Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto spravodajcu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci Ivan Šimko a Peter Tatár.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Šimko, po ňom pán poslanec Tatár.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy. Najskôr na úvod by som chcel povedať predovšetkým niekoľko poznámok o tom, že tento zákon je mimoriadne dôležitý práve pre akúsi politickú morálku, pretože tam, kde štát platí, platí nie z vlastných prostriedkov, resp. nie z prostriedkov, ktoré by si sám zarobil, ale platí z prostriedkov, ktoré predovšetkým vybral z daní všetkých občanov, a preto ak platí, tak majú občania právo vedieť, za čo platí a či platí za také výrobky, služby a podobne, ktoré sú najlepšie, a nie za tie, ktoré povedzme vyhovujú nejakým štátnym úradníkom.
Preto tento proces býva v demokratických krajinách upravený veľmi citlivo a veľmi transparantne, a preto je potrebné takýto zákon o verejnom obstarávaní neustále zlepšovať a je potrebné, aby vylúčil čo i len podozrenie alebo pokušenie pre štátnych úradníkov, aby zneužívali to, že sú správcami verejných prostriedkov, na svoje osobné ciele. Z toho dôvodu sa to nazýva tiež verejným obstarávaním, lebo je potrebné, aby tento mechanizmus umožňoval kontrolu verejnosti.
Myslím si, že zákon, ktorý vláda predložila, spĺňa základné požiadavky na túto normu. Napriek tomu sa však v spoločenskej diskusii o ňom vyskytujú niektoré ďalšie požiadavky na väčšiu účasť verejnosti v tomto procese a v súlade s týmito požiadavkami sme sa pokúsili sformulovať dva pozmeňujúce alebo dva súbory pozmeňujúcich návrhov. Jeden predkladám ja a jeden pán kolega Tatár, z ktorých jeden je takpovediac prísnejší a druhý ponecháva obstarávateľovi do istej miery väčšiu vôľu na to, aby sa rozhodol, či tento mechanizmus využije tak, ako ho navrhnem, alebo či dokáže zdôvodniť, povedzme pred prípadnými podozreniami, prečo ho nepoužil. Teda návrh, ktorý predkladám, je:
1. V § 34 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie:
"(2) Obstarávateľ môže na zabezpečenie otvorenosti procesu obstarávania vymenovať do komisie aj ďalších členov bez práva vyhodnocovať ponuky."
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
2. V § 83 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie:
"(4) Podrobnosti o zverejňovaní predbežných oznámení, oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania, súťažných podkladov a výsledkov verejného obstarávania ustanovení nariadenie vlády Slovenskej republiky."
Pokiaľ ide o prvý návrh, ten vlastne zabezpečuje účasť akéhosi pozorovateľa pri verejnom obstarávaní s tým, že tento pozorovateľ sa môže zúčastniť vlastne na verejnom obstarávaní za predpokladu, že s ním obstarávateľ súhlasí, že ho vymenuje, on sa stáva vlastne členom komisie, ale bez toho, že by sám vyhodnocoval ponuku. Je členom, ktorý sa môže povedzme zúčastniť na diskusii a podobne, a má všetky ostatné práva s výnimkou práva vyhodnocovať ponuku.
Pokiaľ ide o druhý bod, o ňom už hovoril vo svojom úvodnom vstupe aj pán minister. Ide v postate o nariadenie vlády, ktoré jednak môže stanoviť rozličné podrobnosti tohto procesu, ale môže taktiež zabezpečiť požiadavku, ktorá sa dnes už v spoločnosti zjavuje, aby sa vyhlasovali, zverejňovali tieto oznámenia aj prostredníctvom elektronickej siete internetu. Aj keď si uvedomujeme, že v tejto chvíli, ak by sme takéto niečo priamo vložili do právneho predpisu, do zákona, vlastne by sme urobili takpovediac trošku prirátsky vstup s niečím, čo ešte nie je súčasťou nášho právneho poriadku, čo je nepochybne moderný prístup a treba sa tým v blízkej budúcnosti zaoberať. Ale myslíme si, že nepatrí do tejto právnej normy, ale treba sa touto otázkou zaoberať predovšetkým vo všeobecnej norme, ktorú zatiaľ nemáme a ktorá sa zatiaľ pripravuje ako poslanecká iniciatíva, v norme, ktorá bude upravovať poskytovanie informácií orgánmi štátu a orgánmi územnej samosprávy.
Obidva tieto návrhy sme prerokovali so zástupcom predkladateľa pánom ministrom Harnom. Pán minister Harna sa vyjadril, že akceptuje oba návrhy, tak prosím ctené kolegyne a vážených kolegov o podporu tomho návrhu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcem predovšetkým vyzdvihnúť, že budeme môcť čoskoro schváliť tento zákon. Chcem ho celý podporiť. Po ďalšie chcem podporiť pozmeňujúce návrhy môjho predrečníka pána poslanca Šimka a pridať ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý je podobný alebo ide vlastne rovnakým smerom, ako bol predchádzajúci návrh, a to je využívať verejné peniaze pod dohľadom verejnosti.
Môj pozmeňujúci návrh je tiež pre § 34, ktorý hovorí o zostavení komisie pre verejné obstarávanie. Navrhujem doplniť nový odsek 2, ale v prípade, že bude prijatý, a verím, že bude prijatý pozmeňujúci, doplňujúci návrh pána poslanca Šimka a ostatných poslancov, ktorí sú pod ním podpísaní, tak potom by môj i ďalších poslancov pozmeňujúci návrh mal číslo 3 a pôvodné odseky 2 a 3 sa prečíslujú na odseky 4 a 5.
Návrh znie: Do § 34 doplniť nový odsek:
"Obstarávateľ je povinný vymenovať najmenej jedného člena a najviac jednu tretinu členov komisie z občanov Slovenskej republiky na základe ich vlastného požiadania. Títo občania nesmú byť objednávateľom ani zaujatí vo vzťahu k objednávateľovi a vzťahujú sa na nich požiadavky podľa § 34 ods. 4 a a 5." Dnešné pôvodné odseky 2 a 3.
Analogický návrh - odporúčam doplniť do § 55, ktorý hovorí o zostavovaní poroty a ten návrh znie: Doplniť nový odsek 2:
"(2) Obstarávateľ je povinný vymenovať najmenej jedného a najviac jednu tretinu členov poroty z občanov Slovenskej republiky na základe ich vlastného požiadania. Títo občania nesmú byť objednávateľom ani zaujatí vo vzťahu k objednávateľovi a vzťahujú sa na nich požiadavky ako na člena komisie na vyhodnocovanie ponúk podľa § 34 ods. 3 a 4, resp. 4 a 5."
Cieľom tohto návrhu je čo najviac rozšíriť nezávislú kontrolu procesu verejného obstarávania. Pre objednávateľa to zakladá povinnosť v prípade, že prihlásení občania spĺňajú podmienky, a to je bezúhonnosť, odbornosť v predmete obstarávania, vylúčenie konfliktu záujmu vo vzťahu k uchádzačovi a podľa tohto návrhu aj vo vzťahu k objednávateľovi, že musí vymenovať, ak sú takí prihlásení, najmenej jedného a najviac jednu tretinu. Nezakladá to povinnosť obstarávateľa vymenovať ich napríklad v poradí, ako sa prihlásili, ani žiadne iné kritérium, ktoré zatiaľ nie je dané. Myslím si, že by bolo dobré prijať oba pozmeňujúce návrhy na doplnenie komisie, pretože jeden umožňuje nezávislé pozorovanie, monitorovanie otvorenosti, transparentnosti procesu verejného obstarávania a druhý umožňuje nezávislým odborníkom priamo sa podieľať v komisii na výbere.
Chcem požiadať o podporu oboch pozmeňujúcich návrhov, aj pána poslanca Šimka, aj toho, ktorý predkladám ja zároveň so skupinou poslancov, pretože sa s ním stotožnili poslanci zo všetkých štyroch klubov vládnej koalície, a zároveň chcem podporiť celý návrh zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán poslanec Baco. Uzatváram možnosť podania faktických prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Chcel by som zareagovať, aby ste, pre boha živého, neakceptovali návrh, ktorý predložil pán poslanec, pretože ak dáme do kritérií na výber niekoho v konkurze jeho odbornosť, tak môžem povedať, že členovia HZDS sú všetci neodborníci, lebo ak existujú aj nejakí sympatizanti, to znamená tretina obyvateľov Slovenska, ak existujú objektívne kritériá, aby som posúdil odbornosť niekoho, kto je vlastníkom firmy a zamestnáva odborníkov, dajme tomu on nemusí byť ani odborníkom v danej problematike. Je to ďalší z krokov, ktorým sa Demokratická strana snaží ovládať celú koalíciu. Vytvára si kritériá, také kriteriálne prostredie, aby si tam potom mohla napchať svojich ľudí, podobne ako v radách, ktoré ovládajú médiá a takto manipuluje celou spoločnosťou.
Prosím vás, kritériá na výber musia byť parametrizovateľné. Kritériá, ktoré sú založené na tom, že niekto si bude myslieť, že niekto je odborník alebo nie je odborník, tam nemôžu byť. Ak ich tam niekto chce dostať, tak iba preto, aby mohol neobjektívne pôsobiť v takomto orgáne, aby si mohli presadzovať svoje úzke osobné alebo skupinové záujmy. A toto Demokratická strana veľmi šikovne krok po kroku robí. Dá sa povedať, že 1 % politickej sily dnes ovláda 50 % ekonomiky a spoločenského života na Slovensku. Pozor na tento návrh. Prosím vás, neodhlasujte ho.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chce sa prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce reagovať na rozpravu pán minister? Nie. Ďakujem.
Pán spravodajca? Nie.
Hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy budeme neskôr.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a zákon číslo 91/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 292. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 296.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslankyňa Mária Angelovičová.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie zákona o verejnom obstarávaní.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Vážený pán predseda,
ctená snemovňa,
dovoľte mi predložiť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a zákon číslo 91/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov (tlač číslo 292).
Cieľom predloženého návrhu je umožniť osobe uzatvárajúcej manželstvo zachovať si svoje pôvodné priezvisko, ktorým sa stala známou v určitom profesionálnom či územnom spoločenstve alebo spoločenskom postavení a zároveň chce uzatvoriť manželstvo aj prijatím priezviska manžela. K nadobudnutiu spoločných priezvísk manžela sa vyžaduje súhlasná vôľa oboch manželov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, doterajšie platné zákony týkajúce sa tejto problematiky dávajú možnosť osobám uzatvárajúcim manželstvo dohodnúť sa na spoločnom priezvisku, ktoré je priezviskom jedného z nich, alebo možnosť ponechať si svoje doterajšie priezvisko. Neumožňujú žene v úradnom styku zvoliť si dve priezviská, napríklad priezvisko muža a svoje doterajšie priezvisko, a tým sa vlastne žena dostáva do nerovnoprávneho postavenia voči mužom, lebo práve ona je prinútená takto voliť medzi tradíciou obvyklé, až na malé výnimky, a svojím predchádzajúcim životom, t. j. svojím predchádzajúcim budovaním kariéry. V dôsledku tejto skutočnosti, ak si potom žena zvolí alternatívu, že naďalej bude používať svoje doterajšie priezvisko, vlastne ignoruje tradíciu, je to vlastne nepísaný zákon, čo oprávnene môže u jej manžela vyvolať nedôveru a nedorozumenie v tom zmysle, že jeho budúca manželka si ho nedostatočne váži, keďže nechce používať jeho priezvisko.
Na druhej strane, ak vyhovie tradícii, stráca sa zo svojho profesionálneho života ako osobnosť, zrieka sa svojho úspešného postupu v povolaní, vzdáva sa akýchkoľvek výsledkov svojej doterajšej činnosti a môže si odznova budovať svoju kariéru pod novým menom, pod ktorým ju pozná iba najbližší okruh ľudí, ale už nie v pôvodnom profesionálnom či územnom spoločenstve, ku ktorému ju spájalo pôvodné meno.
V Českej republike je umožnené používať dve priezviská a podľa môjho názoru tento príklad je nasledovaniahodný. V Slovenskej republike sa vyskytujú dve priezviská najmä v oblasti kultúry, vedy a výskumu. Používajú sa aj vo svete. Uvediem z mnohých iba dva príklady z politického života. Exmanželka prvého černošského prezidenta Nelsona Mandelu pani Madikizelová-Mandelová alebo prvá prezidentka zvolená v lotyšskom parlamente pani Vikeová-Freibergová.
Práve v Európskej únii je problematika zákonom neupravená. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky vo svojom stanovisku číslo 2964/1999 vyjadrila nesúhlas s predloženým návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a zákon číslo 91/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.
Podľa stanoviska vlády Slovenskej republiky predložený poslanecký návrh má viaceré vážne nedostatky z právneho a legislatívnotechnického hľadiska. Návrh zákona podľa uvedeného stanoviska vlády nie je legislatívne dobre riešený. Toto stanovisko vlády Slovenskej republiky predkladatelia návrhu na vydanie zákona akceptujú a osvojili si ho. Nedostatky sú ľahko odstrániteľné.
Z vecnej stránky predkladaný návrh na vydanie zákona má svoje opodstatnenie. Som o tom hlboko presvedčená, a preto chcem z tohto miesta v mene skupiny poslancov vás požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o vyjadrenie podpory na schválenie tohto návrhu na vydanie zákona a jeho postúpenie do druhého čítania.
Ďakujem pekne, skončila som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu poslancovi Kovačičovi.
Poslanec D. Kovačič:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh skupiny poslancov bol poslancom Národnej rady doručený dňa 7. júla 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a zákona číslo 91/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov (tlač 282), prerokovať v druhom čítaní.
Vážený pán predseda, odporúčam otvoriť k danej problematike rozpravu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
V rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
moje vystúpenie bude veľmi krátke, stručné a verím, že vás veľmi nepobaví. Ale keď pani poslankyňa, predkladateľka ako jeden z hlavných dôvodov uviedla zrovnoprávnenie žien s mužmi v otázke priezviska, ja sa pýtam, či neuvažovala o zrovnoprávnení aj mužov v tomto návrhu v prípadoch, keď oni prijmú priezvisko svojej manželky. Aby sme tu nemali zase reťazovú reakciu. (Potlesk.)
Prítomným pánom ďakujem za potlesk.
Pretože nie sú ojedinelé prípady, keď muž sa zriekne svojho priezviska a sleduje priezvisko svojej manželky. Potom argument, ktorý ste uvádzali - vzhľadom na ekonomiku času to nebudem všetko opakovať -, myslím si, že by bolo náležité dať túto možnosť zákonne aj mužom a potom by sme mohli povedať, že skutočne sme urobili krok do legislatívy, ktorý obe strany dostáva na pozíciu, ktorá je rovnoprávna.
K obsahu predmetného legislatívneho návrhu nemám žiadne ďalšie vecné pripomienky, aj keď si myslím, že nie toto je problém, ktorý najviac trápi slovenské ženy, teda viac ich bude trápiť perspektíva zvýšenia veku odchodu do dôchodku, ale nechcem o tom hovoriť, pretože predsedajúci by ma asi veľmi správne zastavil, že to nie je predmetom legislatívneho návrhu. Obsah môjho vystúpenia tkvie v tom, že chcem inšpirovať pani predkladateľku, aby pani poslankyňa zvážila a uvážila to, čo som povedala.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Hlasovanie k tomuto bodu uskutočníme neskôr.
Ďakujem pani poslankyni Angelovičovej, pánu poslancovi Kovačičovi.
Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Mesiarika a Ľubomíra Dzuráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Prosím pána Mesiarika, aby uviedol tento návrh zákona.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážení hostia,
predkladám ctenej snemovni návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali v tlači 300. Týmto návrhom chceme a navrhujeme s kolegom poslancom v § 3 citovaného zákona ustanoviť 1. október ako pamätný Deň energetiky.
Vážené poslankyne, poslanci, návrhom na ustanovenie určitého dňa v roku ako pamätného dňa energetiky by bolo vhodné právnou normou reagovať na historický vývoj energetiky Slovenskej republiky, na jej význam, určujúce postavenie a vyspelosť hospodárstva ekonomiky štátu aj vzhľadom na extrémnosť podmienok, v akých sa energetika vykonáva, rodí, transformuje a v akých podmienkach zamestnanci energetiky pracujú.
Prijatím takejto normy by sme chceli čestne, úprimne a primeranou formou prejaviť spoločenské ocenenie práce v energetike Slovenska a legislatívne upraviť doteraz len tradíciou pripomínanú významnú udalosť v živote spoločnosti, akou bolo napríklad dokončenie plošnej elektrifikácie Slovenska. Prečo práve 1. október? Spomeniem len tri veľmi významné udalosti, a to 1. október 1920, keď vlastne na Slovensku začala pôsobiť prvá spoločnosť, ktorá začala energetiku organizovane vyvíjať, vykonávať, vyrábať. V roku 1942 vznikla účastinná spoločnosť Slovenské elektrárne. Ale čo považujeme za najdôležitejšie, je, že v prvých októbrových dňoch v roku 1960 bola elektrifikovaná posledná dedina, posledná obec alebo celé Slovensko.
Chcel by som požiadať, vážené poslankyne, poslanci, aby ste zvážili náš návrh aj napriek tomu, že vláda Slovenskej republiky nás nepochopila a nesúhlasí s týmto návrhom z dôvodu, že v návrhu spomíname raz deň energetikov, raz deň energetiky. Chcem pripomenúť, že navrhujeme Deň energetiky a pojem deň energetikov sa spomínal len v dôvodovej správe ako historická udalosť, že energetici si takýto deň bez toho, že by to bolo v zákone, uctievajú. V návrhu je jasné, že chceme navrhnúť Deň energetiky, a nie energetikov.
Vláda pripomína, že k tomuto návrhu by mala byť určitá historická udalosť. Spomenul som tri, no je ich viac. Ale skutočne za tú najvážnejšiu udalosť považujeme deň, keď u nás došlo k plnej elektrifikácii. A ako je to vo svete? To je ďalšia pripomienka vlády. Môžem vám zodpovedne povedať a do ďalšieho čítania pripravíme, ak chcete, konkrétne návrhy aj písomne, že krajiny Európskej únie v mnohých prípadoch a vo väčšine takéto niečo majú. Zdôvodnenie vlády, že by si aj ďalšie rezorty pýtali také dni, čo by znamenalo infláciu pamätných dní, myslím si, že neobstojí. Porovnávať elektrifikáciu, energetiku, energiu ako takú, ktorá doniesla sociálnu, ekonomickú revolúciu a tak ďalej, nie je možné porovnávať s tým, ako pripomína vláda, že by si mohli svoj deň pýtať aj "textiláci" alebo nejaké iné manufaktúry.
Preto vás prosím a vyzývam, zvážte tento návrh, a už keď nemôžeme dať týmto 22 000 ľuďom niečo iné, pretože je problém v pokladni, je problém v ekonomike, dajme im aspoň toto spoločenské uznanie. Prosím, aby ste podporili návrh do druhého čítania.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo poverenému členovi navrhnutého gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá poslancovi Františkovi Mikloškovi, aby vystúpil k uvedenému návrhu.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 300), predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil rozhodnutím číslo 303 z 12. júla 1999 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 69 z 30. augusta 1999.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenia a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet. Ďalej osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave neodporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcu.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Dzurák, pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Hlási sa aj pán poslanec Mikloško, čiže traja poslanci, prvý pán poslanec Dzurák, posledný pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Dzurák.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pán poslanec Mesiarik zdôvodnil historický návrh na pamätný Deň energetikov. Chcel by som sa vyjadriť trošku odborne ako človek, ktorý má elektrotechnické vzdelanie a pracoval 25 rokov v tomto odbore, ale napriek tomu sa nevzťahuje pamätný Deň energetikov na mňa, lebo nie som a nikdy som nerobil v elektrárňach ani v rozvodných závodoch.
Podľa môjho názoru energetiku nemožno porovnávať s inými odvetviami národného hospodárstva. Energetika je totiž jeho tepnou, jeho základným zdrojom. Nič v histórii ľudstva dosiaľ tak pozitívne nezmenilo život ako elektrická energia. Jej zavedenie do výroby, domácností a vôbec do života celkom zmenilo a spríjemnilo náš život. Začala sa doslova elektrotechnická revolúcia, ktorá pokračovala úžasným rozvojom vedy a techniky, ktorých výsledky sú pre nás dnes už úplnou samozrejmosťou. No skúste si len na chvíľu predstaviť, že by Bratislava bola čo len 24 hodín bez elektrickej energie. Ak nieto vody, tú môžeme doviezť, ak nieto elektriny, je to kolaps. Preto elektrická energia je nielen prioritou súčasnosti, ale dovolím si povedať, i prioritnou energiou budúcnosti. Možno i preto, že sa dá vyrábať z viacerých zdrojov a jej rozvod je ekologicky úplne čistý. Navyše je to nevyčerpateľný zdroj energie a do budúcnosti veľmi perspektívny a rozvíjateľný.
No nielen dôležitosť elektrickej energie je dôvodom nášho návrhu na pamätný deň. Deň energetikov z odborného hľadiska osobne vnímam ako morálne ocenenie vysokej odbornosti, spoľahlivosti a zodpovednosti. Je to vzdanie úcty tým, ktorí stáli pri zrode výroby rozvodu elektrickej energie, i tým, ktorí to postupne všetko rozvíjali, zdokonaľovali, ako aj tým, ktorí dnes za každých podmienok zabezpečujú jej výrobu a rozvod. Deň energetikov bude sviatkom, ktorým morálne oceníme ľudí v každom regióne, v meste či väčšej obci, lebo rozvodné siete sú jednoducho všade. Myslím si, že prijatím tohto návrhu vôbec nepodceníme iné odvetvia nášho hospodárstva, len zvýrazníme jeho hlavnú životodarnú tepnu, a to je elektrická energia.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu nášho návrhu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Cuper a po ňom pán poslanec Mikloško.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
vážení páni poslanci,
je to moje najkrajšie a najkratšie vystúpenie v tomto parlamente. Vážení páni poslanci, tento parlament sa začína zahlcovať všelijakými podivnými návrhmi zákonov, ale to, čo by sa tu malo riešiť, je ekonomika, ktorá sa rieši len okrajovo. Pýtam sa predkladateľov návrhu, na čo nám bude Deň energetikov, keď všetky energetické zariadenia vrátane rozvodných sietí táto vláda chce odovzdať do rúk zahraničným monopolom ich privatizáciou. Takže naozaj, vážený pán Dzurák, nám ostane iba Deň energetikov. Želám vám, aby ste ho vždy zdarne oslávili. Ja si energetikov vážim, pretože môj brat je v železiarňach, už 33 rokov robí elektrikára v teplárni, takže aj jemu potom želám, ak to schválite, aby to dobre oslávil, ale ja sa určite s vaším návrhom nestotožňujem.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Cupera - pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Dzurák ako posledný.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Cuper, že také ľahké neviete. Ten Deň energetikov bude na to, aby sa zahraniční privatizéri prišli predstaviť tomuto národu.
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Pán poslanec Cuper, nebol by som taký pesimistický. Myslím si, že keď podporíte tento návrh na pamätný deň, že jednoducho spoločne tú energetiku uhájime, spoločne ju určite uhájime. Len by sa žiadalo aj od vás trochu viac podpory pre nás.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško.
Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som prečítal všetky pamätné dni, ktoré existujú na Slovensku. 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva, 13. apríl - Deň nespravodlivo stíhaných, 4. máj - výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika - zrušený od 11. 7. 1996, 7. jún - výročie Memoranda národa slovenského, 5. júl - Deň zahraničných Slovákov, 17. júl - výročie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, 4. august - Deň Matice slovenskej, 19. september - Deň vzniku Slovenskej národnej rady, 6. október - Deň obetí Dukly, 27. október - Deň Černovskej tragédie, 29. október - Deň narodenia Ľudovíta Štúra, 30. október - výročie Deklarácie slovenského národa, 31. október - Deň reformácie, 17. november - Deň boja proti totalite, 30. december - Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu.
Z dôvodu, že koncepčne Deň energetikov vôbec nezapadá do pamätných dní, neodporúčam, aby sa niečo takéto zavádzalo, alebo keď, tak potom si musí nejaká zvláštna komisia sadnúť a povedať, akým spôsobom v našom kalendáriu chce chápať pamätné dni. Ale otvárame niečo, čo je nesystémové, a preto si myslím, že nie z neúcty voči energetikom alebo z neúcty voči navrhovateľom, ale jednoducho to systémovo treba premyslieť a potom prípadne pokračovať ďalej.
Z tohto dôvodu neodporúčam, aby návrh išiel do druhého čítania.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloška - pán poslanec Baco, pán poslanec Zlocha ako posledný.
Nech sa páči, pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Chcel by som poprosiť pána poslanca Mikloška, aby si to ešte rozmyslel, či nezmení svoj názor. Ponúkol by som mu za poľnohospodárov, že by sme boli ochotní zameniť Deň poľnohospodárov za platy energetikov. Vzdáme sa Dňa poľnohospodárov, áno, v prospech Dňa energetikov, keď nám energetici umožnia, aby sme mali v poľnohospodárstve také platy ako v energetike. Pretože v energetike sú 2,5-násobne vyššie platy ako v poľnohospodárstve. Vôbec týmto nechcem bagatelizovať prácu energetikov, nechcem ju vyzdvihovať nad prácu poľnohospodárov, naopak, veľmi si tú prácu vážim. S energetikmi spolupracujeme najmä v oblasti vodného hospodárstva a vodnej energetiky. Ale chcem ešte raz povedať, že skutočne je to niečo celkom nové v našich pamätných slávnych a slávnostných dňoch oproti tomu, čo máme zavedené v systéme. Je to mimo tohto systému. Otvára to celkom nový priestor. Chcel som tým jemne naznačiť, že keby bol Deň energetikov, myslíme si, že by mal byť potom Deň poľnohospodárov, potravinári by mohli chcieť Deň potravinárov, vodári vodárov, obuvníci obuvníkov a tak ďalej. Nebagatelizujem to, len ak by sa mal tento návrh realizovať, tak vyvolá, samozrejme, celú reťaz ďalších opodstatnených a veľmi seriózne zdôvodniteľných návrhov. Podporujem názor pána poslanca Mikloška.