Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem.
Mám iba dve krátke poznámky, že sa plne pripájam k pánu poslancovi Zelníkovi a pripájame sa aj my k uzneseniu, aby tento návrh zákon bol schválený a prerokúvaný v riadnom konaní, čiže stiahnuť ho zo skráteného konania a aby tu neboli nejaké šermovačky s termínmi účinnosti zákona, ako to bolo vo výbore. Mám tu mnohé podporné stanoviská, konkrétne aj Združenia zdravotných poisťovní, pre ktorých je tento zákon bytostne dôležitý, ktorí navrhujú, aby termín účinnosti bol 1. 2. 2000. Takže myslím si, že naozaj mesiac nám nič neurobí, keď posunieme účinnosť zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
na úvod mi dovoľte niekoľko slov k tomu maratónu skrátených legislatívnych konaní, ktoré nám predkladá vláda Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni, pred týždňom nebola ochota tejto snemovne počúvať naše výhrady v súvislosti s legislatívnym procesom napríklad na ministerstve financií, v súvislosti s nekompetentným legislatívnym postupom na ministerstve financií a nakoniec netrvalo to ani celý týždeň a tie slová, ktoré sme tu na tomto mieste v súvislosti s návrhom na vyslovenie nedôvery ministerky financií Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej prezentovali, sa v plnom rozsahu naplnili. Musím, ale celkom úprimne priznať, že ani sme nepredpokladali, že až taká obrovská legislatívna diera, až taká obrovská nepripravenosť vlády sprostredkovane cez ministerstvo financií bude na procedurálny postup pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.
Ak by sme sa mali rozhodnúť odborne posúdiť všetky návrhy v prvom a druhom čítaní, ktoré sme dostali na skrátené legislatívne konanie, tak by sme museli byť deti zázračných rodičov. Dámy a páni, len tie zákony, ktoré sa vecne týkajú návrhu zákona o štátnom rozpočte vo vzťahu k daniam, vo vzťahu k metodike účtovníctva, každý jeden z týchto návrhov si vyžaduje dôkladné preštudovanie, predovšetkým si to vyžaduje dôkladnú analýzu existujúceho právneho stavu a dôkladnú analýzu navrhovaných zmien vo väzbe k ostatným zákonom. Je to technicky, organizačne a ľudsky nezvládnuteľná práca. Ak sa rozhodneme, že, alebo ak sa rozhodnete vy, že sa stanete obsluhovačmi týchto tlačidiel, tak vám garantujem, že v slovenskej ekonomike nastupujeme cestu legislatívneho chaosu s nepredstaviteľnými dosahmi na občanov, predovšetkým na občanov Slovenskej republiky.
Využijem túto príležitosť ešte na jedno konštatovanie. Dámy a páni, koľko tu bolo kriku o podaní trestných oznámení. Ako sa prezentovali tie novodobé literárne výtvory nazvané čierne knihy. Dámy a páni, dnes vy z koalície by ste si mali uvedomiť, že keby sa vláda efektívne venovala tomu, čomu sa venovať mala, tak táto situácia jednoducho nemusela nastať, a aby takáto situácia nastala, je to v štandardnej, demokratickej a ekonomicky fungujúcej krajine neprípustné. Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky tým spôsobom, ktorým postupovala, si napísala sama na seba jednu obrovskú čiernu knihu. To je výsledok práce prvých troch mesiacov vlády Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ďalšie konštatovanie, a to už čiastočne vo väzbe aj na tento návrh na skrátené legislatívne konanie vlády nie je už tajomstvom a veľmi sa často sa to tak prezentuje aj v médiách a, žiaľ, teda musím konštatovať, že veľmi často sa to prezentuje aj medzi občanmi Slovenskej republiky. Dámy a páni, dnes nastáva situácia, že keď rokuje vláda, ešte raz opakujem, keď rokuje vláda, občan Slovenskej republiky je ohrozený, a to, čo sa ide diať teraz v parlamente cez skrátené legislatívne konania, tak to je už aj naša osobná zodpovednosť. Keď bude Národná rada Slovenskej republiky v takom tempe, s takým obrovským balíkom zákonov pracovať v priebehu 14 dní alebo troch týždňov, tak vám garantujem, že sa vystavujeme obrovskému riziku, že nielen vláda spôsobuje priame ohrozenie občana svojimi rozhodnutiami, ale už aj my ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky spôsobujeme priame ohrozenie, priame ohrozenie občanov. Ak si spomeniete, prosím vás, na náš poslanecký sľub, v tom poslaneckom sľube sa hovorí o niečom celkom, o niečom celkom inom.
Čo sa týka návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z., pán minister, musím konštatovať, že váha vašich slov sa postupne približuje k nule. Vy, keď ste tu naposledy predkladali návrh na skrátené legislatívne konanie o Liečebnom poriadku, ste sa sám zaviazali, že je to posledný postup, ktorý volíte vzhľadom na to, že je naozaj objektívne potrebné niektoré nedostatky v Liečebnom poriadku odstrániť. Neprešlo ani trištvrte roka, opäť sa uchádzate v tejto snemovni o podporu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona číslo 98/1995 Z. z., teda Liečebnom poriadku.
