Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa upokojili. Počúvame pána poslanca Oberhausera.
Poslanec V. Oberhauser:
Vrcholom tohto prípadu je, že majú byť potrestaní nie páchatelia, ktorí spôsobili túto ujmu, ale poškodený, ktorý sa bránil. Televízne spoločnosti STV a Markíza naservírovali verejnosti ďaleko dopredu celú udalosť tak, aby postavili verejnú mienku občanov aj sudcov proti podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Predstavte si, vážení spoluobčania, príbeh, v ktorom by ste bývali v štátnom dome a jedného dňa by váš domovník, ktorý by sa na dôvažok sám určil, by povedal, že vám vypne vodu, elektriku, plyn, trvalo by to skoro mesiac. Potom by vám vymenil zámku na dverách a nakoniec by vysťahoval vaše veci pod schody. A keby ste sa búrili, tak by vás ohovoril po celom meste a zariadil by, aby vás v práci, vo vašom zamestnaní, pozbavili funkcie a nakoniec vyhodili z roboty. Čiže ide o takýto spôsob riešenia problému, o ktorého nespravodlivosti určite nieto pochýb. A myslím si, že každý občan Slovenskej republiky sa zamyslí nad tým, že keď takto sa môže konať voči podpredsedovi Najvyššieho súdu, ako dopadnú oni ako obyčajní občania, ktorí nemajú také možnosti prísť do parlamentu obhajovať svoje postavenie, obhajovať veci, z ktorých sú obvinení. Dokonca by som povedal, že to môže vyzerať ako pilotný projekt, ktorý sa potom môže opakovať. A preto myslím si, že očierňovať podpredsedu Najvyššieho súdu bez toho, aby došlo naozaj k vyneseniu kompetentných orgánov, aby rozhodli, kto má pravdu a kto nie, tak to je nonsens.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, jedna zo sporných stránok prednáša návrh na odvolanie z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu. Nie nezávislý orgán, jedna zo sporných stránok. Je samozrejmé, že svoju verziu celého toho sporu vykladá zo svojich subjektívnych pohľadov a samozrejme, za to, že je priamo zainteresovaná v spore, tak, ako oni vidia veci. Nechcem povedať tvrdo, že ako sa im to aj hodí.
Aká je však skutočnosť? List vlastníctva. Po prvé treba povedať, že interpelácie v tejto kauze trvajú dlhšie a prvá bola zaslaná ministrovi spravodlivosti 12. mája 1999 po odpojení bytu, v ktorom býval podpredseda Najvyššieho súdu Dr. Štefanko, od vody, plynu, elektriny a urobil neobývateľný tento byt, znehodnotilo sa tam, čo bolo v chladničke atď., proste urobil neobývateľný a za mesiac trvania tohto sporu vlastne si ministerstvo spravodlivosti ani neujasnilo svoje majetkové vzťahy v tomto prípade. A pán minister v odpovedi na interpeláciu mi oznámil, že výpis z katastra je svedectvom o správe majetku ministerstvom spravodlivosti budovy Najvyššieho súdu. Vážení, každý kto si prečíta výpis z katastra nehnuteľností pod číslom 2941, sa dočíta, že na liste vlastníctva sú len pozemky, na ktorom stojí Najvyšší súd, nie je tam zapísaná budova. Pri stavbách je napísané nula. A ministerstvo spravodlivosti argumentovalo týmto výpisom z katastra nehnuteľností svoje práva v rozhodovaní o budove Najvyššieho súdu. Na druhej strane všetky dokumenty, ktoré sa týkajú tejto budovy, boli vystavené na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Išlo o územné rozhodnutie, išlo o stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla. Je zaujímavé, nikdy na dokumente nefigurovalo ministerstvo spravodlivosti, vždy bol adresátom, partnerom pre štátnu správu o budove Najvyššieho súdu len Najvyšší súd a nikdy nie ministerstvo spravodlivosti.
Pán minister Čarnogurský v odpovedi na interpeláciu nezaslal v prílohe rozhodnutie ministerstva financií ako jediného správcu so štátnym majetkom, že je ministerstvo spravodlivosti poverené správou tejto budovy. Preto som povedal domovník, ktorý sa sám vymenoval do funkcie. Takýto dokument zrejme ministerstvo spravodlivosti nemá, lebo by mi na interpeláciu bolo ministerstvo spravodlivosti tento dokument zaslalo.
Nezákonnosť postupu. Vážení, viete veľmi dobre a právnici prítomní tu v sále to môžu potvrdiť, že štátna správa, štátna organizácia môže konať len tak, ako jej zákon ukladá. Nemôže použiť teda svojpomoc § 6 Občianskeho zákonníka na postup pri vypratávaní bytu, ktorý obýval podpredseda Najvyššieho súdu. Jednoducho zákon to jasne definuje, svojpomoc pri vypratávaní má len občan, nemá štátna organizácia, ktorá jednoducho túto svojpomoc nezákonne v prípade Dr. Štefanka použila.
Ak dovolíte, teraz by som sa venoval ešte tomu, čo tu aj odznelo možno v takých neoficiálnych rečiach, že pán podpredseda Najvyššieho súdu obýval priestory neoprávnene a že ich obýval bezplatne. Viete veľmi dobre, že ústavní činitelia zo zákona, a ja som to navrhoval aj pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte, ako aj zákona o náležitostiach sudcov, majú právo na služobný byt. Doktor Štefanko má trvalé bydlisko v Nových Zámkoch a dochádza do Bratislavy z titulu vymenovania do funkcie sudcu Najvyššieho súdu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Čiže z takéhoto pohľadu svojho času minister Šimko a predseda Najvyššieho súdu Dr. Plank sa dohodli o bývaní, o umiestnení pána Dr. Štefanka, vtedy ešte ako sudcu Najvyššieho súdu, do priestorov, do jedného zo služobných bytov Najvyššieho súdu. Nebol sám. Takýchto sudcov bolo umiestnených v budove Najvyššieho súdu viacej a zdokumentujem a zdôvodním aj prečo.
Totiž celá tá záležitosť okolo Dr. Štefanka je iba vrcholom z ľadovca konania štátnej správy voči Najvyššiemu súdu a obmedzovania nezávislosti Najvyššieho súdu. Doktor Štefanko je posledný sudca Najvyššieho súdu, ktorý býva v areáli Najvyššieho súdu.
Najvyšší súd, keď sa staval, sa staval ako účelová budova pre potreby sudcov Najvyššieho súdu, aby bola zabezpečená ich bezpečnosť a ochrana nielen v procese vykonávania práce, činnosti, pojednávania, ale aj v súkromní, po skončení pracovného času. Preto tento areál bol postavený tak, že tam boli postavené tri služobné byty a desať služobných buniek pre sudcov, ktorí boli z mimo bratislavského prostredia a boli jednoducho za svoju kvalitu, za svoje výsledky vymenovaní za sudcov Najvyššieho súdu. Aký je stav dnes? Ani jeden sudca, Dr. Štefanko je posledný, ktorého štátna správa vyháňa z tohto areálu, ktorý bol účelovo postavený ako Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sudcovia Najvyššieho súdu sú umiestnení v kanceláriách po dvoch-troch, predtým bolo počítané, že budú mať naozaj podmienky na slušnú prácu.
Ministerstvo spravodlivosti, keď sa sťahovalo do budovy, malo 80 pracovníkov. Dnes má vyše 300. To sú príčiny, prečo je nedostatok miesta na Najvyššom súde. Na dôvažok sa tam nasťahovala Generálna prokuratúra, ktorá má ďalších pracovníkov. Tieto dôvody spôsobili, že podmienky práce Najvyššieho súdu a sudcov, ktorí tam pracujú, sú veľmi ťažké. Pracujú s minimálnymi pracovnými podmienkami, hovorím po dvoch- -troch v kanceláriách, majú zlé technické vybavenie a nie je zabezpečená ich ochrana. Garáže, ktoré sú v areáli súdu a ktoré boli chránené a bolo myslené tým, že keď sudcovia posudzujú mimoriadne ťažké prípady, zločiny, trebárs aj organizovaný zločin, mafie, že musia byť jednoducho chránení aj počas pracovného procesu, počas súdnych konaní aj v súkromí, a preto mali garážovať na dvore súčasného areálu Najvyššieho súdu. Ministerstvo spravodlivosti však zariadilo, že sudcovia parkujú na ulici. Na nechránenom parkovisku a v priestoroch garáží sú zaparkované vozidlá obyčajných pracovníkov Najvyššieho súdu. Taký je skutočný stav, ako sa stará správca - ministerstvo - o svojich sudcov.
Takisto aj ochrana. Ako som povedal, predstavte si, sudca, ktorý prejednáva hrdelný zločin a teraz si ide sadnúť do auta pred budovou, teraz ide spať niekde do Karlovej Vsi na prízemie, kde mu cez okno môže vojsť zločinec a vykrútiť krk, tento má rozhodovať nezávislo. Toto chcete od sudcov Najvyššieho súdu? A preto ich vyháňate z priestorov Najvyššieho súdu a staviate ich do pozícií, kde sú v ťažkostiach uhájiť nezávislosť súdnej moci?
Ak dovolíte - ešte k obsahu predloženého návrhu. Treba rozhodne povedať, že je v príkrom rozpore s ústavou, predložený návrh je v príkrom rozpore so všetkými nadväzujúcimi predpismi. Ústava jasne hovorí, že návrh na odvolanie je možné vydať len za vážnych okolností, ktoré sú upravované zákonom. A chcel by som upozorniť, že len dočasné pozbavenie výkonu funkcie podľa článku 8 ods. 1 volebného poriadku hovorí, že takýmito vážnymi prečinmi alebo skutočnosťami sú také, ktoré sú podrobené trestnému stíhaniu a na ktoré začalo kárne konanie. Ani jedno, ani druhé sa v prípade podpredsedu Najvyššieho súdu nezačalo. Trestné stíhanie sa nezačalo preto, lebo mu nebolo predložené obvinenie, kárne konanie sa nezačalo jednoducho z procesných dôvodov, lebo podpis nebol, ako tu mylne informoval pán minister, na predloženom návrhu jeho, ale bol podpis štátneho tajomníka, čo je zo zákona nenáležité. Čiže jeho predložený návrh na kárne konanie je zmätočné. Taká je realita o tomto návrhu, ktorý bol predložený na dnešné rokovanie.
Takisto, keď si podrobne rozoberiete paragrafy týkajúce sa zákona o sudcoch, keď si rozoberiete, ako som už povedal, volebný poriadok, tam sa jasne hovorí, o čom, kedy môže rozhodovať Národná rada o odvolaní podpredsedu Najvyššieho súdu. To opieranie sa o § 50 ods. 2 rieši len oprávnenú osobu, to odvolanie je absolútne irelevantné. Jasné, že vláda predkladá návrh, ale tam nie je napísaný dôvod prečo. Či začalo kárne konanie, či začalo trestné stíhanie. A v tomto smere jednoducho vy si beriete do rúk sudcov, pán poslanec Bajaník, vy sa stávate sudcom, vy nastupujete miesto kárneho senátu a vy idete rozhodovať, že Dr. Štefanko, bez toho, že by boli rozhodnutia týchto orgánov, je na vine, že on spôsobil tie veci, ktoré sa domnievate, že sú v rozpore so zákonom.
Vážené dámy a páni, na záver mi dovoľte skonštatovať: Tento návrh je absolútne zmätočný, je v rozpore so zákonom a nastáva podozrenie, či naozaj tu nejde o účelové vybavovanie si účtov a zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ako aj je jasné, že došlo k porušeniu domovej slobody. A preto skôr bude potrebné zamyslieť sa nad inými kárnymi konaniami a inými odvolaniami v najbližšom čase, keď, samozrejme, k záveru prídu orgány činné v trestnom konaní.
Zatiaľ dávam návrh na uznesenie, aby Národná rada vrátila návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre nesplnenie zákonom stanovených požiadaviek.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca Oberhausera sa hlásia siedmi páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami. Pán poslanec Slobodník ako prvý. Pán poslanec Slobodník sa chce prihlásiť do diskusie.
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Ja si myslím, že občania Slovenskej republiky už veľmi starostlivo registrujú mnohé skutočnosti, ktoré sú viac než alarmujúce a ktoré aj v tomto prípade jasne svedčia o tom, že keby bol tento prípad so všetkým, čo sa stalo, aj s istými nenáležitosťami podpredsedu Najvyššieho súdu, keby sa bol prihodil nie členovi opozičnej politickej strany, resp. nie sudcovi, ktorého nominovala terajšia opozičná strana, tak nebolo by tohto prípadu. Musím povedať, že mnohí občania Slovenskej republiky už dnes, najmä tí, čo prežili roky päťdesiate, hovoria o tom, že aj päťdesiate roky takto nenápadne začínali a tak kruto skončili. Dovolím si tvrdiť, že opäť ide o politický proces, účelový proces a ten, kto takýto proces rozbieha, si nezaslúži nič iné, len aby bol meraný tými istými meradlami, aké boli použité na všetkých tých, ktorí zodpovedajú za päťdesiate roky.
Moja posledná poznámka hovorí. Ja si myslím, že keby bol býval návrh na odvolanie z funkcie sudcu, bolo by to náležité, ale ústava hovorí o čomsi inom. A myslím si, že v podstate ústava hovorí o neodvolateľnosti z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec M. A. Húska:
Ďakujem.
Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Oberhausera a môžem povedať, že aj spôsob prerokúvania celého prípadu podpredsedu Štefanka vrátane nekonečne opakovaných zobrazovaní záberov, ako sú papierové dvere, alebo rozsekané bukasové dvere, bol zavádzajúci. Správanie pána sudcu malo ho vykresliť ako jedného nespratníka, ako jedného nekontrolovateľného človeka a násilníka. To je však nič inšie ako spôsob vyakčňovania sudcovskej pospolitosti od ľudí, ktorí nemajú celkom totožnú krvnú skupinu s terajšou vládou. Upozorňujem na to, že je to spôsob, ktorý je mimoriadne nebezpečný. Má svoje zlé dôsledky a nemyslím si, že by si ich pán minister mohol pripísať k svojim vlastným úspechom. Ja naozaj neodporúčam ísť ďalej touto cestou. Takéto škandalizovanie postoja človeka, ktorý vlastne obhajuje to, aby mohol mať svoj domov v podmienkach, ktoré mal dovtedy vytvorené, je celkom neprijateľné. A nemyslím si, že sa takto majú likvidovať osobnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Pôvodne som nemal vôbec záujem vystúpiť, ale za tých 7 - 8 rokov som tu počul niekoľko schizofrénnych vystúpení, toto radím naozaj ako top-špičku. Ja neviem, ja riešim niekoľko násilných vniknutí do bytu a po tomto incidente sa mi práve títo, ja tvrdím, "gauneri" vyhovárajú na najvyšších funkcionárov. Jeden z takýchto prípadov bol tento. Ja neviem, o čom hovoríme. Keď vystúpil pán kolega Húska, že každý má nárok na byt no, pánboh nás opatruj pred takýmto právom! Veď to je nezmysel! Buď niečo platí alebo neplatí v tomto štáte. Ale nie o tom som chcel hovoriť. My tu nehovoríme o výpise majetku, my tu hovoríme o spôsobe správania. Ak nie sme schopní vôbec sa k tomuto postaviť, tak potom hovoríme naozaj úplne zbytočne - hovorí hluchý s nemým.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Že v tomto prípade ide výlučne o hrubý nátlak na celý sudcovský stav s cieľom predznačenia, kto je nad sudcovským stavom pánom, tak to je úplne nepochybné. Zopakujem, akým spôsobom sa táto scéna eskalovala, a to prostredníctvom masmédií, predovšetkým prostredníctvom "ruskovízie" a "materákovízie" div že nie s priamym prenosom ako z invázie do Iraku a ešte aj s predznačovaním sekery na televíznej obrazovke, ktorou sa vraj tu spomínaný podpredseda Najvyššieho súdu oháňal.
To bol indiánsky tomahavk, tešlica, drevorubačská sekera, alebo čo sú to za "historky"? Veď toto je masové ovplyvňovanie verejnej mienky metódou presne takou istou, akou sa ovplyvňovala verejná mienka v boji o Markízu v septembri 1998 pred voľbami. Veď sú to presne tie isté nezmysly - vyrobiť vinníka skôr, než bolo posúdené, odsúdené, rozhodnuté, zvážené, podškrtnuté a sčítané. Takže dopredu je označený vinník, dopredu je označený trest, treba ho bezodkladne odpratať z pozície podpredsedu Najvyššieho súdu.
Pán Čarnogurský, vy dobre viete prečo. Pretože ide o sudcu, ktorý nie je servilný, ktorý vynáša rozsudky v súlade so svojím svedomím a s literou zákona, a nie často podľa toho, ako sa očakáva, čo by vyniesť mal, ako by koho mal pohladkať. Tento pán jednoducho je neprijateľný a nepohodlný súčasnej vládnej koalícii, tak ho likvidujete takouto formou. Je to forma hanebná. Presne takisto, ako to spomenul pán poslanec Húska, je to vyakčnenie, vyakčnenie zo zboru sudcov, a je to tým vážnejší prípad, že ide o podpredsedu Najvyššieho súdu. Vy sa tu neoháňajte tým, že sú neprijateľné jeho osobnostné vlastnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Chcem pripomenúť, že do tejto funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu sa pán Štefanko dostal, keď dnešná opozícia mala väčšinu v tomto parlamente. A ak boli správy o nezávislosti súdnictva na Slovensku a opakovane tam bolo poukazované na tendenčnosť zaťahovania politiky a porušovanie nezávislosti súdov, tak práve rozhodnutia a akty sudcu Štefanka hrali dosť významný podiel v posledných časoch práve na tejto hanbe Slovenska.
Ja len chcem povedať, že tak ako vrah Al Capone nakoniec bol zavretý pre daňové podvody, tak prekrúcač práva Štefanko teraz vlastne prichádza o funkciu vďaka tomu, že sa sekerou vlúpava do bytu. A, pán poslanec Oberhauser, chcem len povedať, že nerobíte veľkú česť svojej strane, keď obhajujete sudcu, ktorého zo svojich radov vylúčilo aj Združenie sudcov Slovenska.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
každý súdny človek posudzuje nielen príčiny, ale aj, teda nielen následky, ale aj príčiny. Teda platí "causa efficiens est proxima".
Čo bolo teda tým, čo motivovalo v konečnom dôsledku konanie pána Štefanka k tomu, že musel použiť také prostriedky, ako použil. O tom, že pán Štefanko je statočný sudca a že rozhodoval tak, ako si to žiadal duch a litera zákona, sa bolo možné presvedčiť počas jeho celého funkčného obdobia viacej ráz. Už po protikomunistickom puči, pán Čarnogurský, vtedy vám to možno vyhovovalo, keď išlo o majetok komunistickej strany, sa zachoval čestne a rozhodol tak, ako rozhodol. Potom rozhodol ešte niekoľkokrát tak, ako si to žiadal duch a litera zákona. V prvom prípade si popudil proti sebe pána Weissa. V niekoľkých ďalších prípadoch aj vás. Neskôr aj skupinu pána Zajaca a Tatára.
Takže momentom volieb a víťazstvom tzv. zlepenca SDK bolo jasné, že pán Štefanko to má ako jeden z prvých spočítané a podškrtnuté, tak ako je to v Starom zákone. A v tomto prípade ste si nie náhodou vybrali na to osobu, ktorá nemá nijaké proslovenské postoje. O postojoch pána Štefanka, proslovenských, sa nedá absolútne pochybovať. Svojho riaditeľa úradu pána Lipšica, ktorý je známy tým, že nenávidel a nemá rád slovenský štát, organizoval proti jeho vzniku dokonca "žiarivkové" referendá. Túto osobu ste nastrčili, aby vykonala tú diskreditačnú prácu proti osobe pána Štefanka. Je mladý, možno to by bolo jeho ospravedlnením.
Takže dnes je celá vládna koalícia včítane pána Nagya, ktorý sa chcel zrejme vyjadriť, lebo aj jeho postihla spravodlivosť, proti...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Oberhauser bol jediný písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Ešte predtým, ako sa prihlásil pán poslanec Slobodník, sa prihlásila osobne u mňa pani poslankyňa Tóthová.
Takže pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Slobodník. Končím možnosť...
(Hlas z pléna.)
Pán poslanec Kandráč je posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Končím možnosť prihlásenia sa ďalším poslancom ústne.
Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem teraz schôdzu do 14.00 hodiny na obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať v rozprave o tomto bode programu po obedňajšej prestávke. Pardon, prepáčte, o 14.00 hodine budeme pokračovať hodinou otázok a po hodine otázok prerokúvaním tohto bodu programu.
Pán poslanec Nagy sa ešte hlási.
Zapnite pána poslanca Nagya.
Poslanec L. Nagy:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
zvolávam zasadnutie výboru pre ľudské práva a národnosti ihneď do rokovacej miestnosti 31a.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Palko.
Poslanec V. Palko:
Ďakujem.
Zvolávam schôdzu výboru pre obranu a bezpečnosť na trištvrte na dve do miestnosti výboru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, ešte upozorňujem členov ústavnoprávneho výboru, že je o 13.00 hodine takisto zvolané rokovanie ústavnoprávneho výboru.
Prerušujem rokovanie 17. schôdze Národnej rady do 14.00 hodiny na obedňajšiu prestávku.
Prajem vám všetkým príjemnú dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 17. schôdzi Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacom sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
neprítomnú pani ministerku Schmögnerovú zastúpi pán podpredseda vlády Mikloš, pána ministra Pittnera pán minister Čarnogurský, pána ministra Magvašiho pán minister Šagát, pani ministerku Machovú zastupovať netreba, pána ministra Palacku pán minister Černák a pánov ministrov Koncoša a Harnu pán minister László Miklós. Verím, že príde.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister Kňažko je tu, čiže bude odpovedať sám a nie, ako bolo predtým napísané, že pán minister Ftáčnik. Pán minister je tu.
Ďakujem, pán predseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Štefana Rusnáka a znie: "Aké východiská vidíte pri riešení krízovej situácie v Imune Šarišské Michaľany?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
najprv, ak dovolíte, trošku histórie a potom trošku z toho, ako vidím riešenie tohto problému. Chcem pripomenúť, že do začiatku deväťdesiatych rokov mal štátny podnik Imuna svojimi prípravkami ako monopolný výrobca dominantné postavenie na trhoch Českej aj Slovenskej republiky. Od roku 1995 došlo postupne k znižovaniu podielu predaja, predovšetkým na trhu Českej republiky, následne aj Slovenskej republiky. Myslím si, že chybou bolo zaradiť štátny podnik Imuna do prvej skupiny strategických podnikov, čím sa vylúčila možnosť privatizácie. Nijako to nezlepšilo postavenie štátneho podniku, naopak, aj táto skúsenosť ukazuje, že niektoré ustanovenia zákona o štátnom podniku bránili efektívnemu pôsobeniu podniku predovšetkým v oblasti predaja a marketingu.
Hospodársky výsledok Imuny priniesol v roku 1998 stratu už vo výške vyše 100 mil. korún a znamenal prehĺbenie približne o 10 mil. oproti roku 1997, keď vlastne bola prvýkrát vykázaná strata tohto štátneho podniku. Dosiahnuť požadovanú úroveň výroby v súlade so zásadami správnej výrobnej praxe možno dosiahnuť len výstavbou nového objektu. Plánovaný projekt má zabezpečiť spracovanie 80 tisícov litrov čerstvo zmrazenej ľudskej plazmy. Realizácia tohto projektu je finančné náročná. Moje informácie hovoria o 44 miliónoch nemeckých mariek a má zabezpečiť a má zabezpečiť všetky technické, technologické a organizačné požiadavky. Pretože podnik má problémy so splácaním úverov, prebiehajú v súčasnosti rokovania v jednotlivých peňažných ústavoch o prolongácii splátok úverov splatných v roku 1999, ale to je len také, by som povedal, opatrenie na prežitie.
Principiálne východisko zo súčasnej krízovej situácie vidím v transformácii štátneho podniku Imuna na akciovú spoločnosť s umožnením vstupu zahraničného kapitálu, ktorý by umožnil prefinancovanie plánovanej investičnej výstavby a zároveň splnením požiadaviek správnej výrobnej praxe podporil exportnú schopnosť výrobkov z Imuny, a tým zabezpečil ekonomickú nezávislosť od podfinancovaných zdravotníckych zariadení, ktoré sú v súčasnosti hlavnými odberateľmi produkcie štátneho podniku Imuna.
Chcem povedať asi toľko. Transformácia zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť a rýchle vyhľadanie strategického partnera je to cesta, ktorá sa osvedčila pre mnohé podniky, napríklad ZSNP v Žiari nad Hronom, ale aj mnohé ďalšie. Práve dnes, keď vláda vytvorila k 1. aprílu tie dobré podmienky na prílev zahraničných investícií, keď sa dostavujú prvé kroky.
Dnes otvára v Spišskej Novej Vsi novú veľkú výrobňu firma Embrako. Je mi veľmi ľúto, že s kolegom poslancom Andrassym tam nemôžem dnes byť, ale 21. júla, pevne verím, že s iným pánom poslancom, Anteckým, pôjdeme do Kysuckého Nového Mesta. Je to priamy odraz týchto opatrení k 1. aprílu, kde firma INA rozhodla investovať práve na Slovensku a, chvalabohu, na strednom Slovensku. Rovnako verím, že v septembri otvoríme alebo položíme základný kameň veľkej americkej firmy Molex na východnom Slovensku. Toto sú celkom konkrétne prípady toho, že sa to dá, len iniciatíva musí byť obojsmerná. Odspodu aj zvrchu.
Vo všetkých tých prípadoch je evidentné, že partner príde a nájde sa vtedy, keď sa nájde dôveryhodný aktívny človek na podnikovej úrovni. Preto vláda Slovenskej republiky je pripravená veľmi účinne pomôcť aj Imune, samozrejme, za toho predpokladu, že bude veľmi aktívny a iniciatívny manažment samotného podniku Imuna Šarišské Michaľany.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem za slovo.
Samozrejme, využijem túto príležitosť.
Pán premiér, vy ste hovorili, že je tu záujem strategického partnera. Samozrejme, je tu záujem strategického partnera, čo sa týka investora z Francúzska. Ja by som chcel vedieť, v akom stave je táto situácia. A čo sa týka samotnej Imuny Šarišské Michaľany, všetci veľmi dobre vieme, že je to v okrese Sabinov, kde je nezamestnanosť veľmi vysoká. Ja by som skutočne chcel poprosiť vládu, vás osobne, aby ste urobili účinné opatrenia, a chcel by som tiež vedieť ešte termín, kedy sa táto situácia bude riešiť, ako ste hovorili.
Ďakujem.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
budem voči vám úprimný, nedokážem odpovedať na vašu otázku momentálne, v akom stave sú rokovania medzi firmami domácou a francúzskou, ale dohodnime sa. Onedlho pôjdem do Lipian, v polovičke alebo začiatkom augusta, tak sa dohovorme a ponúkam vám, pán poslanec, poďme, poslanec Gaľa, vy, prípadne ďalší z toho regiónu, v polovičke augusta spoločne navštívme podnik Imuna a potom dostaneme informáciu takpovediac z prvej ruky a pevne verím, že nájdeme oblasti, kde vy možno a ja určite budeme môcť byť užitoční. Dávam vám túto ponuku, mám celkom konkrétny termín stanovený na Lipany, tak povedzme v predvečer návštevy Lipian pôjdeme priamo do fabriky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Engliša a znie: "Neúčasť členov vlády na Rade hospodárskej a sociálnej dohody patrí k normálnej funkcii tripartity, alebo je to len nezáujem riešiť sociálne problémy so sociálnymi partnermi?"
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala a aj prakticky realizuje sociálne partnerstvo na úrovni Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Svoj úmysel podporila táto vláda aj vymenovaním 7 ministrov z najdôležitejších rezortov za členov tejto rady. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď tripartita nielenže nefungovala, ale jej členmi boli vymenovaní štátni tajomníci. Táto vláda aj prakticky, čiže prijatím zákona o tripartite, potvrdila svoj záujem rokovať so sociálnymi partnermi o otázkach dotýkajúcich sa ich záujmov a záujmových členov. Za obdobie súčasnej vlády sa uskutočnilo osemkrát rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, prerokovalo sa veľké množstvo materiálov. Neúčasť členov Rady hospodárskej a sociálnej dohody za stranu vlády na ostatnom rokovaní nebola prejavom nezáujmu, pretože sa rokovania zúčastnili štátni tajomníci, ale bola to iba súhra náhod zaneprázdnenosti a neprítomnosti ministrov na tomto rokovaní. Páni ministri Magvaši, Černák, Koncoš, Palacka a pani ministerka Schmögnerová boli zastúpení štátnymi tajomníkmi. Podpredseda vlády a predseda tripartity pán Mikloš osobným listom upozornil ministrov na zlepšenie disciplíny na rokovaniach a dodržiavania zákona číslo 106 § 6 ods. 5 o hospodárskom a sociálnom partnerstve a uznesenia vlády, ktorým boli vymenovaní za členov tripartity.
Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec, že všetci členovia rady si plne uvedomujú svoju zodpovednosť a takejto situácie sa budú v budúcnosti schopní vyvarovať.
Všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem.
Pán predseda vlády,
podľa vás teda tripartita funguje alebo pracuje tak, ako by mala. Podľa mňa nie, pretože dôkazom toho je krízový stav v konfederácii, a myslím si, že ani listom, ktorý pán Mikloš napísal ministrom, nezabezpečí rešpektovanie sociálnych partnerov. Bohužiaľ, musím povedať, že toto nie sú myšlienky, ktoré tu tvrdím ja, ale tvrdia to aj samotní predsedovia odborových zväzov. Tripartita nikdy tak zle nefungovala, ako fungujme pod vedením pána Mikloša.
Čiže mám otázku: Myslíte si, pán predseda, že pán podpredseda vlády Mikloš má Radu hospodárskej a sociálnej dohody zvládnutú?
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Samozrejme, že áno, pán poslanec. Možno máte pravdu, že ešte nikdy tak zle nefungovala, ak sa dohodneme, že za vás nefungovala vôbec. Vy ste boli natoľko necitliví, nevšímaví - nechcem povedať - až arogantní voči odborárom, že jednoducho ste ich ignorovali.
Vždy ma fascinuje, keď práve vy, ktorí ste tak pohŕdali sociálnym partnerstvom, ktorí ste tak pohŕdali odborovými organizáciami v závodoch, na centrále, choďte sa pozrieť do Pratexu v Čadci, ako o vás hovoria odborári. Dnes, pán Engliš, nech sa páči, choďte medzi týchto chudákov, ktorým ste sprivatizovali fabriku, vaši manažéri, verní privatizéri im nedávali výplaty a dnes jednoducho sa cítia nekonečne sklamaní a oklamaní. Kde boli vtedy vaši ministri? Kde bola vtedy vaša tripartita? Aký tón ste vy udali vzťahom medzi sociálnymi partnermi? Samozrejme, že vždy sa dá vec zlepšiť. A my zlepšíme a pokúsime sa zlepšiť aj vzťahy v sociálnom trojuholníku. Nijako dramaticky to nehodnotím, ak je problém v odborovej centrále alebo v odborových organizáciách len v tejto formálnej stránke, tak hovorím chvalabohu, lebo to je to najľahšie, čo môžeme zlepšiť.
V odpovedi na vašu doplňujúcu otázku uvediem len toľko, že v utorok dopoludnia sa stretávam s vedením, pánom prezidentom Konfederácie odborových zväzov, pevne verím, že naše vzťahy sa budú zlepšovať, že budeme hovoriť o veľmi konkrétnych aktuálnych otázkach. Máme na stole strednodobú koncepciu hospodárskej politiky, máme na stole celý rad veľmi zaujímavých ekonomických a sociálnych zákonov. Vážim si sociálne partnerstvo a budem sa usilovať, aby tripartita fungovala dobre, a som presvedčený, že bude fungovať dobre práve pod vedením podpredsedu vlády pre ekonomiku pána Mikloša.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej a znie: "Nadväzujem na svoju otázku spred niekoľkých mesiacov. Podarilo sa vám presvedčiť poslancov Mestského zastupiteľstva v Komárne a primátora, aby umožnili inštalovať súsošie Cyrila a Metoda na dôstojnom mieste v Komárne?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa,
ste pravidelnou pýtajúcou sa a chcel by som oceniť vytrvalosť vášho interesu o súsošie sv. Cyrila a Metoda. Chcem vás hneď na úvod ubezpečiť, že rovnaký záujem mám aj ja a pevne verím, že časom aj vy oceníte moju vytrvalosť v tejto otázke. Chcem, aby sme postupovali kultivovane, aby sme sa nesnažili lámať veci cez koleno, aby sme sa nesnažili vytĺkať politický kapitál. A keď budeme takto kultúrne naďalej postupovať, tak som presvedčený, že najneskôr v tom jubilejnom roku to súsošie sv. Cyrila a Metoda, ktorí sú patrónmi nielen Slovenska, ale vlastne Európy, sa stane pravdou.
Chcel by som vás informovať, že viackrát som podnikol konkrétne kroky ja sám, pracovníci Úradu vlády navštívili konkrétne miesta, prebiehala diskusia, kde optimálne toto súsošie umiestniť. Mám písomnú odpoveď o celej tej genéze, nebudem to všetko čítať, ale aspoň z tohto kalendárneho roku by som chcel povedať, že 23. februára 1999 boli rokovania s ministerstvom kultúry, konkrétne stanovisko ministra kultúry Kňažka bolo prednesené 31. marca. Bolo rokovanie s primátorom pánom Pásztorom za účasti štátneho tajomníka Gacíka spolu s ďalšími predstaviteľmi ministerstva kultúry, za účasti prednostu Krajského úradu v Nitre pána Mišíka. Môj poradca pán Maroši bol prítomný a boli tam prítomní aj ďalší miestni aktivisti.
26. mája bola opäť podaná žiadať o zmenu uznesenia, ktoré ešte takpovediac neponúka na všetky strany prijateľné riešenie, ale pevne verím, že počas mojej chystanej pracovnej cesty do Komárna bude hotové nielen súsošie, pretože mám informácie, že do konca júna malo byť odliate, ale že bude definitívne vybratá aj lokalita a mestské zastupiteľstvo v Komárne bude schopné túto lokalitu potvrdiť. Vy iste viete, že ide o vytypované miesta, ktoré sú v kompetencii, aj samotná akcia v kompetencii mestského zastupiteľstva. Predpokladám, že túto cestu do Komárna urobím v polovičke augusta. Chcem navštíviť lodenice, chcem navštíviť štátnu správu a samosprávu a v rámci toho aj zasadanie mestského zastupiteľstva. Pevne verím, že v auguste v pokojnej atmosfére tak, že nikto nebude mať pocit, že sa z toho vytĺka politický kapitál alebo že sa deje násilie, nájdeme riešenie naozaj kultivované na všetky smery. Takže naozaj ten rok kresťanskej kultúry privítame aj so súsoším sv. Cyrila a Metoda v Komárne.
Ďakujem veľmi pekne.