Úterý 6. července 1999

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na vystúpenie pána poslanca Nagya sa s faktickými poznámkami hlásia páni poslanci v poradí, ako sú uvedení na tabuli. Posledná, šestnásta je pani poslankyňa Belohorská.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán poslanec, menovali ste ma, budem odpovedať. Ak mi dovolíte, plne za svojimi slovami stojím a ani o chĺpok som nepovedala nepravdu. Ak si myslíte, že každé právo, ktoré je povedané v ústave, musí mať samostatný zákon, tak asi o legislatíve máte veľmi, veľmi hmlisté predstavy. Povedali ste, že nie je upravované rozširovanie informácií. Ale čoby nie. Právne máte podklad na vaše vysielanie v menšinových jazykoch v rozhlase, na menšinové vysielania v televízii, na vydávanie tlače v menšinovom jazyku, na rôzne kultúrne inštitúcie. Každý súdny občan vie, že toto je u nás a je to na základe právnych predpisov. Vaša predstava o samostatnom zákone pre každý predpis je skutočne pre mňa, zdvorilo povedané, úsmevná.

A pokiaľ vystupoval pán poslanec Zlocha, myslím si, že by ste ozaj mali povedať tejto snemovni, aká bola vaša úloha na seneckom stretnutí, kde sa prerokúval plán, zdôrazňujem, organizovaného odchodu Rómov a bol podrobne rozpracovaný. Je to v tlači. Buď to budete vážne dementovať, alebo to vysvetlíte poslaneckej snemovni. Ale váš laxný postoj k Rómom už poznám, pretože do výboru pre ľudské práva a národnosti prišlo viacero sťažností a už som vás upozorňovala, že tieto citlivé sťažnosti nemožno vybavovať tak, ako ich vybavujete vy, teda predkladáte ich výboru a len informujete, potom sa berú na vedomie bez toho, že by sa prerokovali, že by sa problém nejako riešil.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Nagy, uvádzali ste, čo všetko odznelo. No pripomeniem vám, čo všetko neodznelo zo strany vládnej koalície. Neodznelo to podstatné, a to argumentácia o vecnej a obsahovej opodstatnenosti tohto návrhu zákona, ktorý prerokúvame. Neodznelo tu doteraz počas prerokúvania vysvetlenie zo strany koalície, na čo vlastne predkladajú návrh textu zákona, s ktorým nesúhlasí ani Strana maďarskej koalície, ani opozícia. Tak komu týmto chcete vlastne ulahodiť? Neodznelo tu to najdôležitejšie, a to porovnanie stavu reciprocity s Maďarskou republikou. Dámy a páni, toto je podstatné kritérium - stav reciprocity slovenskej menšiny v Maďarsku, maďarskej menšiny na Slovensku. To je alfa a omega korektnosti vzťahov medzi dvoma štátmi, medzi národnosťami.

Neodznelo ani slovo o podriadených v Strane maďarskej koalície pod budapeštiansku vládu. Čo ste preukázali de iure aj de facto 20. februára 1999 v Budapešti, a to účasťou najvyššieho predstaviteľa Strany maďarskej koalície na tomto rokovaní podriadenom pod predsedu maďarskej vlády Orbána. To sú kroky, ktoré sa charakterizujú ako kroky vlastizrady, dámy a páni, či sa vám to páči alebo nepáči. Viem, že sa vám to zle počúva.

V Budapešti odznela požiadavka koordinácie urýchlenia krokov Strany maďarskej koalície na Slovensku na prvý polrok, a to sa plní. A odznela tu aj veľmi dôležitá poznámka o klesajúcom genetickom fonde Maďarov v Karpatskej kotline. Táto poznámka nedokumentuje nič iné, len úsilie o asimilačný proces a návrh zákona, ktorý sa predkladá, v podstate otvára dvierka tomuto procesu, a vy to dobre viete, preto tento kravál, krik, protesty, námietky voči vystupovaniu poslancov opozície k textu návrhu zákona, ktorý prerokúvame.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Dôrazne sa musím ohradiť proti tomu, keď nás pán poslanec Nagy obviňuje z akejsi nenávisti voči maďarskému národu. To je lož, to je podsúvanie pojmov. Veľmi vehementne vystupujeme proti poslancom Strany maďarskej koalície, pretože sú skutočne exponentmi maďarstva, veľkomaďarstva, tomu sa nedá zabrániť. Ale nemáme nič a nikdy sme nič nepovedali a nikdy nič nenájdete v nejakom dokumente proti občanom maďarskej národnosti na Slovensku na rozdiel od poslancov maďarskej národnosti. Stačí tu spomenúť prípad, ktorý som už citoval, ale ktorý je ukážkou, kabinetnou ukážkou toho, aký je postoj Strany maďarskej koalície k Slovensku. Pretože pán Duka-Zólyomi, pán Csáky a pán Duray podpísali v roku 1991 petíciu Európskemu spoločenstvu, v ktorej hovoria, dobre počúvajte: "Slovenský národ je národom kolonizátorov", teda nie Mečiarova vláda, ale slovenský národ je národom kolonizátorov, "a už 70 rokov nás utláča a dostávame iba omrvinky z toho panského stola." Že to je lož, netreba dokazovať, ale je tu dôkaz o tom, že vy zovšeobecňujete, a tak sa staviate k slovenskému národu.

Nájdite jeden môj citát, kde hovorím niečo negatívne o maďarskom národe. Nenájdete to, aj keby ste do smrti hľadali, lebo ja vystupujem proti extrémnym veľkomaďarským požiadavkám, ktoré sa tu predkladajú. Už som tu spomínal pokus urobiť nový Trianon a celý rad ďalších vecí, a to, že vy poslanci, zase nie občania, ste si ešte raz nepriznali svoju chybu, ktorej ste sa dopustili voči nám, čo všetko ste urobili. Pán poslanec Csáky chce od nás ospravedlnenie za útlak Maďarov po roku 1945, ale ani slovom nepovedal o útlaku Slovákov po arbitráži z novembra 1938. Taká je situácia.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Nagy, dovoľte mi povedať vám pár slov. Dnes prišiel odkaz cez internet do Národnej rady od pána Ivana Tinaka a zaujímavý je v tom, že hovorí o životnej skúsenosti, o tom, ako vonku v každej krajine platí len jeden úradný jazyk. Citujem: "Dobrý deň. Mám priateľa v Holandsku, ktorý dávnejšie emigroval a pracoval na Slovensku vo výskume. Dostal lehotu jeden rok na to, aby sa naučil po holandsky a zložil štátnu skúšku, inak by nedostal občianstvo. Po roku všetci prestali s ním hovoriť po anglicky a začali po holandsky. Keď niečo nevedel, mal smolu. To isté sa deje v Amerike, Británii a vo Francúzsku. Tak mi teraz vysvetlite, čo to vyvádzame s Maďarmi na našom území? Kto chce byť slovenským občanom, musí vedieť po slovensky. Tým je všetko povedané aj vybavené.

S úctou Ivan"

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán poslanec Nagy,

pokiaľ by išlo o nesplnené ústavné sľuby a ich porovnanie Slovenska s Maďarskou republikou, tak rozhodne Slovenská republika alebo slovenský národ sa voči vám príslušníkom maďarskej národnosti na Slovensku správa oveľa lepšie ako vaša materská krajina, za ktorú Maďarsko pokladáte. Slováci v Maďarsku, ale aj príslušníci iných národnostných menšín dodnes nemajú zastúpenie v parlamente. Vás je tu 17. A to povedal aj maďarský ústavný súd, že je protiústavné, že menšinám dodnes nesplnili tento sľub, ktorý Maďarská republika takým veľhlasom proklamovala vo všetkých európskych inštitúciách.

Pokiaľ ide o práva používať jazyk národnostných menšín v úradnom styku, veľmi radi vám pustíme to, čo je v Maďarsku. Áno, vyhlášky sa tam môžu vylepovať na území, kde žijú príslušníci národnostných menšín, aj v jazyku národnostnej menšiny, nič viac, nič menej. Také sú práva používania jazyka národnostných menšín, ktoré žijú v Maďarsku. Mimochodom, pred necelými 90 rokmi tam žilo 500 tis., dnes tam žije 10 tis. Slovákov. Všetkých ste asimilovali. Toto chcete dosiahnuť aj na južnom Slovensku týmito postkomunistickými návratmi alebo schizofréniou, ktorú tu presadzujú niektorí na pravej alebo na ľavej strane tohto parlamentu. Pokiaľ ide o skutočné potreby, na ktoré ste sa obracali v medzinárodných dokumentoch, nikto z príslušníkov národnostnej menšiny tu nedefinoval, či je skutočne vašou potrebou úradovať v maďarčine alebo v slovenčine a prečo. O tom nehovorí ani zákon. Možno nám to pán podpredseda vlády naozaj ozrejmí.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Dovoľte mi, aby som sa verejne poďakoval pánu poslancovi Nagyovi, že sa v návale svojej reči preriekol a predložil nám plán, za čo ešte Strana maďarskej koalície bude v Národnej rade bojovať. A nedá mi, aby som neodporučil našim koaličným kolegom, aby si pred hlasovaním jeho vystúpenie v stenografickom zázname dobre prečítali. Tie reči, ktoré sa vedú po chodbách, že toto je vrchol, toto je posledný ústupok Maďarom, je nezmysel. Pán poslanec Nagy nám to presne vysvetlil. Má pravdu aj v tom, že sme v podstate až na výnimky nerozprávali o jednotlivých bodoch vládneho návrhu zákona. My sme totiž nerokovali o vládnom návrhu zákona. To je iba názov dokumentu. My sme rokovali o tom, či zaviesť alebo nezaviesť na Slovensku ako úradný jazyk maďarčinu. A proti tomu sme, nech už to bude akékoľvek znenie, nech už to bude akokoľvek zdôvodňované. A v skutočnosti celá debata o tejto novele, resp. o tomto návrhu zákona v inej rovine ani nemala zmysel. Som presvedčený, že si dáte povedať a pozriete sa znovu do jeho záznamu, do stenogragickej správy, lebo tam je pravda, okrem tej druhej časti, a tá bude ešte ťažšia pre Slovákov. Na základe takto prijatého vládneho návrhu zákona začnú požiadavky na výklad tohto zákona a vytláčanie Slovákov zo štátnych úradov a zo samosprávy. Taká bude naša budúcnosť, ak tento zákon schválime.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Števček.

Poslanec P. Števček:

Aj pán poslanec Nagy zapadá svojím prejavom do úsilia rehabilitovať, rekonštruovať Veľké Maďarsko. Dovoľte mi vziať kolegom Maďarom, najmä poslancom a členom našej vlády, jednu ilúziu. Tento projekt je z hľadiska jazykovedného, z hľadiska jazyka, neuskutočniteľný. Jazyk maďarských menšín, ale aj slovenskej maďarskej menšiny už nie je totiž modernou maďarčinou, a všetky menšiny, ktorými sa Maďarsko obklopuje, sú takisto už nie maďarským moderným jazykom. Smerujú - podľa zákonov vývoja jazyka - k tomu, aby sa stali istými jazykovými konzervami maďarčiny. Navyše, na Slovensku existuje literárna maďarčina, ale je značne slovakizovaná. Čo je však dôležitejšie, maďarská literatúra písaná na Slovensku má ľudskú a sociálnu skúsenosť rýdzo slovenskú. Použijem jeden veľmi výrazný príklad, tvorbu Lajosa Grendela. Tento spisovateľ by nemohol v Budapešti vyrásť na veľkého moderného prozaika Európy, mohol vyrásť iba na Slovensku, so slovenskou ľudskou i sociálnou skúsenosťou. Preto aj moderná maďarská literatúra písaná na Slovensku je slovenskou literatúrou písanou po maďarsky. Pekne prosím maďarských kolegov, aby si toto ráčili uvedomiť ako objektívny fakt.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

vážená Národná rada,

pán poslanec Nagy odporučil, aby som si prečítal aj ďalšie články. Samozrejme, prečítal som si ich, aj odpoveď pána Csákyho, ale ťažko môžem veriť ľuďom, ktorí otvorene klamú, dokonca klamú v knihách, ktoré sa vydávajú v angličtine. Pán Csáky o Maďaroch na Slovensku jednoznačne napísal, že počet občanov maďarskej národnosti sa znižuje preto, lebo v pôrodniciach sa automaticky píše národnosť slovenská. Je to vyložené klamstvo! Samozrejme, takým ľuďom, aj keď sú členmi vlády a sú podpredsedovia vlády, veriť nemôžem. Pán Nagy hovorí, že úmyselne vytvárame obraz nepriateľa v Maďaroch. To vôbec nie je pravda. A ak sa Slováci z čisto slovenských obcí sťažujú, tak jednoducho z toho dôvodu, že keď prídu na juh Slovenska, po slovensky sa častokrát nedohovoria a tí miestni sa nesťažujú preto, lebo sa ako-tak po maďarsky naučia alebo sa naučia aspoň tak, aby sa mohli dohovoriť. Obraz nepriateľa ste vytvárali vy a vytvárate ho stále, vážení páni.

V druhom kole prezidentských volieb som bol vo Fiľakove, kde sa na mňa obrátila skupina Rómov, vraj či je pravda, že keď bude Mečiar zvolený, Rómovia budú vysťahovaní na severné Slovensko. Kto im to hovoril? My určite nie, pretože týmto ste získavali vy. Koniec koncov vy ste si získali väčšinou Rómov pri sčítaní ľudu a viem, akým spôsobom. Dvojice, trojice chodili po rómskych domoch a zapisovali si národnosť maďarskú. Zoberte si sčítanie ľudu a pozrite sa, ako je to: 75 tis. oficiálne, ale neoficiálne 300 tis. a pozrite si obce, hlavne na južnom Slovensku, poznám také, kde je väčšina Rómov a Slovákov je tam zopár, Rómov zopár a väčšina je tam občanov maďarskej národnosti.

Takže nepriateľa robíte vy, a tým nepriateľom sme boli my, Hnutie za demokratické Slovensko.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec,

pokiaľ jazykové práva menšiny zakladajú akúkoľvek povinnosť väčšinovej populácie, môžu sa realizovať iba so všeobecným súhlasom tejto väčšiny. Pokiaľ sa vy, ako aj súčasná Slovensko ovládajúca koaličná junta rozhodnete Slovensku silou svojich poslaneckých hlasov vnútiť pre slovenskú pospolitosť ponižujúce zákony, možno budete mať dobrý pocit, ako ste prevalcovali opozíciu. Zasejete však pocit krivdy u väčšiny našich obyvateľov a spolu s celou súčasnou vládou budete zodpovední za dôsledky tohto zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som sa vyjadriť k predsedovi výboru pánu Nagyovi, ktorý tu obhajoval svoj poslanecký návrh na zavedenie najmenej sedemjazyčnosti v našej Slovenskej republike. Myslím si, že obhajovať také niečo v súčasnosti, keď je Slovensko zamerané na úsilie postaviť sa na nohy najmä z hľadiska ekonomiky a vzťahu občanov, je podľa mňa nie hodné tohto času. A myslím si, že by sa veľmi a veľmi zle vyvíjali vzťahy najmä v štátnych úradoch, samospráve a obciach. Sú na to už aj dnes príklady, keď ideme medzi občanov alebo do rajónov a regiónov, kde je väčšina najmä maďarského obyvateľstva a skutočne mám také poznatky, že na okresný úrad si prídu vybavovať svoje náležitosti, pritom jednoznačne žiadajú už vystupovať v maďarskom jazyku, a správajú sa tak, že vlastne po slovensky nevedia ani slovo. Keď sa im jasne povie, že nie je možné a nie je tam tlmočník, a ak si chcú vybaviť svoje náležitosti, treba hovoriť v úradnom jazyku, okamžite vedia perfektne po slovensky, okamžite vedia sprístupniť svoj pohľad na reálnu vec v tomto štáte. Takže aj ja sa dovolávam, pán predseda výboru, toho, aby sa v súčasnosti zmierňovali tieto vzťahy. Myslím si, že to, čo chcete presadiť pre maďarských občanov, by spôsobilo oveľa viac bolesti v našich obciach na úradoch, v regiónoch a na okresoch, a preto za to bojovať je márne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kotian.

Poslanec M. Kotian:

Ďakujem.

Pán poslanec Nagy, vo svojom vystúpení ste zvýrazňovali práva, ktoré majú mať národnostné menšiny na Slovensku. Áno, celý váš prejav sa niesol v polohe práv, ale nespomenuli ste ani slovom vaše povinnosti, povinnosti národnostnej menšiny voči Slovensku. Nespomenuli ste to, že nemáte právo stavať po celom južnom Slovensku maďarských turulov na území zvrchovaného štátu. Nepovedali ste, že s poslaneckým návrhom maďarskej koalície, ktorý považujem za vysoko šovinistický, nemáte právo asimilovať štátotvorný národ na južnom Slovensku. To, že návrh zákona je šovinistický, dokazuje aj to, že všetky ostatné koaličné strany tento návrh odmietajú. To je jasný dôkaz, že prekračujete hranicu a vaše požiadavky sú neúnosné a pre Slovensko neprijateľné.

Vrátim sa však ešte do prvého volebného obdobia, kde poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miklós Duray stále argumentoval vo svojich vystúpeniach v masmédiách - v televízii, rozhlase a tlači -, že ide o teror väčšiny, čiže 83 poslancov bol teror. Teraz má koalícia 93 hlasov v parlamente. A predstavte si, pán poslanec Duray už nehovorí o väčšinovom terore, hovorí o demokracii a všetko je v poriadku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss:

Pán poslanec Nagy hovoril o osemročnom odmietaní. Chcem k tomu uviesť niekoľko faktov. V roku 1990, keď sa schvaľoval jazykový zákon, predseda vlády Vladimír Mečiar povedal: "Sme povinní garantovať mieru práv človeka, ako ju stanovujú medzinárodné konvencie pre každého občana tejto krajiny bez ohľadu na národnosť. Nemôžeme pripustiť situáciu, v ktorej by popieranie jazykových práv viedlo k politickému nepokoju a konfrontácii." V roku 1992 aj HZDS prijalo ústavu, ktorá stanovuje právo používať jazyk menšín v úradnom styku za podmienok stanovených zákonom. V roku 1995, keď sa schválil zákon o štátnom jazyku, prezident Kováč ho podpísal s tým, že vzal na vedomie záväzný prísľub vlády a predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, že zákon o používaní jazykov menšín v úradnom styku čoskoro predloží do parlamentu. Ústavný súd v apríli 1996 konštatoval, že neexistencia zákona o používaní jazyka národnostných menšín alebo etnických skupín v úradnom styku znamená nemožnosť praktického uplatňovania základného práva ústavou určeným spôsobom oprávnenými osobami. Poslanci Slobodník, Garajová, Zelenayová, Prokeš vo švajčiarskom Le Mont Pellerin podpísali v roku 1996 odporúčanie vláde a parlamentu, aby čo najskôr pripravili návrh zákona o používaní jazykov menšín v úradnom styku a pán Slobodník to zdôvodnil tým, že jednoducho z legislatívnych dôvodov treba tento zákon prijať. Dnes HZDS a SNS tento zákon jednoznačne odmietajú. Odmietajú to, čo sami sľúbili. Je to pozoruhodný dôkaz politickej dôveryhodnosti týchto politických strán a skvelý krok k tomu, aby si v budúcnosti našli spojencov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Hovorí sa, že na hrubé vrece treba hrubú záplatu. Pán poslanec Nagy, povedali ste, že mnohí vaši kolegovia teoretizujú o nebezpečenstve odnárodnenia Slovákov na juhu Slovenska. Chcem povedať, že to nie je teória, že to je aj prax. A prax o to obludnejšia, lebo na juhu Slovenska sa odnárodňuje nielen väčšinový štátotvorný národ, ale odnárodňuje sa aj iná menšina, etnikum. Na juhu Slovenska sa odnárodňujú aj Cigáni. Iste vieme, že dve tretiny Cigánov na juhu Slovenska dnes už hovorí iba po maďarsky a ja považujem ich hromadný exodus, vysťahovalectvo, ktoré je teraz do Fínska, práve za dôsledok tohto odnárodňovania.

Myslím si, že je to odozva na to, že súčasná vláda nechce riešiť problémy Cigánov na juhu Slovenska, ba dokonca ich nechá odnárodňovať, v tomto prípade pomaďarčovať. Bývalá koalícia, ako iste viete, chcela riešiť tento problém veľmi kompetentne a radikálne. Chceli sme pre Cigánov dokonca postaviť celé mestá tak, aby bývali vo svojom prirodzenom prostredí, aby bývali tak, ako je pre nich skrátka prirodzené. A súčasná vláda robí presne opak.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Nagy, život na južnom Slovensku dávno predbehol to, čo vy chcete pokaziť prijatím tohto zákona. Vy to predsa veľmi dobre viete. Povedali ste, že národnostné menšiny čakajú na prijatie tohto zákona. Nie je to pravda. Nie národnostné menšiny, ale niektorí politici, pán Nagy, čakajú na prijatie tohto zákona. A skorá budúcnosť nám odpovie prečo.

Sám viete, pán Nagy, že tento zákon skomplikuje doteraz pokojný život na južnom Slovensku. Je to zbytočná zákonná norma. Bude nás všetkých daňových poplatníkov stáť more peňazí a skomplikuje život nielen na južnom Slovensku, ale na celom Slovensku. Viete aj toto? Alebo viete aj toto.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec Nagy vo svojom vystúpení neostal nič dlžný povesti, aká je typická pre poslancov Strany maďarskej koalície, ale mňa prekvapilo, že "nabral toľko odvahy", že túto povesť uplatňuje práve v slovenskom parlamente. Lebo keby lži, ktoré nám prednášal, hovoril v Európskom parlamente, možno by mu to niekto zhltol, ale považujem naozaj za opovážlivosť, keď tu tvrdil napríklad, že zákon, ktorý predkladá Strana maďarskej koalície, ošetruje všetky oblasti, kde je absencia právnych noriem v používaní menšinových jazykov a vládny návrh práve toto neobsahuje. On veľmi dobre vie, že obidva návrhy, tak ako povedal napokon aj poslanec Jarjabek, sú zbytočné, sú zbytočnou zákonnou normou preto, lebo právo používať menšinový jazyk je ošetrené na Slovensku dostatočným spôsobom. A ak by si pán poslanec Nagy nepamätal, ja mu pripomeniem zopár zákonov a budem sa dotýkať práve tých oblastí, kde nariekal, že to ešte nie je a v budúcnosti bude treba urobiť nápravu.

Pán poslanec Nagy, chcela by som sa vás spýtať, či poznáte zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. Chcem sa vás spýtať, či poznáte zákon SNR číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase, zákon SNR číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii. Ďalej sa vás chcem spýtať, či poznáte, resp. či viete, že na Slovensku existuje napríklad aj zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, takzvaný školský zákon, a ďalšie a ďalšie zákony. Je ich celkom 34, ktoré sa dotýkajú menšinových jazykov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne.

Ako vidíte, pán poslanec, vyvolali ste svojím vystúpením v parlamente dosť veľa pripomienok a dalo by sa povedať, takú malú kucapacu. Ale možno to všetko vyplýva aj z takej trošku neznalosti slovenskej reči a možno aj slovenskej histórie. Vaše maďarské politické strany sú založené na etnickom princípe, čo trochu popiera aj moderné politické spektrá, ale aj historické politické spektrá. A zúčastňujete sa na fungovaní tejto vlády, ktorá sa pohrala so slovíčkami a namiesto sľubov o dvojnásobných platoch máme dvojnásobné platby, namiesto sľubov o zvýšení zamestnanosti máme zvýšenú nezamestnanosť. Účinkovanie vašich ministrov vo vláde som už spomínala minulý týždeň. Nevieme o plnení sľubov, ak, len o negatívnych dosahoch, o ktorých teraz počujeme, ako sa na nich podieľal podpredseda vlády.

Myslím si, že by ste sa mali zamyslieť nad vaším účinkovaním aj vo vláde, ale aj na politickom dianí na Slovensku. Viete, ak dnes na občanov skutočne dopadá ekonomický balíček a ako náplasť na to chcete dať svojim prívržencom do rúk otázku a útok na slovenskú štátnosť, už len tým, že keď sa vám nepodarí posunúť hranice, posúvate tie hranice vlastne etnicky. Povedala by som, že by ste sa mali nad tým zamyslieť, ale hlavne by sa mali zamyslieť nad tým aj tí, čo vás volili.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kalman.

Zapnite mikrofón pánu poslancovi Kalmanovi.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem, pán podpredseda, za pochopenie.

Chcem sa poďakovať aj pánu poslancovi Nagyovi. Pán poslanec Nagy, skutočne vám ďakujem, pretože ste potvrdili a jasne ukázali to, na čo som upozorňoval v mojom vystúpení. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín, tak ako bude schválený, myslím, vládny návrh, nič nevyrieši, pôjdete ďalej a pôjde ďalej Európska únia a Rada Európy. To po prvé.

Po druhé, pán Nagy, vy skutočne idete tak ďaleko, že ste sa nám snažili nahovoriť, že okrem používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku neexistujú ani ďalšie okolnosti pre práva národnostných menšín. Čiastočne vám odpovedala pani kolegyňa Podhradská. Pán poslanec, veď vy idete už aj proti Ústavnému súdu, nerešpektujete už ani rozhodnutie Ústavného súdu. Vaše zámery pôjdu skutočne tak ďaleko.

Dámy a páni, ešte raz vyzývam, zvážme, či má v súčasnom období zmysel prijať návrh zákona, s ktorým národnosti nebudú súhlasiť a ktorý vyvoláva takú búrlivú diskusiu nielen tu, ale aj na verejnosti.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kandráč.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

vážené kolegyne poslankyne,

vážení kolegovia poslanci,

problém postavenia a používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín nie je zanedbateľný a nie je len problémom nášho štátu, ale aj iných štátov, a to najmä z toho pohľadu ako štátny jazyk používať a ako používať jazyk národnostných menšín v úradnom styku. Pozorne som si vypočul vystúpenia, ktorých obsah smeroval či už v prospech alebo neprospech prijatia jednotlivých návrhov uvedených ako tlač číslo 259 a číslo 275.

Osobitnú pozornosť som zvýšil pri vystúpeniach pani poslankyne Dolníkovej a pána poslanca Kvardu. Boli veľmi inšpirujúce na vyslovenie môjho názoru o prerokúvanej problematike. V mnohých vystúpeniach sa argumentácia pohybovala v politickej rovine, no vo svojom vystúpení sa budem snažiť problém predmetných návrhov dostať do právnej roviny čo, myslím si, by malo byť prioritou zákonodarného orgánu. Predtým však jedna poznámka.

Ohľadne predmetných návrhov sme si vypočuli názory a radili sme sa s predstaviteľmi Rady Európy Maxom Van der Stoelom, Herbertom Böschom i ďalšími. Ale mrzí ma, že sme sa neradili a neradíme s tými, ktorých v parlamente zastupujeme, teda s našimi občanmi, ktorých sa to najviac týka. Či vari máme obavy z toho, čo by sme sa dozvedeli, čo by nám povedali? Je to nedostatok, ktorý sa nedá prehliadnuť a príslušníci štátotvorného národa, príslušníci väčšiny sa k takej závažnej problematike nemajú možnosť vyjadriť a len málokto ich chce vypočuť. Zastávam názor ako mnohí z vás, že v demokracii majú platiť pre každého určité pravidlá, určitý poriadok, určité hranice, ktoré by sa nemali prekračovať a mali by sa prísne u každého dodržiavať. Teda aj príslušníci národnostných menšín v zákonodarnom procese by mali akceptovať pomery v našom štáte, v ktorom sú ich práva možno i nadštandardné.

Vážené kolegyne, kolegovia, ako to vidím z pohľadu práva? Teória práva tvrdí okrem iného, že každý právny predpis by mal odrážať, resp. vychádzať z potrieb spoločnosti, jej rozvoja, jej rozvoj napomáhať, resp. daný stav právne regulovať či garantovať. Ak z pohľadu tejto zásady posudzujem návrh poslancov reprezentujúcich jednu menšinu, prichádzam k záveru, že predmetný návrh právneho predpisu takúto požiadavku nespĺňa. A pre život v našej spoločnosti je skôr normou utopisticko-fantastickou s dezintegrujúcimi protiústavnými i diskriminačnými prvkami. Navyše, je to návrh rozporuplný, ktorý v mnohých smeroch nie je v súlade s medzinárodnými dokumentmi. Ak by Národná rada Slovenskej republiky poslanecký návrh schválila, treba povedať, že taký právny predpis by pre našu spoločnosť nebol zjednocujúci, ale práve naopak, viac a viac by ju rozdeľoval. Prijatie navrhovaného obsahu bude už len krôčikom k tomu, aby sa realizovali samostatné právne útvary menšín.

V čom sa prejavuje protiústavnosť a diskriminácia návrhu vo vzťahu k väčšine občanov Slovenskej republiky? Prejavuje sa to vo viacerých ustanoveniach, obsahom ktorých sú určité obmedzenia na výkon niektorých funkcií či výkon niektorých povolaní a činností. No a v niektorých ustanoveniach sa expressis verbis zakotvuje favorizácia menšiny pred väčšinou národa.

Mrzí ma i ďalšia skutočnosť, a je až neuveriteľné, že osoba, ktorá sa hlási k slovenskému národu, k Slovenskej republike, ako jej občan neovláda štátny jazyk, slovenský jazyk. Tento fakt má mnohovýznamový rozmer. Už len pre vlastné sebauspokojenie by nielen každý občan, ale aj obyvateľ republiky mal povinne ovládať štátny jazyk. A myslím si, tak ako v mnohých vyspelých krajinách, že by to malo byť jednou z podmienok na získavanie štátneho občianstva či pobytu. Ešte horšie je, keď osoba slovenský jazyk ovláda, ale nechce ním hovoriť. Pri príslušníkoch staršej generácie je možná tolerancia, ale u mladých by mala byť neprípustná.

V nasledujúcej časti vystúpenia si dovolím priblížiť ustanovenie článku 34 ods. 2 písm. b) ústavy. S ním veľmi úzko súvisí ustanovenie článku 6 ods. 2 ústavy. Aký je ich súvis s reálnym životom či aplikačnou praxou? Za použitia gramatického výkladu je opodstatnený záver, že na riešenie problému používania jazyka menšín nie je potrebný osobitný, špeciálny zákon. Môže sa to riešiť ustanoveniami v právnych predpisoch platných a používaných pre viaceré právne oblasti, pre viaceré oblasti nášho spoločenského života. Takýto spôsob úpravy používania jazyka menšín za uplatnenia zásady dobrých mravov a pravidiel občianskeho spolužitia je pre spoločnosť prijateľný a je len logické, že pre štát i právne zdôvodniteľný. Ide o úpravu v úradnom styku, najmä v prípadoch, kde veľmi ľahko môže dôjsť k nedorozumeniam i z hľadiska jazykovej neznalosti, resp. vyjadrovania. Napríklad oblasť trestnoprávnych vzťahov, občianskoprávnych, oblasť poskytovania verejných informácií a tak ďalej.

Na záver kladiem otázky: Prečo sa predmetný zákon prijíma tak narýchlo?

Druhá: Čo spôsobuje neovládanie štátneho jazyka a prečo treba vytvárať podmienky, aby príslušníci menšín si ho osvojili?

A tretia: Aké budú finančné dosahy na jeho uplatňovanie?

Odpoveď na prvú otázku veľmi jednoznačne a nepochybne dal vo svojom vystúpení pán poslanec Kvarda. Na druhú otázku veľmi jasným a zrozumiteľným spôsobom odpovedala vo vystúpení pani poslankyňa Dolníková. A odpoveď na tretiu otázku prenechávam pre navrhovateľa, pre Národnú radu Slovenskej republiky, pre nás poslancov, pre naše svedomie a presvedčenie.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia traja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Hudec bol posledný.

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážená snemovňa,

pán poslanec Kandráč hovoril o štátnom jazyku, o povinnosti ovládať ho na získanie štátneho občianstva. Tu sa už žiada položiť otázku, ktorú zrejme pán poslanec nestihol položiť pánu podpredsedovi vlády Fogašovi.

Pán podpredseda vlády, vládny návrh, tak ako aj menšinový, má ustanovenie, ktorým sa ruší § 10 zákona o štátnom jazyku. Čo je zmyslom tohto rušenia? Preboha, veď tým sa nič zo sľubov národnostným menšinám neplní. Nemení sa ich situácia. Mení sa výrazne len situácia štátotvorného národa, že prehrešky proti štátnemu jazyku vôbec nebudú sankcionované. Napríklad aj taká významná vec, že tovary, ktoré majú návody na použitie v cudzom jazyku, budú môcť byť predávané bez akejkoľvek sankcie bez návodu v slovenskom jazyku, pretože keď nebude sankcia, tieto ustanovenia nebudú dodržované. Pán podpredseda vlády, čo sa tým sleduje, že sa vlastne zákon o štátnom jazyku takto stáva bezzubým, stáva sa zdrapom papiera, ktorý v praxi nebude účinný? Komu sme sľúbili, že zo zákona o štátnom jazyku budeme časti rušiť a hlavne takú dôležitú časť ako sankcie?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

pán poslanec Kandráč hovoril o skutočnej potrebe a rozdieloch medzi skutočnou potrebou a realitou v navrhovanom zákone o používaní jazyka národnostných menšín. Skutočná potreba udržania si svojej národnosti u príslušníkov národnostných menšín je naozaj dostatočne zabezpečená v terajších 36 normách, ktoré upravujú používanie jazyka národnostných menšín v oblastiach, vo sfére informácií, obradov, vo sfére, ktorá sa volá verejnou sférou.

Pokiaľ ide o používanie jazyka v úradnom styku, tu skutočná potreba - a to hovorím aj pre pána Nagya -, o ktorej sa hovorí aj v medzinárodných dokumentoch, je taká, že príslušníci maďarskej národnostnej menšiny chcú asimilovať Slovákov na južnom Slovensku. Nemyslíme si to iba my poslanci slovenského snemu, lebo tak sa tento zákonodarný zbor mal nazývať podľa všetkých historických dokumentov, ale myslia si to aj mnohí občania, ktorí nám píšu. Za všetkých menujem iba pána Dr. Jána Seleckého z Dobrej Nivy, ktorý vám odkazuje, aby ste za zákon, ktorým sa majú pomaďarčovať Slováci na Slovensku, páni poslanci, nehlasovali. Platí to aj pre primátora Zvolena pána Maňku, lebo sa tu hovorí aj o ňom.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

V prvom rade sa pýtam, či je účelné a dobré, keď vidíme teraz iného predkladateľa zákona, pretože tu prebehla už dosť dlhá rozprava a pán minister Kňažko, ktorý si mal zaznamenať veľmi dôležité poznámky a mal reagovať na veľmi dôležité výhrady, tu nie je. Takže teraz neviem, čo bude s našimi všetkými vystúpeniami, ktoré boli, a keď to už nie je dôstojné, aspoň sa to malo označiť, hoci som radšej, že tu sedí pán podpredseda vlády Fogaš ako pán minister Kňažko.

Treba hovoriť o dvoch podstatných veciach. To, čo je predložené, nie je vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, pretože § 8 dokazuje, že sa tu chcelo skryť čosi, čo už predpokladalo predloženie celkom iného dokumentu. Názov dokumentu a jeho obsah je rozličný. To neumožňuje posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, pretože § 8 vlastne novelizuje zákon číslo 270/1995 Z. z. a nielen tak, ako tu na doplnenie pána poslanca Kandráča povedala pani poslankyňa Tóthová, ale v odseku 1 vlastne likviduje všetky podstatné ustanovenia zákona o štátnom jazyku a robí zo zákona o štátnom jazyku vlastne neplatný dokument deklaratórneho charakteru. To je podstata § 8. To, že sa likvidujú pokuty, vlastne robí ešte aj z ostatných ustanovení celkom bezzubý zákon a stratila sa jeho ochranná funkcia vo všetkých parametroch, ktoré sledoval.

O poznámke, že sa týmto zákonom vytvárajú štyri kategórie občanov v oblasti používania jazyka národnostných menšín, som hovoril vo svojom vystúpení. Bohužiaľ, pán podpredseda vlády si to zrejme nemohol vypočuť, ale upozorňujem na to, že Ústavný súd bude musieť zamietnuť tento zákon, a keď nie, tak to určite urobí Európsky súd pre ľudské práva.

Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP