Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca.
Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Rusnák, pán poslanec Palko, pán poslanec Moric, pán poslanec Orosz, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Fico, pán poslanec Kandráč. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Rusnák a ako posledný pán poslanec Kandráč.
Nech sa páči, pán poslanec Rusnák Štefan.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu novely zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. V súlade s rokovacím poriadkom som tento návrh predložil ústavnoprávnemu výboru dňa 13. mája 1999. Poslanci tohto výboru sa s návrhom stotožnili. Keďže vo výbore nebolo prijaté platné uznesenie, predmetný návrh predkladám v rámci druhého čítania podporený potrebným počtom podpisov poslancov.
Reagujem v ňom na rozmáhajúci sa negatívny jav, pre spoločnosť veľmi nebezpečný. Spočíva vo výrobe a distribúcii čiernych telefónnych kariet, ktorými prostredníctvom dílerov vzniká Slovenským telekomunikáciám škoda predstavujúca sumu až 14 % príjmov z celkovej telefónnej prevádzky. Cena takýchto kariet sa pohybuje na čiernom trhu až do 1 200 Sk. Často ide o takzvané večné karty, ktorými je možné časovo neobmedzene telefonovať nielen v slovenskej telefónnej sieti, ale aj po celom svete.
Môj návrh spolu s pozmeňujúcim návrhom poslanca Roberta Fica komplexne postihne všetky spôsoby manipulácie s výrobou, obstarávaním, používaním a obohacovaním sa z nelegálnej výroby telefónnych kariet. Výroba a distribúcia načierno vyrobených telefónnych kariet má vzrastajúcu tendenciu. Škody, ktoré vznikajú klientom nezaplateným telefonovaním, musia v konečnom dôsledku zaplatiť v medzinárodnom telefónnom styku Slovenské telekomunikácie.
Som presvedčený, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že zavedenie navrhovanej skutkovej podstaty má svoje miesto v Trestnom zákone, preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Palko, po ňom vystúpi pán poslanec Moric.
Nech sa páči.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vyjadril podporu predloženej novele Trestného zákona a zároveň mi dovoľte navrhnúť vám istý doplňujúci návrh. Ako je vám iste známe, v predloženej novele sa objavil aj nový trestný čin nezaplatenia dane, resp. neodvedenia dane. Toto je iste chvályhodné, pretože daňová nedisciplinovanosť predstavuje veľký ekonomický problém. Zavedením tohto nového trestného činu sa sleduje ochrana štátu, resp. jeho hospodárstva.
Tak ako však dochádza k negatívnemu javu, že štátne hospodárstvo je ohrozované nedisciplinovanými neplatičmi daní, tak, bohužiaľ, dochádza k rovnakému ohrozeniu pracujúcich občanov, ktorým ich podaktorí nedisciplinovaní zamestnávatelia, "tiežpodnikatelia", nepriznávajú právo na mzdu, odstupné alebo iné dávky. Dnes sa na Slovensku bežne stáva, že zamestnávateľ nevyplatí mzdu alebo odstupné, i keď má finančné prostriedky na ich vyplatenie. Teda nehovorím o prípadoch, keď zamestnávateľ nevyplatí mzdu pre platobnú neschopnosť. Úmyselné nevyplatenie mzdy alebo odstupného je často súčasťou tunelovania podniku, keď zamestnávateľ už rozmýšľa iba o tom, ako previesť finančné prostriedky niekde inde a o osud svojich zamestnancov sa nestará. Sám som dostal informácie o takomto jave v okrese Považská Bystrica, viacero takýchto prípadoch zdokumentovala Konfederácia odborových zväzov Slovenska.
Kresťanskodemokratické hnutie je presvedčené, že ak chránime štát trestným postihom úmyselných neplatičov daní, potom tým skôr musíme chrániť pracujúcich občanov trestným postihom zamestnávateľov úmyselných neplatičov mzdy. Občanov treba chrániť prinajmenšom tak ako štát. Preto KDH pred mesiacom vyšlo s iniciatívou, aby úmyselné nevyplatenie mzdy alebo odstupného sa stalo trestným činom. Toto požaduje aj Konfederácia odborových zväzov Slovenska. Ochráňme obyčajných ľudí pred zvoľou niektorých zamestnávateľov.
Aj preto som vo výbore pre obranu a bezpečnosť v rámci prerokovania novely Trestného zákona v rámci druhého čítania predniesol tento pozmeňujúci návrh. Je to spomínaný bod 14 zo spoločnej správy, dovoľte mi, aby som ho prečítal.
Za § 248 doplniť nový § 248a, ktorý znie:
"§ 248a"
Nevyplatenie mzdy a odstupného
(1) Kto ako štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na vyplatenie ktorých má zamestnanec nárok v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal finančné prostriedky na ich výplatu, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) voči viac ako desiatim zamestnancom alebo
b) opätovne.
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu alebo ak takým činom získa väčší prospech.
(4) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo ak takým činom získa značný prospech.
(5) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu alebo ak takým činom získa prospech veľkého rozsahu."
Vážené dámy, vážení páni, tento návrh výbor pre obranu a bezpečnosť schválil jednomyseľne vrátane opozície.
Gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor, zaujal iné stanovisko a navrhuje o tomto návrhu nehlasovať, keďže ide o návrh podaný v rozpore s § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Rovnaký postup odporúča Národnej rade Slovenskej republiky. Domnievam sa, že s týmto návrhom gestorského výboru možno polemizovať, a preto využijem svoje právo a podľa § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku podávam námietku a dávam procedurálny návrh, aby sa pri hlasovaní hlasovalo aj o tomto doplňujúcom návrhu.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovolím si uviesť ešte jeden argument v prospech svojho návrhu. Kto chce, môže to zobrať úsmevnejšie, kto chce, môže vážnejšie.
Cez víkend som sa venoval trošku sebavzdelávaniu a študoval som nový katechizmus katolíckej cirkvi - ospravedlňujem sa iným kresťanským cirkvám, že nemám k dispozícii ich mravouku - a dočítal som sa tam čosi o kategorizácii hriechov. Každý z nás vie, že sú hriechy, ktoré sú všedné a ktoré sú smrteľné. Každý z vás pozná sedem hlavných hriechov, ale myslím si, že mnohí z nás nevedia, že existuje ešte jedna špeciálna skupina. Sú to takzvané do neba volajúce hriechy. Sú to tieto štyri: bratovražda, sodomia, týranie vdov a sirôt a po štvrté nevyplatenie zaslúženej mzdy robotníkom.
Takže, vážená Národná rada, myslím si, že tento parlament sa dopustil možno mnohých krívd, ale zatiaľ žiadna nebola do neba volajúca, tak prosím vás, nedopustite sa do neba volajúceho hriechu tým, že nepodporíte návrh KDH.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Palka: prvý je pán poslanec Kužma, druhý pán poslanec Mesiarik a tretí pán poslanec Orosz. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Prvý je pán poslanec Kužma, nech sa páči.
Poslanec J. Kužma:
No viete, pán kolega Palko, mne sa zdá, že zase staviame štát do určitej pozície. V starých gréckych bájach to bol Zeus, kto všetko vyriešil. Opýtam sa opačne: Kto bude chrániť podnikateľov, ak štát spôsobí neschopnosť platiť dane? Ak štát, ktorý neuhradí svoje záväzky podnikateľovi, zapríčiní to, že nedošlo k vyplateniu miezd.
A ešte by som sa rád spýtal, kto určí, či podnikateľský subjekt, ktorý má na účte, dajme tomu 100 tis. korún a má vyplatiť v mzdách 200 tis. korún, čo má spraviť. Má vyplatiť polovičné mzdy alebo nulové mzdy, alebo kto bude o tom rozhodovať? Bude to súd, kto určí, z čoho sa majú mzdy vyplatiť? Alebo kto?
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcel by som podporiť návrh pána kolegu poslanca Palka, pretože sa konečne po dlhom čase objavuje návrh, aj keď nie dokonalý, aj keď možno polemický, ale návrh, aby sa o tomto vážnom probléme začalo vôbec rozprávať a aby sa začal riešiť, pretože skutočne nič asociálnejšie nemôže byť, ako keď si zamestnanec odpracuje určitý čas a nedostane mzdu. V mojom okolí som mal veľmi veľa takých príkladov. Takým posledným je košický Magnezit. Mali ste možnosť vidieť tých bezradných ľudí na televíznej obrazovke, bol medzi nimi pán predseda Národnej rady. Aj z tohto pohľadu posudzujme riešenie tohto problému, i keď zdôrazňujem, že by sa možno našli aj iné riešenia, ale čas je proti nám. Preto vás aj ja prosím, tak ako pán poslanec Palko, aby sme sa konečne pokúsili z toho nájsť východisko a tento problém začali riešiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Chcem poopraviť pána poslanca Palka. Návrh týkajúci sa skutkovej podstaty nevyplatenia mzdy a odstupného nepochádza z dielne KDH. Je to návrh, ktorý vzišiel v pripomienkovom konaní z rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V pripomienkovom konaní nebol akceptovaný, podporovala ho aj Konfederácia odborových zväzov a do legislatívneho procesu sa vrátil ako údajne návrh KDH až v záverečnom štádiu legislatívneho procesu. Je to potrebné pripomenúť pre historickú pravdu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
tiež by som sa chcel vyjadriť k tomuto zákonu, ale v prvom rade sa mi vcelku páčilo, čo povedal pán Mesiarik, že pracujúci by mal dostať mzdu. Jednoznačne je to pravda. Problém je však v tom, že najväčším neplatičom v tomto štáte je štát. Čo so štátom, ktorý neplatí podnikateľovi? Odkiaľ má podnikateľ vziať peniaze na to, aby zaplatil mzdy? Je všeobecne známe, že medzipodniková zadlženosť je u nás približne 360 mld. Sk a bez finančnej disciplíny hrozí kolaps ekonomiky. Jednoznačne som za to, aby bol prijatý zákon, ktorý by sprísnil finančnú disciplínu. Treba však odstrániť v prvom rade jednu z hlavných príčin, a to je to, že najväčším dlžníkom u nás je štát, a to sa nedá odstrániť zlým zákonom. Treba si uvedomiť, že takýmto zlým zákonom sa zablokuje podnikateľská sféra a zákon sa môže zneužiť proti istým nepohodlným či už podnikateľom alebo všeobecne ľuďom.
Zastávam názor, že finančná disciplína sa musí riešiť postupne. V prvom rade treba trestať neplatenie DPH a nezaplatenie cla. Samozrejme s určitou účinnou ľútosťou. Treba si uvedomiť, na čo nám je zatvorený podnikateľ. Teraz hovorím o tých podnikateľoch, ktorí naozaj chcú podnikať, nechcú tunelovať, nechcú okrádať. Teda treba si uvedomiť, že zavretý podnikateľ nič neprodukuje a štát potrebuje v prvom rade peniaze. Len si uvedomte, že štát dlhuje komerčným bankám približne 160 mld. Sk. To je nenormálne horibilná cena. Je potom úplne jasné, že banky nemajú z čoho požičiavať. Keď sa zavedie určitá disciplína alebo keď sa zavedie poriadna disciplína v platení DPH a ciel približne v ročnom časovom odstupe, potom treba zaviesť prísny trestný postih aj pre ostatné platby tiež s potrebnou a účinnou ľútosťou. Už dnes sú možnosti na to, aby štát využil isté potrestanie podnikateľa. Je to napríklad zablokovaním účtu exekúciou alebo konkurzom. Keby bol prijatý takýto zákon, tak jeden z prvých, ktorý by išiel sedieť, ktorý by bol trestne stíhaný, by bol napríklad generálny riaditeľ železníc. A treba si uvedomiť, že železnice dnes zamestnávajú 50 tis. ľudí. Vedel by som uviesť desiatky takých príkladov.
Každý z nás vie, že je prakticky dnes nemožné získať úver a ekonomika bez úverov v podstate neexistuje. Na druhej strane musíme prilákať zahraničných investorov. Pri takých podmienkach, aké sú u nás, nielenže nezískame žiadnych investorov, ale dôsledkom tohto zákona budú zamestnávatelia hromadne prepúšťať svojich zamestnancov, pretože nebudú chcieť byť vystavení trestnému stíhaniu. Ak nebude môcť zamestnávateľ vyplatiť plat, tak bude trestne stíhaný a ten, kto naozaj poctivo pracuje, pretože u nás sú naozaj kovopodnikatelia, ktorí v pote tváre drú 20 i viac hodín denne, tak takýto zamestnávateľ nebude chcieť byť vystavený riziku a bude zamestnancov prepúšťať. Môžete si kývať, pani kolegyňa, skúste podnikať a nesedieť v parlamente, v ktorom ani nevystupujete, a potom budete vidieť, ako sa dnes podniká.
Preto by som navrhoval, aby bol Trestný zákon znovu vrátený do výborov, aby sa zohľadnili pripomienky Generálnej prokuratúry, ktorých je na niekoľko desiatok strán, aby sa zvážili dôsledky takéhoto zákona. Som presvedčený, že schválením predkladanej novelizácie celkom skriminalizujeme podnikateľské prostredie, a preto som za prijatie vyváženého zákona, ktorý zohľadní aj problémy ekonomického prostredia, v ktorom žijeme a nehodí do jedného vreca podnikateľov, ktorí celé svoje úsilie venujú rozvoju firmy, a naozajstných podvodníkov, ktorých tak ako všade inde, je, samozrejme, aj medzi podnikateľmi dostatok. Verím, že parlament je na to, aby síce prijímal prísne, ale spravodlivé zákony. Tento zákon, myslím si, že viac uškodí, ako pomôže.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
vo vládnom návrhu novely Trestného zákona, ktorý ako celok podporujem, je viacero ustanovení, ktoré vyvolali rozporuplnú diskusiu v odbornej verejnosti. Vo svojom krátkom vystúpení sa k nim nechcem vracať. Venovali sme tomu značnú pozornosť aj pri rokovaní ústavnoprávneho výboru a predpokladám, že aj pri rokovaní ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Verím, že zákon ako celok naplní účely sledované jeho predložením.
Chcem upriamiť vašu pozornosť na ustanovenie návrhu zákona, ktoré sa týka nadobudnutia jeho účinnosti. Ide o ustanovenie článku V, podľa ktorého by mal zákon nadobudnúť účinnosť 1. júla 1999. Keďže dnes máme 6. júla, je zrejmé, že článok V si vyžaduje zmenu. V tejto súvislosti podávam v mene skupiny 16 poslancov v súlade s § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by zákon mal nadobudnúť účinnosť až 1. septembra 1999. V prípade, že by tento pozmeňujúci návrh nebol schválený, nastala by protiústavnosť zákona ako celku vzhľadom na ustanovenie článku 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa textu návrhu by totiž tento zákon nadobudol účinnosť skôr, ako by bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Tento môj právny názor je možné oprieť aj o platný judikát Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý v súvislosti so zákonom o prokuratúre v minulom volebnom období. Podľa tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z rovnakých dôvodov zákon o prokuratúre bol vyhlásený za protiústavný ako celok.
Vzhľadom na dôvody, ktoré som uviedol, predpokladám, že s mojím pozmeňujúcim návrhom bude súhlasiť aj predkladateľ - pán minister spravodlivosti. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na dôvody, ktoré som uviedol, vás prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Orosza vystúpi pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega sa vyslovil, že bude podporovať tento návrh. Chcel by som sa ho opýtať, že keď je dlžníkom štát alebo obec, kto potom bude trestne stíhaný. Pokiaľ ide o obce, bude to len starosta alebo celé mestské zastupiteľstvo? Ak je dlžníkom štát, kto bude trestne stíhaný? Minister, premiér, predseda tohto parlamentu, ktorý tento zákon schválil, alebo terajší predsedajúci, keď bol zákon schválený, alebo všetci poslanci, ktorí tento zákon schválili? Kto bude trestne stíhaný?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mala by som tiež otázku podobného charakteru, ale hneď aj príklad. Vieme, že dnes boli zavreté lekárne. Chcem sa opýtať, keď z dôvodov dlhodobej platobnej neschopnosti podnikateľ, ktorý podniká v tejto oblasti a nemôže zaplatiť napríklad svojim farmaceutom v lekárni alebo laborantom, alebo ľuďom, ktorých zamestnáva, koho treba v tomto prípade konkrétne zavrieť. Lebo lepšie sa hovorí o zákone, ak poznáme podobný príklad. A skutočne by som sa chcela opýtať, či rešpektujeme zákon v tejto poslaneckej snemovni, siahnuc aj na predchádzajúce hlasovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Malchárek.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
takisto využívam príslušné ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, aby som v druhom čítaní podal pozmeňujúci návrh, a to do § 249a návrhu novely Trestného zákona, kde jeden rok chcem zmeniť na dva roky. Celé to prečítam: "Kto neoprávnene prechodne používa cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom."
Dovolím si krátke zdôvodnenie. Výška trestnej sadzby a samotné tresty sú v navrhovanom znení upravené zodpovedajúcim ustanoveniam § 249a Trestného zákona tak, že páchateľovi hrozí odňatie slobody na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom. Uvedeným ustanovením je chránený rovnako dôležitý záujem spoločnosti, tak ako to je v skutkovej podstate § 249a Trestného zákona. V tomto prípade je skutkom navyše porušená aj zmluvná povinnosť, resp. dôvera osoby, ktorá motorové vozidlo zverila inej osobe. Je preto odôvodnený predpoklad, že ak niekto dobrovoľne odovzdá cudzej osobe svoj majetok, má byť chránený minimálne rovnako prísne ako vlastník, ktorý nekoná dobrovoľne. Obaja totiž konanie cudzej osoby nemôžu ovplyvniť a spoliehajú sa preto len na dostatočnú ochranu zákona.
Prípady predpokladané navrhovaným znením nastávajú obzvlášť pri prevádzkovaní požičovní automobilov, lízingových spoločností a u zamestnávateľov, ktorých zamestnanci za účelom splnenia svojej pracovnej úlohy, povinnosti musia poskytnúť zamestnancovi motorové vozidlo. Vo všetkých týchto prípadoch je motorové vozidlo zverené cudzej osobe, nakoľko vlastníka vozidla k tomu núti samotná podstata jeho prevádzkovej činnosti alebo splnenie zmluvy, prípadne prevádzkovanie vlastnej živnosti za účelom dosiahnutia zisku a poskytnutia služieb v oblasti svojich registrovaných predmetov činnosti.
Nie je to však iba okruh podnikateľských subjektov, ktoré sa dostávajú do ohrozenia z titulu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, pretože k takémuto zvereniu dochádza často aj navzájom medzi občanmi. Pri odovzdaní vozidla je pritom cudzej osobe presne známe, za akých okolností je jej vozidlo odovzdané, pretože pri odovzdaní tohto vozidla je presne vymedzený účel, za ktorým sa vozidlo prenecháva cudzej osobe. Rovnako je tejto osobe známe, že oprávnenie na užívanie motorového vozidla sa skončilo a je povinná ho vrátiť. Skutkovú povinnosť možno prirovnať skutkovej podstate uvedenej v § 249a vzhľadom na to, že v oboch prípadoch ide o neoprávnené nakladanie s cudzou vecou.
Verím, že tento krátky, ale o to významnejší pozmeňujúci návrh podporíte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Fico.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Malchárka sa hlási pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
S hrôzou počúvam, že sa postupne zrejme prihlásia ďalší a ďalší zástupcovia hospodárskej praxe a budú prednášať ďalšie a ďalšie návrhy presunu rôznych problémov, ktoré majú v hospodárskom živote, do Trestného zákona a nakoniec bude trestné všetko, čo je zapísané v Obchodnom zákonníku. Myslím si, že toto by nebola dobrá cesta vytvárania podmienok pre hospodársku oblasť, keby sa každý problém, ktorý sa v hospodárskej oblasti vyskytne, riešil tak, že na tých, ktorí podstupujú riziko a podnikajú, sa budú vzťahovať paragrafy Trestného zákona a budú trestne stíhaní za to, že sa na túto cestu vydali.
Iste to, čo povedal pán poslanec Palko o nevyplatení mzdy, je do neba volajúci hriech. Plne sa s ním stotožňujem. Sú veci, ktoré hospodársky život aj život obyvateľov Slovenska vážne ohrozujú a tieto veci treba riešiť, ale premyslime veľmi dôsledne skôr, ako prijmeme rozhodnutia, čo sa nakoniec potom obráti aj proti samotným ľuďom, aj proti hospodárskemu životu na Slovensku a čo je pre hospodársky život a pre podnikanie skutočným prínosom aj pre občanov Slovenskej republiky. Vo všetkom preháňať škodí.
A pánu poslancovi Palkovi by som chcel ešte pripomenúť, že do neba volajúce bolo aj bombardovanie Juhoslovanskej zväzovej republiky. Vtedy na túto časť katechizmu zabudol.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
v súvislosti s návrhom zákona, ktorý teraz prerokúvame, treba povedať aj iné súvislosti. Treba predovšetkým povedať, že ide o rozsiahlu a komplikovanú novelizáciu Trestného zákona, od roku 1990 v poradí sedemnástu, čo je v podstate v priemere na rok dve novelizácie Trestného zákona. Myslím si, že je veľká chyba, ak právnu normu, o ktorej by sme sa mali domnievať, že bude stabilná, bude poskytovať určitú mieru právnej istoty, takto často novelizujeme. Nie je dobré, že sme sa namiesto plného sústredenia sa na rekodifikáciu od roku 1990 pustili cestou čiastkových novelizácií právneho predpisu, kde je naozaj právna istota a stabilita oveľa viac dôležitá a potrebná ako v ktoromkoľvek právnom predpise slovenského právneho poriadku.
Myslím si, že keby sme v roku 1990 - a to nie je iba môj názor, je to názor viacerých právnikov z oblasti trestného práva - vyčistili Trestný zákon od ustanovení, ktoré jednoducho mali určitú spätosť s predchádzajúcim politickým režimom, tak takto očistený Trestný zákon nám mohol poslúžiť až dovtedy, kým by sme nepredstavili Národnej rade Slovenskej republiky nový Trestný zákon a Trestný poriadok. Namiesto toho, aby sme tak urobili, máme dnes sedemnásťkrát novelizovaný Trestný zákon, ktorý stratil vnútornú systematiku, nie je stabilný, je neprehľadný a prakticky stojíme na bode, na štartovacej čiare v procese rekodifikácie, aby sme využili 9 alebo už takmer 10 rokov od roku 1990.
Na jednej strane som privítal rozhodnutie ministra spravodlivosti, keď oznámil, že zastavuje ďalší postup s pripravenými návrhmi Trestného zákona a Trestného poriadku a jeho predstava o ukončení rekodifikácie sa pohybuje okolo roku 2002 alebo 2003. To je rozhodnutie, ktoré je rozumné, pretože pripraviť rekodifikovaný zákon v období niekoľkých mesiacov nie je jednoducho možné.
Na druhej strane nie som príliš nadšený, ak predkladáme v poradí osemnástu novelizáciu Trestného zákona v takomto rozsahu a takejto závažnosti, a najmä nie som nadšený preto, lebo táto novelizácia opäť vnáša do Trestného zákona ďalšiu mieru neistoty, nestability, a najmä nie je to novelizácia, ktorú by sme mohli označiť za novelizáciu systémového charakteru. Som rád, že niektorí poslanci otvorili otázku charakteru trestného práva. Trestné právo by malo riešiť prostriedky spoločenského života len vtedy, ak všetko ostatné zlyhá. Trestné právo je ultima ratio, a nie je možné používať ho všade tam, kde by sme jednoducho mali použiť iné prostriedky, ako je napríklad obchodné právo, pracovné právo alebo právo iného netrestného charakteru. Viem, že je veľmi populárne prijímať novelizácie Trestného zákona. Každému sa to páči, ale buďme si istí, že táto novelizácia nič nevyrieši. Nevyrieši ani otázku platenia miezd vo fabrikách, pretože to nie je problém trestnoprávny. To je problém ekonomický. A na ekonomické problémy treba používať ekonomické prostriedky, a nie prostriedky trestného práva.
Rád by som využil túto príležitosť a chcel by som povedať niekoľko slov o rekodifikácii. Budem naozaj veľmi stručný. Mrzí ma, že ani táto vláda doteraz nepredložila politicko-odborné východisko rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku. Rekodifikáciu jednoducho nemôžeme urobiť tak, že dáme dohromady 5 alebo 6 právnikov a zadáme im úlohu: pripravte nový Trestný zákon alebo nový Trestný poriadok. Takto sa robiť nedá. Vláda musí presne sformulovať, čo očakáva od nového Trestného zákona a od nového Trestného poriadku. Ak to neurobí, nikdy nebudeme môcť presne pomenovať problémy a najmä autori Trestného zákona a Trestného poriadku budú vždy vnášať do týchto noviel a nových návrhov len svoje osobné názory a osobné postoje. Neobstojíme pred otázkou, ako má vyzerať naše trestné zákonodarstvo. Budeme sprísňovať trestné sankcie alebo budeme zmierňovať? Budeme zavádzať alternatívne tresty alebo nebudeme zavádzať? Na toto všetko musí skôr politicky a odborne odpovedať vláda a zadať konkrétne úlohy autorom rekodifikovaných návrhov zákonov.
Z tohto dôvodu, pretože doteraz sme sa v tomto smere nepohli, podávam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona a tento návrh bude znieť takto:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, aby Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil do konca roku 1999 informáciu o politicko-odborných východiskách rekodifikácie trestného práva hmotného a procesného."
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, ktorý predložil pán minister spravodlivosti, chcem predložiť dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplývajú z rokovania ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru. Predovšetkým aj samotný predkladateľ súhlasil, že nebudeme hlasovať za bod 10 spoločnej správy. Je potrebné v novonavrhovanom odseku 12 § 89 Trestného zákona doplniť slová "a pre osobnú spotrebu". Je to záver, ktorý bol prijatý aj v ústavnoprávnom výbore. Keďže ústavnoprávny výbor nezaujal stanovisko, treba tento návrh opätovne predložiť na rokovanie pléna Národnej rady.
Druhý návrh sa týka § 250d. Navrhuje sa, aby sme v tomto paragrafe vyriešili problém telefónnych čipových kariet alebo platobných kariet, ktoré sú falšované alebo pozmeňované, a preto sa navrhuje v § 250d za slová "iných plnení" doplniť slová "alebo telefónne čipové karty alebo platobné karty" a potom za slová "získa neoprávnene" doplniť slová "alebo uvádza do obehu pozmenenú alebo sfalšovanú čipovú telefónnu kartu". Toto ustanovenie alebo tento návrh sa dotýka normy, ktorá je dotknutá novelizáciou. Budeme musieť o nej hlasovať, a ak ju prijmeme, aspoň čiastočne vyriešime problém s falšovaním telefónnych čipových kariet, o ktorých hovoril už dávnejšie pán poslanec Rusnák, ktorý naozaj podal do ústavnoprávneho výboru takýto návrh a my sme sa týmto návrhom jednoducho zaoberali, ale vzhľadom na nezaujatie stanoviska sa tento návrh neobjavil v spoločnej správe, nehovoriac o tom, že aj jeho návrh vyvoláva problémy vo vzťahu k rokovaciemu poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Fica - pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť prihlásenia sa ďalším pánom poslancom s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Z úst pána poslanca Fica som konečne počul to, na čo som čakal od začiatku tejto rozpravy, že totiž ekonomické problémy nie je možné riešiť Trestným zákonom. To treba riešiť iným mechanizmom a inými pravidlami hry. Trochu sa toho dotkol v inej polohe pán poslanec Moric. Chcem sa spýtať predkladateľov, akým spôsobom hodlajú formou Trestného zákona riešiť problematiku, akou je výpalné, mám na mysli politické výpalné, a vy veľmi dobre viete, o čo ide. Keď politicky vytypovanú podnikateľskú osobu jednoducho zablokuje súčasná koalícia tak, že z komerčných bánk jeho podnik nedostane ani korunu prevádzkového úveru, je zrazený na kolená nie on, ale jeho zamestnanci, všetci jeho pracovníci. Teraz kto je postihovaný? Štát, Fond národného majetku? Ale sa dobre uškŕňate, páni poslanci z vládnej koalície, však viete, o čom je reč. Takže zrážajú sa na kolená zamestnanci toho podniku? Kto je trestne postihnuteľný? Koaličná rada, ktorá takto rozhodla, alebo osobné záujmy tých, ktorí to presadili, alebo komerčné banky, ktoré sa takto rujú o vlastnú korisť, prípadne Fond národného majetku, ktorý sa šklbe tak, že sa zle na to pozerá? A aj vďaka tomu zahraničné finančné kruhy náš štát nevyhľadáva. Ale po takých krokoch, ako spravil minister Palacka so Salamon Brothersom, tak tento štát nie že nebudú vyhľadávať finanční ekonomickí podnikatelia, ale ani potkany ho nebudú vyhľadávať, ešte aj tie sa vám budú vyhýbať. Takže na toto by som rád počul stanovisko predkladateľa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším a posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kandráč.
Poslanec P. Kandráč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
na úvod si dovolím konštatovať, že ten, kto vystúpi vo verejnej diskusii posledný, má jednu výhodu. Môže hovoriť málo, ale zároveň má jednu nevýhodu, ak nechce otráviť poslucháčov, musí povedať niečo nové a, samozrejme, musí si vážiť aj ekonomiku času. Poradie je pre mňa aj výhodné, aj nevýhodné. Budem sa snažiť, aby som nebol otravný, aby som rešpektoval aj ekonomiku času, aj keď o takom vážnom zákone, ako je Trestný zákon, by sme mali rozprávať čo najdlhšie.
Prv než sa dostanem k meritu veci, t. j. k jednotlivým ustanoveniam Trestného zákona, dovolil by som si poukázať na význam trestného zákonodarstva. Musíme si jednoznačne uvedomiť, že záujem o teoretické a najmä praktické otázky trestného práva a trestného zákonodarstva sa výrazne rozšíril. Spoločnosť, ale i občania si často kladú otázky, ktoré súvisia s kriminalitou, jej príčinami, podmienkami, s funkciou Trestného zákona, úrovňou súdnych rozhodnutí, výkonom trestov, recidívou, s perspektívou protispoločenskej činnosti i ďalšími veľmi vážnymi inštitútmi Trestného zákona. Vyskytujú sa otázky i jednoznačné odpovede. Nie sú konformné, ale skôr protichodné. Základný problém je v odpovediach na otázku, či trestné právo nie je príliš humánne a orgány, ktoré ho aplikujú, či nie sú často voči páchateľom trestných činov zhovievavé a tolerantné.
Všeobecná verejná mienka preferuje ukladanie prísnych trestov a v prísnosti vidím najlepšiu ochranu spoločnosti a prostriedok na účinný boj s kriminalitou. Také názory sa opierajú o poznanie individuálnych prípadov, vyznačujú sa vysokou mierou subjektivizmu, preceňovaním represie, zjednodušovaním trestného činu ako výsledku konania osobnosti izolovanej od spoločnosti a podobne. Treba si však jednoznačne povedať, že sú na problém kriminality a jej potlačovanie aj iné názory ako v teoretickej spisbe, tak aj v názoroch praxe a najmä treba čoraz častejšie vidieť úspech boja s kriminogénnymi faktormi, v prvom rade v sociálno-kultúrnej a výchovno-vzdelávacej prevencii. Treba dôsledne aplikovať princíp jednoty represie a výchovy, ale hlavne treba riešiť problémy, ktoré kriminalitu podmieňujú.
V súvislosti s dnešným predkladaným návrhom mi prichádza na um otázka, či sme náležite zhodnotili platný právny stav a vyvodili závery o tom, či dnešná úprava vyhovuje potrebám spoločnosti, jej občanom a či poskytuje dostatočnú ochranu tak pre obvineného, ako aj poškodeného. Tiež poukazujem na to, či sme mali na zreteli fakt, či čiastkové zásahy do pôvodnej právnej úpravy nenarušia jej monolitnosť, homogénnosť a vzájomnú systémovú synchronizáciu Trestného zákona a Trestného poriadku. Nie zanedbateľným počinom by mala byť konfrontácia nášho právneho stavu, nášho trestného zákonodarstva s úpravami iných krajín, s teoretickými poznatkami vedy trestného práva, s myšlienkovými trendmi v oblasti prevencie, resocializácie, reedukácie i postpenitenciárnej starostlivosti.
Predtým než prijmeme návrh novely, mali by sme si uvedomiť, či budeme postupovať v uplatňovaní filozofie zákona v rovine penalizácie a kriminalizácie alebo naopak, čo je svetový trend, v dekriminalizácii alebo depenalizácii, resp. v depenalizácii. Až vyriešime túto otázku, potom by sme mali pristupovať k tomu, čo máme kodifikovať v oblasti trestného zákonodarstva, čo považujeme za trestné, čo budeme považovať za trestný čin a čo necháme pod úrovňou trestnej zodpovednosti. Osobne si myslím, že postupná demokratizácia a humanizácia našej spoločnosti zákonite predpokladá a diktuje aj demokratizáciu trestného práva ako jedného z prostriedkov jej ochrany i výchovy občanov. Pomerne časté zmeny v Trestnom zákone nie sú v jeho prospech, nie sú v prospech samotnej aplikačnej praxe, stabilite právneho systému, ale predovšetkým právnemu vedomiu spoločnosti, samotných jednotlivých občanov.
V nasledujúcej časti si dovolím upriamiť pozornosť na jednotlivé ustanovenia navrhovanej novely. Hneď by som si dovolil uviesť poznámku k § 15 ods. 2. Navrhujem doplniť ods. 2 o trestný čin lúpeže, ktorý tu absentuje. Trestný čin lúpeže považujem za veľmi závažný trestný čin a myslím si, že v tomto ustanovení by sa mal nachádzať.
Ďalšiu poznámku by som mal k § 40 ods. 2, resp. ods. 3. Neviem si predstaviť, čo bude potrebné považovať alebo kto bude považovať, akou významnou mierou agent prispieva k objasňovaniu činnosti. Čo to je za výraz? Je to gumový výraz, pod ktorý budeme môcť všeličo subsumovať. To je § 40 ods. 3 ods. 3 významná miera.
Ďalšiu poznámku by som mal k § 89 najmä k jeho navrhovanému odseku 12. Myslím si, že ho treba precizovať, lebo v podobe, v akej ho návrh uvádza, je to vlastne skutková podstata príslušného trestného činu. Navrhujem, aby bola uskutočnená zmena.
Ďalej v § 89 navrhujem vymedziť, čo je to úplatok, pojem úplatku, pretože v nasledujúcich častiach uvidíte, že za pojem úplatku sa bude pokladať aj nenáležitá výhoda. Veď sám úplatok je neoprávnená výhoda, ktorá nemusí mať majetkovú povahu. Dostal som sa k trestným činom úplatkárstva. A je to § 160 a nasledujúce. Neviem, prečo sa mení názov tohto oddielu hlavy 3 Trestného zákona. Veď predsa doterajšia právna úprava bola výstižná vrátane názvu tohto oddielu, bola jasná a zrozumiteľná. Preto by som navrhoval, aby sme prevzali, resp. ostali pri predchádzajúcej právnej úprave. Nepriama korupcia, trestný čin na pohľad nový. Dávam otázku, čo je to korupcia. Podľa mňa je to určitý systém a systém ako taký nemôže byť predmetom protispoločenskej činnosti, nemôže byť trestným činom. Áno, môže, ale práve do tohto systému spadajú trestné činy úplatkárstva. A mali by byť ako súčasť korupcie a logicky by to vyplývalo, že by boli trestnými činmi.
§ 163 - ak ste si veľmi pozorne prečítali, je veľmi problematické ustanovenie a je veľké nebezpečenstvo jeho zneužívania. Blíži sa to skoro agentovi - provokatérovi, hoci v celom Trestnom zákone sa to nevyskytuje, ale myslím si, že toto ustanovenie sa k tomu veľmi blíži. A som proti tomu, aby bol inštitút agent - provokatér v Trestnom zákone. Sú tu skúsenosti z päťdesiatych rokov a inštitút agenta - provokatéra nie je nasmerovaný voči organizovanému zločinu, ale voči tomu, kto je nepohodlný, toho odstavíme. Skúsenosti z minulosti o tom jednoznačne nasvedčujú.
Takisto k § 185c - neviem si predstaviť, že vlastne neprávo zakladá právo. To je predsa podľa môjho názoru nesprávny postup a treba uvažovať o jeho sprecizovaní. Mám výhradu alebo iný názor ako predkladatelia k trestnému činu podľa § 235a - hrubý nátlak, keď si myslím, že hrubý nátlak sa môže uskutočňovať aj v iných prípadoch, ako je uvedený. A preto by som odporúčal, aby vysvetlenie pojmu hrubý nátlak bolo zakotvené vo všeobecnej časti Trestného zákona v § 89, a nie uvádzané ako samostatný trestný čin.
Aplikačná prax má veľké výhrady a ja sa s tým stotožňujem pri trestnom čine podvodu, tak ako je uvádzaný v tomto návrhu. Pýtam sa: Prečo dostal trestný čin podvodu toľko podôb, ako je tu? Veď predsa podvod je len jeden. Uvediem niekoho do omylu alebo niečí omyl využijem. A nezáleží na tom, či je to subvenčný podvod, úverový podvod, poisťovací podvod. Podstata je rovnaká, neznejasňujme Trestný zákon. Občan musí vedieť, na čom je, čo je trestný čin, ako sa má správať. Neviem si to predstaviť, pretože sa to neodrazí ani v spoločenskej nebezpečnosti, ani vo výške sadzby.
Takisto by som uplatnil stanovisko k § 250f - zavinený úpadok. Myslím si, že každý trestný čin je zavinený. Predsa naše trestné právo má jednu zásadu, že bez zavinenia niet trestného činu. Tak prečo budem zvýrazňovať niečo už v názve ako zavinený úpadok, keď vieme, že v trestnom čine sa vyžaduje zavinenie či už v podobe úmyslu alebo nedbanlivosti. Navrhujem, aby tiež toto ustanovenie bolo nejakým spôsobom modifikované.
Celkový dojem z predkladaného návrhu novely je pre mňa dosť nepochopiteľný v tom, že, samozrejme, kriminalizuje a penalizuje spoločnosť a snaží sa riešiť niektoré skutky ako trestné činy. Veď sú iné prostriedky práva, ktoré by oveľa vhodnejším spôsobom vedeli vyriešiť niektoré skutočnosti, ako je trebárs nezaplatenie dane, nevyplatenie mzdy a podobne. Odznelo už k tomu veľa výhrad a ja sa k nim pripájam. Som za to, že Obchodný zákonník, živnostenský zákon má množstvo prostriedkov, ba zastávam názor, že je oveľa výhodnejšie a pre páchateľa nie až také výhodné, ak ho postihnem majetkovými sankciami, ale nie trestom odňatia slobody. Nebudem zdôvodňovať prečo. Po troch rokoch vyjde a majetok si užíva ďalej. Ale ak prepadne jeho majetok, je to pre neho oveľa prísnejšia sankcia ako trest odňatia slobody. Filozofia zákona je tiež postavená na prísnych vysokých trestných sadzbách. Myslím si, že toto nie je správne, práve naopak, prísne sadzby sa môžu nevyplatiť a nemusí to verejnosť ani sám páchateľ prijať z hľadiska výchovy.
Na záver by som si dovolil povedať dve skutočnosti. Trestné právo by malo zasahovať len vtedy, ak je to potrebné na ochranu spoločnosti pred trestnou činnosťou a nemalo by riešiť otázky, ktoré mu neprislúchajú, resp. nemá byť použité na to ako prostriedok.
Moje úvahy vyústili do návrhu, ktorý predkladám Národnej rade: vrátiť novelu navrhovateľovi s tým, aby boli ustanovenia sprecizované a potom postúpiť na ďalšie konanie.
Ďakujem.