Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Myslím si, že je možné súhlasiť s viacerými pripomienkami predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza. V jednej časti uviedol, že sme použili v súvislosti s novelou volebného zákona akýsi právny skvost. Ak to myslel úprimne, tak ďakujeme za kompliment. Ak to bola do istej miery irónia, tak si myslím, že to nie je celkom tak, aby tá irónia bola naplnená na mieste. Je síce pravdou, že bolo oveľa ľahšie také riešenie, že radšej povieme, že nebudú predvolebné koalície a v takom prípade by bol vlastne ten efekt podobný, ale na druhej strane tým, že sa povedalo, že budú predvolebné koalície a každá zo strán predvolebnej koalície musí splniť 5-percentnú klauzulu, domnievam sa, že to nie je to isté, ako keby neboli a každá strana by musela individuálne získať 5 %. Jednoducho tiež možnosti z finančného hľadiska a aj iného zázemia je pre menšiu politickú stranu predvolebnej koalície, myslím si, výraznejšie a lepšie ako veľakrát možno v individuálnej súťaži. Tak aj keď si viem predstaviť, že bolo oveľa lepšie a efektívnejšie povedať, že predvolebné koalície nebudú, aj to je legitímne, aj takéto volebné systémy existujú inde vo svete. Ale predsa len až taký právny skvost to nie je.
A ešte jednu poznámku. Ak si v úvode spomenul, že má byť prijatá zásadná právna úprava, ktorá bude riešiť volebný systém, celkom nechápem, prečo sa teraz má riešiť záležitosť 5 % pre koalíciu, keď toto považujem za celú súčasť zásadného problému v rámci volebného systému. To nie je čiastková záležitosť. Takže celkom tomu nerozumiem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Chcel by som podporiť veľmi racionálnu argumentáciu pána poslanca Orosza o jeden, povedal by som, historický argument. Volebný systém vznikal po roku 1989, v roku 1990 a podľa neho prebiehali voľby v roku 1990, 1992, 1994 a bezpochyby by podobným spôsobom prebiehali aj v roku 1998, nebyť toho násilného zásahu. Bolo viacero koalícií, ak sa nemýlim, jednu z tých koalícií vytvorila aj HZDS a nikto proti tomu neprotestoval a politická scéna sa pritom kryštalizovala celkom prirodzene. To znamená, pokiaľ by nedošlo k násilnému zásahu, s veľkou pravdepodobnosťou by na základe existujúceho zákona a na základe jeho upevnenia došlo k normálnej prirodzenej kryštalizácii politickej scény. Práve násilie na tom zákone je vlastne to, čo zabrzdilo, a dokonca si dovolím povedať, vrhlo aj kryštalizáciu politickej scény naspäť.
Slovenská demokratická koalícia, aby som hovoril o konkrétnom prípade, vznikla ako dobrovoľné spojenectvo 5 strán a bolo predzvesťou schopnosti komunikovať a politicky sa združovať už v roku 1997. Slovenská demokratická koalícia bola vlastne menšou predzvesťou dnešnej vládnej koalície. A práve násilný zásah si vlastne vynútil vznik Slovenskej demokratickej koalície ako jednej strany a práve ten vynútený zásah viedol k tomu, že sa vlastne dnes prirodzená kryštalizácia politickej scény na Slovensku zastavila. Je zodpovednosťou bývalých navrhovateľov volebného zákona aj to, že zastavili, ba dokonca vrhli naspäť vývin politickej scény na Slovensku, ktorý chceme teraz vlastne len reštituovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ešte predtým než vyhlásim prestávku do 19.00 hodiny, chcel by som vás upozorniť, že do rozpravy sú ešte prihlásení dvaja poslanci: pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Cuper. Takže o 19.00 hodine budeme pokračovať v rozprave.
Pán predseda výboru zvoláva výbor.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Nagy:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zvolávam schôdzu výboru pre ľudské práva a národnosti o 18.00 hodine do miestnosti 147a.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne a prajem vám dobrú chuť.
Pán podpredseda výboru Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem.
Zvolávam klub poslancov SOP o 18.30 hodine do miestnosti číslo 143.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ešte pán predseda výboru Šebej.
Poslanec F. Šebej:
Zvolávam výbor pre európsku integráciu teraz do zasadačky zahraničného výboru.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Výbor pre kultúru a médiá, prosím vás, o 18.30 hodine do zasadačky číslo 33.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, to je všetko. Dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Žiadam pani poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.
Budeme pokračovať rozpravou k predmetnému bodu. V rozprave vystúpi ďalšia rečníčka pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Pán poslanec, vám osobitne poďakujem za pozornosť. Už minule som vám to sľúbila.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
skôr ako sa vyjadrím k predloženému legislatívnemu návrhu, nedá mi nereagovať na vystúpenia niektorých predrečníkov. Napríklad na vystúpenie pána poslanca Weissa, ktorý uviedol, že treba legislatívne návrhy a volebné zákony prijímať najmenej dva roky pred voľbami. Ďalej, keď je to taký vážny zákon a treba taký čas, pýtam sa: Prečo skrátené legislatívne konanie? Ja sa len pýtam, pán poslanec Weiss povedal, že to treba dva roky pred voľbami. Už asi dva roky pred voľbami uplynuli, tak aby sme to stihli čo najskôr, ideme do skráteného legislatívneho konania.
Ďalej pán poslanec Orosz uviedol, že volebný zákon je príliš vážny na to, aby sa prijímal v strese. Ak som si to dobre poznačila, a myslím si, že áno, tak potom sa pýtam: Prečo skrátené legislatívne konanie? Máme už volebné obdobie? Zvolebnieva sa tak rýchlo, že musíme rýchlo prijať zákon? Asi áno. Pri návrhu na skrátené legislatívne konanie som nevystúpila, pretože už si pripadám ako v notoriete, lebo ani v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie.
Pán poslanec Zajac veľmi ostro kritizoval bývalú Mečiarovu vládu, že tesne pred voľbami ponúkala zmenu volebného zákona. Pánu neprítomnému poslancovi Zajacovi si dovolím pripomenúť, že asi zle sleduje udalosti, pretože v roku 1998 šesť mesiacov, ako už povedal aj pán poslanec Cuper, bol predložený do parlamentu návrh novely volebného zákona, ale v roku 1994, keď bolo pri moci pravo-ľavé blúznenie, bol návrh zákona, resp. zákon prijatý 7. júna 1994 a voľby sa konali 30. septembra 1994. Pokiaľ ma matematické znalosti neklamú, tak od 7. júna do 30. septembra je oveľa kratší čas, aký bol v roku 1998. Takže keď kritizovať, páni poslanci, tak kritizovať komplexne. A v roku 1994 sa tiež udiali podstatné zmeny. Pokiaľ sa dobre pamätám, tak došlo k zmene neposielania volebných lístkov do domácností a k jednej podstatnej finančnej zmene, keď Moravčíkova vláda v plnom vedomí alebo v snahe a dobrej nádeji, že vo voľbách zvíťazí, zmenila poplatok za jeden hlas vo voľbách z 15 Sk na 60 Sk, a to tesne pred voľbami. Len toľko k pripomienkam.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženému zákonu meritórnejšie. Viackrát tu odznelo, aký zlý zákon prijala Mečiarova vláda. Aj v tlači už po prijatí zákona, ktorý novelizujeme, viackrát odznelo, že vlastne volebný zákon nepovolil koalície, resp. zakázal koalície. Toto veľké klamstvo sa opakuje dodnes, lebo vôbec nie je pravda, že neboli povolené koalície. § 17 ods. 2 platného zákona podrobne upravuje podávanie kandidátnych listín koalícií a ods. 8 § 17 platného zákona dokonca upravuje, koľko členov môže mať kandidátna listina koalície. Čiže problém nie je v tom, že by platný zákon neupravoval postavenie koalície a možnosť vzniku koalícií, ale problém je v niečom inom, v tom, že sa zrušilo zvýhodnenie pre koalície pri vstupe do parlamentu.
Prečo k tomu došlo? Vôbec nie z tých dôvodov, ktoré boli uvedené, ale z jednoduchého dôvodu. My sme aproximovali právo a aproximovali sme ho aj vo volebnom zákone. Mám urobený prehľad krajín v západnej Európe, ale aj iných krajín, kde sú jednoznačne presne stanovené prahy na vstup do parlamentu bez toho, aby koalície, ktoré vzniknú, volebné koalície, mali zvýhodnený vstup. Z celkového počtu krajín Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Grécko, Holandsko, Izrael, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Rakúsko, Spolková republika Nemecko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Turecko percentuálne zvýhodnenie v koalíciách na vstup do parlamentu majú len dve krajiny, a to Poľsko a Rumunsko. A tieto krajiny to majú ešte ako rezídium zo socialistického zriadenia. Teda v rámci aproximácie práva sme sa priblížili k tým krajinám západnej Európy, ktoré vôbec takéto zvýhodnenie nemajú.
Keď sa chceme vrátiť do minulosti, vlastne sa vraciame do skupiny Poľsko, Rumunsko, kde ešte prežívajú tieto zvýhodnenia. V Poľsku je prah na vstup 5 %, koalícia má prah 8 %, v Rumunsku prah na vstup do parlamentu sú 3 %, koalícia má 8 %. Čiže pokiaľ sa navrhuje opätovný prah na koalície podľa počtu: samostatný politický subjekt 5 %, trojkoalícia 7 %, štvorkoalícia 9 %. Pokiaľ sa nemýlim, je to podľa môjho názoru krok späť. Koalície na Západe riešia dvojakým spôsobom percentuálny vstup a tento sme ponúkali aj pri vypracúvaní zákona.
Po prvé sa počíta percento násobkom, to znamená 5 koaličných strán pri prahu 5 % koalícia musí dosiahnuť 25 %, 5 x 5 je 25. Výhodou tejto koalície je to, že politický subjekt, ktorý napríklad na seba viaže 15 %, môže pri tomto násobku vziať do parlamentu slabší politický subjekt, ktorý nedosahuje 5 %. Takéto riešenie máme aj v západnej Európe.
Alebo je druhé riešenie, že sa vyhlási volebná koalícia, čo signalizuje občanom, áno, táto skupina je schopná povolebnej spolupráce, je to určitý signál na rozhodovanie sa medzi politickými stranami a každému politickému subjektu sa počíta prahový vstup, v našom prípade 5 %, a každému samostatne.
Pri vypracúvaní zákona sme ponúkali obidve alternatívy. Pán poslanec Kováč, veľmi vehementne krútite hlavou, ale bol to práve vtedajší predseda strany DÚ, pán poslanec, vtedajší poslanec Moravčík, ktorý bol proti násobkom - môžem vám vyhľadať stenografický záznam - a veľmi tvrdo išiel proti násobkom, dokonca aj tlač to potom rozpracovala, že by vznikla dvojkoalícia a podobne. Čiže, nehnevajte sa, my sme nič zvláštne nezaviedli v politických subjektoch. Išli sme európskym smerom. Sú dva prúdy, z čoho sme vybrali jeden. Zdôrazňujem, ponúkali sme aj násobky, ktoré sú zrejmé. Ak v politických subjektoch niekto zaviedol niečo nenormálne, tak ste to boli vy takzvaným členstvom v dvoch politických stranách. Už sme vám viackrát k tomu gratulovali, pretože je to unikum. Je to skutočne unikum, už sa môžeme len dohodnúť, že v rámci kompromisu a širokej demokracie budeme môcť byť aj vo viacerých politických stranách. Podobne keď jeden subjekt dostane financie, vy si ich delíte, to je tiež unikum, aby na Západe niektorý politický subjekt, ktorý dostane financie za voľby, dával inému politickému subjektu, ktorý vôbec vo voľbách nebol.
Po tretie, vytvorili ste Radu predsedov politických strán, iných politických strán ako orgán SDK. No to je absolútna perla, pretože orgánom jedného politického subjektu je orgán, ktorý je zložený zo zástupcov iných politických strán. Proste uviedla som to preto, lebo hovoríte, že my sme zaviedli niečo nenormálne. Inak nielenže v politickej verejnosti, ale aj v občianskej je jednoznačná pochybnosť, či SDK je politická strana. No keď vám budem citovať vystúpenie pána predsedu vlády z Markízy 20. júna 1999, doslova povedal: "SDK môžete chápať aj ako zoskupenie materských politických strán." Tak ak toto povie predseda jedného politického subjektu, že politický subjekt môžete chápať ako zoskupenie materských strán, určité zoskupenie politických strán, to je jednoznačne povedané, že SDK už asi samostatný politický subjekt nie je.
Nechcem citovať články pána Dostála v SME, ktorý jasne povedal, že SDK nie je politickým subjektom, ďalej nechcem citovať pána Mariána Leška, ale zacitujem ho z denníka SME z 18. júna 1999, kde doslova uviedol: "Pokusy niektorých politikov KDH a DÚ premeniť SDK na šiestu samostatnú politickú stranu stroskotali." Tak ako to je? Stroskotala strana? Je to samostatný politický subjekt, alebo nie je? To je, samozrejme, vaša vec, páni, nejdem vám to bližšie rozvádzať, ale dovolím si povedať, že rozhodnutie Najvyššieho súdu, na ktoré sme dali impulz, aby konštatovalo, že kandidátku SDK treba registrovať ako koaličnú kandidátku, čím ďalej, tým viac sa javí byť v rozpore s objektívne existujúcou realitou. Je to môj názor, možno vy budete mať opačný, ale držím sa hesla, že aj keď s vaším názorom nesúhlasím, urobím všetko pre to, aby ste ho mohli povedať a ja si ho vypočujem.
Ďalej by som sa chcela zmieniť k vlastnému návrhu. Vraj skrátené legislatívne konanie je preto, lebo treba obsadiť miesto po bývalom poslancovi pánovi Schusterovi. No pokiaľ mám výpis z počítača a nález Ústavného súdu, Ústavný súd zrušil § 43 od 18. júna 1998, ale § 42 ods. 5 ostal v platnosti. A dovolím si ho prečítať, pretože dáva absolútny podklad na nástup ďalšieho kandidáta. Odsek 5 znie: "V rámci jednotlivých politických strán kandidáti dostanú mandáty pridelené v strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však najmenej desatina z celkového počtu voličov, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu, využila právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej 10 % prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov." Vážení, je tu jasné pravidlo. Ak má niekto podľa kandidátky 10 %, ide dopredu. Ale vy navrhujete ustanovenie v novele zákona - budem čítať -, navrhujete § 48 ods. 1, ktorý znie: "Ak sa uprázdni mandát počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidátov kandidujúcich poslancov uvedených na jej kandidátnej listine, s prihliadnutím na odbornosť." To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov, to je tých 10 %.
No po prvé Ústavný súd vyriekol, že je neústavné, aby politický subjekt, politická strana určovala náhradníka. Vážení, to, čo navrhujete vy, je vlastne to, čo zrušil Ústavný súd. Vy navrhujete, keď nie je ten podľa 10 %, aby nastupoval náhradník, ktorého určí politická strana. Ale v SDK, myslím si, ani v SOP nemáte v súčasnosti takého kandidáta, ktorý by získal 10 % prednostných hlasov. V súčasnosti nemáte. To znamená, že ak sa prijme táto novela, jednoznačne ďalšieho bude určovať politická strana. Ale veď Ústavný súd jasne vyriekol, že toto je protiústavné. Ak to schválite, ja sa tu zaväzujem, že v momente robím návrh na Ústavný súd, pretože to je to isté v bledomodrom. (Hlasy z pléna.)
Áno, ale Ústavný súd to zrušil a vy to znovu navrhujete.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, nediskutujte s poslancami, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Priznávam sa, aj také riešenie je možné a Ústavný súd povedal, že nie je možné. Ale čudujem sa, že vy už viete stanovisko Ústavného súdu a opakujete to, čo Ústavný súd povedal, že je neústavné. Prosím, deväťdesiattrojka je silné kladivo, áno, je to silná väčšina, ale už som povedala, čím ďalej, tým viac som presvedčená o tom, že je to hrozba pre demokraciu, ak nie nepriame nebezpečenstvo.
(Hlasy z pléna.)
Ďalej, veľmi ste vystupovali a kritizovali a nanovo upravujete, teda zavádzate liberalizáciu volebnej kampane a kritizovali ste našu úpravu. Dovolím si uviesť, že som túto otázku konzultovala, a to volebná kampaň len vo verejnoprávnych médiách. Konzultovala som túto otázku, mám o tom aj písomné záznamy s madame Cressonovou, ktorá mi potvrdila, že vo Francúzsku majú takú istú úpravu ešte aj so sprísneniami a obdobnú majú takisto v Dánsku. Ale, prosím, pokiaľ sa vám nepáči takáto úprava, je čisto vo vašom rozhodnutí, aký dáte návrh.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, čo som uviedla, hlavne vzhľadom na to, že som presvedčená, že vami navrhovaný § 48 ods. 1 je obdobného znenia, ako bol paragraf zrušený Ústavným súdom, tak navrhujem predložený materiál vrátiť, dopracovať a ponúknuť na riadne legislatívne konanie. Neodporúčam vracať sa k zvýhodňovaniu koalície, pretože je to rezídium, je to niečo, čo je už prekonané a je možné, pokiaľ sa vám nepáči, že každý politický subjekt má svoje percento aj v koalícii, prosím, v Európe je vžitý model násobku počtu členov koalície a tento výsledný percentuálny strop sa musí zadržať.
Ďakujem všetkým pani poslankyniam, pánom poslancom, sľúbila som, že sa poďakujem aj pánu poslancovi Mikloškovi, ale ako vidím, číta nejaký časopis, čiže pri najväčšej snahe som nezaujala jeho pozornosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktické poznámky - podľa poradia na svetelnej tabuli. Posledný je pán poslanec Hudec. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Húska.
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem oceniť upozornenie pani poslankyne Tóthovej na skutočnosť, že umožňovanie väčšieho počtu strán na parlamentnom živote vedie k rozbíjaniu možností stabilných politických pomerov. Tak sa udialo vlastne len v Poľsku a Rumunsku, je to vlastne ešte pozostatok politického rozdrobenia. Nehovoriac už o tom, že v samotnom Poľsku bola určitá historická tradícia veľkej politickej rozdrobenosti, kde politické sily v podstate umožňovali a zaručovali práve ako antipód vlády monarchu širokú roztrieštenosť a nutnosť širokých koalícií.
Z týchto dôvodov neodporúčam, aby sme išli touto cestou aj my. V súčasnom Poľsku sme veľmi podrobne sledovali politický boj o to, aby táto nie celkom dobrá tradícia bola skončená a aby predsa len bola záruka, že sa v parlamente vytvorí taká situácia, aby menej politických strán bolo v stave vytvoriť stabilné koalície. Z týchto dôvodov oceňujem práve argumentačný postup pani poslankyne Tóthovej.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Veľmi rád som si vypočul vystúpenie pani profesorky, pretože v prvom rade sa veľmi venovala vzniku koalícií a menej hovorila o tom, koľko protiústavností sa dopustil tento zákon, a akosi nehovorila, akým spôsobom sa zapríčinila protiústavnosť. To azda po prvé.
My sme nekritizovali liberalizáciu, to v žiadnom prípade, liberalizáciu skritizoval Ústavný súd, ktorý vydal svoje rozhodnutie. Rád by som teraz hovoril skôr o tom, že pani profesorka veľmi veľa rozprávala o tom, aké je zlé rozhodnutie o tom, že hranica krúžkovania je 10 % a potom nastupuje stranícke rozhodnutie. Ale veľmi dobre sa pamätám, že to obhajovala v roku 1995 ako vynikajúce riešenie. Tak teraz neviem, kedy mala pravdu, či v roku 1995, alebo teraz. Pretože novela, ktorá zaviedla 10-percentné stranícke rozhodnutie, bola v roku 1995 a vtedy to tu veľmi silno obhajovala. Neviem, kedy sa mýlila, či vtedy, alebo teraz. Teším sa, ako podá podnet na Ústavný súd pre protiústavné ustanovenia, ktoré uviedla ako šéfka legislatívneho alebo zodpovedná za legislatívu, ako podpredsedníčka vlády zodpovedná za legislatívu. Myslím si, že o hranici 10 % hovoril pán poslanec Šimko z rozhodnutia Ústavného súdu. My sa nebránime aj nižšej hranici, oveľa nižšej ako 10 %, myslím si, že môžeme o tom hovoriť a určite to bude predmetom pozmeňujúcich návrhov. Niekde musí byť rozumný koniec krúžkov, aby nerozhodoval jeden alebo dva krúžky, a o tejto rozumnosti hovoril aj Ústavný súd. Skutočne som si veľmi rád vypočul toto vystúpenie a nesmierne sa teším na podanie na Ústavný súd samej proti sebe.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Bohunický, máte slovo.
Poslanec P. Bohunický:
Pán predsedajúci, pani poslankyňa Tóthová položila v úvode dvom predrečníkom otázky, prečo sa koalícia tak ponáhľa s prijatím tohto zákona. No odpoveď je jasná, pretože šesť mesiacov po rozhodnutí Ústavného súdu treba urobiť nápravu zlého zákona, ktorý urobila predtým vládna koalícia. To ponáhľanie je celkom jasné a logické. A pani poslankyňa zavádzala tým, že vlastne neprijímame nový zákon, ale iba napravujeme tie zlé časti zákona 80, ktoré účelovo urobila stará vládna koalícia, aby si udržala svoje pozície vo voľbách. Čiže treba v prvom rade priznať právny nedorobok, o ktorom rozhodol Ústavný súd, a potom pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré pani poslankyňa predniesla, pokúsiť sa uvedenú novelu zákona zlepšiť. Očakávame od konštruktívnej opozície HZDS, že takto urobí. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Weiss, nech sa páči.
Poslanec P. Weiss:
Pani poslankyňa Tóthová postavila otázku, prečo som hovoril o prijímaní zákona dva roky pred voľbami. Pretože je to jednoducho férové a nie je férové tri mesiace pred voľbami zmeniť základné pravidlo politickej súťaže. Jednoducho keď sa preferencie HZDS začali porovnávať s preferenciami SDK, prišiel tento návrh. Opakujem, čo som povedal pred chvíľou. Keby sa to bolo urobilo rok, rok a pol pred voľbami, dva roky pred voľbami, mnohí by škrípali zubami, ale každá strana mala šancu sa pripraviť na takéto nové pravidlo. Myslím si, z politického hľadiska ide o to, že Hnutie za demokratické Slovensko z 25 - 30 % preferencií chce zmenou volebného systému na väčšinový dosiahnuť, aby mohlo samo vytvoriť väčšinu vo vláde. A myslím si, že ide aj o ďalší problém. Hnutie za demokratické Slovensko nebolo schopné a stále nie je schopné nájsť do vlády koaličného partnera a chce to riešiť administratívnym spôsobom, teda zmenou volebného zákona.
Myslím si, že treba nechať dozrieť politické subjekty. Ony sa budú postupne spájať, ale bolo by nezmyselné urýchľovať tento proces zmenou volebného zákona na väčšinový tak, že sa proti jednému subjektu potom vytvorí neprirodzené zoskupenie, volebné zoskupenie rôznych politických strán. A zase to nebude mať trvalú existenciu. Som presvedčený, že Slovenská republika je založená na dlhodobo pluralitnej politickej tradícii. Tu bude vždy viacero politických strán, sme odsúdení na koaličné vládnutie a musíme sa naučiť vládnuť v koalíciách.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcela by som povedať, že takéto rozhodnutie je nielen férové, ale aj prezieravé v tomto čase to pripravovať vzhľadom na blížiace sa predčasné voľby.
Ale teraz k veci. Chcem povedať jednu vec. Vy ste nám vyčítali a súvisí to aj s vystúpením pani profesorky Tóthovej, že sme pripravili účelový zákon pol roka pred voľbami. Ale pýtam sa: Aký je tento zákon, ak nie je účelový? Veď ide nad rámec námietok Ústavného súdu, prijímate ho preto, aby sa malé strany, ktoré nedosahujú ani 3 %, poistili, že sa dostanú prostredníctvom nového zákona znova do parlamentu. Nemusím ich menovať. Dobre viete, ktoré strany podľa preferencií dnes nemajú ani 1 % alebo 2 % a snažia sa dostať do parlamentu. Takže to je prvá účelovosť.
A druhá politická účelovosť, o ktorej tu nehovoríte, to je presne to - škoda, že pán Weiss odchádza -, že stabilné strany, ktoré majú od 5 % až do 25 % a 30 %, mali by trvať na tom, aby platila určitá hranica pre všetky strany, čiže aj v koalícii. Nevidím dôvod, prečo by mali silnejšie strany na svojom chrbte vyviesť ministrany, ktoré potom v koalíciách často robia len šarapatu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Prokeš, máte slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem pani poslankyni Tóthovej povedať len to, nech si z toho nič nerobí, že páni poslanci nepočúvajú vystúpenia a potom hovoria od veci. Bolo to vidieť na vystúpení pána poslanca Romana Kováča, ktorý vôbec nepochopil alebo možno arogantne len zdôraznil, že deväťdesiattrojka si môže dovoliť ignorovať Ústavný súd, pretože, pani poslankyňa Tóthová, pokiaľ som vás dobre počúval, upozornili ste na to, že sa práve deväťdesiattrojka znova usiluje zaviesť paragraf, ktorý Ústavný súd v tomto volebnom zákone zrušil. Takže je to jasná ignorancia rozhodnutia Ústavného súdu. A myslím si, že každý súdny človek, ktorý rešpektuje ústavu, rešpektuje uznesenia Ústavného súdu, hoci si o nich môže myslieť, čo chce, tak je povinnosťou poslanca, keď je presvedčený, že došlo k porušeniu ústavy, aby túto inicializáciu na Ústavný súd urobil.
No a ešte k vlastnému zákonu. Pani poslankyňa Tóthová, musím vás upozorniť na to, že účelnosť tohto zákona je celkom jasná. Účelnosť sa volá SDK, pretože SDK dnes nenapĺňa ani jednou časťou svojho názvu realitu - nie je ani slovenská, ani demokratická, ani koalícia -, tak chce, aby boli aspoň koalíciou, to je celý dôvod na tento zákon.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer, prosím.
Poslanec R. Hofbauer:
Pani poslankyňa Tóthová sa nezmienila o jednej veci, ktorá je veľmi zaujímavá a ktorú súčasní poslanci vládnej koalície zrejme nechcú počúvať, lebo sa tvária, že to neexistuje. Kedy spravila Moravčíkova vláda novelizáciu volebného zákona, dámy a páni? Tri mesiace pred voľbami, tri mesiace pred voľbami. Tak čo nám podstrkujete pod nos zmenu volebného zákona počas Mečiarovej vlády? Kedy sa to robilo účelovejšie ako za Moravčíkovej vlády, keď bolo zjavné, že Moravčíkova vláda je len dočasné zoskupenie a nemá šance vyhrať v jesenných voľbách v roku 1994?
Celá novela, ktorú prerokúvame, má ťažisko problému v tom, že vlastne ten, kto sa deklaruje za vodcu a víťaza, nie je víťazom, pretože víťazom v parlamentných voľbách je Hnutie za demokratické Slovensko, a to vám budeme opakovať donekonečna, aj keď sa vám to zle počúva. Ale takzvaná SDK je zlepenec, o ktorom Najvyšší súd potvrdil, že je to strana, a vy sami ste spochybnili, že to strana nie je, že je to zlepenec jednotlivých subjektov. A z týchto jednotlivých päť subjektov štyri nemajú vôbec šance dostať sa do parlamentu. Tak teraz vymýšľate spôsoby, ako vykľučkovať, prekorčuľovať a vlastne aj v budúcnosti podviesť voličskú základňu, aby sa to zabezpečilo.
Ďalšia vec je, dámy a páni, že súčasná štruktúra dokumentuje pri 11 politických subjektoch, že nie ste schopní sa dohovoriť ani medzi sebou. Však to, čo predvádzate či už s ministrami Palackom, Černákom alebo ministrom zdravotníctva Šagátom, ruvačky okolo telekomunikácií, okolo výberových konaní, okolo Nafty Gbely, je na hanbu nás, vás a na katastrofu tohto štátu, pretože do tohto štátu vďaka vám nepríde ani potkan investovať po tom, čo ste navyvádzali napríklad s firmou Salomon Brothers.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hudec, prosím.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Najprv by som, ak mi dovolíte, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, podporil návrh pani poslankyne Tóthovej ako procedurálny návrh, aby sa tento návrh zákona vrátil predkladateľovi z dôvodov, ktoré uviedla.
Dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne zamyslel nad tým, čo má občan zo všetkých týchto úvah či už z čias Moravčíkovej vlády, ktorá trvala sedem mesiacov, Mečiarovej tri a pol roka a terajšej. Či nám ide o to, aby občanovi bolo jasné, o aký program komu ide, alebo či nám ide o to, aby občan vôbec nevedel, čo volí, lebo pochybujem o tom, že napríklad občania - voliči SOP, SDĽ a možno aj iní občania by radi podporili terajší návrh zákona o používaní jazyka menšín v úradnom styku. Práve takýto galimatiáš spôsobuje to, že občan je znechutený, zneistený a jednoducho nevie o tom, kto vlastne čo bude v budúcej politickej moci presadzovať. A o to vlastne ide.
Páni, ak mi dovolíte, dovolím si upozorniť občanov, ktorí budú sledovať rokovanie tejto časti schôdze parlamentu, že vlastne hra je o tom, či sprehľadníme rozhodovanie občana, či mu bude jasné, komu môže veriť a komu nemusí veriť.
Dve krátke poznámky. Niekedy rozhodnutie Ústavného súdu niekomu vyhovuje a niekomu nevyhovuje. No to je úžasné!
A posledná poznámka. Škoda, že pán poslanec Weiss, pretože sa to týka vystúpenia pani poslankyne Tóthovej, hovoril o tom, čo HZDS nepredkladá, čo predkladá vláda.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Cuper vystúpi ako posledný v rozprave k tomuto bodu.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
škoda, že odišiel pán poslanec Weiss, zrejme nadobudol dojem, že sa už dostatočne predstavil svojim voličom v televíznom prenose, lebo aj k nemu som chcel teraz hovoriť.
Na úvod svojho vystúpenia zacitujem z programového vyhlásenia vlády Mikuláša Dzurindu. Jedna zo základných zásad znie: "Vláda si je vedomá svojej zodpovednosti za ďalší vývoj v krajine, je si vedomá, že nedeliteľnou súčasťou obrazu krajiny je aj opozícia. Preto vláda Slovenskej republiky pozýva opozíciu k novému trvalému dialógu, v ktorom bude vláda nielen rozprávať, ale ukáže ochotu aj načúvať."
Chcem povedať, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80/1990 - pardon, vtedy bola Slovenská národná rada - o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 280 - ak sa nemýlim minulý týždeň, ja som si ho našiel v pondelok v pošte -, nie je v nijakom prípade takým ústretovým krokom, ktorý terajšia vládna koalícia proklamovala vo svojom programovom vyhlásení vlády voči opozícii, aby sme o ňom mohli viesť trvalý a nedeliteľný dialóg o budúcnosti slovenskej politickej scény.
V každom prípade je možné návrh definovať ako unáhlený, jednostranný, ktorým sa má dosiahnuť jeden cieľ, a to, čo už tu bolo povedané niekoľkými predrečníkmi, legalizácia neštandardných politických štruktúr združených v Strane demokratickej koalície s takzvaným schizofrenickým dvojitým členstvom, ktoré nie je nikde v nijakom demokratickom svete reálne a ani by ho občania nijakého štátu neprijali s takou bohorovnosťou ako na Slovensku. Je potrebné z tohto neústavného a nedemokratického stavu potichu vykorčuľovať a pretvoriť takzvané SDK na štandardnú koalíciu politických strán, ktorá by zrejme asi vyhovovala európskym demokratickým tradíciám a možno to predstaviteľom SDK našepkávajú aj ich "kamarátšafti" z európskych štruktúr. A možno je to len to, čo som povedal už v predchádzajúcom vystúpení - snaha o zviditeľnenie materských politických strán a jej celkový kontext.
Takže pánu Weissovi pripomínam, že zo strany terajšej vládnej koalície nejde o nijakú ústretovosť a dialóg so slovenskou opozíciou, ako sme sa snažili viesť dialóg my s vtedajšou opozíciou a dnešnou vládnou koalíciou. Chcem zdôrazniť, že zo strany vtedajšieho premiéra a predsedu Hnutia za demokratické Slovensko boli tri výzvy na dialóg k okrúhlemu stolu, pri ktorom sa mal riešiť budúci volebný systém, ktorý by v Slovenskej republike mohol fungovať. Až po absolútnom nezáujme pristúpiť k rokovaniam k okrúhlemu stolu zo strany vtedajšej opozície, pretože zrejme mala svoje predstavy o budúcnosti politického systému na Slovensku, prikročila vtedajšia vládna koalícia k predloženiu návrhu novely volebného zákona do parlamentu, pretože sa blížili voľby. Toto právo bolo legitímne také legitímne, ako je legitímne právo terajšej vládnej koalície, čo nespochybňujeme, aby dala návrh na reformu volebného systému. Ale naša predstava bola taká, že sa budeme baviť o zásadných zmenách politického a volebného systému, ale nie o tom, ako prikrášliť nedemokratický protiprávny stav SDK a dať mu politický štandard demokratickej a slobodnej Európy. Teda znova iba podvod na občanoch.
Chcem povedať, že Slovensko je krajinou, kde kvitne politický avanturizmus a z toho plynúca politická korupcia. Na 5,5-miliónový štát Slovensko má vyše 90 politických subjektov zaregistrovaných na ministerstve vnútra. Je to naozaj - myslím si, že nebudem ďaleko od pravdy - rekord spomedzi európskych štátov. Každý, kto sa chce uviesť do politiky, nemá snahu sa začleniť do existujúcich politických štruktúr, ale má snahu vytvoriť vlastnú politickú stranu. To prezentuje značný politický avanturizmus plynúci z neskúsenosti občianskej spoločnosti vnímať potrebu vytvárania politických štruktúr. K tomu, samozrejme, prispieva, prispievalo aj mediálne pozadie, ktoré prezentovalo jednotlivé záujmy zahraničia. Mohli by sme povedať aj tak, že politické štruktúry na Slovensku nevznikali, až na maďarskú koalíciu, z potrieb slovenských občanov, slovenskej občianskej spoločnosti, ale skôr podľa želania zahraničia a zahraničných lobistických skupín.
Keď som bol v minulom roku na študijnom pobyte v Anglicku, sedeli sme na obede s riaditeľom Inštitútu pre reformu volebného systému. Volal sa pán Sadyck. Tento pán sa mi vyznal zo svojej 40-ročnej činnosti riaditeľa inštitútu asi týmto spôsobom, povedal mi: "Viete, pán Cuper, za najväčší úspech svojho 40-ročného pôsobenia vlastne považujem to, že som nesplnil základný cieľ, za účelom ktorého bol tento inštitút zriadený. Mal som totiž zreformovať väčšinový volebný systém na systém pomerného zastúpenia v Anglicku. Za najväčší úspech svojho pôsobenia pokladám to, že sa mi to nepodarilo zrealizovať" - hovorí - "a najlepšie som tým prospel Anglicku." Anglicko s dvomi politickými stranami, už dnes s treťou pomerne silnou politickou stranou je stabilnou krajinou bez politickej korupcie.
To sa nedá povedať o Slovensku, kde je terajšia vládna koalícia zložená z jedenástich politických subjektov - ale v skutočnosti je ich ešte oveľa viac - s takzvaným schizofrenickým dvojitým členstvom, s trojčlennou maďarskou koalíciou semeniskom nešvárov politickej nestability, a ako ukazuje vývoj, aj politickej korupcie. Ba dokonca pôjde to zrejme asi tak ďaleko podľa dnešných správ, že sa bude aj znárodňovať, takže takáto krajina s takouto vládou jednoducho fungovať nemôže. Toho sú si vedomí aj Taliani, ktorí nedávno usporiadali referendum o znížení počtu politických strán, ktoré by vytvorili v Taliansku stabilnejšie politické prostredie pre fungovanie vlády.
Podotýkam, že Taliansko je krajina, ktorá má svoju históriu, ktorá má, myslím si, 60 miliónov obyvateľov, je oveľa stabilnejšia ako 5,5-miliónová Slovenská republika. Iba ten, kto je zlomyseľný, kto túto republiku nechcel - to platí aj pre pána Weissa, ktorý tu nie je, či sa už vrátil, ešte dúfam nie, platí to aj pre pána Weissa -, len ten, kto je naozaj zlomyseľný a nechcel Slovenskú republiku, môže podporovať politický systém, v ktorom bude úspešne fungovať, ako verí pán Weiss, 90 politických subjektov a budú vytvárať stabilné politické prostredie na uskutočňovanie trhového mechanizmu, v ktorom vládne prirodzená konkurencia a prirodzený lobizmus. Ale takým schizofréniám naozaj môže veriť len ten, kto veril vo vedúcu úlohu jednej politickej strany.
Ďalší problém, ktorý s tým súvisí a ktorý spomínal pán Kováč, je, že novela je na svete preto, lebo si ju vynútilo rozhodnutie Ústavného súdu. Zdôrazňujem, že som nikdy netrpel schizofréniou a tvrdenie, že o rozhodnutiach Ústavného súdu sa nediskutuje, ale sa vykonávajú. Znovu chcem zdôrazniť, že tento hlúpy výrok, tuším, predniesol pán Weiss a z úst právnika by nemohol nikdy odznieť, lebo každý vie, že o rozhodnutiach všetkých súdov sa diskutovať môže, ale, samozrejme, vykonávať sa musia. A aj v demokratickom svete sa o nich diskutuje celkom prirodzene, tak ako na Slovensku.
Svojho času som povedal, že Ústavný súd zápasí najmä sám so sebou, a to s tým, či prežije rok 2000. Samozrejme, že každý zo sudcov Ústavného súdu - a je aj mnoho ďalších pretendentov, ktorí chcú doň ísť za sudcov - zápasí s tým, že v apríli 2000 budú voľby nových sudcov Ústavného súdu. Budú už na jeseň, našepkáva mi pán Šimko, takže je informovanejší ako ja. Teda na jeseň tohto roka sú voľby sudcov, nové voľby sudcov Ústavného súdu a páni sudcovia zrejme riešia problém, kto bude vtedy pri moci a aká bude deväťdesiattrojka, ktorá ich bude voliť. Už dávnejšie - a pozorný pozorovateľ prostredníctvom ich rozhodnutí mohol zistiť - tento faktor do značnej miery ovplyvňoval ich rozhodnutia.
Nikto ani v Spojených štátoch, a to je demokratická krajina, si nerobí ilúzie o tom, že by rozhodnutia, teda i najvyššieho súdu, nášho Ústavného súdu, čo korešponduje, boli absolútne čisto ústavné alebo právne. Majú v sebe politický náboj, sú politické a často len politické. Také rozhodnutia boli aj ohľadom novely volebného zákona. Pánu Kováčovi chcem povedať, že sa nedotýkali volebných koalícií, že tieto ustanovenia Ústavný súd nedotkol, je teda zle informovaný a ani sám navrhovateľ sa ich nedotýkal, takže jednoducho už tento dôvod pri bodoch 1, 2, 3, 4 a ďalších padá. Ústavný súd sa dotkol práve problematiky, ktorej chcem venovať ďalej trocha širšiu pozornosť.
Ústavný súd povedal, že je potrebné vypustiť v 3., 4. a 5. vete § 23 zákona, ktorý vychádza z nálezu Ústavného súdu o tom, že bola známa kauza, že je potrebné, aby aj súkromné médiá dostali priestor pri volebnej kampani alebo pri šírení volebnej propagácie. Ako vtedajší vedúci delegácie Organizácie a bezpečnosti a spolupráce som bol asi štyrikrát pozvaný veľvyslancami štyroch krajín, najmä pánom veľvyslancom Holandského kráľovstva, Veľkej Británie, Rakúska, raz Európskej únie a raz Spolkovej republiky Nemecka a asi v štyroch štvorhodinových atakoch bol na mňa aj na Hnutie za demokratické Slovensko robený tvrdý politický nátlak, aby sa najmä Markíza dostala k slovu, aby mohla propagovať jednotlivé politické strany v predvolebnom politickom boji. To by poukazovalo na fakt, že najmä zahraničie malo záujem na tom, aby sa Markíza dostala do politickej hry v predvolebnej kampani a aby sa tým spôsobom ovplyvnil výsledok volieb na Slovensku.
Počas známej kauzy zneužívania Markízy, kde sa sfanatizovaný dav - Fero Mikloško by vedel o tom povedať, lebo tam pojedal párky, pán Fico a niektorí ďalší rečnili -, bolo týmto chronickým davom vykrikované, že Mečiar chce ukradnúť Markízu. Vtedy tomu naozaj mnohí aj verili. Každý triezvo zvažujúci človek a ja som mal tú možnosť na výzvu Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie byť účastný na rokovaní Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, v ten pamätný deň bol za KDH pán Mikloško, za DÚ pán Harach, za Stranu demokratickej ľavice pán Ftáčnik. Veľmi dobre si pamätám, že sa riešila otázka, kto má niesť zodpovednosť za dianie v Markíze, teda kto je majiteľom Markízy. Bolo vtedy jednoznačne povedané, že nimi boli Ágh, Volzová a pán Kočner. Vzniesol som otázku jednoznačnej zodpovednosti za to, že Markíza nebude zneužívaná. Na to pán Mikloško sa ohradil a povedal, že pokiaľ nebude pán Rusko pripustený do vedenia Markízy, v Markíze sa nedá zaručiť poriadok a to, že nebude zneužitá v ďalšom predvolebnom boji.
A dnes s prekvapením čítame podľa známej českej tézy, Mouřenine, splnil si si svoju úlohu, môžeš odísť, že pán Rusko hovorí na adresu ministra vnútra pána Pittnera: "Hovoríte o mafii v Markíze? Dôrazne vám chcem preto pripomenúť, že aj vďaka odvahe Markízy, televízie Markíza a jej postojom dnes sedíte na stoličke, z ktorej zákerne a neférovo napádate mňa a chlapcov mojej ochranky." Túto vetu by sa dalo rozšíriť, vážení páni z vládnej koalície, asi takto: Mnohí vďačíte za odvahu pánu Ruskovi a televízii Markíza, že zmanipulovaním vôle občanov Slovenskej republiky dva dni pred uskutočnením volebného aktu, teda počas volebného moratória, ste vyhrali tieto voľby, a preto tu sedíte. Zle sa vám to počúva, chápem vás. Pravdy sa počúvajú veľmi ťažko, najmä keď ich počúvajú aj voliči, ktorých ste jednoducho podviedli a oklamali cez televíziu Markíza, ale za to sa nesie historická zodpovednosť, ktorú si musíte zodpovedať pred týmto národom, ktorých ste oklamali a podviedli.
Pokiaľ by išlo o ďalší dôvod, ktorý uvádza predkladateľ pán poslanec Šimko, že nedemokratické bolo aj ustanovenie o nastupovaní náhradníkov, chcem povedať, že politológia alebo sociológia politických strán pozná ako preferovanie občanmi, tak aj preferovanie politickými stranami. Ani v tomto zmysle Ústavný súd nevyslovil nič geniálne, iba upresnil to, čo bolo zvolené vo volebnom zákone a bolo plne v súlade s demokratickými princípmi a právnym štátom, ale vôľa Ústavného súdu sa musí naplniť. Tak sa hovorí a pán Weiss si to osobitne žiada.
Nemám 50 minút, nič sme neodhlasovali, 10 minút ani 50, takže môžem hovoriť, koľko chcem. Chcem povedať, tu nejde len o nastupovanie náhradníka za terajšieho prezidenta Slovenskej republiky. Tento parlament fungoval so 149 poslancami aj pred jeho zvolením. Tento parlament fungoval so 149 poslancami preto, lebo ste poslali do väzenia nedemokratickým postupom za neexistujúce trestné činy bez dôkazov, teda za zmyslené politické delikty riaditeľa Slovenskej informačnej služby, riaditeľa Slovenskej informačnej služby pána Lexu. Nepoznám štát, v ktorom by z takejto funkcie niekto išiel do väzenia. Jednoducho ste potrebovali rozhádzať staré štruktúry predchádzajúcej vlády a vytvoriť stav, že sa vytvára nová revolúcia. Potrebovali ste uviesť do života alebo znovu schizofrenicky spojiť to, čo tu bolo vytvorené počas legálneho fungovania tajných služieb, to, čomu sa hovorí "Pittner inteligent servis" a to pretransformovať na Slovenskú informačnú službu. Pán Mitro teraz funguje v dvojjedinej úlohe ako riaditeľ "Pittner inteligent servis", alebo tak sme to nejako pracovne nazvali, a to, čomu sa hovorí Slovenská informačná služba. V danom prípade sa musela stará informačná služba kriminalizovať, jej riaditeľ sa musel poslať za vymyslené trestné činy do väzenia a je na vás, vážení páni poslanci, aby ste vyriešili, ak už chcete byť demokratickí, aj tento problém, aby ste sa rozhodli, že uznesenie, ktoré nie je právoplatné a ktorým ste pána Lexu umožnili poslať do väzenia, revokovali, a aby ste urobili zadosť demokratickým a právnym princípom.
Milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aj keď s vami nesúhlasím, poďakovať sa za to, že ste mi umožnili povedať niektoré pravdy nie kvôli tomu, že sú samy osebe pravdami, ktoré vám robia nepríjemný obraz v slovenskej občianskej spoločnosti, ale preto, aby ich zaznamenala história, aby sa zachovali pre budúcnosť a poučenie budúcich generácií, aby ste už v budúcnosti v ďalších možno predčasných alebo riadnych parlamentných voľbách, lebo aj o tom je táto novela zákona, nemohli tak jednoducho a takým hlúpym a primitívnym spôsobom klamať občanov Slovenskej republiky a voličov.
Ďakujem. (Potlesk.)