Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prečítam vám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony (tlač 254).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 260 zo 14. júna 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne do 24. júna 1999.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu preložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony, prerokoval na 17. schôdzi dňa 29. júna 1999 a v prijatom uznesení číslo 147 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Ústne sa prihlásil pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Ako prvý vystúpi pán poslanec Maxon.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
opäť raz máme na stole návrh na skrátené legislatívne konanie. Nemám teda celkom presnú štatistiku, ale musím skonštatovať, že je to rozhodne viac návrhov na skrátené legislatívne konanie za osem mesiacov alebo deväť mesiacov, ako bolo za celé predchádzajúce funkčné obdobie. Pán kolega, s najväčšou pravdepodobnosťou mám pravdu, ale som predznamenal, že nemám presnú štatistiku.
Prečo som sa však napriek tomu, že nepredpokladám, že budem úspešný, prihlásil. Predovšetkým som presvedčený, že taký rozsah novely, ako je v samotnej tlači 255, by sme si naozaj nemali trúfnuť schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. Samotná novela má 47 strán. Asi si predkladateľ dostatočne neuvedomuje, že ide o správu daní. Som presvedčený, že akákoľvek takáto právna úprava, aj keď nepochybne vecne v mnohých ohľadoch potrebná, je vtedy efektívna a vtedy sa plynule zavádza do reálnej praxe, mám na mysli, aj pokiaľ sa týka správy daní, aj daňových subjektov, keď sa zavádza vždy od prvého dňa celého kalendárneho a hospodárskeho roku.
Čo ma ale teda zaujalo a chcel by som naozaj poprosiť, aby ste si už nerobili z nás psinu, čo sa týka tlače 254, veľmi jasne a zreteľne sa uvádza, že odkladanie riešenia tohto problému by znemožnilo do budúcnosti riešiť komplexne vymáhanie daňových nedoplatkov. Toto odôvodnenie by obstálo, keby sme vynechali slovíčko do budúcnosti. Čo ma však ale mimoriadne prekvapuje, čo sa uvádza už v samotnom návrhu zákona, okrem toho, že je tam uvedený cieľ a sú vymenované predovšetkým tie dôležité okruhy, ktorých sa to týka, a to oblasť daňovej kontroly, oblasť opakovanej kontroly, lehota na vyrubovanie dane po ukončení kontroly, daňové exekučné konania a tak ďalej, z tej vecnej stránky je správne. Ale ešte raz teda opakujem, čo sa uvádza v tlači 254 v návrhu vlády, odkladanie riešenia tohto problému by znemožnilo do budúcnosti riešiť komplexne vymáhanie daňových nedoplatkov, čo by ohrozilo plynulosť príjmov štátneho rozpočtu, čím zároveň hrozí ujma štátu, ktorý pre nedostatok zdrojov si nebude môcť plniť svoje základné úlohy. To je tlač 254, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb.
Na moje prekvapenie čo sa uvádza v tlači 255. Cieľom novely je predovšetkým zabezpečiť efektívne vymáhanie daňových nedoplatkov, a tým zlepšiť situáciu v naplnení príjmov štátneho rozpočtu. Novelou zákona sa nepredpokladá žiadny dosah na štátny rozpočet a ani si nevyžiada výdavky zo štátneho rozpočtu v súvislosti s jej uvádzaním do života.
Vážená pani ministerka, dosahy na štátny rozpočet sú aj pozitívne, aj negatívne. Ja neviem pochopiť, ako to vôbec môžete naformulovať do tejto predlohy. Vlastne celá myšlienka novely číslo 511 je motivovaná tak, aby tie dosahy v prospech štátneho rozpočtu boli pozitívne. Na jednej strane sa odvolávate, že ako je potrebné bezpodmienečne riešiť tento problém v skrátenom legislatívnom konaní a v samotnom zákone uvediete, že nemá žiaden dosah.
Ešte raz upozorňujem, dosahy sú dva. Dosahy aj pozitívne, aj negatívne. Okrem toho mi dovoľte, aby som vyslovil nespokojnosť s vaším konštatovaním v úvodnom slove. Naznačili ste, že ste sa pokúsili odhadnúť dosahy na štátny rozpočet, ale ani náznakom ste nepovedali, aké sú tie odhady. Nakoniec to, čo v tejto chvíli hovorím, má aj oporu v § 89 ods. 1, kde sa hovorí, ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Naozaj teda s ľútosťou musím konštatovať, som presvedčený, že nič katastrofálne by sa nestalo, keby táto novela číslo 511 platila od 1. januára 2000. Bol by väčší priestor na to, aby sme ju mohli dôkladnejšie prediskutovať nielen vo výboroch, ale aj v pléne. A nakoniec by bol aj čas, aby sa mohla s touto novelou lepšie oboznámiť verejnosť, ktorej sa táto novela týka, mám na mysli správcov daní aj daňové subjekty, čo si myslím, že v tomto ohľade je veľmi dôležité.
