Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky, preto dávam slovo ďalšiemu rečníkovi v rozprave pánu poslancovi Cuperovi. Po ňom sa pripraví pán poslanec Pavel Šťastný.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

budem pokračovať tam, kde som skončil vo svojom predchádzajúcom vystúpení. Hovoril som o tom, že aj americký zákonodarca pociťuje v takej silnej krajine, ako sú Spojené štáty, kde je jednota rôznosti -, o ktorej sme aj včera hovorili a o ktorej tak kvetnato hovoril pán Ballek -, aj americký zákonodarca hovorí o tom, že je potrebné prijať jednu právnu normu, teda právnu normu, ktorá uzákoní jeden jazyk ako komunikačný prostriedok medzi všetkými Američanmi, lebo v tom vidí spravodlivosť voči všetkým. Ba dokonca ide ďalej a hovorí, že všetky peňažné prostriedky usporené z titulu uzákonenia tohto zákona je potrebné využiť na výučbu anglického jazyka po anglicky nehovoriacich príslušníkov, ktorí v Spojených štátoch žijú.

Ak chceme mať štát, v ktorom si občania budú rozumieť, potrebujeme jeden komunikačný prostriedok vo sfére štátnej správy. Inak bude administratívny babylon, ktorý rozkladal a rozkladá aj silnejšie štáty, silnejšie ríše a oveľa staršie, ako je Slovenská republika. To nehovorím o tom, že Slovenská republika je mladý štát, začínajúci štát. Ak chceme štát rozložiť, ba ak ho chceme aj likvidovať, v každom prípade môžeme prijať 11 alebo 6 administratívno-komunikačných prostriedkov, čo štát decentralizuje a v konečnom dôsledku autonomizuje a rozloží. História o tom dáva nemálo príkladov.

Teraz niekoľko poznámok k vystúpeniu podpredsedu SDĽ pána Andrassyho. Trvám na tom, čo som povedal. V SDĽ existuje aj promaďarská loby. A keby tu bol minister školstva Ftáčnik, tak by som sa ho priamo opýtal -, ak ma tu presviedčajú niektorí poslanci z vládnej koalície, že maďarizácia na Slovensku nepokračuje -, prečo do základných škôl v Bardejove chodia bezplatne noviny Vasárnap, tieto sú konkrétne z III. základnej školy. Podotýkam, že tam nie je ani jeden učiteľ maďarskej národnosti, takže tie noviny zrejme nikto nečíta, pochybujem, že sú tam nejakí žiaci, ktorí by vedeli po maďarsky čo i len slovo, lebo ide o slovenskú základnú školu, ale tí istí učitelia z tej istej školy, Slováci, si musia Učiteľské noviny platiť. Pýtam sa pána poslanca Andrassyho, pretože obhajoval alebo sa dôrazne ohradil proti tomu, že by v SDĽ neexistovala maďarská loby, prečo minister školstva Slovenskej republiky posiela na slovenské školy maďarské noviny. Akú to má logiku?

Zákon bol naozaj šitý horúcou ihlou a zrejme asi bol formou vydierania v rámci vládnej koalície. Pán Hudec správne konštatoval, že sme dostali niekoľko variantov, a správne konštatoval aj to, že názov zákona nekorešponduje s jeho obsahom, najmä s § 8 ods. 2, ale aj ods. 1, a preto samotná predloha je protiústavná. Bude potrebné s ňou niečo urobiť. Pokiaľ ide o to, čo povedal pán Andrassy, že sme hlasovali za ústavu, on je ešte príliš mladý, vysoko vyletel a odtiaľ sa aj často padá, a dosť tvrdo. Ja som na rozdiel od neho na niektorých rokovaniach a príprave Ústavy Slovenskej republiky participoval a došiel som aj do značných konfliktov s terajším pánom podpredsedom vlády pánom Fogašom kvôli niektorým ustanoveniam terajšej platnej ústavy, ale aj kvôli zneniu § 33 a § 34, pardon, článkov 33 a 34, ktoré sú v terajšej ústave a o ktorých pán Andrassy tvrdí, že sme ich presadili do ústavy my. Rozhodne nie, pán Andrassy. Boli sme zásadne proti nim. A nie náhodou, ak si porovná znenie návrhu ústavného zákona Národnej rady, ktoré je z novembra roku 1992 z Bratislavy - Pozsonye a Maďarské kresťanskodemokratické hnutie je v hlavičke ako navrhovateľ, tak zistí, že nie náhodou sa až príliš ustanovenia z tohto zákona, ktoré tam presadil terajší podpredseda vlády pán Fogaš, zhodujú s článkami ústavy 33 a 34.

Hnutie za demokratické Slovensko si bolo vedomé zodpovednosti za vznik samostatnej Slovenskej republiky, a preto si bolo vedomé aj toho, že republika nemôže vzniknúť bez toho, aby mala platnú ústavu. Už som niekoľkokrát hovoril, že sme sa nemohli odvolať na historické ústavné právo ako Česká republika pri vzniku alebo iné krajiny, ktoré mali historické ústavné právo, že sme museli najprv prijať deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky, že sme museli využiť sebaurčovacie právo, ktoré dávajú medzinárodné pakty o občianskych a politických právach, prijať ústavu, a preto bolo potrebné získať aj hlasy Strany demokratickej ľavice, ja im to nezazlievam. Áno, mali svoj internacionálny program, proletársky internacionalizmus bol súčasťou ich politiky, ale nech pán Andrassy nehovorí o veciach, do ktorých nemohol vidieť, pretože je ešte príliš mladý. Tak sa dostali ustanovenia, ktorými dnes maďarská koalícia vydiera terajšiu vládnu koalíciu, ale to už nie je náš problém, je to problém terajšej vládnej koalície, pretože aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona budú slúžiť predovšetkým v prospech maďarskej národnostnej menšiny.

Chýba tu ekonomické zdôvodnenie ako predpoklad predloženia každého návrhu zákona. Pýtam sa, kto bude profitovať z toho, že sa budú zamestnávať prekladatelia zo slovenčiny do maďarčiny alebo opačne. Predpokladám, že to budú väčšinou občania maďarskej národnosti, takže vzrastie zamestnanosť a záujem o prekladateľské služby možno stonásobne a túto službu navyše občanom maďarskej národnosti budú predovšetkým financovať slovenskí daňoví poplatníci. To zákonodarca v zákone zabudol vyčísliť a predpokladám, že to nebudú malé prostriedky, ktoré by sa mohli využiť, tak ako to predpokladá aj americký zákonodarca, teda na to, aby sa občania maďarskej národnosti vzdelávali, práve naopak, v slovenskom jazyku, v prospech celej slovenskej spoločnosti.

Môžem sa pýtať ďalej. Čo zákonodarca myslí niektorými pojmami, ktorými sa v § 2 a v § 7 rozširuje pôsobnosť tohto zákona skrytou formou na celé územie Slovenskej republiky, teda nielen na územie, ktoré je obývané 20-percentnou maďarskou menšinou alebo na obce a mestá, ktoré sú obývané touto menšinou? Mohol by som pokračovať v analýze, ale, žiaľ, aj druhý čas uplynul.

Na záver chcem konštatovať, že vo väčšine slovenskej časti vládnej koalície, teda v poslaneckých laviciach, v ktorých sedia tí Slováci, ktorí hlasovali za potreby slovenského juhu, prevládne pocit zodpovednosti a postavia sa proti prijatiu tohto zákona.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Faktickú poznámku má jedine pán poslanec Peter Weiss. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

Pán Weiss, máte slovo.

Poslanec P. Weiss:

Chcel by som pána poslanca Cupera ubezpečiť, že áno, Strana demokratickej ľavice nepokladá občanov maďarskej národnosti za občanov druhej kategórie, ako to vyplynulo z jeho vystúpenia, a chcel by som ho oboznámiť s politickým programom Strany demokratickej ľavice, aby vedel, o čom rozpráva, keď rozpráva o Strane demokratickej ľavice.

Podľa nášho programu je "Slovensko domovom a vlasťou všetkých svojich občanov, Slovákov i občanov maďarskej, českej, rusínskej a ďalších národností. Pokojné a tolerantné súžitie ľudí rôznej národnosti považujeme za dôležitý predpoklad stability spoločnosti. Práva príslušníkov národnostných menšín sú neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv a ich rešpektovanie a uplatňovanie je súčasťou slobody občanov a demokracie. SDĽ podporuje vytváranie právnych a materiálno-finančných predpokladov na zachovanie a rozvoj kultúrnej identity a jazyka národnostných menšín, na fungovanie národnostného školstva, tlače a kultúrnych ustanovizní menšín. Považujeme za dôležité, aby boli zákonom upravené podmienky používania menšinových jazykov v úradnom i spoločenskom styku. Sme za cieľavedomé vytváranie podmienok na integrovanie sa občanov patriacich k národnostným menšinám do spoločenských štruktúr, čo okrem iného predpokladá aj ich schopnosť používať slovenský jazyk. Vzhľadom na to, že na Slovensku nie sú etnicky jednorodé územia, ako aj na európske historické skúsenosti, SDĽ je proti autonómii ako forme riešenia národnostných vzťahov v Slovenskej republike."

Ak toto, pán Cuper, pokladáte za internacionalistický program, je to, prosím, vaša vec, ale dali ste mi príležitosť, aby som tejto snemovni povedal, na základe čoho, na základe akých princípov sa budú rozhodovať poslanci Strany demokratickej ľavice.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šťastný. Po ňom sa pripraví pán poslanec Húska.

Nech sa páči, pán poslanec Šťastný, máte slovo.

Poslanec P. Šťastný:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

zdá sa mi, že je takmer zbytočné v tomto zdecimovanom parlamente ešte hovoriť, ale napriek tomu, keď som sa prihlásil, poviem pár myšlienok.

V posledných dvoch dňoch som od niektorých poslancov z vládnej koalície, s ktorými sa kontaktujem, počul v súvislosti s vládnym návrhom zákona, že je asi lepšie prijať to menšie zlo. Pýtam sa, má právo tento parlament prijímať zlý zákon alebo predkladať zlý zákon? Domnievam sa, že to tak nie je.

Chcel by som poukázať na niektoré paradoxy, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v poslaneckom návrhu. Prvým takým spoločným paradoxom je, že vlastne aj v jednom, aj druhom zákone sa navrhuje, kde všade by sa mohol jazyk menšín -, aby som to skrátil - používať. Ani jedna z doterajších noriem a ani tieto dva návrhy neobsahujú povinnosť ovládať štátny jazyk. Toto nie je nikde zakotvené. Je paradoxom - odznelo tu už viackrát -, že v podstate táto norma nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie, ale napriek tomu sa ponáhľame a vládny návrh prijímame v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďalší paradox v poslaneckom návrhu vidím v tom, že sa odporúča vo veľmi problémovej skupine občanov Slovenskej republiky, v rómskej komunite, na základe požiadavky rodičov zakladať školy, alebo aby štát zabezpečil výučbu rómskeho jazyka. Pochopiteľne, nemám proti tejto komunite nič, pokiaľ sa slušne správa v medziach noriem, ale pritom nemáme na jazykovo zmiešaných územiach slovenské základné školy a deti musia dochádzať niekoľko kilometrov. Vieme aj to, že s výučbou Rómov aj na slovenských školách dlhé desaťročia boli veľké problémy, dokonca museli chodiť do školy pod hrozbou sankcií pre rodičov.

Ďalší paradox tkvie v tom, že sa požaduje právo vykonávať prijímacie pohovory na všetkých typoch škôl v jazykoch národnostných menšín, ale napríklad na vysokých školách budú ďalej pokračovať v štúdiu v slovenskom jazyku. Nezdá sa mi to celkom logické a poviem vám aj prečo a mám s tým vlastné skúsenosti. Jeden príklad som uviedol. Dovoľte mi, aby som uviedol druhý, a to nie je jeden, vedel by som to dokumentovať menami ľudí. Mám to šťastie, že učím už druhú generáciu, takže deti mojich bývalých študentov prišli na prijímacie pohovory, a keďže si mysleli, že bude pre nich ľahšie študovať v Maďarsku, odišli na poľnohospodárske univerzity do Maďarska. Ani nie po roku sa vrátili a rodičia prišli s prosbou, aby sme ich vzali naspäť na štúdium, pretože sa nevedia adaptovať na podmienky štúdia v maďarskom jazyku napriek tomu, že mali absolvované gymnázium tiež s vyučovacím jazykom maďarským. Nevedeli mi vysvetliť, ako je to možné, nedokázali to, ale skutočne bol taký stav a žiadali, aby boli prijatí napriek tomu, že spĺňali podmienky postupu do vyššieho ročníka, na štúdium od samého začiatku. Je to paradoxné, ale je to tak.

Ďalším paradoxom je vytváranie osobitných fakúlt. Neviem si dosť dobre predstaviť, aby sa pre každú národnostnú menšinu, ak tam bude požiadavka možno piatich, možno šiestich študentov, vytvárala fakulta pri odborných školách, vysokých školách - budem hovoriť za vysoké školstvo - a aby sa tam, keď nemáme zabezpečený pedagogický zbor, takto mohla realizovať výučba. Koniec koncov založenie fakulty nie je želanie alebo nie je možnosťou nášho želania, ale je to splnenie podmienok akreditácie, akreditačnej komisie. Pritom ešte raz zdôrazním, že aj v rámci európskych kritérií, a iste mi to mnohí, ktorí sa zúčastnili na takýchto akciách, potvrdia, že je tam podmienka pre vysoké školy a vyplýva to zo zápisu o vzdelávaní takzvaných nereprezentatívnych skupín, je podmienka, aby škola vytvorila priestor na zvládnutie výučby v štátnom jazyku alebo v jazyku, v ktorom táto škola vedie výučbu.

Úplným paradoxom je požiadavka zabezpečenia prostriedkov štátneho rozpočtu na vydávanie pôvodných diel. Dovolím si tvrdiť, že som čosi napísal a v poslednom období po roku 1990 mi ani na jednu monografiu štát neprispel. To nešlo zo štátnych prostriedkov, pretože nemáme ani na prevádzku katedier, fakúlt vysokých škôl alebo na preklady diel. Neviem si to dosť dobre predstaviť, prekladajú sa alebo hradia sa preklady do slovenčiny, alebo zo slovenčiny? Neviem o tom. Ak je to tak, ospravedlňujem sa.

Podobne si myslím, že požiadavka na využívanie jazykov menšín alebo zohľadňovanie ovládania jazyka menšín v štátnej správe - keď už v miestnej, prosím -, ale v štátnej správe, hoci aj tam to nie je opodstatnené, aby podnikatelia zohľadňovali to, že na území, kde je 20-percentné zastúpenie menšiny, musia rešpektovať, aj keď to nebude odborne zdatný pracovník, jeho znalosti menšinového jazyka, myslím si, že to je tak trošku postavené na hlavu.

Takou, nechcem to príliš zveličiť, ale možno nenormálnou požiadavkou je označovanie obsahu tovarov. Odpustite mi, trošku to zveličím. Pôjdete do lekárne, kúpite si acylpyrín a k tomu dostanete príručku, pretože na Slovensku treba minimálne sedem jazykov použiť na popísanie letáčika, ktorý je ku každému lieku. Ak ide o zahraničný liek, zatiaľ je to vo svetovom jazyku a v slovenčine, ale ak sa splní táto požiadavka, tak s každou škatuľkou, s každým liekom, s každým potravinárskym alebo priemyselným tovarom alebo iným bude vydaná brožúra, ktorá musí obsahovať všetky jazyky menšín, ktoré sa na území Slovenska používajú. Inak si to neviem predstaviť.

A ešte na koniec. Toľkokrát sa tu opakovala otázka tolerancie. Prosím, neodpustím si, aby som neuviedol jednu skúsenosť alebo dve skúsenosti z posledného obdobia z okolia Nitry, kde dokonca ani nie je také vysoké percentuálne zastúpenie maďarskej národnostnej menšiny. Na požiadanie v dedine, kde žijú Slováci, rímskokatolícky pán farár urobil bohoslužby v slovenskom jazyku, ale pretože ich predtým robieval vždy alebo viedol vždy v maďarskom jazyku, bol fyzicky napadnutý a musel vyhľadať lekárske ošetrenie v nemocnici. To je fakt, ktorý sa dá overiť dokonca aj na polícii. Druhý príklad. Učiteľka z maďarskej škôlky si dala svoje dieťa do slovenskej škôlky, pretože počítala, že bude pokračovať v štúdiu na slovenskej škole. Na autobusovej zastávke bola fyzicky napadnutá, zbitá, takisto potrebovala lekárske ošetrenie. Toto sa skutočne dá overiť a stalo sa to ani nie pred dvoma mesiacmi.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

Nie sú žiadne faktické poznámky.

Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Húska, po ňom pani poslankyňa Kolláriková.

Nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

vo svojom vystúpení sa chcem sústrediť predovšetkým na podčiarknutie skutočnosti, že nejde v zásade o odpor zo strany HZDS proti takzvanému sumarizačnému zákonu. Prijímali sme ho len za predpokladu, že v podstate bude zhŕňať daný nadštandardný stav ochrany jazykov menšín, aký poskytuje Slovenská republika. Všetko ďalšie považujeme za neprimeraný spôsob, za prepadanie nadmerným požiadavkám menšiny či už z dôvodov chvíľkovej politickej nutnosti, pretože je veľmi výhodné takzvane vládnuť na základe ústavnej väčšiny a za podpory pre túto ústavnú väčšinu aj zo strany poslancov maďarskej menšiny. Ale, samozrejme, za všetko sa platí, existuje ekvivalencia a dokonca, ako sme hovorili už aj pri minulých vystúpeniach, sa stupňuje. A znova opakujem, aj keď v dobrej viere prijme väčšina tohto parlamentu rozhodnutie, že sa prijme takzvaný vládny návrh, neznamená to, vážení priatelia, že ste uspokojili strategické zámery predstaviteľov maďarskej menšiny, ktoré budú stupňovať svoje požiadavky ďalej na základe princípu známej stratégie stupňovania požiadaviek a trvalého nátlaku v tomto smere.

Chcem povedať, že nesmieme predovšetkým zabudnúť, priatelia, na to, že národ, to nie je len momentálny výsek daných živých generácií. Národ je aj spoločenské vedomie na základe historického vedomia a toto historické vedomie nám hovorí, že sme vlastne za naše slabosti a za naše ústupky alebo aj za naše, povedal by som, historicky nižšie postavenie platili veľmi draho.

Nie je pravda, že sa v tomto smere história neopakuje. Geopolitické záujmy sú práve obratom toho postupu, pri ktorom sa historické vedomie premieta aj do momentálnej praxe. Rád by som povedal, že by bolo dobré spomenúť si - mám tu pri sebe knižku o Viedenskej arbitráži od pána Deáka -, aspoň odcitujem niektoré pasáže z propagandistických materiálov, ktoré uverejňovali maďarské úrady, dávajúc ich kolportovať po Slovensku. Uvediem niektoré, aby sme videli, že táto tvár nemá len nejakú humánnu podobu: "Neverte českým klamstvám. Na maďarskom území, ktoré má byť obsadené, strašia obyvateľstvo hrôzami. Ďalej klamú. Neverte im ani slovo." Schválne používam text, ktorý je aj skvostom štylistiky. "Pravda je taká, Maďari dajú pôdu chudobe. Vlaky s potravinami sú už pripravené na odchod. Každý štátny zamestnanec zostane na svojom mieste, iba Česi sa musia vypratať. Nikomu sa neublíži, nech vyznával akúkoľvek politiku do dňa odstúpenia. Maďarské pengö má dvadsaťkrát väčšiu hodnotu ako česká koruna." Dúfam, že všetci vieme, o čom vlastne tieto tvrdenia boli. A ešte uvediem z letáka, ktorý tiež má "krásnu" slovenčinu: "Slovenskí bratia, vydržať. Hodina slobody je tu. Preč od Prahy. Straste väzenský putá. My život, slobodu a chlieb neseme vám miesto českého žalára a obušok. Nech žije slovensko-maďarské bratstvo." A príhovor admirála bez loďstva, ríšskeho správcu Miklósa Horthyho: "Vaše utrpenie, vaša nesmierna vôľa a borba všetkých nás dopomohla pravde k víťazstvu. Znovu žiari nad vami svätá koruna, znovu ste sa stali účastníkmi spoločného osudu tisícročnej minulosti. Láska a pečlivosť maďarskej vlády očakávajú vás. Maďarské kráľovské honvédstvo prvé vstúpi na zem oslobodenú z rabstva" a tak ďalej.

Priatelia, jednoducho toto všetko musíme mať na pamäti, ak nie sme mankurtovia, ak nie sme bytosťami bez historickej pamäti. Preto odporúčam, aby sme naozaj bezpodmienečne postupovali tak, že si presne a jasne uvedomíme, že štandard podmienok starostlivosti o menšiny na Slovensku je naozaj vysoký a je väčší ako vo veľkej väčšine štátov, demokraticky legitimovaných štátov Európy. Preto sa nemáme postaviť do pozície, že by sme mali vybrať alebo urobiť voľbu medzi týmito dvoma zákonmi. Bola by to voľba medzi zlým a horším. Odmietame tento postup a sme za to, aby ani jeden z týchto dvoch zákonov nebol prijatý.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Húskovi.

Faktická poznámka - pán poslanec Slobodník. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Pán poslanec Húska spomínal admirála Horthyho. Chcel by som pripomenúť, že aj v mnou včera citovanej publikácii, ak sa tak dá povedať, v plánoch na zvolanie konferencie 4. júna 2000 sa spomína meno tohto admirála, samozrejme, ako jedného veľkého vodcu Maďarov. Ale strašné je to, že na Slovensku 5. novembra 1998, teda na 60. výročie vstupu admirála Horthyho na jeho povestnom bielom koni do Komárna vyšiel článok v Komáromi lapok, ktorý ukazuje, aké sú vlastne postoje týchto redaktorov, ak už nehovorím aj o autorovi, kde píše istý pán, už som zabudol jeho meno, asi toto: "Ako len závidím svojim rodičom a starším priateľom, že sa mohli zúčastniť na tej krásnej oslave, keď admirál Horthy prišiel do Komárna." Takže je to nielen takpovediac nevinná hra, je tu skutočne povedomie, úsilie o návrat do stavu, aký bol po Viedenskej arbitráži, po 2. novembri 1938, po jednom z najčernejších dní našich dejín, za ktorý sa nám nikto z Maďarska a už vôbec nie z predstaviteľov lídrov maďarskej menšiny na Slovensku neospravedlnil.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec, uzatvoril som už faktické poznámky.

Dávam slovo pani poslankyni Kollárikovej.

Pán poslanec Kotian stiahol svoje vystúpenie. Po pani poslankyni Kollárikovej vystúpi pán poslanec Oberhauser.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážený pán minister,

pri prerokúvaní zákona o jazyku národnostných menšín si najskôr každý z nás musí uvedomiť, akému účelu slúži štátny jazyk. Štátny jazyk je základným zjednocujúcim článkom pri dorozumievaní sa všetkých občanov každého štátu, a teda aj Slovenskej republiky. Je to to najposvätnejšie, čo každý národ má. Veď aby mohla byť určitá ľudská spoločnosť označená slovom národ, musí mať štyri charakteristické znaky: vlastný jazyk, vlastné územie, vlastnú kultúru, vlastnú históriu. A náš národ tieto základné atribúty mal po stáročia. Pestoval si ich, chránil aj v tom najťažšom, najkrutejšom období maďarizácie. Až konečne nadišiel čas, keď sa naplnili snahy a túžby mnohých generácií. Slovenský národ má svoj štát a slovenskému jazyku sa konečne dostalo miesto, ktoré mu dávno právom patrilo. Stal sa oficiálne štátnym jazykom. Veď každý vyspelý štát pri svojom konštituovaní sa musí rozhodnúť, aký jazyk bude používať pri svojom komunikovaní s občanom. A určiť si jazyk na základe národného jazyka štátotvorného národa, pretože jazyk je jedným zo základných znakov národa, je to znak integrity národa, ktorý umožní dorozumievať sa všetkým občanom bez ohľadu na to, či sú príslušníkmi národnostnej menšiny, etnickej skupiny alebo štátotvorného národa.

História nás poučila, že ak víťaz zoberie územie, podrobí si národ, ale nezničí ho. Ale ak mu zoberie jeho jazyk, zničí ho. Na našom národe to po stáročia mnohí skúšali, ale náš národ odolal. A to, že prežil, dokazuje jeho obrovskú vnútornú silu a prirodzené hodnoty. Uchovávanie a chránenie si slovenského jazyka bolo pre Slovákov takmer jedinou obrannou zbraňou proti národnému zániku. Bolo to ťažké, ale odolali i tlaku maďarizácie. Preto je hanbou pre túto vládu, že postupne začína zapredávať Slovensko. Jediné, čo napĺňa zo svojho programu, sú požiadavky Strany maďarskej koalície, strany, ktorá je akoby predsunutou kolónou Maďarska. Veď ako sa dajú vysvetliť výroky niektorých politikov Maďarskej republiky, napríklad výrok ministerského predsedu pána Orbána, ktorý 20. 5. 1998 po zverejnení výsledkov volieb povedal: "Môj názor bol vždy ten, že maďarský štát a maďarský národ nie sú totožné. Nová vláda bude súčasťou celého maďarského národa." Prakticky opäť zopakoval výrok ministerského predsedu Maďarskej republiky pána Antalla, že je premiérom 15 miliónov Maďarov. A nadväzne na to výrok pána Csákyho, ktorý znel: "Za pozitívnu skutočnosť považujem, že Maďarská republika má ochranný status nad maďarskou menšinou v Slovenskej republike."

A tak za pomoci tejto vlády sa začína realizovať program Strany maďarskej koalície. Dvojjazyčné vysvedčenia sa už vydávajú, školská dokumentácia sa už píše v maďarských školách dvojjazyčne. Tak už treba len presadiť, aby sa aj v úradnom styku používal podľa predkladaného návrhu zákona maďarský jazyk ako druhý úradný jazyk. Takmer s istotou možno povedať, že na Slovensku sa zavádza vlastne druhý úradný jazyk, ktorým bude hovoriť celé južné Slovensko. Týmto uzákonením dávame možnosť, aby sa v úradoch miestnej štátnej správy i samosprávy, všade tam, kde počet príslušníkov národnostnej menšiny presiahne 20 %, mohlo rozprávať v maďarskom jazyku. Občan patriaci k menšine bude mať právo podávať písomné žiadosti orgánom verejnej správy vo svojom materinskom jazyku a orgány verejnej správy v obci, kde žije minimálne 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, poskytnú odpoveď nielen v štátnom jazyku, ale aj v jazyku národnostnej menšiny. To isté platí aj pre nemocnice, ordinácie, fary a ďalšie štátne i neštátne inštitúcie. Síce v zákone sa zakotvuje možnosť tlmočníkov, ktorí budú platení zo štátneho, ale i obecného rozpočtu, pretože však v rozpočtoch vo výdavkovej časti sa s týmto nepočítalo, zvolí sa druhá alternatíva, a to alternatíva lacnejšia. Po prijatí zákona o jazyku národnostných menšín pri prijímaní do zamestnania budú uprednostňovaní tí uchádzači, ktorí ovládajú maďarský jazyk. A budú to prevažne občania maďarskej národnosti. To prakticky znamená maďarizáciu na juhu Slovenska.

Ako vyplýva zo stretnutia Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch v tomto roku, slovenský juh sa ocitá v atmosfére strachu, neistoty pred svojou budúcnosťou. Posledné voľby do miestnych samospráv na južnom Slovensku už vlastne založili menšinovú autonómiu, slovenský juh a slovenská exekutíva sa ocitli pod maďarskou menšinovou kontrolou. Vo vyhlásení sa ďalej píše: "Nikdy sme sa nevyhýbali demokratickému spolunažívaniu s našimi spoluobčanmi, ktorí sa hlásia k akejkoľvek národnosti. Nemôžeme však prijať stav, ktorý porušuje ústavnosť Slovenskej republiky, diskriminuje Slovákov v prospech menšinových práv, sleduje výlučne záujmy jednej menšiny, maďarskej, vytvára predpolie pre súčasné i budúce autonomistické snahy, čo naráža na medzinárodné dohovory a otriasa smernicami, suverenitou a integritou Slovenskej republiky." Výsmechom snahe o dobré spolunažívanie je dosadenie pána Keszega - ak som správne nečítala jeho meno, tak sa mu ospravedlňujem -, na post prednostu Okresného úradu v Dunajskej Strede, ktorý svoju nástupnú reč začal tromi vetami v slovenčine a potom celú polhodinu rečnil iba po maďarsky. Pýtam sa, ako je možné, že štatutár štátnej správy porušil ústavu, porušil zákon o štátnom jazyku a zo strany jeho nadriadených nebola na to nijaká odozva. To, že ihneď povymieňal všetkých vedúcich odborov slovenskej národnosti, už ani neprekvapilo.

A podobné praktiky sa postupne dejú po celom juhu Slovenska. Máme prvé prípady, keď ľudia rezignujú a odchádzajú z južných území, preto môžeme konštatovať, že prijatím tohto zákona budú porušené ústavné práva štátotvorného národa. V Ústave Slovenskej republiky v § 34 ods. 3 je uvedené toto znenie: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jeho ostatného obyvateľstva." Je zarážajúce, že zákon, ktorý by v prípade schválenia výrazne zasiahol do života celej slovenskej spoločnosti, nebol prediskutovaný s občanmi Slovenskej republiky. V demokratickom štáte, ako je Kalifornia, možnosť diskusie formou referenda dali svojim občanom, nebáli sa výsledku rozhodnutia občanov a plne rešpektovali výsledky referenda, na základe ktorého bolo z 2. na 3. júna 1998 národnostné školstvo zrušené.

Musím však zdôrazniť, že každý občan maďarskej národnosti žijúci na Slovensku ovláda slovenský, a teda štátny jazyk. Už vyše 50 rokov sa učia slovenský jazyk v slovenských školách alebo školách s maďarským vyučovacím jazykom, kde sa vyučuje i slovenčina. Učili ich pedagógovia, ktorí za vyučovanie dostávali plat. Teda neplatí výhovorka, že by niektorý občan maďarskej národnosti neovládal slovenský jazyk. Preto zásadne odmietam i prijatie poslaneckého návrhu zákona o jazyku národnostných menšín.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S jedinou faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pani poslankyňa vyjadrila počudovanie nad tým, že štátutár okresného úradu vystupoval a komunikoval v maďarskom jazyku, teda nie v štátnom. No myslím si, že väčšie pčudovanie by malo byť, keď podpredseda slovenskej vlády Pál Csáky komunikuje z postu podpredsedu vlády v maďarskom jazyku. Veď na to boli aj dokumenty, že pozýval na stretnutie na Úrad vlády, čo treba zdôrazniť, na Úrad vlády v maďarskom jazyku. V tejto otázke som interpelovala pána predsedu vlády s tým, či mu neprekáža, že jeho podpredseda porušuje zákon o štátnom jazyku a dostala som veľmi, veľmi záhadnú odpoveď, že to bolo zvolanie na schôdzu politického subjektu. Tak potom mám ďalšiu otázku: Je možné, aby aktivity v rámci politického subjektu sa robili prostredníctvom štátnych inštitúcií na štátne trovy cez štátnu techniku?

(Hlas z pléna: To bolo bežné.)

Vážený pán poslanec, z našej vlády, pokiaľ sme komunikovali, komunikovali sme v štátnom jazyku. Ak ste nepochopili problém, tak problém je v tom, že podpredseda slovenskej vlády, zdôrazňujem, podpredseda slovenskej vlády komunikuje zo slovenského úradu, najvyššieho úradu štátnej správy v jazyku národnostnej menšiny.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

V rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser a po ňom pán poslanec Hofbauer.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážený zvyšok poslancov a poslankýň Národnej rady,

ktorí ste do súčasného času vydržali v poslaneckej snemovni,

a v prvom rade, vážení spoluobčania, Slováci, Slovenky po celom Slovensku, ktorí nás možno vytrvalo sledujete neskoro v noci vo vysielaní Slovenskej televízie, budem hovoriť v prvom rade k vám, lebo zrejme poslancov Národnej rady najmä z vládnych radov nezaujíma to, čo rozprávajú poslanci o ich návrhoch zákonov.

Preto mi dovoľte, aby som vás oslovil takto neskoro v noci, resp. skoro ráno s tým, že je smutné, že v čase, keď máte vážne problémy najmä v dôsledku reštrikčných hospodárskych opatrení, musíte sledovať rokovanie o zákone o používaní jazykov menšín, ktorý absolútne nemá vplyv na prijatie Slovenska do prvej skupiny krajín, ktoré by sa mali pripraviť na vstup do Európskej únie. To, čo má v skutočnosti dnes vplyv, že na Slovensko sa bude pozerať nie najlepšími očami, je aféra súvisiaca s útekom Rómov do Fínska, je aféra súvisiaca s nevypísaním, resp. nedodržaním zákonov o verejnom obstarávaní na ministerstve dopravy a spojov, zdravotníctva, aféra súvisiaca s obchodovaním s Naftou Gbely a ďalšími. Tieto veci budú mať reálny vplyv, že Slovensko nebude považované za krajinu, ktorá naozaj dosahuje ten štandard, aby Európska únia s ňou diskutovala v rámci prvej skupiny pristupujúcich krajín.

Ak mi dovolíte teda k návrhom zákona postaviť celý ten problém trošku z iného uhla pohľadu, ako ste boli dosiaľ svedkami. Chcel by som ho postaviť trošku tak ľudsky, postaviť ho aj na základe osobných skúseností zo života v oblastiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom a aj z pohľadu, ako svet rieši tieto problémy vo vyspelých európskych krajinách.

Po prvé, z hľadiska osobných skúseností môžem povedať, že je veľmi dôležité, ako sa upravia vzťahy medzi ľuďmi, ktorí žijú v týchto teritóriách, aby naozaj tie vzťahy prinášali pozitívny vývoj, a preto referendum, ktoré iniciovala mládež Slovenskej národnej strany, je otvorením diskusie s občanmi, aby sme vyjasnili najlepší spôsob usporiadania týchto vzťahov, ktorým sa budú riešiť otázky dorozumievania sa, šírenia informácií medzi všetkými občanmi bez ohľadu na národnostnú príslušnosť a na zvládanie jazyka.

Samozrejme druhá téma, ktorú by som chcel spomenúť, je pohľad sveta a pohľad, ktorý prinášajú návrhy obidvoch zákonov, či už išlo o vládny alebo predložený poslancami Národnej rady. Svet sa uberá tým smerom, že každý štát sa snaží mať jeden dorozumievací jazyk a menšiny, ktoré žijú v tom teritóriu, sa snažia ovládať minimálne dva jazyky: štátny, ktorý je dorozumievajúcim pre všetkých, a jazyk materinský, ktorým sa dorozumievajú v rámci svojej komunity. Takýto je vývoj vo svete, ktorý prináša pokoj, ktorý prináša dobré spolunažívanie a ktorý odstraňuje napätia a rozpory medzi obyvateľstvom, nedorozumenia medzi obyvateľstvom v jednotlivých krajinách.

Veľmi často sme chodievali do Sárska a videli sme na vlastných očiach, ako obyvatelia, ktorí boli v minulosti veľmi znepriatelení a v lokalitách ktorých boli veľmi krvavé vojny, našli práve takýmto riešením Francúzi a Nemci porozumenie a prestali medzi nimi rozpory, nastalo porozumenie a vzájomné pochopenie. Priatelia, toto je vývoj vo svete a teraz sa pozrime na zákony, ktoré sú predložené v našom parlamente.

Zákon, ktorý predložili poslanci Strany maďarskej koalície, je zákon, ktorý má uzákoniť na území Slovenskej republiky sedem úradných jazykov plus slovenský jazyk štátny, ktorý je uzákonený zákonom o štátnom jazyku, prečítajte si, sú tam konkrétne vymenované. Tieto jazyky vlastne majú spôsobiť, že si ľudia absolútne prestanú rozumieť. Keď si pozriete návrh zákona, stačí z neho zacitovať, že napríklad aj poslanec Národnej rady má právo pri výkone svojej funkcie používať príslušný jazyk národnostnej menšiny a trovy tlmočenia hradí štát. To je konkrétne napísané v návrhu, ktorý predložili poslanci Strany maďarskej koalície. Čiže keď tu bude ďalej Rusín, Róm a tak ďalej, tak sa bude v parlamente hovoriť po rusínsky, po rómsky, čiže sa použije aj sedem jazykov. Takto isto je celým zákonom vedená niť - zavedenie mnohojazyčného štátu, a nie štátu, ktorý má usporiadané informácie v jednom jazyku.

Zákon, ktorý predložila vláda, je zdanlivo akoby celkom inakší, ale v podstate zavádza systém, ktorý by vytvoril na Slovensku národnostné getá. Jednoducho princípy a spôsob jeho predpokladaného uplatnenia, ktoré sú v ňom zakotvené, by spôsobili, že by sa do seba uzatvárali menšiny ako určité skupiny ľudí, ktoré majú k sebe oveľa bližšie, s tými druhými si podstatne stále menej budú rozumieť a nakoniec sa úplne vytvorí také skupinové nedorozumenie v rámci celého štátu, že jednotlivé skupiny medzi sebou vlastne budú čím ďalej tým ťažšie komunikovať a menej si rozumieť.

Jednoducho zákon je pre ľudí a mali by sme sa ich spýtať, či sa chcú vydať týmito dvoma cestami: štátom, ktorým vznikne jazykový babylon, alebo štátom, v ktorom budú existovať dve, tri, sedem skupín obyvateľstva, ktoré sa stále viac a viac budú do seba zatvárať a stále menej budú jedna druhej rozumieť. Z toho vyplýva, že obidva návrhy zákona sú pre Slovensko mimoriadne nebezpečné, sú v podstate útokom proti menšinám. Samozrejme, aj útokom proti slovenskému národu, ale proti menšinám v tom zmysle, že keď budú mať školy, od materskej školy budú vychovávaní cez školy, cez každý styk so svojím okolím len vo svojom jazyku a nebudú musieť ovládať iný jazyk, tak budú vlastne ochudobňovaní a nebudú sa môcť voľne pohybovať po území Slovenskej republiky, nebudú môcť všade voľne komunikovať a všetkému rozumieť, lebo si nebudú rozumieť s rómskou skupinou, nebudú si rozumieť s väčšinovým slovenským obyvateľstvom.

Čiže jednoducho v takomto ponímaní je to vlastne útok proti menšinám, lebo sa stanú ľuďmi akoby druhej kategórie neovládajúcej iné jazyky, s ktorými sa bude na území Slovenskej republiky komunikovať. A preto by sme mali vyčkať na výsledok celonárodnej diskusie, na výsledok diskusie so všetkými obyvateľmi, ale najmä obyvateľmi žijúcimi v zmiešaných oblastiach, a mali by sme veľmi dobre uvážiť, ako formulovať tento návrh zákona, aby bol naozaj prínosom, a nie poškodením záujmov tak menšín, ako aj väčšinového slovenského obyvateľstva.

Preto môj návrh na záver je: stiahnuť obidva návrhy z rokovania Národnej rady a vrátiť sa k nemu po celonárodnej diskusii a spresnení jeho obsahu tak, aby bol naozaj prínosom pre Slovensko a prínosom aj pre všetky menšiny a väčšinové obyvateľstvo v ňom žijúce.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)