Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážení poslanci Národnej rady,
nekontroloval som si označenie pamätných dní v kalendári, ale pokiaľ si dobre pamätám, za socializmu sa oslavovalo veľké množstvo rôznych dní, ktoré boli venované stavbárom, baníkom, geológom, ale v tom čase aj energetikom. Dokonca sme ich spolu oslavovali, pán poslanec. Bol to vtedy pamätný deň? A prečo chceme teraz určiť jeden deň 1. október osobitne energetikom? Viem, že energetici robia záslužnú prácu, veď nakoniec energia hýbe naším priemyslom a dodáva teplo aj energiu do našich bytov. Ale napriek tomu si myslím, že potom každá profesia bude chcieť mať svoj pamätný deň. Myslím si, že poľnohospodári napríklad nemajú osobitne určený a v kalendári zaznamenaný pamätný deň, napriek tomu oslavujú dožinky.
Tak si myslím, že osobitne určovať pamätný deň nie je potrebné. Ale energetici tak či onak zrejme spolu s baníkmi v týchto dňoch oslavujú svoju prácu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce zaujať stanovisko k rozprave navrhovateľ?
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
pán predseda,
treba povedať niekoľko slov, lebo mám taký pocit, že sa nepochopil náš návrh, že sme neboli pochopení, a mrzí ma jedno, že nevieme doceniť a nevieme skutočne pochopiť, že zmiešavať dokopy jedno s druhým je veľmi ťažké a asi sme slabo vysvetlili a nepresvedčili vás, že energetika je skutočne vec, ktorá nás prebudila k súčasnému životu, životnej úrovni. Tiež nikomu nevyčítam, koľko je či už takých alebo onakých sviatkov. Dalo by sa veľa vyratúvať a pozerať do kalendára alebo do knihy. Myslím si, že to málo, čo môžeme dať, by nás nezabilo.
A filozofia, že neriešime podstatné veci, že chceme také maličkosti, prosím, aj to je filozofia. Dva dni sme riešili ekonomický zákon alebo koncepciu, nie zákon, ale koncepciu. Ale keď môžeme aspoň niečo urobiť, to, čo nestojí toľko, na čo nemáme peniaze, čo nestojí skoro nič, vidíte, vzájomne sa už nejako nechápeme. Ešte raz prosím, aby sme dobre zvážili takúto možnosť, takéto, povedal by som, spoločenské gesto. Nevidím to ako infláciu. Nevidím to ako nebezpečenstvo. Energetici si rovnako budú svoj sviatok oslavovať, určite áno, alebo si nájdu deň, to si môžeme aj my kedykoľvek, keď si povieme, že ideme niečo osláviť. Ale myslím si, že toto odvetvie rozhýbalo život a ešte bude dlho hýbať, a to nie je elektrická energia, to je energia, energetika ako taká a zaslúži si pozornosť. Zdôrazňujem, mnohé krajiny únie to majú a nemajú pocit, že by niekoho diskriminovali. Prosím, zvážte ešte raz náš návrh.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Chce zaujať stanovisko k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem, pán poslanec.
Hlasovať budeme v spoločnom bloku všetkých zákonov, ktoré sme dnes prerokovali.
Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Bohunického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Návrh máte ako tlač 318.
Prosím pána poslanca Bohunického, aby uvedený návrh zákona uviedol.
Nech sa páči.
Poslanec P. Bohunický:
Vážený pán predseda,
ctená snemovňa,
predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Niet azda v slovenských dejinách rozporuplnejšieho dňa, ako je 28. október, pred časom až trojjediný sviatok oslavovaný skôr ako Deň znárodnenia či Deň podpisu Zmluvy o česko-slovenskej federácii, menej už ako Deň vzniku prvej Česko-slovenskej republiky. Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa v roku 1993 tento deň stal na Slovensku celkom obyčajným, akoby 75 rokov našej novodobej histórie zmizlo.
V našej rodine a v mojom okolí sa vždy s úctou hovorilo o 28. októbri 1918 ako o vzniku nášho spoločného štátu. Viem, že každý národ si váži svoje dejiny, svoju históriu a k tej našej patrí 28. október minimálne tak, ako ktorýkoľvek z 15 pamätných dní Slovenskej republiky.
