Pátek 9. července 1999

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa, váš čas uplynul, ďakujem vám za vaše vystúpenie.

Poslankyňa M. Podhradská:

Budem vo svojom vystúpení pokračovať v ďalšom priebehu schôdze.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Po ňom pani poslankyňa Mušková.

Prosím, pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

pán podpredseda vlády,

dámy a páni,

dovoľte mi, aby som v podstate pokračoval v kontexte svojho vystúpenia, ktoré som mal pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, a to z toho jednoduchého dôvodu, že vládny návrh zákona, ktorý dostal tlač číslo 275 Národnej rady Slovenskej republiky, na jednej strane je veľmi stručný, pretože má iba deväť paragrafov, ale ak môžeme porovnať trochu rozpravu, ktorá prebieha v tomto parlamente, mi skôr pripomína, ako by to bol zákon, ktorý by mal nejakých 250, 300 paragrafov, pretože...

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Páni poslanci, poslankyne, buďte takí láskaví, venujte pozornosť vystúpeniu rečníka. Prosím pokoj v rokovacej sále.

Poslanec T. Cabaj:

... v skutočnosti je teda iba deväť paragrafov, tých pozmeňujúcich návrhov je už podstatne viac ako pri bežnom prerokovaní vládneho návrhu. Svedčí to jednak o veľmi slabej príprave toho návrhu. Nebudem opakovať to, čo som už uviedol pri prvom čítaní, pretože skutočne aj mnohé administratívne nedostatky, ktoré boli v tomto vládnom návrhu pri predložení do parlamentu, nesvedčia o dobrej príprave a o vizitke vlády Slovenskej republiky. Ale na druhej strane, ak si vezmeme situáciu týchto posledných dní a aj v kontexte rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý povedal, že premiér slovenskej vlády neoprávnene rušil amnestiu, na čo nemal právo, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, môžeme síce na jednej strane povedať, či to bola nedbanlivosť, úmysel alebo niečo podobné, ja by som rád veril, že bol to úmysel, pretože ak by to bola nedbanlivosť, tak Boh ochraňuj túto republiku, na ktorej čele stojí takýto predseda vlády, takže aj toto je vizitka tlače číslo 275 v kontexte tých posledných dní, keď sa naháňa, rieši sa otázka politického výpalného namiesto konkrétnych návrhov zákonov, ktoré by priniesli osoh a prospech občanom Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby som aj zareagoval na kolegu Kvardu, ktorý tu tiež vystúpil v rozprave a trochu začal teoretizovať o rozprave. Stačí, aby sme si zobrali zákon o rokovacom poriadku, ktorý by mal byť naším základným zákonom, pretože podľa neho by sme mali žiť v tejto rokovacej miestnosti. Úmyselne hovorím, že mali by sme žiť. Hovorí o odseku 1, že o prerokúvanej veci po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu, ak bol určený, predsedajúci otvorí rozpravu. To znamená o prerokúvanej veci. Nikde nie je napísané, že za skupinu 15 poslancov. To je len pokračovanie tohto paragrafu o rozprave, že ak v druhom čítaní chce niektorý poslanec uplatiť pozmeňujúci návrh, aby to nebolo také jednoduché, ako to bolo podľa starého rokovacieho poriadku, že poslanec vstal, dal návrh a parlament o tom hneď hlasoval, tak tu sa to trocha skomplikovalo tým, že ho predloží písomne a musí mať na to súhlas aspoň 15 poslancov, aby vôbec mohol tento návrh predložiť. Tak o tom je len táto otázka. Preto je to o rozprave. A rozprava je práve o prerokúvanom návrhu zákona, o pripomienkach, podkladoch, ktoré sú k tomuto návrhu predložené, a je to vlastne aj vyjadrenie jednotlivých poslancov, či už podporia alebo nepodporia príslušné časti tohto návrhu a o tom je vlastne celá diskusia.

Ak môžem povedať jednou vetou, predložený vládny návrh pod tlačou číslo 275 podporiť nemôžem v nijakom prípade. Najmä preto, že už som uviedol niektoré skutočnosti, ktoré sa bezprostredne tohto zákona dotýkajú. Jednak preto, že bol šitý veľmi horúcou ihlou a nebol by som rád, keby som bol ako poslanec podpísaný pod takýmto znením zákona. Zrejme takýmto spôsobom reagovali aj ďalší kolegovia poslanci, a to aj z vládnej koalície, pretože tam je tiež nejednotnosť. Nie všetky kluby vládnej koalície podporujú takýmto spôsobom vládny návrh, ale na druhej strane, čo im už ostáva, keď takto sa to dostalo do parlamentu.

Dovoľte mi vyjadriť sa k tej nešťastnej preambule, ktorá sa objavila netradične v návrhu vládneho zákona z jednoduchého dôvodu, pretože tak sa mi to chvíľami zdá, že tá preambula je tam preto, aby mali možnosť niektorí poslanci, ktorí svojho času hlasovali proti Ústave Slovenskej republiky a jej preambule, aby mali možnosť určitého reparátu, vyjadriť sa, že budú takýmto spôsobom hlasovať pri vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Neopakujem ten návrh, pretože bol predložený, aby preambula bola vypustená z tohto návrhu zákona, ale dávam pozmeňujúci návrh, ak by nebola vypustená z návrhu zákona, tak potom by okrem tých vychádzajúc, rešpektujúc, prihliadajúc, uznávajúc, majúc, uvedomujúc, ešte by tam malo byť jedno úc, a to klaňajúc sa úradníkom Európskej únie a tak ďalej, aby sme pokračovali potom ďalej.

Takisto pri prvom čítaní som už avizoval, že k § 2 je potrebné prijať pozmeňujúce návrhy. Som rád, že na to zareagovali kolegovia poslanci aj vo výboroch. A už v spoločnej správe je zakotvené, že - pardon, to je v § 3 - na obecnom zastupiteľstve, ak sa bude hovoriť v jazyku národnostnej menšiny, musia súhlasiť s tým všetci prítomní. To znamená nielen zástupcovia orgánu, to znamená poslanci obecného alebo mestského zastupiteľstva.

Takisto vyjadrujem podporu pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli k § číslo 2 a ktoré hovoria o podpore alebo teda navrhujú zmeniť číslovku 20 percent obyvateľstva, ktorý podporujú na 50 a viac percent. Mali sme možnosť na túto tému už veľmi veľa diskutovať ešte najmä v starej Slovenskej národnej rade, kde sa hovorilo o tom, koľko, kde akých občanov žije. Zastávam tento názor najmä z toho dôvodu, že v roku 2001 bude nové sčítanie obyvateľstva. Myslím si, že budeme mať trochu iný obraz pri výsledkoch sčítania obyvateľstva, pretože pokiaľ si dobre pamätám v roku 1991, keď bolo posledné sčítanie, nebolo v kolónkach uvedené alebo nebola uvedená národnosť ani niečo podobné, čo sa týka Rómov. A preto sú tie diskusie, ktoré prebiehajú momentálne, že či je toľko alebo teda ktorého etnika národnosti, alebo niečo podobné. Takže to by som navrhoval, že by to bolo v tejto rovine.

V prípade, ak sa hovorí o nadobudnutí účinnosti tohto zákona, návrhy už boli k 31. 12., do konca tohto roka. Ja by som osobne zastával názor, aby aj tá účinnosť bola tak upravená, aby reagovala na sčítanie obyvateľov, ktoré bude v roku 2001.

Nebudem, pán podpredseda, hovoriť k tým návrhom, o ktorých sa vyjadroval kolega z nášho výboru Kvarda, kde tento návrh zákona používa dosť zvláštne pojmy. Na jednej strane hovorí o orgáne verejnej správy, ale na druhej strane orgán územnej samosprávy, už to tu bolo zdôvodňované, nemusím znova na tú tému hovoriť, že orgánom územnej samosprávy môže byť iba starosta alebo primátor, alebo obecné, alebo mestské zastupiteľstvo. Ale ak by sme sa chceli dotýkať a posunúť občanov, že kto vydáva úradné formuláre, nikdy toto nebude vydávať zastupiteľstvo ani primátor. Občas sa to môže stať, že bude za to zodpovedný starosta, pretože v malých obciach starosta obce je zároveň aj vedúci obecného úradu. Takže by to malo byť prenesené nie na orgány, ale bol by som za to, aby to bolo na mestský alebo obecný úrad. A tí majú takisto svoje postavenie a tí by potom zabezpečovali všetky tieto náležitosti, ktoré by mali byť zakotvené aj v tomto zákone, aby nám nenastávali zbytočné problémy.

Takisto podporujem návrhy, ktoré už zazneli v rozprave v súvislosti s vedením kroniky, pretože upozorňujem, že kronika je pre budúcnosť. Nedajbože, aby to malo byť tak, že pre budúcnosť tí, ktorí budú čítať kroniku a sledovať históriu obce alebo niečo podobné a mali by sme mať obavu, že by nemali ovládať štátny jazyk, aby si toto vedeli prečítať v štátnom jazyku, že kvôli tomu by to museli mať v jazyku národnostnej menšiny. Myslím si, že už pominú aj tie dôvody, o ktorých niektorí tu hovorili, že najmä tí starší občania alebo spoluobčania zo Slovenskej republiky nemali možnosť sa nejakým spôsobom vzdelávať. Skôr možno chvíľami sa to zdá, že nemali záujem sa vzdelávať v štátnom jazyku, respektíve ho slabšie ovládajú, a preto je potrebné, aby vo svojom jazyku národnostnej menšiny sa takýmto spôsobom mali možnosť oboznámiť aj s históriou.

V tej ďalšej veci môžem pokračovať až po ďalších 10 minútach.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi za jeho vystúpenie v rozprave.

S faktickými poznámkami k jeho vystúpeniu sa hlási ako prvý pán poslanec Orosz, ako posledný pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok k jeho vystúpeniu.

Nech sa páči, ako prvý pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem, pán podpredseda, ja nemám faktickú poznámku, ale procedurálny návrh. Navrhujem, aby sa dnes rokovalo aj po 16.00 hodine do 24.00 hodiny a zajtrajší rokovací deň aby bol začatý o 0.00 hodine.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Páni poslanci, poslankyne, o tomto procedurálnom návrhu budeme hlasovať bez rozpravy. Pripravte sa na hlasovanie. Hlasujeme, prosím.

(Ruch v sále.)

Prosím, aby bola opravená číselná tabuľa. Budeme hlasovať znova. Pardon, je to v poriadku. Pozrel som sa len na pravú stranu, kde je technická chyba.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 76 poslancov.

Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

Ďalej budeme pokračovať vo faktických poznámkach. Prosím, aby ste ich dali naspäť na svetelnú tabuľu. Pán poslanec Hofbauer je prihlásený s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Cabaja.

Prosím pokoj v rokovacej sále.

Pán spravodajca, prosím, aby ste boli na svojom mieste. Pán navrhovateľ takisto.

Nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán predsedajúci, moja faktická poznámka sa netýka pána Cabaja, ale upozornenia smerom na vás, keby ste informovali poslancov, že výčap na druhom poschodí vľavo už je otvorený a blok stredných poslancov keby sa láskavo tam presídlil a nerušil tu pri rokovaní, pretože to, čo tu predvádzate, páni poslanci SDK, to je krčma, a nie parlament.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Húska, nech sa páči.

Poslanec M. A. Húska:

Ďakujem.

Chcem podporiť stanoviská a názory pána poslanca Cabaja, pretože je pre nás všetkých dôležité, aby sme postupovali pri tomto zákone so zreteľom predovšetkým na štátne záujmy a aby sme neohrozili akýmkoľvek zákonným spôsobom všeobecnosť komunikačného prostriedku, ktorý je daný štátnym jazykom. Z takýchto dôvodov veľmi dôrazne podporujem návrh poslanca Cabaja.

Zároveň by som chcel ale upozorniť, že ten spôsob, aby sa lámala politická vôľa v parlamente tým, že sa porušujú fyziologické a hygienické hranice rokovania, je nezdravý a nehumánny. Sústavne sa nám vnucuje taký prístup, ako by opozičné postoje boli stratou času. Upozorňujeme, že aj parlamentný život si píše svoju históriu. S takýmito nádhernými skvostmi utrmácania opozičných poslancov, ako navrhuje predseda ústavnoprávneho výboru, vojde koalícia do análov. Je predsa nemožné, aby ste nás sústavne nútili prekračovať prirodzené hranice fyziológie pri práci.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Malíková, prosím.

Poslankyňa A. Malíková:

Pán poslanec Cabaj vo svojom vstupe použil určite ironický návrh, že by sa do preambuly mali zaradiť slová klaňajúc sa Európskej únii. Skutočne veľmi často sa totiž aj prijatie tohto zákona uvádza ako politická podmienka na prijatie do Európskej únie. Ba dokonca niekedy mám dojem, že ako dôvodová správa ku každému zákonu by sa dal uviesť dôvod - naša snaha dostať sa do Európskej únie. Chcem však uviesť príklad, ako sa správajú krajiny, ktoré už členmi Európskej únie sú, ak sa chcú v tejto ekonomickej organizácii presadiť. Je to agentúrna správa, ktorá hovorí, že Fínsko, keď 1. júla prevzalo od Nemecka predsedníctvo Európskej únie, sa vyjadrilo, že na stretnutiach ministrov Európskej únie sa nebude používať nemčina, to znamená, že sa budú používať len tri rokovacie jazyky - fínčina, angličtina a francúzština.

