Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Mészáros, nech sa páči.

Poslanec L. Mészáros:

Ďakujem, pán predseda.

Neviem, či si pán poslanec Gašparovič uvedomuje, že svojím návrhom, aby hranica regiónu, kde sa môžu používať jazyky národnostných menšín, bola 50-percentná, diskriminuje. Svojím návrhom absolútne diskriminuje všetky národnostné menšiny na Slovensku, okrem maďarskej. Totiž maďarskej menšine iba zužuje jeho práva. Poviem jednu štatistiku. Pokiaľ by tá hranica bola 50-percentná, teda aj tento nápad je zlý. Podľa môjho názoru v tom prípade by ani jedna národnostná menšina, okrem maďarskej menšiny, nemohla používať svoj jazyk ani v jednej obci. Maďarská menšina by ho mohla používať teda ešte v 438 obciach. Pán Gašparovič, tlačíte nás do takej situácie, aby sme teda iba pre seba robili ten zákon, čo my nechceme. My chceme tento zákon aj pre ostatné menšiny.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Ja naopak by som veľmi vrelo chcela podporiť návrh pána poslanca Gašparoviča s tým zvýšením hranice na 51 percent. Pretože ak si pozriem priložený zoznam obcí, je ich tam vyše 500, tak skutočne sú tam dve obce, ktorých by sa dotýkalo úradovanie v nemeckom jazyku. Takže neviem, o čom sa tu hovorí. Skutočne sa tu hovorí iba o používaní maďarského jazyka, o žiadnom inom používaní sa nehovorí. 51 percent, to by nebolo diskriminačné voči žiadnej národnosti, pretože to nie je diskriminačné ani v tomto prípade, ostatných národností sa to netýka, ale čo by bolo plus, nebolo by to diskriminačné pre obyvateľov slovenskej národnosti, ktorí žijú v týchto obciach, a o tých nám v prvom rade musí ísť. Samozrejme, že treba dbať aj na požiadavky národnostných menšín, ale v prvom rade treba dbať na požiadavky a práva slovenského národa.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Pripraví sa pán poslanec Slobodník.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán podpredseda vlády,

dámy a páni,

vystupujem k tejto problematike po prvýkrát. Nezapojil som sa ani do faktických poznámok. Prosím, aby som nebol chápaný konfrontačne a dovoľte mi, aby som sa ospravedlnil, že vzhľadom na krátkosť času nie je možné, samozrejme, takú zložitú problematiku definovať a dešifrovať v systémových súvislostiach, v ktorých táto problematika skutočne pôsobí.

Chcel by som v úvode uviesť, že mi je veľmi ľúto, že taký závažný dokument, ktorý sa prijíma v súvislosti s používaním jazykov národnostných menšín, že taký závažný dokument prijímame v skrátenom legislatívnom konaní. Považujem to za hrubú chybu a táto chyba bude mať neodškriepiteľné dôsledky na morálnopolitickú klímu v tejto spoločnosti, ale bude mať aj zahraničnopolitické dôsledky. Je mi ľúto, že mnou taký uznávaný a vážený podpredseda vlády za legislatívu je vlastne nositeľom toho, čo oni sami ako poslanci Strany demokratickej ľavice odsudzovali, že temer v 90 percentách legislatívnych návrhov, ktoré od volieb v septembri 1998 sme absolvovali v tejto sále, sú návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Taký závažný dokument si vyžaduje skutočne diskusiu, korektnosť, pretože sa zakladajú takýmto urýchleným chvatom aj nové krivdy, ktoré sa potom ťažko možno celé desaťročia naprávajú. Toto ja považujem za nedobrú klímu na prerokúvanie takéhoto návrhu zákona.

Vzhľadom na koaličné pomery ste robili z tohto návrhu zákona tabu. Robili ste z toho fetiš a robili ste z toho tajnú vec, kde o jednotlivých alternatívach nebolo možné diskutovať a nebolo možné zaujať ani objektívny postoj, a to aj nad rámec extrémizmov zo všetkých strán vrátane extrémizmov zo strany opozičných politikov. To hovorím veľmi pokojne, kultúrne a s hlbokým vnútorným presvedčením.

Dovoľte mi v tejto súvislosti ďalej uviesť, že sa tu z hľadiska politologického hrajú určité hry. Mnohí politici vládnej koalície mi v súkromných rozhovoroch avizovali, že aj prijatie takéhoto zákona, ktoré je v podstate ničím iným ako ústupkom pred tlakmi, že prijatie tohto zákona vraj má v rámci demokracie a pluralizmu eliminovať etnicky postavené subjekty na slovenskej politickej scéne, ak to mám slušne povedať. Myslím si, že táto téza, ktorú niektorí politici koalície vlastne presadzujú v súkromných rozhovoroch, politologicky znamená, že je to eliminovanie Strany maďarskej koalície z politického života tejto spoločnosti. Samozrejme, je to diskutabilná skutočnosť, ale je zlé, ak sa riešia ústavné pomery krajiny cez takúto prizmu. A toto je tiež signál, na akej báze a na akej jednote je súčasná vládna moc a koalícia postavená.

Ďalej by som chcel v tejto súvislosti uviesť, že z hľadiska politického aj z hľadiska právneho sú, samozrejme, rôzne postoje k prijatiu tohto návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som komentoval právny pohľad na vec. Tá téza, ktorú sa pokúsim obhájiť, je tézou v tom, že neexistujú právne dôvody preto, aby takýto jeden jediný zákon existoval. To ale, aby som zas neutlmil pozornosť tých kolegov, ktorí presadzujú tento zákon, neznamená, že snaha, lebo žiadosti, požiadavky o takýto zákon, ktorý by takto upravoval danú problematiku, nie je legitímna. Ja znovu opakujem, že táto snaha je legitímna, aj keď si možno nahnevám niekoho, kto fandí, že tento zákon netreba. Ale z právnej stránky takýto postup nie je nutný. A toto je práve to, čo mi prekáža aj vo vzťahu k európskym štruktúram, ktoré nás tlačia do takéhoto návrhu zákona, že cez lož, klamstvo a protiprávne názory sa vlastne vnucuje zvonku zásahom do suverenity tohto štátu takýto postup.

Dovoľte mi niekoľko argumentov v tejto súvislosti. Spočítal som si špeciálne pre toto vystúpenie v platnej Ústave Slovenskej republiky, v koľkých ustanoveniach sa upravuje splnomocnenie ústavy na to, aby určitá daná spoločenská problematika bola upravená zákonom. V dvoch prípadoch ústava predpokladá existenciu ústavného zákona a v 90 prípadoch ústava hovorí o tom, že sa má prijať pre danú problematiku zákon. V 90 prípadoch. Ak by sme išli cez tú zvrátenú logiku, že to musí byť v jednom zákone, tak by sme dospeli k záveru, že na Slovensku by malo platiť len 90 zákonov a žiaden iný. To je jedna rovina.

Druhá rovina je tá, že pod pojmom zákon, tak ako to chápe ústava, ale aj medzinárodné dokumenty, ktorým je Slovensko viazané, sa rozumejú ďalšie zákony a že pod týmto pojmom sa rozumejú aj nariadenia vlády a vyhlášky príslušných rezortov, teda takzvané všeobecné záväzné normatívne právne akty. Ústava Slovenskej republiky je definovaná v tomto zmysle z hľadiska výkladu v tých 90 prípadoch aj rozhodnutím Ústavného súdu číslo II/28 z roku 1996 publikovaná pod číslom 7 z roku 1997, podľa ktorej termínom zákon sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily.

V tejto súvislosti je teda evidentné aj v pohľade pri kontrolnom systéme k medzinárodným dokumentom, že nie je nevyhnutné danú problematiku upravovať len jedným jediným zákonom. Pri kontrolnom systéme v medzinárodnom práve aj z hľadiska zaradenia Slovenska do štruktúr, napríklad v Medzinárodnej organizácii práce platí 62 dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovensko viazané. V kontrolnom mechanizme vykazuje Slovenská republika už od vekov aj vyhlášky, dokonca aj technické normy, ktorých je niekoľko tisíc. V tejto súvislosti teda, ak sa hovorí o vnútroštátnom zákone alebo zákonodarstve, sa do systému tohto zákona zaraďujú všetky normatívne právne akty, nielen zákony.

Z hľadísk analýzy textu zákona, ktorý dáva vláda k dispozícii, chcem uviesť, že tento zákon rieši danú problematiku len o trochu viac ako nič. Pri nejakej detailnej analýze textu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín chcem povedať, že tento zákon je v nerovnováhe s ústavou, pretože ak ideme na túto filozofiu prípravy komplexného zákona, že súčasťou tejto skupiny práv je právo používania jazyka etnických skupín, tento zákon obchádza túto pasáž z Ústavy Slovenskej republiky a etnické skupiny nie sú ani spomenuté. Čiže je tu vytvorená už v návrhu zákona nerovnováha vo vzťahu k platnej ústave. Preambula už bola komentovaná, nechcem ju uvádzať, ale domnievam sa, že preambula v tomto návrhu zákona nemá svoje opodstatnenie, je všeobecná, frázistická a je neúplná z hľadiska platného textu ústavy. Ide pod rámec platného textu ústavy. Jednotlivé ustanovenia sú deklaratórne v tomto zákone. Sú tam nadbytočné ustanovenia, ktoré upravujú v podstate konštatačne len určitým spôsobom inventarizačne, kde sa používa jazyk podľa iných právnych predpisov najmä v trestnom práve či v občianskom súdnom procese.

Chcel by som uviesť, že v tejto súvislosti nie sú vôbec určené pojmy, kto je to osoba patriaca k národnostnej menšine, pretože ja môžem byť doobeda spišský Nemec, pokojne sa môžem poobede ohlásiť k poľskej národnosti a vôbec to nikomu nebude prekážať. A tento voľný spôsob subjektivity toho, kto má právo subjektivity, teda mať práva a povinnosti z tohto zákona, sa takto voľne vykladá, tak dôjdeme k absurdným predstavám, ktoré potom spochybňujú aj kvalitu legislatívcov Strany maďarskej koalície bez urážky, pretože nedosiahli ste vo svojich návrhoch to, čo ste chceli dosiahnuť z hľadiska formálnej logiky. Ja teraz nebudem komentovať, či máte právo požadovať sobáš, matriku a pohreb v jazyku menšiny, ak by som to aj uznával, tak to, čo ste napísali v návrhu, ste nedosiahli. V tom je ten problém. Dokonca sa tam hovorí o materinskom jazyku. Ja poznám Čecha, ktorý má mamu Španielku, jeho materinský jazyk je španielčina, ak bude mať práva podľa tohto zákona na území Slovenska, tak sa pohreb v Starej Ľubovni musí robiť po španielsky, ak si to on bude želať, pričom on bude pokojne bývať v Bratislave, lebo tam nie je väzba ani na miesto trvalého bydliska, ani na ďalšie skutočnosti.

Vážený pán podpredseda vlády, posledný paragraf, ktorý navrhujete, že sú silnejšie a slabšie zákony, bude predmetom rokovania Ústavného súdu, ak ho prijmete. Ja budem prvý, ktorý túto žalobu na Ústavný súd napíše. Je mi ľúto, že tento zákon sa pripravoval v časovej tiesni a čo sa rýchlo robí, tak aj skončí.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky: pani poslankyňa Keltošová, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predseda, a ospravedlňujem sa, ak som neskoro zareagovala.

Chcem sa pripojiť k tej časti vystúpenia pána poslanca Tkáča, ktorá hovorí o spôsobe prípravy tohto návrhu zákona. Opozícia sa viackrát dožadovala aspoň pracovnej predlohy jednotlivých návrhov zákonov, tak ako ich jednotlivé subjekty predkladali svojim grémiám ako pracovné návrhy, s ktorými by bolo možné pracovať. Pán podpredseda, využívam príležitosť, že ste tu dnes v rokovacej sále a chcem vám pripomenúť, že vaša vláda mala pripraviť za prvý polrok 17 právnych predpisov v zmysle harmonogramu, ktorý ste si dohodli s Európskou komisiou. Jazykový zákon je len jeden zo 17. Ak budete takto pokračovať, takýmto tempom a takouto "spoluprácou" s opozíciou, nedivte sa, že budeme podávať podania na Ústavný súd a že budeme úspešní napríklad tak ako v kauze vyhlásenej amnestie pánom Dzurindom, respektíve zrušenej.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Predovšetkým by som sa chcela poďakovať pánu poslancovi Tkáčovi za jeho erudované vystúpenie a chcela dúfať, že si ho pozorne vypočula aspoň tá hŕstka koaličných poslancov, ktorá je tu prítomná. Tiež som chcela zareagovať na tú časť, keď pán poslanec v úvodnom slove, v úvodných slovách hovoril o skrátenom legislatívnom konaní a nepovažoval ho za vhodné. Ja som tiež na to vo svojom vystúpení upozornila. Keď si pozriete podpis premiéra Dzurindu, je tu 23. jún. 23. júna bol vo vláde prerokovaný tento zákon a parlament sa ním začal zaoberať, teda začalo sa rokovanie parlamentu 29. júna. Keďže nám materiály neposielate domov, ale zostávajú v skrinkách poslancov, nemali možnosť predovšetkým tí poslanci, ktorí sú mimo Bratislavy, sa k tomuto zákonu dostať. Čo sa týka skráteného konania, naozaj nesplnilo ani zákonom určené kritériá. A v závere iba toľko, že keď sme my pred rokom dali pred skončením volebného obdobia na skrátené konanie časť sociálnych zákonov, ktoré boli v prospech obyvateľstva, a potrebovali sme, aby ich účinnosť bola 1. januára, tak nás najviac kritizoval súčasný minister školstva pán Ftáčnik, právnici SDĽ, ale najmä predseda SDK pán Roman Kováč, ktorý dnes bez hanby plní tú úlohu, že vždy rozširuje program rokovania Národnej rady o návrhy v skrátenom legislatívnom konaní.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Tkáč spomenul aj etnické skupiny. V súvislosti s tým sa domnievam, že predložený návrh zákona aspoň v dôvodovej správe by mal analyzovať, ako sa tento zákon dotkne alebo nedotkne ostatných národností. Napríklad tu máme Chorvátov. Ja osobne mám zistené, že v jednej obci, možno, že je to aj vo viacerých, v Jarovciach je vyše 20 percent chorvátskej národnosti, ale, žiaľ, v zozname obcí, ktoré sú priložené k tomuto návrhu zákona, sa o Jarovciach nehovorí nič. A ako sa tento zákon dotkne etnických skupín, napríklad Rómov. Som presvedčená, že tu máme veľa obcí, kde žije aj 50 percent, možnože aj 90 percent Rómov. A znovu sa v tom zákone nič nehovorí, čiže ideme prijať zákon, ktorý bude nadštandardný pre jednu národnostnú menšinu, a to maďarskú, ale o ostatné národnostné menšiny sa vôbec ani len nezaujímame.

Takže by som prosila, keby takáto analýza k tomuto zákonu bola dodaná, pretože ináč to diskriminuje ostatné národnosti na Slovensku.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

V rozprave vystúpi pán poslanec Slobodník, pripraví sa pán poslanec Engliš.

Poslanec D. Slobodník:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda vlády,

dámy a páni,

k tejto otázke sa naozaj dá pristupovať z mnohých aspektov. Som veľmi rád, že tu erudovane vystúpili aj naši právnici, dnes predpoludním aj pán poslanec Gašparovič, aj pán poslanec Tkáč a, samozrejme, aj ďalší naši právnici, ktorí síce dnes nevystúpili, ale obhajujú isté stanovisko.

Ja si zvolím v prvej časti asi taký porovnávací etalón, ako je to s ostatnými štátmi, ktoré sú asociovanými členmi Európskej únie, a ako je to s ich jazykovými zákonmi. V prvej skupine sa nachádza okrem iných štátov aj Estónsko. Estónsko je krajina, v ktorej žije veľká ruská menšina. Estónske zákony nariaďujú, že estónske občianstvo môže dostať len človek, ktorý písmom a slovom ovláda estónčinu. To znamená, keďže estónčina je ugrofínsky jazyk, blízky fínskemu, nesmierne ťažký pre Slovanov, takže to je otázka taká a existuje to. A Európska únia, či už chce nejakým spôsobom diskriminovať Rusov, občanov ruskej národnosti alebo pre iné dôvody, nič nežiada. Samozrejme, je tu aj krajina, ktorá sa takisto uchádza o členstvo, je asociovanou a je to Rumunsko. V Rumunsku platí zákon, platia zákony, ktoré sa vydali v súvislosti najmä s početnou maďarskou menšinou, ktorá tam žije, že dejepis a zemepis sa vo všetkých školách, kde sa vyučuje v národnostnom jazyku, teda v maďarčine, sa vyučuje po rumunsky, to znamená, že sa žiada od týchto žiakov, aby sa aspoň na tých dvoch hodinách povinne učili rumunčinu a ovládali tento jazyk. Nebudem hovoriť o krajinách, ktoré nie sú v prvej skupine, ale sú asociované, Lotyšsko, kde je takisto obrovská 40-percentná menšina občanov ruskej národnosti, kde takisto sú zákony veľmi striktné.

Takže tu sa naozaj vynára tá otázka, prečo má Slovensko byť tým pokusným králikom, prečo od Slovenska sa žiada niečo, čo sa od iných krajín nežiada. Koniec koncov mohli by sme sa obrátiť priamo na Maďarsko. Operuje pán Csáky tým, že u nich v Maďarsku je lepšie vyriešená parlamentná účasť menšín ako na Slovensku. Dobre počúvajte, takúto nehoráznu lož tvrdí vo svojej knihe Maďari na Slovensku. Keď som sa ozval, tak mi odpovedal písomne ako na interpeláciu, áno, že to je tak, pretože v Maďarsku taký zákon prijali. Je vraj druhá otázka, že taký zákon neuviedli do života, ale taký zákon prijali. Tu máte logiku a uvažovanie všetkých žrecov veľkomaďarstva. Táto tradícia siaha do minulého storočia. Tam sa to začalo, tam prijali najlepší národnostný zákon po rakúsko-uhorskom vyrovnaní o rok potom, čiže v roku 1868, v minulom storočí, o ktorom napísal jeden autor, ktorý mal rád Maďarov, a dokonca napísal knihu Hungary and her Successor, čiže Uhorsko a jeho dediči, a tam nás dokonca nabádal alebo mrzelo ho, že Slováci sa oddelili v roku 1918 od Maďarov. Kniha bola vydaná koncom tridsiatych rokov. A v tejto knihe, ale bol to anglický autor, veľmi korektný, ktorý skutočne objektívne písal. Tam píše - prijali Nationality act, takto to nazval po anglicky, teda zákon o národnostnom jazyku, ideálny zákon, zákon, ktorý skutočne prijala aj Liga národov alebo Spoločnosť národov po prvej svetovej vojne a tak ďalej, ďalšie chvály a potom dodáva: Má len jednu chybičku krásy. Nikdy sa neaplikoval. Čiže istý, ten istý model platí aj v maďarskej ústave.

A prečo by sa Slovensko nemohlo obrátiť na Európsku úniu s požiadavkou, aby Maďarsko konečne realizovalo, ani nie prijalo, oni majú už ten zákon, ale aby realizovalo zákon o príslušnosti, o členstve občanov iných národností, je ich tam dokopy 13, v maďarskom parlamente. Zákon bol prijatý 20. októbra 1993 pod číslom 77. Voľby boli v roku 1994, nič, voľby boli v roku 1998, nič. Pán Orbán, keď navštívil Slovensko naposledy, keď mu túto otázku položili už za novej vlády, absolútne to zahral do autu a už absolútne ani neuvažuje o tom, že by v roku 2002, keď budú najbližšie voľby v Maďarsku, mali menšiny na základe tohto existujúceho zákona tam byť. To je tá prvá časť.

A teraz tá druhá časť, skoro mi to vyšlo na polovicu. Neuvedomujete si a prepáčte, ja ešte z čias ministra kultúry som musel študovať národnostnú problematiku, prečítal som desiatky kníh o nacionalizme - Heiss, Anderson a tak ďalej a tak ďalej. Nebudem vám tu všetky citovať, mám ich ešte doma. A viem, a preto tie urážky, ktoré si tu pán Weiss dovolí z pozícií svojho neprekonaného internacionalizmu adresovať Slovákom, sú lžou. Nacionalizmus, aby som to najzjednodušil, znamená utláčanie iného národa. Samozrejme, pán Duka-Zólyomi spolu s pánom Csákym a spolu s pánom Durayom tam napísal, že sme kolonizátori, ale to, samozrejme, nie je pravda. Alebo chcete sa aj pod toto podpísať, že sme kolonizátori? Nechcete vidieť systémovú a systematickú politiku, akú vedie maďarstvo z Budapešti, z Washingtonu a z Komárna alebo kde je centrum, proti slovenskému národu.

Teraz, aby som vám dokázal, že tu sú plány veľmi reálne. Viktor Orbán, premiér maďarskej vlády, sa stretol s veliteľom Westleym Clarkom z NATO v Európe a už požaduje autonómne postavenie Maďarov vo Vojvodine ako hotovú vec, ako samozrejmosť, ktorá sa musí stať. Kto z vás je taký naivný, aby si myslel, že keby sa to stalo, ja verím, že sa nestane, ale keby sa to stalo, že by sa na tom požiadavky zastavili ako na tom, čo spomínal pán poslanec Gašparovič, že keď budú prijaté mená a tabule, že sa na tom zastaví. Nechcete si uvedomiť, že Slovensko je dlhodobo varené, pripravované na pekáči pre toto. Od samého začiatku ešte pred vznikom Slovenskej republiky sa tu robila táto taktika. Za blahých čias VPN spolu s MNI sa vytvárali všelijaké bloky. Potom, to si tiež prosím vás pekne uvedomte, Maďarsko robilo všetko ako štát, aby sa Slovensko nestalo súčasťou Rady Európy. Boli sme tam 30. júna 1993, presne v ten deň nás prijali. Deň predtým sa vyhlásilo, že Slovensko sa nestane, pretože Maďarsko to bude blokovať. To bola snaha dostať Slovensko na vedľajšiu koľaj a ukázať, že Slovensko je nacionalistické, šovinistické a neviem aké rasistické. V tomto pokračovala celá táto maďarská skupina poslancov, nie občanov. Ja rozlišujem medzi občanmi maďarskej národnosti a medzi ich "elitou", ktorá sa usadila v tomto parlamente.

Pán Duray na konferencii o menšinách vo Flensburgu v máji 1993, kde som bol aj aj, rozdávali sa letáky, on tam osobne nebol, bol tam pán Csáky, ktorý vystúpil veľmi a veľmi protislovensky. Neviem, ako môže takýto človek sedieť v slovenskej vláde, ale to je vec, ktorú dúfam vyriešime ako klub a budeme sa usilovať o jeho odvolanie. Vtedy tam rozdávali letáky, kde sa hovorilo, počúvajte dobre: Na Slovensku sa robia etnické čistky proti Maďarom. Viete, čo sú etnické čistky, zažili sme to, bohužiaľ. Aj v Kosove, teraz naposledy. A on toto tvrdil v roku 1993, aby vytváral atmosféru proti Slovensku. To vám nič nehovorí? Nehovorí vám nič, keď Duka-Zólyomi s Csákym a Durayom nás nazýva kolonizátormi? Keď pán Duray napíše k doslovu do knihy o Jánošovi Eszterházym v roku 1995, že na Slovensku sú pomery, ako boli v druhej polovici tridsiatych rokov vo fašistickom Nemecku?

Neruší vás to, že vtedajší minister Maďarskej republiky László Kovács zašiel za Hansom van den Broekom, európskym komisárom pre zahraničie, a normálne mu položil z mosta do prosta otázku, čo si myslí Európska únia o etnickej autonómii? Pán Hans van den Broek málokedy v živote povedal takú múdru vetu, ako keď ho jednoducho odbavil: Európske zákonodarstvo takéto zákony nepozná. Ja som mu to pripomenul na jednej konferencii. Čakal som na jeho reakciu, či sa bude dištancovať od svojho výroku alebo či povie, že toto ste si vymysleli. Nie. Prijal to a reagoval na to, ako hovoril o tom ako o feta com, ako hovoria diplomati, ako o hotovej uskutočnenej veci. Takže rozvážte si, o čo ide. Naozaj sa budem musieť ešte prihlásiť, lebo je veľa vecí, ktoré sa tu ešte nepovedali, a povedať ich treba.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slobodníka: pán poslanec Kalman ako prvý, pán poslanec Cuper ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem, pán predseda.

Pán poslanec Slobodník hovoril o tom, že sa tento zákon očakáva od nás aj v Európskej únii. Je to pravda. Pravdou je aj to, že sme ho sľubovali, dávali určité prísľuby, že je to v ústave. Chcem však zdôrazniť, že tento návrh zákona nie je kompletný. Je určitým spôsobom zmätkový a môže vyvolať v konečnej realizácii nielen problémy ekonomického charakteru obcí, možno aj štátu, ale predovšetkým v samotných obciach. Chcem poukázať na myšlienku, ktorá už dnes zaznela, o ktorej sme niekoľkokrát rozprávali a naposledy aj vo výbore pre národnosti a ľudské práva, kde som s tým vyšiel a jednoznačne to nebolo vysvetlené.

Fakt je taký, že na Slovensku žije rómska národnosť.

Dámy a páni, to už nie je nejaké etnikum, to je od roku 1991 oficiálne uznaná národnosť pri ostatnom sčítaní ľudu. Fakt je aj taký, že Rómovia v mnohých obciach na Slovensku tvoria viacej ako 20 percent občanov príslušnej obce. To znamená, že podľa tohto zákona Rómovia majú právo hovoriť vo svojom jazyku a žiadať všetko to, čo im tento zákon umožňuje. Zákon s tým však nepočíta. Tie obce v prílohe fakt nie sú uvedené.

Pre tých, ktorí operujú pojmom, že rómsky jazyk nie je kodifikovaný, chcem pripomenúť, že aj v brožúrke, ktorú sme tu dostávali asi pred dvoma týždňami, v tej bielej, je v jednom článku alebo v jednej stati uvedené, že rómsky jazyk je kodifikovaný od roku 1971 Slovenskou akadémiou vied. Chcem pripomenúť, že aj počas našej vlády vyšlo niekoľko učebníc pre rómske deti a rómsky jazyk je teda oficiálne uznaný. O čom tu teda hovoríme a prečo sa nevenujeme tejto problematike? Prečo ideme prijať zákon, ktorý, už som to zdôrazňoval aj včera, bol k nemu veľký rozpor v rade pre národnosti a ktorý vlastne pre Rómov nebude platný. Je to v rozpore s Rámcovým dohovorom Rady Európy.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Chcem povedať, že pán poslanec Slobodník mi hovoril skutočne zo srdca a som presvedčená, stopercentne presvedčená, že jeho príhovor oslovil mnohých poslancov - Slovákov v tomto parlament, tým myslím aj koaličných poslancov, ktorí sú určite v hĺbke duše presvedčení, že hovoril pravdu, že nezavádzal a že je to naozaj tak. Ale navonok sa neopovážia to dať najavo, pretože, žiaľbohu, sú vo vleku niektorých svetoobčanov alebo internacionalistov v tomto parlamente, ako napríklad pán Weiss, Šebej, Tatár alebo Zajac a ďalší, ktorí vlastne brzdili vznik slovenského štátu, a keď sa im to nepodarilo, tak si zobrali za svoju životnú úlohu robiť všetko preto, aby tomuto štátu škodili. A tým, že sa prijme tento zákon a bude sa škodiť vlastne slovenčine ako štátnemu jazyku, tak tým sa vlastne ich cieľ pomaly napĺňa. To isté je v tom školskom systéme. Tak ako pán poslanec hovoril, ak v Rumunsku si mohli prijať, že dejepis a zemepis sa bude vyučovať vždy v rumunčine, aj keď ide o národnostné menšiny, tento parlament návrh takéhoto zákona, keď som ho predkladala, neprijal, a to s odôvodnením maďarských poslancov alebo poslancov za maďarskú menšinu, že to nie je potrebné, pretože ich deti ovládajú veľmi seriózne slovenský jazyk. Takže keď ho ovládajú veľmi seriózne, nechápem, prečo sa tu teraz hráme na to, že treba ešte aj úradný jazyk maďarský.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

A ďakujem aj pánu Slobodníkovi za skutočne jeho brilantný prejav a analýzu tohto zákona z hľadiska potrieb Slovenska a z hľadiska potrieb občanov Slovenskej republiky. Mňa len udivuje jedna vec, že v sále je momentálne, povedala by som to sloganom našej skrutátorskej komisie, niečo okolo 24 alebo 23 poslancov vládnej koalície, ignorancia základného piliera, ktorý národu dodáva korunu, a to je jazyk, to dokazuje práve táto snemovňa. Ja pevne verím, že tak ako aj mnohé tieto prejavy, ktoré tu odznejú, tak aj fotodokumentácia zostane do budúcnosti pre naše deti pamiatkou a nebude sa musieť už hovoriť o zradách na slovenskom národe, ktoré sa odohrali v minulom storočí, ale pripomenú sa aj tie, ktoré sa odohrali teraz.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Kadlečíková.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem za udelenie slova.

S niektorými argumentmi uvedenými vo vystúpení pána poslanca Slobodníka sa dá súhlasiť. Na jeho otázku, prečo práve my musíme prijať takýto zákon o používaní jazykových menšín, by som rada odpovedala aspoň jednou príčinou.

Dňa 8. 9. 1996, teda ani nie pred tromi rokmi v Mont Pellerin bolo k problematike používania jazykov národnostných menšín prijaté spoločné vyhlásenie, v ktorom sa v článku 2 odporúča vláde a parlamentu Slovenskej republiky čo najskôr pripraviť návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Vyslovuje sa pritom poďakovanie a vysoké ocenenie spolupredsedovi Spoločného Parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky pánu Herbertovi Böschovi za podporu pri usporiadaní tohto podujatia. Podpísaní sú za HZDS pán poslanec Dušan Slobodník, Eva Zelenayová a Eva Garajová, za SNS pán poslanec Jozef Prokeš, za Demokratickú úniu poslanci Milan Kňažko a Anton Hrnko, za KDH František Mikloško a z SMK poslanci László Nagy, Béla Bugár a Miklós Duray. Pán poslanec Slobodník, aj tam bol zasiaty vietor, z ktorého dnes všetci žneme búrku. V každom prípade pamäť národa je dôležitá vec a fotodokumentáciu mám tu k dispozícii.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

desať rokov zhromažďujem materiály o tejto problematike, odkedy som napísal prvý jazykový zákon pre Maticu Slovenskú. Je ich veľmi vysoká kopa a na rozdiel od pani predrečníčky netrpím politickým idealizmom ani naivitou a viem, že politika nie je o naivite ani o idealizme, ani o porozumení. Politika je predovšetkým tvrdý boj o záujmy. A tu vážení predstavitelia maďarskej koalície sú ničím iným ako predĺženou rukou budapeštianskych politických záujmov o Veľké Maďarsko. Ak si človek zoberie, a veľvyslanci Slovenskej republiky na to každú vládu upozorňovali, aj našu v roku 1995, že minister zahraničných vecí Maďarskej republiky už vtedy upozorňoval, že celý rad medzinárodných dokumentov zakotvuje, že porušovanie ľudských a menšinových práv nie je iba vnútornou záležitosťou štátu. To nie je tak celkom pravda. Tento problém napríklad jazykových práv je čisto vnútornou záležitosťou štátu. Zdôraznil, že vláda Maďarskej republiky si neželá mediálnu vojnu, ale namiesto toho činy. Takže citujem ďalej: "Bude iniciovať bilaterálne a multilaterálne konzultácie s účasťou OBSE, Rady Európy, pretože je toho názoru, že Slovensko sa nemôže z dlhodobejšieho hľadiska postaviť proti medzinárodnej verejnej mienke." Takže vydieranie, pani poslankyňa, na rozdiel od vás ja tomu hovorím.

Môžem citovať ďalší dokument. "Mám pocit, že jazykový zákon na Slovensku môže byť takým bodom obratu. Tu zo strany maďarskej vlády je potrebný rozhodný zástoj. Ak totiž bude pokračovať tendencia ďalšieho zužovania existujúcich práv tamojšieho maďarstva, ak urobia slovenský jazyk výlučným vo vzťahu štát a jeho občania, toto môže...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš. Pripraví sa pán poslanec Dušan Jarjabek.

Poslanec A. Engliš:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda vlády,

panie poslankyne, páni poslanci,

v tomto parlamente odznelo už veľa perfektných a perfektne argumentačne pripravených vystúpení, ale časťou slovenského parlamentu to ani len nepohlo. Vystúpenie pána Danka včera odhalilo však pravdu. Môžete si hovoriť, čo chcete. Za tento zákon bojujú hlavne tí, ktorí sa nechcú učiť štátny jazyk Slovenskej republiky slovenský jazyk, slovenčinu, a tí, ktorí im v tom posluhujú. Neviem prečo. Možno preto, že je to jazyk bírešov, ako tu odznelo, alebo bol, alebo preto, že je to jednoducho pod ich úroveň. Ja som hrdý na to, že rozprávam po slovensky a vôbec sa za to nehanbím. Hovorím, som hrdý. Ale keď sa zamyslíte, ide tu hlavne o jednu menšinu, a to o maďarskú, ktorá sa jednoducho odmieta tento slovenský jazyk učiť. Iné menšiny taký problém ako maďarská nemajú a hlavne teda ich politici. Preto si myslím, že žiadne pilotné projekty Európskej únie by sme nemali tu v Slovenskej republike realizovať.

V Slovenskej republike musí slovenský jazyk platiť aj naďalej ako jediný oficiálny úradný jazyk. Občan Slovenskej republiky, ktorý neovláda z akékohoľvek dôvodu jej štátny jazyk, hoci mu táto možnosť je štátom poskytovaná, to tu bolo neraz zdôrazňované, nesmie byť pre tento svoj osobný nedostatok zvýhodňovaný. Nikde v Európe ani vo svete to tak nie je, odznelo tu viackrát. Ak neuvažujem to Fínsko, kde je to záležitosť Laponcov, ako povedal pán podpredseda Fogaš. Nemali by sme prijímať diktát nikoho ani Európskej únie, ani maďarskej menšiny, o žiadnu inú menšinu tu totiž nejde. To zdôrazňujem. Som za to, aby každý občan mohol slobodne používať svoj materinský jazyk v záujme svojho kultúrneho obohatenia sa a národnostného upovedomenia.

Vzhľadom na to, že som presvedčený, že súčasné legislatívne normy to umožňujú a platná legislatíva je porovnateľná s legislatívou v Európe, v Európskej únii, nepodporím žiadny z predložených návrhov zákonov o používaní jazykov národnostných menšín. Keďže svoj čas som nevyčerpal, zvyšok času dávam k dispozícii pánu Andrassymu, aby sa aj on mohol vyjadriť v predĺženej lehote a mohol argumentačne pripraviť nejaké svoje vyjadrenia osobné, nie to, čo má nadirigované.

Ďakujem veľmi pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Engliša: pán poslanec Kalman ako prvý, pani poslankyňa Podhradská ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán poslanec Engliš hovoril o tom, že argumenty, ktoré tu zdôvodňujeme v jednotlivých vystúpeniach, doposiaľ nepomohli. Chcem preto poukázať na ďalšiu skutočnosť. Určitým spôsobom pani Kadlečíková ma k tomu inšpirovala.

Priatelia, kolegyne a kolegovia, prosím vás pekne, už nevychádzajme z toho, čo sa sľubovalo v Mont Pellerin, to boli traja, štyria poslanci. To bolo určité obdobie. Nevychádzajme z toho, čo sa povedalo Böschovi, čo sa povedalo Van den Broekovi. Vychádzajme predovšetkým z toho, čo sa povedalo našim občanom. Vychádzajme predovšetkým z našej reality. Zákon neprijímame pre Mont Pellerin alebo pre Švajčiarsko či Veľkú Britániu. Prijímame ho pre slovenských občanov. Vychádzajme z toho, že v súčasnom období, a ja znovu zdôrazňujem, nikto nie je proti zákonu, ale v súčasnom období tento zákon nie je vhodný, nie je prijateľný aj z ekonomických dôvodov. Ja som pred chvíľou nie náhodou hovoril o tom, že máme rómske osady, ktoré tvoria v jednotlivých obciach 30, možno niekde aj 40, aj viac percent občanov v Slovenskej republike alebo v príslušnej obci. Akým spôsobom tam budeme postupovať? Máme na to peniaze? Nemáme. Takže vychádzajme z tejto reality.

Európska únia nás môže určitým spôsobom nútiť. Ja som vo svojom úvodnom vystúpení pri prvom čítaní povedal. Európska únia, tak ako akceptovala náš prísľub, tak bude akceptovať aj našu spoločenskú dohodu, že tento zákon momentálne neprichádza do úvahy, že budeme na ňom robiť, hľadať spoločenskú zhodu, hľadať optimálne riešenia a potom ho predložíme do parlamentu a potom ho prijmeme. Z tohto predovšetkým vychádzajme. Pretože ja by som vám mohol povedať, kolegyne, kolegovia z opozície, vy ste pre našich občanov sľubovali 100-percentné alebo 200-percentné zvýšenie miezd, dôchodkov. Sľubovali ste zahraničné investície. A ako to dopadlo, všetci dobre vieme a všetci to dobre vedia. Takže ak sľubujeme do zahraničia, chceme za každú cenu sľuby splniť, predovšetkým splňme sľuby vo vzťahu k slovenským občanom, k Slovenskej republike.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Domnievam sa, že pán poslanec Engliš trafil klinec po hlavičke. Tento zákon je naozaj prijímaný iba kvôli maďarskej národnostnej menšine, a to kvôli tomu, že jej príslušníci vedome odmietajú slovenčinu. Vedome odmietajú štátny jazyk. Predsa nie je možné, aby ľudia, ktorí vyrastali na Slovensku, ktorí absolvovali školy, kde sa vyučujú aj v slovenskom jazyku, a keby sme sa pozreli na ich vysvedčenia, tak som presvedčená, že z toho slovenského jazyka tam majú prinajhoršom dvojku alebo dajme tomu trojku, žiadny z nich zo slovenského jazyka neprepadol, a oni si teraz jednoducho vymáhajú, aby sa v úradnom styku mohli rozprávať iba v maďarčine. Čiže dostávame sa do situácie, že nie občan je povinný ovládať štátny jazyk, ale úradník bude povinný ovládať jazyk menšiny. A ak ho nebude ovládať, tak bude nekvalifikovaný. Pýtam sa, ako sa toto potom zavedie napríklad aj do Zákonníka práce ako jedna z podmienok kvalifikácie na to, aby človek mohol byť úradníkom štátnej správy. Zatiaľ žiadnu takú podmienku nemáme. Bolo by sa treba nad tým zamyslieť.

Ďakujem.