Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Orosz,
v preklade Orosz znamená Rusín alebo latinsky Rutén, obidva pojmy používajú Maďari a títo občania kedysi Veľkého Uhorska žili po celom údolí Ipľa až po Komárno, kedysi, vďaka svojej prispôsobivosti a tzv. slovanským holubičím povahám sa jednoducho etnicky asimilovali, takže dnes sú z nich Maďari s malou slovnou zásobou, ktorých však tí maďarskí šovinisti a nacionalisti jednoducho počúvať nechcú. Ale aj oni sú sami len produktom maďarizácie, lebo väčšina z nich sú etnickí Slováci, Nemci alebo Chorváti či Srbi.
Ale nie o tom som chcel hovoriť, chcel som vám pripomenúť ten váš proletársky internacionalizmus a tú vašu vieru v to, že sa urobí dôstojná bodka. Ja sa pýtam a celkom vážne, či sa dá za volebnými kapituláciami, ktorými sa tu snažíte ospravedlniť aj činnosťou predchádzajúcej vlády, čo už je smiešne pre celý tento ansámbel, ktorý pred chvíľou odišiel, pretože pôsobil veľmi trápne, či sa dá urobiť bodka za volebnými kapituláciami tým dôstojná bodka. Ja si myslím, že nijaká bodka sa za nijakými kapituláciami nedá robiť, pretože to je len ten výkričník, ako tu povedala pani poslankyňa Slavkovská, to je memento do budúcnosti. Ten spor tu ostáva, vy niečo chcete týmto našim militantne naladeným, nacionálne a iredentisticky naladeným maďarským kolegom nútiť ako normu správania sa do budúcnosti, ale oni chcú viacej a budú to požadovať. Nič sa tým nerieši. Lebo Maďari chcú autonómiu a neskôr aj pričlenenie k Maďarsku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Pani poslankyňa Tóthová, kým odstránia chybu na vašom technickom zariadení, vedľa svieti zariadenie, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
Chcem uviesť v tejto snemovni, že to, čo hovoril pán poslanec Orosz, sa nezakladá na historickej realite a pravde, pretože Hnutie za demokratické Slovensko nikdy, ale nikdy nesľúbilo taký zákon, ako vy dnes predkladáte.
Po prvé, už samotný názov hovorí, že to nie je zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ale je to zákon so širokým rozsahom o používaní jazyka národnostných menšín. Toto sa nikdy nesľubovalo. Toto z ústavy nevyplýva. Po druhé, my nemôžeme súhlasiť s týmto zákonom, pretože upravuje nie používanie jazyka v úradnom styku, ale upravuje úradný styk v jazyku národnostnej menšiny, čo je niečo iné.
Tak pán poslanec Orosz, ak ste právnik, prosím vás pekne, rozlišujte tieto veci, pretože je to veľký rozdiel. A navyše vám chcem tlmočiť, že my sme aj pracovali na tom zákone. My sme požiadali expertov Európskej únie. Neprišli. Nepredložili vzor, ktorý sľúbili, a požiadavky príslušníkov menšiny, hlavne maďarskej, boli také neprijateľné, že by sme boli museli ísť na hranu. O prijateľnosti ich požiadaviek ste sa už dnes presvedčili aj vy. A ten návrh, ktorý dnes oni predkladajú s malinkými obmenami, bol návrh, ktorý predložili aj za Mečiarovej vlády a ktorý odmietla Rada vlády pre národnostné menšiny. Teda nekrivte históriu, ak nechcem povedať priamymi slovami, čo robíte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková. Po nej pán poslanec Oberhauser.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pán kolega Orosz,
ani sa vám nedivím, že nesúhlasite s predkladaným poslaneckým návrhom Strany maďarskej koalície o jazyku národnostných menšín. A dávate návrh na jeho stiahnutie z rokovania parlamentu, takisto ako vlastne už urobil pán spravodajca, aby bol stiahnutý tento bod z programu rokovania. Ja sa vám totiž ani nedivím, pretože keby ste to neurobili a podporili by ste tento poslanecký návrh zákona SMK, tak bola by to určite pre vás, nemyslím ako osobne, ale pre vašu politickú stranu vlastne politická samovražda.
Keď sme v parlamente, tak ja by som sa vyjadrila k bodu, kde požadujú predkladatelia tohto zákona, aby v slovenskom parlamente sa hovorilo aj v jazyku národnostných menšín. Teda aby títo príslušníci mali umožnené hovoriť aj vo svojom materinskom jazyku a aby štát zabezpečil tlmočníka na trovy štátu.
Ja sa pýtam: To nám do parlamentu chcú vstupovať takí poslanci, ktorí sú analfabeti, čo sa týka štátneho jazyka? Ja som presvedčená, že určite nie a že toto kolegovia mysleli iba zo žartu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser nie je prítomný v rokovacej sále. Po ňom je pán poslanec Delinga a pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Ja už síce s odstupom času, ale predsa chcem vyjadriť svoj názor k tomu vystúpeniu pána poslanca Orosza.
Áno, je to pravda, traumatizácia z pohľadu toho, čo sa vyvíjalo na margo jazykov národnostných menšín, tu pretrváva. Ale nesúhlasím s tým, pán poslanec, že by bola odstránená. Keď prijmeme tento zákon, pretože vychádzam aj z toho, čo ste uviedli z vašich životných skúseností, takisto ich mám zo svojho kruhu žitia, pôsobenia. Nikdy sa mi nezdalo, žeby bol maďarský jazyk jazykom zjednocujúcim alebo spojovacím v tých komunitách, kde vlastne sa stretávajú Slováci spolu s občanmi maďarskej národnosti. Vždy tam vznikali problémy v tom, že niekto musel ustúpiť, áno. Ja som sa stretol s tým, že obyčajne ustúpili aj občania maďarskej národnosti na verejných schôdzach, na verejných zhromaždeniach a dokázali si vypočuť alebo dokázali sa prinútiť k tomu, aby hovorili slovenským jazykom, aj keď ho dôkladne neovládali. Takže v tomto prípade tým spojovacím jazykom bol štátny jazyk alebo jazyk štátotvorného národa, čiže slovenský jazyk.
Na druhej strane chcem povedať, pán poslanec, že už sa rozhodovalo v tejto snemovni o tom, či máme rokovať o návrhu, ktorý predložili poslanci Strany maďarskej koalície. A vtedy nebol podporený návrh, aby sa to stiahlo z rokovania. Neviem, prečo to druhýkrát dávate do programu, pretože vtedy bolo treba, aby aj váš poslanecký klub zaujal k tomu meritórne stanovisko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Ja som tam bol zrejme omylom zaradený, pretože ja som mal vtedy ten oznam o konaní výboru.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč. Nie je prítomný v rokovacej sále.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec,
vaše vystúpenie by bolo celkom brilantné, pokiaľ by bolo hodnotené z aspektu prístupu proletárskeho internacionalizmu. To je trošku už prekonané. Zo súčasného prístupu to bolo celkom neprijateľné. Veď akú dôveru k tomuto predkladanému vládnemu materiálu môže mať občianska verejnosť, keď návrh zákona bol predkladaný, vypracovaný úplne potajomky, pokútne, ako keby ho ktosi ukradol. Do posledného okamihu návrh nebol zverejnený. Nebola vykonaná diskusia, verejná rozprava. Neboli vypočuté strany a občania. Celá spoločnosť je v podstate vypreparovaná tak, že sa pripravovalo niečo pokútne, za účelom ich ošmeknutia. A presne takisto tento návrh zákona bol predložený aj sem do poslaneckej snemovne. Ako keby ste sa za to hanbili. A zrejme máte na to aj svoj dôvod.
A čo sa týka tých optimistických tvrdení, že predložením tohto zákona sa uskutočňuje bodka, a dokonca tu odznelo, že výkričník, vôbec nie. A vy to dobre viete. Za týmto zákonom nasleduje čiarka. A za tou čiarkou budú nasledovať ďalšie a ďalšie ultimatívne požiadavky iredenty vrátane novelizácie tohto zákona, ktorý prijmete, pretože sa bude posúvať ďalej, do iných polôh, a vy to takisto viete. Tak tu nezavádzajte verejnosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to boli všetky faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Orosza.
Nie, pán poslanec, neboli ste prihlásený. Jedenásť pánov poslancov bolo prihlásených s faktickými poznámkami. Posledný bol pán poslanec Hofbauer. Nech sa páči, pozrite si stenografický záznam. Tu mám presne zaznamenané, na papieri.
Pán poslanec Slobodník, pani poslankyňa Slavkovská, Malíková, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Tóthová, Kolláriková, pán poslanec Oberhauser, Delinga, Andrassy, Ošváth, Tkáč, Hofbauer. Jedenásť ľudí bolo prihlásených pred obedňajšou prestávkou.
Pani poslankyňa Podhradská. Nech sa páči.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ak dovolíte, ja by som rada podala procedurálny návrh. A ten procedurálny návrh by znel asi tak, že by som navrhla hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí s tým, aby predkladateľ zákona, teda v tomto prípade pán minister Kňažko, nesedel na svojom mieste. Myslím si, že rokovací poriadok platí pre všetkých, a myslím si, že aj to, akým spôsobom sú tu páni poslanci a jednotliví páni ministri usadení, svedčí o úcte a vzťahu k Národnej rade. Tak prosím hlasovať o tomto mojom návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kňažko, pán minister, prosil by som vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
(Hlasy z pléna.)
O čom chcete hlasovať, páni poslanci?
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o tomto bode programu.
Za kluby ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Slavkovská, za poslanecký klub Slovenskej národnej strany. Po nej ešte za kluby vystúpia pán poslanec Mészáros a pán poslanec Šlachta.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Predkladateľ je v rokovacej sále.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
aj keď pán minister tu nesedí, ja sa na začiatku svojho príhovoru obrátim práve na neho.
Totiž on vo svojom úvodnom slove povedal, že medzi opozíciou, teda dnešnou opozíciou, pri prerokúvaní tohto zákona vládne hystéria. Ja by som si to chcela, pán minister, od vás vyprosiť, pretože vy ste ten človek, ktorý má najmenšie právo niekoho podozrievať z nejakej hystérie, pretože ja mám ešte vo veľmi živej pamäti to, keď tu za minulého volebného obdobia za týmto pultom stál pán Lexa, ako ste vy tu hysterizovali.
(Reakcia ministra.)
Teraz už sedí vďaka vám, hej. Však raz to aj vám bude spočítané. Ale myslím si, že nie je dôstojné ministra, aby tu hádzal takéto hlúpe poznámky.
Ako ste tu vy vtedy hysterizovali, ako ste tu dýchali priamo že nie do úst pánovi Lexovi, ako ste mu hádzali rôzne špiny do pohára s vodou. Takže to bola tá hystéria, a nie to, čo my robíme tu, keď, myslím si, slušne vystupujeme.
No a teraz by som povedala pár slov k vládnemu návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Tento predložený návrh sa tvári veľmi skromne, a povedala by som, že sa tvári ústretovo voči Slovákom. Ale nedá sa skryť to, že ide o ústretovosť vlády voči maďarskej národnostnej menšine, a nie voči Slovákom. Tento predložený návrh zákona presviedča obyvateľov, že vláda neustúpila tlakom politikov maďarskej menšiny a neposkytla im nič navyše, že celá predkladaná norma je v súlade s európskymi zvyklosťami, a prečo vlastne tým chudákom príslušníkom maďarskej menšiny nedopriať trošku radosti, keď sú už na tom Slovensku natoľko bití a utláčaní.
Priznám sa, že v tejto oblasti ma vôbec nezaujímajú náreky a ani požiadavky príslušníkov maďarskej menšiny. A už vôbec ma nezaujímajú odporúčania rôznych európskych komisárov. Zaujíma ma - a o tom chcem aj hovoriť -, aký bude mať tento predkladaný návrh dosah na Slovákov, ak sa tento zákon prijme.
Náreky a požiadavky maďarskej menšiny ma nezaujímajú preto, že toto je systém ich práce. Podaj prst a ja ti vezmem celú ruku. Maďarská menšina má na Slovensku také nadpráva, o akých sa Slovákom v Maďarsku nemôže ani snívať, i napriek tomu, že je tam prijatý zákon o národnostných menšinách. Zákon, ktorý sa absolútne v praxi neuplatňuje.
Som presvedčená, že ani prijatím tohto zákona sa stupňujúce požiadavky maďarskej menšiny neskončia. Svedčia o tom aj výroky, ale aj správanie sa politikov maďarskej menšiny, podporovaných výrokmi maďarských politikov. Uvediem aspoň niektoré. 26. januára v tomto roku podpredseda vlády pán Csáky povedal, citujem: "Pri prijímaní do zamestnania by sa malo prihliadnuť na to, aby zamestnanec ovládal menšinový jazyk." Koniec citátu. Všimnite si, že pán podpredseda vlády už vôbec nehovorí iba o zmiešaných územiach, ani o oblasti služieb, ale hovorí vo všeobecnosti. A toto je, prosím, podpredseda slovenskej vlády, ktorý má na starosti hlavne to, aby zamestnanci ovládali aj menšinový jazyk. Vôbec ho nezaujíma to, či ovládajú dobre štátny jazyk. Alebo ďalší výrok bývalého poslanca pána Pásztora, citujem: "V tejto republike žijú dva národy, slovenský a časť maďarského národa. Slovenský národ 1. januára 1993 získal sebaurčovacie právo, pričom v Slovenskej republike na svojej rodnej zemi žije maďarská komunita a tej sa to neumožnilo." Výrok bývalého poslanca, ktorý jednoznačne svedčí o tom, kde vlastne chcú skončiť požiadavky maďarskej národnostnej menšiny. No a ak k týmto výrokom prirátame napríklad provokačné vystúpenia bývalého poslanca Rózsu v parlamente, na tejto pôde, ale i v televízii, keď začal hovoriť po maďarsky, tak myslím si, že všetci by sme si mali uvedomiť, na čom sme.
Tieto snahy politikov maďarskej menšiny sú podporované aj maďarskými politikmi a naozaj je to nebezpečné. Minister zahraničia Kováč 21. 9. v Györi povedal, citujem: "Podpísaním základnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom sa Maďarsko nevzdáva možnosti mierovej zmeny hraníc." Koniec citátu. Čiže sen Maďarov o Veľkom Maďarsku je tu úplne evidentný. Ak si k tomu teda ešte zoberieme to, čo som tu už dnes hovorila, že v našej vláde sedí človek, ktorý sa vôbec netají túžbou po územnej autonómii južného Slovenska, pán Csáky, je jasné, že zákon o jazyku menšín je iba jedným z ďalších krokov pri uskutočňovaní tejto základnej požiadavky. Najprv pomocou takéhoto zákona pomaďarčiť Slovákov na južnom území, potom vyhlásiť autonómiu a nakoniec, keď im bude priať šťastie a budú mať takú vládu, takú ústretovú vládu ako dnes, môže tu ísť aj o pripojenie k Maďarsku.
Teraz sa budem venovať európskym normám, na ktoré sa tiež vládny návrh zákona odvoláva, zaoberajúcimi sa právami národnostných menšín. Najprv tá najdôležitejšia, na ktorú sa odvolávajú aj politici maďarskej národnosti, je to Európska charta menšinových a regionálnych jazykov. Chartu podpísalo iba 13 z 34 štátov Rady Európy. Teda ostatní sa s ňou nestotožnili. Charta neustanovuje nijaké kolektívne práva pre užívateľov menšinových jazykov, zdôrazňuje, že ochrana a podpora menšinového jazyka sa nesmie diať na úkor oficiálneho jazyka, čiže - znova to opakujem - nesmie sa diať na úkor oficiálneho jazyka a potreby učiť sa ho. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že charta nelegitimizuje takéto požiadavky menšín, ako je napríklad povinná výučba menšinového jazyka alebo zrovnoprávnenie či priznanie štatútu úradného jazyka aj menšinovému jazyku v oblasti jeho používania. Jej zmyslom nie je vytváranie jazykových get, o tom charta evidentne hovorí. Prvoradý účel charty je zaoberať sa potrebami a uplatňovaním menšinových jazykov hlavne v oblasti kultúry.
Ak si zoberieme ďalšie medzinárodné dokumenty, napríklad Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným menšinám, dvojstranné zmluvy o postavení národnostných menšín alebo Rámcový dohovor Rady Európy, všade sa konštatuje, že osoby patriace k národnostným menšinám musia uplatňovať svoje právo na vzdelanie v materinskom jazyku alebo používanie svojho jazyka na verejnosti bez toho, aby bolo narúšané vnútorné právo toho-ktorého štátu. Znovu to opakujem, nesmie byť narúšané vnútorné právo toho-ktorého štátu.
Pri predložení a schválení tohto návrhu používania jazyka národnostných menšín bude evidentne narúšané vnútorné právo, a to zákon o štátnom jazyku. My máme zákon o štátnom jazyku, teda vlastné vnútorné právo, ktoré sa evidentne bude narúšať pri schválení predkladaného zákona. Nikto tu nepovedal ani pol slova o tom, ako sa potom tieto dva zákony zosúladia. Nehovorí nič o tom predkladacia správa, dôvodová správa, nehovoril nič o tom vo svojom vystúpení ani pán minister.
V čom by sa narúšal ten zákon o štátnom jazyku? No minimálne v týchto paragrafoch:
- § 1 ods. 2 hovorí: Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky.
- § 1 ods. 1 hovorí: Štátnym jazykom na území Slovenskej republiky ja slovenský jazyk.
- § 3 ods. 3a hovorí: V štátnom jazyku sa vydávajú zákony, nariadenia vlády a ostatné všeobecné záväzné predpisy vrátane predpisov orgánov územnej samosprávy, rozhodnutia a iné verejné listiny.
- § 3 ods. 3b, citujem: Uskutočňujú sa rokovania všetkých verejnoprávnych orgánov v štátnom jazyku.
- § 3 ods. 3 písm. c): V štátnom jazyku sa vedie celá úradná agenda.
- § 3 ods. 5: Písomné podania občanov určené verejnoprávnym orgánom sa podávajú v štátnom jazyku.
- § 3 ods. 4: Verejnoprávne orgány sú povinné používať štátny jazyk vo všetkých informačných systémoch i vo vzájomnom styku.
Takže toto sú všetko paragrafy, ktoré budú dotknuté, ak sa prijme vládny návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín.
Ja by som skutočne rada počula od predkladateľov, ako to mienia zosúladiť. Podľa môjho názoru jedine tým, že všetky tieto paragrafy zo zákona o štátnom jazyku zrušia, čím evidentne narušia naše vnútorné právo a čím idú nad rámec všetkých medzinárodných dokumentov, na ktoré sa tak veľmi radi odvolávajú. Jednoznačne teda z tohto uvedeného vyplýva, že ani medzinárodné dokumenty, ani naše zákonodarstvo, ale ani záujmy slovenského národa nevyžadujú prijatie zákona o používaní jazyka menšín. Je to zákon, ktorý bude diskriminovať Slovákov, zväčší už aj tak nadštandardné práva maďarskej menšiny. Je to zákon, ktorým SMK plní sľuby svojim voličom a naša vláda, teda slovenská časť našej vlády zapredáva naše záujmy za vidinu vstupu do medzinárodných spoločenstiev a za zachovanie si ťažko vydobytých vládnych kresiel.
Slovensko má tú smolu, že stále má veľa judášov. Veľa ľudí, ktorí sa vzhliadajú v nejakom európanstve, svetoobčianstve, ale nevidia v prvom rade záujmy Slovenska, a dokonca si ani od toho sveta, na ktorý sa neustále pozerajú, neberú príklad. Každý Američan, hoci v Amerike ťažko hovoriť o nejakom americkom národe, je hrdý na to, že je Američan. Neexistuje tam žiadna dvojjazyčnosť, neexistuje používanie v úradnom styku iného jazyka ako anglického. Ak sa napríklad aj nejaký Maďar usídli v Amerike, urobí všetko pre to, aby sa čo najrýchlejšie naučil angličtinu, a nerozmýšľa nad žiadnymi percentami, pri ktorých by bolo možné v úradnom styku používať jeho vlastný materinský jazyk, teda maďarský jazyk.
Prečo sa to teda deje na Slovensku? Je to jednoducho neúcta k štátnemu jazyku, k slovenčine, a vrcholná neúcta k slovenskej vlasti. Jazyk je totiž jedným z atribútov štátnosti. Ak si niekto neváži vlastný jazyk, neváži si ani štátnosť.
Preto vyzývam občanov Slovenska, aby si všimli, kto sedí v slovenskom parlamente a aby si to zapamätali. Prijatie tohto zákona bude hanbou nás všetkých. Záverom iba toľko. Poslanci za Slovenskú národnú stranu odmietajú predložený vládny návrh zákona a nebudú hlasovať za jeho prijatie a ani za jeho postúpenie do druhého čítania.
A teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k predloženému návrhu skupiny maďarských poslancov, aj keď na jednej strane by sa zdalo, že vôbec nie je potrebné sa s týmto predloženým návrhom zaoberať. Ja si myslím, že je veľmi dobré ho rozobrať, aby diváci, ktorí budú sledovať toto naše zasadanie, a nie všetci mali možnosť si tento návrh prečítať, videli, kam až siaha opovážlivosť predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny. 15 poslancov maďarskej národnostnej menšiny predložilo tejto snemovni návrh zákona, ktorý ani pri najlepšej vôli nie je možné označiť ináč ako výsmech a pohŕdanie krajinou, v ktorej žijú a o ktorej farizejsky tvrdia, že v parlamente pracujú v jej prospech. Opak je pravdou. A tento návrh zákona to jednoznačne odhaľuje. Je prejavom neobmedzeného ignorantstva, rozpínavosti, pohŕdania všetkého, čo je slovenské, a dôkazom jednoznačnej iredenty. Ako inak nazvať snahu zaviesť na Slovensku dva štátne jazyky? Ak by sa totiž prijal tento návrh zákona, presne to by sa stalo. Na Slovensku by sa totiž nielen v štyroch najväčších krajoch, a to v Trnave, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach, na všetkých stupňoch štátnej správy a samosprávy hovorilo a úradovalo po maďarsky, ale maďarčina by sa používala na celom území Slovenska, a to vďaka mnohým navrhovaným paragrafom zákona. Uvediem a rozoberiem aspoň niektoré z nich.
V § 3 sa hovorí o uverejňovaní úradných formulárov a tlačív v maďarskom jazyku, samozrejme, na všetkých úrovniach, čiže aj na tých najvyšších stupňoch štátnej správy. Medzi tlačivá môžeme napríklad zarátať školské tlačivo, a to dajme tomu prihlášku na strednú alebo vysokú školu. Takáto prihláška, teda aj v maďarskom jazyku, by sa posielala napríklad na Univerzitu Komenského do Bratislavy, takže aj Bratislavský kraj, ktorý je čisto slovenský, by bol zatiahnutý do úradovania v maďarčine. Môžem povedať aj iný, čisto slovenský kraj. No a keďže sa tam žiada, že kto si podá nejaký formulár alebo list v svojom materinskom jazyku, hovorme stále o maďarskom jazyku, tak musí dostať aj takúto odpoveď v takom istom jazyku, tak je jednoznačné, že všetky úrady by museli úradovať v maďarskom jazyku. Takisto sa v tomto paragrafe hovorí o práve poslanca Národnej rady Slovenskej republiky používať na rokovaniach maďarský jazyk. To znamená, že 15 poslancov maďarskej národnosti, ktorí sedia v slovenskom parlamente, aby využili toto právo, tak ostatní poslanci budú sedieť vo vlastnom zákonodarnom zbore, ktorý sa nazýva Národná rada Slovenskej republiky, so slúchadlami na ušiach. Trovy za tlmočenie by, samozrejme, hradil štát. Ten štát, ktorý práve dnes "príjemne" prekvapil občanov ďalším zdražovaním. Tomu štátu by bolo úplne jedno, že by musel tlmočenie hradiť zo svojho veľmi skromného a deravého vrecka.
Zoberme si ďalší paragraf: § 4 žiada dvojjazyčné úradné pečiatky. Toto rozhodnutie by malo presne taký istý dosah ako v § 3. Celé Slovensko by bolo zatiahnuté do toho, že by po ňom kolovali listiny s pečiatkami v maďarskom jazyku. Takisto sa v tomto paragrafe hovorí o práve maďarskej menšiny ústne a písomne sa obrátiť v maďarčine na všetky ústredné orgány štátnej správy. Čiže každé ministerstvo, Kancelária prezidenta, Kancelária Národnej rady, Úrad vlády atď. by museli povinne zamestnávať aj ľudí ovládajúcich maďarský jazyk.
Diskriminujúci voči Slovákom je aj § 5, tam sa jednoznačne hovorí, že obecná polícia používa v úradnom styku aj maďarský jazyk. To znamená, že Slovák žijúci v takejto zmiešanej obci neovládajúci jazyk maďarský by sa nemohol stať príslušníkom obecnej polície, pretože zákon mu nariaďuje, že musí používať v úradnom styku aj maďarčinu. Kde sú tu ľudské práva, ktorých sa príslušníci maďarskej menšiny stále dovolávajú? Kde sú tu ľudské práva pre Slovákov? Ide o totálnu ignoráciu zákona o štátnom jazyku a práv Slovákov na vlastnom území.
Zaujímavá je tiež požiadavka v § 11, a to právo maďarskej menšiny vykonávať prijímacie pohovory na všetky typy škôl v maďarskom jazyku. Ako si to naši spoluobčania maďarskej národnosti asi predstavujú? Vieme, že napríklad na vysokých školách sa konajú prijímacie testy. Kto by mal asi tieto testy prekladať do maďarčiny a kto by ich potom vyhodnocoval? A na čo chcú študovať deti maďarských rodičov na slovenských školách, ak sa im slovenčina hnusí a ak sa ju nedokážu naučiť natoľko, že keď vstupujú na vysokú školu, tak potrebujú tlmočníka. A potom tu vzniká jeden zaujímavý paradox. Napríklad na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského je napríklad aj kombinácia jazyk slovenský - jazyk maďarský. Aj tu by sa robili prijímacie pohovory po maďarsky. Čiže študenti, ktorí by chceli študovať jazyk slovenský, maďarskej národnosti by prijímacie pohovory robili v maďarčine. Možnože by tu platila výnimka. Neviem. Ale domnievam sa, že kto chce študovať slovenčinu alebo v slovenčine, tak ju musí aspoň natoľko ovládať, že v nej urobí prijímacie pohovory. Pretože prijímacie pohovory, to je iba vstup na vysokú školu, nič viac a nič menej.
V súvislosti so školstvom je zaujímavý aj § 12. Štát by mal vytvárať, mal by podporovať vytváranie osobitných fakúlt s vyučovacím jazykom maďarským, to znamená napríklad na teologickej fakulte alebo na právnickej fakulte. Kde by sa títo ľudia asi zamestnávali? Dnes treba za zamestnaním aj putovať, dnes sa nemožno uzatvárať v nejakých enklávach, iba na južnom území Slovenska, a takémuto absolventovi pokojne by sa mohlo stať, že sa dostane na nejaký súd, trebárs do Bratislavy. Ako by tam asi chcel účinkovať, keby celé jeho vysokoškolské štúdium bolo ukončené iba v jazyku maďarskom?
Úžas a údes vzbudzuje aj žiadosť, že rokovacím jazykom na pedagogických radách na školách s vyučovacím jazykom maďarským je maďarčina. To znamená, že ak by Slovák, ktorý napríklad vyštudoval matematiku, fyziku atď., chcel učiť na škole s vyučovacím jazykom maďarským, pretože to je jeho zákonné právo, na absolventskom vysvedčení vysokej školy sa neuvádza, či môže učiť iba na škole s vyučovacím jazykom slovenským alebo s vyučovacím jazykom maďarským, tak takýto učiteľ by vôbec nemohol vyučovať na škole s vyučovacím jazykom maďarským. Znovu sa pýtam: Nie je to diskriminácia Slovákov? Nie je to obmedzovanie ľudských práv? Na druhej strane, ak učiteľ maďarskej menšiny skončí napríklad na škole v Nitre, tak ten pokojne môže učiť na celom území Slovenska. Ale slovenskému učiteľovi by to bolo zabránené.
Zoberme si ďalší paragraf, § 15. Tento paragraf sa už ani nesnaží skryť za všelijaké frázy snahu absolútne pomaďarčiť južné územie Slovenska. V odseku 4 sa tu hovorí, citujem: "Štát a verejnoprávne inštitúty a inštitúcie, fyzické a právnické osoby poskytujúce verejné a sociálne služby, t. j. napríklad pošta, telekomunikácie, verejná doprava, zdravotníctvo, zabezpečia, aby sa pri prijímaní osôb do pracovného pomeru prihliadalo na znalosť maďarského jazyka." Znovu dávam do pozornosti absolútnu ignoráciu ľudských práv, absolútnu ignoráciu Slovákov, ktorí neovládajú jazyk maďarský.
Absurdný je § 16, ktorý zakladá právo pre politické strany, politické hnutia, nadácie, fondy, obchodné spoločnosti vyhotovovať stanovy a zakladateľské listiny aj v maďarskom jazyku, pričom obe jazykové podoby majú rovnakú platnosť. Tá rovnaká platnosť je jednoznačná. Ak napríklad nejaká obchodná spoločnosť alebo politická strana bude posielať napríklad svoje stanovy do zahraničia, bude sa prezentovať v jazyku maďarskom. Čiže nielen na území Slovenska, ale i v zahraničí dá jasne najavo, že na Slovensku sú dva štátne jazyky.
Takýto príklad existuje už aj v súčasnosti, a to v telovýchove. V telovýchove máme dve organizácie, a to slovenský Orol a maďarský Orol pôsobiaci na Slovensku. Tento maďarský Orol pôsobiaci na Slovensku v Medzinárodnej organizácii svetového Orla je vnímaný ako Orol Maďarska, pretože oni nerozoznávajú nejaké menšinové organizácie v rámci iných krajín. Takže vlastne maďarský Orol pôsobiaci na Slovensku je vnímaný v zahraničí ako skutočne Orol Maďarskej republiky.
V § 16 je ešte jedna veľmi zaujímavá požiadavka, a to označovanie domáceho i dovážaného tovaru, označovanie jeho návodov na používanie výrobkov a podmienky záruky, čo by sa malo uvádzať aj v maďarčine. Keďže sa nedá pri tovaroch odlíšiť, ktorý bude predávaný na zmiešanom území a ktorý na čisto slovenskom území, tak celé územie Slovenska by bolo znovu zahltené výrobkami, kde by všetky povinné označenia boli aj v maďarčine, čiže v jazyku národnostnej menšiny.
Takto teda vyzerá maďarský iredentizmus dnešného storočia, nie minulého a predminulého, ale dnešného storočia v praxi. Takto vyzerá začiatok snáh o územnú autonómiu. Preto záverom iba toľko. Slovenská národná strana bude hlasovať proti prijatiu tohto návrhu zákona, neodporúča jeho postúpenie do druhého čítania. A kto chce rozbiť Slovensko, ten bude hlasovať za tento návrh zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej sa hlásia šiesti páni poslanci. Posledný pán poslanec Engliš.
Pani poslankyňa Tóthová ako prvá.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
pani poslankyňa Slavkovská hovorila o legislatívnom návrhu poslaneckej skupiny ako o prejave ignorácie k štátu a jeho zvrchovanosti, v ktorej táto menšina žije. Dovoľte mi, aby som k tejto ignorácii priložila ešte doplnok o ďalšej ignorácii, a to ignorácii pána ministra kultúry ako predkladateľa, ktorý počas celého vystúpenia pani poslankyne Slavkovskej s hlbokým zanietením čítal noviny. Ja si myslím, že člen vlády ako predkladateľ chodí do parlamentu preto, aby svoj legislatívny návrh nielen obhajoval, ale aby aj odpovedal na otázky a pripomienky poslancov. Som veľmi zvedavá, ako pán minister bude reagovať na tie momenty a položené otázky, ktoré pani ministerka Slavkovská vo svojom vystúpení uviedla. Alebo, pán minister, vy si to tu odsedíte s vedomím, že, opozícia, hovorte si, čo chcete, mňa to nezaujíma, my už aj tak vieme, ako budeme hlasovať, a ja to považujem za stratený čas, preto si prečítam aspoň noviny. Keď kývete hlavou, že je to stratený čas, buďte aspoň zdvorilý a nečítajte noviny.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne.
Dve poznámky k poslankyni Slavkovskej. Chcem podotknúť, pani poslankyňa, že neexistuje európsky štandard používania jazykov národnostných menšín, existujú štandardy, ktoré sú v jednotlivých krajinách a ktoré vychádzajú z tohto dokumentu, to je Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ktoré Slovenská republika prijala 21. 6. 1995, ratifikovala. To znamená, že jednotlivé krajiny považujú za štandardy to, čo obsahuje tento rámcový dohovor a prispôsobujú sa na svoje špecifické podmienky historické, ekonomické a ďalšie. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka je, že poslanecký návrh, ktorý tu teraz určitým spôsobom šifrovala alebo dešifrovala pani poslankyňa, jednoznačne poukazuje, že je nad rámec týchto jednotlivých republikových štandardov, pretože návrh skutočne vyťahuje to najoptimálnejšie z jednotlivých návrhov a je vlastne kompilátom tohto naj, naj, naj. A preto je vysoko nad súčasné možnosti, ktoré Slovenská republika má. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti zacitoval práve z tohto rámcového dohovoru z § 3, ktorý hovorí o rovnosti práv v tejto oblasti, kde sa jednoznačne hovorí: "Podpora plnej a efektívnej rovnosti medzi osobami patriacimi k menšinám a tými, čo patria k väčšine, si môže vyžadovať, aby štáty prijali špecifické opatrenia." Tieto opatrenia však musia byť primerané, t. j. nesmú byť na úkor iných osôb. Žiaľ, tak ako sme počuli a vysvetľovala pani Slavkovská, z toho jednoznačne vyplýva, že tento návrh je na úkor iných osôb žijúcich v Slovenskej republike.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Slavkovská tu spomínala jednak situáciu slovenskej menšiny v Maďarsku a jednak iné dokumenty týkajúce sa menšinových práv. Je tu jeden z dokumentov, je to paradox, sedia tu všetci, ktorí si to pamätajú okrem tých nových, čo tu vtedy neboli, keď sa hlasovalo o Rámcovom dohovore o ochrane národnostných menšín Rady Európy, tak predstavitelia maďarských koaličných strán, vtedy bolo viac, sa hlasovania zdržali. Zdržali sa jednoducho preto, lebo tam bolo výslovne, verbis expressis povedané, že ide len a len o individuálne práva. Teraz je im naraz aj tento dokument dobrý, ako sa dozvedám z ich dokumentu, že vraj nedodržiavame Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín.
Chcem tu pripomenúť ešte inú vec, ktorú naznačila pani poslankyňa, akosi asi ona nebola o tomto informovaná. Keď v roku 1997 navštívil vtedajší minister zahraničia László Kovács vtedajšieho vysokého komisára Európskej komisie Hansa van der Broeka, tak vyrukoval naňho s otázkou: Čo poviete na práva etnických menšín na autonómiu? Hans van der Broek odpovedal jednoznačne: Európa také zákonodarstvo nepozná. Keď som bol na konferencii spolu s ním v Nemecku, tak som mu naschvál nadhodil túto otázku verejne v diskusii a očakával som, či povie: Nie, to nie je pravda. Potvrdil to, je to pravda. To znamená, že to zase zapadá do tej súčasti navonok skrytej, vydobýjať si etnickú autonómiu. Tento jazykový zákon je skutočne len krôčikom k tým cieľom, ktoré hlásia americké loby a jednak maďarskí šovinisti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Števček.
Poslanec P. Števček:
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
príliš sa ponárame a zahrabávame do administratívnych, technických a legislatívnych zákrut, ktoré súvisia s prerokúvaním predmetu. Nie že by som to podceňoval, naopak, som veľmi povďačný každému kolegovi poslancovi, ktorý cituje z takých uznesení, z onakých paragrafov atď., ale ponad to všetko existuje jeden princíp. Princíp, ktorý hovorí o existencii slovenčiny ako suverénneho jazyka suverénneho štátu. Mrzí ma preto, že chtiac alebo nechtiac vlastne asistujeme pri jednej malej, alebo skoro veľkej kamufláži. Tento návrh zákona, ktorý prerokúvame, by sa mohol pokojne volať návrh zákona o povýšení maďarčiny na úradný jazyk. Lebo nejde o menšinové jazyky, predsa. Nemyslím si, že by dobrotivosť kolegov maďarských poslancov bola taká vysoká, že zápasia o práva chorvátčiny, nemčiny, rómčiny, napríklad, a ďalších jazykov. Ide o maďarčinu, o jej povýšenie. Ide teda o azda posledný zúfalý pokus pokračovať v pomaďarčovaní slovenského národa. Toto je podstata absolútna, ktorú predkladá najmä návrh kolegov maďarských poslancov. Toto by sme si mali uvedomiť a prijať výzvu dejín slovenských a histórie, nehlasovať za takýto zákon.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem poďakovať pani poslankyni Slavkovskej, lebo si myslím, že jej vystúpenie bolo naozaj vynikajúce a veľmi dôsledne vlastne zanalyzovala obidve právne normy, ktoré dnes prerokúvame, aj vládny návrh zákona o používaní jazyka menšín, aj návrh skupiny poslancov. Ale ona poukázala vo svojom vystúpení ešte na jeden fakt, ktorý tu zatiaľ veľmi málo rezonoval a súvisí s vládnym návrhom zákona o používaní jazykov menšín. Inak ja si myslím, že nie je náhoda, že tu máme dva návrhy. Považujem to, že tu máme obidva návrhy, za dohodnutú hru súčasnej vládnej koalície so Stranou maďarskej koalície na oklamanie obyvateľov, aby si mysleli, že v podstate sa nedeje nič také zlé a ten vládny vyzerá pritom poslaneckom až celkom nevinne. A ja poviem hneď, čo vlastne mám na mysli, keď tvrdím, že ten vládny návrh zákona je nebezpečný aj z iného hľadiska.
V § 8 v ods. 2 sa hovorí, že "sa zrušuje § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku". Keď si pozrieme, čo vlastne obsahuje § 10, sú to pokuty a pokuty vo všetkých bodoch, ktoré sa týkajú všetkých možných porušení zákona o štátnom jazyku. Ak sa zruší paragrafom 8 § 10 zákona o štátnom jazyku, zo zákona o štátnom jazyku sa stane bezzubá deklarácia, ktorú môže ktokoľvek akýmkoľvek spôsobom porušovať, a tento štát, táto vláda bude voči tomu úplne bezmocná. To si zatiaľ nikto nevšimol a myslím si, že pán minister Kňažko veľmi dobre vie o "záludnosti", ktorá je obsiahnutá v § 8. Zdá sa, že o ňom nielen dobre vie, ale mu aj veľmi záleží na tom, aby takýmto spôsobom oklieštil zákon o štátnom jazyku.