodpovedný niekto iný, a nie Slovenská republika. Očakávala by som, ak sa bod 11 bude realizovať v praxi, že sa prijmú opatrenia na to, aby sa napríklad tento nedostatok odstránil a aby sa nekamuflovali dejiny takýmto spôsobom aj naďalej. Myslím si, že by to bolo korektné a prospelo by to vzájomným vzťahom oboch národov.

Rovnako si myslím, že by do tejto oblasti mohlo napríklad spadať aj riešenie problému, ktorý majú obyvatelia Galanty v súvislosti s galantským kostolom, kde v katolíckom kostole boli kedysi len latinské nápisy. Počas okupácie tohto územia horthyovskými vojskami boli latinské nápisy zatreté, objavili sa maďarské nápisy a pred štyrmi rokmi, keď sa tento kostol rekonštruoval, čuduj sa, svete, boli znovu obnovené len maďarské nápisy. A keď občania Galanty žiadali, keďže sú tam maďarské nápisy, aby boli tieto nápisy doplnené slovenskými nápismi, dozvedeli sa od príslušných ľudí, ktorí boli zodpovední za rekonštrukciu, že to nie je možné, lebo slovenské nápisy tam pôvodne neboli. Napokon kritici toho, ako sa robí rekonštrukcia, poprosili, keď do pôvodného stavu, tak potom dať preč maďarské a obnoviť latinské, lebo pôvodne tam boli latinské a maďarské sa tam objavili až za Horthyho. Ale toto sa jednoducho nepáčilo pánom, ktorí rozhodovali o tom, čo v Galante platí a čo nie a doteraz sú v katolíckom kostole v Galante len maďarské nápisy. Myslím si, že aj toto trošku kamufluje naše spoločné dejiny a predpokladám, pán podpredseda Csáky, že sa postaráte o to, aby aj v tomto smere bola urobená náprava.

V bode 12 spomínaného záznamu sa hovorí, že obidve strany, teda aj slovenská aj maďarská, budú podporovať cez príslušné rezorty premiestnenie a obnovenie sochy Sándora Petöfyho v Bratislave. Myslím si, veľmi pozoruhodný bod, dá sa istým spôsobom aj s ním súhlasiť, aj chápem záujem komisie, prečo sa angažuje práve v tomto smere. Myslím si však, že o tom, či bude obnovená socha Sándora Petöfyho v Bratislave, by mal rozhodovať magistrát alebo aspoň jeho príslušná časť. Zdá sa, že v Bratislave bude platiť to, na čom sa dohodne zmiešaná slovensko-maďarská komisia, ale napríklad v Komárne bude platiť to, ako rozhodne pán primátor spolu so svojimi poslancami bez ohľadu na to, aká je vôľa občanov Komárna, keď už niekoľko rokov odmieta umiestniť súsošie Cyrila a Metoda na verejnom priestore. Takže v Komárne budú platiť iné veci, bude tam rozhodovať pán primátor a v Bratislave o tom, či a kde bude stáť socha Sándora Petöfyho, bude rozhodovať slovensko-maďarská zmiešaná komisia. Je to pozoruhodné a stojí to za povšimnutie.

Ale aby som nehovorila stále len o tej nešťastnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisii, tak mi dovoľte, pán podpredseda vlády Csáky, aby som vás požiadala a súčasne vás vlastne interpelovala, aby ste predložili slovenskému parlamentu, ale aj slovenskej verejnosti výpis - ak to tak môžem nazvať - z toho, ako boli podporované rôzne občianske združenia a rôzne projekty, ktoré spadajú do oblasti vášho pôsobenia, akými finančnými sumami a na aký účel. Myslím si, že o chvíľu už bude december a slovenský parlament by sa mal zaujímať o tieto čísla a údaje. K mojej interpelácii ma motivuje jeden fakt, že napríklad z rozpočtu, ktorým disponuje podpredseda vlády pán Csáky, išlo 1,8 mil. korún na projekty, ktoré zabezpečovala Márayho nadácia a Márayho nadáciu tak celkom náhodou vedie pán Jarabík a len tak celkom náhodou je to syn riaditeľky sekcie menšinovej kultúry na ministerstve kultúry, teda menšinových kultúr na ministerstve kultúry, a zrejme náhodou je práve táto nadácia takto uprednostňovaná. Očakávam, že pán Csáky povie, že nevie o tom, že pán Jarábik je synom pani Jarábikovej, očakávam, že rovnako pani Jarábiková povie, že nevie, že jej syn je šéfom Márayho nadácie, tak ako to bolo v prípade pána ministra Harnu, keď nevedel, že jeho dcéra je členkou dozornej rady Nafta Gbely.

