Poslanec P. Farkas:

Ďakujem.

Vážený pán predseda,

vážená pani ministerka,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

vývoj ekonomiky v roku 1998 bol poznamenaný viacerými negatívnymi tendenciami, ktoré viedli k prehĺbeniu jej vnútornej, ako aj vonkajšej nerovnováhy. Medziročné tempo ekonomického rastu sa oproti predchádzajúcim rokom spomalilo. Na jeho tvorbe sa rozhodujúcou mierou podieľali služby pri neustálom poklese pridanej hodnoty, najvýraznejšie v poľnohospodárstve a stavebníctve.

Dlhodobým problémom slovenskej ekonomiky je nerovnováha medzi domácim dopytom a domácou ponukou. V roku 1998 došlo k vysokému deficitu obchodnej bilancie a bežného účtu platobnej bilancie. Objem domáceho dopytu prevyšoval objem domácej ponuky o 7,3 %. Takáto nedostatočná domáca ponuka mala za následok rast dovozu tovarov a služieb skoro o 1,5 % oproti roku 1997. Dlhodobým negatívnym javom na strane domácej ponuky je nízky stupeň zhodnocovania materiálových, kapitálových a pracovných vstupov vo výrobnom procese. Na takýto stav naďalej nepriaznivo vplýva aj dlhodobo pretrvávajúci materiálový a energeticky náročný domáci výrobný proces, ktorý je mnohokrát ohraničený vysokým podielom komponentov a polovýroby z dovozu. Viackrát stupeň opracovania a výťažnosti spracovateľských operácií je nízky a smeruje v niektorých prípadoch iba k využívaniu odbornej, kvalitnej, ale lacnej pracovnej sily.

Priemerná ročná miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla v roku 1998 ešte veľmi prijateľnú úroveň 6,7 % a bola iba o 0,6 % vyššia než v predchádzajúcom roku. Miera nezamestnanosti dosiahla v ročnom priemere 13,6 %. Relatívne vysoký nárast bol najmä v posledných mesiacoch roka a bol ovplyvnený viackrát nepriaznivým finančným hospodárením organizácií. Podľa trvania nezamestnanosti najviac vzrástol počet tých, ktorí boli nezamestnaní do 6 mesiacov. Naďalej pretrváva výrazná diferenciácia podľa jednotlivých regiónov. Dynamika rastu ako nominálnej, tak aj reálnej mzdy bola nedostačujúca. V porovnaní s rokom 1997 sa síce nominálne mzdy zvýšili o 9,6 %, ale reálne mzdy, ktoré sú reálnejším ukazovateľom z hľadiska motivácie ľudských zdrojov, iba o 2,7 % a jej rast bol o 3 % pomalší než v roku 1997.

Takýto vývoj v porovnaní s rastúcou úrovňou inflácie predznačuje ďalší rozvoj kúpyschopného dopytu po službách a výrobkoch a udržiava v sebe zatiaľ iba v latentnom stave zdroj určitého napätia, ktorý bude potrebné uváženým a dobre premysleným spôsobom ventilovať. Je to aj otázka dosiahnutia hospodárskej rovnováhy. Pri tomto procese podľa mňa bude treba vychádzať z toho, že so zavedením ďalších reštrikčných opatrení zo strany vlády, ktoré by smerovali k ďalšiemu výraznému znižovaniu domácej spotreby, sa dá dosiahnuť iba torzo očakávaného výsledku.

V súčasnom období naša ekonomika potrebuje už konkrétne rozvojové impulzy, ktoré by dokázali rozhýbať pomaly sa točiace koleso našej výroby ako najdôležitejšieho faktora na dosiahnutie priaznivejších ekonomických ukazovateľov. Iste, dosiahnutie takéhoto cieľa úzko súvisí s otázkou disponibilných zdrojov na podporu rozvojových impulzov. Získavanie zdrojov a vytváranie vhodného podnikateľského prostredia musí byť jednou z hlavných úloh vlády v ekonomickej oblasti. Je to aj otázka hospodárskej a politickej stability Slovenska. Teda veľa záleží aj od našej práce a, samozrejme, od hlavných smerov a cieľov novej hospodárskej koncepcie.

