Poslanec J. Cuper:
Pán predseda, iba na nátlak ženskej časti nášho klubu chcem sa opraviť, nechcel som povedať najkrajšej, ale najmladšej.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Kotian.
Vidím, že páni poslanci a pani poslankyňa sa dobre navečerali, majú dobrú náladu.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
vo svojom vystúpení sa budem venovať len vládnemu návrhu, a to z toho dôvodu, že vystúpenie bolo skrátené na 10 minút, a pokiaľ budem mať možnosť, a to verím, že tá možnosť musí byť podľa rokovacieho poriadku, sa ústne prihlásim do diskusie k návrhu poslaneckému.
K vládnemu návrhu mám ako prvú takúto pripomienku:
Po prvé, nebola k nemu žiadna diskusia. Ja si myslím, že tu dochádza k porušeniu ústavy, článku 26, pretože neboli ani informácie. Naši občania majú právo na informácie, majú právo, aby dostali v dostatočnom predstihu informáciu o takomto dôležitom zákone. Ďalej všetky vystúpenia, ktoré spomínali, že vláda Vladimíra Mečiara takýto zákon sľúbila prijať, už som povedala, takýto zákon sme nesľúbili prijať, pretože tento zákon nie je zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ale o používaní jazyka vo všeobecnosti, pričom skutočne tú všeobecnú rovinu celkom nepokrýva a je to vstupné antrée pre ďalšie novelizácie, ktoré budú práve sa dovolávať nadpisu toho zákona, že je o používaní jazyka vo všeobecnosti a všeobecnosti toho nerieši.
Po druhé, tento zákon ja odmietam preto, že je to zákon nie o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ale o úradovaní v menšinovom jazyku. Je to nadpráca tejto vládnej koalície, o ktorú ju nikto nežiadal, zdôrazňujem, pretože ja som so zahraničím - expertmi, orgánmi Európskej únie, Rady Európy - viackrát diskutovala a nikto, nikto nežiadal, aby sa úradovalo v menšinových jazykoch. Preto sa pýtam predkladateľa, čo ho viedlo k takémuto návrhu. Kto to požadoval? Je to v ústave? Nie je to v ústave. V ústave je jednoznačne povedané, len úprava používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Preto som veľmi smutná a myslím si, že ani naši občania túto nadprácu súčasnej vládnej koalície nebudú akosi kvitovať.
Ďalej tento zákon z legislatívneho hľadiska, mám pripomienku k jeho preambule, legislatívne predpisy preambulu zákonom nevyžadujú, naše zákony preambulu nemajú, má ju len ústava. Chcem sa opýtať pána predkladateľa, prečo práve tento zákon má mať preambulu. Prečo práve tento zákon má mať také vstupné myšlienky, ako má ústava? Je to také dôležité ako ústava?
Ďalej by som chcela niekoľko poznámok k obsahu vlastného vládneho nariadenia. Už som spomínala, že je to úprava úradovania, úprava úradovania nepresná a čo je ešte horšie, úprava úradovania bez náležitého finančného odôvodnenia, finančného podkladu na jeho realizáciu. Predsa je zrejmé ako z legislatívnych pravidiel, tak aj z dosiaľ uskutočňovanej zvyklosti, že každý zákon má finančné vyčíslenie. Finančné vyčíslenie do roku, v ktorom sa prijíma, a finančné vyčíslenie na ďalšie rozpočtové roky. Tento zákon to nemá, preto podľa môjho názoru nespĺňa ani základné legislatívne predpoklady.
Ďalej by som obsah tohto vládneho návrhu chcela trošku rozdiskutovať vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku. Ja veľmi protestujem, som jednoznačne proti tomu, aby týmto zákonom sme rušili ustanovenie zákona o štátnom jazyku. To je nenáležité, to je plne podľa môjho názoru až nevkusné. A navyše ruší sa § 10, ktorý vlastne upravuje ukladanie pokút za nedodržanie ustanovení zákona o štátnom jazyku. Týmto si vážení páni predkladatelia a vláda uvedomujú, že robia zo zákona o štátnom jazyku jeden absolútne bezzubý, akýsi len deklaratórny predpis. Povinnosti, ktoré sú v zákone o štátnom jazyku, nebudú dodržiavané, keďže nebudú sankcie. Budú napríklad občania spokojní, keď budeme mať výrobky len s návodom v cudzej reči, keď nebudú mať výrobky návod v slovenčine? Kto ich bude pokutovať? Nebude právny predpis. Preto aj z hľadiska právnej kultúry, len čo v niektorom predpise ustanovujú povinnosti, je nutné, aby boli aj sankcie, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia povinností. Pokuty rušíte, žiadne iné sankcie nezavádzate. Ja gratulujem tejto vládnej koalícii k takémuto gólu, aký urobila vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku.
Ďalej by som chcela povedať niečo k 20-percentnej hranici používania jazyka národnostných menšín. Táto 20-percentná hranica nie je žiadnou hranicou, ktorá by sa mala znižovať, ako sa to požaduje, táto 20-percentná hranica bola zakotvená v Saintgermainskej dohode, ktorá vlastne medzi mocnosťami a bývalou Česko-slovenskou republikou bola uzavretá v septembri 1919. Tu sa zakotvuje tá 20-percentná hranica, ale zároveň s touto hranicou sa zakotvuje, resp. táto hranica sa spojila s povinnosťou vyučovať a ovládať vtedajší štátny jazyk. Máme my povinnosť vyučovať tak, aby bol osvojený štátny jazyk? Nemáme. Ústava tiež len hovorí, že vytvoríme podmienky a v reáli sa slovenčina vyučuje v rozsahu cudzieho jazyka.
Ja dám do pozornosti napríklad maďarskú úpravu zo zákona 1993, kde sa v § 48 ods. 2 hovorí, že vyučovanie maďarského jazyka, teda v Maďarsku štátneho jazyka, je povinnosť uskutočniť na takej úrovni, aby sa zabezpečilo jeho dôkladné ovládanie. U nás takúto povinnosť nemáme. Ďalej je v zákone povinnosť, aby v každej obci, kde je menšina štátotvorná, to znamená maďarská v Maďarsku, boli zriadené školy s vyučovaním tohto štátneho jazyka pre tých záujemcov, ktorí chcú navštevovať takéto školy. Opätovne sa pýtam: Máme na južnom Slovensku v každej obci zabezpečenú túto možnosť? Nemáme. Takže tu si dovolím upozorniť predkladateľa, že takéto zrušenie § 10 zákona o štátnom jazyku je podľa môjho názoru jeden veľký gól.
Ďalej by som chcela uviesť toto: Podľa § 2 ods. 3 orgán verejnej správy v obci, kde je 20 %, poskytne odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšín. Absentuje jedno ustanovenie. V prípade, že táto písomnosť nebude vecne alebo významovo totožná, ktorá bude smerodajná? Písomnosť v slovenskom jazyku alebo v menšinovom jazyku? Je predsa chybou, ak sa nejednoznačne neustanoví, že v prípade pochybnosti prednosť má písomnosť v štátnom jazyku. Zdôrazňujem to preto, lebo s tým, že sa dalo subsidiárne postavenie zákona o štátnom jazyku vo vzťahu k tomuto legislatívnemu návrhu, môžu byť aj úplne iné výklady. Žiaľ, nemohla som sa dotknúť ďalších problémov, vo faktických poznámkach sa ich budem snažiť tlmočiť.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky: pán poslanec Orosz a pán poslanec Mészáros. Uzatváram možnosť podania prihlášok.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja sa chcem verejne opýtať pani prof. Tóthovej: V prípade, ak budú v legislatívnom procese akceptované tieto pripomienky, o ktorých hovorila, to je zmena názvu zákona, vypustenie preambuly zákona, vypustenie § 10 ods. 2 z tohto zákona a úprava § 2 ods. 3 zákona, ak nastanú zmeny v týchto ustanoveniach tak, ako ste uviedli, chcem sa opýtať, či podporíte tento zákon.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mészáros.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Mészáros:
Ďakujem, pán predseda.
Ja by som chcel zodpovedať iba jednu otázku, alebo teda vyjadriť sa iba k jednej otázke, ktorú nadhodila pani poslankyňa Tóthová. Ona sa spýtala: Máme zabezpečené slovenské školy na južnom Slovensku? Ja sa jej spýtam: Ak nemáme, kto za to môže? Však do siete škôl sa zapisujú školy, teda zakladatelia zakladajú školy rok pred začiatkom školského roka. To znamená, že za túto vec už skutočne nemôže táto vláda. Keď niekto za toto môže, tak môže pani Slavkovská, ktorá to nezabezpečila.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kotian. Pripraví sa pani poslankyňa Malíková.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Kotian:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán minister,
traumatizujúcim bodom politiky súčasnej vlády, ktorý kontroverzne zasiahol celú našu spoločnosť, je nesporne zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Uvedené negatívne dimenzie umocňuje ešte skutočnosť, ktorá zrejme nemá obdobu v parlamente iných krajín Európy, a to, že členovia tej istej vlády, rozdelení do dvoch skupín, pripravili paralelne dve antagonistické verzie zákonov k tomu istému predmetu, v našom prípade používanie jazyka národnostných menšín. Jedna väčšia skupina vlády si nechala schváliť na Legislatívnej rade vlády svoju verziu zákona. Potom si ju, prirodzene, na zasadnutí vlády na druhý deň aj schválila, pričom traja členovia Dzurindovho kabinetu, zastupujúci vo vláde slovenských Maďarov, za návrh nehlasovali. Dôvod je prozaický. Títo páni tak utvorili politický koridor pre poslancov Strany maďarskej koalície pri predkladaní ich vlastného návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Najviac zaráža však skutočnosť, že slovenskí Maďari predložili svoj návrh v parlamente skôr ako návrh vlády, v ktorej sú zastúpení. Z toho logicky vyplýva, že ho mali už vopred pripravený a ich záujem diskutovať o inom návrhu ako o svojom bol minimálny. Jedine, čo urobili inak ako v minulosti, že nebežali do Rady Európy žalovať. Tam ich promptne predbehol minister kultúry pán Kňažko. Takže terajšia vláda je "politicky veľmi vyzretá", pretože došla na to, že kto bude prvý na komisariáte v Rade Európy, ten sa nemusí báť svojho partnera z vlády a môže v parlamente vlastnej krajiny následne predložiť svoje verzie zákonov a až potom môže uplatňovať politickú legitimitu získanú v demokratických voľbách.
