Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca je sedem faktických poznámok siedmich pánov poslancov.
Prvý pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec,
prekvapuje ma, že tvrdíte to, že ste Slovák a cítite sa byť Slovákom, pretože som čítal váš veľmi zaujímavý rozhovor, v ktorom deklarujete, že vaším hlavným mestom bola, je a bude Praha. Tak to je dosť kuriózne. Druhá vec, tých štátov som precestoval nemálo aj ja, ale nestretol som sa s tým, že by v Británii bola waleská keltčina úradným jazykom a bolo by možné sa ňou dohovoriť v celej Veľkej Británii. Nestretol som sa v Nórku alebo vo Fínsku s tým, že by lapončina bola v takej istej pozícii. A ten váš príklad so Švajčiarskom je mimoriadne bokom, pretože Švajčiarsko nie je jeden kompletný štát, ale je to združenie, voľné združenie 22 kantónov. To je konfederácia. Každý kantón má svojprávnosť a sú voľne spojené. Takže tam neexistuje nielen jediný štátny jazyk, tam neexistuje dokonca ani ministerstvo zahraničných vecí, ak o tom neviete. Takže, prosím vás, používajte tu príklady, ktoré sú také, že sú porovnateľné so Slovenskou republikou a slovenským štátom, a nie je to, čo je úplne bokom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Šlachta,
mňa teší, že sa vaši študenti dohovoria navzájom aj po nemecky alebo anglicky, lebo aj naši študenti sa dohovoria na právnickej fakulte, ba dokonca im objednávame z času na čas, ako nám to peniaze dovolia, aj profesorov zo zahraničia, ktorí im prednášajú po anglicky alebo francúzsky, alebo španielsky. Ale nechápem absolútne váš zmysel pre porozumenie, prečo chcete Slovensko, a teda nás Slovákov viesť do zjednotenej Európy cez Budapešť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slaný, choďte telefonovať von.
Poslanec J. Cuper:
Nevidím dôvod, prečo by, ak vy hovoríte o vyšších vznešených ideáloch európanstva a vzájomného porozumenia, nevidím dôvod, prečo žiadate iba od nás, Slovákov, porozumenie pre to, aby sme povýšili maďarčinu na druhý štátny a úradný jazyk na Slovensku a možnože aj na svetový, prečo nežiadate to isté, tú istú dávku tolerancie a znášanlivosti a pochopenia aj pre tých poslancov, ktorí sedia pod vami, teda poslancov maďarskej koalície, ale ste taký voči nim ústretový. Zrejme asi to vaše európanstvo má jednofarebné videnie. Vidíte iba požiadavky alebo potreby iných voči Slovensku. Nehnevajte sa, ja viem o tom, že aj také štáty európansky sa tváriace ako Francúzsko odmietli používanie regionálnych, alebo povyšovanie regionálnych jazykov na úroveň francúzštiny. Obdobne hovoril pán Hofbauer o Anglicku, obdobne by sme mohli hovoriť o Spojených štátoch amerických a ďalších svetoobčiansky tváriacich sa krajinách.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcel by som naznačiť, že pán poslanec Šlachta v podstate buď je nedôsledný vo svojom myslení, alebo je to pokrytectvo. Vezmime si prvý príklad. Tu v tejto snemovni sa ohradil proti tomu, keď ja som oslovoval pánov poslancov z kruhov opozície ako priatelia, povedal, ja rozhodne som síce Lipták, ale nie som priateľ pána Húsku. Tak ja si myslím, že jeho veliká netolerancia ku všeobecnému oslovovaniu, k hľadaniu komunikačných vzťahov je v hlbokom rozpore s tým, čo predtým hovoril. To znamená, nerobte tu pokrytcov, nerobte veľkorysé odstraňovanie hraníc, keď ide v podstate len o posúvanie národnostných a etnických hraníc. A všetky tie hry okolo toho sú také, že nám iba sľubujete, že budúca Európa, to bude v podstate Európa bez hraníc a, samozrejme, aj bez etnických hraníc.
Ale, vážení, ak vy sa cítite vykorenení, tak nerátajte s tým, že sa cítia všetci ostatní. Ale ani hegemóni sa necítia vykorenení, lebo aj tí to robia práve kvôli tomu, aby posúvali hranice vo svoj vlastný prospech. Takže dávajte pozor a nedávajte nám rady, ako sa máme do budúcej Európy pripravovať. Áno, máme svoje imunitné systémy, ale nie z dôvodov menejcennosti. Máme ich preto, lebo každý živý a zdravý orgán má svoje imunitné systémy. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Malchárek.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
nie z kolegiálnej slušnosti, ale z hlbokého presvedčenia si veľmi vážim slová pána kolegu Štefana Šlachtu a stotožňujem sa s nimi. Bol by som veľmi šťastný, ak by sme si spoločne uvedomili, že pre občanov tohto krásneho štátu urobíme viac činmi, a nie populistickými vyjadreniami, ktoré s názormi európskych demokraticky zmýšľajúcich politikov nemajú nič spoločné. Nielen slová a búchanie sa do hrude, ale konkrétne činy, a tým aj podpora tohto európskeho legislatívneho štandardu v tejto oblasti dostane Slovenskú republiku do prosperujúcej Európy. Podporujem vládny návrh tohto zákona, aj prípadne jeho skvalitňovanie v druhom čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja mám k vystúpeniu pán poslanca Šlachtu len tri poznámky. Myslím si, že je naozaj skvelé, ak študenti pána Šlachtu sa dohovoria medzi sebou aj nemecky, aj anglicky, ale chcem sa ho spýtať, či si nemyslí, že by bolo prinajmenšom žiaduce, aby sa, keďže ako už spomínal, že ide o študentov jednak aj slovenskej národnosti, aj maďarskej národnosti, keby sa títo študenti dohovorili medzi sebou prípadne aj v slovenčine, pretože slovenčina je štátnym jazykom v tomto štáte a oni sú občanmi Slovenskej republiky.
Druhá poznámka. Pán poslanec, keď ste tu hovorili, čo je demokratické, čo je európske a kto je vystrašený, kto sa nechce s kým konfrontovať, myslím si, že by ste sa mohli uchádzať o poradcu v jazykových právach, napríklad v Spojených štátoch amerických, kde, ako viete, žije veľká skupina hispánskeho obyvateľstva a pokiaľ dobre viem, nie je možné ani v jednej časti Spojených štátov v úradnom styku používať španielčinu. Takže, pán poslanec, mali by ste sa trošku hamovať vo svojich obvineniach, kto sa koho bojí a kto sa bojí akej konfrontácie. Viete veľmi dobre, že v roku 1996, darmo sa tam bráni váš kolega, v roku 1996 bol práve v Spojených štátoch ustanovený zákon, ktorý hovorí, že úradným jazykom je tu angličtina, ak bude viac času, vám tu budem z neho aj citovať a trošku ozrejmím to, prečo o tom hovorím.
A už na záver len jednu poznámku. Veľmi ma mrzí, keď ste tu už spomínali ten príklad Fínska o tom, ako vo Fínsku na automatických práčkach sú nápisy aj vo fínčine, aj vo švédčine, že - a keď ste už spomínali aj tých Laponcov, škoda, že ste nám nepovedali, ako majú automatické práčky označené Laponci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec Šlachta,
mňa vaše vystúpenie veľmi prekvapilo. Vy ste totiž miešali hrušky s jablkami. A ja budem argumentovať prečo. Dúfam, že moje vyjadrenie nikto nebude považovať za komunistické vyjadrenie, keďže nikdy som nebola členkou Komunistickej strany.
Po prvé, dávali ste vzor, Američania sa cítia byť Američanmi. Áno, ale zabudli ste povedať, že v Spojených štátoch amerických každý musí ovládať angličtinu, nie je prípustný iný úradný jazyk. A pani Hillary Clintonová sa dokonca vyjadrila, že nemôžu si dovoliť vychovávať v menšinových jazykoch, pretože toto by bola výchova občanov druhej kategórie. Toto ste si nepovšimli, pán poslanec Šlachta? Ďalej ste sa pasovali za Európana. Mám otázku: Sú Francúzi Európanmi? Áno, sú. Potom prečo sa dištancovali od charty regionálnych jazykov? Prečo ju považujú za protiústavnú? Prečo napriek tomu, že minister zahraničných vecí Francúzska túto chartu podpísal, pro domo je jednoznačné stanovisko, že parlament túto chartu menšinových jazykov nepodporí a navyše Charta regionálnych a menšinových jazykov je vo Francúzsku považovaná za protiústavnú. Pán poslanec, chcete povedať, že Francúzi sa necítia byť Európanmi? Ja si myslím, že nie. Preto jednoznačne trvám na tom, že miešate hrušky s jablkami...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
človek už pomaly ani nie je prekvapený ani takými vyjadreniami, ako mal vysokoškolský pedagóg. Skutočne človek musí byť smutný, že máme takýchto učiteľov, ktorí vychovávajú našich ľudí k euroobčianstvu, k svetoobčianstvu, ale zabúdajú na to, kde vyrástli. Pritom je skutočne často zaujímavé, že títo ľudia, ktorí sa takto tvária, im ešte často trčí slama z čižiem z vidieka, v ktorom vyrástli. Ja si myslím, že aj keď bude Európa integrovaná, zostanú ľudia hrdí na svoje územie, na svoje krajiny, na svoje štáty, v ktorých boli. Skutočne človek sa nemôže čudovať, že absolventi vysokých škôl sa naozaj často naozaj správajú ako svetoobčania, potom zabudnú na to, odkiaľ prídu. Ale keď sa vrátia, oni sa potom veľmi rýchlo vracajú domov a zistia s potešením alebo s hrôzou, že predsa len doma je lepšie ako všelikde inde ten horký chlieb.
Ja som presvedčený o tom, že bol najvyšší čas, aby Slovenská republika vznikla, aby sa osamostatnila. Vy ste to neurobili, vy ste sa toho báli. Vy ste ani týmto ľuďom nedôverovali, lebo ste chceli byť svetoobčania. Ale na to ste zabudli, že v minulom storočí zo Slovákov sa rozširovali počty Maďarov, Čechov, Američanov, Kanaďanov, Francúzov, Belgičanov a čo ja viem koho ešte. Nakoniec keď zoberieme štatistiku, ešte pred 100 rokmi v Uhrách bolo Maďarov menej ako iných národností a pozrite sa ešte na výsledky, aké sú teraz. V Maďarsku je znižovanie počtu obyvateľov už niekoľko desaťročí. Samozrejme, oni potrebujú pomaďarčovať, potrebujú volať ľudí z Rumunska, áno, emigráciu z Rumunska ste podporovali, lebo sa zvyšovali vtedy počty. A to isté bolo aj v Českej republike. A pozrite sa, je najvyšší čas, aby sa Slovensko osamostatnilo, aby sa budovalo, aby rástlo. A skutočne sa...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, to boli faktické poznámky k poslednému vystúpujúcemu pánovi poslancovi Šlachtovi, ktorý vystúpil za klub Strany občianskeho porozumenia.
Teraz prečítam poradie, v akom sa prihlásili páni poslanci do rozpravy k týmto návrhom zákonov: páni poslanci Šepták, Tóthová, Kotian, Zelník, Engliš, Ballek, Tkáč, Brňák, Moric, Weiss, Benčat, Malíková, Slobodník, Húska, Drobný, Hofbauer, Kvarda, Švantner, Zlocha, Dolníková, Jarjabek, Keltošová, Baco, Nagy, Andrejčák, Cabaj, Binder, Cagala, Cuper, Gašparovič a Sitek s tým, že pán poslanec Zelník prosil o možnosť zmeny poradia namiesto pani poslankyne Malíkovej, takže v poradí ako štvrtá vystúpi pani poslankyňa Malíková a v poradí ako dvanásty pán poslanec Zelník. S touto zmenou budeme pokračovať ďalej v rozprave.
Pán poslanec Orosz.
(Hlasy v sále.)
Preto zvoním, lebo bude prestávka na večeru, aby som to mohol povedať všetkým poslancom.
Pán poslanec Orosz, pani poslankyňa Belohorská a pani poslankyňa Tóthová.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
V mene troch poslaneckých klubov dávam procedurálny návrh, aby sa v ďalšom priebehu rečnícky čas na vystúpenie rečníka skrátil na 10 minút. (Potlesk.)
To je jeden procedurálny návrh. A druhý procedurálny návrh, aby sme dnes pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Veľmi ma to mrzí, že vám to musím povedať, doteraz som bola presvedčená o tom, že vediete dosť nezávisle tieto schôdze. Teraz ale prosím, keby ste si na chvíľu odišli aj vy oddýchnuť a zverili ste vedenie schôdze niekomu inému, pretože tentoraz vám chcem povedať, že ste si s nami trošku zamanipulovali. Najprv ste zazvonili, lebo ste veľmi dobre vedeli, že budete potrebovať hlasy k niečomu, na čom ste sa predtým dohodli.
(Šum v sále a hlasy.)
Ešte raz znovu hovorím, veľmi ma to mrzí, lebo keby bol dal pán poslanec Orosz ten návrh predtým, ako ste vy zvonili, tak to beriem za nezávislé vedenie. Ešte raz - mrzí ma to.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Mám procedurálny návrh nasledujúceho znenia: Pokiaľ poslanec v diskusii vystúpi k obom legislatívnym predlohám, jeho čas bude nie 10, ale 20 minút na vystúpenie, čo znamená 10 minút ku každej legislatívnej predlohe.
(Hlasy a šum zo sály.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Pán predsedajúci,
v mene dvoch klubov SNS a HZDS v zmysle § 66 rokovacieho poriadku ods. 4 žiadam o bezodkladné zvolanie politického grémia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
ja mám v podstate ten istý návrh ako pani poslankyňa Tóthová. Prerokúvame dva návrhy zákonov. Desať minút je málo. Preto navrhujem, aby sme mali minimálne dvadsať minút, pokiaľ sa poslanec vyjadrí k obidvom návrhom zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby sme rokovanie dnešnej schôdze skončili o 21.00 hodine.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predseda a pán predsedajúci,
mám procedurálny návrh, aby ste zvolali okamžite politické grémium, na ktorom by sa okamžite prerokovala skutočnosť, že v tomto parlamente vládna koalícia neustále zneužíva svoje postavenie väčšiny. Neustále nás núti k protiparlamentným zvyklostiam rokovať o bezvýznamných otázkach pre tento národ celú noc, a o zásadných ekonomických otázkach sa nehovorí, nerokuje. Sociálne problémy takisto sa neriešia. A my sa tu zaoberáme absolútne bezvýznamným problémom, ako povýšiť maďarčinu na druhý štátny a úradný jazyk v tomto štáte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová ešte raz.
Poslankyňa K. Tóthová:
Chcela som len povedať, že ste mi nedali možnosť odôvodniť môj návrh. Vypli ste ma.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ja som vás nevypol, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ja som sa tiež nevypla. Totiž podľa rokovacieho poriadku môžete k návrhu skrátiť rozpravu najmenej na desať minút. Ide o dva návrhy. To znamená, že v zmysle rokovacieho poriadku ten, kto bude vystupovať k dvom návrhom, môže mať minimálne dvadsať minút, pán predsedajúci. V tom je ratio môjho návrhu. Inak porušíte rokovací poriadok.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ja som sa chcela iba pripojiť k tej požiadavke pani Malíkovej, keďže spomínala náš klub. Takže potvrdzujem, že aj náš klub je za tento návrh.
(Hlasy z pléna.)
Ale to musí druhý klub potvrdiť. To sa nedá len tak.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ja žiadam, pán podpredseda, aby sa určil aj čas, dokedy budeme rokovať. To neznamená, že chcete od nás zase, aby sme tu boli do štvrtej ráno. Sú tu aj ďalšie dni. Je tu ďalší týždeň. A keď sa pozriete na harmonogram toho, čo máme prerokovať, tak treba pristúpiť na to, čo povedal pán predseda pri minulom prípade - do deviatej večer a koniec. Nebudeme tu celú noc sedieť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, odznel taký návrh, aby sme rokovali do 21.00 hodiny, ktorý podal pán poslanec Jarjabek. Budeme o ňom hlasovať.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, jednoducho je chrapúnstvo chcieť rokovať, pretože...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vypnite pána poslanca Hofbauera.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odznelo niekoľko procedurálnych návrhov. Odporúčam, aby sme hlasovali o prvom, ktorý podal pán poslanec Orosz v mene troch poslaneckých klubov. Navrhuje skrátiť rozpravu o prerokúvaných bodoch programu na desať minút.
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme schválili.
Druhý v poradí podala procedurálny návrh pani poslankyňa Tóthová, s ktorým sa stotožnil...
(Hlasy z pléna.)
Dobre. Pán poslanec Orosz dal návrh, aby sme dnes rokovali po 19.00 hodine.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.
Tretí procedurálny návrh v poradí podala pani poslankyňa Tóthová, s ktorým sa stotožnil aj pán poslanec Zlocha, ktorá navrhuje v prípade, ak niektorý z pánov poslancov chce v rozprave vystúpiť k obidvom predloženým bodom programu, aby sa limit desať minút zdvojnásobil. Teda aby tento pán poslanec mohol v rozprave vystúpiť v časovom rozmedzí dvadsiatich minút.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neschválili.
Ako ďalší v poradí podal procedurálny návrh pán poslanec Jarjabek, ktorý odporúča, aby sme dnes rokovali do 21.00 hodiny.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili. (Potlesk.)
Pán poslanec Slobodník, tým sme vlastne schválili aj váš procedurálny návrh.
To boli všetky návrhy, ktoré boli podané.
Pán predseda zvoláva poslanecké grémium hneď teraz.
Vyhlasujem hodinovú prestávku na večeru. Budeme pokračovať o 18.15 hodine.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze rozpravou. Tí, ktorí sa prihlásili písomne, boli oznámení, v akom poradí budú vystupovať.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Šepták.
(Ruch v sále.)
Prosil by som pánov poslancov, panie poslankyne, aby zaujali miesto. Páni poslanci, prosím vás, upokojte sa, prestaňte diskutovať.
Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.
Chcem na úvod upozorniť, že sa pokazilo hlasovacie zariadenie, čiže ak bude nejaké hlasovanie, budeme to musieť urobiť sčítaním hlasov cez skrutátorov.
Takže, panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta, vystupuje pán poslanec Šepták ako prvý písomne prihlásený.
Nech sa páči, pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Rozmýšľam o tom, či ako poslanec Národnej rady nedám procedurálny návrh, aby ste zvolali pánov poslancov, pretože vidím, že najväčšia časť poslancov SDK tu chýba.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán poslanec, vystupujte.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán minister...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, nediskutujte, ani vy, pán poslanec Šepták. Keď ste sa prihlásili do diskusie, všetko je v súlade s rokovacím poriadkom.
Nech sa páči, vystupujte.
Poslanec R. Šepták:
Ja som doteraz čakal na to, aby som vôbec mohol vystúpiť, takže neviem, či pán Mikloško hodinu čakal a na koho čakal, ale určite nie na mňa.
Dovoľte mi povedať pár myšlienok k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275).
Dnes sme v parlamente prikročili k prerokovaniu toľkokrát na verejnosti pretriasanému zákonu o používaní jazyka menšín. Základnou otázkou tohto zákona je spor okolo článku 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii ostatného obyvateľstva." Hypoteticky s veľkou pravdepodobnosťou sa dá povedať, že ak by sa vylúčila povinnosť Slováka úradníka, primátora, poslanca obecného zastupiteľstva ovládať menšinový jazyk, Slovák je na svojom území vlastného štátu diskriminovaný a takto poňatý zákon je vlastne protiústavný.
Nedávno sa novelizoval takzvaný školský zákon, ktorý zaviedol povinnosť dvojjazyčnej prípravy pre učiteľov jazykovo zmiešaných škôl. Je to nevídaná diskriminácia učiteľov, ktorí sa musia učiť menšinový jazyk vo svojom štáte. Inak sú odkázaní na ústup, alebo dokonca odchod zo školských služieb. Ak by sa táto zásada prijala aj na úradoch, znamenalo by to prijímanie len tých zamestnancov, záujemcov o zamestnanie, ktorí ovládajú menšinový jazyk. To vyvolá chaos, veľké problémy a migráciu Slovákov, ktorí už teraz odchádzajú z juhu Slovenska, lebo nechcú, aby sa ich deti učili po maďarsky. Nehovoriac o tom, že napomáhame slovenským Maďarom vytvoriť jazykové geto a zároveň z nich samých druhoradých občanov, ktorí nenájdu uplatnenie v iných častiach Slovenska. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Slovenských Maďarov nebude nič viesť k tomu, aby ovládali slovenský jazyk ako jazyk štátotvorného národa.
Slovenská republika v júni 1995 podpísala Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín a v novembri toho istého roku Národná rada prijala zákon o štátnom jazyku. Dovoľte mi, dámy a páni, zacitovať z časti dôvodovej správy k článku 10 ods. 2 rámcového dohovoru: "Existenciu skutočnej potreby stanovuje štát na základe objektívnych kritérií. Používanie menšinového jazyka nesmie v žiadnom prípade negatívne ovplyvniť alebo vplývať na postavenie úradného jazyka." Je veľmi zarážajúce, keď sa Slovákom neustále podsúva myšlienka, že tento zákon musíme mať, lebo je to posledná podmienka na prijatie do Európskej únie. Na perách mám úsmev, lebo ako ekonomicky vzdelaný človek viem, že o vstupe do Európskej únie budú rozhodovať hlavne ekonomické faktory, ktoré musí Slovenská republika spĺňať, aby sa s ňou vôbec začalo počítať a až potom v rozmedzí rokov 2005 až 2010. Čiže namieste je otázka: Potrebuje Slovensko tento zákon? Myslím si, že na toto sa musíme spýtať obyvateľov Slovenskej republiky v referende. A práve z toho dôvodu iniciuje Slovenská národná strana, HZDS a Matica podpisovú akciu na vypísanie referenda o potrebe zákona o jazykoch menšín.
Dámy a páni, akoby na Slovensku neboli ani iné problémy, myslím hlavne ekonomického charakteru. Nie sú peniaze na nič a my tu riešime jazykový problém. Hospodárstvo nemá vládnu koncepciu rozvoja, problémy sa riešia nekoncepčne ad hoc a podnikateľom, ktorí sú tvorcami zamestnanosti, skôr hádžeme polená pod nohy, ako by sme im mali pomôcť minimálne v daňovej sfére, a to znížením daňového zaťaženia, aby sa vôbec oplatilo podnikať.
Keď hovorím o ekonomickej stránke, nedá mi nepovedať v súvislosti s týmto zákonom o ďalších nákladoch, ktoré zaplatia všetci daňoví poplatníci na Slovensku. Zákon bude mať dosah na štátny rozpočet, pričom kompetentní vládni činitelia nevedia definovať v akej výške. Náklady si vyžiadajú najmä preklady dokumentov i samotní tlmočníci. Zaujímavosťou v tomto parlamente je ten fakt, že ani ústretoví poslanci vládnej koalície nie sú ochotní do menšinového jazykového zákona zahrnúť všetky jednostranné želania poslancov maďarskej koalície, ktoré, samozrejme, vôbec neberú ohľad už i na dnes kritické postavenie Slovákov na juhu, v južných územiach našej vlasti.
Dôkazom anomálie v Národnej rade je to, že poslanci maďarskej koalície predložili paralelne s vládnym návrhom svoj vlastný návrh, ktorý žiada ešte viac vymožeností. Pán podpredseda Národnej rady Bugár túto situáciu opísal takto: "Na jednej strane sú záujmy SMK a na druhej strane stoja SDK, SOP a SDĽ." Ja k tomu dodávam, SDK a SOP a SDĽ nanucujú menšinám zákon, ktorý sami nechcú. To je neuveriteľné! Prečo maďarská koalícia predložila svoj návrh a aké výhrady má k vlastnému návrhu, povedal prednedávnom pán poslanec Nagy. Citujem zo Zmeny 25 z roku 1999: "Vládny návrh zákona o jazyku menšín hovorí iba o tom, že predstavitelia národnostných menšín iba za istých podmienok majú možnosť používať vo svojej obci svoj jazyk. Nehovorí o tom nič, že ako sa majú správať úradníci v obci, nehovorí o tom nič, že ako sa majú správať úradníci a občania na okresnej úrovni v úradoch, nedajbože, na úrovni kraja, kde predstavujú isté percento, a už vôbec nikoho nezaujíma, že či sa občan napríklad môže obrátiť na taký vysoký vzácny úrad, ako je prezidentský úrad vo svojom materinskom jazyku. Alebo, nedajbože, vo volebnom akte by nemohol hlasovať napríklad dvojjazyčným textom volebného lístka." Koniec citátu. Som presvedčený, že nemusím komentovať tieto slová pána poslanca za maďarskú koalíciu.
Myslím si, že všetci tu prítomní páni a dámy poslanci sa zamyslia a pochopia, že tento zákon je len začiatok. Tlak bude silnieť hlavne zo zahraničia preto, lebo politici maďarskej koalície nebudú spokojní, pokiaľ nebude na južných územiach minimálne autonómia. Odvíja sa to, samozrejme, od silnej maďarskej zahraničnej loby. Chcem upozorniť koaličných poslancov, aby si uvedomili váhu tohto zákona a hlavne svoju vlastnú zodpovednosť voči slovenskému národu a Slovensku. Veľkorysosť voči požiadavkám maďarskej koalície znamená pre Slovákov na juhu povinnosť naučiť sa po maďarsky, inak nebudú mať žiadnu, podčiarkujem, žiadnu perspektívu ani šancu si nájsť doma zamestnanie.
Dámy a páni, dovoľte mi povedať pár viet, prečo Slovenská národná strana hovorí hlasné nie tomuto zákonu o používaní jazyka menšín.
1. V žiadnom štáte Európskej únie podobný zákon neexistuje.
2. Práva našich národnostných menšín sú v rámci Európy nadštandardné.
3. K otázke menšín používajú politici Európskej únie pre Slovensko iné kritériá ako pre ostatné štáty.
4. Hovoríte, dámy a páni z koalície, že tento zákon sľúbila Mečiarova vláda. Prečo sa dnešná koalícia v tomto jedinom prípade skryla za Mečiara, keď všetky iné rozhodnutia minulej vlády boli odmietnuté?
5. Nielen väčšina musí akceptovať menšinu, ale aj menšina väčšinu. Ak nelojálna menšina získa nadpráva, stane sa faktorom vážnej vnútroštátnej nestability.
6. Prijatie tohto zákona uzatvára maďarskú menšinovú komunitu pred slovenskou väčšinou, a tým dochádza k vyhýbaniu sa komunikácii v slovenčine.
7. Celý štát sa stal rukojemníkom jednej menšiny z dôvodu, že ak nebude prijatý tento zákon, Slovenská republika bude mať zablokovaný vstup do Európskej únie.
8. Jazyková suverenita na svojom štátnom území je súčasťou štátu, suverenity a všetky štáty sveta si ju starostlivo strážia.
9. V žiadnom prípade nesúhlasíme, aby bola maďarčina na Slovensku povýšená na druhý administratívny jazyk.
To bolo, dámy a páni, len pár bodov, prečo Slovenská národná strana bude hlasovať proti vládnemu, ale aj proti poslaneckému návrhu zákona o používaní jazyka menšín.
Mám tu ešte značné množstvo štatistických údajov, ktoré hovoria, akým spôsobom prudko klesá menšina Slovákov žijúcich na maďarskom území. Ďalej akým spôsobom je zabezpečená ich výučba v slovenskom jazyku a akým spôsobom má naša maďarská menšina zabezpečené možnosti na Slovensku byť vyučovaná vo svojom vlastnom materinskom jazyku. Ale keďže mám 16 sekúnd, skončím iba jedným citátom pána podpredsedu Bugára z týždenníka Extra 25: "Nech nikto neočakáva, že budeme benevolentní!"
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky: pán poslanec Mikloško, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Kolláriková. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikloško a posledná pani poslankyňa Kolláriková.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Šepták povedal vo svojom vystúpení vetu "Ja ako človek s ekonomickým vzdelaním", chcel tým povedať, že minulý týždeň dokončil vysokú univerzitu ekonomickú a budúci týždeň má promócie. Dovoľte mi, aby som mu v mene poslaneckého klubu KDH úprimne zablahoželal. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán predseda, ja som sa iba chcel pripojiť za klub HZDS k želaniu alebo blahoželaniu pána poslanca Mikloška.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Kolláriková, aj vy sa pripojíte?
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ja sa nepripojím, pretože my sme mu už v našom kruhu zablahoželali.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prepáčte, pani poslankyňa.
Pán poslanec, vy ste ešte nedokončili?
Poslanec J. Cuper:
Ja v mene poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko chcem zagratulovať aj najkrajšej dáme tohto parlamentu Dianke Dubovskej k meninám. (Hlasy v sále.) Ale no, dnes je najkrajšia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči - faktická poznámka.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ja plne súhlasím s kolegom predrečníkom Šeptákom, že súčasná situácia je taká, netreba sa zaoberať tým, čo nie je podstatné. Podstatná je teraz ekonomická situácia u nás na Slovensku. V prvom rade by sme mali riešiť ekonomickú situáciu, aby občania počnúc dnešným dňom neniesli to ťažké bremeno, ktoré na nich padlo. Preto by sme mali sústrediť všetky sily skutočne na vyriešenie týchto pre štát, a teda aj pre občana veľmi, veľmi dôležitých potrieb. Preto nemali by sme sa týmto zákonom zaoberať. Mrzí ma, pán predseda, že vy ste ma zastavili, keď som vystupovala v skrátenom konaní. Ja som vedela, prečo do toho vsúvam aj tú ekonomickú časť, pretože tým som vlastne chcela zdôvodniť, prečo dávam návrh na to, aby tento návrh zákona v skrátenom konaní nebol. A mrzí ma to.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?