Jedenásty deň rokovania
17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
25. augusta 1999
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadam pani ministerku Schmögnerovú, aby sa dostavila do snemovne.
Páni poslanci, prosím, aby ste zaujali rokovacie miesta.
Podľa schváleného programu pristúpime k prerokúvaniu
správy o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. marca 1999.
Správu ste dostali ako tlač 269 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač 269a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
predložená správa prezentuje priebežné hodnotenie plnenia príjmov a výdavkov počas obdobia rozpočtového provizória. Zároveň hodnotí dosiahnuté výsledky aj voči celoročnému rozpočtu, ktorý ste schválili zákonom číslo 63 dňa 26. 3. 1999.
Ide o priebežnú hodnotiacu správu, ktorou vláda informuje parlament o priebežných výsledkoch rozpočtového hospodárenia, ktoré sa dosiahli v 1. štvrťroku 1999. Dosiahnuté výsledky ku koncu marca svedčia o tom, že vláda vcelku úspešne zvládla rozpočtové hospodárenie počas rozpočtového provizória. Charakterizuje to skutočnosť, že k 31. 3. sa dosiahol prebytok štátneho rozpočtu vo výške 1 mld. pri celkových príjmoch 40,9 mld. korún a celkových výdavkoch 39,9 mld. korún, a to v rozpore s tým, ako sme predpokladali, že v 1. štvrťroku dosiahneme schodok. Vykázaný prebytok bol predovšetkým výsledkom nižšieho čerpania výdavkov oproti stanovenej sume provizóriom na 1. štvrťrok o 4,8 mld. korún. Aj v porovnaní s výdavkami v rovnakom období roku 1997 bolo čerpanie výdavkov nižšie o 3 mld. korún. Prispelo k tomu nižšie čerpanie ako bežných, tak aj kapitálových výdavkov.
V porovnaní s celoročným rozpočtom, ktorý sa schválil zákonom číslo 63/1999 Z. z., možno dosiahnuté výsledky za 1. štvrťrok hodnotiť vcelku pozitívne. Dosiahnuté celkové príjmy tvorili z ich celoročného rozpočtovaného objemu 179,9 mld., čo predstavuje 22,7 %, čo treba považovať za primeraný podiel na 1. štvrťrok. Podiel celkových výdavkov na ich ročnom rozpočte 194,9 mld. korún bol iba 20,5 %. Rozhodujúca časť príjmov v 1. štvrťroku sa získala z daní v objeme 35,4 mld. korún. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je to síce menej o takmer 10 %, ale spôsobilo to neuplatňovanie dovoznej prirážky. Získaný objem daní z ich ročného rozpočtu dosiahol 22,6 %, čo považujeme za časovo primeraný podiel.
V štruktúre daňových príjmov sa dosiahli lepšie ako časovo primerané podiely z ročného rozpočtu, predovšetkým pri daniach z príjmov vyberaných zrážkou, a to 38,1 % z ročného rozpočtu, pri dani z príjmov právnických osôb 26,7 % a pri dani z príjmov fyzických osôb 23,8 %. Situácia v ďalších mesiacoch roka je, pravdaže, odlišná, ale to bude hodnotené neskôr.
Zaostávanie za časovo primeraným podielom z ročného rozpočtu bolo pri nepriamych daniach, t. j. pri DPH, kde sa výber uskutočnil vo výške 19,5 % a pri spotrebných daniach 19,0 %. Chcem len opakovane podotknúť, že iný vývoj zaznamenávame v posledných mesiacoch.
Podobne hodnotíme v 1. štvrťroku aj vývoj príjmov z cla, ktorého objem z ročného rozpočtu dosiahol len 18,6 %. Táto položka je daná tým, že sa uplatňujú ďalšie dohody z uruguajského kola, na základe ktorého sa znižuje celková colná incidencia v Slovenskej republike. Takto výsledky za 1. štvrťrok ukázali, že skupina nepriamych daní bude aj tohto roku rizikovou pre vývoj celkových príjmov štátneho rozpočtu a na udržanie rozpočtovaného schodku. Pravdaže, chcem upozorniť, že od 1. 6. sa uplatňuje dovozná prirážka a bude podstatnou mierou ovplyvňovať aj príjmovú časť od 1. 6. tohto roka.
Nedaňové príjmy, ktoré sa získali v objeme 36 mld., dosiahli z ich ročného rozpočtu 20,3 %. Bol to určitý výpadok a aj výpadok niektorých daňových príjmov bol z hľadiska celkových príjmov kompenzovaný grantmi a transfermi, ktoré sa získali v objeme 1,7 mld. korún.
Riadenie výdavkov štátneho rozpočtu v 1. štvrťroku rešpektovalo jednak vývoj príjmov a zároveň zohľadňovalo potrebu zabezpečiť likviditu štátneho rozpočtu s minimom cudzích zdrojov. Vcelku sa tento zámer podarilo realizovať.
Niečo k výdavkom. Rozhodujúca časť výdavkov v 1. štvrťroku mala charakter bežných výdavkov v objeme 37 mld. korún. Z ich ročného rozpočtu to predstavovalo len 20,8 %. K tomuto nízkemu podielu z ročného rozpočtu pozitívne prispeli najmä výdavky na verejnú spotrebu obyvateľstva a štátu v objeme 14,2 mld. korún, čo z ročného rozpočtu predstavovalo len 18,3 %. Nad rámec predloženej správy chcem povedať, že v ďalších štvrťrokoch sa táto priaznivá tendencia významnejšieho poklesu bežných výdavkov v takom rozsahu nepotvrdila. Samozrejme, že sa potvrdila pri hodnotení kapitálových výdavkov.
Vyššie ako časovo primerané bežné výdavky sa zrealizovali cez bežné transfery v objeme 18,9 mld. korún, ktorých podiel na ich ročnom rozpočte bol 23,4 %. V rámci toho sa vyššie podiely ako časovo primerané uvoľnili obciam 30,8 % a podnikateľskému sektoru 27,1 %. Prekročenie bolo spôsobené najmä uvoľnením čerpania dotácií na teplo vo výške 33,7 % a dotácií do poľnohospodárstva vo výške 26,9 %.
Kapitálové výdavky boli v 1. štvrťroku čerpané v objeme 2,4 mld., čo z ich ročného rozpočtu predstavuje len 19,8 %. V štruktúre týchto výdavkov sa prekročil časovo primeraný podiel len pri výdavkoch na obstaranie kapitálových aktív v objeme 1,7 mld. Spôsobilo to použitie mimorozpočtových zdrojov, takzvané granty a transfery na financovanie výstavby diaľnic prostredníctvom kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Na záver mi dovoľte ešte niekoľko slov o financovaní priebežného schodku a dlhu. Súčasťou zákona číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte sa stala aj bilancia financovania štátneho dlhu v roku 1999. Na prefinancovanie štátneho dlhu a priebežného schodku v 1. štvrťroku sa získali zdroje v objeme 65,6 mld. korún. Tieto boli získané najmä emisiou štátnych pokladničných poukážok vo výške 41,8 mld. korún a emisiou dlhopisov vo výške 22,6 mld. korún. Chcem uviesť, že v 1. štvrťroku tohto roka sme zaznamenali pomerne priaznivý vývoj z hľadiska ceny ako štátnych pokladničných poukážok, tak aj dlhopisov. Využitím prostriedkov na súhrnnom účte štátu sa tak zabezpečila potrebná likvidita štátneho rozpočtu. K 31. 3. 1999 bol na súhrnnom účte štátu zostatok prostriedkov vo výške 4,5 mld. korún.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vláda hodnotí rozpočtové hospodárenie v období rozpočtového provizória pozitívne. S prihliadnutím na dosiahnuté výsledky odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky predloženú správu vzala na vedomie.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím predsedu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Správu o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. 3. 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 277 z 25. júna 1999 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do 2. júla 1999. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277 z 25. júna 1999 pridelenú správu o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. 3. 1999 prerokovali výbory s týmto výsledkom:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokovali predloženú správu a posudzovali čerpanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. 3. 1999 z pohľadu príslušných rozpočtových kapitol. Zároveň tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. 3. 1999 prerokovali a zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky uvedenú správu o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória zobrať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu zároveň vo svojom uznesení konštatoval, že
1. zásady a limity obsiahnuté v rámci opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v 1. štvrťroku 1999 boli dodržané,
2. celkové príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k 31. 3. 1999 boli dosiahnuté vo výške 40 891 900 tisíc Sk,
3. celkové výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k 31. 3. 1999 dosiahli výšku 39 862 200 tisíc Sk, čo predstavuje 89,2-percentné plnenie limitu stanoveného na obdobie rozpočtového provizória,
4. rozpočtové provizórium Slovenskej republiky k 31. 3. 1999 sa skončilo prebytkom vo výške 1 027 700 tisíc Sk.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie do 7. júla 1999 nepredložil uvedenú správu. Uznesenie výboru je prílohou tejto spoločnej správy, pretože gestorský výbor k nemu nezaujal stanovisko.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 162 zo 7. júla 1999 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh uznesenia tvorí prílohu spoločnej správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa nikto nehlási do rozpravy ústne. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Predpokladám, že sa nechce vyjadriť ani pani ministerka, ani pán spravodajca.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.