Skôr ako sa budem venovať tomuto návrhu, pozastavím sa nad schizofrenickým postupom členov vládnej koalície, ktorá nevie skoordinovať vlastný postup, predstavy a politickú vôľu do takej podoby, aby vystupovala kompaktne a vzbudzovala tak v očiach občanov-voličov pocit istoty a kompetentnosti. Paradoxom je, že práve táto vláda vyzýva politické, spoločenské, hospodárske subjekty tohto štátu k podpísaniu tzv. paktu stability, čiže zmierenia a vzájomnej ústretovosti.
Takže, milá vláda, najskôr dokážte slovenskému národu, že pakt stability funguje vo vašom vnútri, a až potom vám snáď niekto uverí, keď oslovíte takýmto postkomunistickým variantom Národného frontu celú spoločnosť. Z politologického hľadiska však môžeme povedať, že v porovnaní s obdobím predchádzajúcej vlády došlo k určitému historickému posunu v praktickej politike. Predtým utekali do Rady Európy žalovať a dehonestovať Slovensko z opozície slovenskí Maďari a slovenskí politici ruka v ruke. Dnes tam utekajú členovia vlády skôr ako ich maďarskí koaliční partneri, lebo zvyk im hovorí, kto prv príde, na toho strane je komisárskoeurópska pravda.
Prejdem k hlavného predmetu našej dnešnej pozornosti, a to k návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín poslancov - slovenských Maďarov, čiže Strany maďarskej koalície. Nedôveru a politické diletantstvo predkladateľov vzbudzuje v každom pozornosť už dôvodová správa, v ktorej autori klamú, že bývalá vláda Slovenskej republiky sa zaviazala vydať zákon o používaní jazyka národnostných menšín a etnických skupín. Je potrebné zdôrazniť, že predchádzajúca vláda sa so zástupcami Rady Európy, Európskej únie a OBSE dohodla o právnej úprave používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Čiže nie o takom zákone, ktorý by upravoval používanie jazykov národnostných menšín vo všeobecnosti. A presne takéto znenie mal aj záväzok bývalej vlády formulovaný v tzv. Memorande vlády Slovenskej republiky k žiadosti o členstvo v Európskej únii. V žiadnom prípade sa však tieto skutočnosti nemôžu prekrúcať, tak ako to obsahuje dôvodová správa, ktorá pri pozornej analýze navodzuje presvedčenie neserióznosti, účelovosti a hlavne odbornej a právnej nekompetentnosti. Môžeme si to dokázať na príklade odvolávania sa predkladateľov návrhu na Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, ktorý sme ratifikovali. Autori hovoria, že v tomto dohovore sú už zakotvené práva menšín na používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Pritom oni predkladajú zákon všeobecný, celoplošný, čím sa vlastne opäť dostali do rozporu sami so sebou a, prirodzene, aj s ratifikovaným dohovorom.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, z uvedeného nám vyplýva objektívny poznatok, že predložený zákon neupravuje používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ale navodzuje povinnosť štátnych a samosprávnych orgánov uskutočňovať úradný výkon v jazyku národnostnej menšiny, to jest v maďarskom, rómskom a podobne. To je zásadná podstatná rekvalifikácia, deformácia a možno aj záver, ktorý autori a predkladatelia sledujú. Takáto norma je neprijateľná nielen pre Slovensko, ale nebola by akceptovaná v žiadnej európskej krajine. Nehovoriac o tom, že je v rozpore so zákonom o používaní štátneho jazyka, ktorý bol v Rade Európy prerokovaný 5. 10. 1995, v komisii vedenou riaditeľom Direktoriátu pre politické otázky Hansom Petrom Furerom.
Celá štruktúra návrhu zákona predloženého poslancami Strany maďarskej koalície, to znamená jeho hierarchia, vecné usporiadanie paragrafov a obsahové zameranie jednotlivých článkov, je nesystémová z právneho a vecného hľadiska, pričom mnohé formulácie presahujú etnocentrické a šovinistické postoje obsahujúce nebezpečné veľkomaďarské predstavy, ktoré navodzujú dezintegráciu namiesto integrácie, ako aj antagonizmus namiesto pokojného spolunažívania.
Slovenskú národnú stranu očerňujú členovia politickej koalície slovenských Maďarov z nacionalizmu a v rôznych podobách a rôznych formách. Oni však týmto návrhom zákona predložili dôkaz neohraničeného etnocentrizmu hneď v § 1 ods. 2, v ktorom sa hovorí, že za jazyk národnostných menšín sa považuje jazyk používaný štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ktorých materinský jazyk je iný jazyk ako štátny jazyk. Potiaľ by to bolo v poriadku. Ale ďalej sa dodáva, citujem: "Pritom ide o jazyk tradične používaný na území Slovenskej republiky." Je to skrytá definícia Horného Uhorska, pretože národnostne zmiešané územia, na ktorých žijú Slováci a iné menšiny, nepresahujú celé územie Slovenskej republiky, na ktorom by sa tradične používali menšinové nárečia. Táto skutočnosť je rozlišovaná všade vo svete.
Zmätočnosť a nekoncepčnosť môžeme demonštrovať na mnohých ďalších príkladoch. § 3 je napríklad svojím názvom orientovaný na používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku, pritom je tu pomiešaná navzájom ako kŕmna zmes pre belgickú hydinu aj otázka názvu obcí a ulíc v jazyku národnostných menšín (ods. 4), ďalej označenie orgánov a inštitúcií, svadobné obrady a podobne. Dokonca ods. 7 hovorí, že poslanec Slovenskej republiky má právo pri výkone svojej funkcie používať príslušný jazyk národnostnej menšiny. Tu si preto môžeme právom položiť otázku, že ak sa vyberie taký poslanec na Oravu alebo Liptov, štát by mu bol vlastne povinný zabezpečiť ako sprievod tlmočníka. V prípade Národnej rady by sme tu museli všetci sedieť so slúchadlami ako náš bývalý prezident Kováč v Dunajskej Strede. To bol vlastne predobraz predstáv slovenských Maďarov o budúcom fungovaní ich variantu jazykového zákona.
Túto skutočnosť, žiaľ, nerieši ani tzv. vládou prijatý variant. Ak totiž poslanec Národnej rady Slovenskej republiky - Slovák príde do 20-percentnej národnostnej dediny, tak bude musieť prísť s tlmočníkom alebo slúchadlami. Uvediem ďalší príklad. Ak hovorí § 3 o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, v ktorom sú pomiešané aj názvy tabúľ obcí, tak nechápem, prečo má tento insitný zákon ďalší paragraf, to jest § 4 s názvom Používanie jazykov národnostných menšín v štátnej správe zvlášť, čiže oddelene od úradného styku, keď rokuje na úrade pre štátnu správu, tak jednoznačne ide o úradný styk.
Takéto zmätky charakterizujú celý zákon, čoho sú si predkladatelia zrejme vedomí, pretože len tak si môžeme vysvetliť skutočnosť, že aj oni nebežali so svojou verziou zákona do Rady Európy ako pán minister Kňažko, ktorý reprezentuje druhú časť vládnej verzie jazykového menšinového zákona. Trápne by bolo, keby sa tam so svojimi návrhmi stretli v jeden deň a v jednu hodinu. To by nás zrejme do Európskej únie prijali aj bez poradovníka.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
mám tu ďalší materiál, ale vzhľadom na obmedzenie môjho vystúpenia na desať minút môžem povedať toľko, že nepodporím túto verziu zákona, ktorá je tu predložená v jednej a v druhej podobe.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Duka-Zólyomi, pani poslankyňa Kolláriková, pani poslankyňa Podhradská. Pani poslankyňa Podhradská ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec spomínal, že tu ide vlastne o úpravu úradovania. Myslím, že v tomto máme totožný názor. Ja by som chcela ponúknuť ešte ďalší argument, že to skutočne je tak. Podľa návrhu § 4 ods. 3 na požiadanie informácie o všeobecne záväzných predpisoch orgány verejnej správy dávajú v menšinovom jazyku. Prosím vás, všeobecne záväzné právne predpisy, to sú zákony, vládne nariadenia, vyhlášky ministerstiev a všeobecne záväzné predpisy miestnych orgánov. Toto nie je beletria. Dávať informácie o právnej úprave, to je veľmi zložitá činnosť. Musia byť presne vyšpecifikované pojmovo tie právne pojmy, ktoré sú v právnom predpise. Ja sa pýtam: Kto to bude robiť? To je nárast ďalších pracovníkov. Kto to bude platiť? To sú ďalšie financie. A mám veľké obavy, že to skončí tým, že vlastne budeme náš právny poriadok prekladať prevažne do maďarčiny a potom budeme mať nielen dva úradné jazyky, ale budeme mať aj právnu sústavu predpisov, celé právo preložené aj do tohto jazyka.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som pána navrhovateľa a spravodajcu, aby zaujali svoje miesta.
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán Árpád Duka-Zólyomi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Kotian,
porozmýšľali ste už o tom, že ak používate neustále deformované označenie slovenskí Maďari, čo to znamená? Ak niekto má identitu a má národnosť maďarskú, tak je Maďar. Ak má identitu slovenskú a má národnosť slovenskú, tak je Slovák. Ale slovenský Maďar - čo to znamená? Tak nemôže byť niekto súčasne Maďar aj Slovák. Veľmi vás prosím, aby ste tu nezavádzali nejaké schizofrenické vzťahy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Kolegovia, nechajte ma hovoriť, kolega Cuper. Ja by som nadviazala na predrečníka a zároveň by som ho aj doplnila. Podľa informácií ministerstva školstva z roku 1995 na južnom území Slovenskej republiky vo viac ako 90 obciach neboli v tom čase slovenské školy. Predošlá vláda postupne riešila túto situáciu aj formou vytvárania tzv. malotriedok, aby bola splnená litera zákona 270/1995, kde vláda vlastne zodpovedá za správnu výučbu štátneho jazyka. Z toho jasne vyplýva, že situácia, ktorá bola do roku 1995, sa netýkala pani ministerky Slavkovskej, pretože pani ministerka Slavkovská vlastne nastúpila až na konci tohto obdobia v roku 1994, koncom roka 1994. A toto sa týkalo obdobia pred rokom 1994. Za obdobie pani ministerky skutočne sa tento počet znížil a ja som preto dávala aj otázku na pána ministra Kňažka, že koľko je teraz - v tomto období - obcí, v ktorých ešte treba zriadiť slovenské školy.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predseda.
Ja by som chcela vyjadriť svoj súhlas s jedným argumentom, ktorý tu použil pán poslanec vo svojom vystúpení, keď hovoril, že naozaj obidve verzie zákonov, ako sú tu predložené - aj vládny návrh, aj poslanecký návrh -, sú skôr sústredeným úsilím o dezintegráciu namiesto integrácie, po ktorej toľko voláme, o dezintegráciu slovenskej spoločnosti. Ja som tu už dnes v jednom svojom vystúpení spomínala situáciu v Spojených štátoch amerických a mnohí sa usmievali, nesúhlasne mi dávali najavo, že nehovorím pravdu, tak by som chcela pripomenúť, že v snemovni Spojených štátov 1. augusta 1996 prijali Emersonov zákon o používaní anglického jazyka, podľa ktorého sa vyžaduje, aby sa všetka agenda federálnych orgánov a inštitúcií vykonávala v angličtine. A v dôvodovej správe tohto zákona sa hovorí, budem teraz citovať: "Zákon doslova ukladá vláde povinnosť zachovávať a posilňovať úlohu angličtiny ako úradného jazyka Spojených štátov amerických, lebo používanie jedného spoločného jazyka pri výkone štátnej správy a v úradnom styku podporí efektívnosť a spravodlivosť voči všetkých občanom Spojených štátov." Zdá sa, že to, čo platí v Spojených štátoch, už nemusí platiť na Slovensku. Na Slovensku budeme uplatňovať iné kritériá na spravodlivosť a efektívnosť.
A na záver mi dovoľte už len jednu poznámku. Keď sa tu už niekto ohradil proti termínu, ktorý použil pán Kotian - mám na mysli teraz termín slovenský Maďar -, možno by sme mali požiadať amerického Maďara pána Sorosa, aby vysvetlil pánovi Dukovi-Zólyomimu, aký je rozdiel medzi americkým Maďarom a slovenským Maďarom. Možno ten, že americký Maďar je lojálny voči Spojeným štátom, len slovenský Maďar akosi zabúda, že by mal byť lojálny voči Slovensku.
Predseda NR SR J. Migaš:
V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Malíková. Pripraví sa pán poslanec Engliš.
Poslankyňa A. Malíková:
Hoci boli na rokovanie predložené dva návrhy zákona o používaní jazyka menšín, nebudem sa vo svojom vystúpení vôbec zaoberať tým, ktorý vypracovali poslanci SMK. Myslím si totiž, že predloženie dvoch návrhov tohto zákona je len divadlom pre verejnosť, divadlom, ktoré má zakryť, že súčasná vláda ustupuje neúmerným požiadavkám SMK a neopodstatneným požiadavkám zahraničia a že pritom ide proti vlastnému národu a hazarduje, a to treba už otvorene povedať, so štátnou suverenitou republiky, ktorej súčasťou je v prvom rade jazyková suverenita.
To, čo som povedala, sa stane skutočnosťou, aj keď bude prijatý vládny návrh zákona. Už dopredu viacerí predstavitelia vládnej koalície hovoria totiž o ochote uspokojiť požiadavky SMK v iných ďalších zákonoch, ktoré budú nasledovať po prijatí tohto, ktorý je tým povestným prstom a jeho podaním politici SMK dobre vedia, že uchmatnú celú ruku.
Pán Bugár sa sťažoval, že im prekáža, že zákon rieši iba používanie jazyka v úradnom styku, a nie v školstve a kultúre. Žiadajú používať zemepisné názvy, názvy obcí vo svojom rodnom jazyku, to jest v maďarčine. Teda Slovensko by sme mali nazývať Felvidék. Zaujímavé, že nie je ani zmienka o iných národnostiach, ale aj tak všetci dobre vieme, že zákon je určený len pre maďarskú národnosť. Predseda SMK tiež vyjadril snahu hľadať iné možnosti dosiahnutia dohody. Ak si jeho slová dáte do súvislosti s odpoveďou podpredsedu vlády pána Fogaša, ktorý tiež nie je proti, to znamená proti tomu, aby sa Slovensko volalo Felvidék, ale že to už bude úlohou nových mediálnych zákonov, musí nám byť všetkým jasné, že skutočne ide o divadlo pred verejnosťou. Túto divadelnú hru by som nazvala "Obhajcovia národa z radov vládnej koalície" v úvodzovkách proti maďarskej iredente a šovinizmu - bez úvodzoviek. Úlohy a obsadenie: "obhajcovia národa" - SDĽ, SOP, SDK a ostatní, maďarská iredenta - SMK (odpor budú len predstierať).
Predvádzate nám teda hru na dobrých a zlých. Väčšina vládnej koalície má byť akože tá dobrá, ktorá nechce ustúpiť požiadavkám SMK a prijať ich verziu zákona. Myslíte si však, že vám národ na takéto priehľadné divadlo skočí? Verím, že nie. Veď stačí, aby si oživili v pamäti niektoré pasáže z vašej koaličnej dohody. Napríklad tú, kde vláda sľubuje, že nebude presadzovať alternatívne dvojjazyčné školstvo, že bude riešiť prípravu pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom menšín, teológov, kultúrnych, osvetových pracovníkov v jazyku menšín a že podporí zriadenie pobočiek zahraničných univerzít. Teda SMK, jej politici dobre vedia, že dosiahnu to, čím ste sa im upísali, ale nie naraz, ale po častiach. A občanom ste sa rozhodli zahrať divadlo, aby ste nemuseli priznať, že pre udržanie sa pri moci ste ochotní urobiť čokoľvek - i ohroziť štátnu suverenitu a integritu Slovenskej republiky, spôsobiť diskrimináciu Slovákov na ich vlastnom území, jeho jediného štátu, a znevýhodňovať ich na južnom Slovensku, zdôrazňujem Slovensku, aj keď južnom, postaviť ich do pozície druhotriednych občanov a vytvoriť ideálne podmienky na ich jazykovú asimiláciu, prípadne donútiť ich opustiť toto územie. Práve to posledné - vytvorenie etnicky čistého územia na južnom Slovensku, územia bez Slovákov - je ten pravý motív a cieľ, pre ktorý je prijatie tohto zákona také potrebné.
Veľmi často sa ako jeden z hlavných argumentov nutnosti prijatia zákona hovorí, že tento zákon je pomaly tou najvýznamnejšou podmienkou na vstup do zeme zasľúbenej, do Európskej únie, že je to akýsi registračný lístok, ktorý nám umožní zúčastniť sa pretekov. Myslím si, že prijatie tohto zákona nie je rozhodujúce a jeho prípadné neprijatie vôbec neovplyvní naše umiestnenie sa v súťaži zvanej Beh do zeme zasľúbenej alebo Vstup do Európskej únie. Žiadna krajina Európskej únie totiž podobný zákon nemá. Určite si pamätáte, že v časoch Mečiarovej vlády sme žiadali nejakú podobnú legislatívnu predlohu alebo vzor. Nemohli nám ho poskytnúť, pretože jednoducho žiadna taká neexistuje. Práva národnostných menšín na Slovensku nielen v oblasti používania ich materinského jazyka sú totiž nadštandardné. Vyvstáva otázka: Prečo politici Európskej únie žiadajú od nás viac, ako dávajú sami svojim menšinám? Prečo, keď všetky tieto vyspelé krajiny Európskej únie posilňujú v rámci svojich štátov vnútornú integritu aj posilnením postavenia štátneho jazyka, Slovensku nanucujú niečo, čo ho má dezintegrovať, vnútorne roztrieštiť a destabilizovať? Nie je to vari práve preto, že ten, kto je vnútorne silný, je silný aj pred svetom a môže vystupovať ako partner, a ten, kto je vnútorne roztrieštený, oslabený, je i navonok ten slabší a v postavení podriadeného a sluhu? Presne v duchu hesla Rozdeľuj a panuj! Nemá byť snáď Slovensko ďalším pokusným laboratóriom v duchu rétoriky pána poslanca Šebeja pre mocných tohto sveta, na ktorom si chcú odskúšať následky prijatia takého zákona, ktorý inde vo svete neexistuje a môže sa stať rozbuškou ďalšieho Kosova, Kosova II, tentoraz v európskej verzii?
O Slovenskej národnej strane mnohí tvrdia, že sa chystáme Slovensko izolovať. Nie je to pravda! Snáď vy sa ho chystáte izolovať, pretože nanucujete zákony, ktoré nevystihujú a neodrážajú celosvetové trendy. Prečo si nezoberiete príklad napríklad Francúzska, ktorého ústava uznáva len jeden jazyk republiky - francúzštinu? Prečo sa bojíte prijať, aby v ústave Slovenskej republiky bola podľa tohto vzoru slovenčina bez obmedzenia? Vstup do Európskej únie bude prospešný len vtedy, ak budeme ekonomicky silnou krajinou a vnútorne jednotným štátom. Bolo by dobré, keby súčasná vláda si toto uvedomila, ako jej to odporučil i pán van den Broek, a aby sa venovala viac ekonomickým výsledkom, lebo pri hodnotení štátu sa viac prihliada na ne, a nezahmlievala svoju neschopnosť koncepčne riešiť ekonomické problémy Slovenska podobnými dymovými clonami, akou je i tento zákon.
Veľa sa hovorilo o tom, aké posudky a vysvedčenia tomuto návrhu zákona dali vysokí komisári, neviem odkiaľ. Ja sa však pýtam: Koho zastupujú z občanov Slovenska títo ľudia a či oni budú znášať dôsledky tohto zákona? Chcem jasne povedať, ak nás neprijmú do Európskej únie, tak len a len z ekonomických dôvodov, za ktoré môže táto vláda. A chcem sa opýtať: Čo je pre občana aj maďarskej národnosti dôležitejšie? To, že bude mať rovnako ako Slovák prázdne stoly vďaka neschopnosti vlády vládnuť, alebo to, že sa bude môcť dorozumievať? Pán Dzurinda hovoril o čadčianskych hladovkároch, len sa zabudol priznať, že tie ženy mu povedali: Nevybíjajte sa na hlúpych zákonoch ako tento a robte niečo pre nás, pre obyčajných ľudí!
Na záver by som vám chcela ešte povedať dva americké Murphyho zákony, tie sa vám budú veľmi páčiť. "Všetko, čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí" a "Všetko, čo bolo spojené, sa skôr či neskôr rozpadne". Prvý sa týka činnosti tejto vlády počas 8 mesiacov a druhý budúcnosti vládnej koalície. Teraz vládnete arogantne z pozície moci a proti Slovensku, ale aj vaša vláda je časovo ohraničená a zlé zákony a všetko zlé, čo pre Slovensko urobíte, sa dajú nahradiť a nahradia sa dobrými a Slovensku prospešnými.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky: pán poslanec Cuper, pán poslanec Engliš ako posledný.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
ja len predsa by som pani poslankyňu Malíkovú konfrontoval s ňou trochu. Pani poslankyňa Malíková použila pojem "maďarská iredenta". Je to geopolitický pojem a nevystihuje celú podstatu problému pomenovania slovenských Maďarov, proti čomu protestoval oprávnene aj pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, teda Zvolenský. Nedal by sa použiť ani pojem "zahraniční Maďari", pretože to by tak mohla hovoriť Budapešť vo vzťahu k svojim emigrantom, ale oni nie sú emigrantmi z Maďarska. Potom by ešte prichádzal do úvahy možný pojem "československí Maďari", to pre tých, ktorí sa narodili za bývalej Česko-slovenskej republiky, potom "Maďari slovenského štátu", ktorí sa narodili za slovenského štátu, potom ešte tí, ktorí sa narodili počas horthyovskej okupácie južného Slovenska, tí by sa mohli volať "okupační Maďari". Ale pánovi Dukovi-Zólyomimu uniklo, že aj v Amerike sa bežne používa pojem "Latinoameričania" alebo "Íroameričania", takže aj pojem "maďarskí Slováci" by nebol až taký zlý. Ale ja by som najradšej používal pojem "maďarsky hovoriaci Slováci", pretože naozaj ide väčšinou už o občanov Slovenskej republiky, ktorí sa tu narodili, tu vždy žili a majú slovenské občianstvo, ale hovoria maďarským jazykom. Takže sú to Slováci hovoriaci maďarským jazykom.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predseda.
Vážená pani poslankyňa, v tejto snemovni sa gratulovalo k meninám a ja si dovoľujem vám zagratulovať k vášmu vystúpeniu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš, pripraví sa pán poslanec Ballek.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
ja som svoj názor na vládny návrh zákona a vlastne aj na poslanecký povedal pri prerokovaní skráteného legislatívneho konania. Podľa mňa je nepotrebný. Dovoľujem si vám však prečítať jeden list, ktorý ma zaujal:
"My, príslušníci slovenského národa žijúci v cudzine, pociťujeme z vlastnej každodennej skúsenosti dôležitosť zachovať si dorozumievací prostriedok - slovenčinu. Považujeme ju za súčasť dedičstva, ktorú sme si so sebou priniesli do cudzieho sveta. Nik nám nebráni, aby sme sa dorozumievali a kultúrne rozvíjali medzi sebou, či v súkromí, či vo verejnosti, po slovensky. Je však samozrejmé, že v styku s úradmi používame úradný jazyk toho-ktorého spolkového štátu, kantónu." To aj pre pána poslanca Šlachtu.
"Robíme tak i vo vlastnom záujme, aby sme sa mohli integrovať do spoločenstva občanov, medzi ktorými žijeme, a neuzatvárali sa sami do geta."
Zdôrazňujem, robíme tak i vo vlastnom záujme, aby sme sa mohli integrovať do spoločenstva občanov, medzi ktorými žijeme a neuzatvárali sa sami do geta.
"Ak sa nazdávate, že práve Slovensko má byť pokusným územím, na ktorom sa majú uviesť do života také zákony, ktoré v západnom svete nejestvujú, potom si musíte uvedomiť, že takýmto zákonom kladiete časovanú nálož, ktorá v blízkej budúcnosti môže vybuchnúť v otvorený občiansky konflikt ako v Kosove. Prečo nesledovať príklady takých veľkých štátov, akým je napríklad Francúzsko či Spojené štáty severoamerické? V Spojených štátoch bolo nedávno, iba nedávno prijaté rozhodnutie o jedinečnom postavení anglického jazyka ako úradnej reči na všetkých úrovniach verejného života, a to bez ohľadu na etnickú príslušnosť občanov."
Opäť zdôrazňujem, že v Spojených štátoch bolo iba nedávno prijaté rozhodnutie o jedinečnom postavení anglického jazyka ako úradnej reči.
"Apelujeme na vás, aby ste si uvedomili závažnosť rozhodnutia, ktoré sa chystáte prijať. Uvedomte si, prosím, aké množstvo problémov právnych, finančných, spoločenských i ľudských bude na Slovensku vyvolaných postavením cudzích jazykov na úroveň úradného slovenského jazyka. Ak by sme deklarovali, že niektorý cudzí jazyk je na území Slovenskej republiky rovnocenný čo do zrozumiteľnosti so slovenčinou, by sme sa sami nielen znevážili, ale násilne nútili hlavne mladú generáciu osvojovať si jazyky malých národov nepotrebných v medzinárodnom styku. Trend rozširovania v oblasti Slovenskej republiky, v ktorých by boli tieto cudzie jazyky postavené na úroveň slovenčiny, bude neúprosne pokračovať. Ak by sme povýšili jazyky menšín na úroveň úradného jazyka, čo i len v niektorých oblastiach či už Slovenska, alebo verejného života, znevýhodnili by sme občanov hovoriacich iba slovensky. Postavili ich do pozície druhotriednych občanov a podporili ich jazykovú asimiláciu na vlastnom území."
Opäť zdôrazňujem, že by sme postavili občanov hovoriacich po slovensky do pozície druhotriednych občanov.
"Sťažili by sme celospoločenské dorozumievanie, podporili štiepenie spoločnosti a jej dezintegráciu, rozdelili spoločnosť na národnostnom princípe a pokúsili sa o novú separáciu národnostných menšín. Občanom Slovenska nehovoriacim po slovensky zlepšíme vyhliadky na integráciu do spoločnosti iba tak, že im umožníme osvojiť si štátny jazyk. Uvedomte si, prosím, že aj vy máte povinnosť zachovať dedičstvo predchádzajúcich generácií a odovzdať ho neporušené a nedeformované budúcim generáciám."
Dovolil som si vám prečítať list Združenia Slovákov vo Švajčiarsku podpísaný jej predsedom pánom Zelenayom. Zdôrazňoval som niektoré myšlienky a dovolím si ich na záver zopakovať a upozorniť na ne. Národnostné menšiny v styku s úradmi používajú úradný jazyk vo vlastnom záujme, aby sa mohli integrovať do spoločenstva občanov, medzi ktorými žijú, aby sa neuzatvárali sami do geta. Z toho mi vyplýva len to, že tým, ktorí chcú presadiť tento zákon, vôbec nejde o integrovanie sa do spoločenstva Slovákov, naopak, sami sa chcú vyčleniť z tohto spoločenstva. Pýtam sa: Prečo asi? Aj v Spojených štátoch amerických prijaté rozhodnutie o jedinečnom postavení anglického jazyka ako úradnej reči na všetkých úrovniach verejného života, a to bez ohľadu na etnickú príslušnosť občanov, je samozrejmosť. Nemienim tu spomínať ďalšie veľké krajiny - Francúzsko, Nemecko, Anglicko by som, samozrejme, pri tom vymenovaní nemohol obísť. Z toho mi vyplýva, že v tomto prípade tí, čo chcú presadiť tento zákon, si nemienia vziať príklad z týchto veľkých národov. Opäť sa pýtam: Prečo asi? Pretože sa cítia byť veľkým národom ako vyššie uvedené alebo aspoň väčším ako slovenský národ na svojom území.
Po tretie, ak povýšime jazyk menšín na úroveň úradného jazyka občanov hovoriacich iba po slovensky, teda Slovákov postavíme do pozície druhotriednych občanov, štátotvorný národ v pozícii druhotriednej. Pýtam sa: Prečo asi? Pretože sily, ktoré chcú presadiť tento zákon, to tak chcú. Chcú, aby slovenský národ, občania hovoriaci po slovensky, Slováci, napriek presadeniu svojej tisícročnej túžby boli tam, kde boli pred sto a viac rokmi. Aby boli v Slovenskej republike druhotriednymi občanmi. K tomuto je toto celé snaženie a k tomu smeruje celé toto snaženie.
Takže, panie poslankyne a páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a vôbec politici slovenských politických strán, máte to vo svojich rukách. Zabráňte tomuto snaženiu. Zväzovanie Svätoplukových prútov by nemala byť len divadelná fraška. Pevne verím, páni slovenskí politici, že to teraz sleduje celý slovenský národ a že vy dokážete, že ste právom na svojich miestach.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)