Poslanec P. Farkas:
Pán poslanec Kalman navrhol znenie doplnku uznesenia v takom slova zmysle, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby každoročne počnúc 1. júlom 1999 vyčlenila 30 % získaných financií z navŕšenia sadzieb spotrebnej dane z cigariet na boj proti drogám, najmä na prevenciu liečby a aj resocializáciu. Tieto finančné prostriedky by mali byť navŕšené financie, ktoré vláda každoročne vyčlení na boj proti drogám v zmysle realizácie Národného programu boja proti drogám.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 25 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 72 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Ďakujem pani ministerke a pánovi spoločnému spravodajcovi.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
včera na záver rokovania štvrtého dňa 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predseda poslaneckého klubu SDK pán Roman Kováč navrhol za tri poslanecké kluby rozšíriť program 15. schôdze o ďalší bod programu, ktorým je návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie zástupcu štátu správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a voľbu zástupcov štátu do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Keďže Národná rada nebola uznášaniaschopná, tento návrh nebol schválený. Dávam hlasovať teraz o zaradení tohto bodu programu na rokovanie 15. schôdze Národnej rady.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 7 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili a rozšírili rokovanie 15. schôdze o ďalší bod programu, ktorý bude zaradený ako posledný bod rokovania tejto schôdze Národnej rady.
Ďalším bodom programu je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento návrh vlády budeme prerokúvať v druhom čítaní.
Návrh vlády ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 244 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 244a.
Prosím ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodnila.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
predkladám vám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom novely je upresniť znenie zákona za účelom výplat náhrad za nedostupné vklady v bankách a pobočkách zahraničných bánk, ktoré budú Národnou bankou Slovenska vyhlásené za neschopné vyplácať vklady.
Fond ochrany vkladov pripraví základné vnútorné predpisy, ktoré určia postup fondu pri výplate náhrad. Za tým cieľom sa upresňujú povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk, práva a povinnosti fondov, postup a kompetencie Národnej banky Slovenska a tiež povinnosti fyzických osôb, ktoré si budú uplatňovať nárok na výplatu náhrady za nedostupné vklady. Takéto upresnenia umožnia zrýchliť vyplácanie náhrad a zabráni sa nedorozumeniam a nespokojnosti klientov v čase, ktorý bude určený na výplatu náhrad.
Chcela by som upozorniť, že možnože zdanlivo sa vám nezdá tento zákon dôležitý, ale tento zákon skutočne výrazne upravuje podmienky na vyplácanie náhrad za nedostupné vklady v bankách v prípade, že by k takejto skutočnosti došlo. Chcela by som uviesť, že upravuje najmä to, aby fyzické osoby neboli vystavované určitým pochybnostiam o tom, či tieto vklady sa uhradia, či sa uhradia v čase a podobne. Zámerom tohto zákona je podstatne urýchliť možnosť vyplácania náhrad za nedostupné vklady fyzických osôb.
Chcela by som upozorniť aj na to, že sa tu upresňujú niektoré povinnosti, ktoré sú pre fyzické osoby vzhľadom na to, ako musia dokladovať svoje práva, ale je to predovšetkým z toho hľadiska, aby sme ochraňovali ich vlastné záujmy.
Keďže výplata náhrad by mala byť čo najrýchlejšia, cieľom úpravy je čo najúčinnejšie eliminovať všetky možné prípady od podvodného vylákania, zneužitia finančných prostriedkov určených na výplatu náhrad za nedostupné vklady. Je to veľmi dôležitý krok k ochrane záujmov vkladateľov.
Zákon ďalej obsahuje ustanovenia pre prípady, keď náhrada z fondu nemôže byť vyplatená. Sleduje sa tým uplatnenie Smernice Európskej únie číslo 94/19 o systémoch ochrany vkladov, podľa ktorej náhrada nemôže byť vyplatená osobám, ktoré trestnou činnosťou spôsobili neschopnosť banky vyplácať vklady alebo vklady získali nezákonným spôsobom, to znamená legalizáciou príjmov predchádzajúcich alebo pochádzajúcich z trestnej činnosti.
Predložený návrh znamená ďalšie priblíženie sa k uvedenej smernici s cieľom prehĺbenia ochrany vkladateľov fyzických osôb a zachovanie stability vkladov a dôvery občanov.
