Deviaty deň rokovania
17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
10. júla 1999
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram deviaty rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na svojom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: pán poslanec Klement, Kačic, Slota, Petrák, Krajči, Gajdoš a Kalman.
Žiadam všetkých pánov poslancov, aby prítomnosť na rokovaní dnešnej schôdze osvedčili podpisom do prezenčnej listiny.
Pokračujeme v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) v poradí, ako sa písomne rečníci prihlásili do rozpravy.
Pán poslanec Sitek je ďalším, ktorý bol písomne prihláseným do rozpravy, ale keďže nebol prítomný v rokovacej sále, stratil poradie.
Nech sa páči, pán poslanec, môžete teraz vystúpiť.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
najprv, kým budem hovoriť v rozprave, tak chcem vysloviť ostrý protest proti tomu, čo sa tu včera udialo. Už som viackrát na to upozorňoval, že z poslancov sa stávajú štatisti a vlastne sme v područí vlády. Keď je nejaká zmena potrebná, tak je potrebné uznesenie vlády a v takom smere ako všetky zákony a všetky tie poriadky, ktoré sú schválené, na to upozorňujú.
Tento zákon, ktorý ideme prerokúvať, nič by sa nestalo, keby návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín sa zmenil na zákon o používaní maďarského jazyka v úradnom styku, lebo len o to tu predsa ide. Na ostatných menšinách politikom maďarských strán na Slovensku určite nikdy nezáležalo, iba ich podľa potreby zneužívali na argumentáciu pri presadzovaní svojich nadštandardných práv a cieľavedomú maďarizáciu slovenského juhu.
(Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, chcel by som, aby ste zabezpečili pokoj v sále.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, môžete vystupovať, nech sa páči.
Poslanec J. Sitek:
A to rozhodne nie je v záujme Slovenska, pretože po tejto jazykovej autonómii môže nasledovať územná autonómia a plnenie ďalších cieľov, ktoré niektorí z týchto politikov už viackrát deklarovali na rozličných fórach za Dunajom. Uvediem konkrétne prípady. Na seminári Parlamenty a ochrana menšín v mnohokultúrnych spoločnostiach konanom začiatkom mája 1993 v Belgicku vyjadril sudca Európskeho súdneho dvora Maďar Bakó: Ak má štát chrániť menšinu, musí menšina vyjadriť lojalitu štátu, v ktorom žije. Naproti tomu jeden z popredných politických vodcov maďarskej menšiny na Slovensku Miklós Duray, ktorý tu sedí v tomto parlamente, na otázku českého časopisu Reflex sa vyjadril: Domnievate sa, že sa maďarská menšina s týmto štátom stotožní a bude mu prejavovať lojalitu? Odpovedal veľmi zrozumiteľne. Lojalitu považujeme za prežitý spoločenský prvok. Takže na čo by bola slovenským Maďarom autonómia, keď história aj súčasnosť jasne dokazujú, že najvýznamnejšia tendencia maďarskej spoločnosti je presadzovanie nacionálno-politického hegemonizmu v Karpatskej kotline?
Ak si uvedomíme, že od polovice 19. storočia do roku 1918 Maďari v Uhorsku násilne asimilovali okolo dvoch miliónov príslušníkov nemaďarských národností, 700 tis. Židov, 500 tis. Nemcov, 400 tis. Slovákov a od roku 1918 aj napriek záväzkom z Trianonu pomaďarčili už v Maďarsku minimálne ďalší 1 mil. osôb, z toho okolo 400 tis. Slovákov, kde bez akýchkoľvek pochýb je zrejmé, že hlavnou činnosťou autonómie a slovenských Maďarov by bolo pomaďarčenie Slovákov žijúcich s nimi, teda etnické vyčistenie južného Slovenska a nakoniec vytvorenie situácie ako v Kosove.