Takže prosím pána podpredsedu vlády, aby informoval parlament, ako a komu pridelil finančné prostriedky, ktoré boli vyčlenené na jeho rezort.

Rovnako si myslím, že by bolo načase - a teraz interpelujem pána ministra kultúry Kňažka -, aby aj ministerstvo kultúry predložilo tomuto parlamentu odpočet, ako boli prideľované finančné prostriedky ministerstva kultúry v roku 1999 vo všetkých kapitolách, ktoré tento rezort spravuje, preto, lebo existujú dôvodné podozrenia, že tu prekvitá rodinkárstvo a klientelizmus, a boli by sme veľmi radi, keby pán minister Kňažko tým, že predloží kompletné vyúčtovania, ak to tak môžem povedať o financovaní v rezorte, tieto podozrenia vyvrátil. Inak upozorňujem na to, že sa mi podarilo rôznymi cestami získať už niektoré informácie z ministerstva kultúry a myslím si, že tak ako tento odpočet to pripravuje pán minister, aby "opláchol" slovenskú verejnosť, treba už dopredu povedať: Nestačí, pán minister! Lebo pokiaľ pripravujete tabuľky, v jednej kolónke máte organizáciu a v druhej sumu, ktorú organizácia dostala, resp. žiadateľa a sumu, žiadalo by sa, keby ste napísali aj to, na aký účel organizácia peniaze dostala preto, lebo bez toho, aby sme poznali účel, nemôžeme posúdiť oprávnenosť požiadavky žiadateľa. Podrobnejšie sa budem venovať týmto veciam, až keď bude táto informácia predložená. Ak pán minister nevyhovie mojej požiadavke, som pripravená aspoň čiastkové informácie, ktoré mám z ministerstva kultúry, tomuto ctenému parlamentu predložiť.

Dovoľte mi, ospravedlňujem sa, že dnes tak dlho hovorím, ale naozaj sa toho za ten krátky čas, čo boli naposledy interpelácie, nazbieralo neúrekom, a nie mojou vinou, preto, lebo moje interpelácie vyplývajú z činnosti tejto vlády, takže keby vláda pracovala tak, ako má, nebolo by čo interpelovať.

Dovoľte mi, aby som interpelovala pána ministra Miklósa, ministra životného prostredia, a síce spýtala sa ho, aký je jeho názor na výstavbu mosta Márie Valérie v Štúrove. Možno vás táto otázka prekvapí, ale ja si myslím, že je oprávnená. Nemám teraz na mysli také politické zdôvodnenie, ako ho nedávno vyslovil pán Csáky na obrazovkách Slovenskej televízie, keď nazval most Márie Valérie symbolom, ktorý potrebuje aj Maďarsko, aj Slovensko, a rovnako nemám na mysli ani politické stanovisko, ktoré odznelo ešte v roku 1896, keď sa vlastne most Márie Valérie dával do užívania verejnosti a keď predstaviteľ maďarskej vlády, ktorý bol prítomný pri otváraní tohto mosta, povedal: "Toto dielo, most Márie Valérie je v dnešných časoch to, čo my Maďari veľmi potrebujeme, aby sme aj takto ako pupočnou šnúrou spojili Felvidék a Anyaországom, a tak zabezpečili a upevnili jednotu i veľkosť nášho maďarského kráľovstva." To bol citát z minulého storočia.

