Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia do rozpravy s interpeláciou je prihlásená pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
vážené torzo parlamentu,
mám viacero interpelácií.
Prvá moja interpelácia je na pána premiéra. Chcela by som ho upozorniť na § 130 rokovacieho poriadku Národnej rady odsek 7, kde sa hovorí, citujem: "Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády." Žiaľbohu, nie je tu prítomný ani jeden člen vlády, tak ja sa pýtam a už po tretíkrát, to zdôrazňujem, po tretíkrát sa pýtam pána premiéra, akým spôsobom chce zabezpečiť pracovný poriadok medzi svojimi členmi vlády, ktorí absolútne ignorujú túto snemovňu i napriek tomu, že aj naposledy pri voľbe prezidenta aj pán prezident, aj pán premiér vyhlasovali, že treba zmeniť vzťahy medzi koalíciou a opozíciou, treba byť voči sebe ústretový. Takže tá ústretovosť voči tej opozícii, pretože interpelácie dáva iba opozícia, je taká, že tu nie je ani jeden člen vlády. A nechcem spočítať na prstoch dvoch rúk, koľko tu sedí poslancov z koalície. To by bola jedna interpelácia na pána premiéra.
Ďalšia interpelácia sa týka inej veci. Vážený pán premiér, v politickom boji pri schvaľovaní rozpočtu maďarskí politici v slovenskom parlamente pohrozili odchodom z koalície, ak sa nezvýši rozpočet pre kultúru národnostných menšín. Vláde to nahnalo taký strach, že ste to museli riešiť vy osobne. No a riešenie sa našlo. Síce zlé, neodborné, diskriminujúce jednu časť občanov, ale na tom nezáleží. Hlavná vec, že sa splnila požiadavka SMK. Požadovaných 30 miliónov na kultúru národnostných menšín, rozumej iba maďarské menšiny, sa formou účelového viazania vyčlenilo z kapitol krajských úradov. Znamená to, že v tomto roku môžu na slovenské kultúrne aktivity vyčleniť menej ako v minulom roku. A to dostali na kultúru oveľa menej ako vlani. A ako sa to deje v praxi? Krajské úrady neprideľovali peniaze na jednotlivé kultúrne projekty, ako sa povedalo, ale podľa percentuálneho počtu obyvateľov v danom okrese. Napríklad Krajský úrad v Nitre rozdelil účelovo vyhradené peniaze na menšinovú kultúru tak, že z koeficientu 100 % išlo na kultúru maďarských občanov do okresu Komárno 72 %, do okresu Nitra 15 %, do okresu Levice 36 % a do okresu Nové Zámky 46 %. Ten zvyšok zostal na slovenskú kultúru. Rozhodnutie vziať 30 miliónov z krajov iba na maďarskú kultúru sa nepriaznivo odrazí na financovaní ostatných kultúrnych aktivít, hlavne v okresoch, kde sú Slováci v menšine. Pýtam sa: Čo bude s kultúrou menšinových Slovákov? Ako sa chcete postarať o ich národné povedomie a kultúrne vyžitie vo vlastnom okrese a štáte? Podľa súčasného rozhodnutia totiž nastáva kultúrna diskriminácia Slovákov na zmiešaných územiach.
Ďalšia interpelácia na pána premiéra. Vážený pán premiér, vojna v Juhoslávii pokračuje, pokračuje zabíjanie ľudí a devastácia krajiny. Naša bábková vláda, ktorá sa dala zatiahnuť do tohto konfliktu iba z toho dôvodu, aby sa zapáčila veľmociam, sa neustále tvári, že je všetko v najlepšom poriadku. Sústavne obhajovala agresivitu NATO, ako by bola za to platená. Zrejme spláca predvolebný dlh. Obzvlášť pozoruhodné sú vaše výroky, pán premiér, obhajujúce bezprecedentné porušovanie medzinárodného práva. Váš výrok, citujem: "V Juhoslávii NATO neútočí na Srbov, ale snaží sa brániť Albáncov", je hoden nie jedného zrnka múdrosti, ale celého obilného sila. Mňa však v súvislosti s týmto lokajským postojom voči NATO zaujíma jedna vec. Pred voľbami ste vykrikovali heslá v duchu, znovu citujem: "Dosť bolo diktatúry, diktátora, my chceme slúžiť ľudu tejto krajiny!" Prieskumy verejnej mienky jednoznačne ukazujú, že ľud tejto krajiny nesúhlasil s vojnovým vraždením a s vašou politikou v tomto smere. Ako to, že nepočúvate hlas ľudu? To tých 7 mesiacov vo vláde spôsobilo, že ste ohluchli? Alebo väčšinu obyvateľov Slovenska považujete za hlupákov, mienkou ktorých sa netreba zaoberať? Moja otázka znie: Ste ochotný načúvať hlasu ľudu aj v otázke vojny v Kosove, alebo vás prieskumy verejnej mienky vôbec nezaujímajú?
Ďalšia otázka na pána premiéra. Po vašej poslednej návšteve v Paríži ste, pán premiér, dozvedela som sa to z mnohých mediálnych kanálov, hovorili o úspechu. Totiž že ste dostali od predstaviteľov Francúzska prísľub, že Slovensko bude prijaté do zväzku frankofónnych štátov, ktorých je tam už 40. Môžete mi vysvetliť, za čo vďačíme takémuto úspechu a aké výhody z toho Slovensko bude mať a hlavne za akých podmienok do tohto zväzku vstúpime? Totiž jednou z najdôležitejších podmienok vstupu do tohto zväzku je ovládanie a základ je spisovný jazyk - francúzština. Bude azda ďalším spisovným jazykom francúzština? Chystáme takúto zmenu, alebo to bolo povedané iba do vetra?
Ďalšia interpelácia na pána premiéra. Vážený pán premiér, pán minister Magvaši sa v súvislosti so zvyšovaním ceny plynu veľmi jednoznačne vyjadril, a to v Práci 19. apríla 1999, že nejde o čistú hru. Jeho výrok, citujem, "Keby radšej povedali niektorí páni, že je to jedna z podmienok kúpy SPP", mrazí. Sme svedkami toho, ako vy beháte po svete. Po návrate vo všeobecnej rovine poviete, že ste dostali prísľub od zahraničných investorov o vstupe na náš trh. Nepoviete však, kedy títo noví mecéni hodlajú vstúpiť a najmä za akých podmienok. Ak im ide naozaj iba o lukratívne podniky, tak vaše cesty sú zbytočným luxusom. Zahraničný vlastník plynární sa nájde, aj keď budete sedieť doma. Veď vlastniť naše plynárne, ktoré ročne produkujú miliardy, by chcel kde kto. A ak ich chcete predať za ponižujúcich podmienok a s tým, že najskôr na rozkaz investora sa má zvýšiť cena tovaru pre občana, to povedal pán minister Magvaši, tak potom láskavo si myslím, že príde aj na to, kto sú tí významní investori, za koľko a pre koho diktujú takéto podmienky, ak bol, samozrejme, výrok pána ministra Magvašiho pravdivý. Nedovolím si tvrdiť, že pán minister klamal. Preto sa pýtam vás, pán premiér: Ako zavádzate verejnosť alebo kto z vás - vy alebo pán minister Magvaši?
Ďalšia interpelácia je na pána ministra Palacku. Vážený pán minister, ešte nie je tak ďaleko od volieb, aby si ľudia nepamätali, čo všetko terajšia vláda sľubovala a čo kritizovala u predchádzajúcej vlády. Jeden veľmi zaujímavý fakt bol aj ten, že sa stále kritizoval klientelizmus, ktorý sa teda pred voľbami šíril Slovenskom, a nádej na jeho zastavenie bol iba vo zvolení novej vlády. Novú vládu teda už máme, ale klientelizmus napriek sľubu, že sa odstráni, sa nepodarilo odstrániť. Príkladom je aj váš rezort. Na základe nárekov Slovenských telekomunikácií o nedostatku financií im ministerstvo financií znížilo dodatočne odvody do štátneho rozpočtu o 400 miliónov Sk. No a, čuduj sa, svete, táto monopolná spoločnosť, ktorá vraj nemá peniaze, vzápätí rozbehla nákladnú reklamnú kampaň cez dve reklamné agentúry, a to cez Creo, ktorá sa podieľala na predvolebnej kampani SOP-ky, a cez reklamnú agentúru Rubikan, ktorá sa starala o predvolebnú kampaň SDK. Peniaze, ktoré takto získajú tieto dve agentúry, sú jednoznačne dohodeným kšeftom svojim ľuďom a vláda sa revanšovala za predvolebnú pomoc.
Ďalším, ešte krikľavejším krokom, ktorý sa udial v Slovenských telekomunikáciách, je výber zahraničného sprostredkovateľa a predaj 40 % balíka Slovenských telekomunikácií. Keďže ide o predaj vo výške cca 20 mld. korún, sprostredkovateľ si pekne namastí vrecko. Jedna vec je, že žiadneho sprostredkovateľa ani nebolo treba, lebo sám premiér sa vyjadril, že záujemcov o kúpu hľadať netreba, prídu aj sami. Dúfam, že nechcete podozrievať premiéra, že klame. Druhá zaujímavá vec je tá, že za sprostredkovateľa bola vybratá Deutsche Bank. Zrejme preto, že za poradcu si vybrala firmu Slávia Capital, blízku ministrovi Černákovi. Za výber Deutsche Bank je priamo zodpovedný váš pán štátny tajomník Kurej, ktorý riadi 9-členný riadiaci výbor a zle formuloval podmienky výberu. Určite nie náhodou. Experti zhodne tvrdia, že išlo o zámer. Aké dôsledky ste, pán minister, vyvodili voči takejto nezodpovednej práci štátneho tajomníka a ako vysvetlíte klientelizmus vo vašom rezorte?
Ďalšia interpelácia je na pána ministra Ftáčnika. Vážený pán minister, médiami prebehla správa o proteste akademickej obce Žilinskej univerzity voči postupu Slovenskej biskupskej konferencie, ktorá prijala uznesenie, že na pôde Katecheticko-pedagogickej fakulty Žilinskej univerzity so sídlom v Ružomberku chce zriadiť cirkevnú univerzitu. Touto problematikou sa cirkevní hodnostári zaoberali bez akéhokoľvek predchádzajúceho rokovania s vedením Žilinskej univerzity. Ich správanie je pre akademickú obec o to nepochopiteľnejšie, že keď Žilinská univerzita prijala uvádzanú fakultu do svojho zväzku, sám biskup Baláž poslal vedeniu univerzity ďakovný list. Odčlenenie fakulty od univerzity v zmysle vysokoškolského zákona nie je možné bez súhlasu akademického senátu. Rada by som preto vedela, aký postoj k celej záležitosti zaujíma ministerstvo školstva.
Ďalšia interpelácia na pána ministra Ftáčnika. Keďže som nedostala dôkladnú odpoveď na moju predchádzajúcu interpeláciu o možných finančných zdrojoch, ktorými sa chystá ministerstvo školstva pokryť 13. a 14. plat pre učiteľov a pracovníkov školstva, čo im bolo ústami pána ministra prisľúbené, tak sa znovu pýtam pána ministra, z akého finančného zdroja to mieni pokryť. V predchádzajúcej odpovedi mi tvrdil, že Československá obchodná banka nie je jediným zdrojom. Ja som sa, žiaľ, v denníku Práca dočítala z jeho odpovede iba o tomto jedinom zdroji. Ale, samozrejme, beriem aj to, že má pravdu aj minister, keď hovorí o viacerých zdrojoch. A v tomto prípade sa teda pýtam, ktoré sú tie iné zdroje, aby mi ich vymenoval, z ktorých chce pokryť ten 13. a 14. plat pre pedagógov a ostatných nepedagogických pracovníkov v rámci školstva.
Posledná interpelácia taktiež na pána ministra Ftáčnika. Znovu je to interpelácia druhýkrát na tú istú vec, na ktorú som sa už pýtala, pretože jeho odpoveď bola absolútne mimo mojej interpelácie.
Vážený pán minister, interpelovala som vás v otázke poverenia, dočasného poverenia za riaditeľku Štátneho pedagogického ústavu pani Bernátkovú. Vaša odpoveď, prečo ste tak urobili, bola absolútne pomimo, pretože ste mi začali uvádzať, že má dostatočné vysokoškolské vzdelanie na to a že práve predchádzajúca riaditeľka, ktorú som teda ja vymenovala do funkcie, nemá žiadnu odbornú prax. Vaša námietka, že som riaditeľku - ešte ste mi namietali, že som pani Bernátovú mala poveriť, a nie vymenovať - táto vaša odpoveď ma, mierne povedané, prekvapila. Stačí si prečítať štatút spomínaného ústavu, ktorý podpísal pán minister Harach, dnešný predseda parlamentného výboru pre školstvo. Stojí v ňom, že riaditeľa ŠPÚ do funkcie vymenuje, a nie poveruje minister školstva. Ani v Zákonníku práce nenájdete podporu v tom, ako sa riadiaci pracovníci poverujú. Opäť je tu iba vymenovanie. Pokiaľ v podnikoch alebo organizáciách chýba riaditeľ, obyčajne ho zastupuje jeden z námestníkov, ako sa to napríklad stalo aj v prípade Slovenskej televízie. Nie je žiaden dôvod poverovať niekoho do vymenovania nového riaditeľa. A k odbornosti doktorky Bernátovej, pretože túto odbornosť ste spochybnili, uvádzam toľko. Pani doktorka Bernátová bola päť rokov vo funkcii vysokoškolského pedagóga, čo je podľa vami citovanej vyhlášky 41/1996 pedagogická prax. Absolvovanie kvalifikačnej skúšky nie je pre ňu potrebné, pretože má titul doktor, čo podľa tej istej vyhlášky - § 9 ods. 1 - slúži ako náhrada kvalifikačnej skúšky.
Vo svojej odpovedi ste mi ďalej povedali, že súčasná poverená riaditeľka ŠPÚ pani Bernátková má vysokoškolské vzdelanie. Predovšetkým vás verejne vyzývam, aby ste verejne vydokladovali toto spomínané vysokoškolské vzdelanie pani Bernátkovej, vami poverenej riaditeľky Štátneho pedagogického ústavu, pretože hovoríme o vysokoškolskom vzdelaní, a nie o náhrade, ktorou môže byť aj vyššia pedagogická škola v zmysle vyhlášky 91/1996. Menovaná pani sama o sebe tvrdí, v jej vlastnoručne podpísanom osobnom dotazníku, ktorý som mala a mám v rukách, že je absolventkou vyššej odbornej školy, ktorú navštevovala v rokoch 1957 - 1959, a že je absolventkou dvoch semestrov Vysokej školy pedagogickej. Dva semestre, to nie je ukončená Vysoká škola pedagogická. Takže, samozrejme, nemôžeme tvrdiť to, že by mala vysokoškolské vzdelanie. Z vyhlášky číslo 41, ktorú ste teda citovali, totiž vyplýva, že vyššia pedagogická škola sa považuje za ukončené vysokoškolské vzdelanie iba pre učiteľov základných škôl pre ročníky 5 - 9. Podľa prílohy tejto vyhlášky v časti vyhlášky 41 pod nadpisom "Učitelia všeobecnovzdelávacích predmetov na stredných školách" nenájdete žiadnu vyššiu pedagogickú školu. Nemáte preto pravdu vo vašej odpovedi na moju interpeláciu. Pani Bernátková nemá odbornú pedagogickú spôsobilosť v zmysle spomenutej vyhlášky, na ktorú sa odvolávate, pretože ŠPÚ pripravuje základné pedagogické dokumenty všeobecnovzdelávacích predmetov aj pre všetky typy stredných škôl. Pani Bernátková podľa tejto vyhlášky nie je spôsobilá skontrolovať a ručiť za kvalitu výstupov z ŠPÚ, ktoré smerujú pre stredné školy. Myslím si, že by ste mali byť náročnejší na kvalifikáciu v prípade riaditeľa ŠPÚ, ktorý je odborným ústavom ministerstva, a ako sám vo svojej odpovedi píšete, riadi otázky výskumu a tvorby koncepcie a rozvoja školstva v prvom aj v druhom cykle a aj ďalšieho vzdelávania. Dnes nájdete pedagóga s ukončeným vysokoškolským vzdelaním skoro v každej dedinskej triede. Myslím si, že by to bolo perspektívnejšie riešenie, ako je nekvalifikovaný dôchodca.
Keď hovoríme o poverenej pani riaditeľke, tak tu existuje jedno vážne podozrenie. Spomínaná chránenkyňa pána ministra používa titul magister. Zvláštne je, že nemá ukončenú Vysokú školu pedagogickú, tak ako som už uviedla. Má iba dva semestre. Zvláštne je aj to, že diplom, ktorý jej bol vydaný, mám aj jeho číslo, je podpísaný zrejme, pretože podpis je nečitateľný, iba rektorom. Vôbec tam nie je podpísaný dekan a nie je tam uvedená ani fakulta, na ktorej dostala táto pani, dnešná riaditeľka, vysokoškolský titul Mgr. Pán minister, pani Bernátková je jediný žijúci magister univerzalis na Slovensku. Asi preto ste nedokázali vybrať na verejnom konkurze z piatich kandidátov vied niekoho, kto by zrejme dosahoval jej kvality. Predchádzajúca riaditeľka ŠPÚ na rozdiel od tejto sa vie kedykoľvek preukázať platným vysokoškolským diplomom a dokladom o úspešne vykonanej rigoróznej skúške, ako aj praxou vysokoškolskej učiteľky. Ale vaša chránenkyňa, pán minister, absolvovala druhú kvalifikačnú skúšku, iba tak mimochodom, na Štátnom pedagogickom ústave. Pani Bernátková pred vaším poverením robiť riaditeľku ŠPÚ pracovala na ŠPÚ na úseku vzdelávania a starostlivosti o učiteľa ako vedúca odboru riadenia, ktorý priamo riadil organizáciu a priebeh kvalifikačných skúšok. Čiže kvalifikačnú skúšku robila sama u seba. Čestný pedagóg, ktorých je na Slovensku neúrekom veľa a ktorý je príkladom pre ostatných učiteľov, by určite absolvoval túto skúšku na metodických centrách. Lenže tam by sa zrejme musela preukázať platným vysokoškolským dokladom, čo sa jej zrejme nehodilo.
Vážený pán minister, ja sa vás pýtam, či skutočne kandidáti, ktorí sa hlásili do verejného konkurzu, kandidáti vied sú naozaj menej ako poverená pani riaditeľka, ktorá nemá vysokoškolské vzdelanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia s interpeláciou je prihlásená pani poslankyňa Kolláriková.
Uvedomujem si čiastočné porušovanie rokovacieho poriadku, pretože rokujeme po 19.00 hodine, ale pani poslankyňa Kolláriková je poslednou prihlásenou s dvoma interpeláciami.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem, pán predsedajúci, že ste mi vyšli v ústrety.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dve kolegyne,
vážení ôsmi kolegovia poslanci,
a veľmi rada by som to isté povedala aj vážení predstavitelia vlády, lenže, žiaľbohu, nemôžem, pretože nie je tu prítomný ani jeden pán minister, čím vlastne vláda porušuje rokovací poriadok - § 130. Povedala to tu už pani kolegyňa Slavkovská, nebudem to isté opakovať.
Moja prvá interpelácia je na pána predsedu vlády. Pán predseda vlády, neprítomný, všetci si uvedomujeme, že prijatý štátny rozpočet v súčasnosti už nie je napätý, ale je doslova kritický. Už teraz vidíme, že 15-miliardový schodok v štátnom rozpočte je nereálny, že bude niekoľkonásobne vyšší. Je preto životným záujmom štátu prijať taký súbor ekonomických opatrení, ktoré prispejú k posilneniu príjmovej časti rozpočtu. Problém naplnenia príjmov štátneho rozpočtu úzko súvisí s vývojom daňových príjmov, ktoré v štátnom rozpočte predstavujú výšku 155 700 mil. Sk, čo je takmer 86,6 % celkových príjmov. Nedaňové príjmy sú vo výške 18 783 mil. korún.
Je tu teda určitý nepomer a tu práve vidím rezervy v naplňovaní príjmov štátneho rozpočtu. Škoda, že vláda si nenechala viac priestoru na prípravu štátneho rozpočtu a nezamerala sa viac na naplnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu. Lenže na to, samozrejme, nemala čas, pretože sa s plným nasadením venovala výmene odborníkov, ktorým chýbala najdôležitejšia kvalifikácia - správne stranícke tričko. Veď vláda od svojho nástupu v októbri minulého roku nebola schopná urobiť ani jeden rozvojový krok. Všetko, čo vyprodukovala, sú čierne knihy. Pán premiér, pýtam sa: Ako je možné, že výnosy z likvidácií štátnych podnikov sú tak vysoko neefektívne? Nie je predsa možné, aby výťažok z predaja majetku v rozpočte v rezorte Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bol podľa štatistických údajov len 5,63 % z účtovnej hodnoty likvidovaného majetku. A v rezorte ministerstva poľnohospodárstva dokonca nižší ako 3 %. Tu zlyháva kontrola likvidátorov, ktorí sú zodpovední za priebeh likvidácie. Takéto nakladanie so zvereným majetkom sa nedá inak nazvať, len ako rozkrádanie štátneho majetku. Práca likvidátorov by mala byť pod tvrdou kontrolou. Mala by byť transparentná. Tu vidím jednu z rezerv, ktorá by tiež prispela k zlepšeniu štátneho rozpočtu. Pán premiér, aké kroky urobí vaša vláda v tomto smere? Ďalšie riziko vidím v neplatení daní a neplnení si povinností voči štátu. Urobil už niekto komplexný rozbor prečo? Nepresiahla výška daní únosnú hranicu? Aké majú podmienky podnikatelia na realizáciu podnikateľských zámerov? Máme dostatočný kontrolný systém a sankcie? To všetko sú veľmi dôležité otázky, na ktoré by som chcela odpoveď.
V rámci svojej interpelácie sa ešte vyjadrím k súboru ekonomických a personálnych opatrení, ktoré vláda prijala na svojom zasadnutí, a to k reštrikčným opatreniam v oblasti štátnej správy. Súhlasím, že je potrebné prijať reštrikčné opatrenia i v rámci štátnej správy. S touto problematikou som sa obrátila na vás, pán premiér, i na pána ministra Pittnera na hodine otázok. Na moje otázky ste mi zodpovedali vecne, za čo ďakujem. Ale neuspokojila ma odpoveď na jednu z mojich otázok týkajúcich sa realizácie konkrétnych opatrení v ústredných orgánoch, teda vo vláde i na ministerstvách. Ak prebieha decentralizácia, presúvajú sa kompetencie z ústredných orgánov na nižšie, na krajské úrady a na okresné úrady, to by sa malo viditeľne odraziť i v personálnej oblasti, v znižovaní stavu pracovníkov ústredných orgánov, čo by malo pozitívny dosah na ekonomiku. Ale teraz po voľbách sa stalo práve niečo opačné. Na niektorých ministerstvách sa zvýšil počet štátnych tajomníkov a s tým nadväzne i obslužný personál, sekretárky, šoféri, miestnosti a ich vybavenie, počítače, mobily, autá atď. Pýtam sa prečo. Len preto, aby boli uspokojení všetci koaliční partneri? To isté sa týka zvýšeného počtu poradcov premiéra i ďalšieho novovytvoreného postu podpredsedu vlády. Určite by nemohol nikto nič namietať voči takémuto kroku, pokiaľ by sa to odrazilo i vo výsledku ekonomickej oblasti. Pýtam sa vás: Pán premiér, kedy zrušíte tieto nové miesta? Vláda deklarovala zníženie výdavkov štátnej správy v nasledujúcich dvoch rokoch o 10 % na krajských úradoch a o 6 % až 10 % na okresných úradoch, čím by sa priblížila k výdavkom štátnej správy pred rokom 1996, čiže pred uskutočnenou reformáciou. Ale ani na hodine otázok som sa nedozvedela percentuálne vyjadrenie, ako sa prejavia reštrikčné opatrenia v rámci ústredných orgánov. Vždy by mala platiť zásada: Ak chce vláda realizovať reštrikčné opatrenia na občanoch, tak v prvom rade musí začať u seba.
To je moja prvá interpelácia.
Druhú interpeláciu teraz mám na pána ministra Harnu. Pán minister, informovali ste ma o rozvojových aktivitách financovania bytovej výstavby. Z vašej odpovede som sa však nedozvedela, koľko bytov bolo postavených a odovzdaných v tomto roku. Ak sa hovorí, dodržané slovo robí človeka, tak aj vláda by sa mala toho držať. Ak v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky vláda sľúbila občanom, že ročne zabezpečí výstavbu 14 tisíc bytov, tak svoj sľub je povinná dodržať, ináč stráca dôveru občanov. Ale zatiaľ to vyzerá tak, že opäť zostane všetko len v rovine sľubov, tak ako 100-percentný nárast platov, zníženie daní atď. Predpoklady na splnenie štátnej koncepcie bytovej politiky nie sú, pričom je veľmi dôležité pokračovať v riešení bytovej otázky.
Základným oporným pilierom štátu je rodina. Pomaly sa to stane len frázou. Ako si mladí ľudia majú zakladať rodiny, keď na to najzákladnejšie, na získanie bytu, nemajú vytvorené podmienky? Od 1. júla 1999, keď nadobudne účinnosť súbor reštrikčných opatrení, ktorý najviac postihne tie najzraniteľnejšie skupiny, ako sú dôchodcovia a mladé rodiny, sa riešenie ich bytovej otázky stane len utópiou. Ak pri novelizácii zákona o DPH koaliční poslanci odhlasujú zvýšenie sadzby DPH za potraviny zo 6 na 10 %, tak toto zvýšenie DPH spôsobí rast spotrebiteľských cien minimálne o 5 %. Keď obyvateľstvo Slovenskej republiky už teraz vydáva 37 % zo svojich výdavkov na potraviny, pripravovaná daňová úprava navrhnutá vládou posunie tento podiel nad hranicu 42 %. Pritom treba brať do úvahy objektívne zdražovanie potravín vplyvom zvyšovania ostatných cien vstupov, ktoré sa premietnu do nákladov. Pýtam sa: Ako si budú mladé rodiny riešiť bytovú otázku za podmienok, ktoré im ponúkame formou reštrikčných opatrení? Ja na túto otázku si neviem dať odpoveď. Preto sa obraciam na vás, pán minister, s týmito otázkami.
Prvá otázka: Koľko bytov bolo odovzdaných v tomto roku 1999?
Druhá otázka: Koľkým uchádzačom o pôžičku zo Štátneho fondu rozvoja bývania bola poskytnutá pôžička?
Tretia otázka: Aké poradové číslo mal posledný uchádzač, ktorý dostal v tomto roku pôžičku?
Štvrtá otázka: Dodrží vláda svoj sľub z programového vyhlásenia, že v tomto roku postaví 14 tisíc bytov? A každý ďalší rok ďalších 14 tisíc bytov?
Za odpoveď ďakujem a, samozrejme, aj vám, pán podpredseda, ďakujem, že ste mi umožnili vystúpiť, že ste nemuseli prerušiť schôdzu, aby sme zajtra pokračovali. Ďakujem vám a, samozrejme, aj vám prítomným, ktorí ste tu vydržali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Kolláriková bola posledná, ktorá bola prihlásená k bodu programu - interpelácie. Končím tento bod programu s tým, že sme vyčerpali všetky body, ktoré sme mali zaradené na 15. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem vám všetkým, ktorí ste vydržali až do posledného dychu, za účasť a vyhlasujem 15. schôdzu za skončenú.
Ďakujem ešte raz. Želám vám dobrú noc.
Rokovanie schôdze sa skončilo o 19.20 hodine.