Z tohto dôvodu, dámy a páni, z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, mi dovoľte, aby som predložil návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Maxona - pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Bohunický, pán poslanec Benkovský. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Plne súhlasím s názorom pána poslanca Maxona, že tu nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie.
Pani ministerka, obdivujem vašu odvahu dať do parlamentu tento návrh tak absolútne chabo odôvodnený. Ani ste sa nesnažili dôvody, ktoré uvádza rokovací poriadok v § 89, čo i amputáciou na tento prípad, akosi dať na papier, pretože odkladanie riešenia tohto problému, čo zdôvodňujete, žeby znemožnilo do budúcnosti riešiť komplexne vymáhanie daňových nedoplatkov, nie je žiadny zákonný dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Pani ministerka, uvedomte si, že porušujete týmto návrhom zákon, pretože ani neuvádzate dôvody, ktoré sú v § 89. Táto odvaha, samozrejme, je motivovaná a podklad pre ňu dáva vaša ústavná väčšina v parlamente, ktorá podľa môjho názoru čím ďalej tým viac sa presviedčam, že je nešťastím, ba priamo nebezpečenstvom pre demokraciu v Slovenskej republike. Navyše, tento návrh má také nedopracované niektoré myšlienky ako napríklad v exekučnom konaní uspokojenie sa na hnuteľných veciach bez bližšej špecifikácie, čo z hnuteľných vecí je vyňaté, že toto môže skutočne veľmi tvrdo zasiahnuť postavenie našich občanov. Preto opakujem, plne sa stotožňujem so stanoviskom pána poslanca Maxona, že tu nie sú dôvody na skrátené konanie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Bohunický - faktická poznámka.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán predseda.
Vážená pani ministerka,
chcel by som doplniť pána poslanca Maxona. On ako minister, bývalý minister financií musí veľmi dobre vedieť, kedy sa vlastne začala diskusia o novele zákona číslo 511. Ona sa začala v júli minulého roku a len vďaka prieťahom medzi jednotlivými rezortmi vlastne neuzrela svetlo sveta za vlády Vladimíra Mečiara. Veľmi dobre vedeli, prečo nemôže uzrieť svetlo sveta, pretože práve daňová exekúcia hovorí o efektívnom vymáhaní nedoplatkov daní. A, bohužiaľ, tie nedoplatky vznikali práve v kapitálotvornej vrstve, ktorú stvorila predchádzajúca vláda.
Dokonca aj v súčasnom období veľmi ťažko naďalej prebiehalo medzirezortné konanie a boli sily, ktoré chceli zabrániť, aby táto novela bola proste realizovaná v takejto podobe. Preto si myslím, že sú tu všetky dôvody na to, aby sme to v takomto režime zrýchleného konania prerokovali, a ak si pamätáme, už pri schvaľovaní rozpočtu bolo sľúbené, že veľmi rýchlo, dokonca v máji táto novela príde. Je tu teda jún, ale som rád, že tá novela tu je.
Nešiel mi čas, ďakujem za túto možnosť vystúpiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benkovský - faktická poznámka.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcem reagovať na pána poslanca Maxona, a to z toho titulu, že návrh bol predložený v dostatočnom časovom predstihu a bolo možné sa s ním podrobne zoznámiť. Ak chceme totiž požadovať od daňových úradov výrazne vyššiu efektívnosť, potom i legislatívne musíme upraviť podmienky ich práce.
V návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998, ktorý prerokujeme na tejto 17. schôdzi Národnej rady, ale i z opakovaných správ Najvyššieho kontrolného úradu, vyplýva, že je skutočne potrebné, aby sme v oblasti výberu daní a ich zefektívnenia urobili konečne poriadok a zabezpečili tak i cestou skráteného legislatívneho konania podmienky na to, aby nastal obrat v tejto veľmi dôležitej oblasti. Preto podporujem predložený návrh.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko k rozprave pani ministerka Schmögnerová? Áno.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážená poslanecká snemovňa,
ja by som už vlastne nemala čo a nemusela ani nič dodávať v tejto diskusii, lebo zo strany vládnych poslancov, myslím si, že odznelo to, čo som ja povedať chcela.
Viete, je evidentné, že predchádzajúca vláda nechcela presadiť ani zmenu novely zákona číslo 511 o správe daní. Nechcela ani novelizovať zákon o dani z pridanej hodnoty a o spotrebnej dani z liehu v tých častiach, ktoré mali zabezpečiť efektívnejší výber daní alebo naopak neumožňovať trestuhodné obohacovanie sa fiktívnymi vratkami či už pri dani z pridanej hodnoty alebo pri spotrebnej dani z liehu.
Chcem len upozorniť, že v návrhu predkladanej novely je napríklad aj povinnosť zaviesť daňové záložné právo.
Pán minister, bývalý minister, prečo ste vy z titulu funkcie ministra urýchlene nepresadzovali zavedenie tejto novely napríklad aj zavedením obligátornosti založenia daňového záložného práva. Určite viete, o čom hovorím, pretože bolo to napokon za vášho ministrovania, keď sa umožnilo, aby napríklad Liehofrukt White Lady Levoča, pani bývalá riaditeľka, ktorú sme, samozrejme, odvolali, jedného dňa sa rozhodla, že zruší daňové záložné právo, a tak sme zdedili dlh niekoľko stomiliónový, ktorý si dnes už nevieme nijakým spôsobom ošetriť.
Takže, vážení páni opoziční poslanci, ak blokujete urýchlené prijatie tohto zákona, odhalili ste svoje karty a dúfam, že každý divák a každý poslucháč jednoznačne vie, že vám nejde o to, aby sa zdokonalila správa daní, aby boli postihovaní tí, ktorí chcú obchádzať zákon a ktorí vlastne znemožňujú potom, aby sa dostali do štátneho rozpočtu prostriedky, ktoré sú nevyhnutné pre také rezorty, ako je školstvo, zdravotníctvo, kultúra, o ktorej ste pred chvíľočkou hovorili a tak ďalej. Samozrejme, že táto novela je zložitá, je rozsiahla a ja sa nazdávam, že určitý čas poslanci mali k dispozícii, aby sa s ňou oboznámili a mohli k nej vyjadriť svoje postoje a prípadne aj pozmeňujúce návrhy. Najhoršie riešenie však je riešenie, keď sa táto novela bude naďalej odkladať a jej účinnosť sa presunie niekde až do konca tohto kalendárneho roka. Preto vás opakovane prosím, aby ste podporili skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke.
Spravodajca chce zaujať stanovisko? Nie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý síce podal pozmeňujúci návrh vrátiť predložený návrh na skrátené legislatívne konanie vláde, aby sme neprerokovali predložený návrh novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ale vychádzajúc z toho, že skrátené legislatívne konanie je o tom, či Národná rada prerokuje alebo neprerokuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, tak najprv v súlade s § 37 nášho rokovacieho poriadku navrhujem hlasovať o stanovisku nášho výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o tom, že odporúčame Národnej rade prerokovať uvedený návrh novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca.
Pristúpime k hlasovaniu o uvedenom návrhu pána spravodajcu, poslanca Farkasa.
Prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Farkasa. Hlasujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 255. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 261.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vám predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Ako som uviedla pri zdôvodňovaní skráteného legislatívneho konania, tento zákon je jedným zo záväzkov alebo jeho novelizácia je jedným zo záväzkov Slovenskej republiky v súvislosti so vstupom do OECD, ale zároveň je to aj právna norma, ktorá je v smere približovania slovenskej legislatívy legislatíve Európskej únie.
Vzhľadom na prístupový proces Slovenskej republiky do OECD chcela by som poukázať osobitne na ustanovenia o daňovom tajomstve a ustanovenia o zániku práva vyrúbiť daň. Tí kolegovia, s ktorými sme ešte pred niekoľkými rokmi sedeli v spoločných laviciach, si možno pripomínajú, keď sa tento zákon novelizoval naposledy a keď pri inštitúte daňového tajomstva bola zavedená možnosť pokuty pre daňového správcu až do výšky 500 tis. korún. Čerstvo si to ešte pamätám, pretože som veľmi ostro namietala voči možnosti zneužitia práve tohto inštitútu, a som rada, že máme možnosť napraviť tento nedostatok predchádzajúcej novely. Novo formulované ustanovenie aj o daňovom tajomstve je plne porovnateľné s riešeniami v štátoch OECD, ale aj v štátoch, ktoré sú novými čerstvými štátmi OECD, ako je Česká republika a Maďarská republika. Ruší napríklad takúto výšku pokuty pre daňového správcu a porušenie daňového tajomstva môže byť považované za trestný čin, ktorý sa bude posudzovať riadne podľa Trestného zákona po dôkladnom prešetrení príčin a skutočností. Znamená to, že daňový správca bude mať v rukách aj možnosti obrany, ktoré predtým nemal.