Túto nemennú tendenciu maďarskej politiky potvrdil 21. septembra 1994 aj minister zahraničných vecí predchádzajúcej Hornovej vlády László Kovács. Ako uviedol v prednáške na vysokej škole v Rábe, v Maďarsku sa aj napriek podpisu základnej medzištátnej zmluvy medzi Slovenskou republikou nevzdáva možnosti mierovej zmeny hraníc, k čomu dodávame, že je nevyhnutné najskôr presadiť a nechať 20 až 30 rokov pôsobiť autonómiu. Ak sa teda v budúcnosti nechceme dožiť Kosova v slovensko-maďarskom vydaní, nemôžeme pripustiť ani autonómiu na južnom Slovensku, ani zákon o používaní jazyka národnostných menšín.
Maďarský gróf Apponyi napísal vo svojich pamätiach už v mladosti, že došiel k záveru, že všetko, čo je maďarské, vlastne predstavuje najvyšší stupeň ľudskej dokonalosti. V jeho ponímaní Slováci ako osobitný národný subjekt nemali miesto. Chápal ich ako súčasť maďarskej štátnej idey, v ktorej sa všetci občania Uhorska pokladali za Maďarov nezávisle od toho, akou rečou hovorili a k akej národnosti sa hlásili. Podľa tejto koncepcie v Uhorsku sa Slováci pokladali za pospolitý ľud, ktorému štát mal dopomôcť, aby sa čím skôr stal súčasťou maďarského národa. Túto úlohu malo v prvom rade plniť školstvo, keď nemaďarské deti v útlom veku si mali osvojiť nielen maďarský jazyk, ale s ním aj maďarskú kultúru, dejiny a maďarské vlastenectvo.
Poslanie školy v maďarskom prostredí vystihujú slová zvolenského podžupana Grünwalda, ktorý povedal: Maďarská škola je ako stroj, na jednej strane hádžeme doň stovky slovenských detí, na druhej strane nám vracia Maďarov. Bol to práve Albert Apponyi, ktorý keď v rokoch 1906 - 1910 zastával post ministra školstva, nechal v parlamente odhlasovať školské zákony, ktoré jednoznačne sledovali maďarizačné ciele, znemožňovali učiteľom v národnostných školách akúkoľvek činnosť v prospech vlastného národa a vlastne smerovali k likvidácii nemaďarských ľudových škôl v Uhorsku.
Kým Slovensko preukázateľne tak v rovine právnej, ako aj faktickej nadštandardne zabezpečuje postavenie a práva maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, Maďarsko neposkytuje cieľavedomou asimiláciou zdecimovanej slovenskej národnostnej menšine fakticky ani teraz realizovanie minimálnych práv, ktoré sú bežné v iných krajinách Európy. Nielen to, Maďarsko nie je ochotné a pripravené aspoň navonok pokročiť napríklad zriaďovaním čo i niekoľkých škôl, v ktorých by sa aspoň niektoré predmety vyučovali v jazyku slovenskom. V dôsledku úbohého postavenia všetkých národnostných menšín v Maďarsku, a vyplýva to aj z maďarskej analýzy, ktorú predložila Maďarská republika, je akékoľvek porovnávanie postavenia maďarskej menšiny s úrovňou jej individuálnych práv na Slovensku úplne nemožné a vyznieva asymetricky jednoznačne v neprospech Maďarska.
Pravda, máme na mysli faktický stav v reálnom zabezpečení práv slovenskej menšiny v Maďarsku, a nie iba formálnoprávnu úpravu. Tá síce existuje, ale sa vôbec nerealizuje, čo je pri posudzovaní tejto otázky úplne rozhodujúce. Stav v Maďarsku so zabezpečovaním práv všetkých národnostných menšín vrátane slovenskej sa dá celkom priliehavo prirovnať k stavu v zabezpečovaní občianskych práv a slobôd v bývalom Sovietskom zväze na základe takzvanej stalinskej ústavy z roku 1936. Podľa formálnoprávneho znenia išlo predsa o najdemokratickejšiu právnu úpravu. A aká bola skutočnosť, všetci vieme veľmi dobre.
Aký je aj prípad Maďarska s faktickým a reálne existujúcim zabezpečením práv príslušníkov národnostných menšín. Slovensko pri riešení menšinovej otázky vo vzťahu k maďarskej menšine dosiahlo maximálnu úroveň, ktorú už nemožno ďalej prekračovať ani v najmenšej jednotlivosti, lebo hrozí, že by kvantita prerástla do novej kvality, ktorou je deštrukcia integrity nášho štátu. K tomu chýba len málo.
Prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku by v súčasnosti v podmienkach Slovenska bolo tým posledným kamienkom, lebo by to viedlo k definitívnemu zafixovaniu už existujúcej jazykovej, a tým aj územnej separácie od ostatných častí Slovenska. Nikde v Európe takéto alebo obdobné riešenie neexistuje.
Doteraz bolo pravidlom, že pri rokovaniach so slovenskou stranou kládla požiadavky iba maďarská strana. Myslím si, že je najvyšší čas, aby aj slovenská strana sformulovala a naliehavo vyslovila svoje požiadavky, ktorých splnenie bude podmienkou ďalšieho pokroku v bilaterálnych vzťahoch. Predovšetkým treba zdôrazniť, že naozaj priateľské vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom a medzi maďarským a slovenským národom je možné nastoliť len za predpokladu, že sa Maďarsko, tak ako to už urobili všetky krajiny, ktoré boli na strane agresora v druhej svetovej vojne, Slovensku a slovenskému obyvateľstvu verejne pred celým svetom ospravedlní za útrapy a škody spôsobené Horthyovskou okupáciou južného a východného Slovenska.
Ďalej treba žiadať urýchlené zriadenie, nie sľuby, aspoň 10 až 20 slovenských škôl v Maďarsku, kde by sa vyučovali viaceré predmety v slovenskom jazyku. Mali by sme žiadať konečne zastúpenie Slovákov a iných národností v maďarskom parlamente, tak ako to upravuje platný zákon z roku 1993, žiadať ustanovenie slovenských kňazov a zabezpečenie bohoslužieb v slovenskom jazyku, žiadať poskytnutie podstatne väčších finančných a iných materiálnych prostriedkov na kultúrny rozvoj slovenskej menšiny a zákonom umožniť príslušníkov slovenskej národnosti v Maďarsku písať si mená podľa slovenského pravopisu a ženám umožniť pri priezviskách písať príponu -ová, tak ako píšu maďarské poslankyne bez tejto prípony.
Z hľadiska toho, že predložený zákon o používaní jazykov národnostných menšín je vo viacerých smeroch v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky republiky, tak ako nemožno ukladať občanom - príslušníkom národnostných menšín povinnosť používať v písomnom styku s orgánmi verejnej správy štátny jazyk, nemožno ani ostatných občanov nútiť ani nepriamo, aby strpeli používanie jazyka národnostnej menšiny na rokovaní orgánov alebo v styku s orgánmi verejnej správy, alebo územnej samosprávy, ktoré ich zastupujú. Na základe tohto predkladám pozmeňujúci návrh v zmysle § 29 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Odôvodnenie: Predložený návrh zákona je vo viacerých smeroch v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca Siteka sa s faktickými poznámkami hlásia dvaja páni poslanci - Slobodník a Švantner.
