Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Drobného: pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Tá nekritickosť preberania akýchkoľvek náznakov zo štruktúry Európskej únie, hlbokosť obdivu k čomukoľvek cudziemu a počúvania čohokoľvek, čo zaznieva spoza hraníc, to je nie nič iné iba syndróm nevoľníctva, syndróm dospelostnej nedostatočnosti a syndróm nesúdnosti a nespoliehania sa na svoj vlastný rozum a úvahu.
Dámy a páni, odporúčam prečítať si niekoľko článkov z posledného Literárneho týždenníka z 8. júla 1999 a nakoľko veľmi mnohí z vás nie ste ochotní si toto prečítať, tak mi dovoľte citát, ktorý je prebraný z New York Times, a to: "V transformujúcich sa ekonomikách všetci do istej miery pociťujú strach, depresiu alebo neistotu, pretože ľuďom oslobodeným z komunistickej tyranie a pod hlavičkou slobody Európskej únie sa umožňuje dosiahnuť požehnaný stav Bengálčanov, Haiťanov, Brazílčanov, Guatemalčanov a Filipíncov." Takže dávam do láskavej pozornosti ten názor, ktorý vôbec nie je zo strany nejakých slovenských nacionalistov, dokonca ani vôbec nie zo strany ani Slovákov, ani Európanov, je skôr za Atlantickým oceánom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pán poslanec skutočne dobre povedal, my slabo bojujeme. Slabo obhajujeme Slovensko. A tak sa stávame potom obyčajným fackovacím panákom a pokusným králikom pre Európsku úniu. Práve v tomto by sme si mali brať príklad z Maďarska. Tu by nám mali byť príkladom, pretože čo sa týka otázok Maďarska, politici sú skutočne draví a majú obrovské loby, ktoré podporujú všetky ich aktivity v zahraničí. Ale ešte by som poukázala aj na taký negatívny príklad, ktorý tu spomenul pán kolega, a to sú Apponyiho zákony z roku 1907, keď vlastne silnou maďarizáciou chceli asimilovať Slovensko a Slovákov chceli doslova zmiesť z povrchu, tak to sa práve obrátilo proti nim, pretože Slováci sa vzchopili a vlastne si uvedomili, že pokiaľ chcú ostať ako národ, tak si musia svoju reč uchovať. Čiže treba zvažovať, aká je dravosť správna. A my by sme sa mali práve obrátiť tým smerom.
Takým príkladom tej určitej maďarskej loby je aj to, že my tu vlastne presadzujeme a prerokúvame zákon o jazyku národnostných menšín. Je to vec, ktorá je pre nás neprijateľná, ale, samozrejme, ak sa to prijme, tak maďarskí politici zabodujú, pretože tu sa hrá vlastne o veľkú kartu, o určitú autonómiu na južnom Slovensku.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána profesora Drobného a chcem povedať, že nejde teraz o to, aby sme sa navzájom učili geopolitického nátlaku jedného národa na druhý národ, ale ide o to, aby sme sa rozhodli pre jeden z kladných typov evolučne vyvinutého správania sa.
V etológii, teda vo vede o správaní sa ľudí a vyšších zvierat vieme, že napríklad ľudia majú dva najstaršie správacie vzory. Jeden je z obdobia raných lovcov a druhý je z obdobia zberateľov plodov. A chcem povedať, že to, o čo sa my usilujeme, je brániť sa lovcom a nezúčastňovať sa na ich napodobňovaní. Nenapodobňovať ale neznamená nebrániť sa.
Rád by som pripomenúť, že prebiehajú celé filmové seriály o správaní sa zvierat v divočine a tam bolo veľmi dobre vidieť, ako sa napríklad bylinožravce pokojne dívali na to, akým spôsobom pohlcujú jedného ich súkmeňovca namiesto toho, aby ho bránili. Tak tento postoj, prosím vás, nemajme, je to naozaj postoj, ktorý nie je dôstojný životu. My sme povinní chrániť svoju identitu, a to aj kultúrnu, aj jazykovú.
Predseda NR SR J. Migaš:
Do rozpravy vstúpi pán podpredseda Národnej rady Andel, po ňom pán poslanec Brňák, ktorý má číslo 14.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážené dámy,
vážení páni,
v rámci rozpravy k tomuto bodu rokovania, keď započítam i skrátené legislatívne konanie, odznelo cca 100 diskusných príspevkov a asi 600 faktických poznámok. Uvedomujem si, že vlastne na 99 percent sa tu realizujú poslanci opozície. Je to v podstate celkom prirodzené, ak si zoberieme vývoj a prípravu tohto návrhu zákona. Tento návrh zákona sa v podstate pripravuje v rámci koalície možno povedať hneď jej nástupom k moci. Napriek tomu, že je to okolo sedem, osem mesiacov, vidieť, že sa nenašlo spoločné slovo, spoločná reč, ako by tento návrh zákona mal vyzerať. A my v podstate, ktorí sme nemali možnosť nahliadnuť a sme sa nezúčastnili na tejto príprave, máme iba tri, respektíve štyri dni na to, aby sme sa snažili rôznymi argumentmi povedať, že takáto právna norma nie je potrebná, pretože práva menšín, teda vrátane aj používania ich jazyka sú garantované či už Ústavou Slovenskej republiky alebo niektorými inými vyššími medzinárodnými normami, ako je napríklad Charta alebo Listina základných ľudských práv a občianskych slobôd.
Slovenská republika takisto podpísala v júni 1995 Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín a v novembri toho istého roku Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon o štátnom jazyku. Bez týchto dvoch základných dokumentov je akékoľvek formulovanie paragrafového znenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín nemysliteľné.
Nezaškodí si odcitovať z Rámcového dohovoru článok 10 odsek 2: Ak v oblastiach, ktoré tradične alebo vo väčšom počte obývajú osoby patriace k národnostným menšinám a tieto osoby o to požiadajú a táto požiadavka zodpovedá skutočným potrebám, strany sa budú usilovať zabezpečiť, pokiaľ to bude možné, také podmienky, ktoré by umožnili používanie menšinového jazyka v styku týchto osôb s administratívnymi orgánmi.
A ešte časť dôvodovej správy k tomuto paragrafu. Existenciu skutočnej potreby stanovuje štát na základe objektívnych kritérií. Používanie menšinového jazyka nesmie v žiadnom prípade negatívne vplývať na postavenie úradného jazyka.
Treba si dobre, dámy a páni, všimnúť formulácie. Ak táto požiadavka zodpovedá skutočným potrebám, ďalej, pokiaľ to bude možné a ešte ďalej a najdôležitejšie, existenciu skutočnej potreby stanovuje štát, používanie menšinového jazyka nesmie negatívne vplývať na postavenie úradného jazyka. Úradným jazykom u nás je štátny jazyk a tento štátny jazyk je slovenský jazyk. A vládny návrh zákona dáva jazyk menšín na úroveň štátneho, teda úradného jazyka.
Je nedobre, veľmi nedobre, keď sa Slovákom vymýva mozog tým, že treba za každú cenu prijať tento zákon, lebo je to posledná podmienka na prijatie do Európskej únie. Iste, ale tých podmienok je viacej. Napríklad Rakúsko jednoznačne povedalo, ak si nedáme do poriadku otázku Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, takisto bude proti nášmu vstupu do Európskej únie. Proste takýmto spôsobom jednoducho nemožno tlačiť na suverénny štát.
Skutočne otázka znie tak, či Slovensko a Slováci potrebujú tento zákon. Podľa výskumov verejnej mienky, a to je vám všetkým veľmi dobre známe, 80 percent občanov Slovenskej republiky, to už som tu v prvom vystúpení spomínal, teda aj voličov a sympatizantov nielen opozície, ale aj vládnej koalície, okrem maďarskej koalície, je proti prijatiu takéhoto zákona.
Ďalej je nedobré, keď takzvaný koaličný zákon čítal najprv pán Van der Stoel, a nie slovenský občan, ktorého sa bezprostredne dotýka. A je nedobré aj to, že ten posledný a definitívny variant koaličného zákona, ako aj návrh zákona SMK doteraz nebol predložený občanom na verejnú diskusiu. Preto, samozrejme, vznikajú otázky, či koaliční partneri nemajú z toho obavy. Skutočne je namieste otázka, prečo svoje návrhy schovávajú alebo svoje názory schovávajú pred občanom Slovenskej republiky.
Tak ako som povedal, predstavitelia koalície ako argument na nevyhnutné prijatie takéhoto samostatného zákona argumentujú Radou Európy, Európskou úniou a tak a tak ďalej.
No ale poďme k samotnému zákonu na nevyhnutnosť jeho prijatia. Koaliční lídri v podstate používajú argumenty, a to Ústavu Slovenskej republiky články 6 a 34, sľuby bývalej vlády európskym komisárom a časť textu slovensko-maďarskej zmluvy. Nazdávam sa, že ak v článku 6 ods. 2 ústavy sa hovorí, používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon, to ešte neznamená, že musíme prijať jeden osobitný, samostatný zákon o používaní jazyka menšín. V ústave alebo v zákonoch, ktoré vychádzajú z ústavy, ako sme tu už viackrát spomínali nielen ja, ale aj moji kolegovia, teda je vyše 30 právnych noriem, ktoré sa zaoberajú postavením a používaním trebárs i jazyka menšín. Teda vzniká otázka, tak ako nakoniec to tu aj vysvetľoval pán kolega Tkáč, či je ozaj potrebné prijať takýto zákon.
Ďalej svoje tvrdenie by som chcel podporiť aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky 28/96 číslo 7797. Termínom zákon sa neoznačuje jeden všeobecný záväzný platný predpis a silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily a tak ďalej a tak ďalej. Nakoniec pán kolega Tkáč a niektorí ďalší to povedali, takže sa nemusím opakovať.
Návrh tohto zákona obsahuje možnosť vykonávať napríklad prijímacie skúšky na stredné školy v jazyku menšín alebo podľa § 4 používanie jazykov národnostných menšín v štátnej správe, kde sa predpokladá, že osoby patriace k národnostným menšinám majú právo dostať odpoveď vo svojom jazyku. Ďalej by podľa tohto zákona mali byť dokonca dvojjazyčné pečiatky, ale taký § 14 ods. 2 hovorí, že pri prijímaní zamestnancov sa má prihliadať na znalosť jazyka národnostnej menšiny.
A tak by sme mohli pokračovať. Samozrejme, že toto je jednoznačné a neoddiskutovateľné diskriminovanie Slovákov ako štátotvorného národa a, samozrejme, je to aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky takisto ako s Listinou základných ľudských práv a občianskych slobôd.
Na záver, ak by sme schválili tento návrh zákona, spôsobili by sme nanajvýš to, že by vznikol štát v štáte. Nanajvýš ešte by sa uzákonil u nás štátny jazyk a spôsobil by sa jazykový galimatiáš nehovoriac o tom, kde by štát bral každý rok obrovské, skutočne obrovské sumy na zabezpečenie či už tlmočníkov alebo vôbec celej techniky vykonávania tohto aktu v jazyku národnostných menšín.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu podpredsedu Národnej rady pána Andela - pani poslankyňa Tóthová a posledná pani poslankyňa Kolláriková. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predseda.
V zmysle Ústavy Slovenskej republiky podľa článku 11 majú medzinárodné zmluvy a dohody, ku ktorým Slovenská republika pristúpila v oblasti ľudských práv, prioritnú platnosť aj pred ústavou. To znamená, aj čo nemáme v platnom právnom poriadku upravené, ak je to v medzinárodnej zmluve, tak to platí aj na Slovensku.
Takto citoval pán poslanec Andel z takéhoto dokumentu vetu, že používanie menšinového jazyka v úradnom styku nesmie negatívne pôsobiť na používanie štátneho jazyka. Ja sa pýtam predkladateľa: Je predložený vládny návrh v súlade s týmito medzinárodnými dokumentmi, keď § 8 sa vstupuje do zákona o štátnom jazyku? A vstupuje sa tak, že má negatívny vplyv na používanie štátneho jazyka. Veď ste v rozpore s týmito medzinárodnými dokumentmi. Znižujete autoritu štátneho jazyka, čo je deklarované, že nemá mať ten vplyv.
A navyše chcem povedať jedno: V oblasti ľudských práv, hlavne menšinových, platí v Európe a, myslím si, aj bude platiť jedna zásada. Vývoj môže ísť ďalej, ale nesmie ísť tým smerom, že sa budú uberať menšinám práva. To znamená, že keď my si raz zrušíme sankcie za nepoužívanie štátneho jazyka tam, kde to zákon ustanovuje, už v budúcnosti nemôžeme ísť inak. Preto apelujem opätovne, podporte môj pozmeňujúci návrh.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Podpredseda Národnej rady pán Andel správne podotkol a ja by som to chcela ešte zvýrazniť, že nie je dobré, ak s takým závažným zákonom, ako je zákon o používaní jazykov národnostných menšín sa naša vláda obracala na politikov Európskej únie a nekonzultovala to s nami poslancami opozície. Potom sa nedivte, že skutočne tu je veľmi veľa vstupov pri prerokúvaní tohto zákona, pretože my musíme vyjadriť svoj názor, musíme poukázať na také určité chyby alebo nejasnosti, čo obsahuje tento zákon. Považujem tiež za nesprávne, že vlastne ako prvý schvaľoval tento zákon súkromne, samozrejme, pán Van der Stoel. Považujem za určitú ignoráciu, že naši občania, občania Slovenskej republiky, ktorí to vlastne pocítia sami, ktorých to hlboko zasiahne a dotkne sa ich, nemali možnosť sa vyjadrovať k tomuto navrhovanému zákonu. Mala sa im dať možnosť formou referenda vyjadriť sa. Teraz viete, že sa koná petičná akcia na to, aby sa v referende mali možnosť občania vyjadriť, či je potrebný takýto zákon alebo nie. Mali by sme počkať na výsledky tohto referenda, nemali by sme sa ponáhľať, aby sme neurobili veci, ktoré budú v neprospech občanov Slovenskej republiky, ktorí vlastne s týmto krokom nebudú súhlasiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Do rozpravy sa prihlásil podpredseda vlády pán Fogaš a potom pán poslanec Brňák ako posledný pred obedňajšou prestávkou.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pán poslanec, sľubujem, že budem hovoriť krátko, aby ste mohli vystúpiť. Chcem len reagovať na otázku pani profesorky Tóthovej.
Pani poslankyňa, veľmi ma mrzí, že nepoznáte Rámcový dohovor a vyjadrujete sa k nemu. To je nekorektné, zavádzajúce a myslím si, že je to aj nekvalifikované. Pán poslanec Andel sa dovolával článku 20 časti 3 Rámcového dohovoru, ktorý bol ratifikovaný a aj podpísaný v minulom roku, to znamená ešte za starého parlamentu a starej vlády. Je publikovaný pod číslom 160. Ten článok 20 hovorí: "Pri uplatňovaní práv a slobôd," môžete si to zapísať, "vyplývajúcich zo zásad zakotvených v tomto Rámcovom dohovore každá osoba patriaca k národnostnej menšine bude rešpektovať vnútroštátny právny poriadok a práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine alebo k iným národnostným menšinám." Znamená to, že každá osoba patriaca k národnostnej menšine aj po prijatí tohto zákona musí rešpektovať zákon o štátnom jazyku. Taká je pravda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu podpredsedu vlády - pani poslankyňa Tóthová, pán podpredseda Národnej rady Andel. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán podpredseda vlády, úplne súhlasím s tým, čo ste povedali, áno, je to, že má rešpektovať. To nikto nespochybňuje. Ale ako právnik musíte vedieť, čo potom ďalej, ak nerešpektuje. A tu sa začína problém. Myslíte si, že všetky predpisy, ktoré sú a sú pravidlá, že treba rešpektovať, naši občania automaticky, dobrovoľne, v plnom rozsahu rešpektujú? Ja som nespochybnila, že v Rámcovom dohovore táto veta nie je. Je, ale keď tam je, potom treba nadviazať aj na to, čo hovoril podpredseda parlamentu pán Andel, a treba aj mať v právnom poriadku ustanovenia, ktoré vyriešia situáciu, ak sa nerešpektuje. Predsa ako právnik musíte vedieť, že v prípade, ak sa nerešpektujú vnútroštátne ustanovenia alebo ustanovenia medzinárodných zmlúv, v právnom štáte musí byť sankcia, ktorá takýchto jednotlivcov dá na rešpektovanie. Vy ste mi povedali vo výbore, že napríklad odvoláte tých, ktorí nebudú rešpektovať štátny jazyk. Pán podpredseda, veď väčšinou sa to týka obcí. Aká je vaša predstava odvolať pracovníkov alebo členov zastupiteľského orgánu obce? Veď je nemožné odvolať ich. Takže táto sankcia, pokiaľ ju aj nemáte v predpise, je iluzórna. A opätujem svoj názor, je veľkou chybou, ak sa vstupuje do zákona o štátnom jazyku, ak sa znižuje jeho váha, a ak vlastne z tohto predpisu robíme a robíte zdrap papiera, ktorý bude síce pekné čítať, ale nebude treba dodržiavať. Skončila som.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Podpredseda Národnej rady pán Andel.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Áno, ďakujem.
Samozrejme, citoval som aj článok 20, ale to, čo sme mali na mysli a o čom sa vlastne teraz rozprúdila debata, je článok 10 odsek 2, kde som hovoril, že ak to bude možné a tak ďalej a tak ďalej, kde je potom aj tá dôvodová správa, že nesmie byť narušené postavenie úradného jazyka, čiže aj to, ale aj ten článok 10 odsek 2.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledný pred obedňajšou prestávkou vystúpi pán poslanec Brňák a prvý po obedňajšej prestávke pán poslanec Paška.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená Národná rada,
základný ústavnoprávny problém predloženého návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín spočíva podľa môjho názoru v chápaní a interpretácii na jednej strane článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na strane druhej článku 6 ods. 2 a článku 34, najmä ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. V článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí: "Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk." Odsek 2 citovaného článku hovorí: "Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon." Článok 34 hovorí, voľne povedané, o tom, že za podmienok uvedených v zákone je možné, aby príslušníci národnostných menšín používali svoj jazyk aj v úradnom styku.
Tento zásadný rozpor medzi článkom 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na jednej strane a článkom 6 ods. 2 a článkom 34 ods. 2 a 3 na druhej strane prezentujú poslanci Strany maďarskej koalície a prevažnej časti ostatných politických strán vládnej koalície tak, že článok 6 ods. 2 a článok 34 Ústavy Slovenskej republiky chápu ako rozšírenie článku 6 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí o osobitosti slovenského jazyka ako štátneho jazyka. Vychádzajú teda z predpokladu, že v zmysle ústavy je prípustná úradná viacjazyčnosť. Predstavitelia opozície prezentujú názor, že článok 6 ods. 2 a článok 34 Ústavy Slovenskej republiky je možné čítať a vykladať iba v medziach článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že úradný styk v jeho inštitucionálnej podobe je možné v zmysle Ústavy Slovenskej republiky uskutočniť výlučne v slovenskom jazyku.
Predložený návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín z pohľadu základného ústavnoprávneho problému, o ktorom som hovoril, trpí vnútornou schizofréniou. Na jednej strane ani názov zákona, ani žiadne z paragrafovaných ustanovení tejto zákonnej predlohy výslovne nehovorí o zavedení úradnej viacjazyčnosti, na strane druhej viaceré paragrafy takúto možnosť pripúšťajú alebo minimálne túto možnosť nevylučujú. Mám na mysli najmä § 1 a jeho obidve vety, § 2 ods. 1, 3, 4, 6, § 6, § 7 ods. 1 a 2, ale najmä § 8 ods. 1, ktorý kladie tento menšinový zákon pred zákon o štátnom jazyku. To znamená, že ak vznikne v budúcnosti spor medzi znením zákona o štátnom jazyku a týmto menšinovým zákonom, má prednosť menšinový zákon. V tomto smere existujú veľmi silné indície, že interpretácia a aplikácia tohto zákona v praktickom živote vzhľadom na jeho nekonkrétnosť, neurčitosť, rôznorodosť navodí oveľa viac skrivodlivosti tak pre etnickú väčšinu, ale aj etnickú menšinu podľa toho, kto bude v prevahe v orgánoch verejnej správy.
Toto nie je cesta do Európy, ale naopak, toto je cesta k menšinovej sebasegregácii. Dovolím si v tejto súvislosti odcitovať časť príspevku, ktorý odznel na druhom bratislavskom sympóziu Minority v politike v roku 1991, ktorý ponúka istý model spolužitia Slovákov s príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny. Fungovanie etnickej menšiny vo väčšinovom inonárodnom prostredí je procesom jej adaptácie v zmysle spravovania sa, vyrovnávania sa s postavením menšiny vo vzťahu k väčšinovému spoločenstvu. Americký odborník Berry rozlišuje tri typy adaptácie: integráciu, asimiláciu a sebasegregáciu podľa toho, aký vzťah má menšina k vlastnej tradičnej kultúre a akú hodnotu pripisuje vzťahom s väčšinovým spoločenstvom. Integrácia znamená, že menšina považuje za dôležité a hodnotné uchovávanie tradičnej kultúry aj dobré vzťahy s väčšinovým národom. Asimilácia je taký spôsob adaptácie, keď menšinovému spoločenstvu záleží na dobrom vzťahu s väčšinou a uchovávanie tradičnej kultúry nepovažuje za dôležité.
Opačný prípad, keď sa za hodnotu považuje len zachovanie tradičnej kultúry a dobrým vzťahom s väčšinovým spoločenstvom sa nepripisuje dôležitosť, definuje Berry ako sebasegregáciu. Berryho klasifikácia sa zdá byť inšpirujúcou alebo inšpirujúcim východiskom pre úvahy o postavení maďarskej menšiny na Slovensku a o úlohe jazyka v procese jej adaptácie. Pojem uchovávanie tradičnej kultúry treba chápať voľne ako uchovávanie jazyka, tradícií, zvykov, folklóru, etnických osobitostí, na ktoré sa viaže aj uvedomenie si odlišnosti od väčšiny a vlastnej identity. Pokiaľ ide o pojem adaptácie, nie je to jednorozmerný proces prispôsobovania sa menšiny, ale vzájomne sa podmieňujúca interakcia menšiny a väčšiny, kde väčšinové spoločenstvo zohráva aktívnu úloh tým, aké vytvára podmienky na fungovanie menšiny, ako odpovedá na prejavy existencie a aktivity menšiny.
Adaptácia v zmysle integrácie sa javí ako najprijateľnejší spôsob koexistencie preto, lebo zisky a straty na jednotlivých stranách sú tu rozdelené najmenej nevyvážene a cieľový stav sa dosahuje spoločným úsilím. Neplatí, že jeden získava len vtedy, keď druhý stráca, ale ak použijeme analógiu nenulových hier, zisky na jednotlivých stranách vzájomne od seba závisia a je potrebné hľadať cestu maximalizujúcu prospech oboch strán. To znamená, že integrácia menšiny vo väčšinovom spoločenstve vyžaduje vzájomnú aktivitu, obojstranne pozitívne postupné kroky a predvídanie následkov jednotlivých krokov, jednoducho povedané ochotou, porozumením a toleranciou.
Z toho vyplýva, že je to spôsob spolužitia, teda integrácia, ktorý si vyžaduje dobrú vôľu na obidvoch stranách, a je náročný a zložitý pre obidve strany. Pre menšinu to totiž znamená nájsť takú mieru uchovávania obrany vlastnej kultúry a identity, ktorá ju neizoluje od väčšiny, respektíve taký stupeň blízkosti k väčšine, ktorý neohrozuje jej vlastnú identitu. Pre väčšinové spoločenstvo je základným problémom, do akej miery tolerovať a podporovať existenciu odlišného, do istej miery cudzieho prvku narúšajúceho homogenitu spoločnosti s potenciálnou hrozbou jej destabilizácie a v akom rozsahu zasahovať, rozhodovať o spôsoboch existencie menšiny, preberať zodpovednosť menšiny. Toľko z vystúpenia na tomto sympóziu od pani Zeľovej zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý teda odznel, ako som uviedol v roku 1991.
Myslím si, že predložený návrh zákona nesmeruje k adaptácii najmä maďarskej národnostnej menšiny k väčšinovému spoločenstvu formou jej integrácie, ale prinajlepšom vo vienku tohto zákona je zachovaný princíp sebasegregácie maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Toto je cesta 19. storočia. To nie je cesta smerujúca k zjednotenej Európe.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.
To bol posledný vystupujúci pred obedňajšou prestávkou. Doteraz vystúpila polovica písomne prihlásených poslancov.
Zvolal som mimoriadnu schôdzu na základe požiadavky klubu HZDS po skončení tejto schôdze. Všetko to vychádza tak alebo môžem to povedať definitívne, že zajtra bude Národná rada rokovať a po jej skončení by potom bola 18. schôdza.
Obedňajšia prestávka bude do 13.00 hodiny.
Pán poslanec Orosz, nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo.
Dovolil by som si požiadať členov ústavnoprávneho výboru, aby sa na 12.30 hodinu dostavili do ústavnoprávneho výboru. Uskutoční sa schôdza ústavnoprávneho výboru.
Ďakujem pekne.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadam pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Pokračujeme v rozprave, v ktorej teraz vystúpi pán poslanec Paška. Pripraví sa pán poslanec Oberhauser. Opravujem, po pánu poslancovi Paškovi vystúpi pán poslanec Prokeš.
Nech sa páči, pán poslanec Paška, máte slovo.
Je 13.00 hodín, pán poslanec, bol dohodnutý termín. V rozprave môžeme pokračovať. Nechcete teraz vystúpiť v rozprave? (Odpoveď poslanca z pléna.)
Pán predkladateľ, pán podpredseda vlády Fogaš, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Žiadam pána spravodajcu, aby zaujal svoje miesto. Pán poslanec Halmeš, nech sa páči. Pán podpredseda vlády, pokiaľ sa nachádza v budove parlamentu, žiadam ho, aby sa dostavil na svoje miesto navrhovateľa.
Pán poslanec, je tu pán spravodajca, vystúpite v rozprave teraz? Pán predkladateľ príde každú chvíľu. Samozrejme, že vaše návrhy zachytí aj pán spravodajca, však tu sedí.
Nech sa páči, pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Vážený predsedajúci,
ctené kolegyne, kolegovia,
Národná rada Slovenskej republiky pokračuje v druhom čítaní prerokúvania vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275), zákona, ktorý je vo viacerých ustanoveniach zjavne v rozpore s článkom 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý znie: Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk, a článkom 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.
Vláda Slovenskej republiky tak predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky protiústavný zákon a poslanci vládnej koalície namiesto toho, aby tento zmätok vrátili vláde Slovenskej republiky na prepracovanie, s úplnou vážnosťou predložený návrh prerokúvajú a tvária sa, akoby zjavne protiústavné pasáže návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín vôbec nevideli, tvária sa, akoby nepočuli naše upozornenia na vážne chyby uvedenej predlohy. Sú hádam postihnutí hluchotou a slepotou? Podľa toho, ako sa dobre orientujú v parlamentnom bufete, akí sú tam čulí, je zjavné, že dobre vidia aj počujú. V prípade schvaľovania zákona o používaní jazyka národnostných menšín však nechcú vidieť a nechcú počuť rozumné argumenty opozície, ba nechcú už ani rozmýšľať.
Ponižujúco sa podrobili diktátu budapeštianskej loby doručeného z komisariátu v Bruseli, ktoré im odobrila ich koaličná chunta ovládajúca Slovensko. Budapešť potrebuje legalizovať používanie maďarského jazyka na Slovensku, a to tak v bežnom, ako aj v úradnom styku. Stratégovia v Budapešti na rozdiel od diletantov vo vláde Slovenskej republiky totiž vedia, že vstupom do Európskej únie zaniknú reálne hranice medzi Slovenskou republikou a jej susedmi a voľný pohyb, ktorý je základným predpokladom integrácie, otvorí pre Budapešť nové možnosti na reálne presadzovanie svojich záujmov na Slovensku. Občania Maďarskej republiky budú môcť voľne migrovať po celom území Slovenska, budú môcť voľne nadobúdať nehnuteľný majetok na území Slovenska, budú sa môcť usadiť kdekoľvek na Slovensku, budú tu môcť podnikať, pracovať a žiť.
Možno namietnete, že takúto možnosť dostanú aj naši občania, ktorí sa budú chcieť presídliť napríklad do Maďarska, a že možnosti sú teda vyrovnané. Omyl, vážení vládni hazardéri. Jazykové prostredie v obchodoch, úradoch a mestách či v obciach je všade v okolitých krajinách jednojazyčné a prišelci neovládajúci príslušný jazyk sú v tomto prostredí stratení. Buď sa naučia jazyk príslušnej krajiny, alebo sa v tejto krajine neuplatnia a budú sa musieť vrátiť domov. Jedine vy, vážení, idete na Slovensku práve týmto z Bruselu či Budapešti nadiktovaným zákonom vytvoriť u nás jazykové prostredie, ktoré umožní bez akýchkoľvek obmedzení prichádzať a usadzovať sa na Slovensku a pôsobiť na Slovensku všetkým Maďarom, a to tak z Maďarska, Rumunska, Vojvodiny alebo Ukrajiny. Všetci títo len po maďarsky hovoriaci občania okolitých krajín nájdu možno najskôr len na južnom Slovensku, neskoršie už na celom území Slovenska prostredie, ktoré im umožní na tieto teritóriá expandovať a postupne ich prirodzenou zvýšenou migráciou aj ovládnuť.
Vážení vládni hazardéri, za pohladkanie pána Van der Stoela odovzdávate iným to, čo vám nepatrí. To, za čo stáročia bojovali naši dedovia, odovzdávate to, čo vlády iných krajín neodovzdajú bez boja, skryto odovzdávate suverenitu a územie našich predkov. Nepochybujem o tom, že väčšia časť vašej hlasovacej mašinérie nemá ani potuchy o potenciálnych rizikách predloženého návrhu zákona a vo svojej prostoduchosti uverila predkladateľmi skonštruovanej krycej kampane pre všeobecnú akceptáciu predloženého návrhu, ktorá sa opiera o naše záväzky zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v ďalších vyhláseniach našej exekutívy v rozličných zahraničných inštitúciách.
Lož a podvod na našich občanoch sa skrýva nie v jeho samotnej existencii, ale najmä v jeho obsahu. Vládou predložený obsah normy je v rozpore so štátnymi záujmami Slovenskej republiky, ide ďaleko nad všeobecne akceptované práva menšín v civilizovanej Európe a veľkorysou ponukou práv pre menšiny dostáva slovenskú komunitu do vo svete ojedinelej situácie, keď práva menšiny sú nadradené právam ostatných občanov štátu. Pán podpredseda vlády, konkrétne § 8 ods. 1, ktorý je v rozpore s ústavou, konkrétne s článkom 34 ods. 3 ústavy, ktorý hovorí, že výkon práv patriacich k národnostným menšinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.
(Hlasy z pléna.)
Nadraďuje sa nad zákon o štátnom jazyku. (Hlas z pléna.) Tak potom načo je tam uvedené?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, pán poslanec, pokračujte v rozprave.
Poslanec J. Paška:
Takže jednoznačne § 8 ods. 1 nemá čo robiť v predlohe zákona, ktorý ste predložili do Národnej rady.
Pilotný projekt Európskej únie, ktorý sa nám snaží vnútiť vládna moc, robí zo Slovenska jazykové laboratórium s neprimerane veľkými rizikami pre štát a jeho budúcnosť. Preto je pochopiteľné, že pre väčšinu našich obyvateľov je takýto hazard so štátom a jeho budúcnosťou neprijateľný. Naši občania sú však bezmocní, lebo väčšina ich volených legitímnych zástupcov sa obrnila, nechce počuť ich hlasy. Namiesto zastupovania svojich voličov sa naháňa po ministerstvách a vybavuje si svoje kšefty. Nakoniec vidíte to tu teraz, sála je prázdna. Zabáva sa intrigovaním, ako podfúknuť koaličného partnera a uchmatnúť mastnú províziu za sprostredkovanie predaja majetku štátu bohatým zahraničným sponzorom. A vôbec nezastupuje vlastne svojich voličov.
Nuž vážení koaliční mocipáni, keď už nechcete dať na dobre mienené rady z opozičných radov, dovolím si vám prečítať, čo si o vašom návrhu myslia naši občania. Prečítam vám zo stanoviska krajskej rady Matice slovenskej Trnavského kraja k návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Iste uznáte, že Matica slovenská ako inštitúcia po stáročia zastupovala dobre, nekompromisne záujmy slovenského národa a nikdy nezradila, nikdy nebola poplatná žiadnej politickej garnitúre. Krajská rada Matice slovenskej z Trnavského kraja reprezentujúca 38 miestnych odborov Matice slovenskej a približne 5 tis. členov považuje za potrebné zaujať k problematike pripraveného zákona o používaní jazyka národnostných menšín takéto stanoviská.
Krajská rada Matice slovenskej sa považuje za plne kompetentnú vyjadriť sa k pripravovanému návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, nakoľko tu vyvstáva vážna hrozba, že prijatie a uplatňovanie tohto zákona bude mať zhubné dôsledky pre každodenný život Slovákov žijúcich na jazykovo zmiešanom území. To znamená pre nich v okrese Galanta a Dunajská Streda. Krajská rada protestuje proti každému ustanoveniu pripravovaného zákona, ktoré by mohlo akokoľvek poškodiť záujmy Slovákov žijúcich na tomto území. Krajská rada Matice slovenskej vyhlasuje, že neokrôchané, hrubé zasahovanie orgánov Európskej únie do nášho zákonodarstva je v príkrom rozpore so samostatnosťou a zvrchovanosťou Slovenskej republiky. Žiadajú vládu, aby takéto hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí nášho štátu rozhodne odmietla.
Bohužiaľ, zbytočne žiadajú našu vládu.
Zákon o používaní jazykov národnostných menšín neobsahuje zákonodarstvo ani jedného európskeho štátu. Ak takýto zákon orgány Európskej únie vyžadujú len od Slovenskej republiky, považujeme to za bezprecedentný príklad hrubého diktátu porovnateľný len s Mníchovom. Krajská rada Matice slovenskej Trnavského kraja trvá na tom, aby prípadné prijatie tohto zákona ani v najmenšej miere nenarušilo účinnosť a platnosť zákona o štátnom jazyku. Ďalej krajská rada Matice slovenskej zároveň žiada, aby vláda Slovenskej republiky dôrazne vyžadovala dodržiavanie platného zákona o štátnom jazyku.
Pokračovať budem v ďalšom vystúpení.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem poslancovi Paškovi za jeho vystúpenie v rozprave.
S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pán poslanec Andrassy. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Andrassy, máte slovo.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Som veľmi rád, že pán Paška vystúpil, tak ako vystúpil a tá lož a faloš, o ktorej rozprával, sa týka práve jeho strany, Slovenskej národnej strany. Ak si vezmeme spoločné vyhlásenie, ktoré podpísal čestný predseda Slovenskej národnej strany, kde sa svojím podpisom zaväzuje, že odporučí vláde a parlamentu, aby čo najskôr pripravila návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín, tak to je ten vzťah o tom, čo on hovoril. A takisto terajší predseda Slovenskej národnej strany takisto prejavil svoj vzťah k tomuto zákonu a odpor voči tomuto zákonu tým, že teraz je na dovolenke a opaľuje sa niekde na zahraničných plážach.
Chcem povedať, že lož a klamstvo opäť uplatnil v tom, že tak ako im to vyhovuje, vždy cituje určité paragrafy ústavy, určité odseky ústavy a vždy si vyberá len to, čo mu vyhovuje. Takže ho chcem doplniť, že v odseku 6 Ústavy Slovenskej republiky sa okrem toho, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk, hovorí aj o tom, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Takže nie je to v žiadnom rozpore s ústavou. A takisto veľmi rád cituje § 34 a najmä odsek 3. Tak ja mu zase odcitujem odsek 2, v ktorom sa hovorí, že zákonom sa zaručí občanom právo na osvojenie si štátneho jazyka a právo pre národnostné menšiny používať ich materinský jazyk v úradnom styku. Takže to je tá skutočná pravda, o ktorej hovorí Ústava Slovenskej republiky, a nie tá, o ktorej hovoria predstavitelia Slovenskej národnej strany.
Ďakujem. (Potlesk.)