Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca - pán poslanec Langoš, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Dôvod, pre ktorý vláda predkladá tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní, jazykom pána docenta alebo pánu docentovi zrozumiteľným, poviem takto: Vládu k týmto krokom núti reprodukcia HZDS.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
No, ja som skoro onemela, nevedela som začať, pretože keď som si vypočula predchádzajúce, tak to je úplný nonsens, čo tu hovorí pán poslanec Langoš. Ale reagujem na pána poslanca Cupera.
Vážená snemovňa,
my všetci uznáme a ja som dvakrát alebo trikrát vystúpila s tým, nerokujme o zákonoch, ktoré nepodmieňuje prijatie rozpočtu, ale poďme k tým, ktoré k rozpočtu potrebujeme. Prečo nejde vláda korektným spôsobom a nepovie snemovni, vážení, toto treba a vy máte 92 hlasov a odhlasujete zmenu programu a ideme rokovať. Ale prečo to dávate na skrátené, kde máte také výhody, že netreba 24 hodín a tak ďalej, čiže my sa nemôžeme ani dobre oboznámiť s predpisom, a navyše porušujete zákon. Pretože dôvody, ktoré uvádzate, sú také nelogické a pre vás už nie je problém subsumovať pod predpis to, čo vôbec pod predpis subsumovať nemožno. Teda vy postupujete podľa ustanovení, ktoré riešia úplne niečo iné a vy sa tvárite, že je to v súlade so zákonom.
Tak povedzme si, je tu spoločenská potreba, vy si odsúhlasíte, že to dáte dopredu v programe. Prosím, ideme rokovať, všetci uznáme, že to treba, ale nerobte deformáciu zákonov, že sa tvárite, že sú tu splnené nejaké podmienky pre niečo a už ste úplne imúnni na totálne porušovanie zákonov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák ako ďalší prihlásený do rozpravy.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
rokovací poriadok parlamentu, rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky nie je obyčajným zákonom. V rámci zákonov sa vymyká okrem iného aj tým, že je prameňom ústavného práva. Okrem iného sa vymyká z rámca obyčajných zákonov aj tým, že v širšom slova zmysle rokovací poriadok parlamentu je samotnou ústavou Slovenskej republiky. Ak sa pozrieme na tento dokument, na tento právny predpis cez túto optiku, zdá sa skutočne nepochopiteľné to, čo robíte dnes. Myslím si, že nikomu z nás ani pánu Langošovi netreba, ktorý skôr vtipne reagoval na výklad skráteného legislatívneho konania, osobitným spôsobom vyložiť ustanovenie § 89 rokovacieho poriadku, ktoré hovorí o tom, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada Slovenskej republiky sa môže uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že nikto zo 150 poslancov parlamentu nie je natoľko politicky primitívny, aby dôvod subjektívneho charakteru viažuci sa na potrebu urýchleného prerokovania týchto návrhov podriadil ustanoveniu § 89 rokovacieho poriadku. Dúfam teda, že sa nemýlim v tom a ešte raz to prízvukujem, ani jeden zo 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nie je natoľko politicky primitívny, aby si jednoducho myslel, že ide o naplnenie ustanovenia § 89 rokovacieho poriadku.
Toto ustanovenie § 89 rokovacieho poriadku sa chápe predovšetkým tak, keď nastanú akési nepredvídané okolnosti, skutočnosti značného rozsahu, takpovediac z dôvodov vis maior, teda z dôvodov, ktoré nezáležia ani na vôli vlády, politikov, poslancov, ale z dôvodov v podstate vyššieho zreteľa. Pod takými treba chápať predovšetkým zemetrasenie, potopu, zúriaci orkán, vzniknutú revolúciu alebo neústavný prevrat. Pýtam sa: Máme niečo také dnes v súvislosti s týmito bodmi, o ktorých rokujeme? Myslím si, že jednoducho to nie je pravda, a to, čo je obrovsky zarážajúce, spočíva predovšetkým v tom, akým spôsobom vláda, akým cynickým spôsobom vláda zneužíva svoje postavenie ako najvyššieho alebo vrcholného orgánu výkonnej moci, keď uvedie do oficiálneho materiálu, nie do nejakého listu niekomu, ale do oficiálneho materiálu, ktorý dostaneme na pôdu parlamentu, že zdôvodnením napríklad tohto skráteného legislatívneho konania je predovšetkým požiadavka stabilizácie rozpočtového hospodárenia v roku 2000. V opačnom prípade by bola ohrozená vyváženosť pomeru príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, a tým aj plnenie základných funkcií štátu. Je to niečo skutočne úžasné a aj v kontexte predchádzajúceho bodu, keď skutočne vyplatenie zákonného platu alebo zákonnej mzdy sa chce dôvodiť naplnenie dôvodu mimoriadneho dôvodu zemetrasenia, potopy, prevratu a ďalších takýchto náhlych neočakávaných skutočností.
Nie som idealista v tomto smere a viem teda, že ako budete hlasovať v tomto prípade, ale nehovorte nám už ani v prítomnosti, ani v budúcnosti o nejakých princípoch spravodlivosti, právneho štátu, zákonnosti a ústavnosti, keď vedomým a úmyselným spôsobom šliapete po všetkých týchto princípoch. Chcem povedať a chcem z tohto miesta vyzvať nie politikov, ktorí povedzme nemajú právne vzdelanie, ale naopak právnikov, aby sa jasne vyjavili v tejto veci z hľadiska znenia rokovacieho poriadku, z hľadiska znenia zákona. Myslím si, že keď parlament dal napríklad dôveru dvom z nás priamo z poslancov, aby kandidovali na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, teda aby dosiahli ten vrchol ústavnoprávneho Parnasu, aby teraz zišli do doliny medzi poslanecký plebs a aby nás rozsúdili, aby ako budúci sudcovia Ústavného súdu tu vám, nám poslancom povedali, či skutočne ide o dodržanie § 89 rokovacieho poriadku alebo či vedomým a úmyselným spôsobom Národná rada Slovenskej republiky šliape po zákone, šliape po zákonnosti, ústavnosti, po princípoch právneho štátu, po princípe spravodlivosti.
Verejne vyzývam, je tu pán kolega Kresák, vyzývam pána poslanca Mészárosa, ale nakoniec aj pána poslanca Šimka, Orosza ako predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý má dbať na čistotu predkladaných návrhov zákona aj z hľadiska práva a ktorí páni mimochodom tiež tlačia istú sizyfovskú guľu na ústavnoprávny Parnas v podobe návrhu na zmenu ústavy, kde opätovne dôvodia a konštatujú, že im ide o princíp demokracie, o princíp ústavnosti, zákonnosti, právneho štátu, aby aj títo páni tlačiac túto hroznú guľu na ústavnoprávny, na vrchol ústavnoprávneho Parnasu, aby vystúpili a povedali, či skutočne ide o naplnenie ustanovenia § 89, či porušujeme alebo neporušujeme zákon. Tento zákon, ešte raz poviem, a tým končím, nie je obyčajným zákonom. Ústavnoprávni odborníci to môžu zdokumentovať a zdokladovať. Je to jednoducho tak, rokovací poriadok parlamentu vzhľadom na to, že upravuje vnútorný život jedného z najvyšších orgánov štátnej moci, tak ako je konštatovaný v samotnom ústavnom texte, tak tým sa stáva v širšom slova zmysle Ústavou Slovenskej republiky. Ak porušujete ustanovenie § 89 rokovacieho poriadku takýmto spôsobom, v minulom prípade, teraz a v ďalších veciach, porušujete, páni, Ústavu Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brňáka je celkom osem pánov poslancov. Posledná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa ďalším pánom poslancom.
Prvý je pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Brňáka. Som veľmi rád, že nám objasnil, kedy sa má použiť ustanovenie o skrátenom legislatívnom konaní a definoval to ako mimoriadnu udalosť, potopu, orkán, tajfún, revolúciu alebo katastrofu. Ja by som chcel povedať, že v predchádzajúcom volebnom období 60-krát sme mali na Slovensku potopu, orkán, tajfún, revolúciu alebo možno permanentnú katastrofu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán podpredseda.
Ja by som chcel reagovať citovaním ústavy na tú prvú časť, keď môžeme použiť podľa § 89 skrátené legislatívne konanie. Tu je napísané, že keď sú porušované alebo keď prichádza k ohrozovaniu základných ľudských práv a slobôd. V článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí o hospodárskych právach, je ihneď v odseku 1 povedané: "Každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah." To znamená, že hovoríme o cestnej dani, ktorá sa dotýka súkromných dopravcov, ktorí vlastnia majetok a ktorý určitým spôsobom novelou zákona vlastne upravujeme, akým spôsobom, daňovým spôsobom budeme postupovať. Nemôžeme to urobiť nijakým iným spôsobom iba novelou zákona. Podľa môjho názoru je to rovnaký zákonný obsah pre dopravcov ako takých. Vieme, že sa to dotýka majetku, pretože už vystúpili stavovské organizácie dopravcov a vravia o tom, že to ruinuje slovenského dopravcu. Kde inde a za akých podmienok máme o tom hovoriť ak nie pri novele tohto zákona? Čiže to je otázka porušovania základných ľudských práv. Prirodzene mohli by sme hovoriť, že vzniknú štátu značné hospodárske škody, pretože rozpočet, tvorba rozpočtu, ktorá sa skladá z príjmovej a výdavkovej časti, jednoducho vraví o tom, že nejakým spôsobom tie príjmy treba naplniť. Takže áno, ak by sme to nerobili, tak mohlo by sa stať, že vo výdavkovej časti nebude dostatok prostriedkov na vyplácanie sociálnych dávok, ostatných zákonom stanovených dávok. Preto si myslím, že obidve časti § 89 sa vzťahujú na toto skrátené legislatívne konanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Určite by sa na pána Bohunického dalo veľmi pekne reagovať, ale to nemôžem. Takže poviem len faktickú poznámku k pánu poslancovi Brňákovi.
Dámy a páni, tento parlament užíva vo verejnosti, myslím si zo všetkých inštitúcií najmenšiu dôveru. Je to asi vo výške 30 percent. Aj hlavne z týchto dôvodov, ktoré sa momentálne teraz tu dejú. Neviem ako vám, ale mne osobne veľmi prekáža táto skutočnosť a prekáža mi to, čo si verejnosť o našej práci v tomto parlamente myslí. Vo všetkých médiách neustále čítam a neustále sa vo verejnosti hovorí, že záverečné slovo má parlament alebo o danej problematike v konečnom efekte rozhodne parlament. Myslím si, že by skutočne občania mali vedieť to, že tento parlament pod vedením tejto koalície je len hračka, ktorá plní rozhodnutia jej šéfov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Ja by som sa chcela pripojiť k výzve pána poslanca Brňáka, aby tu vystúpili pred týmto plénom páni poslanci, ktorí naozaj sú kandidátmi na pozície sudcu Ústavného súdu. Nie preto, že by som nevedela, čo asi povedia, ale preto, aby to počuli občania, pretože človek, ktorý bude raz klamať, a oni by tu určite klamali, tomu sa nikdy nedá dôverovať, a aspoň by sme teda videli, akí ľudia nás na tom Ústavnom súde budú zastupovať, čo možno od nich očakávať, akým spôsobom budú vykladať zákony, ktoré sa dostanú na Ústavný súd.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Budem sa vyjadrovať k vecnej stránke vystúpenia pána poslanca Brňáka. Chcem vyjadriť iba ľútosť nad tým, že takto horlivo nebojoval za ústavnosť a demokraciu v čase, keď sa tu v parlamente prerokúvala kauza Gaulieder a keď aj on svojím hlasovaním prispel k tomu, že táto kauza sa skončila v Štrasburgu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Chcem sa plne stotožniť s tými argumentmi, ktoré povedal pán poslanec Brňák. Naozaj je nedôstojné, že vláda si z tohto parlamentu urobila iba nejakú tlačidlovú sálu, že popoludní, ako prerokuje materiál v dopoludňajších hodinách, sem hodí materiál a chce od poslancov, aby ráno už boli pripravení. Nie je to jeden návrh zákona, teraz ich predkladáte viac ako 14, a dohromady je to niekoľko 100, možno aj viac ako 1000 strán. A ako pracujete, tak to vás usvedčuje materiál, ktorí ste si tu mohli všetci prečítať z parlamentného inštitútu. Na 1. až 20. schôdzi bolo doteraz prijatých 71 zákonov, aj vládnych, aj poslaneckých, 48 ste prijali v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že toto plne dokumentuje vašu prácu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
chcem povedať alebo sa stotožniť s pánom predrečníkom Brňákom, že v tejto sále dochádza k hlbokému nedorozumeniu. My sme nehovorili o tom, že by vláda nemohla prijať návrh zákona, ktorým by uložila cestnú daň. To v nijakom prípade nechceme povedať, že také právo vláda nemá. Má, ale vláda o tom mohla vedieť, ako naplní štátny rozpočet už v marci. Pokúšala sa pani ministerka uložiť túto daň všetkým občanom, ale keďže sa občania vzbúrili nepriamo povedané proti tomu, aby ich takto vláda vydierala, tak sa rozmýšľalo dodatočne, ako získať a naplniť tento štátny rozpočet. Takže to je hlavný dôvod, že ste nestihli alebo že ste mali zlý legislatívny zámer v riadnom legislatívnom pokračovaní. A nie tieto s prepáčením za výraz pritiahnuté za vlasy explikácie okolo článku 20 Ústavy Slovenskej republiky alebo okolo základných funkcií štátu, že to by ohrozilo fungovanie základných funkcií štátu. Vy ste na to mali dostatočný časový priestor.
Pokiaľ ide o skrátené legislatívne návrhy za Mečiarovej vlády, tak efektivita fungovania vlády bola asi taká, že bolo prijatých okolo 400 zákonov týmto parlamentom, ktoré prerokoval, z nich 95 percent predložila vláda. Vy ste stihli koľko, 78. Ak z tých 400 bolo 60 na skrátené konanie, ak to porovnáte s tými 60 zo 78, tak vám vyjde ten zjavný nepomer v neefektivite fungovania tejto vlády a efektivite fungovaní predchádzajúcej vlády. Ale pán Gašparovič hovorí, že to nie je 60, ale 20.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Brňák hovoril o rokovacom poriadku, jeho právnej sile. Vážení, parlament je najvyšší mocenský orgán v štáte. Má svoj postup upravený zákonom. Takéto postupy sú upravené aj v nižších orgánoch výkonnej moci. Prosím vás pekne, ako my chceme, aby sa v spoločnosti dodržiavali procesné predpisy, keď ako najvyšší mocenský orgán ignorujeme svoj procesný predpis, ktorý má silu zákona? Neuvažujete o tom, že nedodržanie rokovacieho poriadku je permanentné porušovanie zákona? Vám vôbec neprekáža, že keď schválite zmenu programu, tak potom prehadzujete už to, čo je zmenené podľa svojej vôle, a nejdete podľa schváleného zmeneného programu? To vám vôbec neprekáža? Veď vy porušujete zákony. A o skrátenom konaní tu bola pravda. Ja by som tiež chcela počuť stanovisko poslanca Kresáka, Mészárosa, ktorí budú dbať na dodržiavanie ústavnosti, zákonnosti, ako môžu za takéto porušovanie zákona hlasovať a súhlasiť s ním. Veď to je vlastne prejav úplnej politickej prispôsobenosti. A ja vôbec, už som to aj v tlači povedala, nemám pocit, že títo dvaja, pokiaľ by sa dostali na Ústavný súd, sa môžu zvliecť zo svojho politického trička, pre ktoré už doteraz boli ochotní porušovať rokovací poriadok, t. j. konať protizákonne, respektíve nepostaviť sa za protizákonný postup.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Delinga.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa pripojil k týmto nechutným záležitostiam, ktoré prebiehajú v našom parlamente a dehonestujú ho na najnižšiu úroveň v rebríčku spoľahlivosti alebo dôveryhodnosti, svojím protestom, ktorý, samozrejme, musím vyjadriť aj z tribúny parlamentu.
To, že vláda Slovenskej republiky chce prijať nesmiernu sadu alebo objem zákonov v čo najrýchlejšom tempe, je pre ňu veľmi skľučujúci fakt, že si nevie poradiť s ekonomikou tohto štátu a že nevie, ako pre občanov tohto štátu zabezpečiť lepší život. Zdôvodnenie, ktoré predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, sa absolútne nedá akceptovať a nenapĺňa ani len jedno slovo z toho, čo uvádza rokovací poriadok, ako to už vysvetlili predo mnou právnici. Dalo by sa to vysvetliť len tým spôsobom, keby bolo v tejto správe napísané alebo v tom zákone, že všetko so všetkým súvisí, alebo že všetci sme si rodina po nejakej nebohej. Vtedy by sme mohli akceptovať aj takéto návrhy a zdôvodnenia, ktoré prichádzajú do parlamentu.
Ja viem, že pánu ministrovi Harnovi tu nie je príjemné počúvať takéto naše oponovanie, ale predsa len by som chcel z hľadiska ekonomického pohľadu, keby mi vysvetlil, ako sa dá nazvať škodou to, keď niekto prijíma peniaze, keď niekto prijíma finančné zdroje. V tomto prípade ide o to, aby štátny rozpočet, štátna kasa dostala viac o 500 miliónov korún a vláda to nazýva, že ide v tomto prípade o nejakú škodu v zmysle príslušného paragrafu.
Chcem sa teda opýtať, pán minister, na základe akého zákona, či už Občianskeho zákona alebo zákonníka, alebo nejakého iného je kvalifikovaná táto záležitosť príjmu ako škoda. Na druhej strane je jasne definované, že škody vzniknú občanom tohto štátu a pán poslanec Bohunický sa to snažil aj definovať, že ktorým občanom štátu tieto škody vzniknú, a oni doslova píšu dnes v novinách, že ČESMAD považuje práve takéto návrhy zákonov za likvidáciu cestnej dopravy na Slovensku. Takže tam asi bude prameň na naplnenie tohto zákona, kde vznikne tá škoda ohrozenia majetku týchto ľudí, ohrozenia ich podnikateľských aktivít a v tomto prípade aj znižovania ich ľudskej dôstojnosti, pretože im štát bude uberať na daňových povinnostiach ďalšie finančné zdroje. Takže v tomto prípade by som skutočne bol veľmi rád, keby už raz vláda aspoň v jednom prípade, ktorý do parlamentu príde, skutočne zdôvodnila pravou príčinou a pravým dôvodom podľa zákona, ktorý tento parlament prijal a ktorý si ho ctí, že takéto návrhy sa skutočne potom dajú aj schváliť. V opačnom prípade je to len bohapusté zavádzanie, a keď by si to človek neprečítal, keby to len počul od tých, ktorí to tu uvádzajú, tak by hádam aj uveril. Ale uveriť sa tomu nedá, pretože písmo je takzvané čierno na bielom a v tomto prípade to čierne na bielom hovorí, že ide o porušenie zákona.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť na záver k rozprave?
Nech sa páči.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem pekne za slovo,
ja by som sa pokúsil odpovedať na otázku, ktorú mi položil pán poslanec Delinga. Zdôrazňujem zároveň tak ako pán poslanec Delinga, že tieto zákony predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky, nie ministerstvo výstavby a verejných prác, takže ja v tejto pozícii zastupujem pani ministerku, ale bola tu položená konkrétna otázka, ja sa pokúsim na to odpovedať.
Vážený pán poslanec, ide o to, že pokiaľ hľadáme priamu škodu medzi zvýšením cestnej dane, teda škodu, ktorá môže postihnúť štát, tak ju nenájdeme, ale keď nepriamo hľadáme alebo domýšľame to, z akých dôvodov sú prijímané tieto zákony, ide o to, aby sa naplnila príjmová stránka štátneho rozpočtu, aby bolo možné financovať tie nevyhnutné potreby, ktoré zo štátneho rozpočtu sú financované, a zároveň sa neprekročil limit pre deficit štátneho rozpočtu, čo sú 2 percentá z hrubého domáceho produktu. Keď domyslíme túto súvislosť, tak tam už nájdeme možnú škodu. Totiž ide o to, že len čo by sme túto hranicu prekročili a sústavne zvyšovali deficit štátneho rozpočtu, tak jednoducho financovanie verejných financií odčerpáva úverové zdroje, ktoré sú dané aj pre podnikateľskú sféru. To znamená, že odčerpáva tie zdroje, ktoré sú nevyhnutné na reštrukturalizáciu ekonomiky, ktoré sú nevyhnutné aj na to, aby sa práve v dôsledku reštrukturalizácie mohla zmeniť aj bilancia zahraničného obchodu. Keď v tejto súvislosti to chápeme, tak skutočne musíme nájsť to, že prekročenie limitu 2 percent deficitu štátneho rozpočtu vyvoláva škodu skutočne vysokého rozsahu v ekonomike.
(Reakcia poslanca Delingu z pléna.)
Pán poslanec, aj to je možnosť, ale to nič nerieši, to nabaľuje ďalej deficit. My sme sa však rozhodli pre túto alternatívu. Iste nie každý s tým musí súhlasiť, ale myslím si, že každý národohospodár to musí uznať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave k tomuto návrhu zákona.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Veľmi krátko by som chcel uviesť, že prijatie zákona číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov podmieňuje práve prijatie štátneho rozpočtu. Jeho neprijatie by ohrozilo jednak príjmovú časť štátneho rozpočtu, ale tým i neplnenie a napĺňanie oprávnených nárokov občanov. Príčinou výhrad pánov poslancov z opozície ku skrátenému legislatívnemu konaniu je skôr skutočnosť, že je tu snaha o blokovanie prijatia štátneho rozpočtu. Práve preto platí aj § 189 rokovacieho poriadku, kde sa hovorí, že ak hrozia štátu značné hospodárske škody, možno prerokovať zákony v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, rozprava k tomuto návrhu sa skončila.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Budeme pokračovať ďalším návrhom, ktorý predkladá za vládu pán minister Harna a ktorým je
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 423. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Z poverenia vlády návrh odôvodní pán minister Harna.
Pán minister, máte slovo.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda parlamentu,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Návrh novely zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve sa predkladá podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999. Zákon bol predložený na rokovanie do Legislatívnej rady vlády 30. marca 1999 a v júni 1999 bol stiahnutý z rokovania pre nedoriešený spor s Národnou bankou Slovenska, ako aj v dôsledku prípadného zosúladenia s navrhovanými novelami daňových zákonov. V auguste prijala vláda Slovenskej republiky uznesenie číslo 730 k programu reštrukturalizácie vybraných bánk, reštrukturalizácie podnikového sektora, čím bolo potrebné dopracovať niektoré ustanovenia tohto zákona. Tak sa vytváral priestor na realizáciu reštrukturalizáciu bánk, nevyhnutný na ozdravenie nielen bankového sektora, ale aj na oživenie podnikateľskej sféry.
V predkladanom návrhu zákona sú zohľadnené požiadavky zahraničných a domácich expertov na zosúladenie tejto právnej normy s odporúčaniami 3. a 7. smernice Rady Európskeho spoločenstva, je odstránený rozpor s Národnou bankou Slovenska v § 21 ods. 1. Je dopracovaná možnosť zostaviť účtovnú uzávierku napríklad v prípade nútenej správy uvalenej na banku aj k inému dátumu ako k 31. 12. - § 6 ods. 5 a je umožnené oceňovanie postúpených pohľadávok v cene obstarávania - § 26 ods. 1 písm. g), čím sú vytvorené podmienky na realizáciu reštrukturalizácie bánk.
V predloženom návrhu sa odporúča účinnosť zákona od 1. januára 2000 z dôvodu, že účtovným obdobím je kalendárny rok a akékoľvek zmeny v priebehu účtovného obdobia v oblasti účtovníctva sú v rozpore s odporúčaniami Rady Európskeho spoločenstva. Prijatie účinnosti zákona v priebehu kalendárneho roku spôsobí retroaktivitu pri vedení účtovníctva, zostavovaní účtovnej uzávierky, ako aj problémy pri zisťovaní daňového základu a tiež nemožnosť začať realizovať projekt reštrukturalizácie vybraných bánk a podnikateľských subjektov.
Návrh novely zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov má na ekonomické prostredie pozitívny vplyv, napríklad bankový sektor, podnikateľské subjekty a tak ďalej, čím nevzniknú vážne národohospodárske škody a nezakladá nárok na štátny rozpočet. Ide o spresnenie účtovníctva ako systému, jeho zdokonalenie a vypovedaciu schopnosť, na základe ktorého sú zverejňované a vyhodnocované hospodárske výsledky subjektov a ich činnosť.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby súhlasila so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov tak, aby účinnosť tohto zákona bola od 1. januára 2000.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády.
Dávam teraz slovo poverenému spravodajcovi výboru pánu poslancovi Kujanovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vlády v gestorskom výbore.
Poslanec M. Kujan:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 424), ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že preložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu k prerokúvanému návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlásia páni poslanci Brňák, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Delinga a pán poslanec Gašparovič. Končím možnosť ďalších prihlášok poslancov do rozpravy k tomuto bodu programu.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
pretože platí už zo starých študentských čias princíp repetitio est mater studiorum, zopakujem to, čo som už povedal v podstate v predchádzajúcej veci a trocha to rozšírim. Chcem povedať, že všetky dôvody, o ktorých som hovoril v spojitosti s predchádzajúcimi dvoma návrhmi na skrátené legislatívne konanie, ktoré jednoducho z hľadiska práva a z hľadiska zákona neexistujú, tak tieto sa násobia v tomto treťom materiáli.
Tento tretí materiál, o ktorom teraz rokujeme, na skrátené legislatívne konanie, je povestnou špičkou šľahačky na čokoládovej torte, ktorú sme dostali na pôdu parlamentu. A keďže mnohí z vás zrejme zabudli, o čom už hovorí § 89 rokovacieho poriadku v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním, zopakujem to, čo som povedal. Odcitujem tento paragraf: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."
Inými slovami povedané pre vás všetkých, ktorým je potrebné zdôvodniť a rozmeniť na drobné toto znenie § 89 v súvislosti s inštitútom skráteného legislatívneho konania, ide o takú situáciu, keď nastane nepredvídaná okolnosť, skutočnosť značného rozsahu takpovediac z dôvodu vis maior. Hovoril som o príklade zemetrasenia, prevratu, revolúcie, potopy, povodne a mnohých iných vecí, ktoré priamo majú súvis s mimoriadnou skutočnosťou, tak ako má na mysli ustanovenie § 89 rokovacieho poriadku, ktorý zákon, a to prízvukujem ešte raz, nie je obyčajným zákonom, je to zákon, ktorý je organicky spätý so samotnou ústavou a v širšom slova zmysle ide o Ústavu Slovenskej republiky.
Čujme všetci, aké dôvody viedli vládu Slovenskej republiky v súvislosti s týmto tretím návrhom na skrátené legislatívne konanie k tomu, aby došlo k skrátenému legislatívnemu konaniu. Hovorí sa tu, že už 30. marca 1999 legislatívna rada vlády rokovala o tomto návrhu, ale keďže tam bol nejaký spor, tak bol tento návrh stiahnutý. A následne ako ďalšiu pikantériu a rozhodujúcu vec v kontexte § 89 rokovacieho poriadku vám dávam do pozornosti, že tento návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2000. Žiada sa, aby tento návrh bol prerokovaný ako za čias vojny, revolúcie, mimoriadnych okolností a udalostí a dopredu vieme, že tento zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2000, ktorú účinnosť pri riadnom behu, pri riadnom legislatívnom behu tohto návrhu zákona by bolo možné docieliť aj týmto nenásilným, neprotiprávnym spôsobom, ale naopak zákonným a ústavným spôsobom. Čiže je to doslova hanba, keď na takéto do očí bijúce veci nereagujete a aspoň tieto veci neprečistíte.
Opätovne ešte raz vyzývam všetkých tých, ktorí sú tu predovšetkým profesionáli z oblasti práva, predovšetkým tých, ktorí chcú byť a zrejme budú sudcami Ústavného súdu, pán Kresák a Mészáros, aby podali svedectvo, aby sa vyjadrili k tomuto predchádzajúcemu i k prvému návrhu a k tým ďalším, či skutočne v týchto prípadoch ide o dodržanie a zachovanie princípu zákonnosti, princípu ústavnosti, princípu ústavného štátu, princípu právneho štátu, princípu spravodlivosti, princípu demokracie, všetko veľké a humánne záležitosti, ktoré budú mať títo ústavní právnici vo vienku svojej ďalšej profesionálnej činnosti.
Ešte raz vás vyzývam, zídite z vrchu ústavnoprávneho Parnasu sem medzi nás, medzi plebs a povedzte nám ako budúci sudcovia Ústavného súdu, pretože aj tí, ktorí vás volili do tejto funkcie, sú na to zvedaví, ako budete rozhodovať, aký je váš právny názor na dodržiavanie zákona, na dodržiavanie v širšom zmysle slova Ústavy Slovenskej republiky v kontexte tohto návrhu, ktorý je povestnou špičkou ľadovca, ale aj predchádzajúcich a budúcich. Taká istá výzva platí pre všetkých ostatných právnikov, najmä pre predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, pretože z činnosti ústavnoprávneho výboru podľa rokovacieho poriadku priamo vyplýva povinnosť sledovať a dbať na dodržiavanie súladu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a samotný princíp zákonnosti.
Vyzývam aj ďalších právnikov, ktorí navyše predložili návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, čo veľmi, veľmi zrozumiteľným, jasným a by som povedal takým ideovým spôsobom zdôvodnili aj na svojej tlačovke ako pokus o budovanie a dobudovanie a prehlbovanie princípov právneho štátu, princípu demokracie, spravodlivosti, zákonnosti, ústavnosti, ústavného štátu. Máte možnosť, páni, všetci tí, ktorí predkladáte návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, sa vyjadriť síce k takej prízemnej a k takej by som povedal doslova "prkotine" z pohľadu toho, aké obrovské balvany valíte vy pred sebou, ale myslím si, že je dôležité a žiaduce, aby ste sa ako profesionáli jednoducho k tejto veci vyjadrili.
A celkom na záver pripomienku k tomu, čo tu odznelo po mojom predchádzajúcom vystúpení z úst pána Romana Kováča. Myslím si, že táto pripomienka mala jediná a do istej miery svoje ratio v tom, že pán poslanec Roman Kováč vystúpil politicky a vlastne v zmysle zásady na veľkú dieru hrubú záplatu vlastne legitimizoval svoj terajší postup tým, že aj my sme tak konali v minulosti. Ale ak toto pán Roman Kováč legitimizoval a povedal, že vy ste tak konali v minulosti, tak sa pýtam, načo ste vy teraz vo vláde? Veď vaša hlavná legitimácia spočívala a mala byť práve v tom, že vy ste tá nová zmena, vy ste tí, ktorí chcete vládu zákona, vládu práva, ktorí chcete dodržiavať ústavu, pretože my všetci sme ju v minulosti porušovali. Bolo povedané z našej strany, koľko takýchto zákonov v skrátenom legislatívnom konaní počas uplynulého štvorročného obdobia v parlamente prešlo, pričom tento počet je nižší za celé štyri roky, aký je dnes v súčasnosti po roku tejto vlády. Takže hovorím, aj keď do istej miery isté politické ratio v konštatovaní pána poslanca Romana Kováča tu je, neospravedlňuje vás z toho, čo dnes konáte a činíte.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Šimko sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brňáka. Ešte ďalší dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásenia sa ďalším. Posledný pán poslanec Krajči, prvá pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem.
Keďže pán poslanec hovoril o pánu poslancovi Romanovi Kováčovi, ktorý tu vždy so zdvihnutým prstom v minulom volebnom období napomínal, ako to nie je dobré, aby boli zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Tentoraz aj sám predkladal také návrhy zákona a doplním si len v závere povedať percentuálne, ako to vyzerá, čo sa týka tejto Národnej rady Slovenskej republiky. Šešťdesiatosem percent všetkých zákonov schválených v Národnej rade bolo prijatých v skrátenom legislatívnom konaní, iba 32 percent v riadnom konaní.
Takže naozaj je najvyšší čas sa zamyslieť, či chce parlament takto pokračovať a myslím si, že tí, ktorí nám to vytýkali v minulom volebnom období, nemajú teraz morálne právo, aby predkladali takéto návrhy, aby nútili svojich kolegov, aby rokovali o dôležitých zákonoch v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.