Prosím, pán spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie o návrhu uznesenia.
Zároveň žiadam všetkých pánov poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o prerokúvanom bode.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec P. Farkas:
Ako som už naznačil, pán predsedajúci, návrh uznesenia je súčasťou spoločnej správy. Keď je potrebné, môžem návrh prečítať, keď nie je potrebné, tak môžete dať hlasovať.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k správe o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. 3. 1999 (tlač 269)
"Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie správu o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. 3. 1999,
B. konštatuje, že
1. zásady a limity obsiahnuté v rámci opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v 1. štvrťroku 1999 boli dodržané,
2. celkové príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k 31. 3. 1999 boli dosiahnuté vo výške 40 891 900 tisíc Sk,
3. celkové výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k 31. 3. 1999 dosiahli 39 862 200 tisíc Sk, čo predstavuje 89,2-percentné plnenie limitu stanoveného na obdobie rozpočtového provizória,
4. rozpočtové provizórium Slovenskej republiky sa k 31. 3. 1999 skončilo prebytkom vo výške 1 029 700 tisíc Sk."
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o predmetnom návrhu.
Prosím, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte, páni poslanci, pani poslankyne.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Konštatujem, že v sále bolo prezentovaných málo poslancov.
Žiadam pánov poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.
Páni poslanci, pani poslankyne, musíme ešte raz hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie, ktoré predniesol pán spravodajca poslanec Farkas k predloženému návrhu.
Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie o predmetnom návrhu. Hlasujte, páni poslanci, pani poslankyne.
Konštatujem, že v sále je 73 poslancov.
Páni poslanci, poslankyne,
nasledujúcim bodom programu je
návrh ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 1998 vrátane ročnej účtovnej závierky.
Návrh vám bol rozdaný ako tlač 267. Rozdaná bola aj spoločná správa výborov ako tlač 267a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím guvernéra Exportnej-importnej banky pána Ľubomíra Šlahora, aby správu uviedol.
Prosím, pán guvernér, máte slovo.
Guvernér Exportno-importnej banky SR Ľ. Šlahor:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Eximbanka Slovenskej republiky vypracovala ročnú správu o výsledku svojho hospodárenia za rok 1998 a predkladá ju Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o nej a tiež v zhode s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 672 z 13. októbra 1998, ktorým sa určil jej rozsah a obsah.
Výsledky hospodárenia banky za rok 1998, ako ich charakterizuje ročná správa, sú odrazom viacerých zložitých i protirečivých procesov súvisiacich s jej dobudovaním, hľadaním si zodpovedajúceho miesta v bankovo-peňažnej sústave, s otváraním nástrojov, systémov a mechanizmov na plnenie jej spoločenského poslania. Boli však ovplyvnené i úrovňou jej riadenia, ktoré v mnohom nezodpovedalo potrebám a požiadavkám správy zvereného majetku a jeho účelného hospodárneho používania.
Eximbanka Slovenskej republiky v roku 1998 obhospodarovala majetok, ktorý k 31. 12. 1998 dosiahol bilančnú hodnotu takmer 5,2 mld. korún, ktorá oproti roku 1997 vzrástla o viac ako 12 %. Ťažisko celkového majetku tvoril finančný majetok, ktorý predstavoval takmer 4 mld. korún, zahrňujúci prevažne termínované vklady v komerčných bankách, konkrétne 3,2 mld. Sk. Z tejto sumy bolo použité 1,4 mld. ako refinančné úvery komerčným bankám, ktorými boli kryté nimi poskytnuté vývozné úvery slovenským podnikateľom.
Okrem tejto formy podpory vývozu bankovými operáciami poskytla Eximbanka úvery priamo vývozcom vo výške 187 mil. Sk a eskontom zmeniek vo výške 388 mil. Sk. Celkom nimi podporila vývozy v rozsahu takmer 2 mld. Sk. Treba povedať, že Eximbanka nevyužila na ten účel všetky disponibilné zdroje. Poisťovacími aktivitami, predovšetkým poistením krátkodobých vývozných kontraktov proti komerčným a politickým rizikám podporila Eximbanka Slovenskej republiky slovenský export v objeme viac ako 2,5 mld. Sk. Bohužiaľ, ani na tieto služby exportérov Eximbanka plne nevyužila v minulom roku zverené prostriedky.
Charakteristické pre vlastné hospodárenie banky v uplynulom roku bolo vysoké prekročenie výnosov, konkrétne o takmer 242 mil. Sk, ale i nákladov o 72 mil. korún. Výnosy pritom dosiahli takmer 739 mil. Sk, z toho až 704 mil. Sk z finančných činností. Náklady dosiahli 481 mil. korún a v prekročených všeobecných prevádzkových nákladoch bolo takmer 30 miliónov korún a do tejto sumy sa premieta aj určitá nehospodárnosť spočívajúca najmä v uzatvorení nevýhodných nájomných zmlúv, ale i neodôvodnená veľkorysosť v dobudovaní banky. V tejto súvislosti by som chcel poznamenať, že pri príchode nového manažmentu do funkcie Eximbanky, bolo to konkrétne 25. novembra 1998, Eximbanka mala schválenú organizačnú štruktúru na 238 pracovníkov, fyzicky prítomných tam bolo 177 zamestnancov. Dnes má Eximbanka 114 zamestnancov a treba povedať, že všetky činnosti si vykonala tak, ako jej to vyplýva zo zákona číslo 80/1997 Z. z. o Eximbanke.
Z naznačeného vývoja výnosov a nákladov sa vytvoril v minulom roku zisk pred zdanením vo výške takmer 461 mil. korún. Z jeho rozdelenia vyplynula daň z príjmov, ktorú banka odviedla do štátneho rozpočtu vo výške 203,2 mil. korún a 257 mil. korún zostalo Eximbanke na posilnenie jej vlastných zdrojov, na plnenie poslania v podpore exportu v tomto roku. Poznatky z výsledkov hospodárenia banky v roku 1998 sa v mnohom využili už pri tvorbe jej rozpočtu na tento rok, v ktorom sme výrazne znáročnili pre ňu úlohy v podpore zahraničnoobchodných aktivít podnikateľských subjektov, ale súčasne sprísnili režim vlastného hospodárenia.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, odporúčam schváliť predloženú ročnú správu Eximbanky Slovenskej republiky za rok 1998 a jej ročnú účtovnú uzávierku za rok 1998 a chcem vás pri tom ubezpečiť, že závery, ktoré vyplynuli z jej prerokovania vo vašom rokovaní, Eximbanka plne využije na ďalšie skvalitnenie svojho pôsobenia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu guvernérovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Prosím spravodajcu, ktorého určil výbor pre financie, rozpočet a menu, poslanca Vladimíra Maňku, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky túto správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu ročnej správy o výsledku hospodárenia.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 197 z 19. apríla 1999 pridelil uvedený návrh ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 148 z 29. júna 1999 súhlasil s uvedeným návrhom ročnej správy a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej správy schváliť. Gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 149 z 29. júna 1999 správu výboru a mňa určil, aby som túto správu predniesol, poveril ma predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a poveril ma navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o prípadných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré môžu vyplynúť zo správy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu o tejto správe.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Maňkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pán podpredseda Andel, nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy o tomto bode.
Dávam slovo pánu podpredsedovi Andelovi.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážené kolegyne, kolegovia,
súčasná koncepcia podpory exportu a zahraničných investícií je reprezentovaná činnosťou Fondu na podporu zahraničného obchodu Slovenskou národnou agentúrou pre zahraničné investície, implementačnou jednotkou PHARE na podporu exportu a Eximbankou Slovenskej republiky. Tento systém reprezentuje rozsiahly výber nástrojov, ktorý by sa mal výdatne podieľať na náraste exportnej výhodnosti, na tlaku slovenských výrobcov, aby boli konkurencieschopní, a na ich exportnej podpore hlavne do oblastí hlavného záujmu Slovenskej republiky.
V samotnej správe sa hovorí, že hospodársky výsledok 257,6 mil. korún bol prekročený o 169,6 mil., s čím súvisí aj vyšší odvod oproti plánovanému stavu. Je však otázkou, či si banka plnila svoje povinnosti v tej štruktúre, pre ktorú bola založená. Správa ďalej konštatuje, že deklarované zámery spojené s poslaním Eximbanky Slovenskej republiky na rok 1998 sa v plnom rozsahu nepodarilo rozvinúť, okrem iného aj v dôsledku vonkajších faktorov, akými sú legislatívny rámec fungovania Eximbanky Slovenskej republiky, prístup štátu k podpore exportu, neujasnenosti na poslanie funkcie a kompetencie Eximbanky Slovenskej republiky.
Veľmi nízka je aktivita Eximbanky hlavne v oblasti priameho financovania vývozných úverov aj teritoriálna štruktúra. Tu poskytla Eximbanka Slovenskej republiky dva vývozné úvery a jeden dovozný pre oblasť Českej republiky a Ruska v objeme 95 mil., 42 mil. a 50 mil. Sk. Naproti tomu hlavná aktivita sa týkala podpory vývozu refinancovaním vývozných úverov krátkodobého charakteru vo výške cca 1,4 mld. v prospech osem bánk hlavne so zahraničnou účasťou.
Na druhej strane bola Eximbanka Slovenskej republiky aktívna hlavne pri zhodnocovaní voľných finančných prostriedkov na tuzemskom finančnom trhu formou krátkodobých termínovaných vkladov na medzibankovom finančnom trhu, kde realizovala 1 190 medzibankových obchodov v celkovom nominálnom objeme cca 100 mil. Sk s výnosom 16 % a nákup štátnych pokladničných poukážok v objeme 472 mil. Sk. Veľmi výrazné je konštatovanie, že formou poistenia sa podporil export zodpovedajúci len cca 1 % celkového exportu Slovenskej republiky. Problémom legislatívneho rámca je, že netransparentne medzi finančno-ekonomickou schémou je fungovanie Eximbanky aj vzťah k štátnemu rozpočtu.
Zákon obsahuje mnoho legislatívnotechnických nepresností a nejednoznačných ustanovení. Nie sú v ňom zahrnuté základné ekonomické princípy fungovania súčasnej štátnej podpory exportu, jednoznačné a účinné kritériá jej prideľovania. Otvorenou je aj otázka suverénneho rizika a štátnych záruk vzťahu Eximbanky Slovenskej republiky k Národnej banke Slovenska, komerčným bankám a poisťovniam, bankového dohľadu a poistného dozoru. Problémom je aj transparentnosť účtovníctva Eximbanky najmä z pohľadu oddelenia komerčných a nekomerčných štátom podporovaných aktivít a jasného vykazovania výsledkov z týchto činností. Negatívom spomínaného zákona je aj to, že z neho nevyplýva spôsob účasti štátu na bonifikácii úrokovej sadzby úverov poskytovaných exportérom, bez ktorej nie je možné financovať vývoj hlavne investičných celkov.
Výpočet nedostatkov činnosti Eximbanky Slovenskej republiky vedie k záveru, že v podmienkach fungovania súčasnej slovenskej ekonomiky nie sú vytvorené účinné ekonomické a adekvátne legislatívne podmienky na inštitucionálne zázemie štátnej podpory exportu. Pokračovať v takejto forme činnosti Eximbanky preto znamená vzďaľovať sa od systémového riešenia a medzinárodných skúseností. Toto potvrdzujú aj výsledky uvedené v správe o výsledkoch hospodárenia Eximbanky. Vláda Slovenskej republiky síce v pláne legislatívnych úloh na rok 1999 predpokladá prijatie nového zákona o Eximbanke Slovenskej republiky, ale ako naznačujú posledné informácie, pôjde zrejme iba o novelu tohto zákona. Tá sa zameria najmä na nový spôsob tvorby zdrojov banky a na výkon poisťovacích a zaisťovacích činností v oblasti zahraničného obchodu za podmienok obvyklých v ostatnom svete.
Podľa mňa by mal byť pripravený celkom nový zákon, ktorý by vychádzal z novej filozofie podpory exportu s využitím medzinárodných skúseností, pričom musí prihliadať na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Pripravovaným zákonom by sa preto mali vytvoriť základné systémové podpory, štátnej podpory exportu vytvorením dvoch samostatných inštitúcií, a to úverovej poisťovne, ktorá bude preberať štátne záruky za exportné úvery, a exportnej banky, ktorá bude poskytovať zvýhodnené financovanie exportu. Fungovanie oboch inštitúcií by potom malo byť založené na moderných princípoch, ktoré budú umožňovať postupné znižovanie finančných výdavkov štátneho rozpočtu na podporu exportu. Zároveň by tieto subjekty mali slovenským exportérom sprístupniť služby, ktoré má k dispozícii konkurencia v medzinárodnom obchode, a to najmä zabezpečovaním ochrany proti rizikám z nezaplatenia pohľadávok.
Existujúce systémy štátnej podpory exportu fungujúce v prevažnej väčšine vyspelých krajín, ale aj v niektorých transformujúcich sa ekonomikách sú založené práve na existencii samostatných inštitúcií - úverovej poisťovne a špeciálnej exportnej banky. Model Eximbanky je zaužívaný iba v niektorých ekonomikách, napríklad v Japonsku a v Južnej Kórei, pričom spojenie bankových a poisťovacích činností do jednej inštitúcie nie je pravidlom a aj v Európskej únii je ojedinelé.
Ako vyplýva z pôvodného zákona, nemá Eximbanka Slovenskej republiky ani bankovú, ani poisťovaciu licenciu, tak ako ostatné banky. Jej činnosť upravuje len zákon, a preto je to činnosť neštandardná. Považujem za potrebné tento stav zmeniť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu podpredsedovi za vystúpenie v rozprave.
Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky na jeho vystúpenie.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa vyjadriť k rozprave pán guvernér?
Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.
Guvernér Exportno-importnej banky SR Ľ. Šlahor:
Ďakujem za slovo a ďakujem aj za pripomienky pána podpredsedu.
Chcel by som jeho a vás všetkých ubezpečiť, že pripravujeme nový zákon o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky najmä v spolupráci s ministerstvom financií a ďalšími ministerstvami vlády Slovenskej republiky. V súčasnosti možno povedať, že sme skončili práce na novele zákona o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, teda zákona, ktorý bol schválený v roku 1997 Národnou radou Slovenskej republiky. V rámci novelizácie chceme z tohto zákona odstrániť najvypuklejšie nedostatky, o ktorých už vieme z našich praktických skúseností. Treba povedať, že vo svete existuje viac ako stovka agentúr na podporu exportu a modely, na základe ktorých takéto agentúry existujú, sú rôzne. Sú tu aj také modely, ako je terajší model, to znamená, náš slovenský model, v ktorom sú hlavné činnosti, aj poisťovacia, aj banková, ako sa vraví, pod jednou strechou.
Ale chcem vás ubezpečiť, že v rámci návrhu alebo práce na príprave nového zákona o Eximbanke Slovenskej republiky uvažujeme s alternatívou a zdôrazňujeme, že je to jedna z alternatív, že by sa od hlavnej činnosti slúžiacej na podporu exportu, to znamená poisťovacia činnosť a banková činnosť rozdelili do dvoch samostatných inštitúcií. V súčasnom období to však nepokladáme za správne, pretože mnohí z vás vedia, že sme na Slovensku mali najskôr po rozdelení Česko-Slovenska Spoločnosť pre poisťovanie exportných úverov, ktorá vznikla v roku 1993. Mali sme tu Eximbanku, ktorá, ako viete, vznikla v lete roku 1997, a teraz pod novým vedením Eximbanky Slovenskej republiky, keď sa všetky činnosti rozbehli tým správnym smerom - a mohol by som ich dokumentovať konkrétnymi činnosťami, konkrétnymi číslami -, nepokladáme za správne, že by sme opäť začali prakticky od nuly. To znamená, museli by sme rozdeliť jednu inštitúciu do dvoch, museli by sme rozdeliť jednu, zatiaľ ešte, bohužiaľ, malú inštitúciu, ktorou Eximbanka je v prvom rade v porovnaní s inými, objemnými inštitúciami slúžiacimi na podporu exportu vo svete, do dvoch ešte menších inštitúcií. Fondy, ktoré sú zatiaľ ešte veľmi malé, do dvoch ešte menších fondov. Rozdelenie by znamenalo dve dozorné rady, dva manažmenty a podobne.
Čiže v období, keď práve integrujeme malé inštitúcie, malé finančné inštitúcie do veľkých inštitúcií, rozdeliť Eximbanku do dvoch, vrcholový manažment Eximbanky a spolu s ďalšími odborníkmi, s ktorými sme konzultovali a s ktorými spolupracujeme už niekoľko mesiacov - je to napríklad Rakúska kontrolná banka a ďalšie inštitúcie -, myslíme si, že v tomto období by tento krok nebol správny.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem guvernérovi Exportno-importnej banky pánu Šlahorovi.
Chce sa ešte vyjadriť pán spoločný spravodajca výborov? Nie.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.
Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.
Zároveň žiadam poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, z rozpravy nevyplynul žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prečítam vám uznesenie, ktoré máte v prílohe.
"Uznesenie k návrhu ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportnej-importnej banky za rok 1998 vrátane ročnej účtovnej závierky (tlač číslo 267)
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky schvaľuje ročnú správu Exportno-importnej banky za rok 1998 vrátane ročnej účtovnej závierky, ktorá rozpočtuje výnosy vo výške 738 987 tisíc Sk, náklady vo výške 481 860 tisíc Sk, bilančný rozdiel 257 627 tisíc Sk."
Vážený pán predsedajúci, môžete dať o tomto uznesení hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať o návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, páni poslanci a poslankyne, aby ste sa pripravili na hlasovanie o predmetnom návrhu na uznesenie.
Ešte raz dôrazne žiadam všetkých poslancov, aby sa zúčastnili na rokovaní. Budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorý predniesol pán spravodajca, pán poslanec Maňka. Prosím, páni poslanci, poslankyne, hlasujte.
Prezentovalo sa 66 poslancov.
Konštatujem, že je málo poslancov.
Nasledujúcim bodom programu je
správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1998.
Skôr ako začneme o tomto bode rokovať, dovoľte mi, vážené poslankyne, poslanci, aby som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky privítal novozvoleného guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska. Prajem pánu guvernérovi v mene svojom, ale aj celého poslaneckého zboru veľa úspechov v jeho zodpovednej a náročnej funkcii.
Správu ste dostali ako tlač 217 a spoločnú správu výborov ako tlač 217a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska, aby správu uviedol.
Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.
Guvernér Národnej banky Slovenska M. Jusko:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dámy a páni,
Národná banka Slovenska predkladá podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska správu o menovom vývoji v Slovenskej republike v roku 1998. Robím tak s vedomím svojej plnej zodpovednosti za menový vývoj a s vedomím svojho podielu na riešeniach aktuálnych problémov, ale aj výhľadových zámerov slovenskej ekonomiky.
Negatívne tendencie predchádzajúcich dvoch rokov v podobe vysokého deficitu bežného účtu platobnej bilancie, fiškálnej expanzie a spomaľujúceho sa rastu reálneho hrubého domáceho produktu determinovali menový vývoj v predchádzajúcom roku. Nepriazňou faktorov sa stala aj rastúca nezamestnanosť.
Za priaznivý možno považovať vývoj inflácie, ktorej ročná dynamika rastu meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla koncom roka 5,6 %, priemerná ročná miera 6,7 % a nachádzala sa v intervale stanovenom v menovom programe Národnej banky Slovenska na rok 1998. Pomalý proces transformácie slovenskej ekonomiky predovšetkým v oblasti reštrukturalizácie zdrojotvorných odvetví mal svoj podiel na spomalení výkonnosti domácej ekonomiky, ktorá bola svojou medziročnou dynamikou rastu 4,4 % najnižšia od roku 1994. Rast cenovej hladiny v roku 1998 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne spomalil. Zníženie medziročného tempa rastu spotrebiteľských cien bolo výsledkom pribrzdenia procesu cenových deregulácií a nízkej miery dovezenej inflácie zo zahraničia.
Fiškálny deficit vlády v absolútnom vyjadrení svojou dynamikou rastu dosiahol od roku 1993 najvyššie hodnoty. Expanzívna fiškálna politika absorbovala väčšiu časť limitovaných domácich zdrojov, čím pôsobila konkurenčne a obmedzujúco voči ekonomickým aktivitám podnikateľských subjektov. Zdroje generované na domácom trhu neboli ani v roku 1998 vzhľadom na rastúce investičné a spotrebné požiadavky dostatočné, čím vo väčšej miere dochádzalo k využívaniu zahraničných prostriedkov za čoraz nevýhodnejších podmienok.
Pretrvávanie a prehlbovanie negatívnych tendencií predovšetkým v oblasti deficitného hospodárenia verejného sektora a schodku na bežnom účte platobnej bilancie, pri absencii systémových opatrení v rámci hospodárskej politiky viedli k prehodnoteniu ratingu Slovenskej republiky a k posunu Slovenska do neinvestičného stupňa v rámci hodnotenia bonity krajiny medzinárodnými ratingovými agentúrami.
Jedným z kľúčových a pretrvávajúcich problémov slovenskej ekonomiky bol aj v roku 1998 deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorého výška sa už tretí rok pohybuje na úrovni 10 % z hrubého domáceho produktu, čo sa vo všeobecnosti považuje za dlhodobo neudržateľnú hranicu. Schodok bežného účtu platobnej bilancie dosiahol hodnotu 72,7 mld. korún, t. j. 10,1 % z HDP pri medziročnom náraste o 8,6 mld. korún.
Kritickou otázkou sa okrem výšky deficitu bežného účtu platobnej bilancie stalo v roku 1998 aj jeho financovanie. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, v ktorých kapitálový a finančný účet prevyšoval schodok bežného účtu, prílev zahraničných zdrojov v roku 1998 nepostačoval na pokrytie deficitu bežného účtu v plnej výške a musel byť kombinovaný s poklesom devízových rezerv centrálnej banky, ktoré takto postačovali na pokrytie už len 2,3-násobku priemerného mesačného dovozu tovaru a služieb do Slovenskej republiky. Hodnotenie Slovenskej republiky zo strany medzinárodných ratingových agentúr sa začalo zhoršovať a prejavili sa dosahy finančnej krízy v Rusku.
Devalvačné očakávania verejnosti sa zintenzívnili v období prípravy parlamentných volieb. Realizácia týchto opatrení sa prejavovala v konverzii korunových aktív na devízové, v predčasnom uhradzovaní platieb za budúce dovozy, odkladaním inkás za vývozy, predzásobovaním sa a zvýšenými nákupmi predmetov dlhodobej spotreby. Nadmerný dopyt po devízových prostriedkoch má za následok znehodnocovanie výmenného kurzu slovenskej koruny až na hranicu stanoveného fluktuačného pásma. Národná banka Slovenska sa rozhodla pre intervenovania v prospech stability domácej meny. V priebehu augusta a septembra použila pri intervenciách takmer 1 mld. amerických dolárov z devízových rezerv. Tieto boli použité väčšinou domácimi subjektmi na dovozy (aj predzásobujúce), prípadne boli uložené na devízových účtoch domácich právnických a fyzických osôb.
Z dôvodu zachovania úrovne konvertibility slovenskej koruny banková rada Národnej banky rozhodla 1. októbra 1998 o zrušení režimu fixného nominálneho výmenného kurzu s uplatňovaním 7-percentného fluktuačného pásma a jeho nahradení režimom plávajúceho výmenného kurzu za referenčnú menu, ku ktorej sa vývoj výmenného kurzu monitoroval a určoval. Bola zvolená nemecká marka, od 1. januára 1999 je ňou euro. Napriek prehlbovaniu vnútornej a vonkajšej nerovnováhy v roku 1998 bola menová politika Národnej banky Slovenska stabilizačným prvkom nielen na vývoj domácej cenovej hladiny, ale zmierňovala aj vplyvy existujúcich makroekonomických deformácií.
Realita ukazuje, že podmienkou stabilizácie ekonomiky a odstraňovanie nerovnováh je riešenie koordinácie makroekonomickej, fiškálnej a menovej politiky, ako aj urýchlená reštrukturalizácia bankového sektora a hospodárskej mikrosféry. Vývoj makroekonomiky, financií a bankovníctva v roku 1998 ukázal, že dlhodobé neriešenie problémov vedie k deformácii rozvojových procesov a správania sa ich účastníkov.
Vážené dámy a páni,
vzhľadom na to, že o niekoľko týždňov budeme na tejto pôde hodnotiť menový vývoj za 1. polrok tohto roku, dovoľte mi nespomenúť základné ciele Národnej banky Slovenska na rok 1999, aj keď k ich schvaľovaniu došlo koncom uplynulého roku. Domnievam sa, že o niekoľko týždňov bude na to dostatočný časový priestor.
Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť.