Piaty deň rokovania
17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
6. júla 1999
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram piaty rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali tieto pani poslankyne a páni poslanci: pán poslanec Gajdoš, Kačic, Krajči, Mušková, Petrák, Slota, Šlachta a pán poslanec Tarčák.
Na úvod schôdze a tohto rokovacieho dňa by som vás chcel poprosiť, aby ste svoju účasť na rokovacom dni overili podpisom na prezenčnej listine.
Vítam na rokovaní Národnej rady podpredsedu vlády pána Ľubomíra Fogaša, ktorý bude navrhovateľom pri tomto návrhu zákona.
Pokračujeme rokovaním v zlúčenej rozprave o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač číslo 257) a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač číslo 259).
Prosím pána podpredsedu vlády, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Ďalej prosím pána poslanca Halmeša, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
V piatok sme prerušili rokovanie 17. schôdze vystúpením pána ministra Kňažka. Na vystúpenie pána ministra Kňažka sa prihlásili s faktickými poznámkami títo páni poslanci a pani poslankyne: Malíková, Zlocha, Oberhauser, Slobodník, Húska, Hofbauer, Paška, Maxon, Sitek, Engliš a Cabaj.
Pán poslanec Jarjabek, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem, pán podpredseda.
Ak mi dovolíte, nie je to celkom procedurálny návrh. Chcel by som sa skôr spýtať ctených kolegýň poslankýň, či si môžeme dať oficiálne dole sako, aby sme to mali čierne na bielom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ctené kolegyne súhlasne prikyvujú hlavou. Pokiaľ nepríde pani Belohorská, tak dovtedy máme pokoj.
Nech sa páči, pani poslankyňa Malíková. Pani poslankyňa Malíková nie je prítomná.
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
to, čo nám predviedol pán minister Kňažko v piatok večer minulého týždňa od 20.47 hodiny do 21.00 hodiny, sa hodilo skôr pod šapitó kočovného cirkusu, a nie do Národnej rady Slovenskej republiky. Je tragédiou slovenského národa, že v takých zložitých, ťažkých a dôležitých situáciách sa niektorí ministri správajú skôr ako šašovia, a nie ako ministri vlády suverénneho štátu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vzhľadom na to, že tu nie je pán minister, nemám čo dodať k jeho vystúpeniu. Súhlasím s tým, čo povedal môj predrečník. To, čo povedal pán minister, bolo nedôstojné a na dôvažok dnes nie je prítomný, čo charakterizuje jeho prístup k návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Nebudem opakovať to, čo povedali predrečníci, ale chcel by som zdôrazniť, že pri rozhodovaní o tejto veci - a je dobré, že tu je aj ďalší predkladateľ -, sa neberú do úvahy také skutočnosti, ktoré skutočne ohrozujú existenciu slovenskej štátnosti a pán minister Kňažko sa o tom, samozrejme, vôbec nezmienil. Nezmienil sa, hoci si robil záznamy, ani o tom, aká jednostranná bola vždy ústretovosť slovenskej časti parlamentu, ako hanebne sa zachovali poslanci maďarských strán ešte vtedy, keď odišli z miestnosti parlamentu pri spomienkovej oslave na obete Malej vojny v roku 1939, lebo odmietli minútou ticha uctiť si pamiatku týchto ľudí.
Pri tomto zákone sa od nás vyžaduje ústretovosť. Pán Kňažko o tom absolútne nehovoril, nehovoril a nezmienil sa ani o tom fakte, ktorý je poburujúci a ktorý znamená, že sa pripravuje konferencia 4. júna 2000 - je dobré, keď to počujú aj iní tu prítomní -, v ktorej sa chystajú v Trianone na tom starom mieste vo Versailles znovu usporiadať konferenciu pod egidou mnohých štátov, ktoré zatiaľ s tým nesúhlasili, ako s tým nesúhlasila zatiaľ ani maďarská vláda, aby som bol objektívny, na ktorej sa majú mierumilovnou cestou vyriešiť otázky návratu občanov Maďarov vo všetkých susedných štátoch. A to je dôvod, prečo sme všetci pobúrení tým, že pán minister Kňažko tak jednostranne vysvetľuje tieto veci a neberie do úvahy nič, iba svoje konštrukcie a celú svoju váhu prejavu preniesol na útok na tých, ktorí sa odmietajú podrobiť diktatúre, doslovne diktatúre prejavovanej vládnou koalíciou pri presadzovaní tohto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska nie je prítomný.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán Kňažko tu prítomný nie je. Neprekáža mi to, oslovujem ho aj tak.
Pán minister, vaše vystúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky prednášané bombastickou rétorikou, vlastnou vašej profesii aj civilizačnej úrovni, je už povestné. Zo štandardu nevybočilo ani vaše vystúpenie v piatok 2. júla. Dvojdňovú rozpravu k návrhu zákona, ktorým sa de facto aj de iure zavádza maďarčina ako druhý štátny jazyk, ste označili za stratu času. Z vášho straníckeho aj vzdelanostného pohľadu je to možno tak, pretože koaličná rada, aj keď bez Strany maďarskej koalície, rozhodla o jeho prijatí, a teda pre koalíciu je rozprava skutočne zbytočná. Rozprava, argumentácia proti zneniu tohto zákona nie je pre vás príjemná, avšak argumenty, ktoré sa vám tak zle počúvajú, vám budeme opakovať nie desaťkrát, ale stále. Je smiešne práve v tejto snemovni, že práve vy pán Kňažko sa dovolávate kultúrnosti rokovania a slušnosti vystupovania, veď v rokoch 1994 až 1998 ste to boli práve vy, kto na pôdu parlamentu priniesol krčmový slovník, grobianske urážky a hulvátstvo presahujúce opitých fanúšikov z futbalu.
Nedivím sa vám, keď sa tvárite, že sa nepamätáte na vaše rokovania s americkým veľvyslancom Russellom 18. a 19. októbra 1995 na pôde iného štátu, a to za spoluúčasti Pavla Demeša, Brigity Schmögnerovej, Bélu Bugára a Ľubora Bystrického. Práve vy ste boli najagresívnejším žiadateľom razantného demaršu zo strany USA voči Mečiarovej vláde. Vaše konanie v plnom rozsahu napĺňa podstatu trestného činu vlastizrady a na vlastizradu niet amnestie ani premlčania. Vlastizrada je najväčším zločinom, za ktorý je vo všetkých štátoch sveta výlučne najvyšší trest. Nerobte si nádeje, pán Kňažko, že mu ujdete. Čaká na vás a verte tomu, že sa ho dočkáte rovnako ako ostatní aktéri, menovite pán poslanec Béla Bugár, ktorý vo svojej činnosti nadväzoval v rokovaní v Bonne s nemeckým ministrom pre koordináciu tajných služieb Schmiethbauerom a konečne 20. februára 1999 v Budapešti ako oficiálny predstaviteľ Strany maďarskej koalície a Národnej rady Slovenskej republiky pod gesciou maďarskej vlády.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška nie je prítomný. Pán poslanec Maxon tiež nie je prítomný.
Pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem za slovo.
Keďže tu nie je pán minister Kňažko, nebudem reagovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem za slovo.
Myslím si, že pán minister kultúry Slovenskej republiky Kňažko sa prezentoval sám, a preto nemám slová k jeho vystúpeniu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
pán podpredseda vlády,
nemá význam reagovať na pána Kňažka, lebo si myslím, že už to bolo šťastie, že došlo k výmene predkladateľa. Myslím si, že rokovanie bude o niečom inom, ako to bolo počas jeho účasti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To boli faktické poznámky na vystúpenie pána ministra Kňažka ešte z piatka minulého týždňa.
Teraz budeme pokračovať v rozprave o týchto dvoch bodoch programu. Ako prvá by mala pokračovať pani poslankyňa Malíková, ktorá však nie je prítomná v rokovacej sále.
Pán poslanec Kalman je ďalší prihlásený do rozpravy.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená Národná rada,
končí sa rozprava k návrhom zákonov o používaní jazykov národnostných menšín. V predchádzajúcich dvoch dňoch sme počuli množstvo názorov pre a proti prijatiu zákona, chcem zdôrazniť, že proti prijatiu v súčasnom období. Žiaľ, argumenty opozície zostali opäť nevypočuté. Koalícia sa opäť urobila hluchá. Koaliční poslanci, ale i predkladateľ argumentovali vždy dvoma dôvodmi. Prísľubom predchádzajúcej vlády a požiadavkou Európskej únie napriek tomu, že sme tieto argumenty zdôvodnili a určitým spôsobom vyvrátili. Jej ďalším zdôvodnením bola Ústava Slovenskej republiky.
Opozícia vedomá si týchto skutočností však poukazovala na rozpornosť prijatia vo verejnosti, na nevhodnosť prijatia tohto zákona v súčasnom období. Na naše tvrdenia sme však odpoveď nedostali. Nikto z vás z koalície nereagoval na súčasnú polarizáciu spoločnosti. Nikto z vás nereagoval na veľký odpor prijatia zákona v súčasnosti vo verejnosti. Nikto z vás neodpovedal, koľko finančných prostriedkov si realizácia zákona v praxi bude vyžadovať a z akých zdrojov tieto finančné prostriedky pôjdu. A tak ako mnohokrát predtým aj teraz sa potvrdilo, že čo si vedenie koalície zaumieni, bude to za každých okolností aj realizovať. Čo tam po názoroch iných, napríklad opozície či verejnosti, ale v konečnom dôsledku aj v rámci rozdielnych názorov samotnej vládnej koalície. A tak sme dnes svedkami, že ideme prijať zákon, pri ktorom sa prejavujú mnohé anomálie.
Poslanecký návrh neprijíma nielen opozícia, verejnosť, ale ani ostatná časť koalície. Vládny návrh neprijíma taktiež opozícia, taktiež verejnosť, ale aj časť koalície zo Strany maďarskej koalície. Vládny návrh neprijíma, resp. mala k nemu veľké výhrady aj samotná Rada vlády pre národnosti. Pána ministra Kňažka som vyzval, aby nás informoval o stanovisku rady. Žiaľ, stanovisko sme nedostali. Pýtam sa teda, pre koho sa vlastne tento vládny návrh zákona ide prijať. Zdôrazňujem znova, že prevažná časť obyvateľstva ho nechce. A v tomto znení ho nechcú ani samotné národnosti. Ak ho robíme pre Európsku úniu, a nie pre seba, vari si, páni a dámy z koalície, myslíte, že tlaky národností, najmä maďarskej, voči Slovensku prestanú? Myslíte si, že nebude pokračovať ohováračská kampaň Slovenska v štruktúrach Rady Európy a Európskej únie? Bude. Naďalej budú pretrvávať zo strany týchto integračných zoskupení politické tlaky a podmienky na takzvané zlepšenie postavenia národnostných menšín na Slovensku, najmä na novelizáciu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Nič sa teda vo vzťahu k Slovensku nezmení.
Opätovne zdôrazňujem, tak ako som to uviedol vo svojom prvom vystúpení, že sa prehĺbi politická nestabilita našej krajiny, ktorá bude prekážkou, ale aj zámienkou, že Slovensko nebude prijaté alebo preradené do prvej skupiny asociovaných krajín. Preto si položme otázku. O čo tu vlastne ide? Odpoveď je jednoduchá. Nepozerá sa na potreby Slovenska, jej občanov, ale prijatím zákona sa sleduje za každú cenu udržať súčasnú koalíciu, naplniť a realizovať svoje individuálne a skupinové záujmy.
Ak celá naša práca je orientovaná vo vzťahu k Európskej únii, musím poukázať na problém, ktorý v týchto dňoch prudko akceleruje a naberá silné dimenzie. Je to tiež problém v oblasti národnostných menšín, ide o problematiku Rómov. Ich masové opúšťanie nášho územia a snaha usadiť sa v krajinách Európskej únie, v súčasnom období najmä vo Fínsku, vyvoláva v štruktúrach Európskej únie paniku. Žiaľ, vláda nerieši problém Rómov v praktickej činnosti, ale uprednostňuje teoretickú stránku v podobe prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Už pri návrhu štátneho rozpočtu som dôrazne poukázal na rómsky problém a zároveň žiadal ho dôrazne riešiť v intenciách našou vládou schválených zá-
sad na riešenie rómskej problematiky. Žiadal som vyčleniť v štátnom rozpočte Slovenskej republiky príslušné finančné prostriedky. (Hlas z pléna.) O chvíľu vám odpoviem, pani Sabolová, nevykrikujte. Nestalo sa.
Musím poukázať aj pri tejto príležitosti, že vláda neplní uznesenie z roku 1997, aj preto sú problémy s Rómami a som presvedčený, že sa budú prehlbovať. Znova zdôrazňujem, bude to jedna z našich hlavných bŕzd na prijatie, ale aj na preradenie do prvej skupiny. Pritom finančné prostriedky na realizáciu tohto uznesenia k Rómom by v dostatočnej miere stačili na postupné a komplexné riešenie rómskej problematiky na Slovensku. Pýtam sa: Nie je to teda dôležitejší problém? Ale, žiaľ, nevidí ho a nechce vidieť podpredseda vlády Pál Csáky s celou vládou. Aj preto dostáva pán podpredseda vlády v súčasnosti výzvu od Rómskej iniciatívy na odstúpenie z postu podpredsedu vlády. To sa mne, dámy a páni, počas štyroch rokov nestalo ani raz.
Chcem odpovedať aj pánu Budajovi a pánu Kňažkovi, ktorí vo svojich vystúpeniach zavádzajúco tvrdili, že naša vláda pre menšiny neurobila nič. Pani Sabolová, počúvajte. Odporúčam vám, páni a dámy, ale aj ostatným, ktorí si to náhodou myslia, aby ste si preštudovali vyhodnotenie programového vyhlásenia vlády, predchádzajúcej vlády, ktoré sme predložili predchádzajúcemu parlamentu. V pasáži o národnostných menšinách sa oboznámite s bohatou činnosťou vlády a jej výsledkami, ktoré sme v minulom období pre menšiny dosiahli. Dovolím si poznámku. Existujú aj zápisy z mojich rokovaní so všetkými menšinami na sklonku funkčného obdobia s výnimkou maďarskej národnosti, ktorá v tom čase už v Rade pre národnosti nebola a v ktorých je jasne uvedené, že všetci predstavitelia menšín ocenili prístup našej vlády k menšinám, všetci sa za našu prácu poďakovali a zároveň vyjadrili presvedčenie, že budúca vláda bude v nastúpenom trende pokračovať. Nestalo sa tak, ako vidíme. Táto vláda pre národnosti ešte nič neurobila. Nevyjadrili ste sa ani k petícii, ktorá prebieha proti prijatiu jazykového zákona. Už dnes je na petícii vyše 400 tis. podpisov, takmer toľko, koľko je na Slovensku príslušníkov národnostných menšín. Teda opätovne vyvstáva otázka, koho proti komu staviame a koho záujmy v parlamente hájime? Ideme cestou nezhody a netolerancie, ideme touto cestou stavať jednu skupinu obyvateľstva proti druhej? Ideme cestou netolerancie a politickej nestability? Ak áno, musím zdôrazniť, že to nie je cesta demokracie a táto cesta nevedie ani do štruktúr Európskej únie.
Mnohí ste obvinili nás, čo vystupovali proti prijatiu zákona v súčasnosti, z nacionalizmu. Myslím si, že to boli nesprávne obvinenia. Myslím si, že väčšina z nás nie je nacionalisticky založená a ja sa už vonkoncom nepovažujem za nacionalistu. Ale či chceme, či nechceme, musíme aj tieto názory rešpektovať, brať ich do úvahy a vhodným spôsobom ich korigovať. Aj preto žiadame verejnú diskusiu, aby sa všetko vysvetlilo, aby sa takéto tendencie neprejavovali. Kolega Drobný veľmi perfektne hovoril o dozrievaní osobností, o transformácii vedomia, čo plne platí aj pre vedomie vo vzťahu k spolunažívaniu menšín, ich práv a povinností. To plne platí aj na dozrievanie osobnosti vo vzťahu k predpokladanému vývoju na Slovensku. Preto nemôžeme nacionalizmus absolutizovať a jednoznačne si myslieť, že sa prejavuje len na Slovensku, a na druhej strane si myslieť, že Európska únia je s týmto problémom vyrovnaná. Nie je to tak. Inak by sme neboli svedkami španielskeho nacionalizmu k Baskom a opačne, francúzskeho nacionalizmu ku Korzike a opačne, a mohol by som uviesť ďalšie príklady postavenia menšín v Európskej únii. Jednoducho povedané, ani v rámci Európskej únie to nie je ideálne, preto si neglorifikujme toto zoskupenie štátov a nepodceňujme náš vývoj a to, čo Slovensko dosiahlo. Nepodceňujme sami seba.
Vážené dámy a páni, aj keď si uvedomujem, že zákon bude schválený - tak totiž velí politická dohoda koalície, čo tam po názoroch iných - predsa si ešte raz dovolím vás vyzvať, aby sme sa nad týmto kontroverzným návrhom zákona zamysleli a v záujme vývoja na Slovensku ho v súčasnom období neschvaľovali. Oddiaľme jeho prerokovanie po uskutočnenej verejnej diskusii a po vytvorení priaznivej atmosféry na jeho prijatie. Tým chcem jednoznačne povedať, že nie som proti žiadnej národnosti, ale požiadavky národností sa musia riešiť postupne, systematicky a adekvátne k majoritnému obyvateľstvu, ako aj k celkovým sociálno-ekonomickým podmienkam nášho štátu.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami hlásia títo poslanci: Slobodník, Benkovský, Hofbauer, Sabolová, Zlocha, Ošváth, Weiss, Cuper a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Pán predsedajúci,
pán poslanec Kalman vyzdvihol dva body. Jednak otázku vstupu do Európskej únie, ktorá je vraj podmienená jazykovým zákonom, pritom je známe a som presvedčený, že absolútna väčšina koaličných poslancov nepozná dokument Agenda 2000, kde sa Slovensko vtedy ekonomicky hodnotilo ako tretia krajina za Slovinskom, Českou republikou a ďaleko pred Maďarskom, Poľskom, Estónskom a inými štátmi, ktoré sú teraz v prvej skupine. To je jedna vec a tam treba hľadať korene. Ale, bohužiaľ, ekonomická situácia Slovenska pri novom prehodnotení, pri novej Agende 2000 bude vyzerať celkom ináč, než vyzerala v rokoch, keď tu bola Mečiarova vláda.
Druhá poznámka sa týka toho, že pán Kalman zdôraznil, že ani po prijatí tohto zákona sa neuspokojí úsilie získať viac. Je jednoznačne konštatované zo strany predstaviteľov maďarskej koalície v parlamente, že oni si predstavujú taký zákon, ktorý vyrieši nielen otázky úradného používania jazykov, ale aj otázky školstva, otázky kultúry, proste celý komplex otázok súvisiacich s používaním menšinových jazykov. A tu je zárodok ďalších úsilí, žiaľ, ktoré budú pokračovať a ktoré sa vyriešením tejto problematiky, prijatím tohto zákona nevyriešia. To znamená, neuspokojíme ani Európsku úniu a neuspokojíme ani našich predstaviteľov maďarskej koalície. V tom je tragédia a z tohto treba vychádzať a uvedomiť si, že môžeme dávať len toľko, čo recipročne dostáva naša menšina v krajine ako Maďarsko. Nezabúdajte na slová jedného pána podpredsedu vlády, že tam majú Slováci desaťkrát menej práv ako občania maďarskej národnosti na Slovensku. Nepovedal to, samozrejme, pán podpredseda...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Keďže pána poslanca Kalmana osobne poznám a vo viacerých smeroch si ho i vážim, chcem veriť, že to, čo povedal, myslel úprimne. Akosi však znovu pozabudol na jeden fakt, ktorý jemu a sympatizantom HZDS treba opakovane pripomínať: požiadavka na prijatie zákona o jazyku národnostných menšín nie je ani zďaleka len požiadavkou Európskej únie, táto požiadavka vyplýva jednoznačne z Ústavy Slovenskej republiky, za ktorú spoločne hlasovali poslanci HZDS, SNS a Strany demokratickej ľavice. Je požiadavkou, ktorá vyplýva zo slovensko-maďarskej zmluvy, ktorú podpísal sám Vladimír Mečiar. Práve on a jemu blízki zakotvili do zmluvy to, čo v nej možno ani nemuselo byť. Súčasná vláda preto plní len a len to, na čo sa Slovensko v týchto dokumentoch zaviazalo.
Pokiaľ ide o vládny návrh zákona, som presvedčený, že ak by ho občania poznali, ak by sme im vysvetlili, čo národnostným menšinám umožňuje a čo nie - a musíme to urobiť v druhom čítaní -, tak by nemali výhrady k jeho prijatiu. Keďže ako Slovák žijem celý svoj život na národnostne zmiešanom území, mám právo konštatovať, že vládny návrh zákona dáva len právnu podobu tomu, čo je desiatky rokov na týchto územiach zaužívané. Navrhovaný zákon je v súlade s medzinárodným štandardom, neohrozuje Slovákov a nejde nad rámec spoločensky nevyhnutných ustanovení. SDĽ mala a má jasnú národnostnú politiku, rešpektuje oprávnené práva národnostných menšín, jednoznačne však presadzuje národnoštátne záujmy Slovenskej republiky.
Navrhovaný vládny návrh osobne podporím, avšak bez ďalších doplnkov a zmien, ktoré by išli na úkor štátotvorného slovenského národa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Kalman uviedol argument so slovami, že "v súčasnom období prerokovania tohto zákona", ja by som to doplnil, že nielen v súčasnom období, predovšetkým v predkladanom znení návrhu tohto zákona, pretože ide nad rámec toho, čo bolo podpísané v slovensko-maďarskej zmluve, aj nad rámec ústavy, pretože ústava uvádza spresnenie podľa zákona, a tých zákonov je 36, ale predovšetkým aj takouto formou predkladanie zákona namietame, pretože tento návrh zákona bol do Národnej rady predhodený, nie predložený, ale doslova predhodený ako zdochlina spoza rohu, že ho nepoznali nielen poslanci, ale ani verejnosť. Prečo ste sa hanbili s tým oboznámiť verejnosť? Prečo ste sa hanbili urobiť o tom verejnú rozpravu a diskusiu a vypočuť si názory občanov? Nech sa tu neargumentuje tým, že tento návrh zákona bol známy. Nebol známy do tej miery - a môj predrečník to dokonca priznal -, že ho poslanci nepoznali a nemali možnosť sa s ním oboznámiť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Kalman, práve vám ako bývalému podpredsedovi vlády sa čudujem, že hovoríte, že programové vyhlásenie vlády alebo jeho hodnotenie prinieslo konkrétne východiská, alebo konkrétne výstupy pri riešení rómskej otázky. Všetci veľmi dobre vieme, že okrem vymenovania splnomocnenca a okrem toho, že bolo množstvo vecí napísaných na papier, sa v reálnom živote nič neuskutočnilo. Čiže nezastávajte sa niečoho, čo skutočne neviete podložiť argumentmi. Veľmi dobre viete, že prijatie zákona o používaní jazykov menšín je aj podmienkou nielen ústavy, ale veľmi dobre si pamätáte, keď pán poslanec Húska ešte ako podpredseda parlamentu v minulom volebnom období obiehal všetkých poslancov či opozície, či koalície a bol celkom nadšený, že sa podarilo prijať vyhlásenie na zasadnutí Spoločného výboru Európskej únie a v roku 1997 tvrdil, že Slovensko prijme tento zákon. Bohužiaľ, počas vašej vlády, hoci mali ste dosť času od prijatia uznesenia z roku 1997, ako hovoril pán podpredseda, urobiť kroky, neurobili ste nič.
Dnes hovoríte o verejnej diskusii a priaznivej atmosfére na prijatie tohto zákona. Čo ste vy urobili za dva roky? Nič, ani verejnú diskusiu, ani priaznivú atmosféru na to, aby tento návrh zákona bol prijatý. Čiže nezavádzajte verejnosť, pretože všetky vaše vystúpenia nesmerujú k nám poslancom, aby ste nás presvedčili o argumentoch alebo o zlepšení zákona, ale na to, aby ste manipulovali s národom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán poslanec Kalman,
nebýva zvykom, aby ktorýkoľvek subjekt hodnotil sám seba a svoju prácu, tak ako ste to urobili vy vo svojom vystúpení a hodnotili ste výkon funkcie podpredsedu vlády za uplynulé obdobie a splnenie programového vyhlásenia. Najlepším hodnotením každého politického subjektu alebo jeho činnosti sú výsledky volieb, ktoré nasledujú po skončení. A ak sa dobre pamätám, tak preferencie HZDS išli dolu o 13 % oproti predošlému obdobiu. Takže to je najvýstižnejšie hodnotenie plnenia programového vyhlásenia vlády, ktorej ste boli podpredsedom.
Ak sa dobre pamätám, pán poslanec Kalman, tak počas vašej vlády taktiež nastal exodus Rómov do Veľkej Británie. Viedlo to až k tomu, že Veľká Británia bola nútená zaviesť vízovú povinnosť voči Slovenskej republike. Teda, ak kritizujete súčasnú prácu vlády a výsledky, ktoré sa prejavujú odchodom Rómov do Fínska, spomeňte si na túto skutočnosť a premýšľajte nad tým a vyvodzujte paralely, v čom asi sú skutočné príčiny odchodu Rómov. Nezvaľujte to na prácu súčasnej vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pán poslanec Kalman mi vtedy, keď bol podpredseda vlády, osobne sľúbil, že v druhom polroku 1996 bude prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín. To, čo sme si dvakrát vypočuli, bola iba séria výhovoriek, prečo to neurobiť a ako to neurobiť. Fakt je taký, že HZDS odmieta - pán poslanec Kalman, zamyslite sa nad tým - aj tú právnu úpravu, ktorú sme spoločne schválili v roku 1990. Aj tá už bola a je pre vás príliš silná. Zákony boli uverejnené vlastne už pred niekoľkými týždňami. Aj v Slovenskej republike bol uverejnený vládny návrh zákona Slovenskej republiky. Jednoducho vy nechcete stratiť túto tému, vy potrebujete v tejto veci vyvolávať polarizáciu, pretože na tom pohodlne a lacno získavate body u časti obyvateľstva. Prezidentské voľby ukázali, že je to umelý problém, pretože kandidát, ktorý sa hlásil k zmiereniu medzi Slovákmi a Maďarmi, bodoval predovšetkým na národnostne zmiešaných územiach a váš kandidát bodoval na tých územiach, kde jednoducho živého Maďara nevideli. To je svedectvo, že to je umelo živený problém. Vy jednoducho potrebujete konfrontáciu. Ukazuje sa, že nemáte zodpovednosť za túto krajinu, chcete polarizáciu, chcete destabilizáciu a o rómskej otázke ste, pán poslanec Kalman, hovorili v súvislosti s Fínskom tak, akoby vám to robilo radosť.
Áno jednoducho stalo sa aj v dôsledku sľubov vašej vlády, že jednou z podmienok nášho zaradenia do prvej skupiny krajín, s ktorými sa vedú rozhovory, je aj tento zákon, a preto máme všetci spoločnú zodpovednosť za to, že tento zákon bude prijatý.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Kalman, poviem ti, prečo sa rómsky problém alebo rómsky exodus znovu objavuje. Táto vláda, teda vláda Mikuláša Dzurindu schválila 500 mil. Sk na rozvoj východného Slovenska a na riešenie problému povodňou postihnutých oblastí východného Slovenska. Väčšinou povodňami boli postihnutí občania rómskej národnosti. Ale aký to paradox tých pravdovravných - to o vás, pán Weiss -, alebo pravdu hovoriacich, z tých 500 mil. vláda odsúhlasila 152 mil. Znovu sa pýtam, už po druhýkrát v tomto parlamente, kde je tých ostatných sľubovaných 348 mil. To nie sú demagógie, pán Weiss. To sú možno peniažky aj tvojho otecka. Kde sú teda peniaze určené pre Rómov? Prečo odchádzajú Rómovia?
Pán podpredseda vlády Csáky s jemu vlastnou úlisnosťou, ktorá je vlastná všetkým maďarským politikom v tomto parlamente a na Slovensku, sa zmohol iba na schizofrenické vyhlásenia akoby v pominutí mysle, že Rómom zo Slovenska do Fínska kupuje cestovné lístky Hnutie za demokratické Slovensko a SNS. Myslím si, že ak takúto hlúposť vyhlási podpredseda slovenskej vlády, nemá čo robiť na svojom mieste. Ak nemá svedomie sám odstúpiť, tak ho treba jednoducho odvolať. A Maďarom nie je potrebné neustále ustupovať v nejakom zmysle, pán Weiss, z komunistických ideálov. Pominuli časy päťdesiatych rokov, treba sa pozerať do budúcnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
myslím si, že to, čo povedal pán poslanec Kalman, je jedna pravda a má svoju logiku. V tejto snemovni azda už je trápne viackrát opakovať, že vláda Vladimíra Mečiara pripravovala ten zákon. Veď osobne som písala list Van den Broekovi, aby poslal expertov, mali sme rozpracované práce. Vtedajší pán podpredseda vlády Kalman v Rade pre národnosti prerokúval návrh, ktorý bol predložený. A čuduj sa, svete, práve zástupcovia menšín návrh maďarskej menšiny odmietli. A keď vravíte, že to, čo sme sľúbili, predkladáte vy a plníte, vážení páni, to je veľký omyl. My sme sľúbili úpravu používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku a vy predkladáte - a to budem opakovať donekonečna -, právnu úpravu úradovania v menšinových jazykoch.
A pokiaľ ide o otázku Rómov, vy ste neurobili pre Rómov nič, ešte menej ako vláda Vladimíra Mečiara. A nás ste bombasticky kritizovali. Teraz ste pri moci a čo ste urobili? Oveľa menej, oveľa väčšia depresia je medzi Rómami, oveľa väčšia nezamestnanosť, pretože ste zrušili pracovné príležitosti, ktoré mali na stavbe diaľnic, a nič iné ste im neponúkli. A pokiaľ sa triezvo pozerajú na vašu ekonomickú perspektívu, vedia, že je to perspektíva, ktorá vedie do pekla. Takto je to, vážení páni.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
viem, že rómsku problematiku a nakoniec aj problematiku národností sa každý bude snažiť využiť svojím spôsobom. Ja sa len čudujem pánu poslancovi Weissovi, že si neprečítal článok na strane 2 v denníku SDĽ. Redaktorka Pravdy píše o organizovanom exode. Dovoľte mi, aby som z neho trošku odcitoval. Pani Marcela Pružincová píše: "Na budúci týždeň dorazí do Helsínk hlavná skupina, v ktorej bude takmer 2 tis. rómskych žiadateľov o politický azyl zo Slovenska. Pravde to potvrdil pán Ivan Tokár, podpredseda Rómskej inteligencie Slovenska, ktorý pricestoval do Fínska 2. júla spolu s ďalšími 150 Rómami. S návrhom organizovať odchod rómskych občanov zo Slovenska podľa jeho vyjadrenia pred troma mesiacmi prišiel predseda RIS Alexander Patkoló a občiansky zástupca Rómov Vincent Danihel. Na marcovom zasadnutí RIS obaja zhodne tvrdili, že získali od rómskych občanov a fínskeho parlamentu informácie, podľa ktorých Fínsko môže poskytnúť slovenským Rómom politický azyl. Plán organizovaného odchodu Rómov zo Slovenska bol podrobne rozpracovaný na májovom stretnutí rómskych strán v Senci, na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda vlády pre menšiny a národnosti Pál Csáky a poslanec maďarskej koalície László Nagy." To povedal pán Tokár.
Samozrejme, že rómsku problematiku si bude každý vysvetľovať nejako ináč. Ale, pán poslanec Weiss, to, čo ste vy dokázali za 50 rokov s Rómami urobiť, to, že ste ich naučili nerobiť a získavať zadarmo peniaze, to je ten problém, ktorý bude zrejme riešiť kde-kto. Môžem povedať za seba, že počas pôsobenia predsedu Mečiara vo vláde sme pre Rómov urobili oveľa viac ako vy za 40 rokov alebo za 50 rokov, pretože do mnohých rómskych osád sme doviedli vodu, plyn...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí je do rozpravy prihlásený pán poslanec Nagy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
v uplynulých dňoch sme boli svedkami vášnivých diskusií v Národnej rade. Táto vášnivá diskusia sa odvíjala pri príležitosti prerokúvania zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Musím podotknúť, pri príležitosti prerokúvania zákona a, žiaľ, nie o zákone. Tento bod sa stal príležitosťou pre mnohých poslancov, aby prezentovali svoje teórie o nebezpečenstve odnárodňovania Slovákov na južnom Slovensku, o maďarskej iredente na Slovensku, o vlastizrade mnohých maďarských politikov na Slovensku a o vlastizrade mnohých slovenských politikov a podobne.
Tento bod bol vhodnou príležitosťou aj na vymenovanie historických krívd, ktoré spáchali za ostatných tisíc rokov Maďari na Slovákoch, ďalej na poukázanie neschopnosti súčasnej vládnej koalície vládnuť, ako aj na neschopnosť predchádzajúcej vládnej koalície vládnuť pri rešpektovaní európskych štandardov v ľudských a národnostných právach.
Počas minulotýždňovej rozpravy tu odzneli už bežne aj hrubé urážky, urážky na cti, za ktoré by hociktorý sudca okresného súdu delikventa odsúdil minimálne na 18 mesiacov väzenia nepodmienečne. Chcem povedať, minulotýždňová rozprava k tomuto bodu, žiaľ, nebola o používaní jazyka národnostných menšín, ale bola to rozprava, ktorá bola verným obrazom stavu slovensko-maďarských vzťahov na Slovensku.
Aký bol tento obraz? Obraz bol pochmúrny, plný negatívnych emócií, nenávisti, obviňovania. Bol verným príkladom vytvárania obrazu nepriateľa. V prúde nenávistných útokov však zazneli i triezve názory, ktoré najmä z pozície ľudského humanizmu argumentovali za potrebu prijatia zákona. Ich malý počet však len veľmi ťažko vyvažoval celkový rozpačitý dojem, pričom potreba prijatia zákona o používaní jazyka národnostných menšín s aktuálnou naliehavosťou vystupuje už od roku 1992, od prijatia slovenskej ústavy. Ústava zakotvuje právo používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, ale spôsob výkonu tohto práva prenecháva na ustanovenie zákonom. Pritom musíme konštatovať, že aj keď od prijatia ústavy uplynulo už viac ako osem a pol roka, darmo sme čakali na zákon, ktorý by podrobne ustanovoval spôsob používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Jednu jedinú svetlú výnimku tvoria dva zákony prijaté počas Moravčíkovej vlády v roku 1994, upravujúce dve malé parciálne oblasti používania jazyka národnostných menšín. Naopak, namiesto ustanovenia podrobností zákonom sme sa dočkali v roku 1995 prijatia zákona o štátnom jazyku, ktorý zrušil aj doterajšie aké-také možnosti používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ktoré ustanovoval zákon o úradnom jazyku z roku 1990. Od roku 1995 národnostné menšiny na Slovensku sú síce v situácii, že síce majú zakotvené ústavné právo na používanie svojho jazyka v úradnom styku, ale neexistuje právny predpis, ktorý by im toto právo umožňoval realizovať.
Druhým problémom, vážené dámy a páni, je, že v našom právnom systéme nie sú realizačnými zákonmi rozpracované ani ďalšie ústavné jazykové práva. Ústava totiž zakotvuje aj právo národností rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, avšak podrobnosti, čiže spôsob výkonu tohto práva podľa ústavy má ustanoviť znova zákon. A národnostné menšiny? Zase márne čakajú už osem a pol roka na zákon. Popri práve používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku a popri práve rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku článok 34 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje aj právo všestranného rozvoja, právo rozvíjania vlastnej kultúry, právo zakladania a udržiavania vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, ako aj právo na vzdelanie v ich jazyku. A v ústave je znova formulácia, že podrobnosti ustanoví zákon.
Znova môžem konštatovať aj do tretice, že ani takýto zákon nebol prijatý. Osemapolročná existencia Ústavy Slovenskej republiky a osemročná existencia Slovenskej republiky nestačili na to, aby vlády a parlamenty Slovenskej republiky realizovali úlohy na naplnenie základných jazykových práv národnostných menšín. Stalo sa to napriek tomu, že Slovenská republika nebola nechaná na seba v úsilí prijať rovnoprávne postavenie národnostných menšín aj v jazykovej oblasti. Veď ratifikovanie Rámcového dohovoru Rady Európy o ochrane národnostných menšín, tento právny dokument sa stal súčasťou legislatívy našej republiky. Rámcový dohovor zakotvuje: "Ak oblasti národnostne zmiešané tradične alebo vo väčšom počte obývajú osoby patriace k národnostným menšinám, tieto osoby o to požiadajú, a ak táto požiadavka zodpovedá skutočným potrebám, strany sa budú usilovať zabezpečiť, pokiaľ to bude možné, také podmienky, ktoré by umožnili používanie menšinového jazyka v styku týchto osôb s administratívnymi orgánmi." Zatiaľ sa to nestalo.
Ale rovnako dobre by bolo možné, aj je možné, oprieť sa o odporúčanie 1201 a 1353 Rady Európy, ktorej Slovensko je od roku 1993 členom. Okrem toho Slovenská republika aj v medzištátnej zmluve s Maďarskom sa zaviazala k realizácii jazykových práv národnostných menšín. A keďže podmienky, ktoré boli stanovené pre Slovenskú republiku pri uchádzaní sa o vstup do NATO a do Európskej únie, sú notoricky známe, o nich sa nebudem ani zmieňovať. Žiadny z týchto dokumentov, okrem Rámcového dohovoru, nehovorí však o potrebe prijať zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, ale hovorí o potrebe prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín vôbec. V tom, že hovorím pravdu, ma podporujú slová pani poslankyne Tóthovej, ktoré vyslovila v rozprave k predchádzajúcemu bodu, ale aj dnes. Pani poslankyňa povedala: "Ony", rozumej európske orgány, "žiadali nie zákon o úradnom styku, ale zákon o používaní jazyka národnostných menšín." Ak zhrniem doteraz povedané, tak z toho vyplýva, že Slovenská republika vo svojej ústave má zakotvené viacero druhov práv používania jazykov národnostných menšín. Na druhej strane však treba konštatovať, že skoro všetkým právam chýba realizačný zákon.
Keď sa pozriem, vážené dámy, vážení páni, na predložené predlohy zákonov o používaní jazykov národnostných menšín, môžem konštatovať, že vládny návrh zákona sa dotýka iba niektorých čiastkových práv používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Nedotýka sa ďalších oblastí používania jazyka národnostných menšín. Tým vládny návrh zákona zostáva na polceste a podáva iba polovičaté nedostatočné riešenia. Naopak, poslanecký návrh zákona používania jazykov národnostných menšín rieši komplexne, nedotýka sa iba používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, ale práv používania týchto jazykov v štátnej správe, samosprávach, súdnom a právnom konaní, vo vzdelávaní, v hromadných oznamovacích prostriedkoch, pri kultúrnej činnosti a na kultúrnych podujatiach, vo verejnoprávnych a sociálnych službách a v hospodárstve. Čiže iba poslanecký návrh zákona sa pokúša o vytvorenie podmienok na realizáciu jazykových práv národnostných menšín, tak ako to vyžaduje Ústava Slovenskej republiky už vyše osem a pol roka.
Preto navrhujem, vážené dámy a vážení páni, aby do druhého čítania postúpil poslanecký návrh zákona.
Ďakujem pekne a ešte využijem svojich posledných štyridsať sekúnd, aby som odpovedal pánu poslancovi Zlochovi.
Pán poslanec Zlocha, škoda, že ste neprečítali celý článok a odpoveď pána poslanca, teda moju odpoveď a pána podpredsedu vlády, lebo to by bolo celkom korektné, ale to nie je u vás zvykom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)