Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Oberhausera - pán poslanec Ošváth a pán poslanec Hort. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ošváth.

Poslanec P. Ošváth:

Keď sa už pán poslanec Oberhauser prihovoril v týchto skorých ranných hodinách televíznym divákom a občanom Slovenskej republiky, rád by som sa im prihovoril aj ja a reagoval na jeho vystúpenie, aspoň na jednu jeho časť.

Pán poslanec Oberhauser, keď už chcete všetko zvaľovať na vládu tejto republiky, súčasnú vládu, a chcete jej pripisovať za vinu aj exodus Rómov do Fínska, tak sa, prosím vás pekne, najskôr zamyslite nad tým, čo hovoríte a započúvajte sa do výrokov vášho straníckeho vodcu, akým spôsobom sa vyjadruje na adresu Rómov, či náhodou nejde o rasistické výroky a či tieto tiež nemali vplyv na exodus Rómov aj počas predošlej vlády, keď ste boli vo vládnej koalícii, a aj dnes.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktická poznámka - pán poslanec Hort.

Nech sa páči.

Poslanec M. Hort:

Vážený predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

tiež by som sa rád obrátil na občanov Slovenskej republiky a chcel by som reagovať na vystúpenie pána kolegu Oberhausera, ktorý napadol predovšetkým vládnych poslancov, že pri takomto dôležitom zákone nie sú v poslaneckých laviciach. Mám pred sebou výpis z hlasovania o tom, či vôbec tento zákon prejde do prvého čítania a meno pána poslanca Oberhausera dňa 1. 7. sa vyskytlo medzi neprítomnými. Ja by som bol veľmi rád, pán poslanec, keď aj vzhľadom na to, že ste tu neboli, prešiel tento zákon do prvého čítania, aby ste sa trošku pozreli aj do zrkadla a predovšetkým hľadali vinu v sebe.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Roman Hofbauer bude ďalej vystupovať v rozprave a pripraví sa pán poslanec Paška.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

dámy a páni,

na rozdiel od mojich predrečníkov ma nejako veľmi netrápi neprítomnosť poslancov vládnej koalície, pretože tí to majú fantasticky jednoduché, im je totiž všetko jasné presne ako tomu čitateľovi Moskovskej Pravdy pred rokom 1989, keď čítal čistý papier a jeho kolega súdruh sa ho pýtal: "Što ty čitáješ? Gde zdes búkvy? A on mu odpovedal: "Začem búkvy, vsjo jásno." Pre vás je tiež "vsjo jásno". Koaličná rada dohodne, koaličná rada rozhodne a vy zatlačíte. Krása.

Dámy a páni, ak mi niekto chýba v parlamente pri prerokúvaní týchto zákonov, tak sú to predovšetkým členovia vlády. Tí by tu mali byť. Nielen predkladateľ a gestor minister kultúry, ktorý tu sedí v nezávideniahodnej pozícii "fackovacieho panáka" pre opozíciu, ale domnievam sa predovšetkým, že tu mali sedieť tí, ktorí tento zákon vecne a legislatívne pripravovali, to je podpredseda vlády pre legislatívu. Pán podpredseda vlády Fogaš je taký zaneprázdnený? Však nemá vlastný rezort. Prečo tu nesedí? Ako je možné, že počas prerokúvania týchto zákonov sa tu neobjavil podpredseda vlády pre národnostné menšiny a ľudské práva Pál Csáky, ktorý svoju korešpondenciu vedie z mesta zvaného Pozsony? Z akého dôvodu sa tu neobjavil podpredseda vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu, aby nám objasnil, ako nás posunie do očakávanej náruče Európskej únie prijatie tohto zákona, ktoré Slovenskú republiku práve privedie do rozporuplnej situácie.

Dámy a páni, chýba mi tu ministerka financií. To je veľmi podstatné, pretože tomuto útlučkému zákonu, ktorý prerokúvame, chýba taká zásadná časť, ako je výpočet zaťaženia štátneho rozpočtu po jeho uvedení do života, lebo o to, že bude uvedený do života, sa postaráte svornou rukou vy.

Keď sme pri prerokúvaní v gestorskom výbore, vo výbore pre ľudské práva a národnosti obrátili otázku na tieto okruhy, tak sme dostali prekvapujúce vysvetlenia, že obce a mestá v tomto kalendárnom roku to utiahnu zo svojich rozpočtov - zrejme sú také vysoké, že to utiahnu a - v nasledujúcich obdobiach sa ukáže, aká bude záťaž. Ale hypotéza zo strany predkladateľov z vlády bola taká, že záťaž nebude prakticky nijaká a nebude sa tým treba zaoberať. Nuž tak, dámy a páni, toto je blud ako hrom, pretože toto je zákon, ktorý, ak sa má prijať v znení, v ktorom je predložený, bude predstavovať enormnú finančnú záťaž pre obce a mestá.

Chýba mi tu minister školstva, pretože tento zákon sa vo veľkej miere premietne do problematiky rezortu školstva. Veď Strana maďarskej koalície sa netají svojimi tlakmi na obsiahnutie tohto zákona predovšetkým do školstva. V čom napokon spočívajú piliere národnej identity? V jazyku, v kultúre, v školstve. A toto sú sústredené ataky presne na tieto tri sféry. Keď sa teda hovorilo o tom, akého je zamerania Strana demokratickej ľavice, no predovšetkým internacionalistického, internacionalistického, proletárskeho internacionalizmu. Presne tak. Som rád, že s týmto súhlasíte. A minister školstva sa za osem mesiacov svojej pôsobnosti zatiaľ vykázal s jediným ohromujúcim pozitívnym úspechom, a to zavedením maďarských vysvedčení. Tak to je teda skutočne na pogratulovanie tejto vláde a menovite ministrovi školstva.

Vážené dámy a páni, ako tu sedíme, tak každé vystúpenie koaličného poslanca sa začína a končí ako v budhistickom chráme mlynčekom, hromžením na Hnutie za demokratické Slovensko a na Mečiarovu vládu. Prosím vás, na túto tézu sa pokúste zabudnúť. Vy už vládnete osem mesiacov, nemáte nárok toto spomínať. Vy na toto nemáte nárok. V minulom roku som bol ako predseda výboru so svojím výborom v Taliansku a počas našich rokovaní sa tam udiala vec, ktorá s nami hlboko otriasla. V Taliansku padla vláda. Boli sme ohromení. Čo teraz? Kto nás prijme? Ako sa to premietne do našich rokovaní? Naše otázky na túto tematiku talianska strana brala bezmála so začudovaním. Čo sa deje? Veď vláda v Taliansku padá každých osem mesiacov. A keby sa tá nová vláda vyhovárala vždy na predchádzajúcu, tak Taliansko ako jeden z pilierov Európskej únie by sa do dnešného času vyhováralo na Benita Mussoliniho. Tak vy už konečne prestaňte tárať o zvaľovaní všetkých negatív, od zatmenia Mesiaca počnúc a zatmením Slnka končiac, na Hnutie za demokratické Slovensko.

Dámy a páni, tento návrh zákona sa premieta prakticky do všetkého, do celej agendy obcí, do celej agendy okresov, do všetkých tlačív, ktoré prakticky budú vychádzať v tomto štáte, do problematiky prekladateľov. Táto vec sa v našom výbore vyriešila mávnutím jednej ruky. To nie je žiadne mávnutie jednej ruky. Každý záznam a každé rokovanie z každej obce sa musí uskutočniť v záznamoch, ktoré sú hodnoverné, nie kuchynskou maďarčinou ani nie šusterskou slovenčinou po maďarsky hovoriacich občanov slovenskej národnosti na slovenskom juhu. To musia byť hodnoverné záznamy, pretože každý z týchto záznamov je súčasne právny dokument.

Problematika prekladateľov so súdnoznaleckým overením. Ak 586 obcí v tomto štáte má byť uvedených dvojjazyčne, premietne sa to do cestovných poriadkov, do pôšt, do telekomunikácií, do adries, do tlačív s hlavičkovými adresami? Ďalšia moja otázka znie: 586 obcí znamená vykolíkovanie územia a vykolíkovanie fixného stavu dvojjazyčnosti. Dá sa toto vykolíkovať? Dá sa to obsiahnuť do návrhu zákona? Veď to je úplný nezmysel. Keď sa v nejakej obci narodí viac detí jednej národnosti, tak čo potom? Treba inovovať zákon? Alebo keď sa uskutoční migrácia v dôsledku priemyselnej výstavby, zamestnanosti alebo nezamestnanosti, alebo ľubovoľnej inej migrácie, treba siahnuť opäť na novelizáciu zákona? Veď toto je taký nezmysel, aký nemá vari ani obdobu, odhliadnuc od skutočnosti, že v zozname obcí som nenašiel napríklad takú obec ako Kecerovce. Tam je homogénne obyvateľstvo slovenskej národnosti? Keď som tam vystúpil, tak scéna predo mnou potemnela, pretože všetko, čo bolo v okruhu mňa, bola rómske. S tými Rómami bol problém dohovoriť sa, pretože hovorili len rómčinou. Kde sa táto obec nachádza? Nachádza sa v nejakom inom tajnom zozname? Alebo mimo tohto zoznamu?

Zákony, ktoré predkladáte, a nielen tento, ale prakticky všetky ostatné v skrátených legislatívnych konaniach, majú jednu spoločnú črtu. Sú také nekvalitné, sú také mizerné a sú tak nanič, že je zlé ich čo len čítať. Pre vás je to ohromná zábava, vy sa nad tým úžasne zabávate a smejete, pretože prevažná väčšina z vás je tu po prvý raz a všetko, čo vidí, je geniálne. Nie je to geniálne. Sú to nezmysly, ktoré bude treba meniť, opravovať, inovovať a legislatívne prerábať.

A čo sa týka zlepšenia spolunažívania občanov hovoriacich po slovensky a po maďarsky, na tieto ilúzie treba zabudnúť. Tento zákon rozjatrí konfliktovú situáciu do výrazne vyššej miery, ako to bolo kedykoľvek predtým, pretože doslova roztriedi obyvateľov na prvotriednych a druhotriednych. Prvotriedni budú tí, ktorí budú vedieť po maďarsky, druhotriedni budú tí, ktorí po maďarsky vedieť nebudú. Či chcete toto priznať alebo nie, tak táto skutočnosť je zámernou realitou.

Tento zákon je odštartovaním iredenty, cielenej iredenty, o ktorej viete, ku ktorej sa hrdo hlásite. Veď ako to potvrdili predstavitelia Strany demokratickej ľavice, že proletársky internacionalizmus je stále ich ťažnou silou a ich vlajkovou loďou. Šťastnú cestu na tejto vašej plavbe do potopenia. Ale nás do toho nezapočítavajte.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Halušková. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa J. Halušková:

Pán predsedajúci,

chcela by som sa dotknúť len jednej časti vystúpenia posledného predrečníka, a to tej časti, kde povedal, že všetko je dopredu rozhodnuté, že stlačíme tlačidlá, tak ako to bolo rozhodnuté. Chcela by som mu len pripomenúť a môže si to overiť, že naše hlasovanie je určite rôznorodejšie, ako bolo hlasovanie pred štyrmi rokmi vášho hnutia. Pozrite sa na hlasovanie. Bolo to ako jeden muž. A to, že sme internacionálnejší? Myslím si, že je lepšie, keď je človek internacionálnejší ako plný nenávisti, zloby a podporuje všetko zlo.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Paška bude vystupovať v rozprave. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

Prosím, pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

ctené kolegyne, kolegovia,

rokujeme o dvoch predlohách zákona, ktorý má naplniť ústavnú požiadavku na zákonnú úpravu používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Obidve predlohy majú autorský pôvod v radoch vládnej koalície a napriek tomu, že v štandardných politických pomeroch sa vláda a moc navonok prezentuje jednotnou politickou líniou, naša vládnuca moc sa nám opäť rozhodla dokázať, že vyspelá európska politická kultúra je pre ňu absolútne nedosiahnuteľnou métou.