Dovoľte mi, aby som upozornila na tie kľúčové zmeny, ktoré sú v návrhu novely zákona. Nebudem hovoriť o všetkých, pretože je ich pomerne dosť, ale skutočne by som chcela upozorniť na tie, ktoré sú najdôležitejšie. Prvá komplexnejšia zmena sa dotýka inštitútu daňovej kontroly. Chcela by som upozorniť na niektoré nové skutočnosti, že táto novela umožňuje doriešenie začatia kontroly a postupu správcu dane pri výkone kontroly daňových subjektov, pokiaľ ide o osobitne zamerané kontroly na rizikových daňovníkov. U tejto skupiny daňovníkov je možné uskutočniť daňovú kontrolu bez oznámenia. Je to veľmi dôležité, pretože z praxe poznáme, že často daňovník upravuje ešte daňové priznanie dokonca počas kontroly alebo tesne pred kontrolou. Pokiaľ by ho upravoval v takom smere, že to bude znamenať pozitívny efekt pre štátny rozpočet, samozrejme, je to prijateľné, ale najčastejšie hľadá fiktívne doklady a podobne, aby zamedzil riadnemu výkonu daňovej kontroly.
Znovu opakujem, nejde tu o žiadnu kriminalizáciu, je to u skupiny rizikových daňovníkov, kde zrejme už sú takéto nepriaznivé skúsenosti so snahou obísť daňový zákon.
Ďalej sa vymedzujú aj prípady, v ktorých je možno vykonať opakovanú daňovú kontrolu. To sa dotýka daňovej kontroly, nebudem o tom podrobnejšie hovoriť. Chcem len pripomenúť, že v programovom vyhlásení vlády sme sa prihlásili k tomu, že budeme otvorene informovať aj o tom, ktorí podnikatelia dostatočne dodržiavajú zákony aj v tejto daňovej sfére, a prihlásili sme sa aj k tomu, že budeme zverejňovať zoznamy daňových dlžníkov.
Chcem len pripomenúť, že hneď po mojom príchode na ministerstvo financií sme takýto zoznam daňových dlžníkov aj publikovali. Je to prax zo západoeurópskych štátov, ktorá je veľmi obvyklá, a má to veľký význam hlavne pre dodávateľsko-odberateľské vzťahy, pretože je veľmi časté, teraz sa opieram najmä o skúsenosti zo západoeurópskych štátov, že keď sa niekto ocitne v zozname daňových dlžníkov, stráca dôveru dodávateľov a dodávatelia nie sú ochotní vstupovať s ním do vzťahov, inými slovami každý sa potom bude radšej snažiť, aby si plnil svoje zákonné povinnosti, aby sa do takéhoto zoznamu daňových dlžníkov nedostal.
Z tých dôležitejších ustanovení zákona chcela by som upozorniť na možnosť, ktorá sa teraz rozšírila. I doposiaľ bola možnosť určitého započítavania jednotlivých druhov daní v prípade preplatku jedného započítavania pri druhom. Tentoraz sa tá možnosť stáva úplne univerzálnou, pretože je možné zapojenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a uplatneného vrátenia spotrebnej dane na kompenzáciu nedoplatkov dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní a iných daní, napríklad dane z príjmov. Je to veľmi účinný nástroj, ja by som ako príklad uviedla, že tento rok sme mali preplatky pri daniach z príjmov právnických osôb a fyzických osôb niečo viac ako 6 mld. korún.
Takto boli formulované aj žiadosti od daňovníkov. Práve aj doterajším inštitútom započítania, ktorý hovorím sa teraz univerzalizuje, sme mali možnosť vlastne z tohto odpísať asi 1,6 mld. korún, čiže vzájomne sa nedoplatky kompenzovali s preplatkami. Teraz táto možnosť bude ešte posilnená.
Ďalej som už pred chvíľočkou uviedla, že tento zákon zavádza aj povinné zabezpečenie daňovým záložným právom pri povolení odkladu platenia dane a pri povolení splátok. Doposiaľ toto bolo riešené iba fakultatívne a jeden odstrašujúci príklad ste mali možnosť si už aj vypočuť.
Ideme cestou ďalšieho obmedzovania výnimiek a úľav, ktoré môže poskytovať daňový správca. Myslím si, že je oveľa účinnejšie obmedziť výnimky a úľavy, ale potom aj neísť tou bežnou cestou, ktorá sa veľmi často uplatňuje, že potom sa hľadajú aj nejaké ďalšie opravné prostriedky. Takže my chceme aj trošku znížiť to sankcionovanie, ale potom aj obmedziť výnimky a úľavy zo sankcionovania, myslím si, že je to rozumná cesta takouto cestou pokračovať.
Upozorňujem na možno z vášho hľadiska podaktorých aj kontroverzné opatrenie, ale môžem ho aj vysvetliť, že navrhujeme predĺženie daňovej preklúzie z troch rokov na päť rokov. Hovorím veľmi otvorene, že tento nástroj chceme použiť práve preto, že vieme, že prax hlavne veľkých daňových poplatníkov, veľkých podnikov za posledné roky z hľadiska ich povinnosti platiť daň je veľmi negatívna a chceme si vytvoriť priestor na to, aby sme mohli urobiť v týchto podnikoch hĺbkové daňové kontroly, ktoré sú časovo veľmi náročné a ktoré by nám mali potom aj spojením s predĺžením daňovej preklúzie umožniť dodatočne dorúbiť daň.