Chcem len upozorniť, že ešte sa nedostávame úplne na úroveň smernice Európskej únie, a to predovšetkým pri stanovenom limite chránených vkladov. Odráža to, samozrejme, hospodársku situáciu, v ktorej sa nachádza Slovenská republika. V smernici je stanovený limit chránených vkladov do 31. 12. 1999 vo výške 15 tisíc euro, od 1. 1. roku 2000 20 tisíc euro. Samozrejme, že keby sme to premietli do našich pomerov, bolo by to nerealizovateľné.
Vo fonde sú dočasne v orgánoch zástupcovia štátu, pričom podľa smernice sa štát nemá podieľať na činnosti vytvoreného systému ochrany vkladov. Ten by mal fungovať na princípe solidárnej, kolektívnej zodpovednosti bánk za stabilitu bankového sektora. Účasť štátu je len do ukončenia reštrukturalizácie vybraných bánk, v ktorých je najvyšší podiel vkladov občanov, to znamená oproti platnému zákonu ešte ďalšie tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t. j. do 30. 6. 2002.
Zákon a jeho novela vychádzajú zo základných zásad a princípov smernice Európskej únie. Bol v rozhodujúcej miere, s výnimkou, na ktorú som upozornila, aproximovaný a je kompatibilný s právom Európskej únie. Nevyžaduje si rast počtu pracovníkov fondu, ani nezakladá nároky na výdavky zo štátneho rozpočtu pre činnosť fondu.
Ochrana vkladov patrí medzi prioritné sféry prispôsobovania práva Slovenskej republiky právu Európskej únie. Jeho úplná aproximácia sa predpokladá až pred vstupom do Európskej únie, keď budú do systému zapojené aj právnické osoby. To je ďalší rozdiel ešte medzi nami prijímanou novelou a smernicou Európskej únie. A bude tiež upravený limit výplaty stanovený citovanou smernicou Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Ferdinandovi Petrákovi a prosím ho, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu zákona.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec F. Petrák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 244), v druhom čítaní podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 326 z 8. júna 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 244), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.
II.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 244), stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
III.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 103 zo dňa 9. júna 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 119 zo dňa 9. júna 1999.
IV.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom tri tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, prepáčte, že vás preruším, ale všetci poslanci majú spoločnú správu rozdanú v laviciach, takže by bolo zbytočné, keby sme jednotlivo čítali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z rozpravy vo výboroch a ktoré sú uvedené v správe gestorského výboru. Takže by som vás prosil, keby ste túto časť spoločnej správy neuvádzali a keby ste Národnú radu informovali iba o časti V spoločnej správy.
Poslanec F. Petrák:
Beriem na vedomie. Vzhľadom na to, že všetci to máte k dispozícii a ide v zásade o legislatívnotechnické pripomienky, považujem vašu informovanosť za dostatočnú v tomto smere.
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 244), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 244), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 244a), bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 122 z 9. júna 1999.
Výbor určil poslanca Ferdinanda Petráka za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril predniesť túto správu na dnešnej schôdzi a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie spoločnej správy gestorského výboru. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Ešte predtým dôrazne prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby vypli svoje mobilné telefóny, lebo zdá sa, že sa to už stáva asi chorobou nás všetkých, že nevieme sa bez telefónov zaobísť. Prosil by som vás, lebo v poslednom čase sa vyskytlo viacej chýb pri hlasovaní. Naši operátori hovoria, že môže mať vplyv na túto techniku aj prítomnosť mobilných telefónov, zvlášť keď sú zapnuté. Tak by som vás prosil, keby ste rešpektovali aj toto odporúčanie. A pánovi poslancovi Bauerovi by som chcel tiež povedať, aby netelefonoval pod lavicou, ale išiel telefonovať mimo rokovacej sály.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rozprave neboli žiadne vystúpenia, niet k čomu zaujímať ani stanovisko, preto pristúpime k hlasovaniu.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy, tak ako sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, s odporúčaním, ako odporúča pán spoločný spravodajca hlasovať.
Poslanec F. Petrák:
Vzhľadom na fakt, že ústavnoprávny výbor aj finančný výbor odporučili všetky pozmeňujúce návrhy a okrem toho tieto návrhy majú legislatívnotechnický charakter, odporúčam hlasovať o všetkých en bloc.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste odporúčanie pána spoločného spravodajcu, ktorý upozorňuje na to, že zmeny, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, majú iba legislatívnotechnický charakter, preto možno o všetkých návrhoch uvedených pod bodom 1 až 8 hlasovať spoločne.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Ešte predtým chcem vyzvať všetky panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o tomto návrhu zákona.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor odporúča schváliť tieto pozmeňujúce návrhy.
(Hlasovanie).
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.
Keďže v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, tým sme všetky návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona vyčerpali.
Pani poslankyne, páni poslanci, keďže tento vládny návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, kde v zmysle zákona o rokovacom poriadku nie je nutné dodržiavať lehoty medzi druhým a tretím čítaním, pristúpime teraz k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem tiež upozorniť pani poslankyne a pánov poslancov, že v rámci tretieho čítania je možné podávať k predloženému návrhu zákona iba návrhy, ktoré smerujú k oprave legislatívnotechnických alebo jazykových chýb. Pýtam sa teda, či má niekto z poslancov takýto návrh. Nie. Končím rozpravu o tomto bode programu.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali. Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie).
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona.
Keďže do 12.00 hodiny ešte nám zostáva čas, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 251 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 251a.
Vládny návrh zákona z poverenia vlády odôvodní ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, pani ministerka, uveďte návrh.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
novela zákona o dani z pridanej hodnoty sa predkladá na základe prijatia stratégie urýchlenia reformy schválenej vládou Slovenskej republiky 31. mája 1999 s cieľom dosiahnuť zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Predpokladaná účinnosť tejto novely je od 1. júla 1999.
Chcem sa vrátiť k argumentácii, o ktorú sme sa opierali aj pri predkladaní tohto zákona do prvého čítania. Táto novela je súčasťou opatrení, ku ktorým vláda pristúpila ako druhej časti opatrení na stabilizáciu slovenského hospodárstva, na urýchlenie štruktúrnych a inštitucionálnych zmien, ktoré by mali vytvoriť podmienky na stabilný hospodársky rozvoj slovenského hospodárstva v rokoch nasledujúcich. Pristúpili sme k tomu aj v dôsledku nielen dlhodobejšieho nepriaznivého vývoja slovenského hospodárstva, ale i v dôsledku určitých vážnych výkyvov, ktoré nastali vo vývoji slovenskej koruny. S plnou vážnosťou si preto treba uvedomiť, že tieto opatrenia je potrebné realizovať, ak nám skutočne ide o to, aby sme slovenské hospodárstvo stabilizovali, ale ide o to, aby sme vytvorili vhodné predpoklady na nevyhnutné štruktúrne zmeny v ňom.
Všetci si uvedomujeme, že zvýšenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty bude mať aj určité sociálne dôsledky, predovšetkým na sociálne najslabšie skupiny. Chcela by som však uviesť, že predkladatelia, vláda Slovenskej republiky zároveň chce v najkratšom období realizovať ďalšie opatrenia, ktoré by čiastočne eliminovali nepriaznivé dôsledky tohto a iných opatrení vlády.
Hovorili sme už minule o tom, že pokiaľ sa nájde dostatočná politická zhoda, bolo by možné pri najdôležitejších niekoľkých druhoch potravín napríklad ísť cestou regulácie obchodného rozpätia. Je to ešte otázka, ktorá sa bude musieť prediskutovať a nájsť aj vhodné riešenie. Chcem však upozorniť, že na základe uznesení vlády, ktoré boli prijaté v neskorých večerných hodinách 31. 5., priestor na to je. Zároveň sme však prijali aj iné rozhodnutie, ktoré sa týka daňového zaťaženia právnických a fyzických osôb.
Zastavím sa predovšetkým u fyzických osôb, pretože si všetci uvedomujeme, že zvýšenie DPH má dosahy na nich. V tejto chvíli pripravujeme východiská štátneho rozpočtu na rok 2000. Samozrejme, je to činnosť, na ktorú sa mimoriadne zameriavame. Jej výsledky zatiaľ ešte neprerokovala vláda. Dúfam, že budúci týždeň bude aj tento dokument predbežne predrokovaný. V ňom už však počítame, že dôjde k zníženiu daňového zaťaženia fyzických osôb v rozsahu asi 3,3 mld. korún. Chceme teda realizovať to, s čím sme išli aj spoločne za koalíciu do volieb. Hovorili sme, že znížime daňové zaťaženie predovšetkým u fyzických osôb, ktoré patria do najnižších príjmových skupín. Konkrétny spôsob uskutočnenia tejto úpravy, samozrejme, bude ešte diskutovaný a budeme o ňom informovať predovšetkým poslancov ešte predtým, ako dôjde tento zákon na prerokovanie do Národnej rady.