Vážený pán minister, určite si budete spomínať na diskusiu, ktorá bola aj pri tom predchádzajúcom prerokúvaní v skrátenom legislatívnom konaní a naozaj objektívne sme sa všetci spoločne zhodli na tom, že tento postup v budúcnosti je neprípustný a zhodli sme sa aj na tom, že ak len čiastočne s istou dávkou zodpovednosti tento návrh, vážené dámy a páni, máme posúdiť, tak musíme spolupracovať so skupinami odborníkov. Jednoducho nie sme polyhistori a nemáme skúsenosti, nemáme vedomosti a nakoniec nemáme ani osobnú kapacitu aj vo väzbe na to, čo som hovoril predtým, aby sme objektívne tieto návrhy posúdili. Neprešlo ani trištvrte roka, situácia sa opakuje. Opäť prichádzate s návrhom na skrátené legislatívne konanie takého mimoriadne závažného a odborne zložitého problému.
Tento návrh na skrátené legislatívne konanie by nebol prípustný ani v období, keď objektívne nie sme takí zaťažení prácou. Ale v období, keď skutočne v priebehu jedného dňa nám dôjde 14 návrhov na skrátené legislatívne konanie, 14 prvých čítaní veľmi vážnych zákonov s bezprostredným dosahom na sociálne postavenie občanov a ich životnú úroveň, nehnevajte sa, to je vysoký stupeň nezodpovednosti, vysoký stupeň nekoordinovanej činnosti vlády a nakoniec aj nekoordinovaný a necieľavedomý postup ministerstva zdravotníctva. Ja pri tejto príležitosti musím poznamenať, že keby ste sa, vážený pán minister, dokonca aj v spolupráci s predsedom výboru pre zdravotníctvo pánom poslancom Kováčom menej venovali diskusii s distribútormi liekov, menej venovali diskusii s dodávateľskými firmami zdravotníckych zariadení, ktoré nepochybne majú veľmi významné komerčné pozadie a venovali by ste sa oblasti legislatívy, venovali by ste sa organizačným veciam súvisiacimi s vedením ministerstva zdravotníctva, tá situácia by nemusela byť taká vážna, aká je.
Chcel by som teda zdôrazniť, že nielen novela Liečebného poriadku si vyžadovala postupovať v skrátenom legislatívnom konaní, teraz opäť v skrátenom legislatívnom konaní sa riešil aj zákon o zdravotných poisťovniach s tými dôsledkami, o ktorých nakoniec už môj kolega pán poslanec Zelník hovoril.
Takže vážené dámy, vážení páni, takýto postup je absolútne neprípustný, z toho dôvodu dávam návrh, aby snemovňa neschválila zákon prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Prosím, aby o tomto mojom návrhu bolo hlasované.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Maxon bol posledný prihlásený písomne do rozpravy. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Zelník.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Som veľmi rada, že v tejto problematike vystúpil aj ekonóm, pretože problematika zdravotníctva vo veľkej miere je aj o financiách, o ekonomike. O to, že naozaj skrátené legislatívne konanie nemá opodstatnenie, môžem doložiť aj pripomienkami, ktoré sme dnes dostali na rokovanie výboru. Možno, že aj to je cieľom dať to všetko na skrátené konanie, aby sme sa nemohli seriózne týmto problémom venovať. Mnohé z týchto pripomienok, a to sú profesijné združenia, ktoré pôsobia v zdravotníctve, nesúhlasia tiež s touto novelou a upozorňujú na to, že ďalšie zvyšovanie spoluúčasti pacientov je v súčasnosti neúnosné a môže narušiť solidaritu riadnych platcov dávok v systéme všeobecného zdravotného poistenia. Nebudem všetky čítať, ja si, samozrejme, spracujem túto problematiku a vystúpim v prvom čítaní so všetkými tými negatívami. Darmo ste ironický, pán poslanec Kováč, je to na hanbu, keď zdravotnícky, bývalý zdravotnícky pracovník a človek, ktorý vedie zdravotnícky výbor, pristupuje s takou iróniou k vecným pripomienkam, ktoré tu pán poslanec Maxon a ďalší kolegovia mali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
súhlasím s tým, čo povedal môj predrečník ohľadom skrátených legislatívnych konaní v predošlom období pri novelizácii zákonov a chcem ho doplniť. Jeden mal za cieľ, a to krízová kategorizácia, aby sa nabalili firmy. Zhoršila sa, samozrejme, finančná situácia v celom rezorte. Druhý zákon, ktorý bol predkladaný, číslo 273, mal za cieľ zakamuflovať nehospodárnosť hospodárenia Zdravotnej poisťovne Perspektíva DRUZAP, pretože tým, že Všeobecná zdravotná poisťovňa prebrala zo zákona záväzky tejto poisťovne, sa akosi zatvorili dvere za tým, aby sa nepokračovalo v skúmaní a pátraní, ako sa nakladalo s finančnými prostriedkami Perspektívy DRUZAP. Pán minister sa síce usmieva, že on podal trestné oznámenie, ale podal trestné oznámenie na riaditeľa Perspektívy DRUZAP v tom zmysle, že on v decembri ešte stihol, keď už pán minister bol ministrom zdravotníctva a nezabezpečil štátny dozor tejto poisťovne, že riaditeľ tejto poisťovne podpísal 100-miliónový úver, respektíve zaručil sa verejnými prostriedkami za úver pre inú súkromnú firmu. Ale nie v tom je prapodstata problému tých 100 miliónov korún. Prapodstata je v tom, že miliarda korún cez túto poisťovňu prešla a nikto neodkontroloval alebo nemal záujem, alebo nechcel mať záujem, aby bol dosledoval peniaze, ktoré prišli, kam a komu odišli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, kto z poslancov sa hlási k tomuto bodu do rozpravy ústne. Okrem pána poslanca Cupera pán poslanec Húska. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvý ústne prihlásený vystúpi pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
vážený pán predsedajúci, zhovievavo vás prosím, aby ste ma znova nevypínali, ako to máte vo zvyku. Budem hovoriť o veci, ale aj o súvislostiach, ktoré s vecou súvisia, a to aj podľa vedy občianskeho práva je v poriadku.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, k jednej preliminárnej otázke. Pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky Tibor Šagát je majster neštandardných postupov a netradičných riešení. Keď sa ujímal pred rokom riadenia rezortu ministerstva zdravotníctva, tak ho ako najgeniálnejšie vedel začal riadiť v podobe vyhlásenia štatária. Štatárium alebo výnimočný stav, alebo stav núdze sa vyhlasuje vtedy, keď je štát ohrozovaný vonkajším, alebo vnútorným nepriateľom. Dosť dobre neviem pochopiť, kto vtedy ohrozoval Slovenskú republiku, keď sa k moci dostala vláda, podľa predstáv vtedajšieho veľvyslanca Spojených štátov Johnsona "najväčší nepriateľ" vtedajšej opozície Mečiar a Hnutie za demokratické Slovensko boli porazené vo voľbách alebo lepšie povedané, vyhrali voľby tak, že nemohli zostaviť vládu a pán minister začal vládnuť v podobe štatária.
To bolo naozaj netradičné riešenie. Namiesto systémových zmien, ktoré si slovenské zdravotníctvo žiadalo, nastúpilo ničnerobenie alebo lepšie povedané schovávanie sa pána ministra zdravotníctva za výnimočný stav. To mu umožňovalo prežiť až doteraz. Tomu predchádzalo, samozrejme, niekoľko ďalších netradičných riešení v podobe zvyšovania účasti občanov tohto štátu na bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ktorú garantuje článok 40 Ústavy Slovenskej republiky, až prišlo toto prekvapenie v podobe návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Dovolil som si odcitovať celé znenie alebo názov návrhu vlády, ktorý ste dostali ako tlač 427 práve preto, lebo v odôvodnení návrhu na skrátené legislatívne konanie čítam, že v systéme zdravotného poistenia pretrváva dlhotrvajúci nedostatok finančných prostriedkov, čo má za následok vážne problémy pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti o občanov Slovenskej republiky poskytovanej na základe zdravotného poistenia. Tento nepriaznivý stav vznikol v dôsledku nesúladu medzi výškou poistného určeného na zdravotné poistenie a výškou nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Pán minister, prečo klamete poslancov tohto snemu? Klamali ste zrejme aj vládu a klamete aj sám seba. Ak by ste totiž chceli postupovať v súlade s ústavným článkom 40 a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, tak by ste nenovelizovali touto znáškou právnych predpisov práve liekový poriadok a ďalšie platby, ktoré prenášate na občanov Slovenskej republiky, ale by ste sa pustili do novelizácie zákona o zdravotnom poistení alebo prinajlepšom by ste sa snažili zvýšiť platby, alebo požiadali by ste ministerku financií Slovenskej republiky Brigitu Schmögnerovú, aby zvýšila platby, alebo odvody za jednotlivých poistencov, za ktorých platí štát, prípadne by ste zvýšili aj platby zamestnancov do zdravotného poistenia.
Ale toto nie je ničím iným ako prenesením bremena o bezplatnú zdravotnú liečebnú starostlivosť, ktorú žiada alebo na ktorú majú právo občania Slovenskej republiky v zmysle článku 40 Ústavy Slovenskej republiky jednoducho na občanov Slovenskej republiky. Niekde až takými trápnosťami, ale hovorila o nich pani poslankyňa Aibeková, a niekde naozaj by si zaslúžilo zvážiť, či nesiahate aj na dôstojnosť občanov Slovenskej republiky ako potenciálnych pacientov v liečebných zdravotníckych zariadeniach, ktoré ako minister riadite. A ja predpokladám, že ak máte trochu lekárskej cti, že dlho by ste riadiť nemali a zvážili svoje zotrvanie ako minister v rezorte, pretože asi zrejme, ak ani vládna koalícia si to neuvedomuje, že stav vo vašom rezorte a vaše schopnosti riadiť tento rezort nie sú zodpovedajúce dobe a že ministerstvo je potrebné zrejme obsadiť niekým, kto prijme štandardné postupy a systémové riešenia na riešenie stavu poskytovania bezplatnej lekárskej starostlivosti na základe zdravotného poistenia.
Lenže nielen tu klamete občanov Slovenskej republiky, pretože sa nedotýkate zákonov o zdravotnom a sociálnom poistení, ale práve poplatkov za lieky. Pán kolega Maxon už povedal asi zrejme prečo, pretože zrejme ste zahľadení až príliš do tej oblasti poskytovania zdravotnej lekárskej starostlivosti, ktorá sa zaoberá práve tou stránkou biznisu, to znamená teda distribútormi liekov, lebo aj to je parketa, ktorú ste stihli pokaziť okrem toho, že ste svojho času zrušili dobre fungujúci systém zdravotného poisťovníctva, zaviedli ste množstvo nefunkčných poisťovní. Tých peňazí, pán minister, by bolo možno dosť, keby ste si ich vypýtali od pána Hampla, ktorý ich minul na bezohľadnú volebnú kampaň, ktorej výsledok bol absolútne nulový, keď váš zákon, ktorým ste zaviedli množstvo poisťovní, kde sa občania mohli poistiť, ste jednoducho zaviedli alebo zverili, alebo dali možnosť takýmto podvodníkom priživovať sa na nevedomosti občanov Slovenskej republiky, ktorí od nich vyťahovali teda zdravotné poistné, aby ho míňali na svoje osobné politické ciele.
Obdobne ste zaviedli pluralitu pre distribútorov liekov a Slovensko sa stalo rajom distribútorov liekov a toto všetko teraz touto znáškou zákonov, ktoré tu máme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, chcete preniesť toto bremeno na občanov Slovenskej republiky. Pýtam sa vás pán minister, pretože toto bremeno nie je jediné, ktoré dostanú občania Slovenskej republiky ako darček od Mikuláša, Mikuláša Dzurindu alebo lepšie povedané od vlády Mikuláša Dzurindu k Mikulášu, niečo sa im možno ujde ešte aj pod vianočný stromček, ja sa vás pýtam, či toto nebude ohrozením zdravotnej starostlivosti občanov Slovenskej republiky, pretože naozaj, ak sa im zvýšia poplatky za elektrinu, za plyn, ak sa im zvýšia poplatky za cestovné a ďalšie služby, ja sa vás pýtam, kde si budú títo občania môcť priplácať podľa toho zoznamu, ktorí ste im pripravili vy na tú "bezplatnú lekársku starostlivosť".
Je to vážna zodpovednosť, vážení páni poslanci vládnej koalície, nielen vlády Mikuláša Dzurindu, lebo pán Dzurinda zrejme nijakú zodpovednosť v sebe zakódovanú nemá, pretože si myslím, že tak ako ocigánil občanov Slovenskej republiky pred voľbami, nenesie za svoje činy ani dnes zrejme nijakú ústavnú ani politickú zodpovednosť, lebo v ňom nie je vypestovaná, tak sa pýtam vás, prečo vy nemáte zodpovednosť a chcete schváliť túto znášku zákonov, ktorými chcete uvaliť bremeno alebo zvaliť bremeno "bezplatnej zdravotnej starostlivosti" práve na občanov Slovenskej republiky. My sa pod takú zodpovednosť nemienime podpisovať, pretože to bude naozaj až teraz, pán minister, po tomto schválení tohto návrhu zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, bude stav ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti, teda bezplatnej zdravotnej starostlivosti v zmysle článku 40 Ústavy Slovenskej republiky občanom Slovenskej republiky.
Zároveň sa mi dovoľte, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pripojiť k mojim predrečníkom, pánu poslancovi Gašparovičovi a pánu poslancovi Brňákovi a vyzvať vážených pánov poslancov, pána Kresáka a pána Mészárosa, čerstvých to adeptov na funkcie sudcov Ústavného súdu, aby apelovali na svedomie svojich kolegov v poslaneckých laviciach ako budúci ochrancovia ústavnosti v Slovenskej republike, aby nehlasovali za takéto legislatívne návrhy, a to ešte v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré tu pán minister zdravotníctva, ale aj ďalší páni ministri dnes, ako pán minister Harna a pán Macejko prezentovali. V opačnom prípade apelujem na prezidenta Slovenskej republiky pána Rudolfa Schustera, aby týchto exponentov, politických exponentov, nie odborníkov na ústavné právo nevymenoval za sudcov Ústavného súdu, lebo nebudú poskytovať záruku, že budú ochraňovať ústavnosť, demokratické princípy, princípy právneho štátu v Slovenskej republike.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlási pán poslanec Andrejčák ako jediný.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcem doplniť pána poslanca Cupera o hodnotiacu časť k tomuto materiálu. Ale asi lepšie bude, ak poviem, že už šesťkrát sme boli dnes svedkami, keď kolegovia poslanci z HZDS a SNS dokázali, že materiály, ktoré nám predložil Mikuláš Dzurinda a podpísal ich, sú vlastne klamaním nás, celého parlamentu, ale aj Slovenska. Vyvrátili sme dôvody, ktoré uvádzal, prečo ich treba prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. V skutočnosti sú dôvody úplné iné. Skutočnosť je tá, že sa prijímajú alebo za týmito zákonmi nasledujú znenia, ktoré sú proti občanom, a ideme prekrývať dosah, negatívny dosah týchto zákonov na občanov. Budeme oberať o vymoženosti, tie, ktoré doteraz občania či už ako podnikatelia alebo konzumenti, alebo ako pacienti majú. Budeme rušiť sľuby k zákonom, ktoré sme dali a vlastne legalizujeme zlé kroky vlády. V každej civilizovanej krajine, keby predseda vlády sa podpísal pod nepravdivý dokument, by ho to stálo miestno. U nás nie. Ale nedivíme sa. Keby náhodou koaličná rada omylom vyhlásila, že trikrát päť je devätnásť, tak ako poznám tu 93 poslancov, tak zahlasujú a hneď sa prijme ústavný zákon, že na Slovensku je to tak. Naozaj na Slovensku je to tak, robíte si, čo chcete, vysmievate sa nielen terajšiemu parlamentu, ale aj vôbec histórii tohto poslaneckého úradu na Slovensku. Raz nás to bude všetkých, ale hlavne vás veľmi mrzieť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
rád by som povedať, že tu predkladaný návrh zákona na zrýchlené konanie je v podstate nesprávnou voľbou nesprávnych prostriedkov a nesprávnym pomenovaním problémov. Dovoľte mi, aby som trocha zašiel do veľmi krátkej minulosti. V roku 1990 sa konala svetová Konferencia o perspektívach budúcich trhov po skončení bipolarity sveta. Takto sa nazývala táto konferencia a išlo v podstate o úvahy a prognostické hľadania riešenia, ako sa po skončení studenej vojny a po zrútení, ekonomickom zrútení v týchto pretekoch sovietskeho bloku bude vyvíjať budúci trh. A tam najvýznamnejší prognostici a analytici hovorili, že treba predpokladať, že v tomto období dôjde k výraznému poklesu jedného z najdôležitejších trhov obdobia štyridsiatych rokov studenej vojny - zbrojného trhu. A konštatovali, že do ktorých trhov pravdepodobne sa bude preskupovať voľný neviazaný alebo disponibilný kapitál. A tam vyslovene medzi dvoma perspektívnymi odvetviami na prvé miesto uviedli zdravotníctvo. A povedali doslova, že sa musíme spoliehať na to, že človek bude mať vždy strach o svoje zdravie a že v tejto oblasti môžeme počítať s radikálnym a rýchlym rastom nárokov. A tak vzniklo to, čomu hovoríme invázny alebo ofenzívny marketing farmaceutických firiem a firiem na výrobu medikálnych zariadení. Týmito formami začal všeobecný atak na všetky zdravotné rozpočty na celom svete. Tu naozaj prebiehala globálna tendencia.
Rád by som pripomenúť, že ak v roku 1994 bolo 14,6 miliardy korún vyčlenených a spotrebovaných zo štátneho rozpočtu na zdravotníctvo, tak v roku 1998 to už bolo 42,07 miliardy, ktoré boli vyčlenené v rozpočte za Mečiarovej vlády. To znamená, takýmto silným atakom vlastne prebiehal nápor na odčerpávanie zdrojov. Netreba vždy len vidieť určitú humánnu vznešenosť vo výkonoch farmaceutických firiem, ale aj to, že jednoducho hľadajú, akým spôsobom vymámiť, vytlačiť, vyžmýkať z obyvateľov prostriedky práve na zdravotnú potrebu.
Ukazuje sa, že všetky riešenia, ktoré máme hľadať, majú byť riešenia, ktoré sa začnú veľmi efektívnym spôsobom doma, ale aj hľadaním medzinárodnej koalície, hľadať riešenie, ako čeliť tejto inváznej a ofenzívnej politike svetového marketingu v oblasti zdravotníctva. To sa nedá nijako inak rozumne robiť. A preto je toto riešenie, ktoré tu robíte, že vlastne prenášate batoh ťažoby na jednotlivého občana, ktorý je aj tak sužovaný zase inými dôsledkami šokovej terapie zo stagflačnej politiky tejto vlády. Nie je jednoducho možné postupovať touto cestou. To nie sú frázy, to je otázka, ako sa postaviť ku problému, ktorý naozaj rastie a ktorý objektívne spôsobuje to, čomu hovoríme celosvetovú nefinancovateľnosť moderného zdravotníctva. Nechoďme tou cestou, že budeme prevalcovávať na občanov túto ťarchu, pretože štát bude mať čo robiť, aby sa bránil tejto medzinárodnej stratégii, ofenzívnej stratégii farmaceutického a medikálneho priemyslu. Vo mne stále rezonuje ten čierny humor, pán minister, ktorým ste charakterizovali svoju ministerskú stoličku. Hovorili ste, že podľa vášho dojmu je to kríženec elektrického kresla a latríny, ale ja vám chcem povedať, že je dobré robiť aj úsmevnú reflexiu svojej životnej a ťažkej situácie, ale vážení, netreba to premietnuť na ostatných občanov. Práve občan, užívateľ zdravotnej starostlivosti sa stáva tým, ktorý sedí na tomto zvláštnom kríženci elektrického kresla a latríny. Prosím vás, nepokračujte týmto spôsobom. Vyzývam koaličných poslancov, naozaj toto nie je otázka politickej solidarity a krátkodobej kalkulácie, lebo musíme hľadať dlhodobé riešenia. Cesta zvyšovania zaťaženosti občanov nie je dobrá cesta.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Húska bol posledný prihlásený rečník do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, pán minister, nech sa páči.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem veľmi pekne, lebo táto diskusia, myslím si, že je poučná pre všetkých a chcem vám poďakovať dopredu za pozornosť a chcel by som ju krátko komentovať.
Začnem pánom profesorom, pánom poslancom Húskom. Absolútne súhlasím s tým, že farmaceutický priemysel je minimálne na úrovni zbrojárskeho priemyslu so svojimi ambíciami, so svojím podielom na trhu, to súhlasím. Súhlasím aj s tým, že celosvetové zdravotníctvo je problém ufinancovať aj v bohatých krajinách. To je pravda. Ale vráťme sa teda, však nie všetci sme stratili pamäť, vráťme sa k tomu, a hovoril tu pán poslanec Cuper, že ja som tu urobil raj pre distribútorov. No len spomeňme si, že za ministra Soboňu ich tu bolo 200. Bolo ich tu 200. A ten priestor, ktorý malo ktoré zoskupenie na to, aby skorigovalo počet distribútorov, to veľmi dobre vieme. A za koho vzniklo takmer 1 200 lekární? Za vlády tejto koalície? A povedzte mi, skutočne súhlasím, že keby tu farmaceutický priemysel nemal takýto raj, tak by nevzniklo toľko distribútorov ani toľko lekární. To je samozrejmé. A dnes, samozrejme, akákoľvek regulácia tohto trhu, ktorý je veľmi silný, je veľmi ťažká, pretože sa hľadajú tie slabé stránky toho, že neberte občanovi liek, pretože to je nesprávna cesta. Ale ktorá je správna cesta? Škoda, pán poslanec Húska odišiel.
Všeobecne v liekovej politike, ktorá sa, ja tvrdím, ostatné štyri roky tu dobre nerobila, v liekovej politike, v poskytovaní liekov sa razí taká základná filozofia, pretože je všade hrozba nadmerného používania liekov a tá u nás je. Vieme to dokumentovať, nebudem operovať odbornými číslami. Jeme oveľa viacej antibiotík, jednému pacientovi predpisujú piati lekári, máme najväčší počet receptov na jedného občana a je všeobecne známe, že používanie antibiotík a iných liekov nám znižuje a zhoršuje genofond, zhoršuje imunologický stav obyvateľstva. Tak prosím vás pekne, nestrašme tu, že touto novelou zákona sa ide ohroziť zdravotná starostlivosť. Táto filozofia zákona, ktorá tu je, a škoda, že tu nie je pán Zelník, pretože mi tu povedal, že ako teda ideme s občanom, tak dve novely zákona o Liečebnom poriadku, ktoré pripravovala predchádzajúca garnitúra, boli robené tak, že nemali ani databázu liekov, aby to mohli urobiť a robili im to mimo ministerstva zdravotníctva. No kto tu potom bol ten, kto sa nechával kupovať, aby sa tam dostali tie správne lieky? A preklopenie liekov, pretože tu parlament schvaľoval len chemické molekuly, a preklopenie na jednotlivé preparáty robili opäť ľudia mimo ministerstva zdravotníctva a pri 8 000 položkách koľko chýb vzniklo a kto ich kedy skontroloval a komu to prinieslo úžitok, občanovi? Nechajte, ja to nehovorím komu osobne. A takto poviem, po prevzatí sme okrem iného poslali trestné oznámenia aj na to, že boli registrované lieky a podpísané ministerskými pracovníkmi, ktoré nenapĺňali literu, čo procesne má registrácia obsahovať. A bolo to niekoľko desiatok liekov. Kto mal z toho profit? Načo sa robili liekové formuláre, ktoré nemali opodstatnenie, oporu v zákone, že ich musí niekto dodržiavať? To bolo len naháňanie peňazí z firiem, ktoré sa chceli do liekového formuláru dostať.
Tento zákon okrem iného uvádza to, že dnes proces zaradenia do lieku cez kategorizačnú komisiu môže byť rozporovaný a súdnou cestou môže byť chyba opravená. Doteraz niekto mohol toto urobiť v terajšom Liečebnom poriadku? Absolútne otvorená cesta na kontrolu, na verejnú kontrolu. Kto tu bojuje proti korupcii? Tí, čo tu boli pred nami, alebo my? Prečítajte si ten zákon, prosím vás pekne. A filozofia, prosím vás pekne, zákon odišiel 2. augusta z ministerstva zdravotníctva, prešiel ťažkú tortúru, ale pozrite si vyjadrenia, aj sociálni partneri s tým súhlasia. Majú jedinú podmienku, aby to nariadenie vlády, ktoré bude obsahovať lieky, bolo najskôr prerokované aj v tripartite. A my ponúkame, dnes sme povedali vo výbore, aby mohlo byť ukázané aj poslancom. Pretože každá normálna vláda bude chcieť, aby občan dostal moderný liek zavčasu a aby sme ekonomicky nútili firmy k tomu, aby tie firmy znižovali ceny liekov. Tento nástroj používa každá moderná krajina. A tým nástrojom je boj zaradenia do skupiny plne hradených liekov.
Vrátim sa k tomu, že máme približne 900 plne hradených liekov podľa tohto. Dostanete zoznam tých liekov, ktorý bude návrhom vládneho nariadenia. A 3 000 ďalších liekov bude v rôznom percente priplácaných, z toho 60 percent menej ako 50 Sk. Ak nejaký občan dostane liek za 1 300 Sk a má doplatiť zaň 2 percentá, 25 alebo koľko korún, tak ja si myslím, že to je dobré fungovanie zdravotného poistenia. A prosím vás, aby ste si ich pozreli. Prídeme do poslaneckých klubov, chcem vás získať na to, aby sme to podporili. Nie je to proti občanovi, pretože nariadenie vlády nám naopak dovolí v priebehu roku reagovať napríklad na kurzové zmeny, ktoré nemôžeme vylúčiť. Žiadne ekonomika ich nemôže vylúčiť. A my by sme museli zmeniť zákonom ten zoznam tých liekov. Takže garantujem vám, že toto je dobré.
Samozrejme, že sa prenáša časť tej ťarchy aj na občana, ale chcem povedať, že väčšina tých liekov z tých 3 000, na ktoré sa bude priplácať, väčšina toho priplácania je motivačná. Ale sme tu a máme na to šancu, pretože my tvrdíme, že celoplošné úľavy sú zlé, aby celoplošne bolo niečo veľmi nízko platené. A dajme do zákona o sociálnej pomoci, aby adresne sociálne slabým občanom sa dala sociálna dávka na kompenzáciu náhrady za lieky. Lebo chceme adresnosť, nie aby sme ročne minimálne 700 kg liekov pozbierali v lekárňach, ktoré mnohé nie sú ani otvorené, to je posledný údaj z minulého roka, a určite minimálne dvojnásobok ešte zostane v šuplíkoch. Táto ekonomika to nemôže uniesť.
Takže to strašenie, prosím vás pekne, ale však my sme tu všetci boli aj tie ostatné roky. Perspektíva, že zlyhal štátny dozor, že som zlyhal ja, že chceme zakryť, však štátny dozor zlyhával štyri roky a my sme urobili kontrolu, ktorá sa skončila 30. novembra a odišlo päť podaní na políciu. A likvidátor Perspektívy už podal ďalšie tri trestné oznámenia, pretože už teraz z titulu jeho funkcie môže podávať ďalšie trestné oznámenia na to, ako čo zisťuje. A účtovné uzávierky v tejto poisťovni neboli urobené ani v roku 1987, ani v roku 1988. No a kde ste boli, pán štátny tajomník, ostatné štyri roky? Čo sa zobudil a teraz prišiel sem a čuduje sa, že čo sa tu dialo v poisťovniach? Štátny dozor zlyhal za úplne inej situácie. Takže, prosím vás, to upodozrievanie...
Vypočul som vás, samozrejme, čiernu knihu ministerstvo zdravotníctva nebolo schopné spísať, pretože by to presiahlo aj časové kapacity, takže sme odstúpili od toho, zaoberali sme sa úplne inými vecami, jednoznačne to treba povedať.
A teraz ešte jednu vec chcem povedať. Samozrejme, že je mi veľmi úprimne ľúto, že by to malo ísť skráteným legislatívnym konaním. Napriek tomu vás žiadam a prosím, aby ste to podporili. Súhlasím s tým, že takýto zákon by mal byť v dostatočnom čase vysvetľovaný, aby nedošlo k nejakým chybám. Ale ten zákon od 2. augusta, čo odišiel z ministerstva zdravotníctvam prešiel dvakrát Legislatívnou radou vlády. Prešiel dvakrát tripartitou. Prešiel profesijnými združeniami. Samozrejme, že profesijné združenia majú rôzne názory, ale my môžeme vydokladovať, že aj tí, ktorí eventuálne napísali negatívne stanovisko, napísali v inom čase pozitívne stanovisko.
Takže lobizmus farmaceutických firiem je a povedal by som, že ťažko sa brániť takým vyjadreniam, koľko času ja a pán poslanec Kováč trávime rokovaniami s distribučnými firmami. No chcel by som povedať, že všetky rokovania sú dokumentované, všetky rokovania sú oficiálne s odbornými pracovníkmi ministerstva zdravotníctva, ktorí majú v garancii tento problém. A teda vylučujem a vyzývam tých poslancov, pána poslanca Maxona, neviem ešte, či nepovedal to aj pán poslanec Zelník, ak majú akékoľvek podozrenie, že by sme sa my nechali skorumpovať nejakou distribučnou firmou, že je ich povinnosťou toto oznámiť. Nech to tu nevyprávajú za týmto pultom, ktorý dovolí všetko. Tu vám dovolia nakydať na hlavu čokoľvek, pretože máte imunitu. Nech sa páči, nech povedia, kto s kým a kto zaplatil. Odmietam toto, nehnevajte sa. To ani neprislúcha, aby sa tu takéto veci pertraktovali.
Takže som rád, že sa nakoniec tá diskusia rozvinula. Pripúšťam, že môže byť tento zákon prerokúvaný iste v inom tempe. Ale ešte chcem povedať jednu základnú a poslednú vec. Ako by sme zabudli, prečo sa, pani poslankyňa, dostalo zdravotníctvo do tejto krízy. Samozrejme, že si ešte dlho budete požičiavať Resutíkov list, v ktorom označil kreslá viacerých ministrov, že sa podobajú kombinácii latríny s elektrickým kreslom. Mňa sa pýtali novinári, že tak, ako sa cítite. Hovorím, no viete tak, aby som pravdu povedal, najlepšie sa mi páči to, čo napísal pán Resutík. Všimnite si, pán poslanec Húska vložil autorstvo mne. Tak ja sa ospravedlňujem pánu Resutíkovi, neberiem mu skutočne autorstvo, len sa mi zaľúbilo, že nás prirovnal, a teda občan nás vníma ako ľudí, ktorí sú na latrínach s elektrickými kreslami. Pretože v takej situácii sme dostali túto republiku, v ktorej - škoda že tu nie je pán Maxon -, rozpočet sa bude prijímať so škrípaním zubov, pretože 45 miliárd ide na to, aby sme zaplatili dlhovú službu, aby sme zaplatili štátne záruky, ktoré sa urobili v minulých obdobiach. Predstavte si, že by sme mali 40 miliárd na to, aby sme rozdelili pre zdravotníctvo, školstvo a tak ďalej, pre iné rezorty. Aký by tu bol štátny rozpočet? To nie je demagógia, to je pravda, toto táto snemovňa, táto koalícia musí preniesť a musí to preniesť spolu s občanom a bude to bolieť, pretože to urobili títo a nedajboh, keby tu boli dlhšie. Pretože už neviem, kde by sa to bolo skončilo. A preto, ak dnes prijímame nepopulárne opatrenia, čo iste aj toto tento zákon je, tak tie nepopulárne opatrenia idú na vrub týchto, ktorí sú dnes "najmúdrejší", ktorí vám dokázali, že všetky tieto skrátené legislatívne konania sú namierené proti občanom. Ten účet je tu. Ten účet je tu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za vystúpenie.
Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom rokovania 22. schôdze je
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
Prosím, aby z poverenia vlády odôvodnil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie minister výstavby a verejných prác Slovenskej republiky pán Harna.
Pán minister, máte slovo.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda parlamentu,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (tlač 429).
Podľa článku 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky zákon zabezpečuje zamestnancom v rámci práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky aj právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Túto funkciu plní minimálna mzda, ktorá je najnižšie peňažné plnenie, ktoré je povinný zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi ako najnižšiu cenu práce zabezpečujúcu zamestnancovi určitý primeraný životný štandard, a to na minimálne uznanej spoločenskej hranici.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie číslo 45 z 22. marca 1999, ktorým sa ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny odporúča pripraviť spoluprácu s expertnou pracovnou skupinou a so sociálnymi partnermi návrh komplexného riešenia minimálnej mzdy vrátane právnej úpravy valorizačného mechanizmu v termíne do 30. októbra 1999.
Na základe konsenzu sociálnych partnerov a súhlasu Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky sa vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, navrhuje zvýšiť minimálna mzda z 3 600 Sk na 4 000 Sk mesačne. Zároveň sa navrhuje spôsob valorizácie minimálnej mzdy.
Vzhľadom na sociálnu situáciu, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, vláda navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
Ďakujem za slovo.