Vo všeobecnej časti dôvodovej správy predkladanej novely zákona číslo 241 spomínam iba niektoré historické skutočnosti, ktoré 28. októbrom 1918 zavŕšili spoločné úsilie českého a slovenského národa o vytvorenie spoločného štátu. V súčasnosti je ťažké veštiť, aké by boli osudy slovenského národa v dynamicky a bolestne sa vyvíjajúcej Európe. Jedno je však isté, bez 28. októbra 1918 by ťažko vyústil vývoj slovenskej štátnosti do vzniku samostatnej zvrchovanej Slovenskej republiky. Vznik Česko-slovenskej republiky je teda významný medzník v slovenských dejinách. História, ale i súčasnosť nás preto zaväzujú, aby sme na pôde Národnej rady Slovenskej republiky schválili 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu za pamätný deň Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Spoločným spravodajcom pri tomto bode je opäť pán poslanec Mikloško. Prosím, aby vystúpil k tomuto návrhu zákona.
Poslanec F. Mikloško:
Dostali sa mi tie najkomplikovanejšie zákony, pokúsim sa s tým nejako vysporiadať.
Vážený pán predseda Národnej rady,
kolegyne, kolegovia,
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Buhunického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 318), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 318 z 11. augusta 1999 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 70 z 30. augusta 1999.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku o zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktoré dopĺňa predpísané náležitosti.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 318 z 11. augusta 1999 prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, za gestorský výbor a tak ďalej... To je všetko.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Húska, pán poslanec Tatár, pán poslanec Mikloško. Posledný ústne prihlásený je pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Húska.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcel by som najskôr urobiť jedno rozhodné vyhlásenie, že si myslím s veľkou väčšinou slovenskej spoločnosti, že česko-slovenský štát bol skutočne záchranným zariadením tak pre český národ a českú spoločnosť, ako pre slovenský národ a slovenskú spoločnosť. Považujem to naozaj za veľmi dôležitý štátotvorný akt, ktorý nám pomohol v podstate dobehnúť obdobie, ktoré bolo pre nás veľmi kruté, hlavne počas veľmi tvrdého asimilačného tlaku v bývalom Uhorsku. V tomto zmysle slova považujú všetci uvážliví ľudia na Slovensku Česko-slovenskú republiku za veľmi dôležitý štátny útvar, ktorý nám pomohol aj kultúrne, aj štátoprávne, aj politicky dozrieť.
Ale, priatelia, práve z tých dôvodov si myslím, že nemáme čo robiť nejaké, povedal by som, devotné akty. Veď my 30. október, v ktorom sa hlási Slovensko ako dobrovoľný prihlasovateľ k vytvoreniu spoločnej Česko-slovenskej republiky, máme za pamätný deň. Týmto aktom práve vyjadrujeme skutočnosť, že sme sa pozitívne postavili k vytvoreniu nového štátneho útvaru v priestore bývalej dunajskej monarchie. A v tomto zmysle slova je celkom oprávnené, aby sme oslavovali naše rozhodnutie o pristúpení do vtedajšieho spoločného štátu, a nie aby sme oslavovali vtedy, keď v podstate naozaj ani naše politické špičky sa nezúčastnili na tomto akte a bol to akt českého národa. Je celkom oprávnené, že český národ sa k tomuto aktu takto stavia. A náš 30. október vyjadruje naše vtedajšie odhodlanie rozviazať vzájomné tisícročné vzťahy s Uhorskom a vojsť do Česko-slovenskej republiky. Nie je dôvod, aby sme z týchto dôvodov prenášali alebo dokonca rozmnožovali počty pamätných dní. My si predsa preto nebudeme menej ctiť samotný význam vzniku Česko-slovenskej republiky. Priatelia, ani politicky to nie je správne formulované a v takomto zmysle vás ako navrhovateľov nebudú správne chápať ani ľudia.
Som presvedčený o tom, že nemáme dôvod, aby sme zakrývali náš pozitívny vzťah k vzniku tohto štátu, a nemáme dôvod, aby sme nejakým spôsobom zoslabovali našu suverénnu vôľu vtedajšieho politického telesa, Slovenskej národnej rady, ktorá urobila vyhlásenie o rozviazaní vzťahu s Uhorskom a o pristúpení do Česko-Slovenska. Z týchto dôvodov považujem návrh za neadekvátny, politicky nešikovný, a preto ho neodporúčam prijať.
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Cuper a pán poslanec Tatár. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Tatár sa prihlásil ako druhý do rozpravy. Takže prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tatár a posledný pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Dovoľte mi len pripomenúť, že dátum Martinskej deklarácie je nie 29. október, ale 30. október 1918.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Števček, nech sa páči.
Poslanec P. Števček:
Ďakujem.
Chcel by som nadviazať na tú časť vystúpenia pána Húsku, kde hovorí, že Česko-slovenská republika Slovákom pomohla národne a politicky dozrieť. To je absolútna pravda, iba dodávam, že každý historik musí potvrdiť, že dozrievanie národného a politického vedomia slovenského národa sa dialo práve v polemickom vzťahu k českému národu, ktorý čoskoro po roku 1918 prejavil aj svoje imperiálne, ak nepoviem, priam imperialistické vzťahy k Slovensku. V deklarácii, ktorá sa tu spomína, sa napríklad veľmi zaujímavo a pekne hovorí o osobnosti slovenského národa a o jeho národných právach. O osobnosť slovenského národa pripravovala celá Česko-slovenská republika Slovákov veľmi premysleným spôsobom. Nech už pripomenieme jazykové záležitosti, potom neskôr autonómiu, po roku 1945 zase nech spomenieme kampaň proti buržoáznemu nacionalizmu, kampaň za neuznanie Slovenského národného povstania a tak ďalej a tak ďalej. Nejde skutočne o výpis činov a výčinov českého vzťahu k Slovákom, ide o fakt, že históriu Slovákov a ich celých dejín si treba vážiť; a nie je ešte jednoducho politický čas na to, aby sme si s láskou pripomínali 28. október, pri všetkom pozitívnom, čo sa tu povedalo, pravdaže. Bude to možno o nejakých 100 rokov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Húsku, kde hovoril, že Slováci dozreli alebo mali možnosť dozrieť v prvej Česko-slovenskej republike. Myslím si, že by boli dozreli aj vo vlastnom štáte, a nevidím nijaký dôvod na to, tak ako to povedal aj pán profesor Števček, aby sme oslavovali deň, keď sa český národ stal imperiálnym národom a Slováci prešli z jedného područia, z maďarského do českého.
Nemyslím si, že by niektorý národ oslavoval svoje začlenenie do koloniálnej sústavy niektorého iného národa. Ak by sme touto filozofiou išli, tak by sme u našich proletárskych internacionalistov mohli dosiahnuť aj to, že by sme potom mohli oslavovať aj ďalšie začlenenie alebo prvé začlenenie, to znamená nastúpenie svätého Štefana na uhorský trón a jeho ustanovenie za uhorského kráľa, alebo potom aj niektoré ďalšie ako Víťazný február a ďalšie sviatky, ak by sme išli touto filozofiou. Nemám nič proti českému národu. Myslím si, že postavenie Slovákov sa naozaj diametrálne zlepšilo od koloniálneho vzťahu Maďarov, keď sme boli v ich područí, ale nebol to dôvod na nejakú vážnu oslavu, pretože máme iné sviatky, ktoré by si zaslúžili oslavu, ako napríklad vznik prvej Slovenskej republiky alebo vyhlásenie slovenskej autonómie, ale rozhodne nie za pamätný deň 28. október, to rozhodne nemienim podporiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár a po ňom pán poslanec Mikloško ako posledný.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi v mene Demokratickej strany podporiť návrh na 28. október ako pamätný deň, ale chcem ešte poznamenať, že pre nás, pre Demokratickú stranu, ale myslím si, že nielen pre nás, je to širšie. Sú štyri významné dátumy v tomto storočí, o ktorých si myslíme, že aj pre budúcnosť by sa tam mali uberať pamätné dni a štátne sviatky Slovenskej republiky. Je to 28. október 1918 - vznik Česko-slovenskej republiky, ktorý pre Slovenskú republiku znamenal štátnosť, znamenal vymedzenie územných hraníc, znamenal úradné používanie slovenského jazyka a v neposlednej miere znamenal demokraciu a rozvoj demokracie a jej inštitúcií.
Ďalším dátumom je 29. august 1944 - Slovenské národné povstanie, dátum zápasu proti fašizmu, ktorý aj u nás doma, aj vo svete je oceňovaný ako návrat Slovenska medzi demokratické európske krajiny. Treba povedať, že to bol naozaj široký, nie nejakou jednou politickou stranou - a hovorím to aj preto, že Demokratická strana vznikla v Slovenskom národnom povstaní - modifikovaný alebo vedený boj, ale celonárodný boj, ktorý patrí k tým štyrom najvýznamnejším dátumom.
Ďalší dátum bol 17. november 1989, a to je čerstvé výročie konca komunizmu, kde si verejnosť aktívne vynútila v Česko-slovenskej republike, ale aj na Slovensku prechod do otvorenej spoločnosti a do ďalšieho návratu medzi európske demokratické krajiny.
A posledným dátumom je 1. január, vznik Slovenskej republiky, ku ktorému treba povedať, že ozaj hodnotným a pamätným dňom pre všetkých bude vtedy, keď tu bude naozaj právo a vláda zákona a právny štát a dobudované demokratické inštitúcie, o čo sa minimálne v tomto volebnom období, dúfam, definitívne zaslúžime. Z tohto hľadiska, hovorím v mene Demokratickej strany, očakávame, že v budúcnosti budú usporiadané aj štátne sviatky Slovenskej republiky, a preto podporujeme tento návrh zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktické poznámky - páni poslanci Osuský, Húska, Cuper a Zlocha. Posledná je pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som podčiarknuť štyri pamätné dni v dejinách demokratického vývoja národov žijúcich na našom území v tomto storočí. Ale hneď by som chcel konštatovať, že na rozdiel od poslancov, ktorí vystupovali predtým, som hlboko presvedčený, že 28. október je i slovenským sviatkom. Ak by sme tvrdili, že nemá s nami nič spoločné - a v tom teda dopĺňam pána poslanca Tatára -, tak by to bol sebaklam.
V tých dňoch okolo 28. októbra 1918 sa na udalostiach, ktoré otvorili možnosť slovenským národovcom a demokratom pripojiť sa v Martinskej deklarácii k vízii spoločnej demokratickej Česko-slovenskej republiky, proste na všetkých tých udalostiach, ktoré to umožnili, podieľali aj Slováci. Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli významné výročie Štefana Osuského. Ale nepochybne k 28. októbru pracovali i Šrobár a, samozrejme, Milan Rastislav Štefánik. Štefánik nebol v Martine a možno ani nevedel, že sa zrodila Martinská deklarácia, ale napriek tomu to, k čomu spel, našlo svoje vyjadrenie 28. októbra. Je hrubým prekrúcaním faktov tváriť sa, že 28. október nemá s našimi dejinami nič spoločné. Je to omyl a je hanba, že ľudia, ktorí, keď treba, sú ochotní ťahať Štefánika za nohy, popierajú tento dátum. Ešte raz hovorím, i jeho snaha a jeho boj, ktorý roky zvádzal, sa naplnil 28. októbra 1918 a všetko ostatné je bohapustá lož.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Znovu chcem zdôrazniť, že nebudem znehodnocovať význam 28. októbra, ale podstata je taká, že až dňom nášho suverénneho vystúpenia sme sa prihlásili k česko-slovenskému štátu, nie 28. októbra, my sme sa prihlásili k vytvoreniu spoločného štátu na troskách dunajskej monarchie. To je ten princíp, na ktorom sme postupovali. A ubezpečujem vás, že vieme aj pozadie, keď sa 30. októbra podpisovala deklarácia, vieme, akým čudesným spôsobom sa do poslednej redakcie vpašoval napríklad výrok o jedinom československom národe, ktorý tam pôvodne vôbec nebol a ktorý práve zásluhou skupiny okolo Vavra Šrobára sa do tohto textu dostal. Máme dôvod uctievať si významnosť prvej republiky, nemáme dôvod, aby sme to spravili ako nejaký súťažný dátum povedľa 30. októbra. To nie je vôbec správne.
A malá poznámka pánu poslancovi Tatárovi. Keď už hovorí, že teraz, počas týchto štyroch rokov, dôjde k definitívnemu dotvoreniu demokracie na Slovensku, priatelia, takýchto definitívnych druhov bola už kopa. Niekto hovoril o tisícročných ríšach, ktoré budú vybudované na určitom princípe aktu. Žiaden štátny útvar nie je dokonalý a dúfam, že spoločnosť je vždy v stave ho zdokonaľovať, a myslím si, že je v našom spoločnom záujme, aby bol slovenský štátny útvar demokratický a budeme k nemu prispievať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper vystúpi ako ďalší.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
len skutočnosť, že pán Tatár nie je štátovedne vzdelaný, môže ospravedlniť nepresnosti v jeho vystúpení. 28. október neznamenal pre slovenský národ štátnosť, štátnosť vznikla až oveľa neskôr, pán poslanec Tatár, ale znamenal československú štátnosť s jednotným československým národom a taký predsa neexistoval. Snažili sa ho vytvoriť počas celého fungovania prvej Česko-slovenskej republiky. Tvrdili ste, že znamenal aj pre slovenský národ jazyk. Sú známe pokusy o zavedenie československého jazyka a likvidáciu slovenčiny, administratívnu prevahu alebo zavedenie administrovania českej byrokracie a mohol by som pokračovať ďalej. To iba vo vašich otvorených hlavách, v otvorených spoločnostiach môže fungovať taká predstava o štáte. Ale Hegel jasne povedal, že v dejinách sú iba národy, ktoré majú štát civilizovaný alebo necivilizovaný. Slováci si na štát museli počkať ešte nejaký čas, pretože po 28. októbri boli oklamaní. Československý štát nemal byť jednotným štátom. Všetky dokumenty, pán Tatár, hovorili o súštátí Čechov a Slovákov, ale zo súštátia bol jednotný československý štát, v ktorom sa takisto upierali práva Slovákom, ako sa upierali počas maďarskej monarchie, alebo počas rakúsko-uhorskej monarchie, ak chcete.
Tak nevidím nijaký dôvod na nejaké bombastické oslavy tohto dňa ako nejakého pamätného dňa. Pre mňa to určite pamätný deň nebude, aj keď si ho uzákoníte. Vy ste v tomto parlamente uzákonili oveľa viac...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
musím sa priznať, že zatiaľ neviem, nie som rozhodnutý, či podporím tento návrh, alebo nie. Určite v každom takomto návrhu sa nájde dosť argumentov pre aj proti. Plne súhlasím s tým, že Česko-Slovensko nebolo štátom Slovákov. Slováci boli súčasť Česko-Slovenska a nakoniec ako národnosť sa neuznávali, bol československý národ. Ale určite je možné si položiť aj otázku, kto koho potreboval. Vie sa o tom, že pôvodne českí politickí predstavitelia nemali záujem zahrnúť do českého štátu aj Slovensko, ale keď s hrôzou pri príprave hraníc zistili, že je Čechov menej ako iných národov, teda Nemcov a iných, tak potom postupne rozširovali hranice na východ a dostalo sa to až k hraniciam Ukrajiny.
Ale na druhej strane treba kladne hodnotiť vplyv Česko-Slovenska na Slovákov. Jednoznačne Slováci prešli z polofeudálnych pomerov Rakúsko-Uhorska do štátu, ktorý sa tvoril na demokratických princípoch. Nemôžem si pomôcť, ale mám trochu obavy, keby sme v tom čase chceli zakladať samostatné Slovensko, či by sme to dokázali. V literatúre sa uvádza, že sme mali sotva pár lekárov, štátnych úradníkov. Maďarská štátna správa prakticky ušla a štátnu správu počas prvých dní, prvých rokov Česko-Slovenska prišli k nám robiť českí odborníci. Boli tu lekári, železničiari, v podstate nám pomáhali tvoriť tento štát. Ale na druhej strane netreba zabudnúť aj na to, že v spoločnom štáte Slováci cítili veľa krívd, ktoré boli robené. Preto bude potrebné zvážiť, či si tento deň budeme pripomínať ako pamätný.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som k vystúpeniu pána poslanca Tatára povedať naozaj len jednu veľmi krátku poznámku a cítim povinnosť ju povedať aj kvôli môjmu otcovi, ktorý bol členom Demokratickej strany. Mám na mysli tú Demokratickú stranu, ktorú spomínal pán Tatár v súvislosti so Slovenským národným povstaním. Myslím si, že je viac ako opovážlivosť, keď sa dnešná Demokratická strana porovnáva, resp. hlási k tej Demokratickej strane, ktorú pán Tatár spomínal, lebo Demokratická strana, ktorá existuje dnes, nie je Demokratickou stranou. To by si mal pán Tatár dobre uvedomiť. Napokon o tom, že mám pravdu, svedčí aj to, že Demokratická strana po vojne v roku 1946 vo voľbách získala viac ako 50 % hlasov na Slovensku. Dnešná Demokratická strana má u slovenského občana dôveru vo výške 1 %. Takže rada by som poopravila pána Tatára v tomto zmysle a chcem sa v jeho mene ospravedlniť svojmu otcovi za to, že hovorí o oboch Demokratických stranách so znamienkom rovná sa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská bola posledná s faktickou poznámkou.
Pán spoločný spravodajca sa ešte hlási do rozpravy.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
pán poslanec Bohunický svojím návrhom otvoril veľmi zaujímavý problém a mne je osobne ľúto, že podstatná časť tej strany, ktorá stála pri zrode Slovenskej republiky, tu nie je prítomná. Nedávno som bol na jednom stretnutí v Zichyho paláci, kde v diskusii vystúpil známy slovenský exulant, básnik, publicista Imrich Kružliak. Imrich Kružliak vtedy povedal vetu, ktorú som si zapamätal. Povedal: "Vážení páni a dámy, od roku 1918 do roku 1928 vyrástol na Slovensku jeden sebavedomý národ," a potom ešte dodal, "bohužiaľ, od roku 1989 do roku 1999 sebavedomie Slovákov klesá." V tom je zaujímavosť návrhu zákona, že tento návrh zákona siaha priamo k podstate toho, ako chceme chápať koncepciu svojich dejín.
Vážené dámy a vážení páni, 28. október patrí k slovenským dejinám neodlučne a nehovoríme, že je to deň, ktorý znamenal, povedal by som, podstatné, znamenal niečo podstatné pri vzniku slovenskej štátnosti. Ale kde vy chcete začať slovenské dejiny? Chcete ich začať 14. marcom 1939 alebo ich chcete začať dokonca 1. januárom 1993? Veď to je niečo absurdné. Absurdné a urážajúce. A preto si osobne myslím, ak máme reagovať na tú druhú stránku výroku Imricha Kružliaka, že naše sebavedomie klesá, tak osobne si myslím, že treba podstatne ináč uchopiť koncepciu slovenských dejín. A naozaj si myslím, že k pamätným dňom Slovenskej republiky patria aj dni súviasiace so svätým Štefanom, aj ďalšie dni v rámci Uhorska, kde sme žili a kde ten národ postupne išiel svojimi dejinami až povedzme k míľniku, ku ktorému sa dostal dnes.
Teda tento zákon otvára problematiku vôbec koncepcie slovenských dejín aj dejín slovenskej štátnosti. A z tohto dôvodu si myslím, že rok 1918 bol míľnikom, na ktorý hodno spomínať, a preto bez najmenších problémov, naopak, s istou hrdosťou budem za tento deň hlasovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktické poznámky - pán poslanec Cuper a pani poslankyňa Podhradská.
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Mikloško, nikto predsa nespochybňuje, že rok 1918 bol práve tým, že vznikla Česko-slovenská republika a umožnilo sa slovenskému národu nastúpiť na cestu, ktorá vyústila do toho, čo sa zavŕšilo 1. januára 1993. Tu nehovoríme o roku 1918, tu vedieme spor, pokiaľ som to správne pochopila, o konkrétnom dátume.
Keď ste hovorili o poklese sebavedomia Slovákov, myslím si, že aj to, že nemáme odvahu navrhnúť práve 29. október za pamätný deň, ale chceme navrhnúť 28. október za pamätný deň, je prejavom nedostatku sebavedomia slovenského národa.
Viete, poviem to na inom príklade. Mohli by sme spomenúť napríklad 17. november 1989. Súhlasím, že to bol veľmi významný deň, ale myslím si, že na Slovensku všetky pohyby, ktoré vyústili do zmien, sa začali 16. novembrom, a nie 17. novembrom. Napriek všetkému hovoríme stále o 17. novembri, a pritom vieme, že študenti na bratislavských uliciach protestovali už o deň skôr. Aj to je nedostatok slovenského sebavedomia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mikloško sa ešte hlási ako spoločný spravodajca.
Poslanec F. Mikloško:
Ale mám len faktickú poznámku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako spravodajca, pán poslanec, môžete vystúpiť kedykoľvek.
Poslanec F. Mikloško:
Áno, kedykoľvek.
Pani poslankyňa, prosím vás, čo ste mysleli 29. októbrom?
Nepočúva ma.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa.
Poslanec F. Mikloško:
Čo ste mysleli 29. októbrom? Veď to je pamätný deň. Ale deň narodenia Ľudovíta Štúra. Takisto 30. október je tiež pamätný deň, a je to deň práve vami myslenej alebo mienenej deklarácie. Čiže to už sú pamätné dni, tak, prosím vás, ako roduverná Slovenka si to trošku preštudujte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave pán navrhovateľ.
Nech sa páči, pán poslanec.
(Ruch v sále.)
Poslanec P. Bohunický:
Milé kolegyne,
vážení kolegovia,
niekoľko poznámok k prvému čítaniu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj. Nediskutujte.
Poslanec P. Bohunický:
Chcel by som pánu poslancovi Húskovi povedať presne tú paralelu, o ktorej hovorili a pomohli mi ju obhájiť aj spravodajca, aj pán Zajac. Skutočne si myslím, že ak by nebolo 28. októbra, tak 200 deklarantov v Martine by sa akosi nemalo k čomu pridať. Čiže znovu hovorím, áno, aj predtým boli už kroky k štátnosti, ale 28. október je začiatkom, významným začiatkom ďalších krokov k štátnosti, ktoré vyústili do 1. 1. 1993. Takže bez tohto dňa by pravdepodobne bolo ťažko ďalších dní. Preto si myslím, že tento deň si treba pripomenúť ako pamätný deň.
Zároveň, keď som počúval polemiku o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a spomenul som si, ako poslanec Federálneho zhromaždenia, ktorý rozdeľoval Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku, prijímal zákon o rozdelení - tak sa volal ten zákon -, všimol som si tam zákon z 23. apríla 1990 o zásluhách Milana Rastislava Štefánika. Ten zákon hovorí - je krátky, dvojparagrafový -, na ocenenie zásluh Milana Rastislava Štefánika na vzniku samostatného česko-slovenského štátu nech je v budove Federálneho zhromaždenia umiestnená pamätná tabuľa s týmto výrokom: "Milan Rastislav Štefánik sa zaslúžil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov". Je tam ešte jedna takáto tabuľa a tá je venovaná Tomášovi Garriqueovi Masarykovi. Čiže v dejinách je miesto Milana Rastislava Štefánika späté aj s 28. októbrom 1918.
Chcem pripomenúť snemovni ešte jedného politika, ktorý, žiaľ, tragicky zahynul krátko po rozdelení Česko-Slovenska. Bol to Roman Zelenay. Roman Zelenay bol predseda Snemovne národov. Bol to politik Hnutia za demokratické Slovensko, a keď sme na poslednej schôdzi hovorili o tom, že síce naše štátnosti sa rozdeľujú, tak povedal pamätné, že by sme sa mali zísť, Snemovňa národov, po 10 rokoch v budove Federálneho zhromaždenia, aby sme si pripomenuli nielen deň rozdelenia, ale aj deň vzniku slovenskej štátnosti. Myslím si, keď som rozmýšľal aj o tomto dni a keď som predkladal tento deň, spomenul som si vtedy aj na Romana Zelenaya. Napriek tomu všetkému som naďalej prístupný v druhom čítaní a verím, že v druhom čítaní bude ešte k tomuto diskusia, som prístupný na pozmeňujúce návrhy, čo sa týka názvu, pretože už sa niektorí ohradili voči názvu, že nie je príliš vhodný, ale to azda až do druhého čítania.
Pekne ďakujem za pomoc pri obhajobe tohto dňa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánu navrhovateľovi a pánu spoločnému spravodajcovi.
Hlasovať o tomto prerokovanom návrhu zákona budeme, tak ako o všetkých ostatných, na pokračujúcej schôdzi Národnej rady v utorok.
Ďalším bodom programu rokovania je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej políci v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 301. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 305.
Teraz prosím, aby za skupinu navrhovateľov odôvodnil predmetný návrh zákona pán poslanec Roman Vavrík.
Poslanec R. Vavrík:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
ctené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších právnych predpisov.
Zákon o obecnej polícii, ktorý bol prijatý a uverejnený v Zbierke zákonov roku 1991, mal predovšetkým v záujme vyriešiť zvýšenie bezpečnosti a istôt občanov. V tomto zákone boli vymedzené základné inštitúty oprávnenia a povinnosti zamestnancov obecnej polície a bolo v ňom tiež vymedzené postavenie obecných polícií medzi zložkami štátnej správy a samosprávy. V priebehu realizácie tohto zákona prax ukázala, že niektoré oprávnenia dané obecnej polícii nebolo možné v praxi realizovať. Preto sa nám, skupine poslancov, javilo nevyhnutné pristúpiť k úprave tejto právnej normy vo viacerých prípadoch, keď na jednej strane sú odstránené nedokonalosti, na druhej strane novela reaguje na zmeny v spoločnosti a na zmeny v bezpečnostnej situácii, ktoré v čase vzniku pôvodného zákona nebolo možné predvídať.
Celá problematika novely zákona o obecnej polícii bola pri svojom vzniku pravidelne konzultovaná s ministerstvom vnútra, ktoré sa s navrhovanými úpravami stotožnilo. V novele reagujeme aj na zmenu pojmoslovia, napríklad pracovník dnes podľa Zákonníka práce zamestnanec, ďalej osoba zadržaná, na druhej strane osoba, ktorej je obmedzená osobná sloboda a podobne. V ďalších prípadoch ide o danie možnosti zamestnancom obecnej polície realizovať zákonom udané oprávnenia aj v praxi, keď napríklad prípady zistenia priestupkov vodičov, ktorí so svojím vozidlom vojdú do pešej zóny alebo vojdú do ulice, kde je vjazd zakázaný, môžu takéto vozidlo zastaviť.
Zákon dovoľoval zamestnancom obecnej polície predvolať na poskytnutie vysvetlenia počas objasňovania priestupku občana, no nebola ďalšia možnosť vynútiť si akceptovanie tohto predvolania v prípade, ak sa občan nedostavil. Zákon v pôvodnej podobe neposkytoval rovnakú ochranu všetkého majetku na území obce a taktiež je doplnená úloha ochraňovať život a zdravie občanov a iných osôb v obci. V navrhovanej úprave je taktiež zohľadnená možnosť zakročiť v prípade, ak zamestnanec obecnej polície zistí osobu alebo vec, prípadne dopravný prostriedok, po ktorom je vyhlásené pátranie.
V súčasnosti dochádza najmä vo väšších mestách a obciach k značným problémom pri dodržiavaní pravidiel cestnej premávky, najmä pri parkovaní motorových vozidiel, keď vodiči ponechávajú svoje autobomily na akomkoľvek mieste i v rozpore s predpismi o premávke na pozemných komunikáciách, prípadne ich zaparkujú na verejnej zeleni, čím poškodzujú životné prostredie. Zamestnanec obecnej polície mohol takéto veci postihnúť len v prípade, keď sa vodič nachádzal pri svojom automobile. Použitím technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla prakticky donúti vodiča niesť následok za svoje protiprávne konanie.
Zákon o obecnej polícii vo svojej pôvodnej podobe pozná iba použitie zbrane výstrelom, neoprávňoval však zamestnancov obecnej polície použiť varovný výstrel alebo hrozbu zbraňou. Preto tieto inštitúty sú zapracované do novely zákona v snahe i pri použití zbrane maximálne šetriť zdravie osoby, proti ktorej zamestnanec obecnej polície zakročuje.
Situácia a prax ukazuje potrebu určitej jednotnosti rovnošaty zamestnancov obecných polícií na celom území Slovenskej republiky, aby verejnosť vedela rýchlo identifikovať príslušnosť k tejto zložke. Táto potreba je zrejmá najmä v prípadoch, keď zamestnanec obecnej polície v styku s cudzincami, ktorí sa vlastne stretávajú v každej obci s inou uniformou, a v takýchto prípadoch môže prísť k rôznym nedorozumeniam a v krajnom prípade i ku konfliktom. Preto sa javí potrebné rovnošatu obecných polícií v maximálnej miere zjednotiť.
V neposlednom rade je novelou zákona o obecnej polícii upravená spolupráca s inými orgánmi štátnej správy na omnoho širšom základe ako doteraz.
Novinkou je možnosť overenia údajov v evidencii osôb motorových vozidiel a vecí, ktorá napomôže v prípadoch hľadaných osôb. Často sa totiž stávalo, že zamestnanec obecnej polície komunikoval s vodičom, ktorý spáchal priestupok s ukradnutým automobilom, a nemal možnosť overiť si túto skutočnosť. Možnosťou vstupu do evidencií sa docieli zefektívnenie a zrýchlenie práce obecných polícií.
Navrhovatelia v posledných častiach zákona uvažujú o povinnom stredoškolskom vzdelaní zamestnancov obecnej polície a o povinnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti, aby bol daný základ na využívanie týchto právomocí, ktoré touto novelou sa navrhujú obecným políciám udeliť, aby bola možnosť kvalitného vzdelania, a tieto kompetencie by mali požívať vysoko vzdelaní odborníci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tejto novely pri posudzovaní o postupe do druhého čítania.
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.