Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Andel pre pána ministra Palacku. Otázka znie: "Prečo dopredu dáva minister vyhlásenie do sveta, že dostaneme nižšiu cenu pri privatizácii Slovenských telekomunikácií? Správal by sa tak aj ako majiteľ telekomunikácií?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Vážený pán podpredseda,
cena pri privatizácii závisí od viacerých faktorov. Okrem hodnoty majetku Slovenských telekomunikácií, ich technickej úrovne, ekonomických kritérií, závisí aj od legislatívneho prostredia, od počtu privatizovaných spoločností v regióne a od doby, po ktorú strategický investor bude mať určitú exkluzivitu na niektoré činnosti, najmä verejnú hlasovú službu. Strategickému partnerovi Slovenských telekomunikácií môže ponúknuť exkluzivitu iba na necelé tri roky. V porovnaní s Českom a Maďarskom je to o 4 až 6 rokov menej, čo je dôsledkom skutočnosti, že predošlá vláda napriek ňou prijatej telekomunikačnej politike v roku 1995 a v nej definovanej úlohe transformovať a privatizovať Slovenské telekomunikácie nemala vôľu alebo schopnosť túto úlohu realizovať. Ministerstvo sa pokúšalo od roku 1996 trikrát tento materiál predložiť do vlády. Dvakrát nebol prerokovaný, raz nebol schválený. Slovensko premeškalo aj obdobie, keď iba Česko a Maďarsko začínali s privatizáciou a záujem o investovanie do regiónu bol značný. Odďaľovanie privatizácie viedlo k tomu, že v súčasnosti je už nižší záujem o investovanie z bývalých socialistických štátov a silnými konkurentmi sú Poľsko a Rumunsko, kde tieto štáty vytvorili včas vhodné legislatívne prostredie. Sú tam veľké možnosti investovania vzhľadom na nižšiu úroveň telefonizácie. Všetky tieto skutočnosti - a opätovne pripomínam - spôsobené liknavosťou minulej vlády budú mať za následok, že oproti našim susedom bude zrejme hodnota privatizácie telekomunikácií nižšia. Táto nižšia cena je daňou za neochotu bývalej vlády realizovať včasné opatrenia. Ako majiteľ Slovenských telekomunikácií by najmä bývalý minister alebo bývalí ministri mali konať inak, tak, aby ten cieľ dosiahnuť čo najvyššiu hodnotu pre štát bol dosiahnutý.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán minister, to, čo ste povedali, neviem, ale vy ste mi neodpovedali na otázku. Opakujem ešte raz. Včera vyšiel v Pravde takýto článok po vašom brífingu. Ja si myslím, že minister nemôže povedať: "Nižšia cena Slovenských telekomunikácií, buď za takú a takú cenu, bude teda nižšia cena." To neexistuje. Vy ako minister predsa dopredu nemôžete povedať, že predáme Slovenské telekomunikácie za hocijakú cenu. To jednoducho nejde, to som mal na mysli, túto otázku. Nie ten elaborát, nie to, o čom ste teraz rozprávali. To jednoducho nejde, predáme hocikomu - poďte to kúpiť a podobne. Jeden člen vlády, minister, jednoducho nemôže takto vystupovať. Tam som cielil svoju otázku.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Ďakujem za upresnenie, pán podpredseda.
Ak vás trápi slovíčko "nižšia", tak musím povedať, že slovo nižšia sa vždy vzťahuje k dvom hodnotám. Treba porovnať jednu a druhú hodnotu a medzi nimi môže byť vzťah nižší alebo vyšší. A to slovo "nižšia" bolo jednoznačne vzťahované k cene, ktorá by sa bola dala dosiahnuť pred dvoma rokmi, troma rokmi. Tá cena bude nižšia preto, lebo sa neprijali včas tie opatrenia, ktoré sa mali. Telekomunikačný zákon, ktorý sa pripravuje už 4 roky, transformácia Slovenských telekomunikácií na akciovú spoločnosť, ktorá bola trikrát vládou odmietnutá v minulom období, a vstup strategického partnera, ktorý takisto sa pripravuje od roku 1995 a až teraz v tomto roku sa dá skutočne realizovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Tretiu otázku opäť položil podpredseda Národnej rady pán Andel pre pána podpredsedu vlády Fogaša. Otázka znie: "Pán podpredseda, uvedomujete si, že ak by ste boli dali peniaze namiesto športovej turistiky do Soulu malým telovýchovným jednotám, ktorých je na Slovensku cca 3 tisíc, boli by ste uspokojili ich základné požiadavky?"
Odpovedá pán minister Ftáčnik namiesto pána podpredsedu vlády.
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte mi, aby som vám prečítal odpoveď pána podpredsedu vlády Fogaša.
Vážený pán podpredseda,
je mi veľmi smutno, keď otázku s týmto znením a použitou terminológiou mi položí jeden z hlavných propagátorov myšlienky a následného projektu kandidatúry Popradu-Tatier ako hostiteľského mesta na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2006. Bývalá vládna garnitúra, ktorej súčasťou bola aj Slovenská národná strana, a vy ste boli jej čelným predstaviteľom, prijala od roku 1996 do augusta 1998 sedem uznesení vlády Slovenskej republiky - sú tu citované -, počínajúc návrhom na prípravu kandidatúry Slovenska na usporiadanie 20. zimných olympijských hier a 7. zimných paraolympijských hier v roku 2006 a končiac uznesením, kde vláda súhlasí s návrhom záruk nad ekonomickým zabezpečením rozpočtu organizačného výboru zimných olympijských hier v roku 2006 v Poprade-Tatrách a s návrhom zmluvného protokolu o dohovore záruk vlády nad ekonomickým zabezpečením prípravy a konania zimných olympijských hier.
Naša vláda, ktorá vznikla po slobodných a demokratických parlamentných voľbách v septembri 1998, kontinuálne nadviazala na projekt kandidatúry a uznesením číslo 124/1999 schválila podporu záverečnej etapy procesu kandidatúry Zimných olympijských hier Popradu-Tatier v roku 2006 ako efektívnu formu medzinárodnej prezentácie Slovenskej republiky, bez ktorej by celé snaženie nemalo zmysel. Na propagáciu a prezentáciu kandidatúry zimných olympijských hier na 108. valnom zhromaždení Medzinárodného olympijského výboru v júni 1999 v Soule vláda Slovenskej republiky zabezpečila a vyčlenila z výťažku lotérií a iných podobných hier finančnú sumu vo výške 21 mil. korún. Váš návrh, aby tieto prostriedky boli rozdelené medzi malé telovýchovné jednoty, nie je systémovým riešením problémov v malých telovýchovných jednotách, ale jednoduchým populistickým vyhlásením, ktoré popiera všetky aktivity bývalej vlády pri príprave projektu zimných olympijských hier od roku 1996.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte mi s plnou zodpovednosťou vás ubezpečiť, že vami použitá terminológia "športová turistika" nemá v tomto prípade svoje opodstatnenie. Na ilustráciu si dovoľujem poznamenať, že prezentáciu kandidátskych miest prenášalo 156 televíznych spoločností z celého sveta. Minúta reklamy v tomto prenose vyjadrená peniazmi stála 10 tisíc až 17 tisíc USD. Japonská televízna spoločnosť napríklad vysielala 10-minútový šot o prezentácii Popradu-Tatier. Inak povedané, keby sme neboli kandidátske mesto, tento televízny šot v japonskej televízii by nás stál 100 tisíc USD.
Počas mojej návštevy v Soule som absolvoval aj bilaterálne rokovania s najvyššími predstaviteľmi Kórejskej republiky, s podpredsedom parlamentu, ministrom zahraničných vecí a obchodu, prezidentom spoločnosti Daewoo, ktoré otvárajú široký priestor na spoluprácu v ekonomickej oblasti a zároveň prispeli k zvýšeniu miery informovanosti o súčasnom dianí v Slovenskej republike. Ďalej som mal stretnutie s ministrom obrany a športu Švajčiarskej konfederácie, ako aj s predstaviteľmi Poľskej republiky.
Dovoľte mi ešte raz vás ubezpečiť, že vládou vyčlenené finančné prostriedky na propagáciu a prezentáciu kandidatúry Zimných olympijských hier 2006 v Soule boli maximálne efektívne použité na medzinárodnú prezentáciu Slovenskej republiky ako demokratického štátu schopného usporiadať aj najnáročnejšie športové podujatia, akými sú zimné olympijské hry, a takisto pozvať turistov z celého sveta na návštevu Slovenska, krajiny v srdci Európy.
Toľko odpoveď pána podpredsedu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Mrzí ma, že pán podpredseda vlády si to zosobnil na seba. Ja som kritizoval početnosť delegácie - 76 ľudí išlo do Soulu. Nekritizujem, že tam bol pán Kňažko, že tam bol pán podpredseda vlády a tak ďalej. Vy predsa v rámci svojej rozpočtovej kapitoly máte toľko a toľko peňazí na zahraničné cesty. Ak ich on minie do Soulu, no tak nepôjde kdesi inde. Ja som kritizoval to, že tam bolo 76 ľudí. Samozrejme, treba reprezentovať. Dobre, že tam boli členovia vlády, že členovia vlády dávali garanciu a že členovia vlády sa snažili, aby sme nejakým spôsobom uspeli. Bohužiaľ, sme neuspeli, ale 76 ľudí je veľa, 30 mil. sa vyhodilo von oknom.
Ja to kritizujem ako prezident Asociácie telovýchovných jednôt a klubov, ktorá má 320 tisíc členov a združuje najmä malé a stredné telovýchovné jednoty. Tohto roku napriek tomu, že Štátny fond telesnej kultúry niečo schválil, nedostali sme ešte ani korunu. A myslím si, že šport, a najmä šport pre mladých, je najlepšia prevencia či už v protidrogovom zápase, alebo v boji proti kriminalite a podobne. Toto som kritizoval, nie že tam bol pán Fogaš. V poriadku, reprezentovali ste Slovensko, ale kritizujem to, že tie malé základné články telovýchovy nedostanú ani korunu, a my tam pošleme 76 ľudí, minieme 30 mil. Sk a pritom sme žobráci. To ma hnevá. A malo by aj vás.
Ďakujem.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda,
s vašimi tvrdeniami a požiadavkami na financovanie malých telovýchovných jednôt nemožno než súhlasiť. Ja si myslím, že to je našou povinnosťou, aby sme vytvorili taký systém financovania telesnej kultúry, ktorý bude schopný zabezpečiť najvyššiu, teda štátnu športovú reprezentáciu, prezentáciu Slovenska pri významných podujatiach v zahraničí, ale, samozrejme, aj masovú telesnú výchovu. To znamená telesnú výchovu, ktorá sa začína na povinných hodinách telesnej výchovy v škole, v mimoškolskej činnosti, dobrovoľnú telesnú výchovu v malých telovýchovných jednotách, o ktorých ste hovorili. Na takomto systéme pracujeme ako ministerstvo školstva, ktoré má na starosti aj oblasť športu, a oboznámime s ním aj športovú verejnosť na jeseň tohto roku a predpokladáme, že budeme schopní rozvinúť k tomu širšiu diskusiu.
Ja si myslím, že tu nie je možné celkom zamieňať finančné prostriedky, ktoré boli určené špeciálne na dokončenie kandidátskeho procesu, pretože ako trápne by vyzerala táto republika, keby nová vláda povedala: Nedáme 30 mil., do Soulu nikto nepocestuje a nebudeme sa prezentovať.
Rád by som vás informoval o prehľade, ktorý sa objavil vo veľkom športovom časopise tesne pred vyhlásením výsledkov, kde hodnotili jednotlivé kandidátske mestá. Áno, boli tam zhodnotené aj chyby našej kandidatúry, nízka úroveň infraštruktúry, ktorá v regióne Poprad-Tatry potrebuje finančné prostriedky, aby mohla byť dobudovaná, aby toto mesto bolo porovnateľné v tomto parametri s ostatnými, ale kandidatúru Popradu-Tatier hodnotili pisatelia tohto športového renomovaného časopisu ako najzapálenejšiu. Boli sme to práve my, ktorí veľmi úprimne a otvorene prezentovali prednosti Slovenskej republiky a našu schopnosť usporiadať skutočne svetové športové podujatia. Dokázali sme to v tomto roku prípravou Svetovej zimnej univerziády, ktorá začala a bola ešte pripravovaná pod patronátom bývalej vlády, a bolo to skutočne podujatie, ktoré prezentovalo Slovenskú republiku v tom najlepšom svetle. Bola to príprava IV. európskych olympijských dní mládeže, ktorá sa odohrala v marci tohto roku a takisto bola pripravovaná ešte za minulej vlády a veľmi dobre prezentovala Slovensko ako krajinu, ktorá je schopná usporiadať veci.
Chcem vám povedať, že z tých 76, ktorí tam boli prítomní, bola Lúčnica, bol tam tzv. Slovenský dom, ktorý prezentoval slovenskú kultúru takpovediac in natura, teda prezentoval ju skutočne. A viacerí tam prítomní diplomati, predstavitelia Kórejskej republiky možno prvýkrát a možno na dlho videli skutočné výrobky slovenskej kuchyne, počuli slovenskú kultúru a mali pocit, že sa mali možnosť zoznámiť so Slovenskom ako takým. Toto bola tiež súčasť kandidatúry, ktorá v tomto si získala viac predností ako iné kandidatúry. Že sme nakoniec neuspeli, to je legitímne rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru, ale opakujem, že som presvedčený, že prostriedky, ktoré boli vynaložené, prispeli k prezentácii Slovenskej republiky ako demokratického štátu, ktorý má a bude mať najvyššie ambície porovnateľné s ambíciami iných športovo a hospodársky vyspelých krajín.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Kolláriková pre pána ministra Kňažka. Otázka znie: "Máte prehľad o obciach Slovenskej republiky, kde nie sú slovenské školy?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážená pani poslankyňa, zrejme prišlo k omylu. Túto otázku musíte položiť ministrovi školstva, som presvedčený, že vám odpovie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete reagovať? Zapnite pani poslankyňu Kollárikovú, nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Totiž aj pán minister kultúry by mal vedieť na túto otázku odpovedať, pretože ide o štátny jazyk. V slovenských školách sa vyučuje štátny jazyk a návrh zákona o štátnom jazyku, pokiaľ viem, pripravovalo ministerstvo kultúry. (Hlasy v sále.)
Teda zákon o štátnom jazyku síce pod vaším vedením nie, ale ešte váš predchodca. Skutočne, ministerstvo kultúry pripravovalo zákon o štátnom jazyku. Ja si myslím, že táto moja otázka je namieste. A keď už ste tam, tak ja by som chcela dodať, že v zákone o štátnom jazyku číslo 270/1995 Z. z. v článku II ods. 1 je uvedené: "Štát utvára v školskom vedeckom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať slovom i písmom štátny jazyk." Ďalej je uvedené v článku 4 ods. 1: "Výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných školách a stredných školách."
Ja sa pýtam, ako si môže osvojiť občan Slovenskej republiky štátny jazyk, keď skutočný štát, teda vláda, na to nevytvára na celom území rovnaké podmienky, to znamená, že na celom území Slovenskej republiky nie je zabezpečená výučba vo všetkých obciach, kde sú školopovinné deti školy. Predošlá vláda zabezpečila...
(Reakcia z pléna.)
Pán kolega, keď chcete niečo povedať, prihláste sa, jeden aj druhý, nikto vám v tom nebráni.
Čiže predošlá vláda zabezpečovala tento problém výstavbou malotriedok. Či aj táto vláda bude takisto v tomto postupovať, aby skutočne občania, všetci občania mali zabezpečenú výučbu štátneho jazyka, aby sme mohli...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážená pani poslankyňa Kolláriková,
napriek tomu musím trvať na svojej odpovedi, lebo štátny jazyk povinne sa musí používať vo všetkých štátnych inštitúciách, povinne sa musí používať napríklad v armáde, a predsa len to nepatrí do ministerstva kultúry.
A pokiaľ ide o vašu doplňujúcu otázku, ktorá, samozrejme, vôbec nesúvisí s predchádzajúcou, môže vám povedať len toľko, že nielen náš zákon o štátnom jazyku hovorí to, čo ste citovali, ale aj medzinárodné dokumenty, okrem ochrany ľudských práv, práv príslušníkov národnostných menšín hovoria aj o tom, že krajina, štát, vláda je povinná vytvoriť také podmienky, aby každý príslušník národnostnej menšiny sa mohol naučiť jazyk krajiny, v ktorej žije. A ja vás ubezpečujem, že budem prispievať k tomu a pevne verím, že aj táto vláda urobí všetko pre to, aby príslušníci národnostných menšín na Slovensku mali také podmienky, aby sa mohli dobre, či až vynikajúco naučiť jazyk krajiny, v ktorej žijú.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Je pravdou, že pripravujete radikálne opatrenia v školstve, t. j. zvýšenie úväzkov, zvýšenie počtu žiakov v triedach a podobne?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
ak by som mal odpovedať jednou vetou, tak poviem, že nie je to pravda, ale zrejme by tá odpoveď bola prikrátka a ja sa ju pokúsim rozšíriť.
Vláda Slovenskej republiky včera prerokovala, ale nerozhodla definitívne o zámeroch na zníženie počtu pracovníkov štátnej správy a na obmedzenie mzdových výdavkov v štátnej správe o 10 %. Malo by sa to týkať ministerstiev, ale aj krajských úradov a rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstiev a krajských úradov. Ten zámer je odrazom toho, že vláda veľmi zodpovedne zvažuje východiská rozpočtu na rok 2000 a počíta stranu príjmov a počíta stranu výdavkov. Na strane príjmov štátneho rozpočtu boli prijaté opatrenia, ktoré práve dnešným dňom vstupujú do platnosti a o ktorých dosahu už tu bola reč, keď boli kladené otázky na predsedu vlády. Na strane príjmov teda vláda urobila kroky, aby posilnila príjmovú stránku štátneho rozpočtu, aby bolo možné zabezpečiť potreby spoločnosti na všetkých úsekoch vrátane školstva. Na strane výdavkov je tiež zámer vlády...
(Ruch v sále.)
Pán predseda, mohli by ste upozorniť niektorých poslancov, osobitne pána poslanca Cupera, že by sa mohol správať ako poslanec Národnej rady?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister, pokračujte.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Budem ďalej pokračovať. Ja budem ďalej pokračovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nedajte sa vyrušovať, pokračujte.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Ja budem ďalej pokračovať a chcel by som vám povedať, že zámerom vlády je prijať aj opatrenia na strane výdavkov, aby sa obnovila rovnováha štátneho rozpočtu, a že tie opatrenia sa dotknú konkrétnych pracovníkov, najmä pracovníkov štátnej správy, ktorých niekedy politicky nazývame byrokraciou. Myslím si, že to bude odôvodnené, pretože tam došlo k výraznému nárastu najmä po roku 1996, keď ste vy schválili vznik nových okresných a krajských úradov a rozšírili úrady najmä miestnej štátnej správy. Pravda je taká, že opatrenia, ktoré včera prerokovala vláda, o ktorých zatiaľ definitívne nerozhodla, sa majú týkať nielen tej byrokracie, teda úradníkov, ale mali by sa týkať aj tých, ktorí poskytujú a vykonávajú službu v mene štátu, to znamená napríklad aj učiteľov. Vláda má v podkladoch predložený návrh, aby sa toto 10-percentné zníženie netýkalo vysokoškolských učiteľov, to znamená pracovníkov vysokých škôl, ktorí pracujú ako pedagógovia.
Ministerstvo školstva presadzuje - a včera som takto vystúpil na zasadnutí vlády -, aby sa toto zníženie netýkalo ani pedagogických pracovníkov základných a stredných škôl, teda aby sme nemuseli pristúpiť v tomto roku k zvýšeniu úväzkov, na ktoré sa pýtate vo vašej otázke. Pretože tá vec nie je pripravená, nie je dostatočne zanalyzovaná a toto opatrenie ja osobne považujem za krajné opatrenie, ktorým by sme mali riešiť situáciu v školstve. O zvýšení počtu žiakov v triedach sme v žiadnom prípade nediskutovali. Určite poznáte situáciu, ktorá dnes je na stredných školách, kde máme pomerne málo žiakov v triedach vzhľadom na trojročný prechod na deväťročnú základnú školu a to, že sa nám hlásil a bol prijímaný do stredných škôl len znížený počet žiakov, dnes ten počet žiakov je veľmi malý a nenarastá ani na základných školách, kde sa v podstate pridržiavame štruktúry škôl a siete škôl z minulého roku. Čiže o zvyšovaní počtu žiakov v triedach v žiadnom prípade neuvažujeme, tá situácia je podobná minulému roku, v oblasti stredných škôl je výrazne nižšia, pretože detí je menej vzhľadom na to, ako sa vyvíjala situácia v minulých rokoch.
Zvýšenie úväzkov bola jedna alternatíva, ktorú predkladalo ministerstvo financií na rokovanie vlády. My sme túto alternatívu neodporúčali, hľadáme iné alternatívy a myslíme si, že je potrebné pristupovať k znižovaniu mzdových výdavkov vo verejnej správe, teda v štátnej správe diferencovaným spôsobom a že by sa tieto opatrenia, o ktorých hovoríme, nemali v plnej miere a v plnom rozsahu dotknúť školstva a pracovníkov vedy a techniky, teda Slovenskej akadémie vied a vedeckých pracovníkov vysokých škôl.
Toto je pozícia ministerstva školstva, samozrejme, rozhodnutie prináleží vláde Slovenskej republiky, ktorá o samotnej veci rozhodne až po dialógu so sociálnymi partnermi, ktorý by sa mal najbližšie odohrať 9. júla na Rade hospodárskej a sociálnej dohody.
Toľko moja odpoveď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Takto ste odpovedali aj redaktorovi Pravdy. Článok, ktorý bol uverejnený 8. júna, hovorí, že ste mu odpovedali dosť rázne. Medzi učiteľmi základných škôl sa šíria informácie, že skutočne v rámci znižovania počtu pracovníkov sa uvažuje so znížením 15 až 17 tisíc učiteľských miest. Ak ich znížite, samozrejme, že to bude mať potom dosahy aj na reguláciu žiakov v triedach. Teraz je, už aj teraz v niektorých školách sú počty žiakov vyššie, ale ak budeme mať 35 - 40 žiakov v jednej triede, tak potom ďakujem pekne za taký vyučovací proces. O tom, že učitelia patria do skupiny, ktorá má najnižšie priemerné platy, určite viete. Je to len okolo 8 tisíc. Pritom priemerný plat na celom Slovensku je trošku vyšší. Rozhodnutím ministerstva školstva ste v nedávnej minulosti znížili osobné hodnotenie, dosť výrazne. Sľubovali ste trinásty plat. Pravdepodobne nebude. No a, samozrejme, nečudujte sa, že učitelia sa boja, že situácia sa výrazne zhorší. Už teraz sa vie, že dostať mladého absolventa školy do učiteľských služieb je priam nemožné. Ak niekomu dáte 5 tisíc korún, alebo 5,5 tis. Sk hrubý plat, tak vám za to nepríde nikto učiť. A ak má učiteľ s 25 alebo s 27 a viac- ročnou praxou v 10. tarifnej triede a v 10. stupnici 10,5 tis. Sk hrubého, tak potom ďakujem pekne. Potom, samozrejme, v našom školstve sa bude zvyšovať počet nekvalifikovaných učiteľov a počet dôchodcov, ale potom úmerne tomu bude rázne klesať aj úroveň vyučovacieho procesu. Preto sa nečudujte, že učitelia sa boja. A pokiaľ ste informovaní, už to bolo v teletexte, aj v dnešnej tlači, v piatok vám prídu svoj názor povedať na jedno námestie v Bratislave.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, iste si nemyslíte alebo nechcete nahovoriť tomuto váženému auditóriu, že situácia, ktorú ste opísali, je výsledkom práce súčasného ministerstva školstva. Bolo by príliš naivné očakávať, že je možné za osem mesiacov obrátiť tú vážnu situáciu, o ktorej ste hovorili, ja som si jej veľmi dobre vedomý. Ja viem, že absolventi pedagogických fakúlt, že absolventi pedagogických fakúlt nenastupujú v takom rozsahu, v akom by sme čakali, do škôl, pretože perspektíva, ktorú táto republika ponúka, nie je dostatočne lákavá. Ale taká istá situácia bola aj v predošlom období. Jednoducho to je proces, ktorý sa bude riešiť niekoľko rokov. My ho chceme riešiť zvýšením spoločenského postavenia učiteľov, čo berieme ako proces, ktorý zahŕňa aj tú materiálnu stránku, o ktorej ste hovorili, to znamená nástupný plat a priemerný plat, zahŕňa aj stabilizovanie postavenia učiteľov v zákonoch o verejnej službe, pripravujeme takýto zákon do vlády Slovenskej republiky spoločne s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny na september tohto roku a zahŕňa isté morálne oceňovanie, to znamená úctu spoločnosti k učiteľovi zo strany jeho najvyšších predstaviteľov, ale, samozrejme, každého občana tejto krajiny.
Ak ste hovorili o tom, že ministerstvo školstva znížilo v tomto roku osobné ohodnotenie, nie je to pravda. Ministerstvo školstva nemohlo znížiť osobné ohodnotenia, pretože tie vyplývajú z počtu alebo z výšky prostriedkov, ktoré dostanú jednotlivé kapitoly krajských úradov, pretože cez ne sú financované základné a stredné školy. A pre vašu informáciu, priemerná výška tohto osobného ohodnotenia priemerne narátaná na všetky kraje Slovenskej republiky je 9 %. Možno je to menej, ako to bolo v minulom roku, ale neznížili sme tie osobné ohodnotenia, niekde ich znížili ako avízo, že bude nedostatok prostriedkov koncom roku. Je to rozhodnutie príslušného okresného a krajského úradu, s ktorým ja osobne by som nesúhlasil, keby som ho mohol priamo ovplyvniť, pretože si myslím, že učiteľom treba dať to, čo je v príslušnej kapitole naplánované.
Ak ste spomínali 13. plat, bola to reakcia vlády na to, že v tomto roku sme pristúpili k zmrazeniu platov v štátnej správe. Zmrazili sme platy poslancov, ministrov, úradníkov na ministerstvách, na krajských a okresných úradoch, ale povedali sme, že vyčleníme z tejto skupiny dve kategórie pracovníkov, a to bolo školstvo a zdravotníctvo. Bol to výraz toho, že si myslíme, že tieto dve kategórie by si zaslúžili zvýšenie platov, ale priamo v štátnom rozpočte sme neboli schopní nájsť finančné zdroje na pokrytie rastu platov pracovníkov školstva. Preto sme prišli s myšlienkou, že vláda bude hľadať mimorozpočtové zdroje z dodatočných príjmov, napríklad z príjmov privatizácie, ktoré by mohli riešiť problém 13. platu, a tento prísľub zostáva platným, pretože december 1999 ešte nenastal.
Čo sa týka toho, že učitelia sa boja, áno, je to pravda, pretože informácie, ktoré zatiaľ sú, nie sú dostatočne jasné a presné. Ja som dnes na porade vedúcich odborov školstva krajských úradov dostal informáciu, že prakticky máme pripravený budúci školský rok z hľadiska toho, že sú napočítané úväzky, sú napočítané výkony, ktoré budú podávať jednotliví učitelia. A zhromaždenie, ktoré zvolal Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na zajtra na námestie v Bratislave, je vyjadrením obáv odborárov o to, aby neboli obídení pri sociálnom dialógu opatrenia, ktoré sa dotknú aj pracovníkov školstva. V akom rozsahu a koho presne sa dotknú, bude na rozhodnutí vlády. Ministerstvo školstva bude vystupovať z tej pozície, ktorú som vám tlmočil v tej prvej odpovedi, pán poslanec. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Šiestu z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Andel pre pána ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Má vaše ministerstvo v pláne urobiť novelu zákona v Štátnom fonde telesnej kultúry ešte v tomto roku?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Jednoslovná odpoveď je nie, ale tiež si vyžaduje širšie vysvetlenie.
Vláda Slovenskej republiky 9. júna prijala uznesenie číslo 477, a to k správe, ktorú predložila pani ministerka financií a ktorá sa týkala všetkých štátnych fondov. Keď si zhruba spomeniem na čísla, tak poviem, že štátne fondy dnes obhospodarujú finančné prostriedky zhruba vo výške 37 mld. Sk a náklady na správu týchto fondov sú okolo 85 mil. a za posledné roky neúmerne vzrástli náklady na správcu štátnych fondov. Ministerstvo financií predkladalo návrh, aby sa niektoré fondy zlúčili a niektoré fondy aby boli zrušené, pretože nepovažuje za efektívne vynaložené peniaze na správu týchto fondov a na spôsob, ktorým tieto fondy narábajú z finančnými prostriedkami. Na návrh viacerých ministrov bolo zmenené uznesenie vlády v tom zmysle, aby bola posúdená činnosť viacerých fondov, ktoré boli navrhované na zrušenie, medzi iným aj Štátneho fondu telesnej kultúry, ktorý pre vašu informáciu obhospodaruje ročne finančné prostriedky vo výške asi 400 mil. Sk a spotrebuje na svoju správu asi 2 mil., čiže výrazne menej ako ostatné štátne fondy, ktoré som tu spomínal, pretože máme ich zhruba 10 a priemer na 1 fond je asi 7,5 mil. Sk.
Ministerstvo školstva pripravilo takúto správu, teda analýzu činnosti hospodárenia Štátneho fondu telesnej kultúry vrátane opatrení na zefektívnenie výdavkov a zabezpečenia transparentnosti hospodárenia Štátneho fondu telesnej kultúry. V našom materiáli vychádzame z toho, že tento štátny fond by mal byť zachovaný, pretože poskytuje mechanizmus, ktorým sa rozhoduje o peniazoch pre telesnú kultúru. Iste viete, že podľa zákona rozhoduje 15-členná rada fondu, ktorá navrhuje ministrovi rozdelenie prostriedkov a minister ak súhlasí, tak odobrí tento návrh rady, prípadne ho môže rozporovať a prichádza k dohodovaciemu konaniu. Čiže je tu pomerne transparentný spôsob, akým sa narába s týmito prostriedkami, čo nebola vždy pravda za minulej vlády, pretože vtedy veľká časť výnosov z lotérií, ktoré dnes sú príjmom štátneho rozpočtu, bola riešená v kompetencii ministra financií, ktorý sám a bez kontroly parlamentu rozhodoval o veľkých sumách. A len pre vašu informáciu v októbri 1998 tesne predtým, než odišla stará vláda, minister financií rozdelil svojvoľne 900 mil. Sk, teda z vlastnej vôle, aby som bol presný, slovo svojvoľne možno nie je presné, ale teda bez kontroly kohokoľvek. To sa dnes nemôže stať, pretože finančné prostriedky, ktoré získa štátny rozpočet z výnosov z lotérií, ktoré predstavujú zhruba 1 mld. ročne, všetky sú rozdelené spôsobom, o ktorom rozhoduje vláda, teda kolektívny orgán, a všetky jej rozhodnutia sú podriadené kontrole tohto parlamentu.
Ak sa vrátim k otázke o novele zákona o Štátnom fonde telesnej kultúry, nebudeme pripravovať novelu, ktorá by mala zrušiť fond, ale uvažujeme o tom, že by sme zefektívnili spôsob rozhodovania o prostriedkoch na telesnú kultúru, pretože dnes tí, ktorí sedia v rade fondu, často rozhodujú tak, že rozhodujú v záujme organizácie, ktorú tam reprezentujú. Chceme teda pripraviť návrh, ktorý by tento spôsob rozhodovania zefektívnil, počítame, že to bude do 1. 4. 2000.
To je všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nechcete dať doplňujúcu otázku, pán podpredseda.
Ďakujem.
Čas určený na odpovede na otázky členov vlády je vyčerpaný, končím hodinu otázok.
Pán Cuper, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci a pán predseda parlamentu, chcem dať procedurálny návrh, aby súdruh minister školstva sa správal slušne v tomto parlamente, nie sme jeho žiaci ani podriadení, ani Ústredný výbor KSS. Sme parlament, ktorý kontroluje vládu. A tie jeho táraniny nie som ochotný počúvať. A ak s nimi nesúhlasím, nemám inú možnosť...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, to nie je procedurálny návrh. Pán poslanec Cuper, upozorňujem vás...
Poslanec J. Cuper:
... tak ho vyjadrujem. To je procedurálny návrh.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Chcel by som vás skôr poprosiť, pán predseda, nie je to vaša činnosť priamo, ale vašich podriadených, aby žurnalisti a fotografi, ktorí sem prichádzajú na hodinu otázok, aj ktorí sa pohybujú po budove, aby boli primerane oblečení tomu, že sa pohybujú na pôde parlamentu v prítomnosti poslancov a prítomnosti vlády, lebo v šortkách, trenírkach nech sa pohybujú na pláži, a nie na pôde parlamentu. To je jednoducho nedôstojné voči všetkým nám tu prítomným.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Končím hodinu otázok.
Budeme pokračovať rozpravou k dvom návrhom zákonov. Prosím podpredsedu Hrušovského, aby viedol schôdzu ďalej.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, posledným, ktorý vystúpil k týmto dvom bodom programu v rozprave, bol predseda poslaneckého klubu pán Orosz. Na jeho vystúpenie sa s faktickými poznámkami prihlásili...
(Ruch v sále.)
Prosím pánov poslancov a pánov ministrov, ktorí chcú diskutovať, aby mimo rokovacej sály. Budeme pokračovať faktickými poznámkami.
(Ruch v sále.)
Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.
Pani poslankyňa Slavkovská bola prihlásená ako prvá na vystúpenie pána poslanca. Po nej pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Kolegyne, kolegovia, chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Orosza. Hneď v začiatku hovoril, že ide o veľmi emotívnu tému. V tomto by som s ním súhlasila, pretože si myslím, že ak Slováci bojujú o svoj jazyk ako o štátny jazyk, tak majú nárok aj na trochu emócií. Nesúhlasím však už s tým, že ak prijmeme tento zákon, takže to bude dôstojná bodka za celou touto kauzou. Ja si myslím, že to bude skôr výkričník, a nie jeden, ale možno 80 výkričníkov nad hlavou každého poslanca, ktorý sa podpíše pod prijatie tohto zákona.
Pán poslanec, vy ste hovorili o tom, že ovládate maďarčinu, ale že máte malú slovnú zásobu, takže načúvate v maďarčine a odpovedáte v slovenčine. Pán poslanec, toto je vlastne to, veľmi správne ste to vystihli, toto je to otrocké vo vás aj v tých ostatných, ktorí sa takto vlastne podvoľujú. Prečo vaši maďarskí priatelia, ktorí dobre musia vedieť o vašich nedostatkoch v maďarčine, nehovoria k vám po slovensky, to sa vám určite nestalo. Oni budú jednoznačne stále hovoriť po maďarsky a nezaujíma ich to, či vy viete a automaticky očakávajú, že sa prispôsobíte vy im, čo ste tu vlastne aj priznali. Takže to je tá naša nezdravá prispôsobivosť, ktorej by sme sa konečne mali zbaviť a mali by sme byť teda hrdí na to, že my máme s každým rozprávať v tomto štátnom jazyku, bez ohľadu na to, či on rozumie, alebo nerozumie, to už je jeho problém. Takže tam sme sa dostali a tam sa dostaneme ešte aj ďalej, ak tento zákon bude prijatý.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Malíková bola ďalšia prihlásená. Nie je prítomná v rokovacej sále.
Pán poslanec Cuper. Po ňom pani poslankyňa Tóthová.