Ôsmy deň rokovania
17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
9. júla 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram ôsmy rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Kačic, pán poslanec Krajči, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Petrák, pán poslanec Slota, pán poslanec Tarčák a pán poslanec Jozef Tuchyňa. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Pokračujeme v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) v poradí, ako sa rečníci prihlásili. Pod číslom 4 bola prihlásená pani poslankyňa Slavkovská, po nej vystúpi pán poslanec Šepták.
Pani poslankyňa Belohorská predtým má procedurálny návrh.
Poslankyňa I. Belohorská:
Pán predseda, prosím vás pekne, nebolo by od veci, keby ste skúsili možno aj pomocou vašich kúzelných skrutátorov spočítať poslancov v tejto sále. Lebo boli ste to vy, ktorý ste sľubovali, že zabezpečíte, aby sa poslanci zúčastňovali a aby si zaslúžili svoj plat, aby boli príkladom pre túto krajinu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Toto nie je procedurálny návrh, pokračujeme v rozprave. V súlade s rokovacím poriadkom nie je potrebná účasť alebo kvórum, lebo nehlasujeme.
Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené minimum poslaneckého zboru,
na úvod by som chcela povedať k vládnemu návrhu zákona o používaní národnostných menšín, že ho možno charakterizovať tromi znakmi. Po prvé, tento zákon je diskriminačný voči slovenskému národu. Jednoznačne diskriminačný. Po druhé, tento zákon nie je v súlade s už existujúcim a platným zákonom o štátnom jazyku. A po tretie, tento zákon nemá obdobu v Európskej únii. Takže takýto zákon predložila vláda a takýto zákon, predpokladám, táto poslanecká snemovňa, respektíve jej koaličná časť ide prijať.
Už dôvodová správa vládneho návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín nemôže nikoho presvedčiť o potrebnosti prijatia takéhoto zákona. Dokonca nepresvedčila ani jednu vládnu stranu, Stranu maďarskej koalície, ktorá sa, samozrejme, stále vyjadruje, že zákon nepodporí. Čiže maďarská menšina, kvôli ktorej sa tento zákon prijíma, je proti jeho prijatiu. Som presvedčená, že slovenské obyvateľstvo tiež po takomto zákone netúži. V dnešnom čase majú iné starosti, existenčné, sociálne, ekonomické, a zákon o používaní jazyka menšín nie je pre nich vôbec prioritný.
Takže prijatie tohto zákona presadzujú iba dve strany, a to SDĽ a SDK. SDK jednoznačne a priamočiaro a SDĽ tak, ako robí celú svoju politiku, teda dvojtvárne. Na jednej strane zviditeľňuje niektorých svojich ľudí, ako napríklad ministra Koncoša alebo poslanca Fica, ktorí otvorene už hovoria, že im neustále požiadavky maďarskej menšiny idú hore krkom, ale na druhej strane vystupujú za SDĽ ľudia, ako napríklad poslanec Weiss, ktorí vystupujú tak, ako keby splnenie ďalšej požiadavky maďarskej menšiny, ako by od tohto splnenia mal závisieť osud celého Slovenska. Samozrejme, že tu nejde o to, že každý poslanec má právo vyjadriť si svoj vlastný názor, ale tu ide jednoznačne o taktiku SDĽ, ktorá chce byť dobrá aj na jednu, aj na druhú stranu.
Takže iba tieto dve strany chcú prijať predložený návrh zákona, a pritom sa tvária, že ide o požiadavku Európskej únie, pretože ináč veľmi zle dopadneme na decembrovom summite v Helsinkách. Chcem zdôrazniť, že je to iba obyčajné zavádzanie, pretože na summite nás budú hodnotiť celkom určite podľa iných kritérií, a to hospodárskych, a hodnotenia úrovne demokracie. No a krajina, ktorá sa pod touto vládou zmieta v jednej korupčnej afére za druhou a ktorá porušuje na počkanie nielen ústavný zákon, tak ako sme sa to včera presvedčili, ale aj rokovací poriadok, čo je vlastne vlastný zákon Národnej rady, tak to neukazuje na príliš veľkú demokraciu. A určite to hodnotenie na európskom summite nebude pre nás veľmi dobré.
Keď sme už pri požiadavkách Európskej únie voči nám, tak si ešte raz treba zanalyzovať medzinárodné dokumenty týkajúce sa postavenia menšín. Žiadna z týchto právnych noriem neustanovuje kolektívne práva, tak ako sa to my snažíme presadiť do tohto zákona, ale opačne. Vo všetkých sa zdôrazňuje, že ochrana a podpora menšinového jazyka sa nesmie diať na úkor oficiálneho jazyka. V žiadnom z týchto dokumentov sa nelegitimizuje priznanie štatútu úradného jazyka aj menšinovému jazyku. Naopak, v každom medzinárodnom dokumente sa hovorí o primeranej potrebe uplatňovania práv menšín. Celkom určite nie je primerané, aby 20 percent obyvateľstva v obciach dostalo také isté právo ako zvyšných 80 percent. Teda aby sa úradovalo, nie aby sa používal menšinový jazyk v úradnom styku, ale aby sa úradovalo v menšinovom jazyku. A to som ešte povedala veľmi jemne, pretože skutočnosť bude celkom iná. 80 percent Slovákov sa bude musieť jazykovo prispôsobovať 20 percentám obyvateľov maďarskej menšiny. Koniec koncov deje sa to už aj v dnešnom čase.
Uvediem príklad, ktorý je ľahko overiteľný. Na južných územiach Slovenska v štátnej správe boli po nástupe tejto vlády do funkcií vedúcich školských odborov vymenovaní iba príslušníci maďarskej menšiny. Koniec koncov aj štátny tajomník ministerstva školstva, ktorý má v kompetencii riadenie základných a stredných škôl, teda všetkých, je z maďarskej menšiny. Je veľmi trápne, keď takmer najvyšší predstaviteľ ministerstva školstva, ktorý má na starosti vzdelávanie, nielenže neovláda spisovnú slovenčinu, ale má problémy so slovenčinou. Myslím si, že toto sa nemôže stať nikde v Európe, ani v tej stále vami skloňovanej Európskej únii. Je to rarita. Mohli by sme požiadať o zapísanie do Guinnessovej knihy rekordov.
Neprekáža mi, keď príslušník maďarskej menšiny je na ministerstve životného prostredia alebo na ministerstve výstavby, pretože tam ide o iné záležitosti. Ale na ministerstve školstva by mali byť ľudia, ktorí stopercentne ovládajú spisovnú slovenčinu. Koniec koncov na potvrdenie mojich slov, že naša vláda nás zapredáva a nezaujíma sa o ochranu práv štátotvorného národa, svedčí aj už tu často skloňovaný výrok podpredsedu vlády pána Fogaša, ktorý na tejto pôde povedal, že ide v prípade tohto zákona o pilotný projekt a že citujem ho: "Takáto právna norma nie je nikde v Európe."
Prečo práve z nás robí vláda pokusných zajacov? Je jasné, že Európska únia si ide na nás odskúšať model, ktorý nie je ochotná odskúšať žiadna iná krajina. Keď si zoberieme Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, tak z 34 krajín Európskej únie ju prijalo 13. V súvislosti s prijatím tohto zákona alebo s predkladaním tohto zákona bolo veľmi pozoruhodné a svojrázne aj vystúpenie predkladateľa pána ministra Kňažka, ktorý povedal, znovu citujem, vytiahla som si to z materiálov. "Európska únia veľmi pozorne sleduje, kto bude za tento zákon a kto bude proti nemu. Kto bude hlasovať za, toho Európska únia prijme dobre. Kto bude hlasovať proti, toho Európska únia prijme veľmi zle." No teraz neviem, či minister Kňažko je ministrom slovenskej vlády alebo ministrom Európskej únie. Neviem, či podľa tohto výroku Európska únia rozhodne o tých, ktorí budú hlasovať proti tomuto zákonu, že ich treba dať do nejakých koncentrákov alebo možno nás budú rovno vešať.
I napriek tejto hrozbe by som bola rada, keby sa o tomto zákone na tejto pôde hlasovalo verejne, tak ako sa hlasovalo napríklad o Ústave Slovenskej republiky, aby naši obyvatelia na vlastné oči videli, koľko zradcov sedí v tomto parlamente, koľko zradcov vlastnej materinskej reči. Som presvedčená, že prijatie tohto zákona vojde do dejín. Mená tých poslancov, ktorí zaň zahlasujú, budú určite raz na čiernej listine, pretože história nepozná zľutovanie, a budú sa za nich raz hanbiť ich deti, ale aj ich vnuci. Žiaľ, Slovensko malo vždy veľa zradcov a prisluhovačov, raz smerom na Východ, teraz smerom na Západ. Zakrývajú si oči pred tým, že Európska únia si z nás nechce urobiť rovnocenného partnera, ale iba sluhu a poslušného pritakávača. A keď už chceme byť tým pokorným sluhom Európskej únie, prečo sa nezamyslíme aspoň nad tým, že od Maďarov alebo Čechov sa žiadny zákon o používaní jazykov národnostných menšín nevyžaduje.
Prečo si neberieme príklad od vyspelých krajín Európy, ako je Francúzsko, Anglicko, Nemecko? Tieto krajiny nemajú zákon o jazyku národnostných menšín, ale menšiny majú. Sú hádam tieto krajiny nedemokratické? Alebo chceme byť demokratickejší ako vyspelé európske krajiny? Keď si zoberieme tie medzinárodné dokumenty, stačí sa pozrieť iba napríklad na deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným menšinám, ktorá bola prijatá v roku 1992. V článku 4 sa hovorí: Osoby patriace k menšinám by mali mať primeranú možnosť používania vlastného jazyka bez toho, aby bolo narúšané vnútorné právo. Znovu opakujem, prijatím tohto zákona bude naše vnútorné právo narúšané, a to konkrétne zákon o štátnom jazyku. Európska charta regionálnych a menšinových jazykov článok 8 hovorí: "Umožniť používanie jazyka bez toho," myslí sa jazyk národnostných menšín, "aby sa prejudikovala otázka výučby úradného jazyka." Takže keby sme sa držali aspoň tohto, tak popri tomto zákone by sme sa tu museli zamýšľať aj nad prijatím iného zákona, a to nad takým zákonom, ktorý by hovoril o zlepšení výučby štátneho jazyka. O zákone, ktorý by umožnil podstatnú časť základného vzdelania pre všetkých obyvateľov štátu, teda aj pre maďarskú menšinu, aby absolvovali výučbu v štátnom jazyku. Ale, samozrejme, o takýto zákon tu nie je žiadny záujem.
Ale zoberme si napríklad zmluvu s Maďarskom. Článok 15 písm. g) hovorí: "Osoby patriace k maďarskej menšine na Slovensku a slovenskej menšine v Maďarsku majú právo slobodne používať ústne i písomne svoj materinský jazyk v styku s úradmi. Ja sa pýtam, či takéto niečo platí v Maďarsku. Ak bude niečo takéto platiť v Maďarsku, potom my by sme mohli prijať tento vládny zákon, ktorý je tu predkladaný. Nevidím žiadny dôvod, aby sme sa my držali napríklad tejto zmluvy, ale Maďari ju pokojne porušujú. Takže ja chcem za Slovenskú národnú stranu povedať, že tento zákon rozhodne nepodporíme.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Slavkovskej: pán poslanec Rusnák, pán poslanec Zajac, pán poslanec Benčat. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Rusnák.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem za slovo.
Chcem poprosiť pani poslankyňu Slavkovskú, aby sa namiesto kádrovania funkcionárov Strany demokratickej ľavice pozrela radšej do vlastných radov a najmä na svojho predsedu pána Slotu. Neustále tu kritizuje najmä ministra školstva Ftáčnika. Mne sa len zdá, že jej je ľúto a je to obyčajná závisť.
A ešte chcem poprosiť a chcem si vyprosiť, aby ma tu niekto v tomto parlamente nazýval zradcom, pani Slavkovská.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Zajac.
Nech sa páči.
(Hlasy v sále.)
Upokojte sa, páni poslanci.
Poslanec P. Zajac:
Pani poslankyňa Slavkovská, myslím si, že nemá zmysel vyvracať všetky historické nezmysly, ktoré ste tu porozprávali. Chcel by som vás upozorniť iba na to, že na Slovensku naposledy vešali vaši komunistickí spolustraníci v päťdesiatych rokoch.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za slovo.
Využívam možnosť vyslovenia svojho názoru ako opozičného poslanca.
Ja by som chcel podporiť pani poslankyňu Slavkovskú v tom, že Európska únia, mal som možnosť navštíviť Brusel pred dvoma týždňami, žiadal som určité príklady pri našom pobyte v Taiexe, aby nám uviedli, v ktorých štátoch sú rovnocenné alebo také podobné návrhy, alebo platiace zákony. Nebolo to zodpovedané, bolo spomenuté iba Belgicko, tam sú však dva štátotvorné národy. Tam sú dva rovnocenné štátotvorné národy.
Takže tu Európska únia v podstate nepoužila žiaden príklad ani nám nevtláča žiadnu podobu zákona. Máme slobodné rozhodnutie. Samozrejme, tie tlaky, ktoré sa tu spomínajú, ja neviem, z ktorých zdrojov pochádzajú, z ktorých orgánov Európskej únie. Je tu určitý záväzok prijať zákon. Samozrejme, dnes sa tento tlak zvyšuje, aby bol prijatý. A bolo spomenuté, že tento zákon nakoniec nikde neplatí. Tak mám dojem, že to všetko, čo sa tu robí, je určité pokusné pole.
Chcel by som zdôrazniť, že návrh zákona, ktorý chceme prijať s touto problematikou, nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedenej v článku 70 Európskej dohody o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe článku 6 zmluvy Európskej únie.
Prosím vás pekne, my sa stále niekde ponáhľame, pre takýto vážny zákon mal byť daný väčší priestor. Pre takýto zákon mal byť daný na plebiscit, možno mala byť väčšia diskusia v spoločnosti. Neviem, prečo to všetko robíme, keď ozaj v Helsinkách nás čaká kopa iných vážnejších zdôvodnení na prijatie. Ja si myslím, že to nie je hlavný dôvod toho, že nebudeme prijatí v prvej skupine, ako cítim.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták, pripraví sa pán poslanec Gašparovič.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán podpredseda vlády,
dámy a páni,
nadviazal by som na slová môjho kolegu pána Benčata, že tiež neviem, kde sa tak veľmi ponáhľame a o koho dovolenku vlastne ide, že nemôžeme rokovať v tomto parlamente aj budúci týždeň. Budem hovoriť za Slovenskú národnú stranu. My sme pripravení sem prísť aj budúci týždeň. Pozrite sa tiež, koľko je vás tu...
Predseda NR SR J. Migaš:
Upokojte sa páni poslanci, nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Šepták:
... takže by som vás prosil, keby sme zbytočne nesilili túto schôdzu, pretože do noci neefektívne rokujeme. Myslím si, že polovica parlamentu ešte teraz spí. Ďalej sa nebudem k tomu vyjadrovať. Myslím si, že je to zbytočne silená schôdza. Nemáme sa kde ponáhľať.
Na úvod uvediem svoj pozmeňujúci návrh k zákonu o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275).
Nové znenie § 2 ods. 3: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu územnej samosprávy v obci podľa odseku 1 aj v jazyku menšiny."
Dôvod: V dostatočnej miere toto ustanovenie zabezpečuje dvojjazyčnosť a nevidím dôvod, prečo by mala byť dvojjazyčnosť aj v štátnej správe, čím by sa vlastne zavádzal druhý úradný jazyk na Slovensku.
Dámy a páni, dnes začnem svoj príspevok tam, kde som musel skončiť v prvom čítaní tohto zákona, lebo demokratická koalícia obmedzila rozpravu na desať minút. Chcem povedať, že je ladený radikálnejšie, pretože po včerajšom zradikalizovaní som si niečo poprepisoval. Zbytočne je tu atmosféra napätá, ale myslím si, že si treba povedať, aj akým spôsobom to myslíme my a prečo sa tak správame, ako sa správame.
Ak dovolíte, prečítal by som pár slov zo štatistiky. K 3. marcu 1991 mala Slovenská republika 5 274 tis. obyvateľov, z čoho 4 500 tis. sa hlásilo k slovenskej národnosti, čo predstavuje 85,7 percenta, 567 tis. k maďarskej, čo je 10,8 percenta, 75 tis. k rómskej, čo predstavuje 1,4 percenta, 52 tis. tis. k českej menšine, čo je 1 percento, ostatní obyvatelia ukrajinskej, rusínskej národnosti 0,3 percenta, poľskej a nemeckej národnosti 0,1 percenta z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky.
Ak porovnáme percentuálny podiel obyvateľov Slovenskej republiky maďarskej národnosti z roku 1961, keď bolo sčítanie ľudu, s rokom 1991, zistíme, že za posledných 30 rokov mierne klesol. V roku 1961 je to 12,43 percenta, v roku 1991 to predstavuje 10,76 percenta. Naopak, počet obyvateľov Maďarskej republiky hlásiacich sa k slovenskej národnosti prudko klesá. Sčítanie z roku 1960 uvádza 31 tis. Slovákov v Maďarskej republike, kým sčítanie z roku 1990 už iba 10 tis. Slovákov.
Na týchto i ďalších číslach jasne vidíme, aké podmienky majú menšiny na Slovensku a aké podmienky majú menšiny v Maďarsku. Na Slovensku sa v maďarskom jazyku vyučuje v 268 základných školách, v 12 gymnáziách, v 6 stredných školách, v 9 stredných odborných učilištiach. Okrem toho je 29 základných škôl a 24 odborných učilíšť pod spoločnou správou.
Na porovnanie sa zmienim aj o postavení slovenskej menšiny v Maďarskej republike. Pozícia Slovákov v Maďarsku je v porovnaní so situáciou príslušníkov etnických menšín žijúcich v Slovenskej republike neporovnateľná. Po prvej svetovej vojne žilo v Maďarsku asi 650 tis. Slovákov, v roku 1946 v rámci presídľovania sa vrátilo na Slovensko asi 70 tis. Slovákov. V súčasnosti Slováci žijú roztrúsení po celom Maďarsku, sú organizovaní v piatich kultúrnych spoločenských organizáciách.
V Maďarsku existujú iba dva typy takzvaných slovenských škôl. Pre prvý typ škôl je charakteristické vyučovanie v slovenskom jazyku, okrem slovenčiny a štyroch humanitných predmetov, pričom ostatné predmety sa vyučujú v maďarskom jazyku. V celej Maďarskej republike je ich päť. Druhým typom škôl sú vlastne maďarské základné školy, kde sa všetky predmety okrem hodín slovenského jazyka vyučujú v maďarskom jazyku. Tých je 75. Stredný stupeň vzdelávania predstavujú dve gymnáziá, jedna slovenská trieda v pedagogickej škole a jedna v strednej hotelovej škole. Učiteľov pre tieto školy pripravujú vysoké školy v Ostrihome, v Budapešti a v Segedíne. To je názorný príklad na základe štatistických čísiel. Chýba mi tu ale reciprocita.
Tu by som sa chcel zastaviť a spomenúť slová prezidenta Maďarskej republiky pána Göncza, ktoré zazneli na návšteve u vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej rady pána Mikloška v auguste 1990. Povedal, že pri riešení menšinových vzťahoch medzi Maďarskou a Slovenskou republikou Maďari odmietajú uplatňovanie princípu reciprocity, čiže vzájomnej rovnosti, rovnoprávnosti a vyrovnanosti práv i povinností na obidvoch stranách hraníc. Možno sa teda oprávnene pýtať, či štát, ktorý odmieta reciprocitu, má právo žiadať od iného štátu to, čo menšine sám neposkytuje. Preto sa nemožno čudovať, že aj pán Duray v rozhovore pre Pravdu 8. septembra 1992 povedal, že reciprocita je principiálne i právne neprijateľná, prijateľná je reciprocita princípov, ale vždy treba hľadať riešenie vyhovujúce danej menšine. Čestný predseda SMK sa asi domnieva, že Slovákom v Maďarsku by nevyhovovali také občianske a kultúrne práva, ako majú Maďari na Slovensku, hoci pravdou je opak. Slovenskí Maďari by sa neuspokojili s takými právami, ako majú Slováci v Maďarsku.
Nedá mi nespomenúť ešte jeden dôležitý fakt, ako sa "rozvíjajú možnosti slovenskej menšiny v Maďarsku". V roku 1993 maďarský parlament schválil zákon o národnostných a etnických menšinách, v ktorom sa v porovnaní s predošlým stavom rozšírili práva národností. Do roku 1989 mali v Maďarsku menšiny v podstate formálne zaručené práva menšinové. Zákon určite privítali predstavitelia všetkých národnostných menšín. Tento zákon zaručuje menšinám individuálne aj kolektívne práva, právo na parlamentné zastúpenie. Právo na politickú reprezentáciu je zaručené aj v ústave štátu. Paradoxne ale vyznieva, ak pri praktickej realizácii tohto zákona v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami v roku 1994 nakoniec menšinám nebolo umožnené delegovať svojich zástupcov do parlamentu. Naopak, vládna úprava zrušila podľa našich zistení aj možnosť formálneho zastúpenia menšín v parlamente, ktoré sa uplatňovali v minulosti. Preto národnostné menšiny nie sú v súčasnosti zastúpené v maďarskom parlamente aj napriek schválenému zákonu. Aj tento fakt nechám na posúdenie vás dámy a páni poslanci, a, samozrejme, aj na posúdenie televíznych divákov.
V súvislosti s tézou programu o právach menšín ako o pilieri demokracie a tvrdením, že v Slovenskej republike absentujú potrebné právne úpravy a ústavné práva, ktoré sú vraj nedostupné, možno poukázať na rad štátov, o ktorých na rozdiel od Slovenska takéto konštatovanie stavu skutočne platí. Napríklad v USA, kde si menšiny musia vlastnými prostriedkami udržiavať národnostné školy a kde sa postupne aj v školách zavádza jednojazyčnosť, teda vyučovanie iba v angličtine a vydávajú sa iba jednojazyčné vysvedčenia, je v poskytovaní práv menšín, ktoré predstavujú tak ako u nás okolo 15 percent občanov, také, aké je, a preto nám nemôžu v tomto smere nič vyčítať.
Podobne aj francúzska ústava hovorí, že všetci občania Francúzska sú Francúzi, pričom Francúzska republika nepodpísala ani Rámcový dohovor Rady Európy o právach národnostných menšín. Vieme asi prečo.
Dámy a páni, nedá mi ešte nespomenúť slová, ktoré povedal na kongrese Spolužitia v roku 1993 jej predseda pán Duray: "Naším najbližším cieľom je politická a hospodárska samospráva a celková autonómia. Jedine svornosť a historické spojenie s našou materskou krajinou je zárukou na dosiahnutie tohto cieľa." O tri roky neskôr v roku 1996 poskytol pán Duray rozhovor belgickému denníku Le Soair, v ktorom konštatoval, že súčasná situácia je už taká, že sme veľmi blízko od prikročenia k vyhláseniu územnej autonómie, a to nielen ako provokatívneho gesta, ale jednoducho reflexu sebaobrany. Neviem, čo si mám po týchto slovách myslieť. Ale jedno viem určite. Chcem vyzvať čelných predstaviteľov SMK - pána Bugára, Duraya, Csákyho, aby verejne tu v parlamente vyjadrili lojalitu Slovenskej republike. Aj preto, že predsedovia maďarských vlád Antall i Orbán sa vyhlásili za hlavy maďarského národa bez ohľadu na etnické hranice a predstavitelia slovenských Maďarov týchto politikov uznávajú a svojimi vyhláseniami podporujú.
Dámy a páni, toto boli skutočnosti z nedávnej minulosti. Namieste sú otázky, prečo nanucujeme tento zákon menšinám, ktoré ho odmietajú, či je skutočne tento zákon taký potrebný, čo všetko a aké problémy jeho schválenie prinesie Slovenskej republike a či nie je potrebné namiesto tohto zákona radšej riešiť ťaživú ekonomickú situáciu na Slovensku.
Vážené dámy a páni poslanci vládnej koalície, na záver vám chcem pripomenúť, že vy máte zodpovednosť na svojich pleciach za prijatie tohto zákona, ktorý je taký problémový. Slovenská národná strana tento zákon nepodporí a nebude zaň hlasovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Šeptáka: pán poslanec Moric, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega Šepták, vy ste tu citovali slová premiéra Antalla a povedali ste, že neviete, čo si máte o týchto slovách myslieť. No ja viem, čo si mám o týchto slovách myslieť, jednoducho absolútna autonómia, odtrhnutie juhu Slovenska od Slovenskej republiky a pričlenenie k Maďarsku. To je jednoduchá, veľmi jednoduchá vec.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som sa prikloniť k slovám pána poslanca Šeptáka, že by skutočne bolo veľmi potrebné, aby predstavitelia slovenskej vlády maďarskej menšiny vyjadrili lojalitu k Slovenskej republike. Je absolútne neadekvátne, aby podpredseda vlády pán Csáky nechcel odvolať, a už na tejto pôde bol vyzvaný na to možno desaťkrát, svoj názor na to, že požadoval územnú autonómiu južného Slovenska. Ako môže vo vláde Slovenskej republiky sedieť niekto, kto chce vlastne rozbiť Slovensko?
A rada by som sa vyjadrila aj k otázke školského systému, o ktorom tu pán poslanec hovoril. Keď si zoberieme výskumy, ktoré robil štatistický úrad v školách s vyučovacím jazykom maďarským, tak sa tam dozvieme, že napríklad žiaci, ktorí idú na stredné školy, v Leviciach 60 percent, v Rimavskej Sobote 80 percent, v Košiciach 46 percent, iba pasívne ovládajú štátny jazyk. Slovná zásoba je u 40 percent žiakov podpriemerná a samostatnosť vo vyjadrovaní v Rimavskej Sobote 80 percent je nesamostatnosť vo vyjadrovaní, v Košiciach 40 percent. Čiže takýchto občanov Slovenskej republiky neovládajúcich štátny jazyk si tu vychovávame.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pánu kolegovi Šeptákovi. Ak budeme žiadať od maďarskej národnostnej menšiny vehementne a dosť agresívne ospravedlnenie, toho sa nikdy nedožijeme, pretože to je psychologicky normálne. Ak to od niekoho veľmi žiadam, tak to práve neurobí. Ale je to len hádam výsledok toho, že sa skutočne čierno-bielo pozeráme na naše spolužitie. Ono môže mať aj takúto projekciu. Ale treba sa na to pozerať aj trošku širšie. Tomáš Garrique Masaryk v roku 1926 vyhlásil, že slovenský národ neexistuje, to je len fikcia maďarskej reprezentácie.
Takže ako vidíte, v jeho vedomí nás inštalovali ako národ práve Maďari. Tak to by bol istý pozitívny prvok, pretože oni tú fikciu nepovažovali za fikciu, oni dobre vedeli, že realita slovenského národa existuje. A keď tu Tomáš Garrique Masaryk, tvorca českej demokracie, musel uznať a deklarovať, priatelia, tak bol to istý pozitívny prvok súžitia. Ak by som z tohto vychádzal a potom poprosil maďarských kolegov, aby sa povedzme ospravedlnili, možno by boli zhovievavejší a ospravedlnili by sa.
Ale v roku 1918 sa osvietený gróf Mihály Károlyi ospravedlnil Slovenskej národnej rade v Martine za príkoria, ktoré urobili Maďari za tisícročie slovenskému národu. Síce v dovetku udal, že to príkorie bolo spáchané nielen na Slovákoch, ale aj na Maďaroch, na maďarskom národe. Ale ospravedlnil sa pod tlakom udalostí, pod tlakom faktov a pod tlakom histórie, ktorá bola zrejme asi objektívna. Takže od našich maďarských kolegov hádam žiadajme, aby sa pozreli na históriu nielen zo svojich zdrojov, ale aj zdrojov iných, ktoré sú objektívnejšie, a potom pod tlakom historických faktov mnoho razy zistia, že naše súžitie bolo aj pozitívne, a keďže bolo aj negatívne, tak sa môžeme za negatíva ospravedlniť. A tak by som od nich dosiahol možno skôr ospravedlnenie ako tak, keby som ich tu explicitne žiadal, ospravedlňte sa teraz a kľaknite si na kolená. Veď to neurobí ani vlastné decko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič, pripraví sa pán poslanec Tkáč.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán predseda,
pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia poslanci,
keďže sa môže stať, že v desiatich minútach by som nestihol predložiť svoj pozmeňujúci návrh, mám len jeden pozmeňujúci návrh, pretože dá sa povedať, že všetky tie návrhy, ktoré sú reálne, aby boli zapracované, respektíve aby neboli prijaté tak, ako sú predkladané, už tu odzneli, nechcem sa opakovať. Môj pozmeňujúci návrh znie k číslu 275 rokovania, našej tlače - vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v § 2 ods. 1 zmeniť v texte číslicu "20" na "51". Mám tento návrh písomne spracovaný, a preto ho predkladám.
Pani kolegyne, páni kolegovia, prečo je k tomuto návrhu zákona taká rozprava? Zdá sa niekedy, že je to vraj zbytočné, zdá sa vraj, že niekedy je to o ničom. Ale rozprava býva vždy široká a veľká, ak o niečo ide. A v tomto prípade si myslím, že ide o veľa, aj keď tu zaznel výrok, že nejde o nič, ale ja som to pochopil, ako tento výrok bol myslený. Myslíte si, že niekto z príslušníkov slovenského národa namieta, aby naši spoluobčania inej národnosti mali svoje divadlá, mali svoje kultúrne zariadenia, mohli komunikovať doma aj vo verejnosti svojím jazykom? Myslím si, že nie. Myslíte si však, že nemôže prekážať slovenským občanom, ak príslušníci niektorej národnosti sa snažia svojím konaním rozrušiť integritu tohto štátu? Jazyk je veľmi dôležitý nástroj. Dôležitý nástroj pri zoceľovaní jednotlivých národností, a preto si myslíme, a o tom hovoria aj medzinárodné európske dokumenty, že štátny jazyk je, existuje a je dôležitý práve kvôli integrite, a preto prikazuje všetkým štátom, aby urobili všetko pre to, aby sa ostatní príslušníci národností mohli naučiť perfektne hovoriť štátnym jazykom, aby nemohli byť podceňovaní pri získavaní zamestnaní, respektíve prezentovania svojej kultúry.
Od našich kolegov z národnostnej menšiny často počúvame o tom, čo chcú a čo nechcú. Zdôrazňujú veľmi častokrát, že nechcú autonómiu. Napríklad, že aj v rámci rozšírenia právomocí štátnych samospráv sledujú len to, aby bolo lepšie obciam, aby sa im lepšie darilo ekonomicky a nič viac. No musím povedať, že je ťažko veriť, keď hneď na druhej strane sú tu iné výroky, a keď sú tu orgány, respektíve organizácie, ktoré napomáhajú práve niečo iné, ako sú výroky.
Len si zoberte ten dohodnutý strategický cieľ Svetového zväzu Maďarov. Je to revízia štátnych hraníc Maďarskej republiky. S ním súvisí zámer Svetového zväzu Maďarov presadiť územnú autonómiu maďarskej menšiny v susedných štátoch s Maďarskou republikou. Tento fakt je závažný v tej súvislosti, že Svetový zväz Maďarov je organizácia financovaná zo štátneho rozpočtu Maďarskej republiky z kapitoly Parlament, a pritom koná v rozpore s oficiálnou zahraničnou politikou Maďarskej republiky. Pretože zahraničná politika je iná. Maďarskej vláde vyplýva z ústavy povinnosť starať sa o maďarské menšiny v susedných štátoch. Úrad pre zahraničných Maďarov financovaný zo štátneho rozpočtu Maďarskej republiky z kapitoly Úrad predsedu vlády Maďarskej republiky vypracúva jednotnú stratégiu autonómie Maďarov v Rumunsku, Ukrajine, Slovensku a Juhoslávii. To sú veci známe a verejne aj publikované, aj pokiaľ išlo o vystúpenia v rámci Svetového zväzu Maďarov. Predseda tohto výboru pre novú národnú stratégiu, náš kolega pán poslanec Duray, on by nám o tom mohol hovoriť.
Ak som predtým vo vystúpeniach spomínal knihu podpredsedu vlády pána Csákyho, dovoľte mi, aby som sa zmienil teraz aj napríklad o 80-stranovej publikácii vydanej maďarskou koalíciou s názvom Maďari na Slovensku, ktorá mala vplyv na materiál Agenda 2000 a posudky, ktoré Helsinská komisia Kongresu Spojených štátov dodala pred rozhodovaním o kandidátoch pre NATO. Je to text: "Veľká pozornosť by sa mala venovať rozvoju foriem samosprávy Maďarov na Slovensku a pozornosť sa musí zamerať na také formy samosprávy, ktoré sú založené na princípe územnej autonómie."
Miroslav Kusý z katedry politológie Filozofickej fakulty v týždenníku Domino fórum číslo 41/1997 citoval z materiálu, ktorý maďarská koalícia odovzdala európskym ľudovým stranám, takto: "Pozornosť sa musí zamerať na také formy samosprávy, ktoré sú založené na princípe územnej autonómie." Takže, páni poslanci našej národnostnej menšiny, nečudujte sa, že naša nedôvera vo vaše požiadavky je veľká. Zoberte si od začiatku vaše požiadavky, ako sa stupňovali, ako išli stále hore, hore, hore. Len si spomeňte, keď sme prijímali zákon o názve miest, obcí a o priezviskách. Tam sa hovorilo, že je to prakticky definitíva, že už nebudeme o viacerých požiadavkách hovoriť. Hovorili ste vtedy, že sa vrátime k Benešovým zákonom. Súčasnej vláde ste potvrdili, že o nich hovoriť nebudete. Ale vláda urobila perfektný krok na oklamanie každého. Nebudem teraz o tom hovoriť, lebo je to už známe.
Viete, keď som hovoril s niektorými predstaviteľmi iných štátov, ešte keď som bol vo funkcii predsedu parlamentu, o týchto otázkach, všade deklarovali, že tie požiadavky, ktoré má naša národnostná menšina, najmä maďarská, nie sú adekvátne ich postaveniu vo vzťahu k občianstvu, pretože občianske práva sú pre všetkých zaručené rovnako u nás v našej republike. To mi všetci vždy potvrdili. Je jasné, že maďarské politické strany sú zástancami silných miestnych a regionálnych samospráv a presadzujú ich nezávislosť od štátnej správy a rozšírenie kompetencií v týchto úradoch samosprávy. Tu aj pán poslanec Duray uviedol: "Znamená to, že štát je potrebné decentralizovať a vyňať z rúk štátnej byrokracie tie právomoci, ktoré je možné vykonávať na úrovni samosprávy." Povedal to 9. 10. 1997 v TASR. Pán Duray tvrdí, že dva medzinárodné dokumenty, ktoré sú inkorporované do slovensko-maďarskej zmluvy, Kodanský dokument OBSE o ľudskej dimenzii a odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, nehovoria o územnej autonómii na etnickom, ale na občianskom princípe. To podľa pána Duraya, ako to prezentoval ďalej, znamená autonómiu na území, v ktorej sa môžu uplatniť odlišné právne normy, napríklad na riešenie etnických vzťahov alebo ochrany identity.
Ďalej hovorí: "Čím menej je demokracie v danom štáte, o to viac by sa žiadalo riešiť etnické vzťahy na princípe územnej autonómie," 12. 12. 1997 SME. Personálna autonómia sa začína vytvorením voleného orgánu, ktorý zastupuje menšinu voči ústrednému orgánu. Územná autonómia sa začína vytvorením vlastného systému samosprávy s legislatívne vymedzenými kompetenciami na území s prevažnou väčšinou menšinovej populácie. Takže presadzovanie širších kompetencií samosprávy je teda zavádzanie autonómie určitou skrytou formou.
Pán poslanec Weiss tu minule vo svojom vystúpení s faktickou poznámkou hovoril, že v 1201-ke sme sa zaviazali. Nie je to pravda. Naša vláda okamžite reagovala, keď maďarská strana spochybňovala toto znenie v zmluve. A svojím výrokom, ktorý prezentovala aj vo Francúzsku, kde ho vtedy odovzdala premiérovi Balladurovi, vláda Slovenskej republiky zdôrazňuje, že nikdy neprijala a v tom zmysle nezakotvila nijaké formulácie, ktoré by boli postavené na uznaní princípu kolektívnych práv pre menšiny a ktoré by pripúšťali vytvorenie autonómnych štruktúr na etnickom základe. Trvá na tom, že súhlasila s uvedeným odporúčaním Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201 výlučne spolu s limitujúcou klauzulou, rešpektujúc individuálne ľudské a občianske práva vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Spolu s ďalšími príslušnými ustanoveniami dokumentu táto zmluva dôsledne rešpektuje uznávané európske štandardy, ktoré sú postavené výlučne na individuálnych právach osôb patriacich k národnostným menšinám. Preto akákoľvek iná interpretácia neprichádza do úvahy. Pečiatka, podpis, vláda a tak ďalej.
Nemohol som dokončiť, ale dúfam, že sa ešte prihlásim a budem pokračovať v mojom vystúpení.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča: pán poslanec Slobodník, pán poslanec Mészáros, pani poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ja sa chcem vrátiť k myšlienke o tom odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, o ktorej tu hovoril pán poslanec Gašparovič. Ešte raz to tu musím opakovať a dobre by bolo povedať, že nielen to je pravda, i keď aj to je pravda, samozrejme, čo tu prečítal a čo slovenská vláda vyhlásila a odovzdala vtedajšiemu premiérovi Francúzska pánu Balladurovi o tom, že neuznáva nejaké práva, ale pravda je aj tak, že odporúčanie číslo 1201 analyzovala takzvaná benátska komisia. Ja odporúčam právnikom, najmä právnikom z koalície, aby si toto pozreli a zistia tam také veci. Táto analýza odporúčania číslo 1201 je jednoznačná. Také práva v Európe, aké by chceli predkladatelia tohto odporúčania dosiahnuť, neexistujú. A je dobre známe a musí to poznať každý, kto navštevoval Radu Európy, Parlamentné zhromaždenie, že Výbor ministrov Rady Európy práve preto, aby sa neuplatňoval tento jednostranný postoj rozhodol, aby sa pracovalo na novom dokumente, pretože Výbor ministrov je nadradený Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy, to je opačne ako v štátoch, a na základe toho Parlamentné zhromaždenie prijalo vo februári 1995 dokument, ktorý sa volá Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, a ten dohovor je výlučne na individuálnych právach. Preto ho naši poslanci maďarskej národnosti vôbec neprijali. Nesúhlasili s tým, keď sa tu hlasovalo v minulom parlamentnom období, neprijali tento zákona, pretože sa im to málilo. Takže taká je situácia a myslím si, že nie operovať tu odporúčaním, ktoré podľa predsedu benátskej komisie, lepšie povedané experta benátskej komisie, je neplatné, je zbytočné.