Vrátim sa teraz k zneniu tohto zákona. Zámerom predkladaného návrhu zákona je úpravou zníženej sadzby dane zo 6 na 10 % zabezpečiť vyšší výnos dane z pridanej hodnoty v druhom polroku 1999, ako i v rokoch nasledujúcich. Je to jeden zo základných smerovaní alebo jeden zo základných zámerov tejto vlády v daňovej sfére, aby sa postupne presúvalo ťažisko daní z priamych daní na dane nepriame. Už to, čo som teraz naznačila, vlastne potvrdzuje, že vláda Slovenskej republiky v tomto smere hodlá a chce pokračovať.
Aký predpokladáme prínos z novelizácie tohto zákona za predpokladu, že by sa tento zákon prijal v takej podobe, ako bol predložený s účinnosťou od 1. 9.?
Navrhovaným zvýšením sadzby dane predpokladáme zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu ešte v roku 1999 o 3,3 mld. korún. Bol to pôvodný predpoklad, kde sme ešte nerátali s tým, že by sme navrhli preradenie reštauračných služieb zo základnej sadzby dane do zníženej sadzby dane, čím by sa tento výnos pravdepodobne znížil asi o 300 miliónov korún. I tak je to veľmi významný prínos do štátneho rozpočtu vo výške 3 mld. korún.
Chcela by som ešte uviesť, aké je rámcovanie tohto zákona v súvislosti s aproximačným procesom Slovenskej republiky k Európskej únii. Predložený návrh zákona je tiež súčasťou daňovej problematiky, ktorá patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ako i podľa odporúčaní v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Naším zámerom postupne je zbližovať základnú a zníženú sadzbu dane z priamej hodnoty. Samozrejme, tento zámer je dlhodobý a netreba ho chápať ako zámer, ktorý by sa dal realizovať v konečnom dôsledku tak, aby sme sa dostali na jednu daňovú sadzbu v priebehu krátkeho obdobia jednej vlády. To realizovateľné nie je.
Otvorene si však treba povedať i to, že v súvislosti s preradením reštauračných služieb zo základnej do zníženej sadzby dane sa trošku od zámeru aproximácie odkláňame. Odkláňame sa konkrétne od VI. smernice Rady Európskej únie upravujúcej daň z pridanej hodnoty a jej prílohy H, ktorá obsahuje zoznam tovaru a služieb, pri ktorých môže byť uplatňovaná znížená sadzba dane. Táto príloha neobsahuje reštauračné služby. Prečo sme sa predsa len rozhodli k tomuto kroku, je, myslím, prevažnej časti poslaneckej snemovne zrejmé. Je naším zámerom postupne vytvárať nové pracovné príležitosti v cestovnom ruchu a práve vysoké zdanenie reštauračných služieb, mám tu na mysli stravovacích reštauračných služieb, nevytváralo dostatočne priaznivé podmienky na rozvoj cestovného ruchu.
Okrem toho uvedeným návrhom zákona sa upresňujú niektoré ustanovenia zákona, ktoré v nadväznosti na vyhlášky ministerstva financií oslobodením dovozu od cla narúšali neutralitu tejto dane.
Vážené dámy a páni, s ohľadom na nepriaznivý vývoj príjmovej časti štátneho rozpočtu je nevyhnutné zabezpečiť zvýšenie výnosu dane z pridanej hodnoty s menou sadzby dane zo 6 na 10 % v čo najkratšom čase. Preto odporúčam, aby tento zákon bol schválený v takej podobe, ako ho predložila vláda Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. 7. 1999.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Dávam slovo teraz spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Tatárovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru k tomuto návrhu zákona.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi predložiť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona:
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 328 z 8. júna 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.
II.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
III.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 120 zo dňa 9. júna 1999 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 104 zo dňa 9. júna 1999.
2. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi dal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 48 tiež zo dňa 9. júna 1999.
IV.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v počte 9 návrhov, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor hlasoval osobitne o prvom návrhu, ktorý neodporúčal schváliť. Všetky ostatné návrhy pod bodom 2 až 9 technicky alebo legislatívnotechnicky vyplývajú z tohto prvého návrhu a ďalším hlasovaním gestorský výbor tiež tieto návrhy neodporúča schváliť.