Veľmi dôležitou súčasťou tohto zákona je ustanovenie o daňovom exekučnom konaní. Len zhrniem, že daňové exekučné konanie dáva určité odlišné právomoci daňovému exekútorovi, ako to bolo doposiaľ, keď to bola daňová exekúcia umožnená iba podľa platného Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku. Skutočne tento inštitút, ktorý bol veľmi kontroverzný, zrejme netreba ani zdôvodňovať, prečo nebola ochota s ním súhlasiť hneď od začiatku, mal by byť účinným nástrojom v rukách daňových kontrolórov, ale i daňových správcov, aby sa znížila výška daňových nedoplatkov. Chcem len povedať, že sa tu aj rozširuje možnosť o uplatnenie daňovej exekúcie v prípade predaja podniku alebo jeho časti a aj sa zavádza možnosť exekúcie predaja cenných papierov. Je to významné rozšírenie oproti doterajšej praxi.
Predkladaný návrh zákona bude znamenať významný prínos v správe daní a ja chcem len pripomenúť, že rádoví daňoví správcovia z daňových úradov roky na túto novelu čakali práve v takom smere, ako sa pripravuje. Nechcem povedať, že je dokonalá a že ďalšie skúsenosti, ktoré nazbierame z jej aplikácie, nebudú nás motivovať k ďalšej úprave zákona, ale v tejto chvíli sme urobili všetko to, čo sme urobiť vedeli a čo sme boli aj schopní urobiť.
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 511/1991 Zb. o správe daní a poplatkov, by mal byť účinný od 1. septembra 1999. Iste je veľmi zložité presne vyčísliť, aké budú dôsledky zákona na zlepšenie výkonu správy daní a čo to bude znamenať konkrétne na zníženie daňových nedoplatkov. Môžeme sa tu pohybovať len pri nejakých odhadoch a ja v tejto chvíli takéto číslo ani neuvediem.
Chcem však povedať, že je to tretí, veľmi dôležitý zákon, ktorý prijímame tento rok, ktorý je zameraný výlučne na zvýšenie efektívnosti i výberu daní, a kým predchádzajúce dva zákony boli zamerané na konkrétny druh dane, tu ide o zákon, ktorý je zameraný na správu všetkých druhov daní, ktoré sú vyberané daňovými úradmi.
Na záver len chcem uviesť, že ministerstvo financií intenzívne pripravuje nový zákon o Colnej správe, ktorý by mal ďalej pomôcť pri výbere daní a ciel, ktoré sú v správe Colnej správy.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke.
Prosil by som teraz spoločného spravodajcu, aby uviedol stanovisko výboru pre financie, rozpočet a menu.
Nech sa páči.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony (tlač 255), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Tento návrh bol doručený včas. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu, preto v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem spoločnému spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto, ústne pán poslanec Maxon a pani poslankyňa Tóthová.
Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Maxon.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nebudem naozaj hovoriť dlho. Dovoľte mi, aby som sa však vrátil ešte k môjmu predchádzajúcemu vystúpeniu.
Vážené dámy a páni, ja som sa v mojom predchádzajúcom vystúpení ani slovkom nedotkol samotnej kvality predlohy a ani na minútu som nezapochyboval, že takáto novela zákona číslo 511 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov je potrebná. Ako poslanec mám však právo, aby som poukázal na nezmysly, ktoré sú v dôvodových správach uvedené a tieto nezmysly mi dovoľte ešte raz zopakovať. Ak sa raz požaduje skrátené legislatívne konanie a v samotnej dôvodovej správe k zákonu sa uvádza, že nemá žiaden dosah na štátny rozpočet a ani na moju opakovanú výzvu tie dosahy ani čiastočne nie sú kvantifikované predkladateľkou, jednoznačne musím konštatovať, že tá požiadavka nemala oporu v § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku.
Čo sa týka ale samotnej predlohy, myslím si, že by bolo asi veľmi zbytočné, keby sme si navzájom vyčítali, kto čo stihol, kto čo spravil, lebo nakoniec rozhodujúca časť rozsahu tejto novely na ministerstve financií bola pripravená a objektívne treba priznať, že zo strany správcov dane a aj teda z oblasti legislatívcov nakoniec v rozhodujúcom rozsahu bola pripravená, aj keď som ja na ministerstvo financií prišiel, takže pracoval na tom už aj môj predchodca. Asi by bolo aj zbytočné, aby sme dnes hovorili, čo sme stihli, čo sme nestihli. Mne teda naozaj prekáža na tejto novele len tá skutočnosť, že ide cez skrátené legislatívne konanie a že sa trošku preceňuje potreba účinnosti k 1. septembru 1999. Prekáža mi to aj preto, že som si myslel, že asi bude potrebné diskutovať vzhľadom na to, že dochádza k niektorým významným zmenám.
Uvediem napríklad zrušenie finančného postihu za porušovanie daňového tajomstva s odvolaním sa na trestnoprávne pokračovanie príslušného zodpovedného pracovníka v oblasti správy daní. Počas mojej funkčnej praxe som sa nestretol s takým príkladom, kde by došlo k porušeniu tejto finančnej sankcie, naopak si myslím, že sa s týmto inštitútom vôbec nepracovalo, a obávam sa, že keď bude mať byť porušenie daňového tajomstva posudzované trestnoprávnym konaním, že tá účinnosť bude ešte podstatne horšia. Nehovoriac o tom, že tento inštitút chráni predovšetkým daňové subjekty a ukladá povinnosť správcovi dane. Takže ja som naozaj nevylučoval možnosť, že by na prechodné obdobie bola teda definovaná aj trestnoprávna zodpovednosť, aj prípadne možný finančný postih, samozrejme, ale súhlasil by som teraz s predkladateľkou, že finančný postih alebo možnosť uloženia finančnej pokuty, alebo sankcie by nemal byť taký vysoký, ale ešte raz zdôrazňujem, vo svojej praxi som sa nestretol ani s jedným jediným prípadom, kedy by bolo možné alebo došlo by k zneužitiu tohto inštitútu.
Nemožno mať námietky ani voči tým veciam, ktoré nás približujú k členstvu k OECD, to sú práve tie veci, ktoré na ministerstve financií boli pripravené už dávnejšie. Rešpektujem ale tú skutočnosť, že čo bolo pripravené, neplatí, platí to, čo prešlo legislatívnym konaním, a to, čo bolo vyhlásené v Zbierke zákonov. Ja napríklad pozitívne hodnotím aj § 15, tam vznikalo veľmi veľa sporov, vznikali spory, kedy alebo ktorý deň bol dňom začatia kontroly, ktorý deň je dňom ukončenia kontroly, kedy je teda prípadný protokol prerokovaný alebo ktorý deň sa za to považuje. Sú to veľmi dôležité a rozhodné termíny aj potom v prípadnej oblasti sankcií, takže to hodnotím pozitívne.
Prosil by som, ale ešte sa vrátim k tomu, že či by nebolo možné uvažovať nad tým, že by na prechodné obdobie platil súbeh finančnej peňažnej pokuty aj možného trestného postihu. Asi by sa to v tejto chvíli dalo dosť ťažko definovať. A mám teda ešte jednu pochybnosť. Tento návrh novely, vážené dámy a páni, sa opiera alebo sa odvoláva na novelu Trestného zákona. Ja nie som teda legislatívec a nemal som možnosť ani celkom explicitne to porovnať, ale chcel by som teda od predkladateľky vedieť, lebo mám teda informáciu, že novela Trestného zákona v gestorskom výbore neprešla. Ak je to opora v Trestnom zákone, ktorý je pripravovaný, alebo teda novely Trestného zákona, ktorý bol schválený a prerokovaný vládou a ešte nebol zavŕšený legislatívny proces, tak by bolo asi metodicky veľmi nesprávne, keby sme sa odvolávali na kompatibilitu s novelou Trestného zákona, ktorý ešte vlastne schválený nebol. To by mohlo vniesť pochybnosti. Teraz v rýchlosti to neviem nájsť, ale myslím si, že niekde v závere tej novely sa odvoláva na príslušnú novelu Trestného zákona, takže tam môže pri schválení tohto zákona dôjsť k istej kolízii, ak teda do tohto termínu nebude schválená aj novela Trestného zákona.
Hovoril som, že nebudem hovoriť dlho. Zhrnuté a podčiarknuté vecne možno, že by sme dokázali diskutovať o niektorých zmenách zákona číslo 511, v zásade si však myslím, že je to istý signál pozitívneho kroku dopredu, a ja by som naozaj veľmi pekne chcel všetkých poprosiť, aby sme jednoducho skončili s tým konštatovaním, lebo sa to dotýka aj osobne mňa, že sme mali jedinú ambíciu chrániť daňových dlžníkov, chrániť daňových podvodníkov, chrániť daňové subjekty, ktoré si svoje povinnosti neplnili.
Vážené dámy a páni, naozaj vám chcem zodpovedne povedať, že to tak nebolo a nakoniec svedčí o tom aj istá dynamika rastu predovšetkým daňových príjmov, ktorá v ostatných rokoch bola zabezpečená. Čo je možno trošku problémom tejto novely zákona číslo 511, a to je vždy problém veľmi vážny, je problematika dotýkajúca sa zodpovednosti správcov daní. Pani ministerka, ak v tých najrozhodujúcejších daňových kauzách, ktoré som nakoniec zdedil ja, ktoré ste nakoniec zdedili aj vy a možno s najväčšou pravdepodobnosťou niektoré z nich zdedí aj váš prípadný nástupca, v rozhodujúcich nebola problematika v legislatíve. V tých rozhodujúcich jednoducho povedané zlyhal ľudský faktor a zlyhal vo väčšine prípadov ľudský faktor na strane správcu daní, a to novela zákona číslo 511 teraz nemala nejakým spôsobom ambíciu riešiť. A myslím si, že to je veľký priestor na ďalšie zamyslenie sa nad oblasťou legislatívy a nad celým tým procesom, ktorý v oblasti správy daní musíme riešiť.
Ak si uvedomíme, že každý z tých daňových subjektov, ktoré dnes majú daňový nedoplatok sto, päťsto alebo dokonca miliardu, začínal s daňovým nedoplatkom 10, 50, 60, 70 miliónov a správca dane sa na to nečinne prizeral, tak to nemožno napísať na vrub nedostatočnej legislatívy, to jednoducho je potrebné pripísať na vrub zlyhania ľudského faktora. Myslím si, že v mnohom ohľade, ale to už nesúvisí s novelou zákona číslo 511, v mnohom ohľade by sa dali niektoré veci vyriešiť štátnou definitívou ľudí pracujúcich v správe daní. I keď štátna definitíva zavedená v colnej správe v istom časovom období naozaj vyvolávala medzi odborníkmi čiastočné rozpaky, ja si myslím, že to bol pozitívny krok vpred a že takéto pozitívne riešenie by sme mali hľadať aj v správe daní.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, posledná prihlásená ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som uviedla niekoľko poznámok k tejto novele, hlavne k časti o daňovom exekučnom konaní, a to pár poznámok z toho dôvodu, že pokiaľ som bola v praxi na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, zaoberala som sa práve problematikou konania, administratívneho konania, ktorého jedným z druhov bolo aj exekučné, respektíve daňové konanie. V § 77 sa upravuje v odseku 4, že daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.
Vážená pani ministerka, toto bude v rámci administratívneho konania špecifikum nielen historické, ale špecifikum aj v porovnaní k iným asociovaným krajinám vrátane krajín západnej Európy. Teória administratívneho konania totiž jednoznačne vychádza z názoru, že každý akt individuálnej rozhodovacej činnosti je dňom vydania platný a právoplatný sa stáva dňom doručenia čo i prvému účastníkovi konania, a to aj v prípadoch, keď nie je možné podať opravný prostriedok alebo keď ide o rozhodnutie druhej inštancie, kde opravný prostriedok neprichádza do úvahy. Nie je mi zrejmé, prečo zavádzame toto nóvum, prečo ideme voči smeru a prúdu, ktorý je tu dlhé roky zaužívaný. A už vôbec mi to nie je jasné v súvislosti s odsekom 1 § 77, kde sa druhé špecifikum vyrába, právne špecifikum, kde orgán, ktorý vydá akt rozhodnutia, v tomto prípade daňový exekučný príkaz, teda orgán prvej inštancie, ktorým je správca dane, môže v rámci vlastnej kompetencie, keď je podané odvolanie, to je v rámci autoremedúry, vyhovieť odvolaniu čiastočne.
Pani ministerka, tu prerúbavate základnú zásadu administratívnych všetkých procesov alebo ak chcete inprocesov upravených v štátnej správe, správnych konaní, kde autoremedúru možno uplatniť jedine vtedy, ak sa v plnom rozsahu vyhovie opravnému prostriedku. Ak orgán, ktorý vydá rozhodnutie, nie je ochotný v plnom rozsahu vyhovieť, vždy je povinný postúpiť rozhodnutie na príslušný odvolací orgán, v našom prípade vertikálne nadriadený odvolací orgán. Toto je dané tým spôsobom a z toho dôvodu, aby práva občanov a organizácií, o ktorých sa v danom konaní rozhoduje, v našom konkrétnom prípade v exekučnom konaní, boli náležite chránené. Nemožno predsa, aj keď je tu záujem štátu získať dane čo najrýchlejšie, porušiť práva občanov a organizácií. Ak spojíme tento odsek 1 s odsekom 4, môže nastať nasledujúci prípad. Ja ako osoba, voči ktorej smeruje exekučný príkaz, aj keď ide o exekučné konanie, a keď dávate možnosť odvolania, sa odvolám a možno mám akceptabilné dôvody na zníženie. Vy mi znížite, ja to pritiahnem za vlasy, o symbolickú stokorunáčku, čím hneď rozhodnete a v zmysle odseku 4 je to už aj právoplatné, a teda aj vykonateľné. No tu je krásna cesta na to, aby právo, ktoré dávate na odvolanie, ste vlastne v tých prípadoch, ktoré chcete, absolútne marili. Tak ja tomu nerozumiem. V exekučnom konaní je pravda, že už je pozícia občana iná, ja si viem aj predstaviť, že nie je odvolanie ako opravný prostriedok, ale neviem si predstaviť ten model, ktorý dávate v § 77, to jest, že dávate právo odvolať sa, zároveň ale dávate možnosť v rámci autoremedúry len čiastočne vyhovieť a zároveň implantujete situáciu, že daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania.
Prosím, pani ministerka, zvážte tento § 77, pretože dáva možnosť v praxi skutočne v niektorých prípadoch pre taký postup, ktorý diskriminuje niektorých vzhľadom na to, že im nedáva tie práva absolútne využiť, ktoré dávate iným daňovníkom.
Ďalej by som chcela odhliadnuc od obsahovej stránky reagovať na vašu reakciu, pani ministerka, na moju faktickú poznámku v rámci skráteného legislatívneho konania. Ja som v rámci skráteného legislatívneho konania vyjadrila nesúhlas, aby tento zákon išiel v skrátenom legislatívnom konaní, a to z toho dôvodu, že nie sú splnené zákonom stanovené podmienky. Zákonom stanovené podmienky sú jasne v rokovacom poriadku ustanovené, a nie "pre srandu králikov", ale preto, aby ako zákonné podmienky boli dodržiavané. A dodržiavanie zákonov je otázka principiálna. To znamená, že vy ste sa ani len nesnažili uviesť, čo i keď neprimeraný, ale predsa aspoň jeden zákonne uvedený dôvod. A proti tomuto som, pani ministerka, ja vystúpila ako právnička, ako človek, ktorý si ctí zákony, a vôbec nemôžem súhlasiť s vaším názorom, že svojím vystúpením som dokázala, ako ste povedali, sme dokázali, že sme proti zefektívneniu vybavenia daní s tým, že sme boli proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Ja nie som proti efektívnemu vybavovaniu daní, ba práve naopak, mňa veľmi mrzí, že v porovnaní s efektívnosťou vyberania daní za roky 1998, keď bola vláda Vladimíra Mečiara pri moci, keď porovnávame mesačné percentuálne vyberanie daní, tak v roku 1999 bolo oveľa slabšie, ak môžem tento pojem použiť, slabšie vyberanie daní ako v roku 1998.
Takže vaše ďalšie politické a dosť útočné argumenty nebudem komentovať, pretože k ničomu nevedú. Som rada, že je predpis, ktorý možno zefektívni výber daní, ale som nerada, že prichádza, ak ho považujete za taký dôležitý, až po ôsmich mesiacoch vašej činnosti vo vláde. Ak je taký dôležitý, mal prísť skôr, ak je taký dôležitý, že musí byť v skrátenom legislatívnom konaní, mal byť vypracovaný a pripravený rýchlejšie, samozrejme, vyrábali ste čierne knihy a iné "podobné dokumenty", takže asi nebol čas.
Ďalej by som chcela uviesť niekoľko slov k tomu, čo ste povedali, že vaša snaha je aj trestnoprávne postihnúť a podobne a že my to tým, že sme proti skrátenému legislatívnemu konaniu, akosi zahamujeme. Pani ministerka, a to platí nielen na vás, keď som bola podpredsedníčkou vlády, návrh nového Trestného zákona ešte v marci 1998 sme dokončili, vo vláde prerokovali a myslím si začiatkom júna postúpili do parlamentu. Tam boli vypracované skutkové podstaty aj na zefektívnenie trestnej činnosti v daňovej oblasti, aj trestný čin úmyselného úpadku podniku. Pýtam sa, prečo doteraz tieto skutkové podstaty, ktoré boli vyformulované na základe skutočností, ktoré sme z praxe získali, neboli prerokované v tomto parlamente, prečo aj to, čo dávate teraz ako novelu Trestného zákona, vlastne dávate tak oneskorene a mnohé ustanovenia, ktoré už nami boli formulované, sa dostávajú až teraz na prerokovanie v parlamente. Odpoveď na to mám, ale nebudem to uvádzať, pretože už tomuto nič nepomôžeme a skutočnosť je taká, aká je, ale chcem len povedať, že tie dôvody, ktoré ste uviedli po našom vystúpení proti skrátenému legislatívnemu konaniu, sú absolútne mimo podstaty, ktorá tvorila základ môjho vystúpenia, základ, že nie sú dodržané zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť.