Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka Schmögnerová?
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som zareagovala na rozpravu k návrhu novely zákona číslo 511 o správe daní. Samozrejme za všetky konštruktívne poznámky ďakujem.
Pán poslanec Maxon, starostlivo som sa pozerala, pripúšťam, že som možno prehliadla, ale zdá sa mi, že nie, či je tu niekde odvolávka na Trestný zákon. Našla som tu odvolávku na Trestný poriadok. A chcela by som vám odporučiť, aby ste si pozreli § 23 - Daňové tajomstvo, odsek c), ktorý hovorí o skutkovej podstate trestného činu krátenia dane. To je aj v dnešnom znení Trestného zákona, takže ani v tých odvolávkach nie je tu explicitne povedané, že sa odvoláva na Trestný zákon, ale tu evidentne by tá odvolávka mohla byť. Odvoláva sa to vlastne na dnešné znenie Trestného zákona. Samozrejme, že by som bola rada, keby ten zákon prešiel, tak ako bol pripravený, pretože zavádza nové skutkové podstaty trestného činu, ktoré znovu nemajú mať iný charakter ako preventívny, aby mali pomôcť výberu dane. Takže pokiaľ ste tam našli ešte niečo a kde konkrétne viete poukázať, že by došlo k nejakej kolízii, prosím, aby ste to konkretizovali.
Na váš návrh, či na prechodné obdobie by nemohol byť súbeh finančnej pokuty a zároveň aj možnosti trestného postihu podľa Trestného zákona, vám poviem svoj názor. Časť tej odpovede by mohla znieť, že našou snahou je priblížiť sa k tomu, čo je zaužívané v štátoch OECD, ale ja si nemyslím, že tým to stačí odbaviť. Ja som principiálne nesúhlasila, keď sa zaviedla finančná pokuta nie preto, že vy ste povedali, že zo svojej praxe nepoznáte, že by bol niekto tento inštitút použil, ale preto, že sa neúmerne zastrašoval správca dane a zastrašoval sa aj v tých prípadoch, keď by mal asi poskytnúť informácie. Ja som rada, že tentoraz je tu presne povedané, čo sa bude identifikovať ako porušenie daňového tajomstva. Je to od a) až niekde po neviem koľko je tam tých bodov, kde je presná identifikácia a naopak, kde je aj presne povedané, komu je možné poskytnúť informáciu o daňovníkovi. Takže skôr som smerovala k tomuto, a preto odvolávajúc sa na argumenty nevidím dôvod, aby sme sa pokúsili ani na prechodné obdobie použiť súbeh finančnej pokuty. Nechcem neprimerane sankcionovať či už správcu dane alebo daňového kontrolóra za poskytovanie informácií nad rámec toho, čo je asi primerané, a primerané je podľa môjho názoru to, čo je uvedené teraz v zákone.
Chcela by som dať na správnu mieru vašu poznámku, že narastala dynamika daňových príjmov za posledné roky. Je pravda, že narastala, ale keď sa pozrieme na daňovú výnosnosť jednotlivých druhov daní, tá skutočnosť je absolútne iná. A keďže ste nepochybne tie čísla mali možnosť dennodenne aj vidieť, alebo aspoň raz za čas, tak mi dáte za pravdu, že daňová výnosnosť všetkých druhov daní klesala, klesala výrazne, klesala napriek tomu, že nedošlo k žiadnym zmenám v zákonoch o daniach, ktoré by napríklad zaviedli zníženie niektorej daňovej sadzby. Naopak, dokonca sa zvyšovali daňové sadzby, dochádzalo k presunom zo zníženej do základnej sadzby pri DPH a napriek tomu daňová výnosnosť aj pri tomto druhu dane výrazne klesala, čo ukazuje jednoznačne na postupne klesajúcu výnosnosť, na klesajúcu efektívnosť daňovej správy. O tom, čo sú dôvody, prečo k tomuto dochádzalo, isteže možno súhlasiť s tým, že dôvod nebol jeden a jediný, a nepochybne vždy aj ľudský faktor zohrával veľmi významnú rolu. Ale ja by som predsa len argumentovala aj tým, že legislatíva, a dovoľte mi, aby som vyjadrila svoje pevné presvedčenie, že v mnohých prípadoch zámerne tá legislatíva bola taká, aká bola, legislatíva umožňovala mnohé nielen daňové úniky, ale umožňovala vlastne doslova okrádanie štátu. Keďže sme zrejme mali na mysli jeden z tých prípadov, rovnako uvediem trebárs len Old Herold, a. s., zákon o liehu, tak ako ešte dodnes je platný, teraz sa konečne ide novelizovať, vlastne umožnil tú operáciu, ktorú Old Herold urobil, a vlastne tým, že dnes nie je viazané prevádzkovanie alebo umožňuje prevádzkovateľovi prevádzkovať aj v najatých priestoroch, dnes si nevieme v dostatočnej miere ošetriť daňovú pohľadávku, ktorú voči Old Heroldu máme vo výške 1 miliardy. Mohla by som pokračovať, ako Obchodný zákonník vlastne donedávna, ale možno v niektorých smeroch ešte dodnes umožňuje, aby prechádzali aktíva z jednej spoločnosti na druhú, a keď máme určité pohľadávky voči tej prvej spoločnosti, vlastne stráca sa akákoľvek možnosť si tieto pohľadávky štátu aj uspokojiť. Takže chyba bola v legislatíve a ešte dodnes je. Zďaleka nie je všetko odstránené, tak ako by to malo byť odstránené.
Chcela by som reagovať na poznámky, ktoré sa týkali § 77 odseku 1 a 4. Ja nie som právničkou, chcem len povedať, že tento zákon prechádzal Legislatívnou radou, pokiaľ mi je známe, dvakrát, bol niekoľkokrát prerokúvaný osobitne ešte aj s ministerstvom spravodlivosti. Ja sa k tomu neviem v tejto chvíli vyjadriť, len viem, že častokrát na tú istú otázku majú traja legislatívci možno štyri názory, ale určite ďakujem, pozrieme sa na to, pokiaľ je tam ešte možné niečo zdokonaliť, myslím si, že ešte vždy cez poslancov, u ktorých by sme našli pochopenie, by to bolo možné uskutočniť. Takže určite sa pozrieme na to, to neznamená, že nevyhnutne budeme rešpektovať váš právny názor vzhľadom na to, že skutočne častokrát tie právne názory sú diametrálne odlišné.
Chcela by som sa ešte vrátiť k niektorým poznámkam, ktoré tu zazneli. Myslím si, že by bolo úplne zbytočným naťahovaním času, aby som sa vrátila znovu k zákonnému dôvodu, ktorý je uvedený v § 89 zákona o rozpočtových pravidlách. Ak chcete, aby som tu podrobne vykladala, aké značné hospodárske škody sa umožňovali práve tým, že niektoré inštitúty v zákone o správe daní neboli, prosím, som schopná už z toho krátkeho obdobia vo vláde uviesť veľa príkladov. Uvediem len napríklad známy prípad VSŽ, kde pripravujeme teraz osobitnú zmluvu, kde určite nám situáciu uľahčí to, keď tu bude zo zákona obligatórne daňové záložné právo. Ale nemyslím si, že toto je najvhodnejší príklad. Vedela by som uviesť veľa iných príkladov.
Viete, na jednu vec nemožno neodpovedať, nemožno to nechať bez repliky. Vy vyčítate, že príprava tohto zákona trvala osem mesiacov. Bývalý pán minister Maxon pripustil, že tento zákon ležal na ministerstve skutočne dlho, takže by som povedala, že my prichádzame s novelou zákona číslo 511, s novelou Trestného zákona po ôsmich mesiacoch a siedmich rokoch vašej vlády. Takže porovnajte sedem rokov vašej vlády s ôsmimi mesiacmi našej vlády. Nie je pravdou ani to, že dochádza k nižšiemu výberu daní v tomto roku. Treba to asi rozdeliť. Áno, je to pravda, údajne z medzinárodného obchodu alebo pri dovoznej prirážke, čo je spojené s neuplatňovaním dovoznej prirážky. V tejto chvíli sa aj pri daniach z pridanej hodnoty zaostávanie dobehlo, pričom chcem poukázať, že hlavné zaostávanie súvisí s výrazne nižším dovozom, ako bolo v predchádzajúcich rokoch, a to je teda už nie ani zaostávanie, ale predchádzajúce, a to je, samozrejme, výrazný pokrok dopredu, že sa nám podarilo trošku zmenšiť schodok v obchodnej bilancii a aj v bežnom účte platobnej bilancie.
To je všetko.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani ministerka.
Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Nie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.
Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.
Poslanec P. Farkas:
V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, páni poslanci, panie poslankyne.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Poslanec P. Farkas:
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 261 zo 14. júna 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o tomto návrhu pána spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 231. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 256.
Z poverenie vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona uvedie podpredseda vlády pán Ivan Mikloš.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi predložiť vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Predložený návrh zákona sleduje naplnenie základného cieľa vyhlášky Komisie Európskeho spoločenstva o dohodách malej dôležitosti. Účelom predloženej novelizácie zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. je zabezpečenie ďalšieho priblíženia slovenského súťažného práva k právu Európskej únie zavedením doktríny de minimis, negatívneho testu a takzvanej individuálnej výnimky v ponímaní komunitárneho práva do právneho systému Slovenskej republiky. Podľa doktríny de minimis nie všetky dohody, ktoré ovplyvňujú konkurenčné vzťahy na trhu v zmysle § 3 zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z., teda nie všetky tieto dohody majú aj objektívny významný dosah na celkovú hospodársku súťaž na trhu Slovenskej republiky. To znamená, že vplyv určitých dohôd obmedzujúcich súťaž sa v konkurenčnom prostredí prejaví len v nepodstatnom rozsahu berúc do úvahy slabú pozíciu podnikateľov, ktorí sú účastníkmi takejto dohody na dotknutom vecnom relevantnom trhu. Účelom aplikácie doktríny de minimis je uľahčenie kooperácie najmä medzi malými a strednými podnikateľmi v tom smere, že pokiaľ uzavrú dohodu obmedzujúcu súťaž s bezvýznamným účinkom na hospodársku súťaž na relevantnom trhu, tieto nebudú v zmysle zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže neplatné. Nepodstatný účinok dohody obmedzujúcej súťaž je v predmetnom návrhu zákona určený formou kvantitatívneho kritéria podielu účastníkov dohody na špecifikovanom relevantnom trhu.
Novým znením inštitútu negatívny test Protimonopolný úrad sleduje inštalovanie jedného zo základných právnych inštrumentov komunitárneho práva, ktorý z pohľadu právnej istoty podnikateľov predstavuje deklarovanie, že určité činnosti a konania podnikateľov nie sú v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, respektíve či podnikateľ správne aplikoval na svoju dohodu relevantné ustanovenie týkajúce sa pravidla de minimis. Predložená právna úprava presne vymedzuje, za akých podmienok sa na dohodu obmedzujúcu súťaž nebude aplikovať jej zákaz, t. j. kedy môže byť vyňatá z absolútneho zákonného zákazu. Návrh zákona umožňuje, aby pri splnení špecificky určených podmienok bola dohoda obmedzujúca súťaž vyňatá z aplikácie tohto zákona a jej následnej neplatnosti. V súlade s komunitárnym právom sa navrhuje, aby toto oprávnenie mal Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ktorý rozhodne, či dohoda obmedzujúca súťaž na základe splnenia kritérií daných zákonom nie je zakázaná.
Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam Národnú radu o podporu tohto návrhu novely zákona o hospodárskej súťaži.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Lászlóovi Hókovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Hóka:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, máte to v tlači 231, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 231) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. júna 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predložený návrh spĺňa náležitosti § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši veľmi dôležitú spoločenskú problematiku. Predpokladá jednoznačnú podporu a intenzitu konkurencie na príslušných trhoch a s tým súvisiace vytváranie podmienok ekonomického prostredia v smere realizácie efektívnej hospodárskej súťaže. Prejaví sa to hlavne v pôsobení smeru vyrovnávania úrovne a dopytu a ponuky na trhu.
Ďalším zvýraznením ekonomických faktorov je priaznivý dosah v podpore malých a stredných podnikateľov, ktorí nadobudnú vďaka možnosti koordinácie a kooperácie väčšiu flexibilitu vo svojom konaní v prospech rozvoja ekonomiky.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Vážený pán predseda, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán podpredseda, niet k čomu zaujať stanovisko, čiže neprosíte si slovo na záver. Pán spravodajca takisto.
Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím pána spravodajcu, aby návrhy uviedol.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec L. Hóka:
Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie: "V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní."
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosil by som vás, keby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu spravodajcu, aby uvedený zákon bol prerokovaný v druhom čítaní.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime k druhému hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.
Poslanec L. Hóka:
Vážený pán predseda, navrhujem teda hlasovať o rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 256 zo 14. júna 1999 o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky:
a) prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, čo máte v tlači číslo 231, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo,
b) určiť:
1. k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,
2. lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 31. augusta 1999 a v gestorskom výbore do 3. septembra 1999.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána spravodajcu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 241. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 257.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Tibor Šagát.
Prosím pána ministra Šagáta, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti a uviedol vládny návrh zákona.
Nech sa páči, pán minister, uveďte vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/1998 Z. z.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady.
Ospravedlňujem sa, ale rokoval som tu v kuloároch.
Dovoľte mi, aby som predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.
Účelom navrhovanej úpravy je doplnenie prílohy číslo 1 a 2 zoznamu omamných látok a psychotropných látok, ako aj zoznamu vyňatých prípravkov obsahujúcich omamné látky, ktoré svojím zložením a povahou predstavujú zanedbateľné riziko pre zdravie. Okrem toho je tu aj spresnenie niektorých ustanovení, napríklad rozšírenie dôvodov zrušenia povolenia, úprava niektorých termínov vzťahujúcich sa na oznamovanie povinnosti držiteľov povolení, rozšírenie oprávnených osôb a podobne. Teda je to vynútená novela predovšetkým na základe odporúčania Medzinárodného úradu pre kontrolu omamných látok pri Organizácii Spojených národov.
Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa za meškanie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady pre zdravotníctvo pánu poslancovi Alojzovi Rakúsovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Rakús:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch (tlač 241), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Navyše ide o zákon, ktorý vzhľadom na aktuálnosť a exkluzívnosť problematiky aj z obsahovej stránky je veľmi aktuálny. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 257 zo 14. júna 1999 prideliť predmetný návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní v lehote do 31. augusta 1999 a gestorský výbor do 3. septembra 1999.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu. Najprv uskutočníme prvé hlasovanie podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Rakús:
V zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporúčam predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu spravodajcu, tak ako ho uviedol.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pán spravodajca, uveďte druhé hlasovanie.
Poslanec A. Rakús:
V súlade s rokovacím poriadkom a s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť predmetný návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní v lehote do 31. augusta 1999 a gestorský výbor do 3. septembra 1999.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca.
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač ako 258. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 262.
Z poverenia vlády návrh zákona uvedie minister obrany Slovenskej republiky pán Kanis.
Nech sa páči, pán minister.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a bol vypracovaný na základe plánov legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999. Tento zákon prešiel viacerými novelizáciami, ako boli novelizácia zákona číslo 263/1994 Z. z., zákon číslo 166/1995 Z. z., potom nasledoval nález Ústavného súdu číslo 4/1997 Z. z., novelizácia zákona číslo 343/1997 Z. z. a napokon je aj známy návrh skupiny poslancov, ktorý bol podaný ako tlač 76 v decembri 1998.
Každá úprava tohto zákona bola predmetom veľkej diskusie, ktoré sme viacerí všetky zažili na pôde slovenského parlamentu, a teda táto problematika je dostatočne známa. Účelom návrhu zákona je najmä vymedziť postavenie Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky a v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky ustanoviť spôsob vymenúvania a odvolávania náčelníka Generálneho štábu Slovenskej republiky ako vyššieho štábneho funkcionára prezidentom Slovenskej republiky na návrh ministra obrany. Na porovnanie treba uviesť, že takto kreuje náčelníka Generálneho štábu prezident vo Francúzsku, v USA, v Maďarsku, Poľsku a napokon je dostatočne známa aj história sporov o tento problém v závere minulého volebného obdobia a na začiatku tohto súčasného volebného obdobia. Vždy išlo o spory v znení § 2b.
Návrh novelizácie zákona vytvára legislatívne predpoklady na prípravu a vykonanie reformy Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Generálneho štábu najmä tým, že Generálny štáb sa vyčlení z Armády Slovenskej republiky a nebude jeho organizačnou súčasťou. Tým sa vytvoria predpoklady, aby sa Generálny štáb stal integrovanou súčasťou Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky. Organizačný poriadok Ministerstva obrany Slovenskej republiky podrobnejšie upraví vzájomné vzťahy a úlohy ministerstva obrany a Generálneho štábu ako hlavného orgánu velenia. Upraví teda vzťahy medzi vojensko-politickou a vojensko-odbornou časťou integrovaného ministerstva obrany. Vykonanou reformou sa odstráni duplicita ich súčasných štruktúr a problémy vzájomných vzťahov. Nová organizačná štruktúra umožní transparentnosť systému velenia a riadenia, uplatňovaním mechanizmov obranného plánovania bude zaručovať schopnosť potrebnej komunikácie s inými demokratickými štátmi. Obdobná úprava vzájomných vzťahov ministerstva obrany a Generálneho štábu je v Rakúsku, v Nemeckej spolkovej republike, vo Francúzsku a v ďalších krajinách.
Reorganizácia ďalej vytvorí základ na systémové riešenie otázok postupnej reformy rezortu obrany. V najbližšom období pôjde o vytváranie systémových, štrukturálnych a funkcionálnych predpokladov na dynamický prechod od individuálneho systému zaručenia bezpečnosti Slovenskej republiky ku kolektívnemu systému. Na naplnenie tohto cieľa je potrebné prispôsobiť štruktúru, organizáciu i početný stav rezortu obrany, upraviť kompetencie riadiacich orgánov tak, aby boli v požadovaných smeroch porovnateľné s ozbrojenými silami členských štátov aliancie.
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzhľadom na uvedené vám odporúčam súhlasiť s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Odporúčam vám zaradiť ho do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu. Poprosil by som vás, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.
Pán poslanec Ošváth, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 14. júna 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 22. júna k predmetnému návrhu zákona v prvom čítaní prijal uznesenie výboru číslo 64, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 1 písm. a) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vrátiť predmetný vládny návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie z dôvodu, že návrh zákona nevytvára podmienky na realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v rezorte ministerstva obrany.
Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.