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, schváliť.
Predmetná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 123 9. júna 1999 výboru. Výbor určil poslanca Petra Tatára za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie správy gestorského výboru.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne za kluby prihlásili pán poslanec Maxon, pán poslanec Šepták a pán poslanec Mesiarik. Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Klemens a pán poslanec Delinga.
Pani poslankyne, páni poslanci, keďže sme posunuli rokovanie z 9. na 10. hodinu, mám jeden návrh, alebo odporúčanie, aby sme pokračovali v rokovaní tejto schôdze do 13.00 hodiny a spravili by sme si iba hodinu obedňajšiu prestávku. Ak je všeobecný súhlas.
Panie poslankyne, páni poslanci, súhlasíte, aby sme pokračovali v rokovaní?
(Hlasy z pléna.)
Panie poslankyne, páni poslanci, môžeme spraviť aj tak, že spravíme prestávku od 12.00 do 13.00 hodiny a budeme pokračovať od 13.00 hodiny prerokúvaním tohto bodu programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, ako prvý v rozprave vystúpi pán podpredseda Andel. Po jeho vystúpení spravíme hodinovú prestávku na obedňajšiu prestávku.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Dámy a páni,
keďže chceme byť racionálni, ja sa pokúsim vystúpiť ešte v rámci časového limitu, ktorý máme do dvanástej, minimálne 3 minúty.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tlači 251, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Tento momentálne najdiskutovanejší zákon, respektíve najdiskutovanejšia úprava zákona viedla predkladateľa zákona, teda vládu Slovenskej republiky, možno povedať, k jednoznačnému pravicovému smerovaniu politiky tohto štátu.
Položím otázku: Čo je príčina a čo budú dôsledky a ako sa budú tieto dôsledky kompenzovať?
Na prvú časť otázky dáva vláda odpoveď, to je zvýšenie daňových príjmov, ale na druhú a tretiu predkladateľ, a to nielen v tomto prípade, nielenže odpoveď nedáva, ale je možné, že nad ňou ani komplexne neuvažuje.
Koaliční aj opoziční poslanci sme zajedno v tom, že je nutné posilnenie príjmov štátneho rozpočtu, len stratégia napĺňania príjmov sa rozchádza. Vláda dnes príjmy chce naplniť tou jednoduchšou cestou - zvýšením daní a celoplošnou reštrikciou výdavkov, čo znamená dosah na veľký okruh občanov, ale hlavne podstatné zníženie životnej úrovne najslabších vrstiev nášho obyvateľstva. Viac poslancov, či už z radov opozície, alebo koalície, ale hlavne z opozície, si veľkú časť príjmov predstavuje z príjmov nedaňovej oblasti, aby som bol aspoň čiastočne konkrétny.
Vieme, že predaj podielu Globtelu a Československej obchodnej banky by mal priniesť výnos do štátnej kasy minimálne 20 mld. korún. Nepotrebný majetok v jednotlivých rezortoch, ktorý je čiastočne alebo vôbec nevyužívaný, tvorí takisto obrovskú zásobu zdroja finančných prostriedkov. Tieto majetky sú hlavne v ministerstve obrany, Fonde národného majetku, ministerstve zdravotníctva, ministerstve školstva, ale i v iných rezortoch.
Napríklad krajské úrady dodnes nemajú zmapovaný a využiteľnosťou posúdený celý majetok. Podobne je to aj s majetkami ďalších subjektov, kde by sme odľahčili štátny rozpočet znížením ich dotovania, ako napríklad Železnice Slovenskej republiky, Vodohospodársky podnik, Štátne lesy a tak ďalej.
Ďalším naplnením rozpočtu je šetrenie režijných a prevádzkových nákladov v štátnej správe, ale aj v štátom riadených organizáciách, prípadne aj v iným organizáciách, ktorým sa prispieva zo štátneho rozpočtu, či už sú to ministerstvá, krajské a okresnú úrady, Štatistický úrad, jednotlivé úrady pre metrológiu, skúšobníctvo, stratégiu rozvoja, geodézie, kartografie, štátnych hmotných rezerv, Národnej banky a tak ďalej.
Upozorňujem, že pracovníkov v rozpočtovej a príspevkovej sfére je zamestnaných cca 357 tisíc z celkového počtu 2,9 mil. práceschopného obyvateľstva, pričom z tohto počtu je ďalších cca 460 tisíc nezamestnaných. Ďalšími nie celoplošnými reštrikciami sa dajú ušetriť veľké finančné prostriedky v štátnych podnikoch, ako je SPP, Energetické závody, Slovenská pošta, Transpetrol, v elektrárňach, telekomunikáciách a tak ďalej. Tu treba hľadať rezervy na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu hlavne v nedaňovej oblasti a využitím rezerv, ktoré máme.
Viem, táto cesta je dlhšia, ale podstatne náročnejšia. Preto si myslím, že vláda Slovenskej republiky sa vydala cestou, ktorá je iba dočasným riešením s krátkodobým efektom. Všetci vieme, čo sa deje v oblasti liekov, s DPH, resp. s dovoznou prirážkou. Túto tému však dostatočne rozobrali moji kolegovia. Ja sa budem venovať ďalším aspektom tohto zvýšenia DPH.
Naši exportéri doteraz pri nižšej technologickej a výkonnostnej produktivite dokázali vyvážať hlavne z dôvodu lacnej pracovnej sily a lacnejších energií. Zdraženie energie a zvýšenie dolnej hranice dane z pridanej hodnoty aj pri devalvácii slovenskej koruny prinesie exportérom nemalé problémy a zníženie prínosu devízových prostriedkov. V poľnohospodárstve, pokiaľ nebudú následné kompenzácie, sa zníži spotreba a následne dôjde k pádu poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov. V stavebníctve cez zdraženie energie, devalvácie koruny, inflácie a zvýšenia spodnej hranice dane z pridanej hodnoty stúpne cena už i tak vysokých cien stavebných prác podľa prvých prepočtov cca o 18,00 %. Toto zvýšenie sa čiastočne prejaví tlakom na štátny rozpočet, následne však bankrotom niektorých stavebných firiem a, samozrejme, zvýšením počtu nezamestnaných. Upozorňujem predkladateľa zákona, že v tomto prípade je i programové vyhlásenie vlády o výstavbe 14 tisíc bytov v budúcich rokoch z môjho pohľadu nesplniteľné.
Dosť ma zarazilo, že v návrhu zákona je preradenie reštauračných služieb do zníženej sadzby dane, čo v podstate nie je zlé, ale zaváňa to lobizmom určitých skupín. Dosť veľká skupina ľudí má problémy si teraz kúpiť základné potravinové články. Tým sa zvyšuje dolná hranica dane z pridanej hodnoty, ale znižuje sa daň v reštauračných zariadeniach a službách, kde táto, samozrejme, nižšia príjmová skupina ľudí určite nechodí. Môžeme to nazvať, ako pani ministerka povedala, podporou turizmu alebo, ja neviem, nejako inak, ale cieľ je skutočne veľmi nejasný.
Tiež by som sa chcel pozastaviť pri doteraz platnom zákone o dani z pridanej hodnoty. Ekonómov zarazilo neplnenie výberu daní z pridanej hodnoty rádovo niekoľkých desiatok percent, no ťažšie bolo analyzovať príčiny neplnenia tejto dane. Skúsim v krátkosti predostrieť môj zorný uhol pohľadu na túto problematiku, na príčiny poklesu výberov dane, pretože štát sa stáva vlastne najväčším neplatičom. Podnikatelia už nefakturujú štátu, a dokonca už i medzi sebou, lebo nemajú na odvod dane, pokiaľ nemajú istotu skutočného zaplatenia faktúr. V tomto je doterajší zákon voči podnikateľom hlavne v tomto období veľmi, veľmi nepriaznivý. Podnikateľ, keď vystaví faktúru, či ju dostane, alebo nedostane zaplatenú, musí odviesť daň z pridanej hodnoty. V sankcii však môže uplatniť odpočet až po svojom zaplatení došlých faktúr. Z tohto dôvodu vidím najviac príčin v nenaplnení uvedenej dane, s čím by sa mala vláda zaoberať a tieto nedostatky, i keď sú pomerne zložitého charakteru, odstrániť.
Záverom toľko: Skupina predkladateľov predložila pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu k článku I bod 1. Tieto návrhy aspoň čiastočne zmäkčujú i tak tvrdý zákon, ktorý bude mať veľmi negatívny dosah na tie najslabšie sociálne vrstvy.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.