Príjmovú časť štátneho rozpočtu tvoria v rozhodujúcej miere daňové príjmy. V roku 1998 ich skutočný objem predstavoval až 86 % celkových príjmov štátneho rozpočtu. V pôvodnom rozpočte na rok 1998 boli daňové príjmy rozpočtované v objeme 166 486 mil. Sk. Na základe nepriaznivého vývoja v priebehu roka boli daňové príjmy znížené na 155 636 mil. Sk, ale v skutočnosti boli dosiahnuté daňové príjmy iba v objeme 152 978 mil. Sk, čo predstavuje iba 98-percentné plnenie upraveného rozpočtu a došlo k výpadku v objeme 2 658 mil. Sk.

Najväčší výpadok je pri daniach z príjmov právnických osôb, kde došlo k vyše 3-miliardovému výpadku. Je to problém, ktorý má trvalejší charakter v našej ekonomike. Veď od roku 1994 môžeme sledovať výrazný klesajúci charakter príjmov z tejto daňovej položky. Iste existuje viacero spôsobov na vysvetlenie takéhoto nepriaznivého stavu, ale na zamedzenie ďalšieho výpadku v štátnom rozpočte z týchto daní by bola možno žiaduca ďalšia novela zákona o dani z príjmov, ktorá by riešila otázku postupného a odôvodneného znižovania daňového zaťaženia výrobnej sféry.

Súčasné 40-percentné daňové zaťaženie vo vzťahu k úrovni daňového zaťaženia v susedných krajinách sa javí skôr už ako degresívny podnecujúci faktor ďalšieho ekonomického rozvoja výroby u nás. Nepôsobí motivačne na našich výrobcov, ba naopak, podľa mňa sa javí ako brzdiaci prvok v systéme ekonomických nástrojov, ktoré majú za úlohu vytvárať ďalší rozvoj úspešného podnikania u nás. Aj pri hodnotení tejto otázky platí starý a už dávno opotrebovaný, ale ešte vždy pravdivý výrok klasika, že ak podnikateľská sféra, naši podnikatelia a výrobcovia budú bohatí, tak aj štát bude bohatý. Samozrejme, mám na mysli podnikateľov, ktorí podnikajú čestne v zmysle platných zákonov. Majme to vždy pred očami, prosím vás, pri rozhodovaní o otázkach hospodárskej politiky, ktoré vymedzujú ďalší možný vývoj našej ekonomiky. Je to aktuálne aj v súčasných dňoch, keď koleso legislatívneho procesu sa riadne rozhýbalo a prijímajú sa vážne právne normy, ktoré v blízkej budúcnosti budú mať ďalekosiahle ekonomické následky.

Na záver môjho vystúpenia by som chcel poukázať na dva problémy, ktoré by bolo potrebné v budúcnosti uspokojivo riešiť. Sú to také otázky, ktoré sa nedajú vyriešiť z jedného dňa na druhý, je potrebné o nich viesť dialóg pred širokou odbornou verejnosťou a až potom sa dá dopracovať k určitému uspokojivému riešeniu.

Prvý problém súvisí s procesom prijímania návrhu štátneho rozpočtu. Tak ako v ostatných rokoch, aj v roku 1999 pri odsúhlasení návrhu štátneho rozpočtu sme prijali už dávno zaužívaný, ale pre prácu parlamentu vôbec nie vyhovujúci spôsob uskutočnenia niektorých zmien v zákone o štátnom rozpočte. Podľa tejto zaužívanej praxe vláda alebo na základe jej splnomocnenia ministerstvo financií môže v priebehu roka upraviť parlamentom odsúhlasené záväzné limity, záväzné úlohy a záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu a prekročiť celkové výdavky štátneho rozpočtu najviac o 10 %, pričom sa nesmie zvýšiť schodok štátneho rozpočtu.

Teda ide o to, že vláda prostredníctvom ministerstva financií môže robiť zmeny v zákone o štátnom rozpočte bez toho, aby Národná rada Slovenskej republiky o tom nejakým spôsobom bola informovaná, v krajnom prípade sa môže vyskytnúť aj taká situácia, že poslanci Národnej rady o niektorých úpravách získavajú potom informácie až pri prerokovaní štátneho záverečného účtu, niekedy aj s dvanásťmesačným časovým sklzom. Podľa mňa je to nedobrá prax a bude potrebné hľadať možnosti na dosiahnutie určitej systémovosti v procese odsúhlasenia zmien v ukazovateľoch štátneho rozpočtu. Národná rada Slovenskej republiky pri takomto procese nemôže ostávať v úlohe pasívneho pozorovateľa, prípadne konštatovateľa faktov, aj to iba v rámci prerokúvania štátneho záverečného účtu.

Vo vyspelých krajinách existujú na riešenie tejto otázky jasné príklady, z ktorých by bolo možné čerpať. Väčšinou v týchto krajinách je to riešené takým spôsobom, že uvedené zmeny ukazovateľov štátneho rozpočtu prerokuje buď na tento účel vytvorený nezávislý parlamentný orgán, alebo finančný výbor. Ale sú aj také krajiny, kde o každej zmene rozhodne parlament a každú prípadnú zmenu musia ministri veľmi dôsledne a hodnoverne odôvodňovať.

Druhý problém, o ktorom chcem hovoriť, súvisí s otázkou hodnovernosti čerpania a efektívnosti využívania verejných prostriedkov. Pri odsúhlasovacom procese štátneho záverečného účtu rozhodujeme aj o takých čerpaniach verejných prostriedkov, pri ktorých nemáme základnú istotu v tom, že použité prostriedky štátneho rozpočtu boli čerpané v súlade s platnými právnymi predpismi a už vonkoncom nedostávame základné informácie o efektívnosti použitia týchto prostriedkov. Práve naopak, niektoré správy Najvyššieho kontrolného úradu o vykonávaných kontrolách nás z hľadiska použitia verejných prostriedkov informujú o vážnych a menej vážnych porušeniach zákonov, ktoré vymedzujú spôsob použitia prostriedkov štátneho rozpočtu. Veď pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu vo svojom vystúpení tiež hovoril o niektorých problémoch v dodržiavaní zákonnosti pri čerpaní takýchto prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aj takýmto spôsobom som chcel poukázať na to, že súčasný spôsob prerokúvania štátneho záverečného účtu je už málo efektívny. Chýba nám hodnoverný audit k predloženému návrhu štátneho záverečného účtu, ktorý by zaručil poslancom jednak to, že čerpanie prostriedkov štátneho rozpočtu prebehlo podľa platných právnych predpisov, a ktorý na druhej strane by aspoň sčasti poukázal na efektívnosť vynaložených verejných prostriedkov. Aj na riešenie tohto problému existujú vo vyspelej Európe príklady, z ktorých je tiež možné čerpať. A v neposlednom rade chcem poukázať na to, že v krajinách, v ktorých odsúhlasenie štátneho záverečného účtu prerokujú až po vykonaní takéhoto komplexného auditu zo strany štátneho audítorského úradu, ktorý je približne na úrovni nášho Najvyššieho kontrolného úradu, všeobecný ukazovateľ korupcie v týchto krajinách je na veľmi nízkej úrovni, ba v niektorých prípadoch je merateľný skoro nulovou hodnotou.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pri vyslovení názoru k prerokúvanému návrhu štátneho záverečného účtu ma viedla dobrá vôľa a snaha dosiahnuť vyššiu efektívnosť použitia verejných prostriedkov a snaha zvýšiť dôveryhodnosť našej spoločnej práce. Podľa mňa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky predsa musia mať istotu, že prostriedky štátneho rozpočtu sú čerpané v súlade s platným právnym stavom a efektívne v zmysle prijatého zákona o štátnom rozpočte.

Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chce zaujať stanovisko k rozprave pani ministerka?

Nech sa páči.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

Vážená Národná rada,

myslím si, že je potrebné napriek tomu, že nás už trošku tlačí čas, vyjadriť sa k vystúpeniam jednak predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ale i pána poslanca Farkasa a kratučko aj k pánu poslancovi Tuchyňovi.

V prvom rade by som sa chcela poďakovať za konštruktívne vystúpenia. Myslím si, že aj v kritických slovách pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu jednoznačne badať snahu zlepšiť hospodárenie s prostriedkami štátu, a musím povedať, že opakovane niekoľko rokov mnohé z týchto oprávnených kritík sme si mali možnosť vypočuť aj počas 1. volebného obdobia. Predsa by som chcela povedať, že hodnotíme obdobie minulého roka, za ktoré nesieme zodpovednosť iba v poslednej časti, keďže vláda prevzala moc 30. októbra 1998 a je potrebné si to aj uvedomiť.

Niet veľa času, ale dúfam, že bude priestor na to, aby som vás mohla oboznámiť s tým, čo sme už v tejto sfére urobili, aby sme niektoré z opakujúcich sa nedostatkov postupne eliminovali, a čo chceme robiť, pretože určite je to tak, že sa to nedá urobiť veľmi rýchlo. Veľmi stručne.

Kritika a požiadavky na sprísnenie rozpočtovej disciplíny vo výdavkovej časti je, myslím si, jednoznačne oprávnená. A nazdávam sa, že v tomto smere budeme veľmi potrebovať podporu zo strany poslaneckej snemovne pri realizácii projektu, o ktorom sa dosiaľ len roky hovorilo, na ktorý sa vynaložili aj značné zdroje, ale príspevok k zlepšeniu práve rozpočtovej disciplíny je v tejto chvíli nulový.

Chcem vás informovať, že ministerstvo financií veľmi intenzívne posledné mesiace pracovalo na modifikácii projektu štátnej pokladnice, ktorý budeme postupne zavádzať. A jeho zavádzanie si bude vyžadovať pomerne značný čas a predpokladáme, že prvá časť projektu by sa mohla realizovať za poldruha roka, druhá časť do troch až päť rokov a zvyšné doladenie bude trvať zrejme až v rozsahu desať rokov. Musím však povedať, že som presvedčená, že realizácia tohto projektu narazí na značný odpor a práve preto slová, ktoré tu zazneli aj z úst predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, sú veľmi dôležité a skutočne budeme potrebovať podporu v tom, aby sme odpor, ktorý bude na rôznych úrovniach, mohli aj zlomiť.

Len ako príklad chcem uviesť, že sa rozmohlo hospodárenie v štátnych fondoch. Dnes máme 12 štátnych fondov. Len keď sa pozriete na správne náklady v týchto štátnych fondoch, je evidentné, že sú nehospodárne, zbytočné. Ale len čo sme prišli s myšlienkou redukcie štátnych fondov, už jednotlivé rezorty veľmi jednoznačne proti tomu vystúpili. Niet zatiaľ rezortu, ktorý by bol ochotný pristúpiť na to, aby sa príslušný štátny fond zrušil, a aj tá myšlienka, skutočne zakotvená v zákone, aby viedli svoje účty v Národnej banke Slovenska, naráža na značný odpor. Takže tu potrebujeme spojiť trošku svoje sily aj voči úzkym rezortným záujmom.

Druhá poznámka sa týka nutnosti zlepšovať naďalej výkonnosť daňovej a colnej správy. Zabúdame na Colnú správu, ale v dnešnej situácii Colná správa vyberá viac daní, podieľa sa na výbere daní podstatne väčším percentom ako daňová správa.

Myslím si, že aj dnes si môžeme zablahoželať, že sme prijali jednu veľmi významnú procesnú normu, ktorej aplikácia v živote bude znamenať zlepšenie výberu daní. A v tomto roku je to už tretia norma, ktorá výrazne prispieva k zlepšeniu výberu daní, a myslím si, že sa to pomaly, ale iste odráža aj na príjmovej časti aspoň pri tých daniach, ktorých sa to dotýka. Samozrejme, niet času, aby som o tom detailnejšie hovorila.

Pán predseda výboru poukázal na potreby, aby Národná rada Slovenskej republiky bola podrobnejšie informovaná, aby sa vyjadrovala a odsúhlasovala zmeny vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Môžem si dovoliť byť trošičku zlomyseľná voči tým poslancom, ktorí zároveň spochybnili, aby sa aj Národná rada vyjadrovala povedzme k takým závažným otázkam, ako je privatizácia strategických monopolov. Chcem povedať, že určite nájdeme spôsob, ako by sme dali priestor na to, aby sa aj Národná rada vyjadrovala k určitým zmenám vo výdavkoch, aj keď musím povedať, že často ide o veľmi malé a z hľadiska percentuálneho vyjadrenia veľmi malé zmeny, čiastky veľmi nepodstatné. Ale myslím si, že je to podnet na zamyslenie sa a budeme sa spoločne zamýšľať nad tým, ako to zrealizovať.

Pán predseda výboru hovoril aj o nutnosti, aby sa robil audit vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Audítorský, najvyšší audítorský úrad je u nás reprezentovaný Najvyšším kontrolným úradom a Najvyšší kontrolný úrad si v tomto smere plní svoje povinnosti. Chcem však povedať, že kontrolné mechanizmy vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu sa, prirodzene, musia naďalej zdokonaľovať, ale podstatne vyššie a na vyššej úrovni ako pri vynakladaní prostriedkov iných súčastí verejných financií. Veľmi slabá kontrolná činnosť je napríklad pri vynakladaní prostriedkov Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, ďalších - mohla by som pokračovať, obcí aj miest -, a tu je ďalšia úloha, ktorá pred nami stojí, ako zdokonaľovať kontrolnú činnosť aj pri ostatných zložkách verejných financií o to skôr, že sa začíname hodnotiť nie podľa schodku verejných financií. Takže skutočne sú to dôležité úlohy, ktoré budeme musieť riešiť.

Ešte mi dovoľte, aby som sa stručne vyjadrila k názoru pána poslanca Tuchyňu. Zdieľam vaše rozhorčenie, ale musím povedať, že situácia, ktorá bola v ostatných rokoch s deblokáciami, je jednoducho taká neprehľadná, že nemôžete čakať, že budeme schopní napraviť to ex post. To, čo môžeme urobiť a k čomu sme sa zaviazali, je to, že sa to nebude opakovať. Vy ste zrejme veľmi dobre informovaný, ako vyzerali deblokácie v rezorte obrany, vnútra, dopravy, kde sa nič neúčtovalo, neúčtovalo sa ani na majetkových účtoch. Normálne príjmy z deblokácií by mali byť príjmami štátneho rozpočtu, ale to, čo sme zdedili, bol absolútny neporiadok a spätne nebolo možné, ani dodnes neviem, či vôbec sa podarí všetko identifikovať, čo sa vo sfére deblokácií udialo.

Chcela by som povedať, že nielen deblokácie neboli dostatočne účtované na žiadnych účtoch, ale dodnes nie sú dostatočne účtované prostriedky z PHARE. Našou snahou bude, aby sa aj toto sprehľadnilo, aby poslanecká snemovňa bola riadne informovaná o príjmoch a použití prostriedkov z PHARE. To je však otázka nie smerom dozadu, ale otázka smerom dopredu a myslím si, že je skutočne dôležité brať to do úvahy aj pri príprave východísk štátneho rozpočtu na rok 2000.

Ďakujem pekne za pripomienky a pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie.

Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia, ako je uvedené v spoločnej správe.

Poslanec P. Farkas:

Áno, pán predseda, tak ako ste uviedli, súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k štátnemu záverečnému účtu. Má tri časti: A, B a C. Vzhľadom na to, že nikto nevyníma tieto body na osobitné hlasovanie, môžeme hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o uznesení ako o celku.

Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 79 poslancov.

Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1999.

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

teraz prerušujem 17. schôdzu Národnej rady a hneď pristúpime k rokovaniu 19. schôdze Národnej rady.