Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Pán poslanec Švantner sa pokúsil analyzovať jednotlivé druhy privatizácie a vo svojej úvahe aj hodnotiť, ktorá mala aký efekt a čo mala pozitívne a čo mala negatívne. Je presne pravdou, že na začiatku privatizácie stáli ľudia ako pán Mikloš a pán Kaník, ktorí predviedli tomuto štátu absolútne neúspešnú privatizáciu, katastrofálnu, ktorá má dodnes celkom, povedal by som, rozkladné účinky na celé slovenské hospodárstvo, rozbitie všetkých obchodných sietí v malej privatizácii, kde následne všetky malé prevádzky skrachovali, kupónová privatizácia, ktorá nezarobila do štátneho rozpočtu, resp. do Fondu národného majetku z 80 mld. privatizovaného majetku ani korunu. To sú reálne výsledky privatizácie a oni v nej chcú pokračovať presne tým istým spôsobom, akým začali dorážať slovenské hospodárstvo. A na toto upozorňoval pán poslanec Švantner vo svojom vystúpení a bolo by chybou, keby vládna koalícia, poslanci tohto zákonodarného zboru podľahli likvidačnej koncepcii slovenského hospodárstva a pristali na to, aby strategické podniky, monopoly jednoducho neboli v rukách Slovenskej republiky a slovenských majiteľov. Iste, chyby sa urobili, ale práve z chýb by sme sa mali poučiť a nerobiť chyby do budúcnosti. Keď budeme chyby len opakovať, tak to k ničomu viesť nebude.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Cuper ako posledný.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán poslanec Švantner,

keď si hovoril o jednotlivých vlnách privatizácie, chcem povedať, že tou prvou, celkom prvou, ktorú si zabudol spomenúť, svojráznou formou privatizácie alebo likvidácie časti slovenského priemyslu, bola Havlom riadená a za pomoci bývalej VPN a niektorých postkomunistických prisluhovateľov z bývalej SDĽ riadená konverzia. Po nej ostalo množstvo, stotisíce nezamestnaných na Slovensku. Dnes, keď sa táto skupina bývalej VPN a SDĽ znovu dostala k moci, chce zničiť zvyšok slovenského hospodárstva, chce pripraviť slovenský štát o zvyšok jeho ekonomických aktivít, pretože taká je ich direktíva, preto prišli k moci. Ich nezaujímajú občania Slovenskej republiky. Tam tým súdruhom v druhom rade na kraji, ktorí tomu absolútne nerozumejú, chcem povedať, že aj Východoslovenské železiarne znášajú teraz celkom pekné vajíčka, aj pánu Eichlerovi, takže neboli až tak veľmi zlé, pretože slušných 240 tis. mariek mesačného príjmu nie je až taký plat. To určite nemal celý manažment Východoslovenských železiarní dokopy. Po tejto vašej vlne privatizácie strategických podnikov, pán Rusnák, naozaj bude hladovať celý národ, lebo tí vaši sa možno trochu na tom priživia, poniektorí ako pán predseda alebo niektorí hore sediaci, možno aj vám niečo kvapne... Pán Rusnák tu hovoril, že dobre...

(Ozval sa zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Ivanko má slovo.

Poslanec A. Ivanko:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážení kolegovia poslanci,

v zmysle § 82 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam v mene osemnásť poslancov pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 249).

Môj pozmeňujúci návrh sa týka § 19a zákona. V § 19a v ods. 1 doplniť za prvú vetu ďalšiu vetu s týmto textom: "Rovnakú povinnosť má ten, na koho prešiel privatizovaný majetok alebo jeho časť prechodom, a to odo dňa prechodu." Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie má predísť pochybnostiam o tom, či povinnosť trpieť kontrolu stavu a nakladania s privatizovaným majetkom zo strany fondu sa bude vzťahovať i na toho nadobúdateľa, na ktorého privatizovaný majetok alebo jeho časť prešiel prechodom a odkedy.

V § 19a v ods. 2 v prvej a tretej vete za slová "v prospech tretích osôb" doplniť slová "alebo jeho prechod". Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby v tých prípadoch, keď dochádza k prechodu privatizovaného majetku alebo jeho časti na nástupnícky subjekt zánikom nadobúdateľa privatizovaného majetku bez likvidácie bol dodržaný rovnaký postup ako pri prechode privatizovaného majetku alebo jeho časti.

Po tretie - v § 19a v ods. 3 doplniť druhú vetu týmto textom: "To neplatí, ak došlo k prechodu privatizovaného majetku alebo jeho časti." Odvôvodnenie: Vzhľadom na to, že účelom prechodu privatizovaného majetku alebo jeho časti nie je získať zaň prostriedky, ktoré by bolo možné použiť na úhradu nesplatenej časti kúpnej ceny, bolo potrebné doplniť v § 19a týmto spôsobom. Tým sa dosiahne transparentnosť nakladania s privatizovaným majetkom pokiaľ bude, samozrejme, tento pozmeňujúci návrh prijatý.

Ďakujem vám za jeho podporu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

Páni poslanci, pani poslankyne, konštatujem, že v rozprave vystúpili všetci poslanci a poslankyne, ktorí sa ústne prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka Machová.

Pani ministerka, máte slovo, nech sa páči.

Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:

Vážený pán podpredseda parlamentu,

dámy, páni,

ďakujem všetkým, ktorí v diskusii vyjadrili svoj názor na problematiku súvisiacu s novelou zákona číslo 92/1991 Zb., aj keď budete určite so mnou súhlasiť, častokrát bola diskusia oveľa širšia, ako vôbec môže táto novela vlastne postihnúť a riešiť.

Kým sa pokúsim zaujať stanovisko k určitým problémom, ktoré boli načrtnuté, veľmi stručne zodpoviem na otázku, ktorú mi položil pán poslanec Sopko. Ako je možné, že v apríli môj postoj spolu s ostatnými, ktorých menoval, bol taký a dnes má návrh takú podobu alebo onú. Veľmi jednoducho. Návrh, ktorý máte pred sebou, je vládny návrh, nie je môj, a tak ako sa vyvíja situácia pri diskusiách, tak sa menia aj jednotlivé názory, ktoré sú tam. Ak schválite novelu a dúfam, že schválite novelu tohto zákona, opäť to nebude môj zákon a nie so všetkým, čo tam bude, budem môcť úplne súhlasiť. Toľko k odpovedi.

Pokúsim sa naozaj stručne, ak to bude možné, zhrnúť rozpravu, ktorá tu bola. Asi ťažko sa budeme navzájom presviedčať o tom, kto má pravdu a či predkladaná novela zákona znamená totálny výpredaj majetku Slovenskej republiky alebo či znamená divokú privatizáciu alebo druhú stranu názorov, ktorá hovorí o tom, že tento zákon vytvára predpoklady a možnosti na privatizáciu aj v tej oblasti, ktorá bola doteraz z procesu privatizácie vylúčená. Filozofia tohto návrhu vychádzala, či budete so mnou súhlasiť alebo nie, z programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorilo o tom, že vláda bude novým spôsobom definovať strategický záujem štátu v podnikoch, o ktorých sa hovorí. Tu vyvstáva asi základná filozofická otázka, či strategický záujem štátu v jednotlivých sektoroch, ktoré sú tam a sú veľmi pestré a je to veľmi rozdielne, je to, čo bolo obsahom zákona číslo 192/1995 Z. z. definované v podstate v preambule toho, kde sa hovorí, že zákon má definovať strategický záujem a vlastne definuje ho stopercentným vymedzením neprivatizovateľnosti podnikov uvedených v bode 1. Alebo strategický záujem je trošku iný.

Pán poslanec Húska hovoril, že skutočne tie záujmy sú určite štruktúrované, majú svoju konkrétnu podobu, majú svojich konkrétnych nositeľov a naozaj je veľmi ťažké v zákone, ktorý hovorí o krokoch, o technikách, o postupe privatizácie, definovať pri jednotlivých rozdielnych sektoroch, ktoré pôsobia v rozdielnych podmienkach a ktoré majú naozaj rozdielnu úlohu v národnom hospodárstve, jednoducho jedným percentom alebo nejakým jedným slovom definovať tento strategický záujem. A súhlasím so všetkými, ktorí hovoria, že áno, ide o podniky, ktoré majú význam v národnom hospodárstve, ktoré treba určitým spôsobom ošetriť a ktoré treba rešpektovať ako podniky osobitného významu.

Pýtam sa teda - a tak ako aj pri filozofii zákona, keď sme ho tvorili -, ako definovať strategický záujem v energetike. Naozaj tým, že predmetom privatizácie nemôžu byť Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť? Alebo je strategickým záujmom niečo iné, definované, dajme tomu, energetickou bezpečnosťou? Alebo zabezpečením, dosiahnutím konkurencieschopnosti slovenskej energetiky v priestore, ktorý sa otvára v súvislosti s liberalizačnými tendenciami? A mohli by sme určite na túto tému pokračovať, určite to nie je jednoduché, keby sme mali hľadať odpoveď na túto otázku prostredníctvom zákona, ktorý je zákonom o prevode majetku štátu na iné osoby. Preto sa vláda pokúša a myslím si, že to môžem aj dokumentovať definovaním strategického zámeru a strategického záujmu v jednotlivých odvetviach možno trošku inak.

Vláda predložila na verejnú diskusiu návrh koncepcie energetickej politiky Slovenskej republiky do ďalšieho obdobia. A tam je povedané, a teda vlastne povedané občanom Slovenskej republiky a všetkým tým, ktorí vedia čítať a ktorí vedia počúvať, je tam doslova uvedené, že strategickým záujmom štátu je zachovať v prenosovej sústave plus v slovenskom energetickom dispečingu stopercentné vlastníctvo štátu. A potom sa pokračuje v ďalších určitým definovaním záujmu v ďalších zložkách toho, čo sa dnes volá Slovenské elektrárne. Čiže je to verejne deklarovaný strategický záujem, kde sa vôbec neuvažuje o 51 % či o nejakom inom percente, ale o tom, a nech sa naozaj prú odborníci z tejto oblasti, či diaľnica, ktorú nazvem centrálna prenosová sústava, je to, čím štát môže skutočne ovplyvňovať energetický sektor alebo nie.

Ďalej vládny návrh vychádzal z toho, že prirodzené monopoly, ktoré, sami ste videli, ako boli rôznorodo definované, by mali zostať v najbližšom období v rukách štátu. A preto, keď pôjdeme cez iné dokumenty, ktoré už dnes vláda schválila, ktoré majú svoje konkrétne uznesenie, či pôjdeme cez návrh transformácie železníc, návrh na legislatívny zámer zákona o pošte, všade nájdeme niečo, čo je definované, čo je snaha definovať, že v tomto odvetví je čosi prirodzeným monopolom a že v tomto prípade toto ostane naozaj v rukách štátu žiadnym percentom, ale to je to, čo predstavuje, čím sa naozaj dá reálnym spôsobom ovplyvňovať chod tohto odvetvia.

Čo sa týka toľko diskutovanej témy monopol ako rodinné striebro, monopol ako výdatný zdroj príjmu štátneho rozpočtu, no keď budeme k sebe úprimní a poctiví a zoberieme si výsledky jednotlivých podnikov, ktoré teda sú vymenované v tom návrhu v § 10, zistíme, že to nie je až také, aby sme naozaj mohli hovoriť, ako prúdom tečú do štátneho rozpočtu príjmy z týchto odvetví. Naozaj nebudem unavovať tými číslami, pretože kto chce, tak si ich získa. A skutočne ide ten príjem dolu. Na jednej strane sa hovorí, že je to výdatný zdroj príjmov alebo teda zdroj príjmov podstatný, dôležitý, čo vôbec nechcem popierať, že je to tak, ale na druhej strane už menej sa hovorí o tom, že tieto monopoly sú pomerne výdatným zdrojom aj výdavkov zo štátneho rozpočtu, pretože historicky alebo inak, ak to nazveme, veľakrát štát práve za tieto podniky zobral štátne záruky.

Na Slovensku asi je to tak, že to takmer znamená, že podnik potom nespláca tie úvery. Takže aj tu by sme mali byť poctiví. Veľa sa hovorí o tom a veľa odznelo, že predáme, keď predáme časť, polovicu, tretinu, to je jedno, že sa vlastne budeme musieť deliť o výnos toho podniku vyjadrený čistým ziskom. No asi každý, kto investuje, tak očakáva, že mu ten vložený kapitál, investícia niečo prinesie. Ale chcem zdôrazniť len to, že príjmom štátneho rozpočtu nie je len daň z príjmu, ale to je celá škála daní, ktoré bez ohľadu na to, kto tu bude produkovať alebo kto bude pôsobiť, musí na území tohto štátu platiť. Myslím daň z pridanej hodnoty a všetky ostatné. Takže aj tu by sme možno našli argumenty, ktoré by trošku zmiernili protiargumenty, o ktorých som hovorila.

Ďalším momentom, o ktorom treba asi hovoriť, je, že realitou zmedzinárodnenia hospodárskeho života vo všetkých podobách je aj liberalizácia všetkých trhov. Preto blokačná klauzula napríklad v oblasti energetiky definovaná 51 % podľa môjho názoru pôsobí troška kontraproduktívne voči tomu, čo máme v oblasti práva a legislatívy v tomto čase už vytvorené. V roku 1998 bol prijatý veľmi liberálny zákon o energetike, ktorý vlastne dnes umožňuje, aby, samozrejme, po udelení licencie, tu pôsobil subjekt, ktorý môže stopercentne vlastniť určitú investíciu a podnikať v tomto sektore. A liberalizačný zákon v podstate zrušil monopol štátu na podnikanie vo veľkej energetike. To znamená, je tu otázka, na jednej strane je tu možnosť vytvorenia niečoho stopercentného, čo je výsledkom možno iného kapitálu, a na druhej strane sa zabráni vstupu kapitálu do podniku, ktorý by možno... Áno, hovorím o investičnom kapitáli, ale vlastne tá blokácia toho, čo zároveň môže predstavovať vlastne aj to, o čom hovorím, že keď ani investičný kapitál sa nebude môcť dostať do tej pozície, v ktorej je zablokovaný, tak asi ťažko.

No treba povedať, že žiadna privatizácia či taká, toľkopercentná alebo toľkopercentná neurobí z týchto podnikov predsa "obyčajné" podniky. Štát pred privatizáciou aj po privatizácii tieto podniky predsa ovplyvňuje cestou rôznych regulácií, či sú to cenové regulácie, či sú to regulácie vyplývajúce naozaj zo zákona, ktorý som teraz citovala. A preto také výkriky, že len čo by sme náhodou pustili do sféry výroby energie cudzí kapitál, tak okamžite troj, štvornásobne vzrastú ceny elektrickej energie, je asi trošku o niečom inom.

Často sa hovorilo, že bude rýchla privatizácia, teda ako by sme už začali zajtra privatizovať. Vy všetci, ktorí trošku sledujete tieto procesy, viete, že privatizácia by mala byť v podstate logickým vyústením predtým urobených krokov transformácie, reštrukturalizácie a oddelenia organizačného, ekonomického, majetkového, toho, čo naozaj je tým striebrom, a toho, čo je možné pustiť do konkurenčného prostredia. A tieto veci trvajú. Častokrát sa spomínalo Anglicko. Tam ten proces v podstate trval takmer 10 rokov, možno viac od toho, čo v parlamente sa predložila určitá idea až po privatizáciu. Čiže najmenej horizont roku 2001 je vlastne reálny, aby sme naozaj pristúpili aj k procesom privatizácie. Predtým treba urobiť veľmi veľa v transformácii a v reštrukturalizácii.

Toľko asi k zovšeobecneniu poznámok alebo diskusií, ktoré tu boli. Rozhodla som sa, že nebudem reagovať nejako jednotlivo na jednotlivé diskusné príspevky, samozrejme, že k pozmeňujúcim návrhom sa vyjadrím, ale predsa mi len nedá, aby som sa nevyjadrila k vystúpeniu pána poslanca Švantnera. Minulý rok po voľbách som bola súčasťou takej malej delegácie, ktorá navštívila Fond národného majetku a za účasti prezídia, členov prezídia fondu a členov výkonného výboru, kam patril aj pán poslanec Švantner, sme hovorili na tému Fondu národného majetku, dlhopisov a všetko, čo s tým súvisí. Boli otázky, ako si manažment fondu predstavoval vlastne vytváranie predpokladov na splatenie záväzku vo výške vyše 30 mld. Sk. Unisono v diskusii bolo povedané zo strany funkcionárov fondu, že veď prostredníctvom privatizácie strategických podnikov. Inak to nie je možné. To, čo bolo podľa ich názoru vložené, teda vklad do druhej vlny kupónovej privatizácie nedokáže zabezpečiť takýto výnos. Takže ak si naozaj pamätáme, potom asi ťažko dokážem pochopiť 360-stupňový obrat a tvrdenie, že privatizácia strategických podnikov, tak ako sú definované, je najväčším hriechom, ktorý môžeme na tejto krajine a na ľude tejto krajiny urobiť.

Teraz, ak dovolíte, by som sa zastavila veľmi stručne pri pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli. Začnem možno od toho posledného, ktorý sa týkal návrhov vzťahujúcich sa na § 19a, a všetkým ďalším ostatným. Ak sa nemýlim, tento paragraf nebol otvorený v navrhovanej novele a potom ťažko sa dajú k nemu prijať aj nejaké pozmeňujúce návrhy.

Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Oberhausera k problematike vlastne Fondu národného majetku, dlhopisov a návrhov, ktoré sú tam. Fond národného majetku, bolo to niekoľkokrát povedané, je právnická osoba svojho druhu, ktorá nie je napojená na štátny rozpočet. Ťažko môže ručiť za záväzky fondu. Podľa platnej legislatívy fond ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom aj za vyplatenie dlhopisu, takže asi ťažko v takejto podobe bude možné návrh akceptovať.

Čo sa týka návrhu ohľadom možnosti použitia dlhopisu za záväzky majiteľov dlhopisov, myslíme si, že tento návrh ide nad rámec zákona a išlo by o nepriamu novelu napríklad zákona o bankách, Občianskeho zákonníka. To je moja prvá reakcia. Ale samozrejme, je na poslancoch, ako sa k tomuto návrhu postavia.

Návrh, ktorý hovorí o tom, že výmena dlhopisov fondu za akcie fondu má prednostné právo pred ostatnými formami privatizácie do času vyplatenia všetkých dlhopisov občanom Slovenskej republiky v zmysle zákona, tak je to problematika. V dôvodovej správe sa uvádza, že vláda pri rozhodnutí o privatizácii strategických podnikov určí aj to, aký podiel bude použitý na výmenu dlhopisov. Musí to urobiť v rozhodnutí, lebo Fond národného majetku môže v zmysle § 29 robiť právne úkony len na základe privatizačného rozhodnutia. Ak teda má fond umoriť dlhopisy cestou výmeny za akcie strategických podnikov, musí byť podiel vyčlenený a zrejme až dovtedy treba vymieňať, až všetky dlhopisy aj budú vymenené. Mohli by sme sa dostať do veľmi zvláštnej situácie. Na druhej strane určite nie všetci občania budú mať záujem o túto výmenu. Takže sú to návrhy, ktoré sú síce zaujímavé, možno, že nájdu nejakú podobu, aj keď nie v tejto zákonnej forme. Ale na dnešnom rokovaní vlády Slovenskej republiky bolo prijaté uznesenie, ktorým sa uložilo Fondu národného majetku v spolupráci s ministerstvom predložiť v určitom termíne predstavu, ako riešiť tento problém. Viete, že je úvaha o výmene akcií za dlhopisy. Ale dopredu stanovovať, o ktoré podniky pôjde, a dokonca, že by sme si tu hovorili, o akých balíkoch, asi je to veľmi predčasné, lebo znovu upozorňujem, že ten proces môže naozaj ísť za hranicu až rokov 2000 a 2001 a dovtedy asi ťažko dopredu vymedzovať také balíky, ktoré by boli určené na výmenu za dlhopisy. Ale určite dlhopisy budú predmetom ponuky občanom, to je fakt.

Pán poslanec Šimko predložil tiež určitý návrh, ktorý však nie je pozmeňujúci návrh, ale je zahodno sa ním zaoberať a myslím si, že ak naozaj nájdeme určitú vhodnú formu, nič nám nebráni, aby sme ju realizovali, pretože zákon presne nevymedzuje, aké rôzne metódy a formy je možné použiť, ale sami poslanci v diskusii poukazovali, že častokrát aj najlepší úmysel, ak nie domyslený do všetkých detailov, sa môže vlastne obrátiť proti drobnému akcionárovi, občanovi a podobne, ale určite sa budem týmto návrhom zaoberať.

Pani poslankyne, páni poslanci, to je asi všetko, čo som chcela povedať.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani ministerke.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca. Nie. Ďakujem.

Páni poslanci, pani poslankyne, prerušujem rokovanie Národnej rady do štvrtka tohto týždňa. Národná rada bude rokovať o 10.00 hodine.

Ďakujem vám.