Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Švantner. Pripraví sa pán poslanec Kvarda.
Poslanec D. Švantner:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
záujem o tento zákon vidieť jednoznačne podľa toho, ako sa zúčastňujú členovia vlády na prerokúvaní tohto zákona. V tej prvej časti pán minister Kňažko, teraz pán Fogaš, viacej tu vlastne nie sú, ako sú. Už dlhé hodiny pritom hovoríme o tomto zákone, o používaní jazykov národnostných menšín. No v skutočnosti ide o riešenie problému maďarskej menšiny a len politici z SMK sa snažia zatiahnuť do prerokúvaného problému zostávajúce národnosti, ktoré vlastne takúto potrebu nemajú, lebo ovládajú slovenský jazyk. Ak pôjdeme do dôsledkov, tak zistíme...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Švantner, prepáčte na chvíľu.
Žiadam pána podpredsedu ako navrhovateľa, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti.
Poslanec D. Švantner:
Ak pôjdeme do dôsledkov, tak zistíme, že u spoluobčanov maďarskej národnosti môžeme nájsť tri charakteristické skupiny.
Prvá skupina občanov, ktorá ovláda slovenský jazyk a pri komunikácii ani nezbadáte, že nie sú Slováci, čiže sa môžu uplatniť na celom území Slovenskej republiky a sú plnohodnotnými občanmi s kladným vzťahom k Slovenskej republike.
Druhá skupina obyvateľstva, ktorá ovláda slovenský jazyk, no vzhľadom na jej šovinistickú výchovu a následné zmýšľanie sa snaží provokovať slovenské obyvateľstvo odmietaním komunikácie v slovenčine. Takýto príklad bol jednoznačný vtedy, keď dokonca prinútili prezidenta Slovenskej republiky, aby si zobral slúchadlá a na území Slovenskej republiky musel počúvať prejavy maďarských politikov tým spôsobom, že mu to bolo tlmočené do slovenského jazyka.
Tretia skupina sú občania maďarskej národnosti, ktorí neovládajú dostatočne slovenčinu a majú skutočný problém dohovoriť sa v štátnom jazyku.
Ako riešiť problém týchto spoluobčanov? Tak ako to navrhol poslanec za SDK Šimko, aby sme my Slováci boli tolerantní a prijali taký zákon, ktorý vytvorí na južnom Slovensku autonómnu oblasť, kde sa bude hovoriť iba po maďarsky?
Ja si myslím, že tolerancie z našej strany bolo toľko, že poškodila spoločné veci zblíženia občanov štátotvorného národa a občanov maďarskej národnosti v Slovenskej republike. Je potrebné, aby si politici zo SMK uvedomili, že nielen oni ako poslanci musia komunikovať s okolím, ale túto možnosť sú povinní zaistiť aj svojim maďarským spoluobčanom.
Nemá zmysel tu opakovať, že je chybou školy, keď ich nenaučila po slovensky, ale je aj chybou nás všetkých, že v Slovenskej republike sa nám stále vytvára atmosféra separácie týchto dvoch národov. Vlastne to nie je špecialita Slovenska, ale je to problém všetkých štátov, ktoré susedia s Maďarskom a majú maďarskú národnostnú menšinu. Tento fakt je veľmi závažný a môže spôsobiť nestabilitu v celom regióne strednej Európy.
Riešenie nevidím v prijatí zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorý môžeme paragraf po paragrafe, odsek po odseku meniť a zlepšovať. Ak neprijmeme zásadné riešenie, iba zhoršíme situáciu v spolužití našich občanov na južnom Slovensku.
Dovoľte mi, aby som našim divákom uviedol jeden odsek z prerokúvaného zákona, ktorým je odsek 2 z § 7 a vyzerá veľmi neškodne: Orgán verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 je - podčiarkujem - povinný vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny, vlastne maďarského jazyka, čo môže viesť k tomu, že občan zamestnaný vo verejnej správe ovládajúci iba slovenský jazyk bude musieť uvoľniť miesto občanovi, ktorý bude hovoriť aj po maďarsky, ktorého nebude už následne nikto skúšať zo znalosti štátneho jazyka. Bude teda dochádzať k diskriminácii slovenského obyvateľstva v zmysle vládneho návrhu zákona, ktorý chce vládna koalícia v skrátenom konaní rýchlo prijať, aby sa zapáčila koaličnému partnerovi SMK bez ohľadu na názor voličov, ktorí dali politikom SDK, SDĽ a SOP hlasy vo voľbách. Alebo si títo politici myslia, že petíciu, ktorú teraz podpisujú občania, podpisujú iba voliči a sympatizanti Slovenskej národnej strany a HZDS?
Verím, že mnohí kolegovia, poslanci z vládnej koalície si uvedomujú nebezpečenstvo, ktoré hrozí pri prijatí zákona diskriminujúceho slovenské obyvateľstvo, zákona, ktorý odmieta SMK, a tým sa stáva zbytočným.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, zamyslite sa nad tým, že prijatím tohto zákona poškodíte slovenské obyvateľstvo, ale zväčšíte nevraživosť medzi Slovákmi a Maďarmi.
Pre divákov televízie chcem poukázať na rozdiely prístupu poslancov k svojim voličom. Pán Šimko z SDK navrhuje veľkorysosť od slovenského obyvateľstva. Pán Mészáros zo SMK žiada splniť požiadavky poslaneckého návrhu, ktorý ide tak ďaleko, že de facto zakazuje zamestnať v škole s maďarským vyučovacím jazykom občana slovenskej národnosti. Veď je to arogantná diskriminácia Slovákov a vy poslanci z SDK, SDĽ a SOP sa správate, ako keby bolo všetko v najlepšom poriadku.
Slovenská národná strana je na rozdiel od vás toho názoru, že je potrebné bojovať o práva každého občana a zvlášť občanov slovenskej národnosti, ktorých chcete prerokúvaním zákona diskriminovať.
Ak chceme použiť čo len časť prerokúvaného zákona, je nutná nasledovná úprava vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
V § 2 ods. 1 zmeniť percento obyvateľstva na použitie menšinového jazyka z 20 percent na 100 percent, čím zabránime diskriminácii čo len jedného občana slovenskej národnosti žijúceho v obci s iným národnostným obyvateľstvom.
Tiež je potrebné zrušiť odsek 2 v § 8, čo zlepší snahu maďarských spoluobčanov používať štátny jazyk.
Milé dámy, vážení páni, ak nie ste ochotní odsúhlasiť navrhovanú zmenu zákona, potom navrhujem, aby sme prerokúvanie a hlasovanie o tomto návrhu zákona presunuli na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky po referende o tejto problematike. Ak Národná rada Slovenskej republiky nebude ochotná prijať predložený pozmeňujúci návrh, budem hlasovať proti vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kvarda. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.
Prepáčte, procedurálny návrh - pán poslanec Kotian.
Nech sa páči.
Poslanec M. Kotian:
Vážený pán predsedajúci,
dávam procedurálny návrh, nakoľko tu nie je navrhovateľ skoro 20 minút, aby sa prerušilo rokovanie, aby sa prerušila rozprava, dávam o tom hlasovať. Teda navrhujem, aby ste dali o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vyhlasujem päťminútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Kvarda.
Poslanec J. Kvarda:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy a páni,
vážený parlament,
myslím si, že v druhom čítaní by sa mali predkladať pozmeňujúce návrhy v mene 15 poslancov, a nie mlátiť prázdnu slamu. Predkladám teda v tomto ponímaní pozmeňujúce návrhy k tlači číslo 275 k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v mene všetkých poslancov SMK.
1. § 2 ods. 1 znie: "Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v územnom celku3)a v správnom celku4) s výnimkou vojenského obvodu (ďalej len "v územnom a správnom celku") najmenej 10 % obyvateľstva, môžu v tomto územnom a správnom celku používať v úradnom styku jazyk menšiny."
Poznámky pod čiarou.
"3) Článok 64 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky."
"4) § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 281/1997 Z. z."
2. V § 2 ods. 2 slovo "obcí" sa nahrádza slovami "územných a správnych celkov".
Odôvodnenie k bodom 1 a 2:
Navrhovanou hranicou 20 % príslušníci ostatných menšín nemajú reálnu šancu na používanie svojho materinského jazyka v úradnom styku. V dôsledku toho toto právo môžu uplatniť len príslušníci maďarskej menšiny, čo nenapĺňa požiadavku článku 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Toto ústavou garantované právo takto nemôže uplatniť viac ako stotisíc občanov Slovenskej republiky. Preto sa navrhuje zníženie hranice na 10 %.
Ohraničením územia len na územie obce príslušníci národnostných menšín nebudú mať reálnu možnosť na uplatnenie práva používať svoj materinský jazyk mimo územia obce ani vo vzťahu k orgánom miestnej štátnej správy, ani k verejnoprávnym inštitúciám, ani vo vzťahu k orgánom samosprávy vyšších územných celkov. Navrhovaná dikcia vychádza z dikcie článku 64 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "obec je samostatný územný a správny celok..." a z dikcie odseku 3 tohto článku, podľa ktorého samosprávu vyšších územných celkov a jej orgány ustanoví zákon. Podľa § 1 ods. 1 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov "obec je samostatný samosprávny územný celok..." Aj podľa teórie správneho práva je rozdiel medzi územným celkom a správnym celkom. Územné členenie totiž vyjadruje, že na území štátu pôsobia územné celky, teda územné jednotky, čomu zodpovedajú aj citované ustanovenia ústavy. Správne členenie či usporiadanie naproti tomu vyjadruje, že orgány štátu vykonávajú svoje kompetencie iba vo vymedzenom území, čo aj zákon číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky akceptuje, keď v § 7 ods. 1 ustanovuje, že správnymi celkami Slovenskej republiky sú kraje a okresy, ako aj ustanovenie § 2 ods. 2 zákona číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého "krajské úrady a okresné úrady vykonávajú štátnu správu vo svojich územných obvodoch. Územným obvodom krajského úradu je kraj, územným obvodom okresného úradu je okres".
Podľa § 8 ods. 2 zákona číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky správnymi celkami sú obce a vojenské obvody, ak podľa osobitných zákonov vykonávajú štátnu správu. Keďže s používaním jazyka menšín sa nepočíta aj vo vojenských obvodoch, navrhovaná zmena by sa ich nemala dotýkať.
3. V § 2 ods. 3 v prvej vete sa slová "orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy" nahrádzajú slovami "orgánu miestnej štátnej správy5), orgánu obce, jeho orgánu a útvaru6) a orgánov verejnoprávnych inštitúcií7) a slová "v obci" sa nahrádzajú slovami "v územnom a správnom celku".
4. V § 2 ods. 3 druhá veta znie: "Orgán verejnej správy v územnom a správnom celku podľa ods. 1 podanie vybaví okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou verejných listín."
Poznámky pod čiarou.
"5) Článok 122 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 281/1997 Z. z."
"6) Článok 67 Ústavy Slovenskej republiky, § 10 ods. 1 § 14 ods. 1 a 3, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 16a ods. 1, § 17, § 19 zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov." "7) Napríklad § 28 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie k bodom 3 a 4. Doteraz použitú terminológiu ani Ústava Slovenskej republiky, ani žiadny iný zákon nepozná. Podľa ústavy a podľa zákonov platných a účinných poznáme len orgány obce, ktorými sú obecné zastupiteľstvá a starosta obce, pričom títo môžu mať svoje iniciatívne, poradné, kontrolné a výkonné orgány, ktorými sú najmä obecná rada, komisie, obecný úrad a obecná polícia. Preto sa navrhuje použiť terminológiu podľa ústavy a zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V prípade verejnoprávnych inštitúcií ide o Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu, úrady práce, veď aj v týchto prípadoch ide o úradný styk, pričom používanie jazyka vo vzťahu k nim doteraz reguluje zákon číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
5. V § 2 ods. 4 a 5 slová "v obci" sa nahrádzajú slovami "v územnom a správnom celku".
6. § 2 ods. 6 znie: "Orgán verejnej správy v územnom a správnom celku podľa ods. 1 poskytuje občanom úradné formuláre v štátnom jazyku a na požiadanie aj v jazyku menšiny."
7. V § 3 ods. 1 slová "rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci" sa nahrádzajú slovami "výkon samosprávy9)v územnom a správnom celku".
Poznámka pod čiarou: "9) § 4 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov."
Vzhľadom na to, že pravdepodobne teraz nedokončím, budem pokračovať neskoršie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Kvardu sa hlásia pani poslankyňa Belohorská, ako posledná pani poslankyňa Záborská. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Prosím, pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Len skutočne slušnosť a úcta voči tejto snemovni bráni môjmu špicatému jazyku zareagovať tak, ako by sa patrilo a ja verím, že niektorí z temperamentnejších ľudí to povedia trochu ináč pánu poslancovi, lebo prázdnu slamu tu mlátil on. Keby to, ako nám tu predviedol svoje rétorické cvičenie, keby sa tento zákon prerokúval, tak ako sa má, keby on mal úctu voči tomuto zákonu, tak by sme to boli dostali do lavíc a nebol by nám musel ukázať, že ako jediný z celej tej skupiny maďarských poslancov vie dobre a plynulo po slovensky čítať. Mohli sme sa na to pripraviť, preštudovať si to a potom sme mohli k tomu prípadne vystúpiť. Ale parlament je o niečom inom, pán kolega. Parlament je o tom, aby ste tam povedali aj nejakú svoju myšlienku. A ak urážate reč, a ja som vám už hovorila, reč je jeden zo základných pilierov, ktoré národ má, štát má, tak potom vám musím povedať, že potom možno vy ste psychickým emigrantom, ktorý tu musí žiť. A to by malo mrzieť vás, a nie mňa.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán poslanec,
prázdna slama, to je veľmi tvrdý výraz, ale v poriadku. Prázdna slama je podľa vás nezáujem Maďarov učiť sa po slovensky. Normálni Maďari na Slovensku sa chcú učiť po slovensky, aby boli rovnocenní občania, aby sa vedeli uplatniť na Slovensku a nielen vo svojej dedine. To len vy maďarskí politici na Slovensku alebo teda politici Strany maďarskej koalície chcete tu vrátiť čas, keď maďarský korbáč švihal po slovenských chrbtoch. Choďte do Sobraniec, tam vám to potvrdia starší ľudia, ktorí ma na to upozorňovali a odkazovali tu pánu Čarnogurskému. Ak je toto prázdna slama, tak vy sa ňou kŕmite, a preto tie vaše výplody sú ako z prázdnej slamy.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Švantner, prosím.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
chcel by som upozorniť nielen poslancov a poslankyne Národnej rady, ale aj divákov pri televízoroch, aby si všimli rétoriku maďarských poslancov. Každý jeden vlastne hovorí o tých skutočnostiach, že mimo maďarskej národnostnej menšiny je tu problém aj s inými národnosťami. Nie je to pravda. Potvrdzuje sa to, čo som povedal pred niekoľkými minútami, že vlastne maďarskí poslanci vťahujú do tohto problému ostatné národnostné menšiny len z toho dôvodu, aby mohli hovoriť, že nielen oni sú nespokojní, ale že sú nespokojní aj ďalší.
Takisto si všimnite posun, ktorý sa tu prejavuje v rétorike maďarských poslancov. Hovorí sa o územných celkoch. Vieme veľmi dobre, že taktiež sa hovorí o tom, aby neidentifikovaná pôda prešla do správy samospráv. Nechcem ďalej domyslieť. Najprv územné celky pre jazyk národnostných menšín, čiže pre maďarský jazyk, potom územie. Kde sa to konečne skončí, kde to prestane? Na toto by som chcel upozorniť, aby sme si uvedomili, že Balkán môže pokračovať aj ďalej a my spravíme všetko pre to, aby sme tomu zabránili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
My tento zákon považujeme za taký dôležitý zásah do života našej spoločnosti, ako aj do života každého občana, že hovoríme o ňom a vyjadrujeme sa k tomuto zákonu, ale, samozrejme, dávame aj pozmeňujúce návrhy, ktorými by sme zlepšili tento návrh zákona, aby nebol v rozpore s právnymi normami Slovenskej republiky, aby nebol v rozpore i s tým najvyšším zákonom, ako je Ústava Slovenskej republiky, a taktiež aby nebol v rozpore aj s medzinárodnými právnymi normami. Doteraz sme tu možnosť nemali, samozrejme, pri príprave tohto zákona, pretože oboznamovali sa s ním rôzni politici zo zahraničia, ale my opoziční poslanci, opoziční politici sme túto šancu dostali až priamo, keď sme ju dostali do parlamentu.
Ešte by som sa chcela vyjadriť, pán kolega, ak si myslíte, že je to mlátenie prázdnej slamy, tak len vyjadrujete svoj vzťah k tomuto zákonu. A jasne dávate najavo svojim koaličným partnerom, že vy takýto zákon nepotrebujete. Nepotrebujete zákon v takomto znení. Vám by vyhovoval jedine taký zákon, v ktorom by bolo zakotvené oficiálne používanie maďarského jazyka ako úradného jazyka na celom území Slovenska. Vtedy predpokladám, že by ste si ten zákon vážili. Zvažujte si, koaliční poslanci.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Som vďačný vystúpeniu pána poslanca Kvardu, lebo jasne ukázal, aký je prístup poslancov Strany maďarskej koalície a o čo im ide. Pokiaľ celá Európa chce jeden štátny jazyk v jednom štáte a jazyky menšín sa používajú takým spôsobom, že vlastne všetky národnosti v týchto štátoch žijúce sú dvojjazyčné, sú tí ľudia hovoriaci minimálne dvoma jazykmi, tak oni presadzujú koncepciu na Slovensku, že Slovensko bude dvojjazyčným štátom alebo viacjazyčným, dokonca v ich návrhu bolo osemjazyčným, a vlastne úradníci musia byť nejakí polyhistori hovoriaci ôsmimi rečami a občanovi stačí hovoriť jedným jazykom. Toto je absolútny nonsens, ktorý nemá nič spoločné s modernou tendenciou v Európe a s tým, že sa chceme pričleniť k Európskej únii.
Na dôvažok chcem upozorniť, že všetky národnosti súhlasia s tým, že jediným štátnym jazykom na Slovensku je jazyk slovenský, len predstavitelia Strany maďarskej koalície nie. Ja som presvedčený, že aj občania maďarskej národnosti súhlasia s tým, že má byť jeden štátny jazyk a jeden jazyk, v ktorom sa bude úradovať. Čiže to je len politická nejaká finta, ktorú nám tu predvádzajú na presadzovanie svojich záujmov a na udržovanie svojej trvalej voličskej základne, lebo keď nebudú títo občania rozumieť inej reči ako maďarskej, tak, samozrejme, že ľahko sa im vždy zabezpečí svoj počet hlasov voličov v každých voľbách. Toto je teda prvá príčina...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený poslanec Kvarda, súhlasím s tebou, ty si nemlátil prázdnu slamu. Ty si diktoval svoje kapitulantské podmienky, ktoré ste dohodli s Budapešťou už dávnejšie pre túto vládnu koalíciu. V tomto smere ale ani my nemlátime prázdnu slamu. My ozrejmujeme občanom podstatu vašich zámerov...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, prepáč, vstúpim do toho.
Prestaňte s tými telefónmi, prosím vás páni poslanci. Žiadam aj službu na balkóne, aby urobila poriadok v tomto smere aj u hostí. Vykážte tých, ktorým zvonia telefóny zo sály aj z balkóna.
Nech sa páči, pán poslanec, nastavia vám čas.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci, za taktné prerušenie.
Áno, my ozrejmujeme kapitulantskú politiku tejto vládnej koalície, ako poslušnou servilitou a lojalitou plní historické poslanie spolu s vami budapeštianskej iredenty a veľkomaďarského šovinizmu vytvoriť zo Slovenska jazykový babylon, ktorý sám od seba sa zrúti a na jeho troskách sa priživí budapeštianska vláda, možno niečo sa ujde českej, možno poľskej, lebo aj taká alternatíva existuje, že Slovensko sa rozdelí aj medzi tri štáty. Nie je to nóvum, nie je to nič, čo by história nepoznala. Poľsko-maďarské vzťahy alebo snahy o ovládnutie Slovenska, jeho rozdelenie sú známe a živia ich aj poslanci a celkom verejne o nich hovoria pri našich stretnutiach aj v zahraničí. Takže ak tu niekto mláti prázdnu slamu, tak to sú tí vaši hafkáči, ktorí tu, alebo predčítavači slovenskej ústavy, ktorí donekonečna opakujú Slovákom, že ich samotná ústava hovorí o tom, že majú zo Slovenska urobiť jazykový babylon. Ale, vážený pán Kvarda, nepleťte a nezmiešavajte nás dohromady. Ja si vyprosím, aby ste ma hádzali do vreca tu s týmito, čo sedia v týchto dvoch radoch.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Malíková, prosím.
Poslankyňa A. Malíková:
Ďakujem.
Vážený pán poslanec Kvarda,
myslím si, že ste sa nemuseli toľko unúvať a zaberať 10 minút času sebe aj nám. Mohli ste ho ušetriť, pretože celé vaše pozmeňujúce návrhy ste mohli zhrnúť do jedného. A ten by bol zrušiť zákon o štátnom jazyku.
Musím sa vás opýtať, koho vlastne v tomto parlamente zastupujete. Zastupujete príslušníkov alebo obyvateľov národnostnej menšiny, alebo ako vy hovoríte, že národných menšín? Čo si myslíte, že všetci obyvatelia tejto republiky nemajú dnes iné starosti ako za vlastné peniaze, ktoré platia ako koncesionárske poplatky verejnoprávnej televízii, počúvať to, čo si museli vypočuť teraz z vašich úst. Veď to boli hrubé urážky tejto republiky a tohto parlamentu a ešte my máme aj zaplatiť požiadavky, že pomaly budete chcieť mať všetko, všetko v maďarčine.
Odporučila by som vám, aby ste sa zorientovali v čase a v priestore, aby ste si uvedomili, že žijete v štáte, ktorý sa volá Slovenská republika, zdôrazňujem slovenská, a že je tu štátny jazyk, ktorý sa volá slovenčina, a že ste poslanec a sedíte v zákonodarnom zbore tejto republiky, nežijete v Maďarsku, a aby ste si spomenuli na svoj sľub, ktorý ste skladali. Hovorili ste, že sľubujete na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Neviem, či ste si posledné dve slová nenahradili nejakými inými, že ste sľubovali vernosť zrejme Maďarskej republike. Takže zorientujte sa ešte raz v priestore a v čase a podľa toho sa, vážený pán kolega, správajte.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer, prosím.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Kvarda, to, čo ste tu dokumentovali, v podstate preukazuje iba jedinú vec, že jediná národnostná menšina, to je maďarská menšina na Slovensku, má neriešiteľné problémy s osvojením si štátneho jazyka na území štátu, v ktorom žije. Ale obávam sa, že to nie je otázka legislatívy, ale to je otázka mentálnej spôsobilosti. Lebo pokiaľ ktosi nie je spôsobilý sa naučiť jazyk štátu, jazyk národa štátu, na území ktorého žije, tak to svedčí o nejakých defektných osobnostných parametroch.
Stačil som si prečítať niektoré veľmi pozoruhodné výroky a názory vašich predstaviteľov, ktoré napríklad uvádzajú, že deti maďarských rodičov, ktoré sa učia po slovensky a majú sa venovať slovenčine, sa napríklad v noci pocikávajú. To sú skutočne kuriózne veci, ktoré skutočne súvisia s oblasťou medicíny, a nie s oblasťou legislatívy a ľudských práv.
A čo sa týka mlátenia slamy v slovenskom parlamente, na toto veľkomaďarské hulváctvo vy zabudnite. Toto nie je uhorský snem a my nie sme tu vaši bíreši.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Záborská, nech sa páči.
Poslankyňa A. Záborská:
Vážený pán predsedajúci,
pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
viacerí poslanci v tejto snemovni, aj pán poslanec Kvarda vo svojom príspevku hovoril o optimálnej miere používania jazykov národnostných menšín. To percento sa pohybovalo od 10 až po 100. Pri aplikácii tohto zákona musíme posudzovať niekoľko aspektov a jeden z týchto aspektov je aj aspekt hospodársko-organizačný.
Myslím si, že tento zákon si v praxi bude vyžadovať určité finančné náklady na tlačivá, technické zariadenia, jazykovú vybavenosť, personálnu vybavenosť, prípadne úradné preklady a ďalšie a výška týchto nákladov sa musí hradiť z verejných zdrojov, z verejných prostriedkov, čiže z príspevkov daňových poplatníkov. Spravodlivosť si vyžaduje, aby tieto zvýšené náklady boli úmerne hradené z daňového podielu aj občanov národnostných menšín, ktoré žijú na našom území. Čiže myslím si, že ak sa toto kvórum zníži pod 20 percent, náklady na väčšinový národ budú neúmerné, a myslím si, že aj nespravodlivé.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Podhradská. Pripraví sa pán poslanec Cabaj.
Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Podhradská:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k navrhovanému, teda k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. V rozprave, ktorá naozaj trvá už dosť dlho, sa povedalo všeličo a ja to nebudem opakovať, lebo si myslím, že vo faktických poznámkach kolegov sa vždy povedalo konkrétne k tým jednotlivým, poviem to "polopravdám", ale aj vysloveným klamstvám, ktoré tu odznievali vo vzťahu k tomuto problému. Je už priam notoricky známe, že naši kolegovia, maďarskí kolegovia zo Strany maďarskej koalície donekonečna používajú taký princíp nárekov o tom, ako nie sú zabezpečené v tomto štáte práva pre menšiny, pre národnostné menšiny. Samozrejme, my všetci vieme, čo majú konkrétne na mysli, ale stále sa tu hráme, pohrávame sa ako mačka s myšou a nehovoríme o veciach pravým menom. Myslím si, že by sme sa o to mali pokúsiť nielen preto, že sme v slovenskom parlamente, ale máme takúto povinnosť aj pred svojimi voličmi a pred občanmi tohto štátu.
Mnoho predrečníkov hovorilo o tom, že tento návrh zákona je zbytočný. Ja sa s nimi stotožňujem, pokiaľ teda budem hodnotiť obsah tohto návrhu zákona. Myslím si, že už aj to, ako sa tento návrh zákona volá, je vlastne v rozpore s tým, čo sa od nás požaduje. Nebudem opakovať dôvody, hovorili o tom mnohí predo mnou, napríklad pani poslankyňa Tóthová a ďalší poslanci. Ja si teda myslím, že naozaj by sme si mali naliať radšej čistého vína a povedať si, prečo vznikol takýto vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Skúsme, pokúsme sa teda o pravdu. Hovorí sa tu o používaní menšinových jazykov v úradnom styku. A zákon je celou svojou konštrukciou postavený tak, že hovorí o všeličom, chvíľu sa dotýka jednej oblasti, chvíľu sa dotýka druhej oblasti, je celý rozlietaný, rozbitý, nekoncepčný. Samozrejme, ja nie som právnička, ale myslím si, že najmä legislatívci k tomuto povedia svoje. Preto očakávam, že v ich ďalších vystúpeniach odznejú na adresu konštrukcie tohto zákona veľmi vážne a oprávnené výhrady.
Chcela by som sa dotknúť jednej veci, ktorá tu už síce bola spomenutá, ale chcela by som ju spomenúť trošku v inom aspekte. A začnem hneď § 8 tohto návrhu zákona, v ktorom sa v odseku 2 hovorí, že sa zrušuje § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Priznám sa, že keď som tu našla tento paragraf a tento odsek, tak som nerozumela tomu, o čo vlastne ide a prečo sa navrhovateľ a predkladateľ rozhodol zaradiť do textu tohto zákona práve tento odsek. Pani poslankyňa Tóthová položila rečnícku otázku, či je to náhoda alebo či je to úmysel. Keď som naozaj zvážila všetky veci, tak si myslím, že to naozaj nie je náhoda, že je to skôr úmysel a že je to úmysel v nádeji, že si to zrejme nikto nevšimne a že tým, že Národná rada schváli tento § 8, tak v podstate naozaj okliešti zákon o štátnom jazyku do takej podoby, že je zbytočný a ako by sme ho ani nemali.
V dôvodovej správe som si pozrela, ako zdôvodňuje predkladateľ to, že tento odsek v § 8 je. Je to zábavné, ako je odôvodnená prítomnosť tohto odseku a navyše vieme veľmi dobre, že § 10 zo zákona o štátnom jazyku vôbec nesúvisí so zákonom o používaní menšinových jazykov ani v úradnom styku. Navyše v dôvodovej správe sa hovorí o tom, že prijatím tohto zrušovacieho ustanovenia predkladateľ využije legislatívnu iniciatívu pri novele zákona o ochrane spotrebiteľa.
Vážený pán predkladateľ, myslím si, že tento váš dôvod, ako ho spomínate v dôvodovej správe, by mal svoje oprávnenie a mohli by sme ho akceptovať vtedy, keby ste predložili tomuto parlamentu novelu zákona o ochrane spotrebiteľa a na základe tejto novely by ste žiadali, aby sa zrušil § 10 v zákone o štátnom jazyku. Inak nevidím absolútne dôvod, aby bol tento odsek citovaný v tomto návrhu. Ak tam je a zdôvodníte to tými vecami, ktoré sú v dôvodovej správe, je to len potvrdením toho, že to nie je náhoda, ako povedala pani poslankyňa Tóthová. A je to naozaj pokus o zlikvidovanie zákona o štátnom jazyku.
Ale naozaj čas uteká a myslím si, že by sme sa mali vrátiť k celému problému trochu z iného hľadiska. Mnohí kolegovia, napríklad aj poslanci...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, poslankyne, prosím vás, pokoj.
Poslankyňa M. Podhradská:
... zo strany maďarskej koalície sa tu dožadovali istej spravodlivosti, určitej rovnosti a podobných vecí. Ja som už vo svojej faktickej poznámke spomenula, ako riešia povedzme problematiku úradného jazyka v Spojených štátoch amerických, a spomínala som tu, že 1. augusta 1996 prijali v Snemovni Spojených štátov amerických takzvaný Emersonov zákon o používaní anglického jazyka, podľa ktorého sa vyžaduje, aby sa všetka agenda federálnych orgánov a inštitúcií vykonávala v angličtine. Zákon ukladá vláde povinnosť zachovávať a posilňovať úlohu angličtiny ako úradného jazyka Spojených štátov, lebo, a citujem teraz z dôvodovej správy ich zákona, "lebo používanie jediného spoločného jazyka pri výkone štátnej správy a v úradnom styku podporí efektívnosť a spravodlivosť voči všetkým občanom". O čom teda budeme hovoriť? Budeme hovoriť o rovnosti, budeme hovoriť o efektívnosti, budeme hovoriť o spravodlivosti? Pokúsme sa o to a skúsme si napríklad predstaviť, že by sme už nemeditovali o tom, či návrh zákona treba alebo netreba, ale skúsme sa dohodnúť napríklad na tom, že prijmeme zákon o používaní menšinových jazykov v úradnom styku, lebo ten podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republike chýba, žiadne iné nie, vy viete veľmi dobre, páni kolegovia zo Strany maďarskej koalície, že všetky ostatné vzťahy občana sú upravené v 34 právnych normách, ktoré by ste mali poznať. Myslím si, že je hanbou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, keď tieto zákony a normy nepozná.
Takže skúsim ponúknuť alternatívu. Je súčasťou môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložila, a tento pozmeňujúci návrh vlastne vyjadruje to, čo chcem v rozprave k celej tejto problematike povedať. K názvu návrhu tohto zákona navrhujem, aby sa názov upravil na Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín v úradnom styku. Tak to bude presné, a tak to bude to, čo sa žiada a čo je želateľné, ako sa odvoláva predkladateľ v predloženom návrhu zákona.
Samozrejme, myslím si, že preambula, ktorú obsahuje návrh zákona, je zbytočná, ale dovolím si už sa vyjadriť k jednotlivým paragrafom.
V § 1 v štvrtom riadku pri pravidlách používania jazyka národnostných menšín navrhujem vynechať slovo "aj", takže bude "používanie jazyka menšiny v úradnom styku". § 2 navrhujem upraviť do takejto podoby: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine a etnickej skupine, môže používať v úradnom styku jazyk menšiny a etnickej skupiny. Náklady na tlmočenie, respektíve prekladanie hradí občan." § 2 odsek 2: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine a etnickej skupine, má právo podať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy (ďalej len "orgán verejnej správy") aj v jazyku menšiny a etnickej skupiny. Orgán štátnej správy i orgán verejnej správy na požiadanie poskytnú odpoveď okrem štátneho jazyka aj v príslušnom jazyku menšiny a etnickej skupiny. Náklady na prekladanie písomností hradí žiadateľ." Odsek 3 § 2: "Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní v obci sa na požiadanie vydáva okrem štátneho jazyka v rovnopise aj v jazyku menšiny a etnickej skupiny. Náklady na preklad hradí žiadateľ." Navrhujem ďalej vynechať paragrafy 3, 4, 5, 6, 7 a 8 preto, lebo si myslím, že všetky tieto problémy, ktorých sa tieto paragrafy dotýkajú, sú ošetrené dostatočným spôsobom v iných osobitných zákonoch. Do § 3 navrhujem text: "Náklady na tlmočenie, respektíve prekladanie v prípadoch uvedených v § 2 ods. 1, 2 a 3 hradí štát, respektíve obec iba v prípade, ak občan predloží dôkaz - doklad o tom, že mu štát nevytvoril podmienky na to, aby si mohol v ústnej či písomnej podobe osvojiť štátny jazyk Slovenskej republiky."