Myslím si, že napriek tomu všetkému, že toto stanovisko je viac politické ako ekonomické, by som predsa len chcela upozorniť práve na tento citát z minulého storočia preto, lebo slová maďarského predstaviteľa z roku 1896 boli oveľa úprimnejšie a presnejšie ako slová pána Csákyho, lebo pán Csáky veľmi dobre vie, že pri výstavbe mosta Márie Valérie vôbec nejde o nejaké symboly, ale ide o niečo celkom iné. Ak totiž predstaviteľ maďarskej vlády v minulom storočí nazval tento most pupočnou šnúrou, ak uznáme, že vlastne pupočná šnúra je istým spôsobom komunikácia, teda aj most Márie Valérie je komunikáciou, tak potom sa nám istým spôsobom tento most javí trochu v inom svetle. Myslím si, že by sme mali zohľadniť pritom aj fakt, že Dunaj je vážnou prekážkou v zaostalej maďarskej cestnej sieti. Dobre vieme, že v Maďarsku sú dodnes len tri možnosti prekonať tok Dunaja po mostoch v Budapešti, 90 km južnejšie pri Solte a pri hraniciach s Chorvátskom a všade inde sa musí používať kompa. Rovnako by sme mali zohľadniť aj fakt, že prepojenie západných priemyselných centier Maďarska s východnou chudobnou časťou, ktorá len tak mimochodom má údajne až 60-percentnú nezamestnanosť, cez Budapešť znamená veľké časové straty a katastrofálne dopravné zápchy, tak je to doteraz.

Ak budeme zohľadňovať všetky tieto fakty, tak jednoducho si musíme uvedomiť, že Maďarsko most Márie Valérie až zúfalo potrebuje. Pravda, mohli by sme sa právom v tejto súvislosti spýtať, prečo sa maďarská vláda rozhodla vyriešiť tento svoj problém na úkor Slovenska, cez naše územie a za naše peniaze. Zároveň by sme sa mohli spýtať, prečo vláda Slovenskej republiky zatajuje svojim občanom, ale najmä obyvateľom Štúrova fakt, že výstavba tohto mosta nie je nijakým symbolom, ako som už spomenula, ale premysleným a dlhodobým úsilím maďarskej strany o vyriešenie svojho zložitého problému na úkor suseda. O tom, že je to premyslené a dlhodobé úsilie, svedčí aj fakt, že už počas vládnutia dočasnej Moravčíkovej vlády bol v roku 1994 otvorený naoko bezvýznamný hraničný priechod v Szalke do maďarského Lektés, v mieste, ktoré je absolútne mimo našej cestnej a turistickej siete, teda ako sa hovorí za humnami, a je v podstate bezvýznamný. Jeho význam však bude celkom iný, keď sa dokončí výstavba mosta Márie Valérie v Štúrove. Po trase Štúrovo-Szalka totiž vznikne na našom území onen spomínaný severný obchvat Budapešti, ktorý Maďarsku tak neuveriteľne chýba, a bude to obchvat, ktorý bude slúžiť najmä pre maďarskú osobnú a predovšetkým nákladnú dopravu.

Čo s tým súvisí? Predpokladám, že budú okolo toho ohňostroje a bude sa tam pretŕčať pán premiér Dzurinda s pánom maďarským premiérom a budú oslavovať, ako sa im podarilo realizovať jeden symbol, a obyvatelia Štúrova, ktorí jasali, keď sa dozvedeli, že náš premiér podpísal na Rákoczyho lodi dohodu s maďarským premiérom o výstavbe tohto mosta, netušili, čo ich čaká, budú konfrontovaní so skutočnosťou preto, lebo sa dožijú nemilého prekvapenia. Tým prekvapením budú exhaláty tisícov motorov, ktoré doteraz zamorovali Budapešť, po dostavaní mosta budú zamorovať Štúrovo a okolie, bude z nich hluk, prach a nečistota, ktorá sa začne valiť priamym centrom doteraz pokojného mestečka. Dúfam, že občania bývajúci v Štúrove tento krok slovenskej vlády náležite ocenia.

Všetci odborníci, ktorí rozumejú tomuto problému, vedia, že budovanie mosta pre osobnú a nákladnú dopravu, ktorý vedie centrom mesta, je nehorázne diletantstvo a je v rozpore so zdravým rozumom a základnými princípmi urbanizmu. Na celom svete sa takéto dopravné koridory za ťažké peniaze prestavujú tak, aby obchádzali mestá, len v tomto prípade sa to bude robiť naopak. Keby sme chceli prižmúriť oči nad týmto riešením, museli by sme predpokladať, že na to, aby občania Štúrova boli spokojní aj po dokončení mosta, budú prijaté náležité opatrenia, aby sa neblahý dôsledok na životné prostredie Štúrova eliminoval, a na to, čo treba urobiť, aby sa tento dôsledok eliminoval, netreba pochybovať o tom, že bude treba ďalšie stovky miliónov a možno až miliárd korún.

Tak mi dovoľte, pán minister životného prostredia, požiadať vás, aby ste informovali slovenský parlament, či ministerstvo životného prostredia práve v súvislosti s projektom výstavby tohto mosta prijalo určité opatrenia na to, aby sa eliminoval negatívny dosah dokončenia tohto severného maďarského obchvatu práve v tejto oblasti, a ak takéto opatrenia sú, rovnako by ma zaujímalo, či sa na realizácii týchto projektov bude finančne podieľať aj maďarská strana alebo si to zase odnesieme my na svojich vlastných pleciach, teda občania Slovenska.

A na záver mi dovoľte, aby som interpelovala premiéra vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu.

Pán premiér, bola by som veľmi rada, keby ste sa vyjadrili k tomu, čo povedal predseda Ústavného súdu pán Čič nedávno v Slovenskej televízii, keď bol vyzvaný, aby hodnotil ročné pôsobenie súčasnej vlády. Pán Čič sa vyjadril, že považuje za najzávažnejší nedostatok, ktorého sa súčasná vláda dopúšťa práve to, že v podstate o všetkých najdôležitejších otázkach v tomto štáte, ktoré sú len v kompetencii vlády alebo v kompetencii parlamentu, rozhoduje koaličná rada. Koaličná rada, ktorej existencia nie je ošetrená žiadnym zákonom, napriek tomu sa v koaličnej rade "prijímajú" zákony, ktoré sa potom formálne posunú do parlamentu a tu ich postup poslušne časť parlamentu odhlasuje, tak ako si to koaličná rada želá. Rovnako sa pán Čič vyjadril, že v koaličnej rade sa vlastne rozhoduje o tom, kto bude odvolaný z funkcií, kto bude zvolený do funkcií v parlamente.

Aj keď to znie paradoxne a naozaj prax je taká, chcem sa vás spýtať, pán predseda vlády, aký je váš názor na stanovisko pána Čiča, podotýkam predsedu Ústavného súdu. Myslím si, že v tomto smere ste predbehli dokonca aj komunistov. Pokiaľ sa dobre pamätám, pred rokom 1989 komunisti celý problém vyriešili tak, že do ústavy dali článok, v ktorom zakotvili, že vedúcou úlohou spoločnosti je komunistická strana, a tým pádom sa nemuseli báť, že ich niekto bude obviňovať, že porušili ústavu, keď komunistická strana dirigovala. Možno by pre vás bolo riešením, keby ste pri pripravovanej novele ústavy vložili do ústavy článok, v ktorom zakotvíte, že vedúcou úlohou v tejto spoločnosti je koaličná rada, ktorú bezbreho poslúchate.

Vaše presvedčenie, že konáte v súlade s tým, ako vám predpisujú zákony a ústava, je len chimérou a neopiera sa o fakty. Z toho zrejme vyplýva aj to, akým spôsobom skoro dva mesiace pracoval Fond národného majetku, keď bol odvolaný aj prezident a viceprezident Fondu národného majetku a zdá sa, že činnosť fondu za necelé dva mesiace riadila koaličná rada. Inak si neviem vysvetliť, ako je možné, že prebiehali valné zhromaždenia štátnych akcioviek, hoci veľmi dobre viete, že v štatúte Fondu národného majetku je jednoznačne stanovené, že personálne zmeny, ktoré sa prijímajú na valnom zhromaždení, musí schváliť prezídium fondu, a to môže zvolať iba prezident alebo viceprezident fondu, takže naozaj si neviem predstaviť, akým spôsobom mohol celý tento proces bežať, keď sme tu ani prezidenta, ani viceprezidenta fondu nemali. Ale zdá sa, že ste si s tým poradili, tak ako ste si poradili aj s ďalšími záležitosťami, ktoré ste vyriešili len tým, že ste porušili ústavu, resp. iné zákony tohto štátu.

Pán premiér, rovnako by som rada počula vašu odpoveď na názor amerického prezidenta riaditeľa organizácie GAP, ktorej úlohou je monitorovať činy americkej vlády a bojovať za jej väčšiu zodpovednosť pred americkými občanmi, Toma Dewina, ktorý v súvislosti s vami zrušenou amnestiou vyhlásil, že - a teraz ho budem citovať: "Zásadou amnestie je to, že nie je nedotknuteľná, teda je doslova svätá. Jednoducho nijaká vláda nemá moc zrušiť amnestiu. V Spojených štátoch amerických by sa také niečo nemohlo stať, nijaký americký prezident nemá právo zrušiť amnestiu danú predchádzajúcim prezidentom." Tom Dewine okrem toho hovorí, že niečo, čo prestalo byť trestným činom a opäť sa stalo trestným činom iba preto, že predstavitelia novej vlády sa tak rozhodli, je neakceptovateľné.

Rovnako o praxi, ktorú zaviedla vaša vláda, pán premiér, na Slovensku o ignorovaní inštitútu prezumpcie neviny sa vyjadruje pán Dewine takto: "Je to niečo, čo je typické pre najdiktátorskejšie a najtotalitárnejšie spoločnosti." Prípad Ivana Lexu má preto podľa Toma Dewina všetky črty klasického prípadu zneužívania moci. "Pochybujem o tom," hovorí Dewine, "že vláda, ktorá používa podobné mocenské praktiky, môže mať kredibilitu ako vláda, ktorá je na čele slobodnej a právnej spoločnosti."

A keďže sa tu počas môjho terajšieho vystúpenia z radov koaličných poslancov ozvala poznámka, či Dewine nie je náhodou nejaký mafián, znovu opakujem, nie je to mafián, je to americký právnik, riaditeľ spoločnosti GAP, teda Government Accountability Project. Je to oficiálna spoločnosť, ktorá má za úlohu monitorovať činy americkej vlády a súčasne ochraňovať osoby, ktoré získali vedomosti o istých nelegálnych aktivitách vo vláde a vo vládnych inštitúciách a rozhodli sa s nimi vyjsť na verejnosť, vážení. Takže žiaden mafián.

Je to oficiálna inštitúcia, znovu opakujem a ochrana osôb upozorňujúcich na existenciu nelegálnej činnosti je upravená v Spojených štátoch amerických aj zákonom, ktorý bol prijatý americkým Kongresom v roku 1978 a novelizovaný bol v roku 1989. Takže máte smolu, nie je to žiaden mafián, je to vážená osobnosť v Spojených štátoch, keďže ale hovorí, čo sa vám nepáči, boli by ste radi, keby tým mafiánom bol. Ale zdá sa, že mafiánske praktiky tu na Slovensku zavádza niekto iný.

Takže pán premiér, bola by som rada, keby vo vašej odpovedi jasne zaznelo, aký je váš postoj k týmto vyjadreniam pána Toma Dewina a možno by bolo zaujímavé, keby ste zvážili, či by nebolo dobré požiadať práve určité profesionálne inštitúcie v Spojených štátoch amerických, napríklad aj GAP, aby monitorovali činnosť nielen americkej vlády, ale aj slovenskej vlády. Myslím si, že roboty by tu mali neúrekom.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Posledný prihlásený poslanec do rozpravy je pán poslanec Jarjabek.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

dámy a páni,

interpelujem ministra kultúry pána Milana Kňažka a interpelujem ho trošku nezvyklým spôsobom možno preto, lebo vás chcem oboznámiť s listom, ktorý napísal ministerstvu kultúry Joachim Langraf, je to predstaviteľ zahraničnej spoločnosti, ktorá ako jediná má licenciu na dovoz divadiel, teda na realizáciu divadelných predstavení a koncertných vystúpení v rámci východnej Európy. Chcem tento list dať do ctenej pozornosti predovšetkým kolegom z maďarskej koalície, jednoducho z toho dôvodu, že na poslednom stretnutí s poslancami maďarského parlamentu sme práve o kultúrnej spolupráci medzi Maďarskom a Slovenskom sa siahodlho rozprávali. Ide o sťažnosť nemeckej firmy Langraf na súčasné vedenie Novej scény, kde hrozí medzinárodný škandál s nedozernými dôsledkami pre všetky divadlá na Slovensku. Ešte raz, firma Langraf zabezpečuje vývoz slovenského divadelného umenia z východnej, teda nielen slovenského, ale vôbec divadiel z východnej Európy do štátov po nemecky hovoriacich - to znamená Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Holandsko.

Dovoľte mi, aby som vám odcitoval tento list:

"Vážený pán minister, nemyslel som, že po desiatich rokoch sa ešte budem musieť obrátiť na vyššiu inštanciu, aby som mohol uskutočniť dohodnuté turné. Presne pred desiatimi rokmi sa stalo, že v dôsledku udalostí v Rumunsku nemohol prísť baletný súbor na turné. V dejinách riaditeľstva koncertov Langraf to bol prvý prípad, keď sa dohodnuté turné neuskutočnilo. Potom, čo generálny riaditeľ divadla Nová scéna pán Ťapák zaslal kópiu faxu pre mňa aj vám na vedomie, chcel by som Vás informovať o celej záležitosti z mojej strany.

Riaditeľstvo koncertov Langraf uskutočňuje za sezónu vyše 90 turné s viac ako 2200 predstaveniami a so Slovenskom spolupracujeme už vyše 40 rokov. Počas tejto doby sme za sezónu predstavili na turné v nemecky hovoriacich krajinách minimálne jeden slovenský súbor. Bol to baletný a operný súbor Slovenského národného divadla, operný súbor Štátneho divadla Košice, Komorná opera Bratislava, Operné divadlo Prešov, Bábkové divadlo Košice, Banská Bystrica, Nitra, Bratislava, Operetné divadlo Nová scéna, Folklórny súbor Lúčnica, Sľuk a Puls, ako aj mnohí hudobníci, ktorí spoluúčinkovali v našich produkciách.

S operetným divadlom Nová scéna sme mali vždy veľmi dobrú a bezproblémovú spoluprácu. Ešte s bývalým generálnym riaditeľom Novej scény pánom Romanom, ktorý ma osobne navštívil v mojom úrade a požiadal o spoluprácu, sme prekonzultovali budúcu realizáciu vtedy na Slovensku veľmi úspešného muzikálu Evanjelium o Márii. Turné sa potom za jeho nástupcu v decembri 1997 uskutočnilo.

Keďže sa nám nepodarilo realizovať predstavenia v nasledujúcej sezóne, uskutočnili sme turné s obrovským nasadením v decembri 1999, pritom som mal splniť ešte záväzok voči maďarskému vydavateľstvu, uskutočniť určitý dohodnutý počet predstavení. Na tej istej báze, ako už dlhé roky sme si dohodli s Novu scénou ešte pred dvoma rokmi na sezónu 1999/2000 nasledujúce turné:

Nasleduje zoznam miest, kde sa turné má uskutočniť. Podotýkam, že začiatok turné je od 12. decembra. Termíny týchto turné sme už v júni oznámili tiež Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Nemecku. Keď sa súbor vrátil v septembri z turné do Bratislavy, informoval ma pán Huťka, že sa objavili problémy, pokiaľ ide o turné Evanjelia o Márii, ktoré sa má uskutočniť v období 13. 12. až 20. 12. 1999 v Holandsku a Nemecku, v Bratislave, presne uprostred turné naplánované na 17. - 18. 1999 premiéru. Po viacerých pokusoch nájsť riešenie generálny riaditeľ divadla Nová scéna 12. 11. 1999 definitívne turné odvolal. Termíny našich turné plánujeme dva roky dopredu. Napríklad na sezónu 2000 až 2001 sú už termíny stanovené, a keď chceme odo dneška ponúknuť nové predstavenie, nemáme šancu. Termíny sú pevne dohodnuté, zmluvy s kultúrnymi inštitúciami miest sú uzatvorené a lístky na tieto predstavenia sú už predané. Ide o abonentné predstavenia a každá zmena termínu by znamenala katastrofu.

Neplánované predstavenia teda nie je možné odrieknuť. Nemáme ani náhradu za produkciu Evanjelia o Márii. Predali sme totiž neznámy maďarský muzikál a zárukou, že ide o dobrú produkciu, bolo meno divadla Nová scéna, ktorá je v nemecky hovoriacich krajinách dobrou značkou a zárukou kvality rovnako ako meno režiséra Jozefa Bednárika, ktorý je autorom tejto inscenácie.

V prípade odrieknutia turné Evanjelia o Márii nemajú mestá, ktoré predstavenia kúpili, v krátkom čase šancu dostať adekvátnu produkciu. To by znamenalo, že budú voči našej firme uplatňovať regres. Môže to viesť k tomu, že budeme musieť ísť s divadlom Nová scéna pred súd. To na jednej strane a na strane druhej sa povráva, že slovenské súbory nedodržiavajú slovo. Mestá, v ktorých hráme, sa združili do spolku vyše 400 miest, čo znamená, že sú tu zahrnuté všetky možnosti hosťovania v Spolkovej republike Nemecko a týchto 400 miest by sa dozvedelo o porušení zmluvy, takže v budúcnosti by tieto mestá nerezervovali predstavenia pre slovenské divadlo. Nemám pre túto situáciu pochopenie.

Mnoho súborov nielen z východnej Európy sa pokúša etablovať na nemeckom trhu. Pracujú dokonca so sponzormi svojej krajiny, aby sa dostali na turné do Nemecka.

V Nemecku existuje okrem nás ešte približne 20 ďalších ponúkateľov turné, ktoré sa snažia predať termíny, čo nie je vzhľadom na všeobecne zlú hospodársku situáciu vôbec také jednoduché. Keď sa podarilo predať celé turné a tieto termíny by sa mali náhle odrieknuť, je spochybnená serióznosť Novej scény, ako aj naša. Divadlo Nová scéna má možnosť prezentovať sa v Nemecku so skutočne dobrou produkciou, ktorá je tiež reklamou pre celé Slovensko. Odrieknutie turné vyvoláva reťazovú reakciu, a pokiaľ ide o ďalšie slovenské súbory, všetky slovenské súbory budú mať v budúcnosti problémy hosťovať v Nemecku.

Keď už odhliadneme od propagácie z kultúrno-politického hľadiska, je mi ešte záhadnejšie, že sa neprihliada na finančnú stránku. Príjmy pre toto divadlo Nová scéna z tohto turné sú 500 tis. Sk, sú dokonca vyššie ako naše vlastné príjmy.

Vážený pán minister kultúry, prosil by som vás, aby ste nám pomohli v našej situácii. Som tiež producent, v každej divadelnej sezóne mám minimálne 5 premiér a vždy sa objavia problémy, ktoré treba riešiť, a keď je snaha, dajú sa zvládnuť. Verím, že dospejeme k dohode. V prípade, že divadlo v žiadnom prípade neuskutoční turné, budú nás odberateľské mestá žalovať a my podáme žalobu na divadlo, čo nebude prospievať medzinárodným kultúrnym stykom Slovenska. Tomu všetkému by som prirodzene chcel zabrániť a verím v pochopenie zo strany divadla Nová scéna.

Dúfam vo vašu kladnú odpoveď a zostávam s pozdravom Joachim Langraf."

Kópia: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky Berlín, Národná rada Slovenskej republiky.

No k tomu môžem dodať len toľko, že ide pre vašu informáciu o súčasný maďarský muzikál, ktorý je interpretovaný slovenským súborom pre nemecky hovoriace krajiny. Je to, ak chcete, taký kultúrny internacionalizmus v praxi. Na čo sú potom všetky V4, všetky teoreticky uzavreté tzv. zmluvy v teoretickej rovine, praktická kultúrna politika je však celkom iná. Je táto likvidácia náhoda, je to zámer alebo je to len absolútna nekompetentnosť zodpovedných pracovníkov, to už nechám, samozrejme, na vaše vyjadrenie.

V prípade neuskutočnenia tohto súboru a tohto turné, a to si treba skutočne uvedomiť, všetky slovenské divadlá v podstate majú na niekoľko rokov stop do nemecky hovoriacich krajín. To znamená ešte raz: Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a v neposlednom rade aj Holandsko, kde tieto predstavenia každoročne berú medzinárodní odberatelia.

Žiadam ministra kultúry, aby nás oboznámil so svojimi názormi alebo so svojím názorom na tento list a hlavne, aké dôsledky vyvodí voči nekompetentným pracovníkom, ktorí skutočne riskujú nielen domáci, ale v tejto chvíli aj medzinárodný súd Slovenska.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nakoľko pán poslanec bol posledným písomne prihláseným poslancom, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Zatiaľ mám šiestich poslancov: pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Kotian, pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Zelník, pán poslanec Andrejčák.

(Hlasy v rokovacej sále.)