Opäť sa potvrdzuje, že istá časť vládnuceho zoskupenia sa rozhodla profitovať z podielu na štátnej moci a využívajúc slabosť svojich koaličných partnerov si popri spoločnej koaličnej politike premyslene a nekompromisne presadzuje vlastné politické ciele aj na úkor svojich koaličných partnerov. A ak sa náhodou stane, že ani hrošou kožou obrastení koaliční partneri už nie sú schopní preglgnúť arogantné požiadavky tohto politického zoskupenia, jednoducho vystúpia s vlastnými politickými návrhmi, aby sa dištancovali od politiky svojej koaličnej vlády a zosmiešnili ju pred celým svetom.

Správanie sa Strany maďarskej koalície pri prijímaní zákona o používaní jazykov národnostných menšín je skutočne pozoruhodné. Veď verejne vyhlasuje, že jej poslanci nebudú hlasovať za návrh zákona, ktorý do parlamentu predložila ich koaličná vláda, v ktorej nakoniec majú aj nemalé zastúpenie. Rovnako pozoruhodné je však aj správanie sa ostatných členov vládnej väčšiny. Tvária sa, akoby torpédovanie úsilia vlády jej vlastným koaličným partnerom bolo prirodzené a ani im nenapadne čo i len naznačiť, že by v štandardných politických pomeroch bolo načim vyvodiť z takéhoto postupu náležité politické dôsledky.

Pýtam sa, čo sa deje? Ako je možné, že sa naši politickí štandardizátori správajú tak neštandardne? Nuž iba ak by sa rozhodli zohrať pred národom akési politické divadlo, akoby sa dohodli, že vládna moc predloží národu návrh zákona napísaného maďarskou komunitou a predloží ho ako svoj vlastný návrh. A aby to vyzeralo ešte dôveryhodnejšie, maďarskí politici vyhlásia, že tento tzv. vládny návrh zákona vôbec nespĺňa ich predstavy a prostredníctvom svojho poslaneckého klubu predložia iný, ešte viac prikorenený a opaprikovaný návrh zákona, návrh, ktorý svojím šovinistickým obsahom vydesí aj tuhých kozmopolitov v poslaneckých laviciach vládnej koalície. K tomu sa pridá zopár zaručene overených odkazov z Bruselu, že ak do konca leta neprijmeme európskym štandardom zodpovedajúci zákon o používaní jazykov menšín, tak európski byrokrati okamžite vysťahujú Slovensko aj s jeho obyvateľmi kdesi ďaleko preč z Európy a pôda na prijatie nezmyselného zákona je potom pripravená. Nikto pravda nevie, čo sú to tie európske štandardy, ale pod takouto strašnou hrozbou aj tých posledných pár koaličných poslancov, ktorí v kútiku svojej duše aspoň ako-tak cítia akési slovenské korene, začne mäknúť a v panickom strachu pred vyhnaním z raja uverí, že nám už naozaj nezostáva iná možnosť, iba prijať ten obludný vládny návrh zákona. Vládou ovládané médiá potom spracujú verejnú mienku, zablokujú prienik nežiaducich informácií, ktorými argumentuje opozícia, a občanom nezostane nič iné, len v nemom úžase strpieť ďalšiu zradu koaličnej junty, ktorá dnes ovláda Slovensko.

Pekne zohraté divadielko, vážení. Pravda, pán minister? Ibaže naši občania nie sú takí prostoduchí, aby sa nechali len tak ľahko obabrať. Som presvedčený, že ľahko prekuknú tieto zahmlievacie vnútrokoaličné manévre a náležite zhodnotia zásluhu jednotlivých politických subjektov a ich predstaviteľov o prijatie tohto potupného budapeštianskeho diktátu.

Keďže poslanecký návrh zákona Strany maďarskej koalície je iba akousi absurdnou kamuflážou, ktorá má vytvoriť podmienky na ľahšiu akceptáciu vládneho návrhu zákona, nebudem sa jeho obsahom podrobnejšie zaoberať. Okrem predkladateľov uvedeného návrhu totiž túto nespôsobilú zlátaninu asi nikto neberie vážne a ani ju hlasovaním nepodporí.

Vládny návrh však predstavuje reálnu hrozbu pre budúcnosť Slovenska. V rozpore s Ústavou Slovenskej republiky totiž zavádza na Slovensku pomery nebezpečne podobné tým, ktoré boli pred vypuknutím národnostných nepokojov v Kosove. Nikto zo zodpovedných politikov si takúto budúcnosť pre Slovensko nemôže želať, a preto sa obsahom tohto zákona musíme vážne zaoberať. Ak chceme nielen dnes, ale aj v budúcnosti predchádzať národnostným problémom, musíme k príprave takejto normy pristupovať oveľa zodpovednejšie, pričom sa musíme opierať o hlbokú znalosť názorov nášho obyvateľstva na danú problematiku a bez emócií, vecne definovať podmienky, za akých je prijateľné akceptovať použitie jazyka menšiny v úradnom styku u nás.

Vláda Slovenskej republiky si však kvôli svojej zaneprázdnenosti pri ututlávaní korupčných afér v jej radoch a pri vymýšľaní ďalších krokov na účinnejšie zbedačovanie našich občanov evidentne nenašla čas na to, aby mohla predložený návrh zákona pripraviť zodpovedne po rozsiahlej všeľudovej diskusii a patričnej analýze postojov našich občanov. A je to aj poriadne vidieť na nesúrodosti, neústavnosti predlohy, ktorú nám vláda predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Predloha je vo viacerých ustanoveniach v rozpore nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s mnohými platnými zákonmi.

Preto si na záver dovolím predložiť pozmeňujúce návrhy na uznesenie k obidvom predlohám na prijatie zákona o používaní jazyka menšín v úradnom styku, a to tak k poslaneckému návrhu zákona (tlač 259), ako aj k vládnemu návrhu zákona (tlač 275).

Prvý znie:

"Podľa § 73 ods. 3 písm. a) Národná rada vracia návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie."

Je to pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín (tlač 275).

Druhý znie:

"Podľa § 73 ods. 3 písm. b) Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona."

Tento pozmeňujúci návrh podávam k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 259).

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Paškovi.

Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky k jeho vystúpeniu.

V rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pán poslanec Gašparovič.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážení kolegovia,

prerokúvanie tohto podľa môjho názoru pre históriu blízku aj ďalšiu dosť významného, ba práve veľmi významného zákona, by som mohla charakterizovať ako nedôstojné, ba skôr škandalózne. Nielen to, že občania neboli oboznámení s obsahom právnych predpisov, ktoré sa ich dotýkajú. Nielen to, čo už bolo kritizované, že tu nie je podpredseda vlády pán Csáky, ktorý je podpredsedom pre národnosti, alebo prípadne pán podpredseda Fogaš. Ale podľa mňa sú tu aj ďalšie dosť závažné pochybenia.

Keďže sa spojilo prerokúvanie dvoch legislatívnych návrhov, chcela by som sa spýtať pána ministra, či je predkladateľom aj legislatívneho návrhu skupiny poslancov. Kde máme predkladateľa legislatívneho návrhu, o ktorom rokujeme? Prečo nie je akosi zviditeľnený? Ďalej, ktorí sú spravodajcovia? Máme tu jedného. Je pán spravodajca spravodajcom pre oba legislatívne návrhy? Neviem o tom, som z gestorského výboru, a neviem o tom, že by bol spravodajcom pre oba legislatívne návrhy. Je to len ďalšia perla z celého náhrdelníka porušení predpisov o rokovaní v Národnej rade.

Prvé čítanie má rozhodnúť, či predložené návrhy budú postúpené do druhého čítania. Už bolo viackrát uvedené, že oba návrhy neupravujú to, čo vyžaduje ústava. Neupravujú to, čo sme sľúbili upraviť, to znamená používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ale upravujú úradovanie. Nebudem na tomto mieste vysvetľovať viaceré otázky a pripomienky aj na mňa a pána podpredsedu Kalmana, pretože sme vo faktických poznámkach vysvetlili, prečo za vlády Vladimíra Mečiara napriek tomu, že v legislatívnom pláne mala prijatie takéhoto zákona, nebol tento zákon predložený. Pripájam sa k názorom, ktoré uvádzajú, že aj dnes predložený legislatívny návrh je vlastne návrh, ktorý nie je návrhom, možno ani jeden z nich, prijateľným, pretože SMK nechce vládny, vláda nechce návrh poslancov a občania tým, že podpisujú čím ďalej tým intenzívnejšie petičnú akciu, vyjadrujú svoj názor, že tieto úpravy taktiež v tom znení, v ktorom sú predkladané, nechcú, pretože sa podpisujú, že sú za zachovanie stavu do 1. 6.

 

Takže situácia je veľmi kuriózna a pre mňa je smutná v tom zmysle, že týmto zákonom sa vstupuje do zákona o štátnom jazyku. Vstupuje sa takým spôsobom, že sa vlastne účinnosť tohto zákona eliminuje. Že tento zámer tu je, povedal pán poslanec Mészáros v relácii Sito, kde som bola spolu s ním, veľmi otvorene, že ich záujmom, záujmom vládnej koalície je eliminovať zákon o štátnom jazyku. Ale prečo vládny návrh, napríklad SDĽ je súčasťou vládnej koalície, aj tá chce eliminovať zákon o štátnom jazyku, keďže aj v tom návrhu je požiadavka zrušenia § 10 zákona o štátnom jazyku. Predsa SDĽ, podstatná časť, hlasovala za tento zákon. Tento zákon bol v októbri 1995 v Štrasburgu prerokovaný skupinou expertov, ktorá považovala za samozrejmé, keď zákon o štátnom jazyku upravuje určité povinnosti, aby aj v prípade nesplnenia týchto povinností bola sankcia. Vážení, ak sa zruší sankcia za porušovanie povinností ustanovených zákonom o štátnom jazyku, tento zákon sa stáva, prepáčte mi za výraz, ale obyčajným zdrapom papiera, ktorý si bude môcť porušovať ktokoľvek bez toho, aby bol vedený k zodpovednosti.

Je to pre mňa veľmi smutný stav, a preto si myslím, že je veľmi správne, ak sa občania rozhodli petičnou akciou za referendum vyjadriť svoj názor.

Nebudem sa bližšie zmieňovať o niektorých ustanoveniach. Spravila som to a v prvom čítaní to azda ani nie je také podstatné. Ale v prvom čítaní myslím si, že stojí za pozornosť si všimnúť, či predložené návrhy majú všetky náležitosti. Oba nemajú, pretože nie sú vyčíslené finančné vplyvy, a dovolím si tvrdiť, že tie budú obzvlášť pri poslaneckom návrhu, ktorý predložili poslanci SMK, značné. To však ma už akosi ani nevzrušuje, veď vládu nezaujímali finančné vplyvy na obyvateľstvo pri takých závažných opatreniach, ktoré si dovolili nazvať ozdravovacími opatreniami, i keď ako to odbory správne nazvali, že sú to opatrenia na ožobračovanie ľudí. Ani tu ich nezaujímalo, aké budú presné finančné dosahy na rodinu. Samozrejme, keď niečo nebude vychádzať, majú na to pripravenú svoju pesničku, že všetko zavinila vláda Vladimíra Mečiara. Nebudem opakovať to, čo veľmi správne povedal pán poslanec Hofbauer. Táto pesnička je, vážení páni, už zastaraná. Dnes už z vašich úst znie falošne a sluch občanov začína byť už na to alergický.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som hlboko presvedčená o tom, že oba legislatívne návrhy nie sú také, aby ich bolo možné postúpiť do druhého čítania. Nie sú tým, čo ústava predpokladá, nie sú tým, čo sme aj v zahraničí sľúbili. Je to nadpráca, ktorá nie je prospešná pre obyvateľov Slovenska. Veľmi pekne to uviedol pán poslanec Oberhauser a ja sa k jeho myšlienkam pripájam.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktické poznámky - pán poslanec Prokeš, pán poslanec Gyurovszky. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Dovolil by som zareagovať na dve časti vystúpenia pani poslankyne Tóthovej. Predovšetkým by som chcel odpovedať na otázku, prečo sa navrhuje zrušenie sankcií v zákone o štátnom jazyku práve cestou týchto nových zákonov. Je to veľmi jednoduché, pani poslankyňa. Táto vláda tým jasne dokazuje, že nemá záujem o to, aby sa ekonomicky tento štát rozvíjal. Keby totiž mala záujem, tak by trvala na uplatňovaní týchto sankcií a médiá by sa nedoplatili, takmer všetky, ktoré sú na Slovensku vrátane takzvanej Slovenskej televízie. A čo sa týka jej otázky, ktorú položila, prečo, dalo by sa povedať, likvidačné opatrenia, ktoré sú teraz nasadené, uvalené na občana, nazýva vláda ozdravnými, no, pani poslankyňa, je to presne v zmysle výroku istého pána ministra, ktorý bol ministrom v roku 1994, a pokiaľ sa nemýlim, je opäť ministrom alebo ešte je ministrom, ktorý sa vyslovil v tom duchu, že väzni v koncentračných táboroch netrpeli na cukrovku. Čiže je jasné, že je to starostlivosť o zdravie občanov.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Gyurovszky, nech sa páči.

Poslanec L. Gyurovszky:

Pani poslankyňa veľmi zápalisto a vehementne hovorila o tom, že nie je potrebné zákon o používaní jazyka národnostných menšín. Zrejme jej uniklo, že práve jej vláda ústami bývalého premiéra a ďalších ľudí sľúbila, že takýto zákon bude prijatý, a to sľúbila aj v zahraničí, aj tu doma na Slovensku. Teraz to zapierajú, ale to je bežná metóda, ktorá je používaná stranou HZDS. Teraz takisto zápalisto hovorí o tom, že takýto zákon nie je potrebný, a pritom sa ešte usmieva. Je to teda priam typické a zrejme jej takisto uniklo, keď hovorila, že nie je tu predkladateľ druhého návrhu. Pán predkladateľ Mészáros sedí tu, pani poslankyňa ho asi nevidí. Ale zrejme jej uniklo aj to, že na mieste predkladateľa, kde sedí pán minister, nie sú dve stoličky a dosť ťažko si viem predstaviť, ako by sa tam mohli usadiť dvaja predkladatelia. Jednoducho si treba všímať realitu a nepredkladať sugestívne, ale nič nehovoriace otázky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič. Pripraví sa pán poslanec Slobodník.

Prosím pána spravodajcu, aby si sadol na svoje miesto.

Poslanec I. Gašparovič:

Pani poslankyne,

páni poslanci,

budem pokračovať v mojom vystúpení, ktoré bolo prerušené 10-minútovou časovou lehotou.

Myslím si, že všetkým nám je jednoznačne známe, že Slovensko je otvorené prijať a ochotne privítať každú dobre mienenú radu a pomoc Medzinárodného spoločenstva, ktoré prispeje k ďalšiemu zlepšeniu právneho poriadku i praxe v oblasti ľudských práv. Ako suverénny štát však musíme odmietať, aby sa na základe neúplných jednostranných a niekedy dokonca aj celkom falošných údajov spochybňovala jeho ústava a právny poriadok. Musíme odmietnuť takisto spochybňovanie dobrej vôle dostať všetky záväzky vyplývajúce z medzinárodných konvencií a zmlúv, ktoré Slovensko dobrovoľne prijalo.

Slovenská republika je štátom, na území ktorého žije viacero národnostných menšín a ktorý buduje svoju demokratickú spoločnosť na občianskych princípoch, zdôrazňujem, na občianskych princípoch. Otázku dodržiavania ľudských práv, a to vrátane práv príslušníkov národnostných menšín, chápeme ako individuálne práva občanov. Unáhlenosť je vždy nebezpečná, aj unáhlenosť pri prijímaní niektorých rozhodnutí, ktoré by mali zasiahnuť, či sa to niekomu páči alebo nie, aj do integrity tohto štátu. Unáhlenosť tu iste nie je namieste.

Slovenská vláda v minulosti aj parlament a dúfam, že aj v súčasnosti, bude svoju základnú orientáciu v oblasti ľudských práv a základných slobôd vyjadrovať aj tým, že bude rešpektovať zakotvené ustanovenia v ústave a, samozrejme, najmä pokiaľ ide o oblasť princípov priority a niektorých medzinárodných noriem nad vnútroštátnymi normami. To, myslím si, je naplnené vo všetkých rozhodnutiach, ktoré sme doteraz vo vzťahu k národnostným menšinám urobili a spĺňajú to aj podmienky, ktoré stanovuje článok 35 dokumentu Kodanskej schôdze KEBS o ľudskej dimenzii, ktorú častokrát namietali aj niektoré štáty Európskej únie a pri podpisovaní sa veľmi nehrnuli podpísať rýchlo tento článok. Článok 35 hovorí, že účastnícke štáty budú rešpektovať právo osôb patriacich k národnostným menšinám na efektívnu účasť na verejných záležitostiach vrátane účasti na záležitostiach týkajúcich sa ochrany a podpory identity týchto menšín. Chcem zopakovať, že budú rešpektovať, čiže budú musieť. V druhom odseku tohto ustanovenia sa hovorí, že účastnícke štáty si všímajú podniknuté snahy s cieľom chrániť a vytvárať podmienky na podporu etnickej, kultúrnej, jazykovej a náboženskej identity určitých národnostných menšín. Tu chcem zdôrazniť, že účastnícke štáty si všímajú, čím chcem povedať, že iba prvá časť tohto článku má charakter taxatívne samostatného práva, normy či záväzku a treba povedať, že ide o všeobecne uznávané právo participácie vo verejnom živote. Druhá časť má výslovne konštatačný charakter, len konštatačný, a v nijakom prípade nelegitimizuje právo povedzme na autonómiu alebo v akejkoľvek forme na iné kolektívne, alebo iné práva.

Chcel by som povedať, že tento návrh zákona, jeden aj druhý, je okrem tohto v rozpore aj s našimi právnymi normami, a to najmä, pokiaľ by som hovoril o zákone z roku 1995 pod číslom 270, čiže o štátnom jazyku, kde § 3 jednoznačne hovorí, že "štátne orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a orgány verejnoprávnych ustanovizní (ďalej len "verejnoprávny orgán") pri výkone svojej pôsobnosti alebo svojich pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky". Teda povinne používajú jazyk na území Slovenskej republiky. Myslím si, že nič nie je proti ustanoveniam či už európskym alebo našim, ak dnes hovoríme, že Slovensko má dostatočne legislatívne pokrytú oblasť práv národnostných menšín. Samozrejme, že aj povinnosti.

Keď Rada Európy vypracovala v roku 1992 Európsku Chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, do jej podpísania vyspelé európske štáty nejakú veľkú iniciatívu vstúpiť alebo podpísať ju nevyvinuli. Preambula uvedenej charty napríklad výslovne zdôrazňuje, že ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov sa musí uskutočňovať v rámci štátnej zvrchovanosti a územnej integrity a nesmie byť na úkor úradného, teda oficiálneho štátneho jazyka a potreby učiť sa ho. Čiže chcem zdôrazniť to, že naši spoluobčania maďarskej národnosti by mali vyvinúť najmä iniciatívu naučiť sa štátny jazyk.

Pán podpredseda súčasnej vlády konštatuje, pokiaľ ide o výučbu slovenského jazyka, že, budem ho citovať: "Podľa oficiálnych štatistík 94 % Maďarov na Slovensku rozpráva dobre po slovensky. Maďari nemusia byť nútení do učenia sa slovenského jazyka, pretože dobrá znalosť štátneho jazyka je v ich vlastnom záujme." To je fakt pravda, takto to treba chápať. Ďalej ale hovorí, a to je zaujímavé: "Slovákov, ktorí vedia po maďarsky, je však veľmi málo." Je zaujímavé, ako dáva k tomuto protikladu rovnosť, že Slováci by mali vedieť tak po maďarsky ako Maďari po slovensky. To je, myslím si, trochu pochybné. Ale zaujímavé je potom, ako hovorí ďalej, prečo musia mladí ľudia maďarskej národnosti zo Slovenska odchádzať a nevracať sa na Slovensko. Hovorí napríklad, že veľký problém je, že naši mladí spoluobčania maďarskej národnosti nemajú vysokú školu na Slovensku, a to je jeden z dôvodov, prečo musia ísť študovať do Maďarska a potom sa už nevrátia domov, lebo im tu všeličo hrozí. Prečítam to: "Jeden z hlavných faktorov je odchod mnoho po maďarsky hovoriacich študentov na štúdiá do Maďarska. Väčšina sa po skončení svojich štúdií domov ani nevracia, zostávajú v Maďarsku najmä preto, lebo sa tam vedia lepšie uplatniť, sebarealizovať a taktiež unikajú pred pretrvávajúcim psychologicko-politickým tlakom a nedostatkom zákonných záruk na ich spokojný život na Slovensku." Takže toto je príčina. To znamená, ak by sa museli na Slovensku učiť po slovensky, bola by to pre nich tragédia. Z tohto vyplýva, že ak by boli skutočne takto zabezpečené všetky ostatné práva, na ktoré už ani nie je nárok, znamená to podľa toho, čo tu povedali, že už ani nechcú hovoriť po slovensky.

Čas mi zase uniká, chcel som sa ešte trošku zmieniť aj o otázke kolektívnych a individuálnych práv menšín vo vzťahu k Benešovým dekrétom.

Pani poslankyne, páni poslanci, keď sme prijímali tabuľový zákon a jazykový zákon, všetci sme si mysleli, že sme naplnili určitú hranicu a že naši kolegovia z maďarských politických strán skončia so svojimi ďalšími požiadavkami. Keď som sa pýtal v poľskom parlamente na obdobné zákony, povedali mi, že takéto niečo sa ani neodvážia dať do parlamentu. My sme tieto zákony prijali. No stupňovanie nárokov našich kolegov, myslím si, že sa neskončí ani po tomto zákone. Vulpes pilum mutat, non mores. To je Suetonius, ktorý bol latinským filozofom, a to, čo povedal, znamená: "Líška mení srsť, ale nie mravy." A preto sa bojím, že je to tak aj s našimi kolegami z maďarskej koalície. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Švantner. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Milé dámy,

vážení páni,

chcel by som povedať, že okrem názorov, ktoré má opozícia, podobné názory majú aj iné spoločenské organizácie, ktoré sú u nás na Slovensku. Preto by som chcel prečítať protest Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene a konferencie Slovakia plus:

"My príslušníci generácie, ktorá mala tú česť a šťastie zavŕšiť štátnoprávne snahy slovenského národa, sme presvedčení, že tak ako sa zápasom o slovenčinu ako jediný štátny a úradný jazyk v Slovenskej republike bez výnimky začala záverečná etapa emancipácie slovenského národa, ktorá vyvrcholila obnovením slovenského štátu dňa 1. januára 1993, tak prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku predstavuje začiatok jeho likvidácie. Varujeme poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pred jeho prijatím a pripomíname im, že na konanie smerujúce k zániku nášho štátu nedostali od voličov mandát.

Ostro protestujeme proti chystanému prijatiu zákona o používaní jazyka menšín v úradnom styku, či už ide o vládny návrh alebo návrh skupiny poslancov maďarskej koalície, ako bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Už samotná koncepcia úradnej viacjazyčnosti zjavne smerujúca k používaniu dvoch štátnych jazykov v Slovenskej republike - slovenského...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Slobodník.

Nech sa páči.

Poslanec D. Slobodník:

Vážený pán podpredseda,

dámy a páni,

pán minister

a vážení občania,

či už je ráno alebo takmer ráno, najmä vám by som sa chcel prihovoriť, pretože vás je viac ako tieto roztrúsené rady tu prítomných, ktorých to absolútne nezaujíma, pretože vedia, ako majú hlasovať. Koaličná rada rozhodla, tak to tak aj urobia, či je to v záujme slovenského národa alebo nie. Vám sa chcem prihovoriť, možno sa na nás hneváte, že diskutujeme toľko o jazykovom zákone, no predovšetkým by som chcel hovoriť, že nie my určujeme program. Určuje to, samozrejme, vedenie parlamentu, určuje to vláda, ktorá predkladá zákony do parlamentu. Aj my by sme boli radšej, keby sme mohli diskutovať o ekonomických otázkach, o tej hrôze, ktorá sa na vás valí, o tom zdražovaní, ktoré od včerajšieho dňa rozprestrelo nad Slovenskom, najmä nad tým chudobnejším Slovenskom, svoje krídla, ale ako som povedal, nie je to v našej moci a musíme tu hájiť naše názory.

Druhá poznámka je pre mňa ešte otrasnejšia, aj keď sa blíži k jazykovému zákonu a je asi taká, že sa tu naraz cítime my Slováci, ktorí sa cítime Slovákmi a nehanbíme sa za svoju slovenskosť a nepredávame ju do cudziny za všelijaké výhody, o ktorých sa ešte bude hovoriť v tomto parlamente, ale teraz to nechávam, je to strašný pocit, ale my Slováci tu musíme bojovať za záujmy slovenského národa, väčšiny slovenského národa, ako musel náš predchodca - ak sa môžeme k nemu hlásiť, samozrejme, ako skromní dediči - Ľudovít Štúr pár sto metrov odtiaľto, keď ho zvolili ako poslanca za mesto Zvolen do Uhorského snemu v štyridsiatych rokoch. Toto je strašná predstava a verím, že vy ju máte na zreteli a budete na ňu pamätať.

Hovoril som o plánoch americkej loby, samozrejme, už nebudem o tom hovoriť - nech sa uspokoja tí, čo to už počuli - po ďalší raz, hoci som tam spomínal kde-čo, ale teraz budem hovoriť o oficiálnych orgánoch maďarstva, o vláde Maďarskej republiky, a to je už zase iná inštitúcia. Jednak táto vláda, keď hovorím o jazykovom zákone, chystá prinajmenej autonómiu pre vojvodinských Maďarov, ktorých počet sa zvýšil na 350 tis. a, samozrejme, najradšej by ich prichýlila do svojho lona. Verím, že ste nie takí naivní ani tí, ktorí ste zaslepení nenávisťou ku všetkému slovenskému - teraz nehovorím o občanoch maďarskej národnosti, ale hovorím o poslancoch, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti -, aby ste si neuvedomili, že po Vojvodine, ak sa to podarí, a to už nerobí maďarská loby, tá len pomáha, to robí už pán Orbán, príde na rad Slovensko. Príde na rad Slovensko, príde na rad Rumunsko, prinajmenej ak by sa chceli vrátiť do rokov 1938 - 1940, tam to prebehlo neskôr, v Rumunsku, ako to tu už bolo.

Ale chcem sa vrátiť predsa len k vládnemu programu pre Maďarsko, pre občianske Maďarsko sa tu píše. Občianske Maďarsko sem, občianske Maďarsko tam, ale v prvom odseku sa píše - pán Weiss by tu mal byť - toto: "Maďarská vláda očakáva a odôvodnene, že bude dôsledne a pevne reprezentovať národné záujmy." Čiže nie je to také odiózne slovo národný. Čo je najstrašnejšie v tomto dokumente, že sa jurisdikcia maďarského štátu rozprestiera aj za hranice Maďarska. Konkrétne sa tu hovorí, že "maďarský štát a národ sa neprekrývajú, nemajú tie isté hranice. A preto budeme my maďarská vláda brať do úvahy názory reprezentatívnych organizácií a komunít maďarských menšín za hranicami ustavične".

A je tu jedna krásna veta, ktorá ukazuje, kde sa všetko toto rodí, kde všetka táto nenávisť k okoliu má svoje korene. Je to veľmi pekný odsek a vďaka nemu pochopíte, o čo ide a pod akou firmou, ako sa rozvádzajú tieto myšlienky na drobné a čo sa hovorí. Znie tu: "Sme členovia, sme príslušníci maďarského národa, maďarskí občania, sme spojení s tisícročím maďarských dejín." Čiže maďarské dejiny, maďarský štát, to je nie uhorský štát, to už nie sú uhorské dejiny až po rok 1918, to sú už maďarské dejiny. To je to slovo Hungarian v angličtine a vo všetkých aj v Hongrie - tu pán sused je francúzštinár -, všade sa tieto dva pojmy prekrývajú. To je strašné. To je na tom to strašné. Čiže sa tu vyslovene zdôrazňuje, že budú brať do ochrany svoju národnostnú menšinu. A nie náhodou pán Gyurkovszky, Maďar s takým krásnym maďarským menom, bože, to je krásne meno - raz som býval v Budapešti, keď som bol na návšteve u istého pána Detvana, ktorý sa však písal Gyetván, teda po maďarsky s maďarským pravopisom, a spýtal som sa ho: "A vy viete po slovensky?" On hovorí: "Ježiš, moja stará mama ešte vedela, ale, bohužiaľ, ja už neviem." To je tá politika, mimochodom, tiež v kocke, ako sa pomaďarčovali írečití Slováci, lebo ja si neviem predstaviť slovenskejšie meno, ako je Detvan a na tretie miesto by som dal slovo Ďurkovský. To je od takého pekného slova Ďurka, Jurka Jánošíka. No ale všetko sa stáva. On je už Maďar, ale jeho predkovia boli Slováci, to je jasné.

Skrátka, keď maďarská menšina na Slovensku si dovoľuje obrátiť sa na maďarskú vládu, aby pomohla pri realizácii zákona, ktorý predložila Strana maďarskej koalície, o ktorom sa tu už veľa hovorilo a ktorý je strašný - tento zákon pošleme do sveta, aby sa videlo, aké požiadavky sa v jednom normálnom štáte kladú na vládu. Keď už táto menšina sa hlási k svojim predkom, teda lepšie povedané, k svojej materskej krajine, tak si myslím, že slovenská vláda, keby mala na zreteli záujmy slovenského národa, by sa mala obrátiť na maďarskú vládu, aby sa opýtala, ako to vlastne myslia s týmito citátmi z čerstvého vládneho programu. Hovorí sa tu už ako, povedal by som, o fait accompli, keď sme sa stali členmi NATO, Maďarsko získalo svoje miesto v komunite pokročilých západných demokracií. Nuž neviem, či sa naraz presťahovali na Západ alebo či si myslia, že svojou národnostnou politikou, najhanebnejšou v Európe, ako sa vyslovil nemecký veľvyslanec v Maďarsku, s touto národnostnou politikou sa nebudeme vracať k Bélovi Grünwaldovi a nebudeme sa vracať ani k Apponyimu, ale do dvadsiatych rokov - a to je už náš čas - a do čias, keď - ako napísal váš dobrý priateľ Rudolf Chmel -, pomaďarčovanie trvalo až do konca Kádárovej éry.

A v dvadsiatych rokoch, to písal takisto jeden priateľ Maďarska a Uhorska anglický vedec, ale objektívny vedec, keď napísal, že v dvadsiatych rokoch, od polovice dvadsiatych rokov fungovali spoločnosti, ktoré si vytýčili za cieľ pomaďarčiť ročne 60 tis. občanov - Nemaďarov. Ja som sa s jedným z takých stretol, keď som cestoval raz z Talianska domov a váš vtedajší generálny riaditeľ pošty a pán minister honvédstva Gömböc alebo tak nejako, prepáčte mi, Gömbös, bol potom aj premiérom, boli vyznamenaní za ich aktívnu účasť v tomto. To je už dvadsiate storočie, takže nie je možné sa nazdávať, že máme k dispozícii len údaje zo štúrovských čias alebo poštúrovských čias až po rok 1918.

Jednoducho vytvorili ste vo svete - veľmi sa vám to podarilo, to treba uznať - dojem, že ste taká utláčaná menšina na Slovensku, ktorá si zasluhuje pozornosť. To sa už začína nakoniec lámať, pretože tu žijú ľudia, svet nie je až taký veľký, aby sa to nevedelo, ale napriek tomu sa vám to dosť dlho darilo a našou povinnosťou bude vyvrátiť to faktami, porovnať situáciu menšín na Slovensku so situáciou menšín v Maďarsku a tam - ako sa ľudovo hovorí po slovensky - si nepípnete. Už som tu citoval vaše takzvané slovenské školy v Békéscsabe, kde som bol, kde sa jedna hodina denne vyučuje slovenčina po slovensky. Ostatné všetko - matematika, zemepis, dejepis, čo len chcete - je po maďarsky. Taká je situácia. Musím končiť. Ešte sa prihlásim v druhom čítaní.

Ďakujem. (Potlesk.)