Na žiadosť nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, aby sa používali alebo aby sa aspoň prekladal obsah schôdzok aj do nemčiny, odpovedalo Fínsko ako predsedajúca krajina záporne. Na to nasledovalo zaujímavé vyjadrenie zo strany Fínska, doslova citujem: Absencia Nemcov nie je náš problém, na stretnutie to nebude mať žiadny vplyv. K Nemecku sa pridalo aj Rakúsko a nezúčastňujú sa takisto na týchto schôdzkach. Myslím si, že to je príklad, ako by sa mala krajina správať, ak si chce zabezpečiť partnerské postavenie. Ale Slovensko na čele s touto vládou, bohužiaľ, robí presne pravý opak.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Belohorská, prosím.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja si myslím, že to, že páni poslanci sa pekne vyhajuškali a prišli, nabehli sem na štvrtú hodinu na hlasovanie, dokazuje vlastne, že ste skutočne majstri intríg a viete sa dohodnúť o tom, akým spôsobom terorizujete opozíciu, pretože tu sedieť, tak ako my tu sedíme od rána do zajtra dopoobedia, bude vyžadovať z našej strany zopár fyzických síl, lebo na rozdiel od vás pre nás zápas o slovenský jazyk je niečím, čo kladieme nad túto vašu zvoľu.

Ale dovolím si vám prečítať úryvok z Orientácie slovenskej politiky, ktorú napísal v septembri 1871 Viliam Pavlíny Tóth, ak vám to niečo hovorí: "Či máme z Viedne a či z Pešti čakať Slovenska blaho, voľnosť a spásu? Dľa našej skromnej mienky našou spásou nebude ani Viedeň, ani Pešť, leč výlučne vôľa vlastného ľudu, rozvoj vlastných národných síl, a teda naša vlastná činnosť a zásluha. Nám teda spásu svojho národa hľadať nutno v sebe samých, a nie v minulosti, ako smutná skúsenosť učí neprajnej nám nemeckej či maďarskej vlády."

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Jarjabek.

Nech sa páči, máte minútu.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Mám procedurálny návrh, aby Národná rada hlasovala o tom, že hlasovanie o zákone, ktorý rieši používanie jazyka menšín, bolo v priamom prenose Slovenskej televízie. Pre vašu informáciu Rada Slovenskej televízie prijala uznesenie číslo 21/1998, citujem: V prípade dôležitých vnútropolitických udalostí prioritného významu rada navrhuje do vysielania Slovenskej televízie priamy neskrátený prenos zo zasadnutia parlamentu.

Ide o hlasovanie parlamentu, v tejto chvíli sme o tom ešte nehlasovali, a je to vnútropolitická udalosť prioritného významu v tejto chvíli, takže dúfam, že sa na tomto dohodneme.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková.

(Hlasy v sále.)

Nie je potrebné, aby sme hneď hlasovali o tomto návrhu.

Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, máte slovo. Po nej vystúpi pán poslanec Oberhauser.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážená Národná rada,

vážený pán predsedajúci,

myslím si, že tak ako sa hlasovalo hneď o procedurálnom návrhu pána poslanca Orosza, malo by sa hlasovať hneď aj o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jarjabka. Ja počkám.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa, o návrhu pána poslanca Orosza sme hlasovali preto, lebo bolo 16.00 hodín a navrhoval zmenu po 16.00 hodine. Prosím, pokračujte v rozprave.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Teraz je 16.03 hodín.

Vážení kolegovia,

vo svojom príspevku sa chcem predovšetkým obrátiť na tých pánov poslancov z vládnej koalície, ktorým ochrana štátnych záujmov Slovenska je samozrejmá, tak ako je samozrejmé, že predstavitelia Nemecka chránia nemecké záujmy a Francúzska francúzske záujmy. Vo všetkých demokratických krajinách je to žiaduce, prirodzené a normálne, iba u niektorých slovenských politikov je to čin hodný odsúdenia a správajú sa ako príslušníci a občania iného štátu, a nie občania Slovenskej republiky.

Chcem sa obrátiť na tých pánov poslancov, ktorí si uvedomujú, že tento zákon môže byť zárodkom budúcich napätí a nepokojov. Už samotná preambula, ktorá je v úvode návrhu zákona, je oproti ostatným zákonom čosi nevídané a vyskytuje sa iba v ústave, teda v najvyššej právnej norme štátu. Táto neobvyklosť akoby poukazovala aj na neobvyklosť fungovania takejto právnej normy, ktorá nemá v Európe paralelu. Pán podpredseda vlády Fogaš potvrdil, že je to pilotný, teda prvý, ojedinelý návrh zákona a v Európe nemá obdobu, čo znamená, že Slovensko sa má stať akýmsi pokusným králikom, akýmsi pokusným laboratóriom.

Pán poslanec Nagy vo svojom príspevku obhajoval návrh zákona a odvolával sa na Rámcový dohovor Rady Európy, ktorý mimochodom maďarská koalícia pri hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky vôbec nepodporila. Citoval vo svojom príspevku tú časť, kde sa hovorí o tom, že štát by mal umožniť, to citujem, štát by mal umožniť používanie menšinového jazyka osobám patriacim k národnostným menšinám v styku s administratívnymi orgánmi ak, a to podčiarkujem, ak táto požiadavka zodpovedá skutočným potrebám, a ak na to budú také podmienky. Pýtam sa: Má tento štát v tejto ťaživej ekonomickej situácii podmienky na to, aby hradil neúmerné výdavky, ktoré prijatím tohto zákona vzniknú? Väčšina občanov tejto republiky je tak finančne zaťažená poslednými úpravami cien vašej vlády, že u mnohých už výdavky presahujú príjmy, tak ako to dokonca uviedla aj televízia Markíza. Ako majú títo občania žiť? A my máme teraz prijať zákon, ktorý úplne zbytočne zaťaží štátny rozpočet. Nik v Európskej únii, pokiaľ by mu bola objasnená situácia na Slovensku, by nás nemohol tlačiť prijať taký zákon, ku ktorému ani oni v oveľa lepšej ekonomickej situácii nepristúpili a ani nikdy nepristúpia, ak sa chcú zachovať ako štát.

Tento zákon je tiež úplne zbytočný aj na základe druhej požiadavky citovanej pánom poslancom Nagyom, a to, že nezodpovedá skutočným potrebám. Dovolím si povedať, že menšiny v našom štáte majú nadštandardné podmienky. Veď v ktorom štáte je podporovaná kultúra menšín oproti ostatnej kultúre tak ako u nás. Všimnime si tiež, že maďarská menšina, ktorá tvorí vyše 10 percent obyvateľov, dostala z rozpočtu štátu 320 mil. Sk a Matica slovenská zastupujúca 85 percent obyvateľov iba 80 mil. Deti príslušníkov maďarskej menšiny používajú maďarský jazyk už od materskej školy, v základnej a strednej škole sa učia všetky predmety iba vo svojom materinskom maďarskom jazyku, okrem slovenčiny. Tú sa učia ako cudzí jazyk a často ju učia učitelia, ktorí sú príslušníkmi maďarskej menšiny, a preto samozrejme, že mnohí žiaci vychádzajú zo základných škol, zo stredných škôl, ktorí vôbec slovenský jazyk, štátny jazyk neovládajú. A všetko toto platí štát. Ja im to prajem, ale nerozumiem tej nenásytnosti vo vzťahu k ostatným občanom štátotvorného národa.

Nepochybujem, že tento zákon je jedným zo schodíkov k dosiahnutiu vidiny veľkého Maďarska, za ktorú politici maďarskej menšiny nekompromisne idú, a preto nechápem poslancov, príslušníkov slovenského národa. Veď musíte vedieť, že prijatím tohto zákona budú občania Slováci diskriminovaní na svojom vlastnom území, aj keď budú tvoriť 80-percentnú väčšinu v daných obciach. Ako tomu chcete zabrániť, ak prijmete tento zákon, aby neboli tí občania, ktorí ovládajú iba štátny jazyk, vyhadzovaní zo zamestnania v štátnej správe, keď sa to už teraz začalo diať? Ako chcete zabrániť asimilácii Slovákov na vlastnom území a ako chcete zabrániť vzniku autonómie? Zrejme je vám to niektorým jedno, lebo sa obávam, že napriek upozorneniam od mnohých odborníkov v práve, mnohých poslancov, ale najmä odporu verejnosti, ste rozhodnutí tento pochybný návrh zákona prijať.

Chcem vás však poprosiť, aby ste aspoň z neho odstránili všetky nejasnosti a dvojznačnosti, a tak zabránili možnosti rôznej interpretácie. V dôvodovej správe návrhu zákona sa totiž tvrdí, že táto právna úprava rešpektuje a zachováva postavenie štátneho jazyka. Bohužiaľ, nie je tomu tak. Po skúsenostiach, kde zákon a jeho jednotlivé paragrafy bývajú rôznymi právnikmi rôzne vykladané, chcem upozorniť na nejednoznačnosť znenia niektorých paragrafov i v tomto návrhu zákona, a tým možnosť jeho rôznych výkladov. Kým niektorý paragraf sa upravuje taxatívne, že okrem štátneho jazyka sa používa jazyk menšín, v iných paragrafoch sa hovorí iba o používaní jazyka národnostných menšín a používanie štátneho jazyka sa vynecháva. Napríklad v § 3 ods. 3 sa hovorí, že kronika sa môže viesť aj v jazyku menšiny. Čo je to aj? Je to v jazyku menšiny alebo aj v štátnom jazyku, aj v jazyku menšiny. Alebo v § 4 ods. 1 a 2 obec môže na svojom území označovať ulice, geografické označenia, ďalej dôležité informácie, výstražné, upozorňujúce, zdravotnícke aj v jazyku menšiny. Prečo nie je jasne uvedené, že sa musí používať aj štátny jazyk alebo tých 80 percent Slovákov na danom území nemusí rozumieť informáciám? A čo návštevníci z iných oblastí Slovenska? Preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúce návrhy týkajúce sa práve tohto problému.

V § 2 ods. 5 znie: "Označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách sa v obci podľa § 1 môže uvádzať okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny."

V § 3 ods. 3 za slová "sa môže viesť" doplniť slová "okrem štátneho jazyka".

V § 4 ods. 1 za slová "označenie" vložiť slová "okrem štátneho jazyka".

V § 4 ods. 2 bude znieť: "Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti v obci podľa § 2 ods. 1 zabezpečuje informácie o všeobecne záväzných právnych predpisov v štátnom jazyku a na požiadanie aj v jazyku menšiny."

V § 7 ods. 1 za slová "povinnú" vložiť slová "ovládať a".

To je všetko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec D. Jarjabek:

Nemám faktickú poznámku, mám procedurálny návrh, pán predsedajúci. Procedurálny návrh znie, aby Národná rada hlasovala o tom, že nechce, aby bolo hlasovanie o používaní jazyka menšín v priamom prenose Slovenskej televízie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

To je váš druhý procedurálny návrh, pán poslanec.

Poslanec D. Jarjabek:

Bude ich ešte viac, pán podpredseda.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Nebudeme teraz o tom hlasovať.

(Ruch v sále.)

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser, po ňom pán poslanec Števček.

Nech sa páči.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

vážení občania,

na dnešnom rokovaní, ktoré zrejme bude trvať do neskorej noci a možno že aj do zajtrajšieho rána, máme prerokovať vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý by mal vojsť do platnosti. Tento návrh zákona vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, odmieta referendum, odmieta verejnú diskusiu o tomto návrhu zákona, ktorá by mala vzniknúť na základe petičnej akcie, kde sa vyzbieralo viac ako 400 tis. podpisov občanov Slovenskej republiky, a odmieta to preto, lebo tvrdí, že vládny návrh zákona alebo vôbec zákon o používaní jazyka menšín je nevyhnutné prijať preto, že sme sa k tomu zaviazali a že nám tieto veci dáva za úlohu Európska únia, aby na Helsinskom summite mohla Slovenskú republiku preradiť do prvej skupiny krajín pristupujúcich k Európskej únii.

Vážené dámy a páni, milí spoluobčania, toto tvrdenie je hneď na začiatku falošné. Slovensko má oveľa vážnejšie problémy, ktoré sú produktom tejto vlády a tejto vládnej koalície, nakoľko jednoducho počas svojho volebného obdobia dnes už za viac ako osem mesiacov nezvláda jednoducho svoju činnosť. Svedectvom je aj to, že neskoro sú predkladané zákony vrátane tohto zákona, že všetky zákony sú prerokúvané v skrátenom legislatívnom konaní, keď máme pre zrozumiteľnosť pol dňa, deň, najviac dva dni na to, aby sme kvalifikovane posúdili a navrhli zmeny do zákonov, aby neubližovali občanom Slovenskej republiky, aby neničili ich život. A my v takomto strese, v takomto skrátenom čase po nociach máme prijať kvalitné právne normy. To je pravá príčina, prečo nás zrejme v Európe rešpektovať nebudú. Na dôvažok nás zrejme nebudú rešpektovať nie kvôli zákonu o používaní jazyka menšín, ale preto, že naše hospodárstvo sa dostáva do stále väčších ťažkostí.

Skončili sa všetky rozvojové programy, zastavila sa výstavba diaľnic, koruna klesla na svojej hodnote o viac ako 20 percent, mnoho z fabrík nie je schopných konkurovať, prišlo množstvo tovarov na Slovensko a ničí konkurencieschopnosť našich tovarov, je množstvo korupčných afér, nedodržujú sa vládou zákony o verejnom obstarávaní, v prípade telekomunikácií, GSM 1800, Nafta Gbely, ďalšia aféra. Je krach zdravotníctva, zavreté sú lekárne, ľudia sú ohrozovaní na zdraví a na životoch a nakoniec bezpečnostná situácia, ktorou sa tak hrdilo terajšie vládne zoskupenie, ako ju bude riešiť, ukázala, že ju vôbec riešiť nevie. Veď sa len pozrite v Dunajskej Strede - 10 mŕtvych, Dubnica - streľba na ulici za bieleho dňa počas normálnej premávky, teraz streľba v Bratislave, mŕtvi nevinní ľudia, ktorí neboli žiadni mafiáni. Jednoducho to je realita dnešných dní, a to je aj dôvod, prečo zrejme sa na nás v Európskej únii budú dívať krivým okom.