Pán poslanec Švantner.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci,
tak ako povedal kolega Sitek, dnes nerokujeme o používaní jazyka národnostných menšín, ale rokujeme o používaní maďarského jazyka na Slovensku. Hovorili sme o tom aj včera, len včera tu boli prázdne ľavice koaličných poslancov, preto si myslím, že by bolo dobré dnes, keď je tá situácia trocha lepšia, sa ich spýtať, pre koho, pre ktorých občanov maďarskej národnosti vlastne prijímame zákon. Pre tých, ktorí hovoria po slovensky, ktorí s tým nemajú problém a začlenili sa do žitia tejto spoločnosti, nie je tento zákon potrebný. Pre tých, ktorí nechcú hovoriť, tam by sa mala táto situácia riešiť iným spôsobom, a pre tých, ktorí nevedia po slovensky, by sme nemali prijímať zákon o používaní jazyka národnostných menšín, ale by sme mali prijať zákon, ktorý by zlepšil výučbu slovenského jazyka pre občanov, ktorí po slovensky zatiaľ nevedia, hoci my školstvo maďarské alebo lepšie povedané maďarské školy platíme už 80 rokov a, žiaľbohu, to nepomáha.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Sitek vyslovil myšlienku, ktorá tu veľmi často alebo takmer vôbec ešte neodznela, no je pravdivá. Najmä ak na ňu nazeráme z hľadiska anonymnej, pôvodne anonymnej knihy Maďari na Slovensku Pála Csákyho, keď sa k autorstvu priznal tento pán až potom, keď Miklós Duray v liste Csabovi Tabaidymu, vtedajšiemu štátnemu tajomníkovi Maďarskej republiky povedal, aká je táto kniha pre Maďarov na Slovensku škodlivá. Totiž pán Csáky tam píše, že Slovensko by sa malo ospravedlniť Maďarsku za príkoria, ktoré sa stali občanom maďarskej národnosti po roku 1945. Nechcem ich podceňovať, iste sa stali príkoria, ja nie som taký, že by som si myslel, že vôbec nič nesprávneho sa tu voči občanom maďarskej národnosti nestalo po tom roku 1945, ale netreba zabúdať, žiaľ, pre Maďarsko, že to bola porazená krajina. Maďarsko nikdy, a už pán Csáky o tom ani len slova nepovedal, nepokladalo za povinnosť, aby sa ospravedlnilo Slovensku skutočne za tie príkoria, ktoré si vytrpeli občania slovenskej národnosti po 2. novembri 1938. Stretol som sa so stovkami ľudí, ktorí so slzami v očiach rozprávali, ako museli za hodinu s batôžtekom odtiaľ odísť a podobné strašnosti. A nikto dosiaľ nespomenul, že do maďarskej armády, ktorá vtedy bojovala vtedy proti Sovietskemu zväzu, v prvom rade museli narukovať slovenskí chlapci z vtedajšieho severu Maďarska a že tam položili životy za nie svoju vlasť. Navyše pán Csáky pokladal to pripojenie južnej časti Slovenska 2. novembra 1938 za vrátenie územia Maďarsku. Tu máte politiku tohto človeka, ktorý je predstaviteľom slovenskej vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Moric vystúpi ako posledný písomne prihlásený do rozpravy.
Páni poslanci Jarjabek a Slavkovská neboli prihlásení s faktickými poznámkami. Máte procedurálny návrh? Pani poslankyňa Slavkovská má procedurálny návrh.
Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Žiadam okamžite a bez rozpravy zaradiť hlasovanie o doplnení dnešného rokovania o bod programu, v ktorom...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nevykrikujte, prosím vás pekne.
Poslankyňa E. Slavkovská:
... v ktorom by nám vysvetlili dvaja podpredsedovia vlády Fogaš a Hamžík, podpredseda parlamentu pán Presperín a aj pán premiér Dzurinda ten podvod, ktorého sa tu včera dopustili nielen na poslancoch, ale aj na celej verejnosti, že tu operovali s nejakým falošným uznesením vlády. Myslím si, že takýto podvod nemá obdobu v demokratickom svete a aspoň minimálna slušnosť žiada, aby vysvetlili, že čo ich k tomu vedie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek, máte procedurálny návrh? Procedurálnu otázku.
Zapnite pána poslanca Jarjabka.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, mám procedurálnu otázku v tom zmysle, že by som sa chcel spýtať, prečo túto schôdzu o takom dôležitom zákone, ako je tento zákon, ktorý prerokúvame, ešte neviedol pán podpredseda Andel.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
tento zákon, ktorý prerokúvame, od samého začiatku bol pre mňa absolútne nelogický, len som nevedel nájsť tú perličku, pomocou ktorej by som to vedel vysvetliť. A tú perličku mi ponúkol môj kolega, pán poslanec Zajac, keď včera predložil dva pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh hovorí, že občania, po maďarsky hovoriaci Slováci, ak pochádzajú z obce, kde je ich najmenej 20 percent, tak majú právo písať prezidentovi, Národnej rade a vláde po maďarsky, a tiež občania z takejto obce môžu mať svadobný obrad v inom jazyku ako v štátnom jazyku aj sa môžu dať pochovať v inom jazyku ako v štátnom jazyku.
Logika mi hovorí, že ak po maďarsky hovoriaci Slovák pochádza z dediny, kde je 20,1 percenta občanov hovoriacich v inom jazyk ako v slovenskom, tak prezidentovi môže napísať po maďarsky, ak je to len 19,9 percenta, tak mu už po maďarsky, rusínsky alebo v inom jazyku písať nemôže. Toto je perla logiky tohto zákona. Mne to tak pripadá, že tí poslanci, ktorí obhajujú tento zákon, len sa tvária, že chcú pomôcť Maďarom, Rusínom alebo Nemcom, alebo inej národnosti, ktorá tu žije, v skutočnosti ich podľa mňa len rozoštvávajú alebo destabilizujú. Neviem totiž pochopiť, prečo po maďarsky hovoriaci Slovák, ak je z obce, kde je napríklad 15 percent obyvateľov, ktorí hovoria v inom jazyku ako štátnom jazyku, tak sa nesmie nechať pochovať teda vo svojom materinskom jazyku. Ak je ich tam 25 percent, tak už sa môže nechať pochovať v materinskom jazyku. No to je sila. To je priamo "sranda".
(Hlasy v sále.)
Pán Kvarda, počúvajte, choďte kričať do stepi. Nerevte tu na mňa. Jasné? Tam sa môžete vyrevať, koľko chcete, a sadnite si k tomu ešte na koňa. Počúvaj ma, šašo jeden.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím vás, nevykrikujte.
Poslanec V. Moric:
Ja som nereval, keď si ty tu tie "blbiny" vyprával. Počúvaj.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Moric, prosím, aby ste sa slušne vyjadrovali aj vy.
Poslanec V. Moric:
Ja som to povedal veľmi mierne, pán podpredseda, veľmi mierne som mu to povedal.
Týmto by som chcel povedať, že došlo k paradoxu v tomto parlamente, keď opozícia, ktorá by mala byť odmietajúca a sem-tam aj demagogizujúca, čo je normálne v každom demokratickom parlamente, predkladá logické a konštruktívne návrhy, a koalícia, ktorá by mala byť konštruktívna a tvoriaca, predkladá demagogické návrhy. Ja by som sa chcel obrátiť na tých občanov Slovenskej republiky, ktorí hovoria v inom jazyku ako v štátnom jazyku, aby sa postavili proti takémuto zákonu, ktorý je tu predložený, aby nepočúvali tých, ktorí hovoria, že sú za nich a že hovoria v ich mene. V ich mene totiž hovorí len a len Slovenská národná strana, pretože my chceme, ďakujem za potlesk, aby bola rovnosť. A tá rovnosť pozostáva z toho, že každý občan tohto štátu bude hovoriť, bude písať, nechá sa zosobášiť, nechá sa pochovať, napíše prezidentovi, napíše Národnej rade alebo vláde len v štátnom jazyku. Toto je podľa mňa rovnosť pred zákonom, a nie, aby sme počítali, či v tejto alebo tej obci je toľko percent, a teda môžeš niečo, a keď nie je toľko percent, tak nemôžeš niečo, hoci si stále občan toho istého štátu.
Takže chcel by som sa poďakovať za to, že som poukázal na túto nelogickosť v tomto zákone. Tiež by som chcel, aby sa dostalo do histórie a do zápisu z tohto parlamentu, že či už predseda vlády alebo ten, kto podpísal uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 9. 7. 1999, že vláda sa uzniesla, že predkladateľom zákona nebude minister kultúry Slovenskej republiky minister Kňažko, ale podpredseda vlády Slovenskej republiky Fogaš, ten, ktorý toto podpísal, klamal slovenský parlament. Ak chcete po slovensky, cigánil ho. Nehovoril pravdu. Toto chcem, aby sa dostalo do análov tohto zasadnutia. Dúfam, že to bolo hneď dva razy. Prvý aj posledný.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím vás, upokojte sa.
(Hlas poslanca Morica z rokovacej sály.)
Pán poslanec Moric, prosím vás, nehádajte sa.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uskutočnilo sa rokovanie predsedov poslaneckých klubov. Verím, že vláda nájde patričný spôsob, aby sa ospravedlnila za to, čo sa včera stalo. Jednoducho išlo to mimo Národnej rady. (Potlesk.)
Rokovali sme o ďalšom postupe, pokiaľ ide túto schôdzu. Program je ešte pomerne rozsiahly. Došlo k všeobecnej dohode, že dnes by sme mohli Národnú radu skončiť prijatím jazykového zákona alebo neprijatím, čiže hlasovaním o jazykovom zákone. Uskutočnili by sme mimoriadnu 18. schôdzu, ktorú iniciovalo Hnutie za demokratické Slovensko. Prerušili by sme rokovanie 17. schôdze. Po prázdninách je nástup 24. augusta a 24. augusta by som zvolal pokračovanie 17. schôdze a dokončili by sme program 17. schôdze.
Teraz na návrh predsedov poslaneckých klubov by sme uskutočnili 10-minútovú prestávku na poradu klubov, aby sa poradili o tomto návrhu a mohli by sme pokračovať v rokovaní 17. schôdze.
Prestávka 10 minút na poradu poslaneckých klubov.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 17. schôdze.
Pán podpredseda vlády chce zaujať stanovisko k vystúpeniu niektorých pánov poslancov. Potom s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Morica vystúpia páni poslanci v poradí, tak ako sú uvedení na svetelnej tabuli, posledný pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
chcem vyjadriť za seba a myslím si, že aj za členov vlády isté poľutovanie nad tým, že včera ste sa zdržali. Vychádzali sme jednoducho z toho, že vláda Slovenskej republiky podľa Ústavy Slovenskej republiky rozhoduje v zbore, pričom rokovací poriadok stanovuje, že môže rozhodnúť aj mimo schôdze vlády, teda nemusia tam byť všetci prítomní. Rokovací poriadok súčasne hovorí o tom, že v takom prípade, ak jeden člen vlády požiada, aby sa konala schôdza, schôdza sa musí konať. Včera bolo pod uznesením podpísaných 11 ministrov, teda väčšinové rozhodnutie to bolo, a spor okolo toho, či musia byť podpísaní všetci alebo nemusia byť, spôsobil to, že ste meškali. Za toto meškanie sa vám ospravedlňujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ako jeden zo spolupredkladateľov pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol prednesený pánom kolegom Zajacom včera, rád by som veľmi stručne reagoval na to, čo odznelo z úst predrečníka pána poslanca Morica. Chcel by som konštatovať, že pán Moric buď nečítal pozmeňujúci návrh, alebo ak ho čítal, tak mu nerozumel. Bol by som preto veľmi povďačný, keby sme v budúcnosti pri takýchto pseudoprávnych analýzach venovali väčšiu pozornosť obsahu toho, čo sa pokúšame analyzovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mészáros.
Poslanec L. Mészáros:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Moric hovoril v podstate o tom, že je nelogická 20-percentná hranica ohľadom občianskych obradov v jazykoch národnostných menšín a ohľadom podaní na prezidentskú kanceláriu podľa pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Zajaca. Faktom je, že tá 20-percentná hranica je obmedzujúca, respektíve zužujúca asi preto, aby bol zachovaný systém návrhu zákona. Návrh Strany maďarskej koalície však túto hranicu pri obradoch, a teda podaniach na prezidentskú kanceláriu neobsahuje. Stačí teda, aby pán Moric zahlasoval za návrh SMK a je teda jeho dilema vyriešená.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Morica. Myslím si, že vôbec nebolo pseudoprávne jeho vystúpenie v otázke prezidentskej kancelárie. Ja som už aj minule upozornila na tú skutočnosť, že pokiaľ by v jazyku menšiny išli materiály do prezidentskej kancelárie, tá ich nevybavuje, ale rozposiela všetkým orgánom na celom území Slovenska. Preto tiež nepovažujem takýto návrh za prijateľný.
Chcela by som túto otázku zopakovať, pretože keď som s ňou vystúpila, nebol tu predkladateľ, ktorý je dnes, pán podpredseda, ale pán podpredseda Hamžík. Ja si myslím, že včerajšie udalosti sú poburujúce z toho hľadiska, že minister, ktorý bol splnomocnený uznesením vlády predložiť tento zákon, sa mu nielen nevenoval a tu čítal noviny, ale pred jeho prerokovaním podľa informácií už je niekde na dovolenke. Tak toto vôbec nie je kompetentný a už vonkoncom nie zodpovedný prístup k takému vážnemu zákonu, ktorý sleduje celý náš národ.
A ešte by som chcela vyjadriť jednu myšlienku, že v tlači som sa dočítala, že všetko sa akosi zbehlo na základe obštrukcie opozície. Ak upozornenia opozície na nedodržanie pravidiel a na nezrovnalosti sa budú považovať za obštrukciu, tak to je úplne scestné. Opozícia poukázala na to, čo sa nemalo stať a som veľmi rada, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil tak, ako pred chvíľou vystúpil.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Pán poslanec Moric upozornil na zásadnú chybu predloženého zákona, ktorý zavádza ľudské práva v dvoch kategóriách. Ľudské práva pre občanov patriacich k národnostným menšinám, ktoré sú v obciach alebo v sídlach do 20 percent koncentrácie národnostnej menšiny a nad 20 percent. Občania, ktorí sú v koncentrácii do 20 percent, nemajú také práva ako v iných obciach, kde je koncentrácia vyššia. To sa prejavuje aj v podaniach prezidentovi, v občianskych obradoch a podobne. Nazdávam sa, že uvedená konštrukcia je v rozpore s ľudskými právami a aj s Ústavou Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
pán poslanec Moric povedal aj o probléme, ktorý vznikol včera okolo predkladateľa vlády Slovenskej republiky a ministra kultúry pána Kňažka. Ak poslanci vládnej koalície myslia vážne, že tento zákon je pre Slovensko taký mimoriadne dôležitý a je pravdou to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, že pán Kňažko odišiel na dovolenku a ignoruje prijatie tohto zákona, tak pre vlastnú sebaúctu okamžite požiadajú, aby tento pán minister podal demisiu alebo ho z funkcie odvolajú.
Po druhé by som chcel upozorniť na skutočnosť, na ktorú tiež upozornil pán poslanec Moric, a to návrh pána Zajaca, aby sa svadobné obrady, krsty, krstiny a pohreby uskutočňovali v jazyku menšín. Vážení, prerokúvame zákon o úradnom styku, ja žasnem nad tým, že úradný styk sú pohreby. Hádam úradne rozprávajú tí ľudia, čo sa zúčastňujú na pohrebe s nebožtíkom. Toto je nedôstojné vôbec takto veci stavať. To po prvé. Po druhé je to smutné, že to niekto vtláča do zákona o používaní jazyku v úradnom styku. A po tretie je to dobíjanie sa do otvorených dverí. Hádam kňaz, ktorý tam príde, nevedie ten obrad v inom jazyku, ako si želajú pozostalí. Veď je to smiešne, čo tu vôbec, vážené dámy a páni, niektorí poslanci navrhujú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
mám procedurálny návrh podľa § 35 ods. 2. V mene štyroch poslaneckých klubov dávam návrh na skončenie rozpravy s tým, že podľa toho istého paragrafu ods. 3 by ďalej v rozprave vystúpili a prihlásili sa do nej poslanci, ktorí chcú podať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek, máte procedurálny aj vy?
Poslanec D. Jarjabek:
Áno, pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. A je to procedurálny návrh, ktorý sa snažím podať už tretí deň, ak dovolíte.
Procedurálny návrh znie, aby Národná rada hlasovala o tom, že chce, aby bolo hlasovanie o používaní jazyka menšín v priamom prenose Slovenskej televízie. Podotýkam opäť, že k tomu existuje platné uznesenie Rady Slovenskej televízie, pre nedostatok času ho nebudem citovať. Stačí, ak požiadate vedenie Slovenskej televízie, aby jednoducho prenášalo v priamom prenose hlasovanie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálne návrhy, budeme o nich hlasovať v poradí, tak ako boli podané.
Prvý bol pán poslanec Kováč, ktorý navrhuje, aby v zmysle § 35 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku sme ukončili rozpravu o tomto návrhu zákona.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Druhý návrh v poradí podal pán poslanec Jarjabek, ktorý žiada, aby sme požiadali Slovenskú televíziu, aby hlasovanie o tomto návrhu zákona bolo prenášané priamo Slovenskou televíziou v priamom prenose.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, na základe schváleného procedurálneho návrhu pána poslanca Romana Kováča sa teraz pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy o tomto návrhu zákona ústne. Chcem upozorniť, že ústne sa do rozpravy môžu prihlásiť iba tí páni poslanci, ktorí chcú podať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy k návrhu zákona.
Pán poslanec Prokeš, teraz sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy.
Podľa poradia na svetelnej tabuli: pán poslanec Andrassy, Oberhauser, Kvarda bol prvý, Andrassy, Oberhauser, Tkáč, Sitek, Aibeková, Kolláriková, Tóthová, Andrejčák, pán poslanec Húska, Moric. Pán poslanec Moric je až devätnásty. Prosím, aby ste upravili svetelnú tabuľu. Ďalej pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Engliš, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Drobný, pán poslanec Paška, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Baco, pán poslanec Cuper, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Moric, pán poslanec Kotian a pán poslanec Cabaj. Pán poslanec Gašparovič, píšem ľudí tak, ako sú na svetelnej tabuli. (Hlasy v sále.) Prosím, mám zachytené poradie pánov poslancov v poradí Kvarda, Andrassy, Oberhauser, Tkáč, Sitek, Aibeková, Kolláriková, Tóthová, Andrejčák, Húska, Podhradská, Engliš, Slobodník, Drobný, Paška, Hofbauer, Baco, Cuper, Kandráč, Cabaj, Moric, Kotian, Gašparovič. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Prokeš, prosím, aby ste zopakovali váš procedurálny návrh, ja som tu v čase, keď ste ho podali, nebol, preto neviem, o čom žiadate hlasovať.
Zapnite pána poslanca Prokeša.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán podpredseda.
Ja som dával procedurálny návrh, aby bolo prerušené rokovanie tejto schôdze do septembra, do 2. septembra 1999.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa, dám hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Prokeša.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Pán poslanec Brocka má procedurálny návrh.
Poslanec J. Brocka:
Pán predsedajúci, neviem, či môj návrh možno kvalifikovať ako procedurálny návrh, ale chcel by som vám navrhnúť, aby ste neuzavreli rozpravu k tomuto bodu, keby náhodou poslanci z HZDS a SNS nestihli vypovedať všetko k tomuto návrhu zákona, aby sa ešte mohli prihlásiť do rozpravy po tých, ktorí sa prihlásili teraz. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, o vysvetlenie neúčasti na rokovaní o tomto bode programu pána ministra Kňažka chce požiadať podpredseda vlády pán Fogaš.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Keďže tu vznikli rôzne dohady o tom, kde je minister Kňažko, chcem vám povedať, že minister Kňažko je na stretnutí piatich ministrov v Chorvátsku. Vracia sa v tejto chvíli, má pokyn vrátiť sa naspäť. Situácia je taká, že vláda Slovenskej republiky dnes ráno rozhodla, že popri ministrovi Kňažkovi budú za vládu ako navrhovatelia ďalší dvaja, to je Fogaš a pán Čarnogurský. Prosím, keby sme to vzali na vedomie a zbytočne sa už tomu problému nevenovali.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kvarda je ako prvý ústne prihlásený do rozpravy.
Chcem upozorniť všetkých pánov poslancov, že sme prijali uznesenie, ktorým, ak sa poslanec prihlási do rozpravy ústne a bola uzavretá rozprava, je jeho povinnosťou najskôr podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh a potom ho zdôvodniť aj s tým, že sme sa dohodli, že na ústne prihlásených do rozpravy po skončení rozpravy nebudeme udeľovať faktické poznámky.
Prepáčte, pán poslanec, ešte sú procedurálne návrhy.
Pán poslanec Tkáč.