Ako vrcholné číslo bol exodus, proste hromadná emigrácia Rómov do Fínska, práve do krajiny, ktorá sa stala krajinou, ktorá má riadiť činnosť orgánov Európskej únie v tomto čase a ktorá má aj posúdiť, kde sa majú aj posúdiť otázky zlepšenia kvality našich parametrov na vstup do Európskej únie.

Čo robilo ministerstvo vnútra, čo robila Slovenská informačná služba, čo robila spravodajská služba ministerstva vnútra, keď viac ako niekoľko mesiacov Rómovia organizovane z letísk z Budapešti a v Prahe odchádzajú do Fínska, práve do krajiny, kde sa majú posudzovať naše parametre na pristúpenie k Európskej únii?

Priatelia, vládni poslanci, spýtajte sa svojich ministrov, prestaňte im robiť tu tajtrlíkov a stlačovateľov hlasovacích tlačidiel. Kontrolujte ich, ako pracujú, že jednoducho viac ako mesiac nepostrehli, že Rómovia odchádzajú do Fínska, kde sa majú posudzovať naše schopnosti pristúpiť k Európskej únii. Je toto možné, aby tieto orgány to nezbadali, aby nezastavili tento exodus? Na dôvažok, čo robí pán minister Kukan, zrejme sa mu zapáčilo v New Yorku viac ako funkcionárovi OSN ako ministrovi zahraničných vecí. Prečo poslal Figeľa do Fínska, ktorý nemá tie priateľské vzťahy a tie úzke väzby v diplomatickom zbore, ako sa nimi chváli pán minister Kukan? To bolo aj pod jeho úroveň riešiť problém Rómov vo Fínsku? Tam stačil štátny tajomník? Toto sa, vážení páni poslanci vládnej koalície, spýtajte svojich ministrov, lebo od nás to neprijímajú, naša kritika je vždy braná arogantne a alergicky, ale vy sa ich môžete spýtať, aby skladali vážne účty. Čiže toto sú skutočné príčiny, prečo sa nám nedarí, a nie prijatie zákona v hektickom čase.

A teraz k tomuto vlastnému zákonu, ak dovolíte, niekoľko slov. Ja som v tom prvom vystúpení povedal, že pri porovnaní vládneho návrhu zákona a zákona, ktorý predložila Strana maďarskej koalície, je diametrálny rozdiel v tom, že kým Strana maďarskej koalície vlastne zavádza na Slovensku osemjazyčnosť, čo by v úradnom styku spôsobilo katastrofu, tak vládny návrh zákona prináša riziká vytvárania jazykových get. Jednoducho sa vytvoria na území Slovenska teritóriá, kde sa bude používať maďarský jazyk a postupne asi aj rómsky jazyk, lebo u ostatných menšín zrejme tieto riziká nie sú také vážne.

A toto je pravou príčinou, prečo kritizujeme tento návrh zákona a prečo žiadame, aby sa neprijal v takom znení, ako je navrhnutý. Ak sa pozriete z takéhoto hľadiska, jednoducho sa tu zavádza týmto zákonom jedna prax, ktorá nemá obdobu v celej Európskej únii. V celej Európskej únii v každom štáte je jeden štátny jazyk, je jednojazyčnosť v úradnom styku. A druhý menšinový jazyk, ak sú tam menšiny, sa používa okrem Belgicka, ale tam sú dva národy. Tam sa menšinový jazyk používa jednoducho ako jazyk, ktorý pre menšinu znamená, že ovláda dva jazyky, nie pre úradníka, ktorý sedí v úrade, lebo v tej chvíli, keď to urobíme, tak vlastne si spôsobíme obrovské náklady, ktoré tu nie sú vyčíslené. Obrovské náklady na prekladateľov, obrovské náklady na tlmočníkov, obrovské náklady na tlačivá, ktoré bude treba v tomto úradnom styku vyhotovovať, obrovské náklady súvisiace s tým, že sa zdvojnásobí čas, lebo sa bude pracovať v dvoch, minimálne v dvoch rečiach. Takže toto sú príčiny, ktoré jednoducho vedú všetky krajiny Európskej únie, že takúto koncepciu neprijímajú. A myslím si, že ani Slovensko by v tomto smere nemalo postupovať inakšie.

Keď si pozrieme jednotlivé paragrafy z navrhovaného zákona, jednoducho v každom z neho toto vytŕča. Napríklad § 2 ods. 1 je, že ak je v obci najmenej 20 percent obyvateľstva patriacej k národnostnej menšine, môžu používať v úradnom styku jazyk menšiny. V tej chvíli je jasné, že ten príslušník menšiny..., hoci sami naši maďarskí priatelia hovoria, že všetci hovoria po slovensky. Načo im je potom v úradnom styku maďarčina? Veľmi pekne na to odpovedal pán Kvarda, že je to ich vec. Čiže oni kašlú na to, že Slovensko bude mať dvojnásobné náklady, že sa skomplikuje vzťah menšiny, keď pôjde povedzme ten človek, ktorý postupne jazykovo zakrnie a odíde z ich lokality, pôjde inde a nebude sa vedieť dorozumieť. To mu neprekáža, to je jeho vec. Čiže toto je egoizmus, je príčinou, prečo takto postupujú.

V ďalšom vystúpení prednesiem konkrétne pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona.

Zatiaľ vám ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktické poznámky - začnem pani poslankyňou Podhradskou, po pani poslankyňu Malíkovú mám zoznam zachytený. Prosím technikov, aby na svetelnej tabuli dali od čísla 10 ďalšie poradie. Pán poslanec Bauer, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Andrassy, pán poslanec Kotian. Prečítam ešte raz pre úplnosť všetkých poslancov a poslankyne s faktickými poznámkami - pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Jarjabek - procedurálny návrh, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Weiss, pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Bauer, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Andrassy, pán poslanec Kotian. Pýtam sa, či som vymenoval všetkých. Ak áno, končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Ako posledný bude pán poslanec Kotian.

Procedurálny návrh - pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Dávam procedurálny návrh, aby Národná rada hlasovala o tom, že záznam z rokovania Národnej rady o 0.00 hodine 10. júla 1999 sa zmení na priamy prenos Slovenskej televízie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím, budeme pokračovať faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Oceňujem, že sa pán poslanec Oberhauser vo svojom vystúpení pokúšal vymenovať dôvody, pre ktoré, ako je on presvedčený a ja s ním naozaj súhlasím, nás nebude rešpektovať svet a prečo nás nebude rešpektovať Európa. A teda budem presnejšia, prečo nebude rešpektovať Slovensko. Myslím si, že zabudol na jeden dôvod, predpokladám a verím tomu, že nás nebudú rešpektovať ani kvôli servilite a neschopnosti tejto vlády robiť suverénnu politiku. Viete, keď nás tu niekto presviedča, že ideme prijímať pilotný projekt, o ktorom vieme iba my, že je pilotný a Európa, pre ktorú by mal byť zrejme tento pilotný projekt určený, o tom nič nevie, že pre ňu pripravujeme takýto skvelý zákon, tak to naozaj asi ťažko potom nejako inak kvalifikovať.

A už len k tomu, čo tu predviedol pán poslanec Kvarda a k reakcii pána poslanca Oberhausera na jeho gesto, naozaj si myslím, že to bolo veľmi precízne a veľmi presné, lebo to, akým spôsobom sa správajú poslanci Strany maďarskej koalície k svojim vlastným spoluobčanom, nasvedčuje, že im vyhovuje, aby žili v jazykových getách, vyhovuje im to práve kvôli tomu, že z nich potrebujú mať rukojemníkov, ktorí budú mať šancu uplatniť sa len na veľmi úzkom území Slovenskej republiky, a aké sú ich ďalšie zámery, o tom tu už hádam naozaj netreba nikomu hovoriť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pôvodne v poradí bol pán poslanec Mikloško.

Nech sa páči.

Poslanec F. Mikloško:

Veľmi oceňujem, že ináč v pomerne nudnom prejave pána poslanca Hofbauera sa v jednej chvíli veľmi expresívne vyjadroval k téme Rómov... (Hlasy v sále.) Oberhausera, pardon, ospravedlňujem sa.

... Oberhausera vyjadroval k problematike Rómov, ich odchodu do Fínska, rozčuľoval sa, že čo robila Slovenská informačná služba a prečo je to práve v čase, keď máme byť prijatí do Európskej únie. Pán poslanec Oberhauser je podpredseda Slovenskej národnej strany. Podľa mojich informácií Slovenská národná strana je zásadne proti vstupu Slovenska do Európskej únie. Cudzie nechceme, svoje si nedáme.

Po ďalšie - neboli sme to my, čo sme dávali ústami najvyšších predstaviteľov strany také vyhlásenia, že na isté etnikum treba krátky dvojradový bič. A z tohto všetkého mi vychádza, že pravdepodobne za organizovaním celého tohto exodu stojí nemenovaná strana, ktorá sa tu takýmto spôsobom na Slovensku prezentuje. A čo už Slovenská informačná služba môže robiť, keď jednoducho táto Slovenská informačná služba, nie tá predchádzajúca, neodpočúva, nesleduje politické strany. Ako to mohla zistiť, že sa to niekde takýmto spôsobom varilo?


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP